{"guid": "ussr:0b767952-09bf-4f0f-8d1b-b6122c023956", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2019 z 3. 3. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. marca 2020, sp. zn. I. ÚS 522/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b767952-09bf-4f0f-8d1b-b6122c023956", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 522/2019-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 936/2000 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom\n\nšesťtisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 616,64 € (slovom šesťstošestnásť eur a šesťdesiatštyri centov) na účet jej advokátky\nJUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. novembra 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 936/2002 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti najprv stručne popísala priebeh napadnutého\nkonania, keď uviedla, že 20. októbra 2000\n\nako žalobkyňa (ďalej len\n\n„pôvodná žalobkyňa“) iniciovala konanie o určenie neplatnosti závetu spísaného\nporučiteľkou\nvšetok svoj majetok\n\n(ďalej len „poručiteľka“), ktorým pre prípad smrti odkázala\nako osobe bez príbuzenského pomeru (ďalej len\n\n2\n\n„žalovaná“). Okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 29. septembra 2006,\nktorým návrh pôvodnej žalobkyne zamietol. Na základe odvolania pôvodnej žalobkyne\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 9 CoD 130/2006 z 12. novembra 2007 určil neplatnosť\nzávetu poručiteľky a za jedinú dedičku po poručiteľke určil pôvodnú žalobkyňu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd“) následne na základe podaného\ndovolania uznesením sp. zn. 4 Cdo 98/2008 zo 17. februára 2010 rozsudok krajského súdu\nz 12. novembra 2007 zrušil a vec vrátil späť krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd\nuznesením sp. zn. 4 CoD 98/2008 zo 17. februára 2010 zrušil rozsudok okresného súdu\nz 29. septembra 2006 a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v predmetnej veci\nrozhodol opätovne rozsudkom zo 6. mája 2011, ktorým žalobu pôvodnej žalobkyne\nzamietol. Pôvodná žalobkyňa následne proti tomuto rozsudku zo 6. mája 2011 podala\nodvolanie, avšak počas prebiehajúceho odvolacieho konania zomrela a na jej stranu\nv konaní nastúpila ako žalobkyňa jej dcéra\n\n(sťažovateľka) a vnučka\n\n. Krajský súd uznesením sp. zn. 9 CoD 50/2011 z 28. júna 2013\nzrušil rozsudok okresného súdu zo 6. mája 2011 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd v predmetnej veci rozhodol následne rozsudkom z 21. januára 2014 v spojení\ns doplňujúcim rozsudkom z 3. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok z 21. januára 2014“),\nktorým žalobe vyhovel, určil neplatnosť závetu poručiteľky a rozhodol, že pôvodná\nžalobkyňa bola dedičkou po poručiteľke. Proti tomuto rozsudku z 21. januára 2014 podala\nodvolanie žalovaná, na základe ktorého krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 CoD 53/2014\nz 18. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 18. novembra 2015“) rozhodol,\ntak že rozsudok okresného súdu z 21. januára 2014 potvrdil, okrem výroku o trovách\nkonania, a v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd následne na základe dovolania podaného sťažovateľkou uznesením\nsp. zn. 6 Cdo 103/2016 z 31. októbra 2017 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu\nz 18. novembra 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd následne uznesením\nsp. zn. 9 Co 45/2018 z 15. februára 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu\nz 15. februára 2018“) zrušil rozsudok okresného súdu z 21. januára 2014 a vec vrátil\nna ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu z 15. februára 2018 bolo právnej zástupkyni\nsťažovateľky doručené 16. apríla 2018 a od tohto dňa podľa nej okresný súd v tejto veci\nnevykonal vo vzťahu k stranám konania žiaden úkon.