{"guid": "ussr:b864a24d-6a6e-4d03-9b4d-2ddc6fd6a18d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 520/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 520/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 520/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b864a24d-6a6e-4d03-9b4d-2ddc6fd6a18d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 520/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou Alžbetou Slašťanovou, Opatovská 783/3, Žiar nad Hronom,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 So 12/2017 z 27. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 10 So 12/2017 z 27. apríla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nRudolfovi Tkáčikovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej\nlen „rozvrh práce“) bola vec náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi\na v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že rozhodnutím\nSociálnej poisťovne, ústredia vo veci sťažovateľa zo 6. decembra 2013 v spojení\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia z 27. januára 2014 (ďalej len „rozhodnutie\nSociálnej poisťovne“) došlo k zamietnutiu žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok.\nZ odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že hoci v predmetnej veci bolo\nnesporne preukázané, že u sťažovateľa došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 16. októbra 2013, jeho\nnárok na priznanie invalidného dôchodku bol zamietnutý, pretože nedosiahol potrebný\npočet rokov dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 72\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 461/2003 Z. z.“), t. j. v danom prípade 15 rokov poistenia pred vznikom nároku\nna invalidný dôchodok. Tento záver vychádzal z § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.,\nv zmysle ktorého sa do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme\nnezapočítava obdobie, za ktoré bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu, ako aj o prechodné ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.,\n\n2\n\nv zmysle ktorého sa uvedený princíp vzťahuje aj na obdobie vojenskej služby\ndo 31. decembra 2003.\n4.\n\nSťažovateľ\n\npodal\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\nSociálnej\n\npoisťovne\n\nodvolanie,\n\no ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom\nč. k. 26 Sd 283/2015-15 z 9. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 9. apríla\n2015“), ktorým napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil späť na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že Sociálna poisťovňa\nnesprávne vyložila ustanovenie § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., keď\nzapočítanie obdobia dôchodkového poistenia sťažovateľa, ktoré bolo zhodnotené pre účely\npriznania a určenia výšky výsluhového dôchodku sťažovateľa, nezapočítala s tým, že je už\npoberateľom výsluhového dôchodku, napriek tomu, že podľa krajského súdu pre možnosť\nvylúčenia tohto obdobia dôchodkového poistenia by okrem poberania výsluhové dôchodku\nmusel byť splnený aj ďalší zákonný predpoklad, a to poberanie dávky dôchodkového\nzabezpečenia podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.\n5. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie Sociálna poisťovňa opätovne\nžiadosť sťažovateľa o invalidný dôchodok z 23. decembra 2013 zamietla rozhodnutím\nz 29. júla 2015 (ďalej len „rozhodnutie z 29. júla 2015“) z tých istých dôvodov, t. j.\nnesplnenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa\n§ 60 ods. 2, § 72 ods. 1 písm. f) a § 255 ods. 5 v spojení s § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003\nZ. z. (pred vznikom invalidity podľa Sociálnej poisťovne získal sťažovateľ 4170 dní\nobdobia dôchodkového poistenia). Sociálna poisťovňa v odôvodnení tohto rozhodnutia\nďalej poukázala na to, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať\ndobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická\nrepublika sa v roku 1991 (po prijatí ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu\nČeskoslovenskej socialistickej republiky už Česko-slovenská federatívna republika, pozn.)\nzaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o časť III Dohovoru o invalidných, starobných\na pozostalostných dávkach, týkajúcu sa starobného dôchodku, a pretože invalidný dôchodok\nje uvedený v II. časti spomínaného dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33\nods. 2 uvedeného dohovoru v VI. časti ‒ Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok.\n\n3\n\n6. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom č. k. 26 Sd 283/2015-35\nz 15. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 15. decembra 2016“)\nrozhodnutie z 29. júla 2015 opätovne zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni späť na ďalšie\nkonanie, konštatujúc, že táto nerešpektovala právny názor krajského súdu vyslovený\nv rozsudku.