{"guid": "ussr:1103ccad-fe8f-4678-b0e7-b3e49ed0858f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 487/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26", "nazov": "čl. 26 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-4", "nazov": "čl. 4 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1103ccad-fe8f-4678-b0e7-b3e49ed0858f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 487/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti KOMES PLUS, s. r. o., Tatranská Lomnica 14750, IČO 31 720 595,\nzastúpenej advokátom JUDr. Františkom Kočkom, Timonova 13, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2\nods. 3, čl. 4 ods. 4, čl. 11 ods. 1, čl. 26 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 72/2019 z 20. novembra 2019 a jeho\nvydaniu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti KOMES PLUS, s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti KOMES PLUS, s. r. o.,\nTatranská Lomnica 14750, IČO 31 720 595 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 2 ods. 3, čl. 4\nods. 4, čl. 11 ods. 1, čl. 26 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Obdo 72/2019 z 20. novembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a jeho\nvydaniu predchádzajúcim postupom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní vedenom\nOkresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 31 Cb 119/2015\nsa sťažovateľka žalobou podanou proti obchodnej spoločnosti Východoslovenská\nenergetika a. s., Mlynská 31, Košice, IČO 44 483 767 (ďalej len „žalovaná“), domáhala\nzaplatenia sumy 65,17 € s príslušenstvom. Uplatnený nárok sťažovateľka odôvodnila tým,\nže ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov a žalovaná ako odberateľ elektrickej\nenergie uzatvorili spolu s prevádzkovateľom distribučnej sústavy obchodnou spoločnosťou\nVýchodoslovenská distribučná a. s., Mlynská 31, Košice, IČO 36 599 361 (ďalej len\n„intervenient na strane žalovanej“), 9. decembra 2014 zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí\nzodpovednosti za odchýlku a doplatku č. VSE OZE 558201415 VSE (ďalej len „zmluva“).\nSťažovateľka vyúčtovala žalovanej cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty\nfaktúrami, ktoré však žalovaná neuhradila z dôvodu, že sťažovateľka si nesplnila svoju\noznamovaciu\n\npovinnosť\n\nvoči\n\nprevádzkovateľovi\n\nregionálnej\n\ndistribučnej\n\nsústavy\n\nk 15. augustu 2014 v zmysle § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov\nenergie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\n2\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OZE“), a preto nemá nárok uplatňovať\nsi v roku 2015 podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 31 Cb 119/2015 z 15. januára 2018\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobe sťažovateľky vyhovel a žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 65,17 € s príslušenstvom a rozhodol tiež o nároku\nna náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vyhodnotil,\nže ak sťažovateľka podala oznámenie o uplatnení podpory podľa § 4 ods. 2 zákona o OZE\nadresované intervenientovi ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy\nna poštovú prepravu 15. augusta 2014, tak si svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle\nzákona splnila riadne a včas. Pri posudzovaní lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti\nokresný súd vychádzal z § 17 zákona o OZE, ktorý odkazuje na subsidiárnu aplikáciu\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“), a tiež poukázal na názor Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) vyjadrený v obdobnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n30 Cb 82/2015.\n4. Na základe odvolania intervenienta na strane žalovanej krajský súd rozsudkom\nsp. zn. 3 Cob 64/2018 z 20. decembra 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil\nrozsudok okresného súdu ako vecne správny a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči intervenientovi v plnom rozsahu. Krajský súd v odôvodnení\npredmetného rozsudku skonštatoval, že ak zákon o OZE jednoznačne nestanovuje,\nči k 15. augustu\n\nmá\n\nbyť\n\noznámenie\n\no uplatnení\n\npodpory\n\nuž\n\nreálne\n\ndoručené\n\nprevádzkovateľovi distribučnej sústavy a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej\nlen „ÚRSO“) alebo postačuje, ak je také oznámenie v daný deň odovzdané orgánu\nvykonávajúcemu doručenie, potom je zákonnú formuláciu „k 15. augustu“ potrebné\nvykladať v prospech sťažovateľky a lehotu tak považovať za zachovanú. Krajský súd pritom\npodporne odkázal na usmernenie ÚRSO zverejnené na jeho webovom sídle, podľa ktorého\nsa povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o OZE považuje za splnenú, ak výrobca elektriny\ndoručí oznámenie o uplatnení podpory a údaj o predpokladanom množstve dodanej\n\n3\n\nelektriny na nasledujúci kalendárny rok, najneskôr 15. augusta alebo ho najneskôr\n15. augusta odovzdá na poštovú prepravu.