\n\n3\n\n2.1 Sťažovateľka následne argumentovala, že v predmetnej veci právna neistota\npôvodnej žalobkyne, ako aj jej samej nebola v konaní odstránená ani po uplynutí viac\nako 18 rokov od podania žaloby. V tejto súvislosti preto sťažovateľka nepovažovala\nza potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia kratšej alebo dlhšej nečinnosti okresného\nsúdu, pretože podstata porušenia jej práv nespočíva podľa nej v takýchto obdobiach,\nale v skutočnosti, že ani po 18 rokoch nie je napadnuté konanie právoplatne skončené.\n2.2 Napriek tomu, že k predĺženiu tohto konania prispeli podľa sťažovateľky okrem\niného aj opakované dovolacie konania, ani táto skutočnosť podľa nej „nemôže zbaviť\nokresný súd zodpovednosti za to, že v uvedenom časovom období nedokázal vyniesť\nrozsudok, ktorý by so zreteľom na kvalitu úvah hodnotiacich dokazovanie presvedčivosť\nskutkových záverov a správnosť právnych záverov obstál aj v prieskumnom konaní súdov\nvyšších stupňov“.\n2.3 Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ndošlo k porušeniu označených práv, ďalej aby zaviazal okresný súd uhradiť jej primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a trovy jej právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 522/2019 zo 17. decembra 2019 prijal\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie jej\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril\nprostredníctvom svojho predsedu listom č. Spr. 1SprV60/2020 z 3. februára 2020, v ktorom\nponajprv stručne popísal priebeh uvedeného konania a následne uviedol, že pri rozhodovaní\nv tejto veci je potrebné zohľadniť, že napadnuté konanie je poznačené skutkovou\nzložitosťou veci, ktorá si vyžiadala vypracovanie niekoľkých znaleckých posudkov\n\n4\n\n(spolu troch), a taktiež skutočnosť, že sťažovateľka, ako aj jej protistrana viackrát požiadali\no odročenie pojednávania z dôvodov na ich strane.\n4.1 Vzhľadom na to, že napadnuté konanie trvá už skoro 20 rokov, je podľa predsedu\nokresného súdu zbytočné hodnotiť každý procesný postup súdu a vymenovávať jednotlivé\nobdobia dlhšej alebo kratšej nečinnosti. V súvislosti s dôvodmi neprimeranej dĺžky\nnapadnutého konania poukázal predseda okresného súdu na to, že okresný súd\nv napadnutom konaní už štyrikrát vydal rozsudok, z toho trikrát bol jeho rozsudok zrušený\nodvolacím súdom a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo dvakrát zrušené rozhodnutím\nnajvyššieho súdu. Aj tieto skutočnosti podľa názoru predsedu okresného súdu výraznou\nmierou zapríčinili celkovú neprimeranú dĺžku tohto konania.\n5. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila\nna základe výzvy ústavného súdu podaním z 26. februára 2020, v ktorom uviedla, že súhlasí\nso záverom okresného súdu, že napadnuté konanie s prihliadnutím k jeho celkovej\ndĺžke nespĺňa požiadavku primeranej dĺžky trvania a nepochybne porušuje základné\nprávo sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov. Zároveň vyjadrila nesúhlas\ns relativizovaním zodpovednosti okresného súdu za stav napadnutého konania a v tejto\nsúvislosti poukázala na obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu (obdobie od 20. októbra\n2000 do 21. januára 2002, ďalej obdobie od 9. júla 2003 do 15. augusta 2005).\nZároveň s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 688/2014 zo 4. februára 2015\nuviedla, že konanie trvajúce takmer 20 rokov je nevyhnutné podľa nej hodnotiť ako celok.\nV závere svojho stanoviska právna zástupkyňa sťažovateľky uviedla, že podanú ústavnú\nsťažnosť považuje za opodstatnenú, a ústavnému súdu navrhuje, aby jej vyhovel.