{"guid": "ussr:d7d9ff2e-cb3d-4323-a152-f302f0b6e9ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2019 z 3. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 508/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7d9ff2e-cb3d-4323-a152-f302f0b6e9ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 508/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa\n\n,\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vlastníckeho práva zaručeného\nv čl. 17 Charty základných práv Európskej únie a porušenia čl. 38 Charty základných práv\nEurópskej únie postupom Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej\nslužby Západ, Bratislava, v konaní vedenom pod ČVS: UIS-379/OISZ-2019 a jeho\nuznesením zo 16. augusta 2019 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Kn 489/19/1100 a jej uznesením z 9. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n2. Žiadosti\n\nodmieta.\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred\n\nÚstavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých postupov a rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),\nvlastníckeho práva zaručeného v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“) a porušenia čl. 38 charty postupom Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie,\nodboru inšpekčnej služby Západ, Bratislava (ďalej len „inšpekčná služba“) v konaní\nvedenom pod ČVS: UIS-379/OISZ-2019 a jeho uznesením zo 16. augusta 2019 a postupom\nKrajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Kn 489/19/1100 a jej uznesením z 9. septembra 2019.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa trestným oznámením\nz 9. mája 2019 adresovaným Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky domáhal začatia trestného stíhania zodpovedných osôb konajúcich\nza obchodnú spoločnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n), pre trestný čin poškodzovania spotrebiteľa podľa § 269 ods. 1 písm. c) a ods. 4\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“) a trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. b)\na ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako aj začatia trestného stíhania zodpovedných\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) konajúcich v mene\nGenerálneho riaditeľstva ZVJS a ústavov ZVJS pre trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ku ktorým malo dôjsť\n2\n\nuzavretím nevýhodnej zmluvy medzi spoločnosťou\n\na ZVJS o poskytovaní\n\nelektronickej telekomunikačnej služby, za ktorú odsúdení vykonávajúci trest odňatia\nslobody alebo osoby vykonávajúce väzbu nachádzajúci sa v ústavoch ZVJS platia\nneprimerane vysoké poplatky.\n3. Trestné oznámenie bolo v časti týkajúcej sa podozrenia zo spáchania trestného\nčinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 psím. a) Trestného\nzákona príslušníkmi ZVJS odstúpené inšpekčnej službe, ktorá ho uznesením pod ČVS: UIS379/OISZ-2019 zo 16. augusta 2019 podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietla,\npretože nezistila dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2\nTrestného poriadku.\n4. Proti uzneseniu inšpekčnej služby o odmietnutí jeho trestného oznámenia podal\nsťažovateľ sťažnosť, ktorú krajská prokuratúra uznesením č. k. 1 Kn 489/19/1100-8\nz 9. septembra 2019 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla.\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že inšpekčná služba a krajská prokuratúra svojimi\nrozhodnutiami a postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal, zasiahli do jeho označených\nzákladných práv zaručených mu ústavou, chartou a dodatkovým protokolom.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo popisuje faktické a právne okolnosti\nveci, v ktorých videl naplnenie znakov skutkových podstát, pre ktoré podal trestné\noznámenie na podozrivé osoby. Predovšetkým poukázal, že „žiaden kompetent Zboru... nie\nje oprávnený uzavrieť telekomunikačnú zmluvu tak, že v nej v mene odsúdených/obvinených\nuzavrie s operátorom aj dohodu o cenách hovorného“, pretože v tomto zmluvnom vzťahu\nsa nevynakladajú „finančné prostriedky štátu“, teda ZVJS je iba „sprostredkovateľ\nzabezpečenia verejného záujmu na zabezpečení práva väznených osôb na telefonovanie“.\nPodľa sťažovateľa generálny riaditeľ ZVJS a riaditelia ústavov ZVJS pokiaľ uzavreli\nso spoločnosťou\n\naj dohodu o „cenách hovorného za väzňov“, zjavne týmto\n\npostupom prekročili svoju právomoc. Priama či nepriama ingerencia ZVJS do určovania\n3\n\ncien „hovorného pre väzňov“ spoločnosťou\n\n, ktorej jedinej táto\n\nkompetencia prináleží, je podľa sťažovateľa neprípustná.\n7. Napadnutému uzneseniu inšpekčnej služby sťažovateľ vytýka svojvoľnosť\nkonštatovania, že z obsahu trestného oznámenia nevyplývajú žiadne relevantné informácie\nalebo dôkazy o tom, že by príslušník ZVJS konal tak, aby úmyselne poškodil sťažovateľa.\nSťažovateľ zastáva názor, že predmetom dokazovania v trestnom konaní musia byť\n„externality objektivizujúce subjektívne prvky vnímania a chápania konajúceho subjektu“\na práve tieto „externality zjavne preukazujú možnú trestnú činnosť kompetentov Zboru,\nktorá mala byť náležite vyšetrená v trestnom konaní“.\n8. Príslušný prokurátor krajskej prokuratúry podľa sťažovateľa neodstránil svojvoľné\nzávery inšpekčnej služby a ani nereagoval na jeho podstatné sťažnostné námietky, že\n„kompetenti Zboru nie sú oprávnení v danom prípade uzatvárať cenové dohody za väzňov“.