\n7. Najvyšší súd v predmetnej veci na základe odvolania Sociálnej poisťovne\nrozsudkom sp. zn. 10 So 12/2017 z 27. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“)\nrozhodol, že rozsudok krajského súdu z 15. decembra 2016 mení tak, že rozhodnutie\nSociálnej poisťovne z 29. júla 2015 potvrdil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení svojho rozsudku sa najvyšší súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia\nz 29. júla 2015 a jeho dôvodmi, poukazujúc na § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý\nstanovuje tri kumulatívne podmienky, z ktorých jednu špecifikovanú v § 72 tohto zákona\nsťažovateľ nespĺňa. Rovnako sa najvyšší súd stotožnil s názorom Sociálnej poisťovne\nvo vzťahu k otázke výkladu ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.\n8. Sťažovateľ následne poukázal na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa\npreskúmavania odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy a následne uviedol, že\nrozsudok krajského súdu z 15. decembra 2016 nemá, čo sa týka odôvodnenia, podľa neho\nkvalitu, ktorá je implikovaná v práve na spravodlivý proces, pretože sa s ním v konaní\npredloženými argumentmi najvyšší súd riadne nevysporiadal. Akceptovaním právneho\nzáveru v rozsudku najvyššieho súdu týkajúceho sa výkladu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzákona č. 461/2003 Z. z., ktorý podľa sťažovateľa nie je možné vyvodiť ani z gramatického\nči ústavne komformného výkladu týchto ustanovení, by podľa sťažovateľa došlo\nk diskriminácii osôb, ktoré boli sčasti poistené aj v osobitnom dôchodkovom systéme,\npretože tieto osoby musia (na rozdiel od osôb poistených len vo všeobecnom systéme)\ncelkovo odpracovať vyšší počet rokov, resp. v niektorých prípadoch ani nemôžu podmienky\nnároku na invalidný dôchodok vôbec splniť. Za nesprávny označil sťažovateľ aj záver\nnajvyššieho súdu vyslovený v rozsudku, podľa ktorého s prihliadnutím na § 60 ods. 5\nv spojení s § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. má sťažovateľ možnosť zaplatiť poistné\nna dôchodkové poistenie aj dodatočne, pretože sťažovateľ nespĺňa žiadnu z v ňom\n\n4\n\nuvedených zákonných podmienok. V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukázal taktiež\nna ústavnom súde prebiehajúce konanie o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzákona č. 461/2003 Z. z., ktoré bolo iniciované najvyšším súdom, ktorý konanie vo veci\nobdobnej, ako je vec sťažovateľa, prerušil.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,\nv ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nporušené, zrušil tento rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal najvyšší súd\nzaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPrávna úprava a judikatúra ústavného súdu\n\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n\n5\n\n14. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma\nspoločne.\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\n\n6\n\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n20. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým zmenil rozsudok\nkrajského súdu z 15. decembra 2016. Najvyšší súd podľa sťažovateľa napadnutý\nrozsudok nedostatočne odôvodnil a dospel v ňom k ústavne nekonformným záverom\nzaloženým na podľa neho nesprávnom právnom výklade § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\nč. 461/2003 Z. z.\n21. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom rozsudku najvyššieho súdu, ktorým\nnajvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu z 15. decembra 2016 tak, že rozhodnutie\nz 29. júla 2015 potvrdil.\n21.1 Najvyšší súd v relevantnej časti svojho rozsudku zhrnul doterajší priebeh\nkonania v danej veci, resp. obsah rozhodnutí a podaní procesných strán, poukázal\nna ustanovenia dotknutých právnych predpisov, špecifikoval predmet odvolacieho konania\ni skutočnosti, ktoré krajský súd v tomto prípade posudzoval. Následne preskúmal\nadministratívny spis Sociálnej poisťovne v predmetnej veci, zamerajúc sa predovšetkým\nna skúmanie dĺžky obdobia dôchodkového poistenia sťažovateľa, pritom dospel k záveru, že\n\n7\n\nsťažovateľ ku dňu vzniku invalidity získal 11 rokov a 155 dní obdobia dôchodkového\npoistenia.\n22. Následne najvyšší súd popísal závery vyplývajúce z rozhodnutia Generálneho\nriaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR-ZVJS-13467/33-05 z 28. septembra\n2005, ktorým bol podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nod 1. októbra 2005 priznaný výsluhový dôchodok, pričom pre výpočet jeho sumy bola\nsťažovateľovi zhodnotená doba jeho základnej vojenskej služby, ako aj doba služobného\npomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ku dňu jeho skončenia 30. septembra\n2005 (služobný pomer sťažovateľa trval spolu 23 rokov a 158 dní).