{"guid": "ussr:d7f42fb7-a1ee-4ffa-a0f2-bf4d59ef4990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2020 z 3. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. novembra 2020, sp. zn. I. ÚS 503/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7f42fb7-a1ee-4ffa-a0f2-bf4d59ef4990", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 503/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Evou Klemovou, M. R. Štefánika 1, Pezinok, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5 S 205/2014-96 z 9. februára 2016 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 69/2016 z 22. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva\npodľa\n\nčl.\n\n7\n\nCharty\n\nzákladných\n\npráv\n\nEurópskej\n\núnie\n\n(ďalej\n\nlen\n\n,,charta“)\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 5 S 205/2014-96\nz 9. februára 2016 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 69/2016\nz 22. novembra 2018 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi\nspravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 bola predbežne\nprejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu)\na sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Okresného úradu\nBratislava – odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len ,,okresný úrad“) č. OU-BAOVBP2-2014/22189/A/KAZ z 19. mája 2014 (ďalej len ,,rozhodnutie okresného úradu“)\n2\n\nbolo v konaní mimo odvolacieho konania na základe podnetu osoby\nz 3. marca 2014 zrušené právoplatné rozhodnutie mesta\n\nako stavebného úradu\n\n(ďalej len ,,stavebný úrad“) č. SÚ-2980/2012/Šm z 30. apríla 2012 o umiestnení stavby\n,,\n\n– adaptácia“ na pozemku\n\núzemí obce\n\n(ďalej len ,,rozhodnutie stavebného úradu“). Predmetné rozhodnutie\n\nstavebného\n\núradu\n\nbolo\n\na to\n\nvydané\n\nv rámci\n\nv katastrálnom\núzemného\n\nkonania\n\nnavrhovateľom,\n\n(ďalej len „navrhovateľ 1“),\n\nlen „navrhovateľ 2“),\n\n(ďalej\n\n– manželovi sťažovateľky (ďalej len\n\n,,navrhovateľ 3“) a sťažovateľke. Na základe odvolania navrhovateľa 1 zo 6. júna 2014 bolo\nrozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ministerstvo“) č. 18948/2014/B621-SV/47591/Tu zo 4. augusta 2014 (ďalej len\n,,rozhodnutie ministerstva“) zrušené rozhodnutie okresného úradu. Krajský súd následne\nv rámci správneho súdnictva na základe žaloby sťažovateľky z 22. septembra 2014\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva rozhodol napadnutým rozsudkom tak,\nže žalobu sťažovateľky zamietol. O podanom odvolaní sťažovateľky z 22. apríla 2016 proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd svojím napadnutým\nrozsudkom tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že v rámci konaní pred krajským súdom\na pred najvyšším súdom, ktorých výsledkom bolo vydanie napadnutých rozsudkov\nkrajského súdu a najvyššieho súdu, bol posudzovaný obsah zmluvy o spolupráci\nz 11. novembra 2011, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť 16. novembra 2011 (ďalej\nlen ,,zmluva\n\no spolupráci“)\n\na\n\nktorá\n\nbola\n\nuzatvorená\n\nmedzi\n\nna\n\njednej\n\nstrane\n\nnavrhovateľom 3 a na strane druhej navrhovateľmi 1 a 2. Jej predmetom bola dohoda\nna vzájomnej úprave práv a povinností zmluvných strán pri spolupráci na výstavbe\na obnove historického majera ,,\n\n“. V ďalšej časti sťažovateľka bližšie\n\nrozvádza niektoré ustanovenia tejto zmluvy, čo následne uzavrela tým, že 11. januára 2012\nbola na stavebnom úrade navrhovateľom 2 podaná žiadosť o stavebné povolenie, z ktorej\nvšak podľa sťažovateľky nevyplývalo, že je žiadateľkou aj ona, a ani to, že navrhovateľ 2\nkonal v jej mene. Vo vzťahu k jej zastúpeniu ďalej uviedla, že splnomocnením\npodpísaným 1. februára 2012 (ďalej len ,,splnomocnenie na zastupovanie“) sťažovateľka\n3\n\na navrhovateľ 3, teda jej manžel, na dobu neurčitú splnomocnili navrhovateľov 1 a 2 na ich\nzastupovanie na účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie s úradmi, čo sa týka\nstavby\n\n,,\n\n“,\n\na zároveň\n\nsúhlasili\n\nso\n\nstavbou\n\npodľa\n\nstavebnej\n\ndokumentácie a podľa zmluvy o spolupráci. Dodala, že v rámci konaní pred krajským\nsúdom a pred najvyšším súdom, ktorých výsledkom bolo vydanie napadnutých rozsudkov,\nbol posudzovaný aj obsah tohto splnomocnenia na zastupovanie.