\n9. Za nenáležitú a svojvoľnú sťažovateľ považuje argumentáciu orgánov činných\nv trestnom konaní, že tieto nie sú oprávnené v trestnom konaní „regulovať, resp. vykonávať\nštátny dohľad nad poskytovaním telekomunikačnej prevádzky“. Podľa sťažovateľa ak\ninšpekčná služba a následne krajská prokuratúra odmietli skúmať hodnotenie cien\núčtovaných za využívanie telekomunikačných služieb, „celkom nepochybne tým odmietli\nzistiť skutkový stav veci“. Zastáva názor, že je úlohou orgánov činných v trestnom konaní\nzisťovať „relevantnosť cien“, ak ide o trestné činy hospodárske a s nimi súvisiace\nzneužívanie právomoci verejného činiteľa.\n10. Vo vzťahu ku konaniu\n\nide podľa sťažovateľa o zneužívanie\n\ndominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.\no organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a tým aj o naplnenie\nznakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania spotrebiteľa.\n\n4\n\n11. Napadnuté rozhodnutie krajskej prokuratúry sťažovateľ považuje za „nulitný akt,\nteda paakt“, keďže v jeho výroku absentuje skutková veta. Táto podľa sťažovateľa\nformálna „vada“ uznesenia zakladá jeho neexistenciu, resp. ničotnosť.\n12. Za porušenie práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ\noznačil aj postup krajskej prokuratúry, ktorá na jeho sťažnostnú argumentáciu nereagovala\na v odôvodnení uznesenia neuviedla vlastné nosné úvahy vedúce k jej rozhodnutiu. Podľa\nneho krajská prokuratúra len „mechanicky“ zopakovala závery inšpekčnej služby\na k argumentácii sťažovateľa neuviedla „ani jediné slovo“.\n13. Z nekonania v tejto záležitosti sťažovateľ obvinil aj „Telekomunikačný úrad“\na poukázal aj na obchádzanie ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich\nsa elektronických komunikačných sietí a služieb.\n14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSR a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu čl. 1 k Dohovoru, právo na majetok podľa čl. 17\nCharty, právo na ochranu spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty a právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR postupom Úradu inšpekčnej služby v konaní\nvedenom pod ČVS: UIS-379/OISZ-2019 a jeho uznesením... zo dňa 16. 8. 2019 ako aj\npostupom Krajskej prokuratúry Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 489/19/11008 a jej uznesením zo dňa 09. 9. 2019... porušené boli.\n2. Uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1 Kn 489/19/1100-8 zrušuje\na vec vracia Krajskej prokuratúre v Bratislave na ďalšie konanie.“\n15. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom s odôvodnením, že sa od 4. decembra 2013 nachádza vo výkone trestu\nodňatia slobody a „nie je vlastníkom žiadneho majetku či iných peniazmi oceniteľných práv\na nemá žiadny príjem“.\n5\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n16. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n19. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n20. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n21. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n6\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie sťažovateľom označených\nzákladných práv zaručených ústavou a práv zaručených dodatkovým protokolom a chartou,\nku ktorému malo dôjsť tým, že inšpekčná služba odmietla jeho trestné oznámenie, ktorým\nsa domáhal trestného stíhania osôb zodpovedných za vysoké ceny telekomunikačných\nslužieb (ceny hovorov) v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby, ktoré\nuhrádzajú odsúdení alebo obvinení a krajská prokuratúra jeho sťažnosť proti rozhodnutiu\ninšpekčnej služby zamietla bez toho, aby sa sťažnostnou argumentáciou zaoberala.\n23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva...\n26. Podľa čl. 17 ods. 1 charty každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý\nmajetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku,\ns výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom\n\n7\n\nmusí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené\nzákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.\n27. Podľa čl. 17 ods. 2 charty duševné vlastníctvo je chránené.\n28. Podľa čl. 38 charty politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.\n29.\n\nZa\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú\n\nsťažnosť\n\nmožno\n\npovažovať\n\ntú\n\nsťažnosť,\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (porov. medzi mnohými napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 60/08, II. ÚS 165/2011, III. ÚS\n168/05, IV. ÚS 92/04).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.A K namietanému porušeniu označených práv zaručených ústavou,\ndodatkovým protokolom a chartou postupom inšpekčnej služby v konaní vedenom\npod ČVS: UIS-379/OISZ-2019 a jej uznesením zo 16. augusta 2019\n30. Vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že\njeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity. Zmysel a účel tohto princípu vychádza z toho, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale\núlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až\nv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09,\nI. ÚS 480/2013).