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodila z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Najvyšší súd\npovažoval existenciu vady zmätočnosti namietanú žalovanou za dôvodnú, preto\nnapadnutým uznesením rozsudok krajského súdu a tiež rozsudok okresného súdu zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP).\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podrobne rekapituluje skutkový stav a cituje\nz odôvodenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým podľa jej názoru došlo\nk závažnému a v budúcnosti nenapraviteľnému zásahu do jej základných práv a slobôd.\nSťažovateľka namieta, že najvyšší súd zrušil rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu\nnapriek tomu, že časť uplatneného nároku v sume 44,89 € bola žalovanou uznaná, pričom\nv danom prípade neboli ani splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 422 ods. 1\npísm. a) CSP, pretože peňažné plnenie, ktoré je predmetom konania, neprevyšovalo\ndesaťnásobok minimálnej mzdy.\n7. Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení dostatočne\nnevysporiadal s jej prezentovanou argumentáciou ani s „možnosťou rozdielneho výkladu\nprávnej normy k 15.8.“, preto ho sťažovateľka považuje za „arbitrárne, neospravedlniteľné\na neudržateľné“. Súčasne najvyššiemu súdu vytýka, že v odôvodnení napadnutého\nuznesenia zrozumiteľne nevysvetlil, z akého dôvodu považoval úvahy a argumenty\nkrajského súdu obsiahnuté v jeho rozsudku za nesprávne, pričom nereagoval ani\nna námietky sťažovateľky týkajúce sa obchodných zvyklostí, praxe, ktorú medzi sebou\nstrany sporu zaviedli, a zanedbania všeobecnej prevenčnej povinnosti a zakročovacej\npovinnosti žalovanou a intervenientom. Sťažovateľka v tomto smere odkazuje na právny\nnázor krajského súdu, podľa ktorého bola lehota v predmetnej veci zachovaná bez ohľadu\nna jej procesnoprávny alebo hmotnoprávny charakter, a to s ohľadom na nejednoznačnú\nformuláciu „k 15. augustu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, pričom zdôrazňuje,\n\n4\n\nže „ustálená judikatúru najvyšších súdnych autorít v takomto prípade ukladá povinnosť\nvykladať právnu normu v prospech sťažovateľa“.\n8. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení poukazuje na viaceré rozhodnutia\nkrajského súdu (sp. zn. 2 Cob 171/2018, 2 Cob 19/2018 a 3 Cob 96/2016), z ktorých\nvyplýva, že formuláciu v ustanovení zákona o OZE „k 15. augustu“ je potrebné vykladať\nv prospech žalobcu bez ohľadu na to, či ide o lehotu hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu.\nPrezentované názory pritom podľa sťažovateľky nie sú v rozpore s nálezmi ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. marca 2017 a sp. zn. IV. ÚS 491/2018 z 31. januára 2019.\nSťažovateľka akcentuje, že vo vzťahu k intervenientovi sa riadila gramatickým výkladom\nustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a tiež stanoviskom ÚRSO, podľa ktorého\nbolo postačujúce podať oznámenie o uplatnení podpory a o predpokladanom množstve\nelektriny na rok 2015 na poštovú prepravu 15. augusta 2014. Ak mala žalovaná iný názor\nako ten, ktorý bol obsiahnutý v usmernení ÚRSO, mala možnosť výrobcov elektrickej\nenergie z obnoviteľných zdrojov vrátane sťažovateľky o ňom informovať. Sťažovateľka\nmá za to, že všetky podmienky na priznanie podpory v roku 2015 splnila riadne a včas,\npretože rozhodujúcim bol v danom prípade dátum podania oznámenia na poštovú prepravu\na nie dátum, keď sa oznámenie dostalo do dispozičnej sféry intervenienta. Ako ďalší\nargument sťažovateľka uvádza, že k splneniu jej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)\nzákona o podpore došlo včas iným spôsobom, pretože žalovanej a intervenientovi boli\nvšetky skutočnosti, t. j. predpokladané množstvo vyrobenej elektrickej energie v roku 2015,\nako aj vôľa sťažovateľky uplatniť si podporu známe z potvrdenia o pôvode elektriny\nz obnoviteľných zdrojov a cenového rozhodnutia ÚRSO. Navyše, zákon o OZE\nnepredpisoval konkrétny formulár, prostredníctvom ktorého by sťažovateľka mala plniť\nsvoju oznamovaciu povinnosť.