{"guid": "ussr:caba56a4-c17f-4b3d-9c0c-cf88e4d07c9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.516.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 516/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 516/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.516.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/caba56a4-c17f-4b3d-9c0c-cf88e4d07c9c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.516.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.516.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.516.2019.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 516/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátkou JUDr. Ingrid Kovalčukovou, Štúrova 22, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 41 C 129/2015 zo 17. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť sťažovateľov\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n2. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 41 C 129/2015 zo 17. júna 2019. Pre úplnosť ústavný súd uvádza,\nže sťažovatelia síce na prvej strane ústavnej sťažnosti medzi označenými porušenými\nprávami označujú aj základné práva a slobody podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, v petite ústavnej\nsťažnosti však tento článok už neuvádzajú a ani v obsahu a dôvodoch ústavnej sťažnosti\nuž k porušeniu tohto článku ústavy neuvádzajú žiadnu argumentáciu. Vzhľadom na to,\nže ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania [§ 44 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], ústavnú sťažnosť z pohľadu čl. 20 ods. 1\nústavy ani nepreskúmaval.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia boli\nv právnom\n\npostavení\n\nžalobcov\n\nv spore\n\no priznanie\n\npeňažnej\n\nnáhrady\n\nostatných\n\nspoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti za výlučné užívanie tejto nehnuteľnosti len jedným\nspoluvlastníkom a o určenie rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi.\nŽaloba bola v predmetnej veci podaná vo februári 2015 a od jej podania nariadil okresný\nsúd prvé pojednávanie na 3. máj 2018. Na prvom pojednávaní žalovaný prejavil záujem\no mimosúdnu dohodu, na čo po krátkom prerušení pojednávania obe strany sporu spoločne\npožiadali\n\nokresný\n\nsúd\n\no odročenie\n\npojednávania\n\n2\n\nna\n\núčely\n\nrokovania\n\no zmieri.\n\nK mimosúdnej dohode však nedošlo. Dňa 18. septembra 2018 sa konalo ďalšie, v poradí\ndruhé pojednávanie, kde strany oboznámili okresný súd s priebehom mimosúdnych\nrokovaní a právny zástupca žalovaného uviedol, že sťažovatelia ako žalobcovia neuviedli,\naký je právny základ ich peňažného nároku, či je to bezdôvodné obohatenie, škoda alebo iný\nprávny titul, a teda nemôže ani adekvátne zareagovať na žalobu žalobcov. Rozporovali\naj výšku požadovanej náhrady, ktorá je podľa žalovaného nepodložená.\n3. Po pojednávaní 28. novembra 2018 zaslali sťažovatelia ako žalobcovia okresnému\nsúdu podanie, v ktorom sa komplexne vyjadrili k tvrdeniam žalovaného, ktoré predniesol\nna pojednávaní. Sťažovatelia tak urobili kvôli neprehľadnosti zápisnice, ako aj na účely\ndoplnenia argumentácie. Súčasťou tohto podania bol aj návrh na zmenu žaloby v zmysle\n§ 139 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“). V rámci tohto návrhu na zmenu žaloby sťažovatelia\nako žalobcovia žiadali zmeniť žalobu v časti určenia rozsahu užívania spoločnej\nnehnuteľnosti. Sťažovatelia teda namiesto návrhu na určenie rozsahu užívania spoločnej\nnehnuteľnosti žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spoločnej veci.\nTento návrh sťažovatelia podali s ohľadom na zjavne špekulatívne postupy žalovaného,\nna základe ktorých dospeli k záveru, že jediným riešením za daného stavu je požadovať\nzrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k peňažnému nároku\nžalobu nemenili.\n4. Vo veci neprebehlo žiadne iné pojednávanie. Podľa sťažovateľov okresný súd\ndosiaľ nevykonal žiadne dokazovanie ani výsluch strán sporu, nepristúpil ani k ustanoveniu\nznalca s cieľom možného rozdelenia spoločnej veci na účely užívania, hoci to sťažovatelia\nako žalobcovia v žalobe navrhovali.\n5. Okresný súd rozhodol o návrhu na zmenu žaloby uznesením zo 17. júna 2019 tak,\nže ju nepripúšťa. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v bodoch 5 a 6 takto:\n„Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie\na umožňuje strane modifikovať svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však nie je\nabsolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby\n\n3\n\nnedochádzalo k jej zneužívaniu. Úvaha súdu v zmysle § 143 ods. 1 CSP či výsledky\ndoterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí\ns predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho\nmyšlienkového postupu.\nV zmysle podanej žaloby, vymedzenej čo do rozhodujúcich skutočností a petitu\nžaloby, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia spôsobu a rozsahu užívania spoločných\nnehnuteľností a zaplatenia náhrady za výlučné užívanie spoločnej veci na základe\nskutkových okolností, ktoré žalobcovia vymedzili v žalobe, vychádzajúc z už vykonaného\ndokazovania nie je možná zmena žaloby bez zmeny skutkového vymedzenia žaloby, čo však\nžalobcovia neurobili. Pokiaľ sa žalobcovia rozhodli skutkové tvrdenia nezmeniť, súd dospel\nk záveru, že môže vychádzať iba zo skutkových tvrdení, ktoré vymedzili žalobcovia\nv pôvodnej žalobe, tie mu však neumožňujú vyvodiť z nich nárok, ktorého sa domáhajú\nžalobcovia požadovanou zmenou žaloby. Súd poznamenáva, že ani výsledky doterajšieho\nkonania by nemohli byť podkladom pre toto konanie o zmenenej žalobe. V doterajšom\nkonaní strany sporu mali aj mimosúdne rokovania, ktorých predmetom bolo to akým\nspôsobom budú spoluvlastníci užívať spoločnú nehnuteľnosť a nie zrušenie vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva. Zmenená žaloba by vyžadovala ďalšie dokazovanie čo by\nviedlo k nehospodárnemu predĺženiu konania. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania\na už predtým vykonané dokazovanie súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil.“\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces a rovnosť\nstrán sťažovateľov uznesením okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby.\n7. Argumentáciu sťažovateľov možno zhrnúť takto:\na) Okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie, preto nie je možné dokazovanie\nani predbežne hodnotiť; tiež nie je jasné, aké dokazovanie má okresný súd na mysli.\nb) Podľa okresného súdu zmena žaloby nie je možná bez zmeny skutkového\nvymedzenia žaloby, s čím sťažovatelia nesúhlasia, keďže v zásade ide o totožné skutkové\nokolnosti, a to správanie žalovaného vrátane správania po podaní žaloby v podobe\nprijímania rôznych rozhodnutí väčšinou svojich hlasov, kvôli čomu sťažovatelia odmietajú\n\n4\n\nzotrvať s ním v spoluvlastníckom vzťahu. Okresný súd pritom neuviedol, aké konkrétne\nskutkové okolnosti bránia pripusteniu zmeny žaloby.\nc) Zmenu žaloby sťažovatelia nepovažujú za takú, ktorú by okresný súd nemohol\nv rámci tohto konania prejednať a rozhodnúť. V oboch prípadoch je potrebné posúdiť\nznalcom možnosti technického rozdelenia nehnuteľnosti, čo svedčí práve v prospech\npripustenia zmeny žaloby.\nd) Sťažovatelia považujú argumentáciu okresného súdu v namietanom uznesení\nza arbitrárnu a svojvoľnú a postup okresného súdu za narušujúci rovnosť strán, a to aj\nv spojení s celkovým postupom okresného súdu v tomto konaní, v ktorom nie je za takmer\npäť rokov súdneho konania rozhodnuté.\ne) Sťažovatelia argumentujú aj tým, že za poskytnutie súdnej ochrany boli nútení\nzaplatiť sumu 24 000 €, a preto považujú napadnuté uznesenie za neakceptovateľné\nodmietnutie spravodlivosti.\n8. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú:\n„Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\nsvojim nálezom vyslovil, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41C/129/2015\nzo dňa 17.06.2019, ktorým tento súd nepripustil zmenu žaloby, boli porušené základné\npráva a slobody sťažovateľov garantované v čl. 46 ods. 1, v článku 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nĎalej sťažovatelia žiadajú Ústavný súd Slovenskej republiky, aby zrušil uznesenie\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 41C/129/2015 zo dňa 17.06.2019 a vo svojom rozhodnutí,\nv ktorom vysloví porušenie základných práv a slobôd, zaviazal zároveň Okresný súd\nKošice I na povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré sťažovatelia v prípade\núspechu vyčíslia.