\n\n8\n\n31. Ústavný súd konštatuje, že postup a rozhodnutie inšpekčnej služby bola\nna základe sťažnosti sťažovateľa oprávnená a aj povinná preskúmať krajská prokuratúra,\nktorá tak urobila v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 489/19/1100. Právomoc krajskej\nprokuratúry preskúmať sťažovateľom namietaný postup inšpekčnej služby a jej rozhodnutie\nvylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie tejto časti ústavnej sťažnosti.\n32. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti – namietaného porušenia\nzákladných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva zaručeného v čl. 1\ndodatkového protokolu a práva zaručeného v čl. 17 charty, ako aj porušenia čl. 38 charty\nnapadnutým postupom inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: UIS-379/OISZ-2019\na jej uznesením zo 16. mája 2015, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\nIII.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajskej prokuratúry v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Kn 489/19/1100 a jej uznesením z 9. septembra 2019\n33. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou predovšetkým\nzdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\npríslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\npríslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08,\nIII. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou\nústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia\nzákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov\nverejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody,\nresp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu\n9\n\nsamotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu\nverejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n34. Ďalej ústavný súd pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo\nfyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného\ntrestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy\na ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov.\nII. ÚS 42/00, II. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010, IV. ÚS 423/09). Ústavný súd tiež vyslovil, že\nsúčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani právo jednotlivca, aby\nna základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči\noznačeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom\nporiadku (porov. I. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06, IV. ÚS 17/09). Inak\npovedané, právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je možné vykladať\ntak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré\nzodpovedá predstavám sťažovateľa.\n35. Len pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je\njeho aplikovateľnosť založená na trestnom oznámení proti tretej osobe) nevyplýva právo\nna začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie\nv trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko, č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko,\nč. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991, bod 29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02,\nrozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].\n36. Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený\ntrestným činom, nemá preto ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho\ntrestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie\nkonkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné\n10\n\nprijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných\nv trestnom konaní (napr. IV. ÚS 180/09, III. ÚS 46/2011).\n37. V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09,\nIII. ÚS 45/2010), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je\nvecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich\norgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný\na kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi\npáchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana\nindividuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.\n38. Ako z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa trestným oznámením\njednoznačne domáhal trestného stíhania zodpovedných osôb konajúcich za obchodnú\nspoločnosť\n\na ZVJS a svoj neúspech v tomto smere považoval za porušenie\n\njeho základných práv. Avšak ako bolo uvedené, právo na vznesenie obvinenia a trestné\nstíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno\npovažovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto k jeho\nporušeniu postupom a napadnutým uznesením krajskej prokuratúry nemohlo dôjsť.\n39. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistil, že inšpekčná\nslužba na podané trestné oznámenie sťažovateľa reagovala v rámci postupu pred začatím\ntrestného stíhania upraveného Trestným poriadkom (§ 196 až § 198 Trestného poriadku)\nzákonným spôsobom, a teda riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce z uvedených\nzákonných noriem, pričom vydala rozhodnutie, ktoré v rámci „sťažnostného“ konania\npreskúmala krajská prokuratúra ako nadriadený orgán.