\n9. Porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n(čl. 11 ods. 1 listiny) a základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy (a čl. 26\nlistiny) vidí sťažovateľka v tom, že hoci elektrickú energiu vo fakturovanom množstve\ndodala do distribučnej siete, žalovaná jej cenu elektriny za straty neuhradila z dôvodu\núdajného nesplnenia oznamovacej povinnosti. Najvyšší súd pritom splnenie povinnosti\n\n5\n\nsťažovateľkou iným spôsobom neakceptoval, nezohľadnil princípy materiálneho právneho\nštátu, právnej istoty a predvídateľnosti právnej normy a napriek jej neurčitosti sa neriadil\nvýkladom v prospech sťažovateľky.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:\n„1. Právoplatným Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n20.11.2019 vedeným pod sp. zn. 3Obdo/72/2019, a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa:\n- právo na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy a čl. 2 ods. 3\nListiny základných práv a slobôd, podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy a čl. 4 ods. 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd,\n- právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 11 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd,\n- právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy a čl. 26 Listiny základných práv\na slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2019 vedené pod\nsp. zn. 3Obdo/72/2019 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n6\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n14.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať\nústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n\n7\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05,\nI. ÚS 453/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08, I. ÚS 165/2015).\n16. Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy a podľa čl. 2 ods. 3 listiny každý môže konať,\nčo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n17. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n18. Podľa čl. 4 ods. 4 listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv\na slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať\nna iné účely, než na ktoré boli ustanovené.\n19. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť\nmajetok...\n20. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 26 listiny každý má právo na slobodnú voľbu\npovolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n8\n\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n24. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru už v minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru\n(II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07). Rovnaký záver je potrebné zaujať aj pri posúdení prípadného\nporušenia čl. 36 ods. 1 listiny.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n25. Sťažovateľka sa podanou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho\nnapadnutým uznesením, ktorým najvyšší súd z dôvodu existencie vady zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP zrušil rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu podľa § 449\nods. 1 CSP a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie\nsťažovateľka označuje za arbitrárne a právne neudržateľné a porušenie svojich práv vidí\nnajmä v tom, že najvyšší súd:\n- považoval dovolanie žalovanej za prípustné bez toho, aby boli splnené zákonné\npodmienky podľa Civilného sporového poriadku,\n- sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa charakteru\nspornej lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o OZE,\n- žiadnym spôsobom nereagoval na námietku sťažovateľky, že k splneniu\njej oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o OZE došlo iným spôsobom.\n\n9\n\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a jeho postupom\n26. V prvom rade ústavný súd považuje za potrebné poukázať na osobitosť\nprerokúvanej veci spočívajúcej v povahe rozhodnutia, proti ktorému ústavná sťažnosť\nsmeruje. V danom prípade ide o zrušujúce (kasačné) uznesenie najvyššieho súdu, ktoré nie\nje „konečným rozhodnutím“ vo veci, preto sa ústavný súd najprv zaoberal tým, či táto\npovaha napadnutého rozhodnutia nebráni prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n27. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásadne môže o merite veci\nrozhodovať len v prípade takej ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti „konečným“\nrozhodnutiam orgánov verejnej moci. Spravidla musí ísť o rozhodnutie, ktorým sa súdne\nči iné konanie končí, a jeho účastník nemá možnosť inej právnej obrany než využitie\ninštitútu ústavnej sťažnosti. V konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej\nsťažnosti\n\nešte\n\nstále\n\nprebieha,\n\nnemožno\n\nuvažovať\n\no\n\nsplnení\n\ntejto\n\npožiadavky\n\n(IV. ÚS 361/2010). Úlohou ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti totiž\nnie je meniť, resp. naprávať tvrdené či skutočné pochybenia všeobecných súdov a iných\norgánov v dosiaľ právoplatne neskončených konaniach, ale je zásadne povolaný zaoberať\nsa zásahom do ústavne zaručených práv a slobôd sťažovateľa v právoplatnej skončenej veci\nza súčasného vyčerpania všetkých garantovaných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.\n28. Ústavný súd štandardne vo svojich rozhodnutiach v obdobných prípadoch kasácie\nuvádza, že ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku, nemožno\nsa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 211/2016).\nZákladné práva na súdnu ochranu ako aj spravodlivý proces „sú výsledkové“, to znamená,\nže im proces musí zodpovedať ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\n\n10\n\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Komanický proti Slovenskej republike) vyplýva, že ústavný\nsúd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46\naž čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n29. Napriek už uvedenému však môže aj kasačné rozhodnutie všeobecného súdu byť\nprincipiálne spôsobilé porušiť základné právo účastníka konania. Aj vydanie procesného\nrozhodnutia všeobecným súdom je potrebné považovať za súčasť poskytovania súdnej\nochrany. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši s konečnou platnosťou otázku,\nktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho\nvýsledok, prípadne ním konanie v istej časti končí a náprava eventuálneho pochybenia\nby mohla byť dosiahnutá len zásahom ústavného súdu po skončení konania pri posudzovaní\nspravodlivosti konania ako celku, čo by nebolo účelné (m. m. II. ÚS 344/2019). Nebola\nby účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám fyzických a právnických\nosôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia\nzákladných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím\nakceptujúcim právny názor vyslovený odvolacím (dovolacím) súdom v jeho rozhodnutí\npostihnutom vadou spočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto\nkonania (m. m. III. ÚS 46/2013).\n30. Vzhľadom na takto formulovaný názor (napr. obdobne sp. zn. III. ÚS 508/2011,\nIII. ÚS 686/2017) sa ústavný súd zaoberal tým, či v danom prípade ide o také kasačné\nrozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým bola konečným spôsobom riešená zásadná právna\notázka v neprospech sťažovateľky, ktorú už nebude možné v ďalšom konaní riešiť z dôvodu\nzáväznosti právneho názoru nadriadeného súdu. Ústavný súd skúmal i to, či postup\nnajvyššieho súdu má pre sťažovateľku v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho\nústavno-súdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n31. Predmetom konaní vedených všeobecnými súdmi bolo v danom prípade primárne\nrozhodovanie o otázke, či si sťažovateľka ako výrobca elektriny s právom na podporu\nsplnila riadne a včas oznamovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy\n\n11\n\npodľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, pričom so zodpovedaním tejto otázky súvisel\nvznik, resp. zánik nároku sťažovateľky na vyplatenie podpory za elektrinu vyrobenú\nz obnoviteľných zdrojov energie. Ustanovenie v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE ukladá\nsťažovateľke ako výrobcovi elektriny s právom na podporu povinnosť oznámiť ÚRSO\na prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1\npísm. b) a c) zákona o OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy\nk 15. augustu nasledujúceho kalendárneho roka.\n32. Sťažovateľka v prvom rade najvyššiemu súdu vytýka, že v rozpore s § 422 ods. 1\npísm. a) CSP považoval dovolanie žalovanej za prípustné aj napriek obrane sťažovateľky,\nže sporným nárokom medzi stranami sporu bolo len peňažné plnenie, ktoré nedosahovalo\ndesaťnásobok sumy minimálnej mzdy. Ústavný súd k tejto námietke sťažovateľky uvádza,\nže § 422 ods. 1 CSP síce zakotvuje tzv. majetkový cenzus, teda obmedzenie prípustnosti\ndovolania vo veciach, ktorých predmetom je výlučne peňažné plnenie v určitej výške,\navšak len pokiaľ ide o právne posúdenie, t. j. dôvody uvedené § 421 ods. 1 CSP, pričom\nsa nevzťahuje na prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti podľa § 420 CSP.