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces a rovnosť\nstrán sťažovateľov uznesením okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby. Sťažovatelia\nnamietali nesprávne právne posúdenie zmeny žaloby súdom prvej inštancie.\n14. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru poukazuje na to, že nie je zásadne oprávnený ani\npovinný preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov,\nktoré pri výklade a uplatňovaní obyčajných zákonov vytvorili skutkový a právny základ\n\n6\n\nich rozhodnutí. Ústavný súd nepreskúmava, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav, pretože to je v právomoci opravných všeobecných\nsúdov. Ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí\n(opatrení alebo iných zásahov) všeobecných súdov kontrola zlučiteľnosti účinkov\ninterpretácie a aplikácie právnych noriem a postupu, ktorý im predchádzal, s ústavou,\nprípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.\nPreskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má\nopodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím\n(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej\nslobody.\nSkutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na tak\n\nz\n\nústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, čím by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(podobne aj IV. ÚS 43/04).\n15. Ústavný súd teda skúmal, či sa okresný súd odchýlil od prípustného výkladu\njednotlivých aplikovaných právnych predpisov alebo od judikatúry súdov vyššieho stupňa\nv tejto oblasti.\n16. Vzhľadom na charakter, konkrétne „nemeritórnosť“ napadnutého uznesenia\nokresného súdu musí ústavný súd najprv priblížiť poznatok, že ústavná sťažnosť je\nna rozdiel od tradičných opravných prostriedkov budovaných „zdola“ skonštruovaná\ndodatočne – „zhora“, aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich celej šírke\na rozmanitosti. Táto unikátna univerzálnosť ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum rôznych\nparalelných konaní (napr. námietkové konanie), ale napríklad aj také rozhodnutie, ktorým sa\nvymedzuje predmet konania (II. ÚS 50/2015, II. ÚS 356/2016). Z uvedeného tiež vyplýva,\nže ústavný súd prispôsobuje intenzitu prieskumu typu napadnutého rozhodnutia a musí\nvnímať aj stav veci v čase rozhodovania.\n\n7\n\n17. Inštitút „zmeny žaloby“ je zákonným vyvážením medzi dynamikou právneho\nživota na jednej strane a rozumnou ochranou práva na súdnu ochranu na strane druhej,\na to zvlášť žalovaného. Vývoj právnej úpravy zmeny žaloby priblížil ústavný súd\nv rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 98/2018, kde uvádza, že v prvej Československej republike\nmusel so zmenou žaloby súhlasiť žalovaný podľa slovenského (§ 188), ako aj českého\n(§ 235) procesného kódexu, aj keď podľa českého kódexu mohol súd pripustiť zmenu\naj proti vôli žalovaného, ak by to neskomplikovalo konanie (porov. HORA, V. Civilní řád\nsoudní na Slovensku: (vybrané části z uher. civ. ř. s. čl. zák. I. 1911) se zřetelem k civ. ř. s.\nv zemích českých a pracím sjednocovacím. Bratislava : Právnická jednota na Slovensku,\n1922, s. 130.). Rovnako bola zakázaná zmena žaloby v odvolacom konaní.\n18. Civilný sporový poriadok vymedzuje dôvody, keď súd zmenu žaloby nepripustí,\na to (i) ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej\nžalobe (§ 143 ods. 1 CSP) a (ii) ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo\nkauzálne príslušný iný súd (§ 143 ods. 2 CSP). Pre posudzovanie zmeny žaloby v prípade\nsťažovateľov bolo relevantné len prvé kritérium. Vo všeobecnosti možno konštatovať,\nže súčasný inštitút zmeny žaloby pripúšťa istú, možno až prílišnú flexibilitu nášho civilného\nprocesného práva, pretože je v rukách súdu na základe otvoreného kritéria doterajších\nvýsledkov konania. Z kritéria dostatočnosti výsledkov doterajšieho konania jasne vyplýva\nznačný priestor súdu a nenárokovosť zmeny žaloby (II. ÚS 98/2018). Tento priestor\nposkytuje súdu práve Civilný sporový poriadok.\n19. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady a zákon ju obmedzuje najmä\nz dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. Ústavný súd\nsa v tejto súvislosti už vyjadril, že súd musí mať na zreteli pri zmene žaloby aj to, že jej\nnesprávnou kvalifikáciou môže zásadne ovplyvniť procesné postavenie navrhovateľa\n(žalobcu), napr. z hľadiska rizika premlčania nároku pri nutnosti podať modifikovanú\nžalobu opätovne (I. ÚS 472/2014). Ústavný súd v inom svojom rozhodnutí tiež uviedol,\nže žalobca môže svoje upravené nároky uplatniť v novej žalobe s tým, že prípadná\npremlčacia lehota mohla spočívať v skoršom konaní. Rozhodnutie o zmene žaloby by tak\n\n8\n\nmohlo byť predmetom kasačného rozhodnutia ústavného súdu len vo výnimočných\nprípadoch (II. ÚS 98/2018).\n20. Možno teda uzavrieť, že jedným z hraničných kritérií aj v kontexte porušovania\npráva na spravodlivý proces je, či súd nepripustením zmeny žaloby zabránil sťažovateľovi\nv uplatnení jeho práva na súde alebo či ho zhoršil. Pri posudzovaní je relevantný aj stav\nkonania v posudzovanej veci.\n21. V predmetnej veci prebehli dve pojednávania a prvé pojednávanie 3. mája 2018\nbolo odročené na návrh obidvoch strán na účely mimosúdneho vyriešenia veci. Mimosúdne\nrokovania boli neúspešné a sprevádzané rôznymi nedorozumeniami medzi spoluvlastníkmi.\nDňa 18. septembra 2019 sa konalo ďalšie pojednávanie, na ktorom strany informovali\nokresný súd o výsledku mimosúdnych rokovaní, ďalej právny zástupca žalovaného uviedol,\nže sťažovatelia ako žalobcovia neuviedli právny základ žaloby a že nie je jasné, z akého\nprávneho titulu žiadajú požadovanú sumu okresným súdom priznať. Podľa tvrdení\nsťažovateľov sa na pojednávaní nevykonalo žiadne dokazovanie. Následne aj vzhľadom\nna doterajší stav konania a vzájomné negatívne vzťahy medzi sporovými stranami\nsťažovatelia v rámci podania z 28. novembra 2019 navrhli zmenu žaloby. K tomuto návrhu\nsťažovatelia pristúpili z dôvodu, že vzťahy spoluvlastníkov nie sú dobré a názory\nna užívanie veci sú protichodné, sťažovatelia považujú sa najvhodnejšie za danej situácie,\naby okresný súd ich spoluvlastnícky vzťah zrušil a spoluvlastnícke vzťahy vysporiadal.\nOkresný súd zmenu žaloby nepripustil. Ústavný súd opätovne uvádza, že okresný súd má\nv tejto súvislosti pomerne široké diskrečné oprávnenie, je povinný zaoberať sa podaniami\nstrán, navrhnutými dôkazmi, ako aj prednesmi strán na pojednávaní. Súd pritom už aj v tejto\nfáze svojím spôsobom hodnotí a predbežne právne posudzuje to, čo vyplýva zo spisu.\nKoniec koncov, súd uvádza predbežné právne posúdenie už po prednesoch strán (§ 181\nods. 2 CSP), t. j. ešte pred vykonaním dokazovania. Predbežná právna úvaha súdu týkajúca\nsa stavu konania je teda prípustná. Je pritom v zásade nepodstatné, či táto úvaha súdu je\nalebo nie je viazaná na výsledky dokazovania. Relevantné sú „výsledky doterajšieho\nkonania“ (§ 143 ods. 1 CSP). Ústavný súd nevylučuje, že okresný súd mohol v tejto veci\n\n9\n\nrozhodnúť aj inak, ústavný súd však môže skúmať len to, či je rozhodnutie okresného súdu\nústavne udržateľné.\n22. V uvedenom spore majú sťažovatelia vždy možnosť domáhať sa zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ide o právo, ktoré môžu na súde uplatniť\nkedykoľvek, keďže nepodlieha premlčaniu, a to v novom konaní.\n23. V tejto súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej veci\nišlo o konanie o dvoch samostatných nárokoch, jednak o nároku na určenie rozsahu užívania\nnehnuteľnosti a jednak o nároku na náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Súdny\npoplatok vo výške 24 000 € bol uhradený z veľkej časti za konanie o náhradu za užívanie\nnehnuteľnosti.\n\nSťažovatelia\n\nsami\n\nuvádzajú\n\nv podaní\n\ns názvom\n\n„Vyjadrenie\n\nk doterajšiemu priebehu konania, Zmena žaloby a Návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia“ z 28. novembra 2018, že okresný súd nesprávne za základ súdneho poplatku\npovažoval 5-násobok ročného plnenia pri mesačnej sume plnenia 11 200 €. Sťažovatelia\nako žalobcovia preto žalobu zmenili tak, že namiesto konkrétnej sumy nahradili tento\nčíselný údaj slovným vyjadrením „v sume náhrady určenej súdom“. Ak aj sťažovatelia\nargumentujú tým, že už za súdne konanie uhradili poplatok vo výške 24 000 €, nejde\no argument relevantný pre tento uplatnený nárok, teda pre nárok na určenie rozsahu\nužívania spoločnej veci a jeho následnú zmenu. V konaní ide o dva samostatné nároky,\navšak uplatnené v jednom súdnom konaní.\n24. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\n\n10\n\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n25. Pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti ústavný súd nezistil taký\npostup všeobecných súdov, ktorý by mohol znamenať zásah do základných práv a slobôd\nsťažovateľov, ktoré im priznáva ústava alebo dohovor. Ústavný súd konštatuje, že podstata\nnámietok sťažovateľov vo vzťahu k namietanému uzneseniu sa týka nesprávneho právneho\nposúdenia procesnoprávnej normy, ktorá hovorí o predpokladoch, keď súd nepripustí zmenu\nžaloby (§ 143 ods. 1 CSP). Ústavný súd sa domnieva, že rozhodnutie okresného súdu,\naj keby bolo nesprávne, nemá takú intenzitu, že by znamenala zásah do práva sťažovateľov\nna spravodlivý proces alebo na ich rovnosť pred súdom. Sťažovateľom nebolo znemožnené,\naby sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na súde, bolo im\nznemožnené iba to, aby sa tohto práva domáhali v tomto konkrétnom konaní.\n26. Ústavný súd v namietanom uznesení nezistil taký výklad zákonných predpisov\nrozhodných pre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným\nprávom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru\nústavného súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako to sťažovatelia tvrdia\nvo svojej ústavnej sťažnosti. Závery, ku ktorým všeobecný súd dospel, nemožno označiť\nza svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovatelia sa\ns právnym názorom okresného súdu nestotožňujú, nestačí na prijatie záveru o zjavnej\narbitrárnosti napadnutého uznesenia.\n27. Ústavný súd v namietanom uznesení nezistil ani taký výklad zákonných\npredpisov rozhodných pre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné\nso základným právom podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa názoru ústavného súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti, ako to sťažovatelia\ntvrdia vo svojej ústavnej sťažnosti. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje\nvytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých\nprávach a povinnostiach rozhoduje súd. Okresný súd svojím postupom neuprel\n\n11\n\nsťažovateľom žiadne právo a nijako ich neznevýhodnil. To, že rozhodnutie spravidla\nvyznieva v neprospech jednej zo strán, nemôže byť zásahom do rovnosti strán, ale ide\no prirodzený výsledok sporového konania.\n28. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sa naďalej stavia kriticky\nk nepripusteniu odvolania proti uzneseniu o zmene žaloby [pozri aj poznámku k sp. zn.\nI. ÚS 472/2014 (publikované v ZSP 24/2016): «... ide o absurdný stav, keď procesný\npredpis nerozumne zužuje priestor pre opravné prostriedky [v danom prípade § 202 ods. 3\npísm. f) OSP (teraz § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP – pozn. autorky)] v rámci\nvšeobecného súdnictva, ktorými sa presadzuje hospodárnosť, racionálnosť a spravodlivosť\nkonania, a na druhej strane sa tak nutne a neobmedzene zahlcuje ústavný súd týmto typom\nkonania tak, ako to bolo aj v tejto veci.\nTento prípad odhaľuje aj „úradnícky výkon“ súdnictva veľkej väčšiny sudcov\nSlovenskej republiky, ktorí sa odmietajú zaoberať materiálnym predmetom sporu v celej\njeho šírke a ktorí hľadajú v každej veci také východisko, ktoré im umožní veci sa „zbaviť“\nči aspoň ju odmietnuť iba z formálnych (procesných) dôvodov bez ohľadu na to, že sa týmto\npostupom konanie nielen predlžuje, ale aj rozmnožuje o ďalšie spory, a tak sa všeobecný\nsúd zaťažuje o ďalšie zbytočné materiálne, finančné, časové výdaje, čo sa mu potom spätne\nvracia v názore spoločnosti, že sudcovia už nie sú schopní ani ochotní v primeranom čase\na kvalite meritórne rozhodnúť vo všetkých tých veciach, ktoré sa dostali na súd, ňou\nakceptovaným spôsobom.\nTreba si uvedomiť, že žiaden proces nemôže byť samoúčelný, ale vždy musí\nsledovať dosiahnutie vzniku, zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzických\na právnických osôb. Preto aj podľa nášho názoru, pripustenie či nepripustenie zmeny žaloby\nnie je a nemôže byť na ľubovôli súdu, ale v prípade splnenia zákonných predpokladov\n(výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom\nnávrhu, či tu dokonca žiadne výsledky konania doteraz nie sú) súd zmenu žaloby svojím\nuznesením musí pripustiť.