\n23. Najvyšší súd následne konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom\nkrajského súdu uvedeným v jeho rozsudku z 15. decembra 2016, a po preskúmaní postupu\nSociálnej poisťovne musí konštatovať, že táto postupovala v súlade s ustanoveniami zákona\nč. 461/2003 Z. z., keď žiadosť sťažovateľa o invalidný dôchodok zamietla z toho dôvodu, že\nku dňu invalidity, t. j. ku 16. októbru 2013, sťažovateľ nezískal obdobie dôchodkového\npoistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Následne najvyšší súd poukázal na ustanovenie § 70\nzákona č. 461/2003 Z. z., ktoré odkazuje podľa neho striktne na splnenie 3 kumulatívnych\npodmienok, zdôrazniac, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok musí u poistenca dôjsť\nk splneniu všetkých troch podmienok. Posudzujúc ďalej splnenie uvedených podmienok\nu sťažovateľa ako poistenca, dospel najvyšší súd k záveru, že sťažovateľ nesplnil\npodmienky stanovené v § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. že mu nevznikol nárok\nna invalidný dôchodok napriek tomu, že vzhľadom na lekársky posudok bol posudkovým\nlekárom uznaný za invalidného s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 45 %. Najvyšší súd ďalej\nv rámci odôvodnenia uviedol, že sa stotožnil s názorom Sociálnej poisťovne v otázke\nvýkladu ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu\nk posúdeniu obdobia dôchodkového poistenia u sťažovateľa.\n\n8\n\n23.1 V závere najvyšší súd „poznamenal“, že vzhľadom na právnu úpravu v § 60\nods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. si môže sťažovateľ zaplatiť poistné\nna dôchodkové poistenie aj dodatočne s tým, že v takomto prípade sa obdobie, za ktoré bolo\ndodatočne zaplatené poistné, započítava do obdobia dôchodkového poistenia. Zároveň\nnajvyšší súd uviedol, že za predpokladu, že po dodatočne zaplatenom poistnom na\ndôchodkovom poistení bude sťažovateľ spĺňať všetky podmienky uvedené v § 70 zákona\nč. 461/2003 Z. z., opätovne môže podať žiadosť o invalidný dôchodok.\n24. V časti obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 29. júla 2015, na ktorú\nodkazuje aj rozsudok najvyššieho súdu, Sociálna poisťovňa poukázala na znenie § 60 ods. 2\na § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 2 ods. 2 ústavy a následne s poukazom\nna obdobia výkonu jeho služby, ktoré neboli spochybnené ani sťažovateľom v jeho\nodvolaní, ako aj s poukazom na potvrdenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej\na justičnej stráže z 30. septembra 2013 dospela k záveru, že sťažovateľ získal obdobie\nvýkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, na základe čoho pri\nposudzovaní nároku na invalidný dôchodok uvedené obdobie nemohla hodnotiť ako\nobdobie dôchodkového poistenia, a preto naň pri svojom rozhodovaní neprihliadala. Taktiež\nSociálna poisťovňa uviedla, že uvedené obdobie už raz bolo zhodnotené v prospech\nsťažovateľa pri posudzovaní jeho nároku a výšky výsluhového dôchodku. Sociálna\npoisťovňa ďalej poukázala aj na to, že Československá socialistická republika sa v roku\n1991 (po prijatí ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej\nsocialistickej republiky už Česko-slovenská federatívna republika, pozn.) zaviazala\nprijímať záväzky, len pokiaľ ide o časť III Dohovoru o invalidných, starobných\na pozostalostných dávkach, týkajúcu sa starobného dôchodku, a pretože invalidný dôchodok\nje upravený v časti II tohto dohovoru, do úvahy neprichádzala v danom prípade ani\naplikácia čl. 33 ods. 2 dohovoru v VI. časti– Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok.\n25. Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že tento nespochybňuje konkrétne skutkové\nzistenia najvyššieho súdu, resp. Sociálnej poisťovne, avšak rozporuje splnenie podmienok\n§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne splnenie podmienky dosiahnutia potrebného počtu\nrokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 2 tohto zákona posúdenej najvyšším súdom,\n\n9\n\nresp. nesprávnu aplikáciu právneho predpisu v jeho prípade. V súvislosti s touto\nargumentáciou poukazuje na nespravodlivosť, resp. nemožnosť naplnenia podmienky\nnastaveného modelu dôb zamestnania, ktoré sú pre určitú skupinu osôb náročné na splnenie,\nako aj na návrh najvyššieho súdu na začatie konania o súlade § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzákona č. 461/2003 Z. z. s čl. 39 a čl. 55 ústavy, ktorý bol v čase podania jeho sťažnosti už\nprijatý ústavným súdom na ďalšie konanie.\n25.1 V predmetnej veci je podľa ústavného súdu zrejmé, že posúdenie otázky\nvylúčenia/nevylúčenia výkonu služobného pomeru do doby dôchodkového poistenia pre\núčely posúdenia nároku na priznanie invalidného dôchodku malo v predmetnej veci\nkľúčový význam a najvyšší súd ako súd odvolací bol povinný podať na ňu ústavne\nkonformnú odpoveď.\n25.2 Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa ústavnej konformnosti výkladu § 60\nods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ústavný súd bližšie odkazuje na závery\nuvedené v jeho náleze č. k. PL. ÚS 16/2017-52 z 13. februára 2019 (ďalej len „nález\nz 13. februára 2019“), ktorým návrhu najvyššieho súdu nevyhovel.