\nV prejednávanej veci žalovaná podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nodôvodňujúc jeho prípustnosť § 420 písm. f) CSP, preto je táto námietka sťažovateľky\nz hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná.\n33. V nadväznosti na ďalšiu námietku sťažovateľky týkajúcu sa nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu spôsobujúceho jeho arbitrárnosť\na ústavnú neudržateľnosť ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nje požiadavka riadneho odôvodnenia jedným zo základných atribútov spravodlivého\nprocesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť\na kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť svojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu\ncelkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom\nodôvodnené rozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ –\nústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a dohovoru (I. ÚS 327/2010). Aj rozhodnutie,\nktorým sa konanie vo veci samej právoplatne nekončí a ktorým sa zrušuje rozhodnutie\nkrajského súdu (prípadne okresného súdu) a vec sa mu vracia na ďalšie konanie, musí\n\n12\n\ndosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy (rovnako\naj z čl. 6 ods. 1 dohovoru), a tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ\nv ustanoveniach nielen procesného, ale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu\nv odôvodnení (II. ÚS 50/2018, II. ÚS 101/2019).\n34.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\ntýchto\n\núvah\n\na zohľadňujúc\n\nsťažnostnú\n\nargumentáciu\n\nsťažovateľky, ústavný súd posudzoval napadnuté uznesenie najvyššieho súdu predovšetkým\nz hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia, pričom sa oboznámil s tou jeho\nčasťou, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti podstatná.\n35. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dôvodom\nna zrušenie rozsudku krajského súdu (a súčasne aj rozsudku okresného súdu) bola vada\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúca v ústavne nesúladom a svojvoľnom\nvýklade právneho predpisu prijatom konajúcimi súdmi v posudzovanej veci. Najvyšší súd\nupriamil pozornosť na skutočnosť, že konajúce súdy pri posúdení charakteru lehoty\nna splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) OZE vychádzali\npredovšetkým zo záverov obsiahnutých v rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 Cob 96/2016\n(konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 30 Cb 82/2015), ktorý bol zrušený nálezom\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 491/2018, pričom nerešpektovali ani názor vyslovený\nústavným súdom v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015. Najvyšší súd v tomto smere konajúcim\nsúdom vytkol, že pri formulovaní záveru o charaktere spornej lehoty ako lehoty\nprocesnoprávnej žiadnym spôsobom nezohľadnili skutočnosť, že táto lehota sa týka vzťahu\nmedzi súkromnoprávnymi subjektmi (bod 9.2 uznesenia), a preto ak pri posudzovaní\ncharakteru lehoty vychádzali výlučne zo vzťahu medzi sťažovateľkou ako výrobcom\nelektriny a ÚRSO, ktorý je pre posúdenie obsahu povinnosti výrobcu elektriny\nbez akejkoľvek relevancie, sú nimi prijaté závery neakceptovateľné a neudržateľné\n(bod 9.4 uznesenia).\n35.1 Ako nesprávnu vyhodnotil najvyšší súd aj aplikáciu Správneho poriadku\npri posúdení charakteru spornej lehoty okresným súdom a taktiež odkaz krajského súdu\nna usmernenie ÚRSO zverejnené na jeho webovom sídle. Najvyšší súd v plnom rozsahu\nodkázal na záver ústavného súdu v náleze sp. zn. IV. ÚS 491/2018, podľa ktorého ÚRSO\n\n13\n\nnie je ako orgán štátnej správy s pôsobnosťou na úseku regulácie sieťových odvetví\nkompetentný podávať výklad všeobecne záväzných právnych noriem, pričom zdôraznil,\nže krajský súd žiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu predmetné stanovisko\naplikoval aj na vzťah výrobcu elektriny (sťažovateľky) a prevádzkovateľa regionálnej\ndistribučnej sústavy. Za nelogickú a rozporuplnú považoval najvyšší súd aj argumentáciu\nkrajského súdu vo vzťahu k relevantnosti usmernenia ÚRSO pre sťažovateľku ako výrobcu\nelektriny. Najvyšší súd poznamenal, že predmetné stanovisko bolo na webovej stránke\nÚRSO zverejnené 8. decembra 2014, preto sa ním sťažovateľka, ktorá mala svoju\noznamovaciu povinnosť splniť k 15. augustu 2014, nemohla riadiť, keďže toto usmernenie\nv tom čase ešte objektívne neexistovalo.