\n5. Vo vzťahu k splnomocneniu na zastupovanie sťažovateľka uviedla, že jej prejav\nvôle v ňom smeroval k udeleniu splnomocnenia ostatným dvom stavebníkom –\nnavrhovateľom 1 a 2 popri navrhovateľovi 3 ako jej manželovi, a nie v zmysle,\nže sťažovateľka a jej manžel – navrhovateľ 3 popri nich dvoch splnomocňujú ostatných\ndvoch stavebníkov – navrhovateľov 1 a 2. K uvedenému dospela na základe toho,\nže sťažovateľka nebola zmluvnou stranou zmluvy o spolupráci, nikdy neprejavila vôľu\nsa ňou stať a ani stať sa podielovým spoluvlastníkom stavby z titulu bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov a do podpísania splnomocnenia na zastupovanie nebol daný\npísomný súhlas sťažovateľky s užívaním pozemku, ktorý bolo potrebné, aby sťažovateľka\ndala v zmysle zmluvy o spolupráci. Ďalej uviedla, že splnomocnenie udelila ako osoba\nmajúca bezpodielové spoluvlastníctvo k pozemku, ktoré môže byť stavebným povolením\npriamo dotknuté [§ 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Stavebný\nzákon“)] na jej zastúpenie na účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie s úradmi,\nčo sa týka stavby. Na základe toho mali podľa sťažovateľky splnomocnenci v jej mene\nkonať z titulu jej vlastníckeho práva k pozemku, a nie z titulu jej postavenia ako účastníka\núzemného konania – navrhovateľa (§ 34 ods. 1 Stavebného zákona). Tiež uviedla,\nže splnomocnenie na zastupovanie udelila dvom osobám – navrhovateľom 1 a 2, z ktorých\nsi nezvolila jedného ako zástupcu pre správne konanie. Podľa sťažovateľky zároveň z jeho\nobsahu v časti spojenia ,,na účely komunikácie s úradmi“ nevyplýva splnomocnenie\nna preberanie zásielok. Súhlas sťažovateľky uvedený v splnomocnení na zastupovanie bol\npodľa nej len jej súhlasom so stavbou, a nie súhlasom, resp. prejavením vôle v tom zmysle,\nže chce byť účastníčkou územného konania v postavení navrhovateľa. Túto časť\nsťažovateľka uzavrela tým, že predmetné splnomocnenie samostatne, ako ani v spojitosti\n4\n\ns inými podkladmi nie je spôsobilé výkladu, že mieni byť účastníčkou územného konania\nna stavebnom úrade v postavení navrhovateľa či stavebníčkou akejkoľvek stavby a ani toho,\nže splnomocnené osoby – navrhovatelia 1 a 2 sú v jej mene oprávnené preberať jej určené\núradné zásielky.\n6. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka následne vo vzťahu k jednotlivým\nkonaniam, a to pred stavebným úradom, okresným úradom a ministerstvom opakuje závery\nnimi vydaných rozhodnutí.\n7. Sťažovateľka poukazovala na to, že ňou podanú žalobu z 22. septembra 2014,\nktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerstva a jeho zrušenia,\no ktorej bolo následne rozhodnuté napadnutým rozsudkom krajského súdu, odôvodňovala\njednak neexistenciou jej návrhu na vydanie územného rozhodnutia, ďalej tým, že v priebehu\núzemného konania sťažovateľka ani žiaden ňou splnomocnený zástupca nevykonali\nžiaden úkon, na základe ktorého by bola výslovne prejavená vôľa sťažovateľky stať\nsa navrhovateľkou. Nesúhlasila s tým, že jej postavenie ako navrhovateľky bolo\nvyvodzované z jej údajného súhlasu s územným konaním, ako aj z toho, že nevyjadrila svoj\nnesúhlas so zaradením medzi účastníkov konania, a z toho, že bola údajne informovaná\no osobitných konaniach vedúcich k uskutočneniu stavby. Namietala v ňom tiež to, že bola\núčastníčkou konania podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona ako spoluvlastníčka pozemku,\nnebola však navrhovateľkou, ako aj to, že v územnom konaní nebolo urobené\nžiadne spoločné podanie sťažovateľky spolu s navrhovateľmi 1 až 3. Tiež namietla,\nže splnomocnenie udelila dvom osobám – navrhovateľom 1 a 2, z ktorých si nezvolila\njedného tzv. spoločného splnomocnenca pre doručovanie a na základe splnomocnenia ani\nnebol navrhovateľ 2 oprávnený sťažovateľku zastupovať v územnom konaní. Následne\nsťažovateľka uviedla jednotlivé dôvody uvedené v napadnutom rozsudku krajského súdu,\nna základe ktorých bola ňou podaná žaloba zamietnutá.\n8. V nasledujúcej časti sťažovateľka vo vzťahu k ňou podanému odvolaniu proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, o ktorom rozhodol najvyšší súd svojím napadnutým\nrozsudkom, uviedla, že sa ním domáhala zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu\n5\n\na vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila jednak\nargumentáciou\n\no neexistencii\n\ndôkazu\n\no prijatí\n\nsplnomocnenia\n\nna\n\nzastupovanie\n\nnavrhovateľmi 1 a 2, na základe čoho navrhovateľ 2 nemal podľa sťažovateľky oprávnenie\nv jej mene konať. Taktiež nesúhlasila s tým, že splnomocnenie na zastupovanie bolo\npovažované za všeobecné splnomocnenie na správne konanie so stavebným úradom.