{"guid": "ussr:a9618c5b-b586-4bf7-b8ac-5bbdb8f30912", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2019 z 3. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 503/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9618c5b-b586-4bf7-b8ac-5bbdb8f30912", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 503/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátskou kanceláriou SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Svitok, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 59/2015-328\nz 31. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\n\n29. júla 2019 sa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd podľa ústavy a Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 59/2015-328 z 31. januára 2017 (ďalej\naj „napadnutý rozsudok“) a ktorým by napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na Okresnom\nsúde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti žalovanej obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná“), určenia neplatnosti odstúpenia\nod zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia (ďalej len „zmluva“)\na zaplatenia sumy vo výške 135 020,08 € s 11,25 % úrokom z omeškania od 29. novembra\n2008 do zaplatenia. Opodstatnenosť podanej žaloby odvodzovala od skutočnosti,\nže odstúpenie žalovanej od zmluvy je neplatné, pretože dôvody špecifikované\nv predmetnom odstúpení spočívajúce v porušení povinnosti postupovať s odbornou\nstarostlivosťou a súčasne vo vykonaní sprostredkovania poistenia pod iným získateľským\nčíslom neexistovali. Okresný súd žalobu sťažovateľky rozsudkom č. k. 19 C 125/2012-294\nz 24. októbra 2014 zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n3. Odstúpenie od zmluvy okresný súd posúdil ako platné, pričom v dôvodoch svojho\nrozhodnutia\n\npoukázal\n\nna\n\nzistenie,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\nv súvislosti\n\ns výkonom\n\nsprostredkovateľskej činnosti pre klienta Ing. Sobotu (ďalej len „klient“) nepostupovala\npri uzatváraní novej poistnej zmluvy s odbornou starostlivosťou a porušila ustanovenia\nsprostredkovateľskej zmluvy, ako aj povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).\nZároveň sťažovateľka konala v rozpore s čl. 4 bod 4.4 smernice pre reprezentantov, keď\nnapriek tomu, že predmetný obchod s klientom sama sprostredkovala, pretože jej dcéra\nnemala na to údajne dostatok odborných vedomostí, v predmetnej zmluve neuviedla svoje\nzískateľské číslo, ale získateľské číslo svojej dcéry. Vykonaným dokazovaním bolo tiež\npodľa názoru okresného súdu preukázané, že verzia poistnej zmluvy, ktorú podpísal klient,\n2\n\nnebola identická s verziou návrhu poistnej zmluvy, ktorú sťažovateľka zaslala žalovanej\nna taxáciu, pričom i zdravotný dotazník k novej poistnej zmluve bol vyplnený v podstatných\nveciach nesprávne, no najmä bez účasti klienta. Napokon okresný súd uviedol, že vzhľadom\nna platnosť a dôvodnosť odstúpenia žalovanej od zmluvy je bez právneho základu uplatnený\nnárok sťažovateľky na zaplatenie sumy 135 020,08 € s prísl., keďže sťažovateľka si tento\nnárok neuplatnila v zmysle § 669 Obchodného zákonníka, a preto vzhľadom na uplynutie\njednoročnej prekluzívnej lehoty zanikol.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa sťažovateľka odvolala. Okresnému súdu\nvytkla, že zamietnutie jej žaloby odôvodnil skutočnosťami, ktoré sa netýkali obsahu\npredmetného odstúpenia od zmluvy, teda konal nad rámec predmetu sporu. Druhý dôvod\nodstúpenia od zmluvy, ktorým bolo nesprávne uvedenie získateľského čísla, považovala\nza nenaplnený, pretože dcéra sa na ňu obrátila ako jej podriadená so žiadosťou o pomoc\na sťažovateľka vystupovala iba v pozícii manažéra. V tejto súvislosti kritizovala okresný\nsúd, že nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie toho, čo sa považuje za manažérsku\npomoc a čo je uzatváranie obchodu pod iným získateľským číslom. Namietala tiež\nnerovnovážne postavenie sporových strán, keďže nemala priestor vyjadriť sa k písomnému\nvyjadreniu predloženému žalovanou na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nStotožnil sa so záverom okresného súdu v tom, že pri uzatváraní novej poistnej zmluvy\npre klienta vykonala sťažovateľka podstatnú časť úkonov, a teda tento obchod\ni sprostredkovala.\n\nV nadväznosti\n\nna\n\nargumentáciu\n\nsťažovateľky,\n\nže\n\nv súvislosti\n\ns predmetnou poistnou zmluvou vykonávala iba činnosti vyplývajúce jej ako nadriadenej\nz pozície manažérky, krajský súd poukázal na bod 2.5.2 obchodnej politiky pre univerzálnu\nsieť, ktorá bola súčasťou zmluvy, v ktorom bol výpočet manažérskych aktivít. Z neho\nvyplynulo, že medzi tieto aktivity nepatrí osobná účasť pri dojednávaní obchodov\nreprezentantov ani vypisovanie tlačív a rokovanie s klientom, tak ako to vykonala v danej\nveci pre klienta sťažovateľka, keďže charakter a povaha všetkých povinností manažéra je\nkoncipovaná výlučne všeobecne, bez možnosti pomoci či nahrádzania osobnej aktivity\nreprezentanta ad hoc (t. j. pri dojednávaní novej poistnej zmluvy s konkrétnym klientom).