\n35.2 Najvyšší súd v závere skonštatoval, že spôsob, akým konajúce súdy dospeli\nk záveru o charaktere lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c)\nzákona o OZE ako o lehote procesnoprávnej, je v rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 491/2018 vydanom v obdobnej právnej veci (bod 12.1), čo ho viedlo k zrušeniu\nrozsudku krajského súdu a s odkazom na zásadu hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP\naj k zrušeniu rozsudku okresného súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie.\n36. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu konštatuje, že najvyšší súd síce formuloval jednoznačné právne závery, ktorými budú\nv ďalšom konaní krajský súd a okresný súd viazané (§ 455 CSP), avšak dôvody a úvahy,\nktoré ho viedli k zrušeniu rozsudkov súdov nižšej inštancie, boli najvyšším súdom logicky\na zrozumiteľne vysvetlené a podporené taktiež judikatúrou ústavného súdu v obdobných\nprávnych veciach. Navyše, ústavný súd považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nza argumentačne konzistentné a súčasne sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil,\nže najvyšší súd sa argumentáciou sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľka v napadnutom uznesení dostala odpoveď na všetky\npodstatné námietky prezentované v priebehu dovolacieho konania. V tejto súvislosti\nuž ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\n\n14\n\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z tohto dôvodu nemožno napadnuté uznesenie považovať za arbitrárne\nči ústavne neudržateľné, ako to tvrdí sťažovateľka v ústavnej sťažnosti.\n37.\n\nRovnako\n\nnemožno\n\nprisvedčiť\n\nani\n\ntvrdeniu\n\nsťažovateľky,\n\nže\n\nzáver\n\no procesnoprávnom charaktere spornej lehoty podľa § 4 ods. 1 zákona o OZE, ku ktorému\nokresný súd a krajský súd dospeli, neodporuje judikatúre ústavného súdu (konkrétne\nnálezom sp. zn. PL. ÚS 50/2015, IV. ÚS 491/2018). Napriek tomu, že sťažovateľka je zaiste\ns nálezmi ústavného súdu, na ktoré poukazuje v napadnutom uznesení aj najvyšší súd,\noboznámená, ústavný súd považuje za potrebné sťažovateľke pripomenúť tie podstatné\nzávery vyslovené v týchto rozhodnutiach, ktoré majú relevanciu aj vo vzťahu k aktuálnej\nveci sťažovateľky a preukazujú, že jej výhrady v tomto smere nemožno akceptovať.\n37.1 Konkrétne v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. marca 2017 ústavný súd\nk povahe vzťahu medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej\nsústavy uviedol, že „... zákon o podpore OZE obsahuje viacero inštitútov, resp. prvkov\nverejnoprávnej povahy, ktoré sa javia predovšetkým z hľadiska verejnoprospešných cieľoch\nsledovaných týmto zákonom ako určujúce, zároveň však nemožno opomenúť, že zákon\no podpore OZE upravuje aj vzájomné práva a povinnosti medzi subjektmi súkromného\npráva, na ktoré nemožno hľadieť optikou verejného práva. K takýmto vzťahom nepochybne\npatria predovšetkým vzťahy medzi výrobcami energie z OZE a prevádzkovateľmi\nregionálnych distribučných sústav, ktoré sú vo svojej podstate regulované aj napadnutým\nustanovením § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE...“\n37.2 Rovnako v náleze sp. zn. IV. ÚS 491/2018 ústavný súd považoval za arbitrárne\nrozhodnutie krajského súdu v obdobnej právnej veci, ako je prejednávaná vec sťažovateľky\npráve z dôvodu, že krajský súd bez bližších súvislostí vyhodnotil povahu spornej\noznamovacej lehoty ako procesnoprávnu len s odkazom na výkladové stanovisko ÚRSO\na s poukazom na použitie ustanovení Správneho poriadku ako právneho predpisu\nverejnoprávneho charakteru (§ 17 ods. 1 zákona o OZE) aj napriek tomu, že sťažovateľka\nsi voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uplatňovala nárok na poskytnutie podpory\npodľa zákona o OZE ako súkromnému subjektu, a nie orgánu verejnej správy. Inými\n\n15\n\nslovami, argumentáciu krajského súdu o procesnoprávnom charaktere lehoty považoval\nústavný súd za právne neudržateľnú a neakceptovateľnú.\n38. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že najvyšší súd žiadnym spôsobom nereflektoval\nna jej tvrdenie, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnila iným spôsobom, ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľka môže túto argumentáciu použiť v ďalšom štádiu konania,\npričom na tom nič nemení ani viazanosť prvoinštančného súdu právnym názorom\ndovolacieho súdu v predmetnej právnej veci (m. m. II. ÚS 525/2018, I. ÚS 273/2020).