\nSťažovateľka\n\npodané\n\nodvolanie\n\nopierala\n\naj\n\no argument,\n\nže\n\nzo\n\nsplnomocnenia\n\nna zastupovanie nevyplývalo, žeby ho udelila len navrhovateľovi 2, a nevyplývalo to ani\nzo žiadneho rozhodnutia stavebného úradu, preto nemali byť rozhodnutia v rámci územného\nkonania doručované len navrhovateľovi 2, pričom sťažovateľke doručované neboli vôbec.\nNamietala tiež, že krajský súd v napadnutom rozsudku nesprávne posúdil, že postavenie\nnavrhovateľa\n\nsťažovateľke\n\nvzniklo\n\nz dôvodu\n\njej\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nk pozemku, ktoré trvalo v čase správneho konania aj za situácie, ak ona sama žiadny návrh\nna začatie územného konania nepodala. Namietala, že zmluvu o spolupráci nikdy\nnepodpísala a ani nikdy nechcela byť stavebníkom stavby ,,\n\n– adaptácia“,\n\npričom krajský súd v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nekonkretizoval, na základe\nčoho zistil opak.\n9. Ďalej sťažovateľka uviedla, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol\npotvrdený napadnutý rozsudok krajského súdu. Následne uviedla jednotlivé pasáže\nz napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, na ktorých bolo založené toto potvrdzujúce\nrozhodnutie.\n10. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutým rozsudkom ako krajského súdu,\ntak aj najvyššieho súdu namietla, že ich vydaním došlo v dôsledku svojvoľného výkladu\nobsahu jej vôle uvedenej v splnomocnení na zastupovanie zo strany oboch súdov\nk porušeniu ňou namietaných práv. Uviedla, že predmetné rozhodnutia súdy založili\nna skutkových\n\nzáveroch,\n\nktoré\n\nsú\n\nv rozpore\n\ns obsahom\n\nzmluvy\n\no spolupráci\n\na splnomocnenia na zastupovanie. Rozhodujúcim vo veci bolo podľa sťažovateľky\nposúdenie otázok, či jej písomný prejav vyjadrený v splnomocnení na zastupovanie\nobsahoval vôľu sťažovateľky po prvé byť navrhovateľkou v územnom konaní, po druhé\nsplnomocniť navrhovateľov 1 a 2 na jej zastupovanie v postavení navrhovateľky a po tretie,\n6\n\nči obsahovalo vôľu sťažovateľky splnomocniť navrhovateľov 1 a 2 na preberanie\npísomností určených sťažovateľke ako navrhovateľke v územnom konaní. Zároveň bolo\npotrebné posúdiť aj otázku, či prebiehalo doručovanie písomností v súlade so zákonom.\n11. Aj vzhľadom na všetko už uvedené sťažovateľka vyjadrila nesúhlas so závermi\nuvedenými v napadnutých rozsudkoch krajského súdu a najvyššieho súdu, v rámci ktorých\nsúdy dospeli k záveru, že sťažovateľka jednoznačne prejavila vôľu byť navrhovateľkou\nv územnom konaní, že s takýmto postavením v ňom súhlasila a v rámci neho konala\nprostredníctvom riadne splnomocnenej osoby, ktorej boli písomnosti doručované v súlade\nso zákonom – Správnym poriadkom. Vyhodnotenie jej vôle vyjadrenej v splnomocnení\nna zastupovanie zo strany krajského súdu aj najvyššieho súdu v ich napadnutých\nrozsudkoch považuje za nesprávne, vykonané bez komplexného posúdenia skutkových\nokolností. V dôsledku toho považuje napadnuté rozsudky krajského súdu aj najvyššieho\nsúdu za ústavne neudržateľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené.\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľky\n\n,\n\n, upravené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 19\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 7 Charty základných práv európskej\núnie, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2016, č. k. 5S/205/2014-96,\nporušené boli.\n2. Základné práva sťažovateľky\n\n,\n\n, upravené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 19\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 7 Charty základných práv európskej\núnie, rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 22.11.2018, č. k. 8Sžo/69/2016, porušené boli.\n\n7\n\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2016, č. k. 5S/205/2014-96,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n4. Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 22.11.2018, č. k. 8Sžo/69/2016, sa zrušuje\na vec sa vracia na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľke\n\n,\n\n, sa priznáva náhrada trov\n\nprávneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet JUDr. Evy\nKlemovej, advokátky, vedený v\n\n, do 30 dní odo dňa\n\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n6. Sťažovateľke\n\n,\n\n, sa priznáva náhrada trov\n\nprávneho zastúpenia, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet\nJUDr. Evy Klemovej, advokátky, vedený v\ndo 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n\n8\n\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n16.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n17.1 Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n20.1 Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n9\n\n21. Podľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a komunikácie.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci\nústavným súdom\n22. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nsťažovateľkiných základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru\na práva podľa čl. 7 charty napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu. K porušeniu ňou označených práv malo dôjsť v dôsledku toho,\nže k vydaniu napadnutých rozsudkov malo dôjsť v dôsledku svojvoľného výkladu obsahu\njej vôle uvedenej v splnomocnení na zastupovanie zo strany oboch súdov. Vyhodnotenie jej\nvôle považuje za nesprávne a vykonané bez komplexného posúdenia skutkových okolností.\nTiež namietala, že napadnuté rozsudky boli založené na skutkových záveroch, ktoré\nsú v rozpore s obsahom zmluvy o spolupráci a splnomocnenia na zastupovanie. V dôsledku\ntoho považuje napadnuté rozsudky krajského súdu aj najvyššieho súdu za ústavne\nneudržateľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené.\nIII.1 K námietke porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1\ndohovoru a podľa čl. 7 charty napadnutým rozsudkom krajského súdu\n23. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n10\n\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 364/2018).\n24. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no ústavnej sťažnosti preskúmavané (I. ÚS 476/2019).\n25. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľky vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n26. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka využila\nsvoje právo a proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala odvolanie, o ktorom bol\nv rámci správneho súdnictva oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd, ktorý tak\naj učinil vydaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorým napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdil. Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej\nprerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\n27. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť\nodmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nIII.2 K námietke porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n28. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\n11\n\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (I. ÚS 331/2019). Z doterajšej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(III. ÚS 66/2018).\n29. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(II. ÚS 35/2020).\n30. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n31. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo\n12\n\nslobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (I. ÚS 358/2019).\n32. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním... Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľky\nna to, aby všeobecný súd prevzal jej tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle\njej návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť\na nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv\n(III. ÚS 351/2018).\n33. S poukazom na námietky uvádzané sťažovateľkou na tomto mieste ústavný súd\npo preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu musí uviesť, že sa s nimi\nnie je možné stotožniť. Najvyšší súd sa pomerne obšírne na stranách 10 až 17 v rámci\nodôvodnenia napadnutého rozsudku a podľa posúdenia ústavného súdu aj ústavne\nakceptovateľným\n\nspôsobom\n\nvysporiadal\n\ns jednotlivými\n\nnámietkami\n\nodcitoval\n\nznenie\n\nvznesenými\n\nsťažovateľkou.