{"guid": "ussr:664e883e-2a9c-435f-b84c-abac40e83633", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.491.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 491/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 491/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 491/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.491.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/664e883e-2a9c-435f-b84c-abac40e83633", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.491.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.491.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.491.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 491/2019-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n,\n\n, a\n\n, zastúpených advokátskou kanceláriou\n\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 37 Em 9/2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prejednanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 37 Em 9/2017 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\na\n\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd\nBratislava III p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť\na\n\ntrovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur\n\na šesťdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu advokátskej kancelárie AZARIOVÁ\n& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 491/2019-17 z 3. decembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n,\n\na\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného\npráva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\n2\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej aj ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Em 9/2017 (ďalej\nlen ,,napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 12. septembra\n2017 podali na Okresnom súde Svidník návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci\núpravy styku sťažovateľov (oprávnených) s maloletou\n\n–\n\nvnučkou sťažovateľov (ďalej len „maloletá“), bývajúcou s matkou\n(ďalej len „povinná“). Uznesením Okresného súdu Svidník pod č. k. 3 Em 1/2017-64\nz 3. októbra 2017 došlo k preneseniu miestnej príslušnosti na okresný súd, v obvode ktorého\nmala maloletá v čase doručenia návrhu bydlisko. Okresný súd vyslovil nesúhlas\ns prenesením miestnej príslušnosti a vec predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“), ktorý 23. januára 2018 rozhodol, že nesúhlas okresného súdu s prenesením\nmiestnej príslušnosti nie je dôvodný. Sťažovatelia 26. februára 2018 okresnému súdu zaslali\nžiadosť o výkon súdneho rozhodnutia v súlade s § 370 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.\nCivilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“). Okresný\nsúd 26. marca 2018 vyzval sťažovateľov na vyjadrenie, či trvajú na podanom návrhu\nvzhľadom na vzdialenosť ich bydliska od bydliska maloletej. Sťažovatelia reagovali\nna uvedenú výzvu 10. apríla 2018 zaslaním odpovede okresnému súdu. Okresný súd\n27. februára 2019 zaslal sťažovateľom písomné vyjadrenia povinnej, ktoré mu boli\ndoručené 25. apríla 2018 a 15. mája 2018, ku ktorým sa sťažovatelia vyjadrili\n15. marca 2019. Tiež uviedli, že ich sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní okresného\nsúdu z 26. februára 2019 bola v odpovedi okresného súdu z 27. marca 2019 uznaná vedením\nokresného súdu za dôvodnú.\n3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že sú presvedčení, že konanie okresného súdu\nv napadnutom konaní okresného súdu nesmeruje k právoplatnému skončeniu veci, práve\nnaopak, bezdôvodne ho predlžuje a v dôsledku toho sa tým odďaľuje konečné rozhodnutie\nvo veci. K tomu dodali: ,,Vzhľadom na charakter tohto konania – výkon rozhodnutia vo veci\núpravy styku starých rodičov s maloletou... žiadame, aby súd prvej inštancie vo veci konal\n3\n\nv tom smere, aby prijal účinné opatrenie na zabezpečenie realizácie styku oprávnených\ns maloletou podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia... Podľa nášho názoru\nsú prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou súdu, ako aj jeho nezáujmom riešiť predmetnú\nvec a poskytnúť súdnu ochranu sťažovateľom i maloletej.“\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že v napadnutom konaní\nokresného súdu ide o konanie, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť\no ochranu práv maloletej a jej blízkych osôb a úlohou okresného súdu je nastoliť právnu\nistotu vo veci. Ďalej uviedli, že podľa ich názoru nejde o právne ani skutkovo zložitú vec.