\n... Dúfame, že zákonodarca pri rekodifikácii OSP, odvolanie proti rozhodnutiu\no nepripustení zmeny žaloby navrhovateľovi umožní podať.»].\n\n12\n\n29. Priestor\n\nna\n\npreskúmanie\n\nrozhodnutí\n\na právneho\n\nposúdenia\n\nrozhodnutia\n\no nepripustení zmeny žaloby ústavným súdom je nepochybne oveľa užší, preto prieskum\nrozhodnutí všeobecných súdov v inštančnom postupe sa javí, a to aj v tomto prípade,\nako vhodnejší prostriedok nápravy a zjednocovania právnych názorov všeobecných súdov.\n30. Na základe uvedeného ústavný súd argumentáciu sťažovateľov nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záveru okresného súdu. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n31. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutými rozhodnutiami a obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť\nk záveru o ich porušení.\n32. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-vysporiadanie", "žaloba-zmena", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8586684-59ea-41a8-a1b6-1757795f7ce4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.98.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.98.2018.1"}, {"guid": "ussr:354a60f8-8f65-4ae0-8110-ea1ec680b905", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.356.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.356.2016.1"}, {"guid": "ussr:f16dd63c-6532-48cd-8b33-20233efd7d84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2015 z 22. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0676199-f83d-4fb9-880f-0583a9505ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 472/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 472/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0676199-f83d-4fb9-880f-0583a9505ba6"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f78fa9ba-fca2-4e59-a670-76395b92db35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.669.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 669/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 669/2025 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.669.2025.1"}, {"guid": "ussr:5fdc0bf2-1564-4fa0-b228-638449eb5450", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.139.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.139.2025.1"}, {"guid": "ussr:cbee8f04-5867-4ec2-a964-2342e5c245ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.65.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.65.2025.1"}, {"guid": "ussr:9977fbdb-1a64-4885-9bd5-78e983a35302", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.145.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 145/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 145/2024 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.145.2024.1"}, {"guid": "ussr:52b35132-ff11-494f-af94-66c2e1b1876b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.128.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.128.2023.1"}, {"guid": "ussr:5124e4d3-63b8-442a-b0b9-f074784d5bed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.532.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 532/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 532/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.532.2022.1"}, {"guid": "ussr:364ae168-094f-4741-9e8e-2cd7ef2974df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.557.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.557.2022.1"}, {"guid": "ussr:18c36d87-e321-4c67-b092-627e05c22da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.184.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.184.2022.1"}, {"guid": "ussr:d33d4412-f625-4750-a832-2e00dc2076d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.593.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 593/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 593/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.593.2021.1"}, {"guid": "ussr:50b22c78-8606-4f1c-9ce1-6106b52d94ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.279.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.279.2021.1"}, {"guid": "ussr:ece49306-3ede-4230-8210-89d2e7627093", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.400.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 400/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 400/2019 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.400.2019.1"}]}