\n33.1 V rámci\n\nodôvodnenia\n\ntaktiež\n\naj\n\nsplnomocnenia\n\nna zastupovanie, tvoriace súčasť ďalších podkladov na rozhodovanie, ktorého nesprávnu\ninterpretáciu zo strany najvyššieho súdu sťažovateľka namietala. To v podstatnej časti\nznelo: ,,Ja\ndvoch stavebníkov\n\n... a Ja\n\n... splnomocňujeme ostatných\n\n... a\n13\n\n... na naše zastupovanie\n\nna účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie s úradmi ohľadom stavby:\n(kraj\n\nOkres\n\nObec\n\n)\n\n. Zároveň súhlasíme so stavbou podľa stavebnej dokumentácie\na Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011. Táto plná moc je na dobu neurčitú.“\n33.2 V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyšší súd po zhrnutí všetkých\npodkladov pre rozhodnutie vo veci následne rad radom zodpovedal na všetky sťažovateľkou\nuplatnené námietky, a to vrátane námietok týkajúcich sa otázky prejavenej vôle\nsťažovateľky v splnomocnení na zastupovanie, otázky jeho platnosti, ako aj otázky\ndoručovania písomností. Keďže je sťažovateľke obsah napadnutého rozsudku dobre známy,\nústavný súd ho v podrobnostiach na tomto mieste nebude bližšie rozvádzať a uvádzať\nkonkrétne skutočnosti v ňom uvádzané. Za podstatné však považuje dodať, že podľa názoru\nústavného súdu nie je možné jeho závery považovať za arbitrárne či svojvoľné.\n33.3 Vychádzajúc z uvedených záverov, aj s poukazom na jasné znenie citovaného\nsplnomocnenia na zastupovanie, preto podľa názoru ústavného súdu nie je možné napadnutý\nrozsudok označiť za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol\nzaložený na právnych záveroch, nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod\nna spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože najvyšší súd ich dostatočne\na presvedčivo zdôvodnil, reagujúc pritom na všetky sťažovateľkou uplatnené relevantné\nnámietky. Je ho preto možné označiť za ústavne konformný, bez znakov svojvoľnosti\n(arbitrárnosti) alebo ústavnej neudržateľnosti v dôsledku zjavných pochybení alebo omylov.\nÚstavný súd opätovne pripomína, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov\na pri uplatňovaní svojej právomoci nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav.\n34. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v napadnutom rozsudku\nnajvyššieho súdu nevzhliadol nedostatky, ktoré by ho oprávňovali k vysloveniu záveru\n14\n\no porušení základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.3 K námietke porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy, ako\naj práv podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 7 charty napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n35. V súvislosti s namietaným porušením hmotných práv sťažovateľky (čl. 19 ods. 2\na 3 ústavy, čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 7 charty) ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd,\nrešpektujúc ústavnoprocesné princípy garantujúce základné právo na súdnu ochranu, podľa\nnázoru ústavného súdu v konaní o ochranu tohto práva a v spojení s ním posúdil\naj namietané porušenie týchto práv sťažovateľky. Ústavný súd dospel k záveru,\nže aj z hľadiska posúdenia týchto práv nie je napadnutý rozsudok ani svojvoľný a ani\narbitrárny.\n36. Na základe uvedeného bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť aj v tejto časti\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\n37. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. novembra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "nehnuteľnosť", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie", "vôľa, prejav vôle", "správne súdnictvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:277697c8-c444-4395-ac16-286148846e50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.35.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.35.2020.1"}, {"guid": "ussr:f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1"}, {"guid": "ussr:e9e41b6c-72d5-4055-b125-881ca8781529", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2"}, {"guid": "ussr:91855eb1-0a3b-47fb-b51f-d182acb15686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1"}, {"guid": "ussr:38ea97bb-ca9c-47f2-bf92-5681acfd6d05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1"}, {"guid": "ussr:64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c4555fd3-eb22-4ba8-9de0-de50d1ef4f9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.357.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.357.2026.1"}]}