\n25.3 Vo svojom náleze z 13. februára 2019 sa ústavný súd nestotožnil\ns argumentáciou predloženou v konaní, v zmysle ktorej ústavná nekonformita napadnutej\nprávnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje doby služby policajtov a profesionálnych\nvojakov (hodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia\ndoby služby) ako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný\ndôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. V bode 31 nálezu z 13. februára 2019 ústavný\nsúd uviedol: «Podľa názoru ústavného súdu riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia\nbez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho\nzabezpečenia – odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu\núčasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok – by bolo vo vzťahu\nk ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by\nmalo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona\no sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez\n\n10\n\ntoho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,\npotom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia.». Vo vzťahu k nekonformite\nnapadnutých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. podľa názoru ústavného súdu (pozri bod\n34 tohto nálezu) nemožno argumentovať „protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného\nmodelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú\nštandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich\nz iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia sú\nparametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich\npohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou\nzákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“\n25.4 V závere ústavný súd dospel ku konštatovaniu, že práve prijatie právnej\núpravy, ktorá by pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok bez ďalšieho\njednostranne zvýhodňovala osoby prichádzajúce z iného systému sociálneho zabezpečenia\ndo všeobecného systému sociálneho poistenia (takýto výklad napadnutých ustanovení\nzákona práve sťažovateľ považuje za správny a ústavne konformný pre jeho prípad, pozn.),\nby podľa názoru ústavného súdu privodilo otázku ústavnej konformnosti.\n26. Ústavný súd vo svojej judikatúre k otázke svojej právomoci stabilne uvádza, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Do sféry pôsobnosti\nvšeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo\nrozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09).\n27. Ústavný súd vychádzal aj zo svojej judikatúry, podľa ktorej je integrálnou\nsúčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n\n11\n\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Povinnosťou všeobecného súdu je preto uviesť\nv rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.\nDostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej\nstránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Obdobne tak z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé\nkonanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšak neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Obdobne\nESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B uviedol, že\nprávo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý\nargument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),\nktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.\n28. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možno konštatovať, že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno označiť za arbitrárne alebo zjavne\nneodôvodnené, pretože právne závery najvyššieho súdu vyvodené pri aplikácii relevantnej\nprávnej úpravy aj s poukazom na závery nálezu z 13. februára 2019 nepopierajú podstatu\na zmysel príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a zároveň\nkorešpondujú so skutkovými zisteniami, t. j. že uvedené závery nie sú výsledkom svojvôle,\nale ústavne konformnej aplikácie príslušných právnych predpisov.\n29. Ústavný súd nezistil žiadne ústavnoprávne vady napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ktoré by odôvodňovali jeho zásah do tohto rozsudku v súlade s jeho\nprávomocami, a preto podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť\nsťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.\n\n12\n\n31. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "služobný pomer", "sociálna poisťovňa", "započítanie", "započítanie", "dôchodok-invalidný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "787df046-85b5-406f-a4c1-e955094a9c80:404397be-7180-4d72-a872-1fa5bca448ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6015201226.2", "spisova_znacka": "26Sd/283/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/283/2015 z 14. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201226.2"}], "citovane_v": []}