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n5\n\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu a chronologického prehľadu úkonov, vzhľadom na celkovú dĺžku uvedeného\nkonania na tomto mieste uviedol len podstatné skutočnosti o priebehu a stave napadnutého\nkonania:\n pôvodná žalobkyňa (právna predchodkyňa sťažovateľky) doručila 20. októbra 2000\nokresnému súdu žalobu v predmetnej veci;\n okresný súd prvé pojednávanie v tejto veci uskutočnil 21. januára 2002 (odročil\nho pre neprítomnosť právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne), ďalšie pojednávania,\nna ktorých okresný súd vykonal dokazovanie, sa uskutočnili 4. februára 2002\na 10. júna 2002, pričom po poslednom z nich v období od 11. júna 2002\naž do 21. januára 2003 okresný súd vykonával úkony súvisiace s nariadeným\nznaleckým dokazovaním;\n okresný súd uskutočnil pojednávanie 7. júla 2003, na ktorom pôvodná žalobkyňa\npredložila kontrolný znalecký posudok, v dôsledku čoho bolo následne odročené\naj pojednávanie nariadené na 9. júl 2003 na neurčito;\n okresný súd 9. decembra 2003 uznesením nariadil kontrolné znalecké dokazovanie,\nktoré bolo na základe vznesenej námietky zaujatosti znalca právnou zástupkyňou\npôvodnej žalobkyne následne zmenené uznesením zo 6. mája 2004 (ustanovený nový\nznalec);\n okresný súd od 17. júna 2004 do 13. júla 2004 realizoval kontrolné znalecké\ndokazovanie, predložený znalecký posudok následne zaslal stranám sporu\nna vyjadrenie a po doručení ich vyjadrení ich zaslal protistrane;\n predsedníčka okresného súdu prípisom z 2. apríla 2005 upozornila zákonného sudcu\nna prieťahy v konaní a prikázala konať urýchlene a bez prieťahov;\n okresný súd 15. augusta 2005 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou\norganizáciou, ktoré bolo realizované až do 2. marca 2006;\n\n6\n\n okresný súd 19. apríla 2006 vykonal prvotné úkony súvisiace s nariadením\npojednávania na 31. máj 2006 (neuskutočnilo sa z dôvodu ospravedlnenia právnej\nzástupkyne žalobkyne z dôvodu kolízie pojednávaní);\n okresný súd pojednávanie konané 7. júla 2006 odročil na žiadosť pôvodnej\nžalobkyne o vykonanie ďalšieho dôkazu v konaní (dôkaz získaný 31. augusta 2006);\n okresný súd uskutočnil pojednávanie 29. septembra 2006, na ktorom po vykonanom\ndokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol;\n spis bol 24. novembra 2006 na základe podaného odvolania predložený\nkrajskému súdu, ktorý rozsudkom z 12. novembra 2007 (v znení doplňujúceho\nrozsudku z 19. novembra 2007) zmenil rozsudok okresného súdu z 29. septembra\n2006 tak, že podanej žalobe vyhovel (spis v predmetnej veci bol okresnému súdu\ndoručený 7. marca 2008);\n spis bol 12. mája 2008 predložený najvyššiemu súdu na základe podaného dovolania,\nrozsudok krajského súdu z 12. novembra v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom\nz 19. novembra 2007 bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie (spis doručený\nokresnému súdu 15. marca 2010 a ten ho 19. apríla 2010 predložil krajskému súdu);\n krajský súd uznesením z 30. decembra 2010 zrušil rozsudok okresného súdu\nz 29. septembra 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis doručený okresnému\nsúdu 8. februára 2011);\n okresný súd nariadil 10. marca 2011 vykonať prvotné úkony súvisiace s nariadením\npojednávania, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2011 a okresný súd na ňom rozhodol\nrozsudkom tak, že žalobu zamietol;\n na základe odvolania pôvodnej žalobkyne doručeného 21. júla 2011 bol spis v tejto\nveci 23. augusta 2011 predložený krajskému súdu;\n krajskému súdu bolo 9. marca 2012 doručené podanie právnej zástupkyne\nsťažovateľky, v ktorom mu oznámila, že pôvodná žalobkyňa 2. marca 2012 zomrela,\na navrhla prerušiť konanie podľa § 107 ods. 1 a 3 OSP až do právoplatného\nskončenia dedičského konania (dedičské konanie po pôvodnej žalobkyni bolo\nskončené osvedčením o dedičstve z 11. decembra 2012 a oznámené okresnému súdu\nna jeho výzvu 15. marca 2013);\n\n7\n\n krajskému súdu bolo 25. apríla 2013 doručené podanie sťažovateľky, v ktorom\nuviedla, že trvá na podanom odvolaní a na podanej žalobe;\n krajský súd 28. júna 2013 zrušil rozsudok okresného súdu zo 6. mája 2011 a vec\nvrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (spis v tejto veci bol 