\n3\n\nNeobstojí preto podľa jeho názoru ani argumentácia sťažovateľky, že dôvod odstúpenia\nod zmluvy spočívajúci v uvedení nesprávneho získateľského čísla na návrhu poistnej\nzmluvy nebol naplnený. K námietke sťažovateľky o tom, že okresný súd konal nad rámec\npredmetu sporu, krajský súd uviedol, že hoci sa súd prvej inštancie sústredil vo svojej\nargumentácii na skutočnosti týkajúce sa širších súvislostí podstaty prejednávanej veci,\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo dospel k záveru o naplnení tých dôvodov\npre odstúpenie od zmluvy, ktoré použila žalovaná, pričom s týmito závermi sa krajský súd\nstotožnil.\n6. Dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala sťažovateľka z § 420 písm. f) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\nbolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa § 447 písm. c)\nCSP odmietnuté ako procesne neprípustné.\n7. Sťažovateľka nasmerovala svoju ústavnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu.\nTvrdí, že ním bol porušený princíp rovnosti zbraní, pretože nemala možnosť sa oboznámiť\ns vyjadrením žalovanej z 23. októbra 2014, ktoré okresný súd vo svojom rozhodnutí\nvo veľkej miere zohľadnil. Okresný súd teda svojím postupom postavil žalovanú\ndo podstatne výhodnejšieho postavenia oproti sťažovateľke. Okrem toho sťažovateľka\nnamieta, že zo strany konajúcich súdov došlo k svojvoľnému hodnoteniu dôkazov, keď\ndospeli k opačným skutkovým zisteniam, než vyplývajú z vykonaných dôkazov. Okresný\nsúd a nadväzne i krajský súd dospeli k záveru, že odstúpenie od zmluvy je dôvodné a platné,\npretože v konaní bolo preukázané porušenie povinností sťažovateľkou. Pokiaľ súdy\nskonštatovali, že sprostredkovateľom poistenia bola sťažovateľka, zjavne ignorovali dôkazy\nňou predložené i výpovede svedkov vypočutých v konaní. Závery súdov v rozhodujúcej\nskutkovej otázke považuje sťažovateľka za rozporné s vykonanými dôkazmi, a preto\nza neodôvodnené a arbitrárne.\n8. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil, že rozsudkom krajského súdu boli porušené jej v záhlaví označené\n\n4\n\npráva, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a aby\nsťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 56 ods.2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a §\n35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou\n5\n\nosobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní\nodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n14. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno považovať aj tú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n15. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. V zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s rozsudkom krajského\nsúdu, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí jej žaloby. V rozpore s čl. 46\n6\n\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vníma fakt, že v konaní pred okresným súdom nemala\nmožnosť pred vyhlásením rozsudku oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej, čím sa oproti nej\ndostala do nevýhodnejšieho postavenia. Okrem toho namieta i závery krajského súdu\nv rozhodujúcej skutkovej otázke, ktoré považuje za rozporné s vykonanými dôkazmi,\na preto hodnotí rozhodnutie v jej veci ako neodôvodnené a arbitrárne.\n19. Pred posúdením námietok sťažovateľky dáva ústavný súd do pozornosti, že podľa\n§ 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný\nprostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo\nmimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku. K takejto situácii došlo aj v prejednávanej veci,\na preto ústavný súd považuje lehotu na podanie ústavnej sťažnosti (vzhľadom na doručenie\nuznesenia najvyššieho súdu sťažovateľke 29. mája 2019, pozn.) za zachovanú.\n20. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vo vzťahu k týmto právam už v minulosti\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07), a ich\nnamietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n21. Podstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v tom, že každý sa môže\ndomáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n22. S ohľadom na podstatu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je potrebné\npripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či\nprávneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom,\n7\n\nnadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike\nrozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy\n(siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné\nsúdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“\npatrí chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu\npri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n23. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n24. K takému záveru však ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky nedospel.\n25. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom nezistil takú\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu\nv relevantných právnych predpisoch vo väzbe na rozhodné okolnosti veci. Krajský súd\naplikoval a riadne interpretoval príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k danej veci\na nadväzujúc na rozhodnutie okresného súdu dostatočne jasne a relevantne vysvetlil svoj\n8\n\npostoj k predmetu konania nastoleného sťažovateľkou, t. j. k (ne)platnosti odstúpenia\nžalovanej od zmluvy. Ústavný súd rešpektuje, že je primárnou úlohou všeobecného súdu\nvykladať zákony a ďalšie právne predpisy, pričom právny názor krajského súdu a jeho\nzávery možno v posudzovanej veci považovať za zrozumiteľné, logické a vyvážené, a preto\nz ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.\n26. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo\nprocesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom\na dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nIV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), tak ako to v ústavnej\nsťažnosti žiadala sťažovateľka.\n27. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky spočívajúcu v tom, že jej nebolo doručené\nvyjadrenie protistrany predložené na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,\nna zaujatie stanoviska, z čoho vyvodzuje porušenie zásady rovností zbraní, ústavný súd\npoukazuje na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa krajský súd zaoberal\ntouto jej námietkou (bod 19 napadnutého rozsudku), podporeného obsahom zápisnice\no pojednávaní z 24. októbra 2014, ktorú sťažovateľka predložila v rámci príloh k ústavnej\nsťažnosti. Predmetné písomné vyjadrenie žalovanej okresný súd celé na začiatku\npojednávania doslovne oboznámil. V ďalšom priebehu pojednávania mali osobne prítomná\nsťažovateľka i jej právna zástupkyňa dostatočný časový priestor na vyjadrenie, ktorý aj\nvyužili, k písomnému podaniu žalovanej sa ústne vyjadrili, a toto ich vyjadrenie vyplýva\nzo zápisnice o pojednávaní. Na pojednávaní boli účastníci konania (resp. strany sporu)\npoučené podľa v tom čase účinného § 120 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\n9\n\nporiadok (ďalej len „OSP“), pričom zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania. Okresný súd nadväzne vyhlásil dokazovanie za skončené a pristúpil\nk vyhláseniu rozsudku.\n28. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že podstatou kontradiktórnosti a s ňou\nsúvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania (sporové strany) mali reálnu\nmožnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“\nprotistrany (napr. IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 259/2011, I. ÚS 284/2016).\nEurópsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry požaduje, aby každej procesnej\nstrane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu\nza podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej\nprotistrana. Z predloženej zápisnice o pojednávaní vyplýva, že sťažovateľka v rámci\npriestoru, ktorý jej bol daný, túto možnosť využila, keď sa k stanovisku žalovanej vyjadrila,\npričom nežiadala o doručenie predmetného vyjadrenia a nežiadala na ten účel ani\no odročenie pojednávania. Rovnako tak sťažovateľka neuviedla, čo iné by vo svojom\nprípadnom písomnom vyjadrení doplnila, a teda nezdôvodnila, aký mala namietaná\nnemožnosť písomne reagovať na vyjadrenie žalovanej dôsledok na jej schopnosť uplatniť\nsvoje občianske práva a záväzky v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Samotná skutočnosť,\nže vyjadrenie žalovanej prednesené v doslovnom znení na pojednávaní nebolo sťažovateľke\ndoručené za situácie, keď sa k nemu mala možnosť vyjadriť, ktorú aj využila (pričom nešlo\no vyjadrenie definované v § 114 ods. 2 OSP), a zároveň v závere pojednávania uviedla,\nže nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, nespôsobila, že by sa dostala\ndo nerovnovážnej a nespravodlivej situácie. Námietka je preto v tomto ohľade sťažovateľky\nneopodstatnená.\n29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej relevantnej\nspojitosti medzi posudzovaným napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným\nporušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n10\n\n30. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom a rozsudkom krajského súdu, bez potreby bližšieho\ndoktrinálneho rozboru označeného práva ústavný súd uvádza, že jeho porušenie\nsťažovateľka žiadnym spôsobom neodôvodnila. Sťažovateľka nijakým spôsobom v konaní\npred ústavným súdom netvrdila ani nepreukazovala, že by v odvolacom konaní rozhodoval\nnesprávne obsadený senát krajského súdu, a preto ústavný súd odmietol jej ústavnú\nsťažnosť aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bezpredmetné\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti,\nkeďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. decembra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e68200e7-b63e-471e-a026-866de4de0f84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.284.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.284.2016.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "f00e9046-6835-4451-814c-891596e5c45b:d078a3a3-5d2d-4409-b9da-9ec32b052150", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3112226099.4", "spisova_znacka": "8Co/59/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/59/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112226099.4"}], "citovane_v": []}