\n40. Uznesením č. k. 1 Kn 489/19/1100-8 z 9. septembra 2019 krajská prokuratúra\nzamietala sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu inšpekčnej služby zo 16. augusta 2019,\npretože ju nepovažovala za dôvodnú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajská\nprokuratúra v prvom rade bližšie ozrejmila sťažovateľovi, ako je potrebné interpretovať\nskutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Následne uviedla, že\n11\n\nsa plne stotožňuje s dôvodmi odmietnutia trestného oznámenia deklarovanými v rozhodnutí\ninšpekčnej služby, pretože z trestného oznámenia, ale ani z podaného riadneho opravného\nprostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu nezistila žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré\nby nasvedčovali tomu, že by príslušník ZVJS v úmysle spôsobiť inému škodu alebo\nzadovážiť sebe alebo inému prospech (neoprávnený) vykonával svoju právomoc spôsobom\nodporujúcim zákonu, prekračoval svoju právomoc alebo nesplnil povinnosť vyplývajúcu\nz ich právomoci alebo z rozhodnutia súdu, a to v súvislosti s ním podaným trestným\noznámením. Krajská prokuratúra akceptovala názor inšpekčnej služby, podľa ktorého sa\npríslušník ZVJS ako verejný činiteľ nemohol dopustiť prečinu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa tým, že uzatvoril zmluvu podľa Obchodného zákonníka s obchodnou\nspoločnosťou, pokiaľ na to mal oprávnenie. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia a sťažnostné\nnámietky podľa krajskej prokuratúry nebolo možné vyhodnotiť ako skutočnosti, na základe\nktorých by bolo možné začať trestné stíhanie pre akýkoľvek trestný čin uvedený v osobitnej\nčasti Trestného zákona. Naopak, krajská prokuratúra preskúmaním predloženého, na vec sa\nvzťahujúceho kompletného spisového materiálu vyhodnotila, že zistené skutočnosti\ndostatočne odôvodňovali postup inšpekčnej služby podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku, preto ho považovala za zákonný – vychádzajúci zo zadokumentovaných dôkazov.\n41. Pretože krajská prokuratúra odkázala na odôvodnenie uznesenia inšpekčnej\nslužby zo 16. augusta 2019, ústavný súd považoval za náležité sa s ním podrobne\noboznámiť. Vyplýva z neho, že inšpekčná služba podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku\ndoplnila trestné oznámenie výsluchmi relevantných osôb (príslušníkov ZVJS) a vyžiadaním\ndôležitých písomných podkladov (výpis z obchodného registra, správy generálneho\nriaditeľstva ZVJS, advokačný list Protimonopolného úradu Slovenskej republiky), podstatný\nobsah ktorých v odôvodnení zaznamenala. Následne inšpekčná služba detailne vyložila\nskutkovú podstatu trestného činu, zo spáchania ktorého sťažovateľ podozrieval ním\nvšeobecne označené osoby, a ozrejmila aj ďalšie inštitúty trestného práva s tým súvisiace,\na po dôkladnom zvážení a vyhodnotení trestného oznámenia a skutočností v ňom\nuvedených, ako aj zo zadovážených dôkazov dospela k záveru, že v danom prípade nedošlo\nk naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Trestné\n12\n\noznámenie bolo podľa názoru inšpekčnej služby potrebné považovať za zmätočné a také,\nktoré „je iba všeobecným, povrchným a strohým konštatovaným subjektívneho názoru\noznamovateľa, bez uvedenia relevantných a racionálnych skutočností, ktoré by exaktne\nnapĺňali skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu, uvedeného v osobitnej časti\nTrestného zákona. Oznámenie... možno považovať za nedôveryhodné a účelové s cieľom\npoškodiť príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože nie je spokojný s tým, aká\nje mu je ako odsúdenému účtovaná finančná hotovosť za telekomunikačnú prevádzku.“.\n42. Ústavný súd na tomto mieste nepovažoval za potrebné opakovať ďalšiu celú\npodrobnú a rozsiahlu argumentáciu inšpekčnej služby, keďže táto je sťažovateľovi dobre\nznáma.\n43. Z uvedeného vyplýva, že rovnako ako inšpekčná služba, aj krajská prokuratúra\nv konaní o riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa postupovala v zmysle zákonných\nustanovení (§ 192 a nasl. Trestného poriadku) a jej rozhodnutie, v ktorom vyjadrila\nodôvodnený právny názor na zistený skutkový stav, spĺňa náležitosti predpokladané\nTrestným poriadkom. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a jej postup a právne závery\nňou vyslovené v napadnutom uznesení je nutné považovať za výraz autonómneho\nprokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade\nzasahovať.\n44. Taktiež nebolo možné akceptovať sťažovateľom tvrdenú ničotnosť uznesenia\nkrajskej prokuratúry, resp. jeho nulitu iba kvôli tomu, že v jeho výroku absentuje skutková\nveta. Ústavný súd pripomína, že krajská prokuratúra nerozhodovala priamo o trestnom\noznámení sťažovateľa ako prvostupňový orgán, ale ako nadriadený orgán preskúmavajúci\nrozhodnutie inšpekčnej služby. Tomu plne zodpovedá aj výroková časť jej uznesenia, ktorá\nobsahovala všetky zákonné náležitosti.\n45. Pretože medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu\na inú právnu ochranu a označeným napadnutým postupom a rozhodnutím krajskej\n13\n\nprokuratúry absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nIII.C K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového\nprotokolu a vlastníckeho práva zaručeného čl. 17 charty postupom krajskej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 489/19/1100 a jej uznesením\nz 9. septembra 2019\n46. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zjavné, že k zásahu do vlastníckych práv\nsťažovateľa zo strany krajskej prokuratúry by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by táto nedala\nzadosť ústavnoprávnym princípom zakotveným v čl. 46 ods. 1 ústavy.