22. júla 2013 doručený\nokresnému súdu);\n okresný súd na základe pokynu z 22. októbra 2013 vykonal úkony súvisiace\ns nariadením pojednávania na 5. december 2013, ktoré bolo zrušené 4. decembra\n2013 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;\n okresný súd na pojednávaní 21. januára 2014 vyhlásil dokazovanie za skončené\na následne\n\nvyhlásil\n\nrozsudok\n\n(doplnený\n\nneskôr\n\ndoplňujúcim\n\nrozsudkom\n\nz 3. apríla 2014), ktorým určil závet za neplatný s tým, že pôvodná žalobkyňa je\ndedičkou po poručiteľke;\n krajský súd na základe odvolania doručeného 7. marca 2014 rozhodol v tejto veci\nrozsudkom z 18. novembra 2015, ktorým potvrdil rozsudok z 21. januára 2014\nv spojení s doplňujúcim rozsudkom z 3. apríla 2014 okrem výroku o trovách\nkonania, ktorý zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu (spis bol vrátený\n16. decembra 2015);\n žalovaná podala 3. februára 2016 dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nz 18. novembra 2015;\n spis bol 23. mája 2016 doručený najvyššiemu súdu, ktorý uznesením z 31. októbra\n2017 rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu z 18. novembra 2015 zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie, pritom uviedol, že záver krajského súdu, na ktorom založil\nsvoje rozhodnutie, výsledky vo veci vykonaného dokazovania zjavne neumožňujú\n(spis bol okresnému súdu doručený 14. decembra 2017 a krajskému súdu predložený\n2. februára 2018);\n krajský súd 15. februára 2018 svojím uznesením zrušil rozsudok okresného súdu\nz 21. januára 2014 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 3. apríla 2014 a vec vrátil\nna ďalšie\n\nkonanie okresnému súdu\n\n22. marca 2018);\n\n8\n\n(spis\n\nbol okresnému\n\nsúdu\n\ndoručený\n\n okresný súd na základe pokynu z 13. novembra 2018 vykonal úkony súvisiace\ns nariadením pojednávania na 31. január 2019, ktoré bolo zrušené na základe žiadosti\nprávnej zástupkyne sťažovateľky z 3. decembra 2018 z dôvodu kolízie pojednávaní;\n okresný súd nariadené pojednávanie odročil na 19. február 2019, ktoré bolo následne\n15. januára 2019 preročené na 7. marec 2019 z dôvodu plánovanej dovolenky\nsudkyne v určenom termíne;\n okresný súd uskutočnil 7. marca 2019 pojednávanie a následne svojimi procesnými\núkonmi vykonanými po ňom zabezpečoval realizáciu dokazovania;\n okresný súd uskutočnil pojednávanie 12. septembra 2019, ktoré bolo odročené\nna účel vyhlásenia rozsudku na 10. október 2019;\n okresný súd vyhlásil 10. októbra 2019 v napadnutom konaní rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol a žalobkyne zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania\nžalovanej i štátu spočívajúce v priznanom znalečnom za znalecké dokazovanie;\n právna zástupkyňa sťažovateľky podala 28. októbra 2019 proti rozsudku\nz 10. októbra 2019 odvolanie a okresný súd začal následne realizovať úkony spojené\ns podaným odvolaním;\n spisu bola pridelená nová sp. zn. 41 C 11/2018 a 11. februára 2020 bol odstúpený\nkrajskému súdu.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n9\n\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\n\n10\n\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n17. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci ústavný súd skúmal ponajprv\npredmet napadnutého konania, ktorým je rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti\nzávetu poručiteľky spísaného vo forme notárskej zápisnice. Posudzovanie platnosti\nprávnych úkonov tvorí bežnú agendu všeobecných súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo\nv občianskoprávnych veciach, preto ju nemožno označiť za právne zložitú.