{"guid": "ussr:495d0043-6bbf-45c4-8d8c-5feec6f78301", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.488.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 488/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.488.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/495d0043-6bbf-45c4-8d8c-5feec6f78301", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.488.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.488.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.488.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 488/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 13 C 18/2011-734 z 18. decembra 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n3. apríla 2020\n\ndoručená\n,\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 13 C 18/2011-734 z 18. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou\nsúdneho konania o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na strane žalobcu.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 13 C 18/2011-572 z 13. februára 2017 žalobu\nsťažovateľky zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nSťažovateľka\n\npodala\n\nproti\n\noznačenému\n\nrozsudku\n\nodvolanie,\n\no ktorom\n\nrozhodol\n\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5 Co 282/2018-650\nz 22. februára 2019 tak, že označený rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Označený rozsudok krajského\nsúdu nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2019.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 13 C 18/2011-666 zo 16. mája 2019 rozhodol\no trovách konania (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“).\n5. Okresný súd následne napadnutým uznesením zmenil uznesenie vyššieho súdneho\núradníka tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 4 207,77 € do pätnástich dní odo dňa doručenia\ntohto uznesenia. V ostatných častiach ostalo uznesenie vyššieho súdneho úradníka\nnezmenené.\n6. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že v konaní pred okresným súdom\nbolo neprípustným spôsobom zasiahnuté do jej práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3 ústavy,\nkeď okresný súd znížil jej ľudskú dôstojnosť tým, že umožnil žalovanej poškodzovať\njej povesť „krivými svedectvami rodinných príslušníkov z roku 2009 a 2011“, a tiež tým,\nže „zverejnil“, že sťažovateľka „bola psychiatrický pacient“.\n7. Okresný súd podľa sťažovateľky porušil aj jej právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nkeď v jej veci nekonal bez zbytočných prieťahov, pretože nariadil viaceré pojednávania\n2\n\naj napriek tomu, že sťažovateľka bola práceneschopná a nemohla sa ich zúčastniť. Okresný\nsúd taktiež podľa jej názoru nerozhodol o jej „žiadosti o odpustenie trov konania“.\nĎalej namieta, že okresný súd jej „pravidelne“ nedoručoval písomnosti. Okresný súd podľa\nnej tiež vyčkával s predložením súdneho spisu krajskému súdu, keď ju zbytočne žiadal\no vyjadrenie k stanovisku žalovanej.\n8. Okresný súd napokon podľa sťažovateľky pochybil, keď rozhodol napadnutým\nuznesením o z jej pohľadu likvidačnej výške trov konania, čím porušil jej právo\nna spravodlivý proces a na rovnosť zbraní. Sťažovateľka namieta, že okresný súd nesprávne\nvychádzal zo sumy, ktorú určil notár, nie znalec. Okresný súd taktiež nesprávne priznal\nnáhradu trov žalovanej za vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka. Okresný súd taktiež priznal náhradu za úkon, za ktorý si túto náhradu\nžalovaná neuplatňovala a tiež za účasť na pojednávaniach, na ktorých nebola sťažovateľka\nprítomná. Sťažovateľka sa domnieva, že náhradu za cestovné a stratu času nebolo možné\npriznať za cestu zo\nje v\n\ndo\n\npretože sídlo právneho zástupcu žalovanej\n\n. Okresný súd taktiež nemal sťažovateľke uložiť povinnosť zaplatiť trovy\n\nvzniknuté v súvislosti s ustanovením tlmočníka, keďže toto ustanovenie tlmočníka bolo\npodľa jej názoru zbytočné. Okresný súd mal taktiež v jej prípade aplikovať § 257 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\npodľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\no porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením a priznal\njej náhradu škody 4 416,55 € podľa čl. 46 ods. 3 ústavy.\n10. Sťažovateľka\n\nvo\n\nsvojej ústavnej sťažnosti\n\nuviedla, že\n\nsplnomocnenie\n\npre advokáta doručí ihneď, ako to bude vzhľadom na mimoriadnu situáciu možné.\n\n3\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n16. Podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.\n\n4\n\n17. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n19. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n20. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta viacero pochybení okresného súdu\nvo vzťahu k jeho rozhodnutiu vo veci samej (body 6 a 7 tohto uznesenia) a taktiež\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu týkajúcemu sa rozhodovania o trovách konania\n(bod 8 tohto uznesenia).\n5\n\n22. Ústavný súd na úvod poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka v petite\nsvojej ústavnej sťažnosti označila ako rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej práva,\niba napadnuté uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Navyše, v petite\nsvojej ústavnej sťažnosti výslovne namieta iba porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením.\n23. Ústavný súd konštatuje, že čl. 46 ods. 2 ústavy sa aplikuje na namietané\nporušenie práv rozhodnutím orgánu verejnej správy, a teda ho na prípad sťažovateľky\nuž na prvý pohľad nemožno ratione materiae aplikovať. K porušeniu práva sťažovateľky\npodľa označeného článku ústavy napadnutým uznesením preto vôbec nemohlo dôjsť,\nčo zakladá dôvod na odmietnutie tejto ústavnej sťažnosti ako celku podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n24. Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že sťažovateľka v obsahu\nsvojej ústavnej sťažnosti označila aj právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nZohľadňujúc situáciu sťažovateľky, ktorej bol v konaní pred všeobecnými súdmi priznaný\nnárok na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, považuje ústavný súd\nza vhodné aspoň stručne zareagovať aj na jej námietky vzťahujúce sa k označeným článkom\nústavy.\n25. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že na pojednávaní na okresnom súde mala\nbyť znížená jej ľudská dôstojnosť, sťažovateľka nepreukázala, že vo vzťahu k tejto\nnámietke vyčerpala všetky jej dostupné opravné prostriedky. Vo vzťahu k tejto časti\nústavnej sťažnosti by preto existoval dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n26. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je potrebné konštatovať,\nže konanie vo veci sťažovateľky bolo v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne\nskončené (čo vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza aj sama sťažovateľka, pozn.), a teda v čase\n6\n\npodania tejto ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať k porušovaniu jej práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom okresného súdu (pozri tiež I. ÚS 559/2012, II. ÚS 415/2017).\n27. Vo vzťahu k namietaným pochybeniam v otázke priznania náhrady trov konania\n(pozri bod 8 tohto uznesenia) ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že otázka úplne presnej\nvýšky náhrady trov v zásade nemá ústavnoprávny rozmer. Otázka s ústavnoprávnym\nrozmerom\n\nby\n\nvo\n\nvzťahu\n\nnapr. pri neodôvodnenom\n\nk rozhodovaniu\n\núplnom\n\nodopretí\n\no trovách\nodmeny\n\nkonania\n\nmohla\n\nadvokátovi,\n\npri\n\nvzniknúť\n\nposudzovaní\n\nkoncepčnej otázky týkajúcej sa výpočtu náhrady trov konania (pozri napr. IV. ÚS 513/2018)\nči pri posudzovaní aplikácie príslušných ustanovení zákona s ohľadom na osobitné\nokolnosti daného konania a jeho predmetu (pozri napr. IV. ÚS 431/2018). Prepočítavanie\ntrov v treťom stupni konania však nie je klasickou úlohou ústavných súdov.\n28. Vzhľadom na uvedené by relevantné ústavnoprávne otázky mohli vyvolávať\npredovšetkým námietky sťažovateľky týkajúce sa určenia tarifnej hodnoty za jeden úkon\nprávnej služby a aplikácia § 257 CSP.\n29. Okresný súd v napadnutom uznesení k vypočítanej tarifnej hodnote za jeden úkon\nprávnej služby uviedol, že vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu v sume 4 000 €, ktorá bola\nuvedená v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 1 D 322/2010 a stanovená na hodnotu predmetného\nmotorového vozidla, pričom neexistoval dôvod uvedené spochybňovať. Okresný súd\ndoplnil, že spolu s vyjadrením k sťažnosti žalovaná predložila znalecký posudok\nč. 153/2011 vo veci výpočtu hodnoty vozidla Opel Corsa 1,3 CDTI,\nv ktorom všeobecnú hodnotu motorového vozidla znalec určil na sumu 4 627 € s DPH.\n30. Pokiaľ ide o možnú aplikáciu § 257 CSP, okresný súd najskôr poukázal na to,\nže sťažovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Okresný\nsúd ďalej zdôraznil, že sťažovateľka bola iniciátorkou konania a že žalovaná vystupovala\nlen v pozícii brániaceho sa, a nemožno jej teda v okolnostiach tejto veci dať na ťarchu,\nže jej vznikli trovy konania, keď využila možnosť dať sa zastúpiť advokátom.\n\n7\n\n31. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného\nsúdu by ani pri prípadnom „rozšírení“ petitu ústavnej sťažnosti vo svetle jej odôvodnenia\nnebolo možné považovať za nedostatočné či nepresvedčivé.\n32. Ústavný súd napokon v okolnostiach tejto veci odkazuje aj na záver okresného\nsúdu, že sťažovateľka sa opakovane z rôznych dôvodov nezúčastnila na nariadeným\npojednávaniach bez relevantného ospravedlnenia, pričom právny zástupca žalovanej\nsa týchto pojednávaní zúčastnil. Okresný súd taktiež k tvrdeniam sťažovateľky uviedol,\nže dopytovaním na Slovenskej advokátskej komore bolo zistené, že sídlo advokáta\nzastupujúceho žalovanú je skutočne v\n\nPokiaľ ide o vypočutie svedkov\n\nzo Srbska (tlmočenie), okresný súd zdôraznil, že toto navrhla sama sťažovateľka.\n33. Vzhľadom na všetko už uvedené ústavný súd odmietol túto ústavnú sťažnosť\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n34. Berúc do úvahy uvedené, ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzývať\nsťažovateľku na predloženie splnomocnenia na jej zastupovanie pred ústavným súdom,\nresp. vyčkávať na sťažovateľkou avizované predloženie tohto splnomocnenia (pozri\nbod 10 tohto uznesenia).\n35. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch\nv nej uvedených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:18c00b15-74f2-4fe1-96d2-c6b964b6fa8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 513/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 513/2018 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1"}, {"guid": "ussr:370d656d-a9f7-4f8f-90ce-1a41b7245053", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.415.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 415/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 415/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.415.2017.1"}, {"guid": "ussr:51550172-1983-4f09-abd0-181e788d4211", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51550172-1983-4f09-abd0-181e788d4211"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "8a108c20-04db-4ba2-bc6f-739fa7ac6999:a2455cdc-bae2-4089-9cd5-de70d11ffeac", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116219126.1", "spisova_znacka": "5Co/282/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/282/2018 z 21. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116219126.1"}], "citovane_v": []}