\n47. Pretože ústavný súd vylúčil možnosť porušenia sťažovateľom označeného\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy postupom\na napadnutým uznesením krajskej prokuratúry, neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie\nporušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 1\ndodatkového protokolu a čl. 17 charty, pretože je evidentné, že vyslovenie porušenia týchto\npráv bolo v okolnostiach danej veci podmienené zistením porušenia práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu, k čomu ale nedošlo. Z toho dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti v podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.D K namietanému porušeniu čl. 38 charty postupom krajskej prokuratúry\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 489/19/1100 a jej uznesením z 9. septembra 2019\n48. Za zjavne neopodstatnenú napokon ústavný súd považoval aj tú časť ústavnej\nsťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie čl. 38 charty.\n\n14\n\n49. Z čl. 38 charty totiž vyplýva záväzok „Únie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany\nspotrebiteľa“, čo zároveň naznačuje, že toto ustanovenie, ktoré sa nijako netýka priamo\ndefinovanej individuálnej právnej situácie, zakotvuje zásadu, a nie právo, a v súlade s čl. 52\nods. 5 charty sa naň preto podľa názoru ústavného súdu možno odvolávať len na účely\nvýkladu a kontroly zákonnosti legislatívnych aktov Únie (porovnaj návrhy generálneho\nadvokáta Wahla prednesené 12. 12. 2013 vo veci Pohotovosť, C-470/12, EU:C:2013:844,\nbod 66).\n50. Z dôvodov už uvedených ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n51. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol\nzaoberať ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého\nuznesenia krajskej prokuratúry a vrátenie jej veci na ďalšie konanie), keďže rozhodovanie\no nich je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2\nústavy).\nIV.\nK žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\n52. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom je potrebné poznamenať, že ústavný súd môže v zmysle ustanovenia\n§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe\nprávneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej\nmajetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\nTieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným\nsúdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je\nsplnený, nemožno právneho\n\nzástupcu\n\nv konaní pred ústavným súdom ustanoviť\n\n(m. m. III. ÚS 265/2014).\n\n15\n\n53. S prihliadnutím na výsledok posúdenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavným\nsúdom (ako to vyplýva z časti III odôvodnenia tohto uznesenia) je evidentné, že išlo\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade nie\nsú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.\nZ tohto dôvodu ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu\n(podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. decembra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-trestné oznámenie", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-nulitné", "rozhodnutie-výrok", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2011 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c"}, {"guid": "ussr:6f5788cb-8330-4b09-a440-51e482b5fd53", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2010 z 2. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-02", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f5788cb-8330-4b09-a440-51e482b5fd53"}, {"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:31bbf7c4-0c41-43ca-81c0-45d413cf2d05", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/09 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31bbf7c4-0c41-43ca-81c0-45d413cf2d05"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d4d062ec-7ead-4260-b740-a98683bfac59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1"}, {"guid": "ussr:ac41de12-9f3b-408b-bb88-a70a7086757d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.362.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.362.2025.1"}, {"guid": "ussr:a32b07e9-5463-4cef-a304-ba119a931bde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.27.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.27.2025.1"}, {"guid": "ussr:5a5a525d-1e75-4a87-a89e-0f15a349bf65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.467.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 467/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 467/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.467.2024.1"}, {"guid": "ussr:ad874051-ad8c-4585-a8b9-5431dd040735", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.246.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.246.2024.1"}, {"guid": "ussr:eca6bfad-21f0-4d4b-91b7-30c2be0d9be1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.556.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 556/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 556/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.556.2022.1"}, {"guid": "ussr:9609021e-0bc4-4781-8268-4ca4b6ff08ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.435.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 435/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 435/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.435.2022.1"}, {"guid": "ussr:cc7182f7-2132-427f-8db9-d37d11de8bc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.526.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.526.2020.1"}]}