\nK svojej argumentácii tiež uviedli: ,,... vec bola pridelená do oddelenia zákonnej sudkyne\ndňa 03.11.2017, rozhodnutie... o miestnej príslušnosti bolo Okresnému súdu Bratislava III\ndoručené dňa 26.01.2018, následne na to až dňa 27.03.2018... doručil výzvu, v ktorej ich\nžiadal o stanovisko, či trvajú na podanom návrhu na výkon rozhodnutia... Nasledujúci úkon\nOkresného súdu Bratislava III vo vzťahu k sťažovateľom bol vykonaný až dňa 27.02.2019\na to bezprostredne po tom, čo sťažovatelia dňa 26.02.2019 podali sťažnosť predsedovi súdu\npre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ Dodali,\nže okresný súd bol nečinný od 3. novembra 2017 do 26. februára 2019, pričom je nečinný\naj po doručení ich sťažnosti okresnému súdu na prieťahy v konaní. Zároveň uviedli,\nže sťažovatelia, ako ani ich právny zástupca v napadnutom konaní okresného súdu k jeho\npredlžovaniu svojím konaním nijak neprispeli.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného\nsúdu Bratislava III v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:\n, o výkon rozhodnutia, sp. zn.: 37Em/9/2017 porušené bolo.\n\n4\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 37Em/9/2017\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi 1 –\n\npriznáva primerané finančné\n\nzadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi 1 na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa 1.\n4. Sťažovateľovi 2 –\n\npriznáva primerané finančné\n\nzadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi 2 na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa 2.\n5. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania\nvo výške 439 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu\n, vedený v\n\n“\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov\nna ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr. 9/2020\nz 20. februára 2020. V ňom po zhrnutí vykonaných procesných úkonov vo veci zákonná\nsudkyňa v podstatnom uviedla:\n„... Na základe uvedeného mám za to, že vo veci súd konal v rámci možností daných\nabsolútne nedostatočným personálnym obsadením súdu. Bývalý predseda tunajšieho súdu\nopakovane poukazoval pri vybavovaní sťažností i pri opakovaných\nžiadostiach\n\no navýšenie\n\npočtu\n\nsudcov\n\na ďalších\n\nzamestnancov\n\ntunajšieho\n\nsúdu\n\nadresovaných MS SR...\n... v tejto súvislosti poukazujem na to, že som opakovane upozorňovala vedenie\ntunajšieho Okresného súdu Bratislava III od januára 2017 (funkciu sudcu som začala\nvykonávať koncom decembra 2016) na neprimeraný počet pridelených vecí (jednorázovo\npridelených v 01/2017 viac ako 400 nevybavených vecí v poručenskej agende, z toho\ncca 300 nerozhodnutých vecí v poručenskej agende, pri plnom nápade nových vecí mesačne\n5\n\npriemerne 30 vecí v poručenskej agende a zároveň mi boli pridelené veci i v agende\nPs a Em)...\nOpakovane som poukazovala na porovnanie nápadu v oddeleniach tunajšieho súdu\nv poručenskej agende cca 30 vecí mesačne... s nápadom veci tejto agendy na ostatných\nsúdoch v obvode nášho krajského súdu... ktoré súdy majú podľa štatistického prehľadu...\nnápad 15 – 20 vecí mesačne, pričom ani takto prideľovaný počet vecí nestíhajú vybavovať\nv zákonných lehotách a v čo najkratšom čase...\nOpakovane som poukazovala aj na upozornenia vyšších súdov, že súd je povinný\nvo veciach maloletých urýchlene konať a vec rozhodnúť... však vzhľadom na počet\nprideľovaných vecí, ktoré je potrebné odpojednávať a vykonať v nich dokazovanie\nza účelom zistenia skutočného stavu, nie je možné v zákonných lehotách, resp. bez\nprieťahov.\n... na základe uvedeného tak opakovane poukazujem na to, že prideľované veci\nnemožno vybavovať bez prieťahov, pričom vybavovanie prideľovaných vecí s čo najmenšími\nprieťahmi za danej situácie je možné len sústavnou prácou nad rámec pracovného času\na na úkor svojho voľného času, čo však nie je udržateľné dlhodobo... Za takejto situácie\nani zamestnanci pridelení do súdneho oddelenia, vyšší súdny úradník, asistentka\na tajomníčka nemôžu vybavovať veci objektívne bez prieťahov...“\nPodpredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n7. Sťažovatelia sa na výzvu ústavného súdu z 9. marca 2020 k stanovisku okresného\nsúdu vyjadrili podaním z 13. marca 2020, doručeným ústavnému súdu 16. marca 2020,\nv ktorom uviedli, že samotná zákonná sudkyňa opakovane poukazovala na upozornenia\nvyšších súdov, že najmä pokiaľ ide o veci maloletých, súdy sú povinné konať urýchlene,\ntaktiež že zákonná sudkyňa sama poukazovala na neprimeranosti prideľovaných vecí\nna okresnom súde, avšak takáto situácia podľa posúdenia právneho zástupcu sťažovateľov\nnemôže ísť na ťarchu sťažovateľov. Zároveň dodal: „Znova poukazujeme na skutočnosť,\nže Okresný súd Bratislava III bol nečinný od 26.01.2018 do 26.02.2019, t. j. viac ako 1 rok.\nIšlo pritom o konanie vo veci maloletého dieťaťa, kedy bol súd povinný konať urýchlene,\nnakoľko sa starí rodičia domáhali styku s vnučkou... Najmä konania vo veciach maloletých,\n6\n\nktorým sa poskytuje vyššia miera ochrany by mali byť vedené s odbornou starostlivosťou\na mali by byť vedené tak, aby smerovali k efektívnemu a rýchlemu skončeniu veci...\nImanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie\nv tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Z tohto pohľadu je preto\nirelevantné, či ide o objektívne alebo subjektívne prieťahy v konaní...“ S poukazom na už\nuvedené vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne vzťahujúce sa na nedostatočné\npersonálne obsadenie okresného súdu a na veľký nápad nových vecí právny zástupca\nsťažovateľov uviedol, že sa s ním síce stotožňujú, avšak „... prieťahy v konaní nesmú ísť\nna ťarchu účastníkov konania. Preto máme za to, že právo na spravodlivý proces\na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľov... bolo porušené. Zároveň\nopätovne poukazujeme na to, že vedenie Okresného súdu Bratislava III uznalo, že sťažnosť\nsťažovateľov je dôvodná...“. V závere podaného vyjadrenia právny zástupca uplatnil nárok\nna náhradu trov právneho zastúpenia za celkovo tri úkony právnej služby, a to prevzatie\na príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia.\nSťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho\nspisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania\nokresného súdu:\n- 3. októbra 2017 Okresný súd Svidník uznesením č. k. 3 Em 1/2017-64 preniesol\nsvoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III,\n- 27. októbra 2017 potvrdenie okresného súdu o prijatí návrhu na začatie konania,\n\n7\n\n- 9. novembra 2017 okresný súd vyjadril nesúhlas s prenesením príslušnosti\nz Okresného súdu Svidník,\n- 23. januára 2018 uznesenie krajského súdu č. k. 6 NcC 2/2018-83, ktorým rozhodol,\nže nesúhlas okresného súdu s prenesením príslušnosti z Okresného súdu Svidník nie je\ndôvodný,\n- 2. marca 2018 bola okresnému súdu doručená právnym zástupcom sťažovateľov\nžiadosť navrhovateľov o výkon súdneho rozhodnutia z 26. februára 2018,\n- 26. marca 2018 výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi\nsťažovateľov, aby sa vyjadril, či a v akých termínoch od podania návrhu bol realizovaný\nstyk s maloletou, zároveň bol z Okresného súdu Svidník vyžiadaný rozsudok,\n- 5. apríla 2018 výzva okresného súdu povinnej, aby sa vyjadrila k podaniu a k tomu,\nči sťažovateľom umožňuje styk s maloletou a ak nie, tak z akých dôvodov,\n- 10. apríla 2018 právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu zaslal odpoveď\nna výzvu z 26. marca 2018,\n- 19. novembra 2018 vydané uznesenie okresného súdu č. k. 37 Em 9/2017-346\no ustanovení ÚPSVaR Bratislava ako opatrovníka maloletej,\n- 27. februára 2019 výzva okresného súdu adresovaná ÚPSVaR Bratislava\nna prešetrenie pomerov na strane povinnej a maloletej, ako aj výzva okresného súdu\npre právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril k podaniam, výzva okresného súdu\npre otca maloletej, aby sa vyjadril k podaniam, a výzva okresného súdu pre právneho\nzástupcu povinnej, aby sa vyjadril k podaniam,\n- 18. marca 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu\nsťažovateľov,\n- 12. júna 2019 vydané uznesenie okresného súdu č. k. 37 Em 9/2017-416, ktorým\nzamietol návrh sťažovateľov na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku\nsťažovateľov s maloletou,\n- 4. júla 2019 doručené odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 37 Em 9/2017-416 z 12. júna 2019,\n- 21. októbra 2019 doručené odvolanie a spisový materiál na konanie o odvolaní\nkrajskému súdu,\n\n8\n\n- 8. januára 2020 vydané uznesenie krajského súdu č. k. 18 CoE 188/2019-557,\nktorým rozhodol o podanom odvolaní a potvrdil ním uznesenie okresného súdu\nč. k. 37 Em 9/2017-416 z 12. júna 2019, ktorým zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie\nvýkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo\nslobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie\nkonanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,\nprikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred\nporušením. V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n12. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n9\n\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľov\n\nna\n\nochranu\n\npred\n\nneoprávneným\n\nzasahovaním\n\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a základného práva\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu. K porušeniu nimi označených práv\nmalo dôjsť v dôsledku:\n- nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu,\n- namietali, že postup okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu\nnesmeroval k právoplatnému skončeniu veci, pričom napadnuté konanie si vyžadovalo\nzvýšenú pozornosť a rýchlosť konania, pretože išlo o rozhodovanie o úprave styku\nsťažovateľov ako starých rodičov s ich maloletou vnučkou.