\n17.1 Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnom konaní bolo potrebné vykonať\nznalecké dokazovanie na posúdenie spôsobilosti poručiteľky na predmetný prejav vôle –\nspísanie závetu. Ústavný súd preto zohľadnil aj skutočnosť, že v predmetnom konaní bolo\npre rozhodnutie o merite veci potrebné nielen vykonať výsluch viacerých svedkov,\nzabezpečiť dôkazy navrhnuté stranami, ale nevyhnutnosťou bolo taktiež vykonanie\nznaleckého dokazovania, čo bezpochyby značne zvýšilo stupeň skutkovej náročnosti tejto\n\n11\n\nveci, o to viac, že znalecké posudky predložené v konaní (celkovo boli v konaní predložené\ntri znalecké posudky, z toho jeden z nich pôvodnou žalovanou) v rámci dokazovania\npred súdom dospeli ku vzájomne zjavne rozporným záverom. Táto okolnosť spočívajúca\nv skutkovej zložitosti veci však sama osebe nie je v zásade spôsobilá ospravedlniť doterajšiu\ndĺžku konania (m. m. IV. ÚS 41/07, IV. ÚS 40/09, IV. ÚS 366/2011, III. ÚS 329/2011,\nrozsudok ESĽP Škodáková proti Českej republike z 21. 12. 2004, rozsudok ESĽP Voleský\nproti Českej republike z 29. 6. 2004).\n17.2 Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že predmetom napadnutého\nkonania nebola vec právne zložitá a celkovú dĺžku tohto konania nemožno ospravedlniť len\nskutkovou zložitosťou tejto veci.\n18. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako strany tohto\nkonania, v súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľka je právnou nástupkyňou pôvodnej\nžalobkyne, ktorá podala žalobu, ústavný súd poznamenáva, že univerzálna sukcesia\n(na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo,\nz dôvodu čoho konajúci súd nemusí o pripustení tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením.\nKeďže pri zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,\nale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu\n(m. m. I. ÚS 52/01, I. ÚS 102/05), ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovateľka\nmôže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré\ntejto zmene predchádzalo.\n18.1 Ústavný súd v posudzovanej veci považoval za potrebné zohľadniť,\nže na plynulosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní mal vplyv aj postup\nsťažovateľky, resp. jej právnej zástupkyne. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna skutočnosť, že okresný súd sa v priebehu napadnutého konania musel zaoberať\naj s množstvom sťažovateľkou, resp. pôvodnou žalobkyňou podaných procesných návrhov\n[vznesenie námietky zaujatosti znalca 7. júla 2003, ospravedlnenie právnej zástupkyne\nsťažovateľky z neúčasti na nariadenom pojednávaní 31. mája 2006 z dôvodu kolízie\npojednávaní, návrh na prerušenie konania z dôvodu smrti pôvodnej žalobkyne\nz 9. marca 2012 (osvedčenie o skončení dedičského konania po pôvodnej žalobkyni bolo\n\n12\n\nokresnému súdu doručené až 15. marca 2013), ospravedlnenie právnej zástupkyne\nsťažovateľky z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 31. januára 2019 z dôvodu kolízie\npojednávaní, ako aj opravné prostriedky podané proti meritórnym rozhodnutiam v tejto\nveci], s ktorými sa okresný súd musel vysporiadať, v dôsledku ktorých ale k zásadnému\npredĺženiu tohto konania s prihliadnutím k jeho celkovej dĺžke nedošlo.\n19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní tak z hľadiska jeho nečinnosti, ako aj z hľadiska efektívnosti jeho postupu.\n19.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n19.2 Ústavný súd v preskúmavanom konaní vychádzal okrem iného i z podrobného\nprehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní, ktorý si zabezpečil, na základe ktorého\ndospel k záveru, že samotný priebeh napadnutého konania bol poznačený taktiež viacerými\nvýraznými obdobiami nečinnosti okresného súdu a na niektoré z nich poukázala napokon\naj právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu\nk podanej ústavnej sťažnosti (pozri bod 6 časti II tohto nálezu).