\n39. Na základe uvedeného ústavný súd v prerokúvanej veci sťažovateľky nevzhliadol\nžiaden dôvod na pripustenie výnimky zo zásady nevstupovať do rozhodnutí súdov, ktorými\nboli zrušené rozhodnutia súdov nižšej inštancie. Vzhľadom na to, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nodmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1\nústavy a čl. 26 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu a jeho postupom\n40. Pokiaľ ide o namietané porušenie hmotných práv, a to základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ( čl. 11 ods. 1 listiny) a základného práva podnikať podľa\nčl. 35 ods. 1 ústavy (čl. 26 listiny) napadnutým uznesením a postupom najvyššieho súdu,\nústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o kasačné – nemeritórne\nrozhodnutie všeobecného súdu v „živej“ veci, konštatuje, že nezistil relevantnú spojitosť\nmedzi napadnutým uznesením a namietaným porušením týchto základných práv\nsťažovateľky, a to aj s ohľadom na to, že nevyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu – spravodlivý proces. Ústavný súd preto aj v tejto časti\n\n16\n\nústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 2 ods. 3 listiny a čl. 13\nods. 4 ústavy a čl. 4 ods. 4 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu a jeho\npostupom\n41. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala aj porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy\n(a obsahovo identického čl. 2 ods. 3 listiny), ako aj čl. 13 ods. 4 ústavy (a obsahovo\nidentického čl. 4 ods. 4 listiny). Ústavný súd k tomu uvádza, že tieto články ústavy a tiež\nlistiny neformulujú žiadne základné práva alebo slobody, preto podľa názoru ústavného\nsúdu vyslovenie ich porušenia v rámci konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy neprichádza do úvahy. Aj v tejto časti bola preto ústavná sťažnosť odmietnutá podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená.\n42. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:313966a8-0d1b-4b7c-a3db-383888ef7640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.273.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.273.2020.1"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:349dcefa-b775-4420-b64d-d6faefce8ab1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.491.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 491/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 491/2018 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.491.2018.1"}, {"guid": "ussr:bb02463c-fa80-416b-b2c7-590cda780e96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1"}, {"guid": "ussr:543d109f-aa47-428c-8cf1-180e147de0e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.50.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.50.2018.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:f4d96007-992f-4f6a-be52-eb99db905bc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:1b35a288-969d-45d0-8a9c-8fa463ccef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "6f5b3423-58b1-4349-a16c-7245c27a75e1:ee324fad-ee42-4abf-bcdb-952971351dd2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7116203186.1", "spisova_znacka": "4Obdo/17/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/17/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7116203186.1"}, {"guid": "bffce9c6-597b-4dec-9cbf-7ac2842a9248:7fee75ea-02d8-4f6a-b468-46f8890abbed", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6119218590.14", "spisova_znacka": "26Cb/27/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/27/2019 z 25. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6119218590.14"}, {"guid": "45f4fcc2-7e9c-48cf-bec3-ebb59810b924:87bd9147-c0c1-4b0a-a9d2-433202875609", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6119218601.17", "spisova_znacka": "26Cb/22/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/22/2019 z 24. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6119218601.17"}, {"guid": "fc70e301-b609-4d9e-8440-013a4323ef44:5953eb9b-589a-4f79-87ba-99c52abee6a5", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6118203588.12", "spisova_znacka": "32Cb/22/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 32Cb/22/2018 z 10. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6118203588.12"}, {"guid": "09078546-9fa5-4b7f-9ccd-7dd1b1c9af86:be12486c-7999-46d7-a9b1-81ff46d0354a", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6118203677.11", "spisova_znacka": "32Cb/12/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 32Cb/12/2018 z 10. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6118203677.11"}]}