\nV.1\n\nK\n\nnámietke\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprejednanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní okresného súdu\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\n10\n\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená\nako základný princíp v čl. 12 CMP, ktorý upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania\nv mimosporovom súdnom konaní včítane personálnej exekúcie. Podľa § 30 CMP po začatí\nkonania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec\nv čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.\n\n11\n\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže konanie o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým\ntvorí súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd poznamenáva,\nže napadnuté konanie okresného súdu nie je zásadne právne ani skutkovo zložité, a preto nie\nje možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania okresného\nsúdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného\nzdôrazňuje, že ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.\nZároveň dodáva, že uvedený predmet konania považuje za obzvlášť citlivú a z časového\nhľadiska prioritnú agendu, ktorá má pre účastníkov konania mimoriadny význam. Uvedené\nkoniec koncov nepopieral ani samotný okresný súd.\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako\núčastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého\nkonania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také skutočnosti spočívajúce v ich\nsprávaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.\nPráve naopak, z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia,\nresp. ich právny zástupca riadne a včas reagovali na výzvy okresného súdu, pričom sami\nsťažovatelia iniciovali urýchlenie tohto konania podanou sťažnosťou okresnému súdu\nna prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom\nkonaní okresného súdu sa vyskytli na strane okresného súdu aj jednotlivé časové úseky jeho\núplnej nečinnosti. Konkrétne je možné poukázať na časové úseky, a to od 5. apríla 2018\ndo 19. novembra 2018 (sedem mesiacov), ako aj následne od 19. novembra 2018\ndo 27. februára 2019 (tri mesiace), pričom posledným úkonom bolo zaslanie výziev\nz 27. februára 2019 a následne až 12. júna 2019 vydanie uznesenia okresného súdu\nč. k. 37 Em 9/2017-416, ktorým zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie výkonu\nrozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou vnučkou. Rovnako ústavný súd\n12\n\npoukazuje aj na tú skutočnosť, že ani v niektorých ostatných časových úsekoch nie je možné\npostup okresného súdu hodnotiť ako postup úplne bez prieťahov. Koniec koncov uvedené\nvo vyjadrení zaslanom okresným súdom pripúšťa aj samotná vo veci konajúca zákonná\nsudkyňa. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že od prenesenia\nmiestnej príslušnosti z Okresného súdu Svidník z 3. októbra 2017 až do vykonania prvého\nprocesného úkonu okresným súdom z 26. marca 2018, teda po dobu viac ako piatich\nmesiacov, nebolo konané vo veci samej, len rozhodované na základe nesúhlasu okresného\nsúdu s prenesením príslušnosti o definitívnom určení príslušnosti okresného súdu\nna prejednanie a rozhodnutie vo veci.\n24. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného\nsúdu musí konštatovať už uvedené obdobie jeho úplnej nečinnosti vo veci samej.\nPoznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu ako celok trvalo do vydania\nrozhodnutia okresného súdu vo veci samej celkovo približne dvadsať mesiacov, pričom\nobdobia úplnej nečinnosti z toho tvorili celkovo aj niečo viac ako polovicu celého tohto\nobdobia. Po preskúmaní spisového materiálu tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť\nk jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu idú primárne\nna vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že aj samotný okresný\nsúd už vo svojej odpovedi z 27. marca 201 na sťažnosť sťažovateľov predsedovi okresného\nsúdu na prieťahy v konaní uznal sťažnosť za dôvodnú. V závere ústavný súd aj na margo\nvyjadrenia okresného súdu k prijatej ústavnej sťažnosti podotýka, že aj napriek deklarovanej\nsnahe zo strany zákonnej sudkyne viesť napadnuté konanie okresného súdu bez prieťahov\nštát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno\ntechnické podmienky pre riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom\nprípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľov.\n25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\n13\n\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).\n26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu došlo\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na tým\n\naj\n\nk porušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľov\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto rozhodnutia).