\n19.3 Napriek tomu, že v konaní prevažujú obdobia, v ktorých okresný súd jednotlivé\nprocesné úkony vykonával priebežne, jeho postup nemožno hodnotiť ako zjavne nesprávny,\nprípadne zjavne neefektívny. Prvok neefektívnosti možno vidieť v tom, že rozsudky\nokresného súdu boli dvakrát zrušené krajským súdom, pričom krajský súd v jednom prípade\nvychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, ktorý konštatoval, že\n„záver krajského súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie výsledky vo veci vykonaného\ndokazovania zjavne neumožňujú“. Relevantné je aj to, že spornou otázkou zostalo právne\nposúdenie miery účasti svedkov pri spísaní závetu poručiteľkou a vplyv tejto účasti\nna platnosť závetu, teda okolnosť, ktorá nemá základ v záveroch znaleckých posudkov.\n19.4 O neefektívnosti postupu okresného súdu však svedčí predovšetkým\nskutočnosť, že vec sťažovateľky nie je ani po takmer 20 rokoch od začatia konania\n\n13\n\nprávoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné\n(napr. m. m. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 82/2010), bez ohľadu na hodnotenie\nmiery, v akej okresný súd prispel k tomuto stavu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže prihliadol na to, že okresný súd vo veci rozhodol už štyrikrát a v predmetnej veci konali\naj krajský súd ako súd odvolací a najvyšší súd ako súd dovolací spolu 7 rokov\na 50 mesiacov. Napadnuté konanie bolo prerušené viac ako 1 rok v dôsledku úmrtia\npôvodnej žalobkyne na účel ustálenia okruhu dedičov, resp. jej právnych nástupcov,\nčiže v tomto období okresný súd nekonal a nemohol tak ovplyvniť priebeh konania.\n19.5 Z preskúmania predmetného konania je podľa ústavného súdu zrejmé, že bolo\npoznačené nielen nečinnosťou okresného súdu, ale jeho predovšetkým neefektívnou\nčinnosťou.\n19.6 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nnesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto nie je\nzlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n20. Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania\nnajmä s poukazom na jeho predmet, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom\npriebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou a neefektívnou\nčinnosťou okresného súdu, a tým aj k porušeniu sťažovateľkou označených práv (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n21. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto\nporušil základné práva a slobody sťažovateľky svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n22. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd, aby po prijatí\nrozhodnutia o porušení ňou označených práv okresnému súdu prikázal konať v predmetnej\nveci bez zbytočných prieťahov. Napadnuté konanie okresného súdu nie je právoplatne\n\n14\n\nskončené, avšak okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom. V čase rozhodovania ústavného\nsúdu sa spis v predmetnej veci nachádzal na základe podaného odvolania na krajskom súde.\nKeďže napadnuté konanie pred okresným súdom v čase rozhodovania ústavného súdu\nuž neprebiehalo a s ohľadom na zákonom imputovanú kogentnú povinnosť odvolacieho\nsúdu v zmysle § 390 písm. a) CSP rozhodnúť už ďalej vo veci sám, rozhodnutie o tejto\nžiadosti sťažovateľky nemalo opodstatnenie. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti v tejto\nčasti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n24. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n25. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 15 000 € z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, počas ktorého pôvodná žalobkyňa\n(jej matka) zomrela v roku 2012 vo veku 88 rokov a sama sťažovateľka je jeho účastníčkou\nuž 6 rokov, čo je nezlučiteľné s ňou v ústavnej sťažnosti označenými právami.\n25.1 Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n25.2 Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania,\nktorá bola spôsobená neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Zohľadnil\nvšak aj faktickú náročnosť veci spočívajúcu v potrebe vykonať znalecké dokazovanie\na skutočnosť, že vo veci boli vypracované tri znalecké posudky. Ústavný súd prihliadol\naj na to, že okresný súd rozhodol vo veci štyrikrát s tým, že odvolacie konania,\nresp. dovolacie konanie trvali spolu sedem rokov a päť mesiacov. Na tomto základe ústavný\n\n15\n\nsúd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia\nsťažovateľke v sume 6 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n25.3 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n25.4 S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy\nvšetky okolnosti danej veci (predovšetkým nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu,\nale aj procesnú aktivitu strán sporu v predmetnom konaní a skutkovú zložitosť predmetu\nsporu), ústavný súd považoval priznanie sumy 6000 € za primerané (bod 2 výroku nálezu)\na vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n27. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľky) v súlade § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\n\n16\n\nv znení neskorších predpisov advokátke JUDr. Ivete Rajtákovej, Štúrova 20, Košice.\nÚhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (2 x 153,50 €) spolu s režijným\npaušálom (2 x 9,21 €) a úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 (177 €)\nspolu s režijným paušálom (10,62 €) a daňou z pridanej hodnoty (20 %) predstavuje sumu\ntrov konania celkom 616,64 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, v lehote uvedenej\nv bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. marca 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-plynulosť", "dedenie, dedičstvo-neplatnosť závetu", "súd-neefektívny postup", "znalec, znalecký posudok", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-extrémne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/936/2000", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:e950c8d3-91fa-4ce1-a72c-8ae06574f89c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e950c8d3-91fa-4ce1-a72c-8ae06574f89c"}, {"guid": "ussr:b4031c5e-58ef-4560-ab4a-27f557c782bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 329/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4031c5e-58ef-4560-ab4a-27f557c782bc"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:b49222e5-ec28-445c-a65e-df7b5fea0ef9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b49222e5-ec28-445c-a65e-df7b5fea0ef9"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:a62fa1e4-0f2c-4c9e-ad1d-0683c71ee941", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a62fa1e4-0f2c-4c9e-ad1d-0683c71ee941"}, {"guid": "ussr:ea7bbec5-2cd7-40ab-aea6-1b725f7bd4f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 102/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7bbec5-2cd7-40ab-aea6-1b725f7bd4f1"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "33918e83-4cb2-4427-8cce-e09a35b899ab:c4968055-e129-4ddf-b812-d50fba7d1820", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5917206263.1", "spisova_znacka": "9Co/45/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/45/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5917206263.1"}, {"guid": "e3b2cbef-af9c-421e-89d8-5ca5fc7c15b9:4c487d5c-66ef-429b-a830-550009a6ddd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoD/53/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoD/53/2014 z 18. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e3b2cbef-af9c-421e-89d8-5ca5fc7c15b9:4c487d5c-66ef-429b-a830-550009a6ddd3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:299c06f6-b6d6-4698-adb8-f974713a437f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2"}, {"guid": "ussr:4f5484ef-2cac-4be0-85d5-33f52e8485bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.238.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.238.2021.2"}, {"guid": "ussr:17d13dec-6365-4aec-88fe-bfbef58d2cf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.309.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 309/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 309/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.309.2021.1"}]}