\nV.2 K námietke porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu\n27. Sťažovatelia v súvislosti so zdĺhavým postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní\n\nokresného\n\nsúdu\n\nnamietali\n\naj\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nochranu\n\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.\n28. Aj napriek skutočnosti, že napadnuté konanie okresného súdu trvalo\npred okresným súdom celkovo dvadsať mesiacov, čo mohlo nepochybne negatívne vplývať\nna rodinný život sťažovateľov, ústavný súd musí vždy prihliadať na to, či pochybenie\norgánov verejnej moci dosahuje takú ústavnoprávne významnú intenzitu, že jeho následky\nsú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom označeného základného práva. Vzhľadom\nna dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ako aj na jeho výsledok, keď sťažovatelia\nso svojím podaním neboli úspešní a došlo k zamietnutiu ich návrhu na nariadenie výkonu\nrozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou vnučkou, čo bolo následne\npotvrdené aj druhoinštančným súdom, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade\ndĺžka napadnutého konania okresného súdu nedosiahla takú ústavne relevantnú intenzitu\ns ohľadom na označené hmotné právo sťažovateľov, že by bolo možné vysloviť jeho\nporušenie.\n\n14\n\n29. Vychádzajúc z uvedených úvah preto ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n30. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto\nporušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n31. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí\nrozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní meritórne rozhodol a jeho rozhodnutie bolo\nodvolacím súdom aj potvrdené, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov v tejto časti\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n33.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\n\n15\n\nzvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n34. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj ich\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia v podanej\nústavnej sťažnosti požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n5 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili najmä tým, že v značnej miere v dôsledku\nsamotnej nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu v takej citlivej\nveci došlo k vzniku ujmy vo sfére ich rodinného života.\n35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n36. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal vzhľadom\nna celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu v trvaní dvadsať mesiacov, berúc\ndo úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na tú skutočnosť, že okresný súd\nbol počas minimálne polovice uvedeného obdobia vo veci úplne nečinný, pričom\naj v ostatnom období napadnutého konania okresného súdu sa vyskytli isté obdobia\nnečinnosti, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € každému\nzo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n37. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať\n16\n\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.\n39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n40. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n41. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska\nk vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nv prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej\nsťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. V prípade úkonu právnej\nslužby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal\n17\n\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,\nteda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020\npatrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak\nv konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 640,66 € (bod 3 výroku tohto\nrozhodnutia).\n42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n43. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní", "výkon rozhodnutia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "výkon rozhodnutia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "37Em/9/2017", "guid": "d3bfe071-6636-4f7e-bf8a-d51d7c712b9a:af826076-a926-4c8b-8ae1-51ea6e57e7e4", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "d3bfe071-6636-4f7e-bf8a-d51d7c712b9a:af826076-a926-4c8b-8ae1-51ea6e57e7e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Em/9/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 37Em/9/2017 z 12. 6. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3bfe071-6636-4f7e-bf8a-d51d7c712b9a:af826076-a926-4c8b-8ae1-51ea6e57e7e4"}, {"guid": "3b1b9f1a-c093-4867-ad11-deb85231d2ee:da65fe49-a65c-496f-9c47-79b7d90bf974", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Em/1/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Em/1/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b1b9f1a-c093-4867-ad11-deb85231d2ee:da65fe49-a65c-496f-9c47-79b7d90bf974"}], "citovane_v": []}