{"guid": "ussr:ec664979-8fa1-45e7-9f1f-71077641c270", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2020 z 20. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 481/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec664979-8fa1-45e7-9f1f-71077641c270", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 481/2020-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11 Cb 70/2004-1688\nzo 7. apríla 2017, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11 Cb 70/2004-1703\nz 13. júna 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 206/2017-1728\nz 31. januára\n\n2018\n\na\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nsp. zn. 3 Obdo 59/2019 z 26. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta.\n\nrepubliky\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 11 Cb 70/2004-1688 zo 7. apríla 2017, uznesením okresného súdu\nč. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 13. júna 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Cob 206/2017-1728 z 31. januára 2018 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 59/2019\nz 26. septembra 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v obchodnoprávnej\nveci občianskeho združenia\n(ďalej len „žalobkyňa“), ktorou sa proti sťažovateľke\n(žalovanej) domáhala zaplatenia sumy 213 156,14 € s príslušenstvom, okresný súd\nrozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\nč. k. 11 Cb 70/2004-1688 zo 7. apríla 2017 rozhodol tak, že sťažovateľke uložil povinnosť\nzaplatiť žalobkyni sumu 213 156,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne\nzo sumy 8 035,52 € od 3. januára 2006 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy\n42 856,14 € od 3. januára 2006 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 56 253,57 €\nod 3. januára 2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 106 010,92 €\nod 1. januára 2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2.1 Čo sa týka skutkového stavu, okresný súd poukázal okrem iného na to, že podľa\n§ 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom v čase podania žaloby\n2\n\nprevádzkovateľ retransmisie je povinný uzatvoriť zmluvy s organizáciami kolektívnej\nsprávy práv spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré prevádzkovateľ retransmisie\npoužíva. Podľa kapitoly III. čl. 8 ods. 1 smernice Rady Európskych spoločenstiev\nč. 93/83/EHS členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď programy z iných členských\nštátov sú na ich území ďalej šírené po kábli, bolo dodržané platné autorské právo a príbuzné\npráva, a aby sa takáto retransmisia uskutočňovala na základe individuálnych alebo\nkolektívnych zmluvných dohôd medzi vlastníkmi autorských práv, držiteľmi príbuzných\npráv a prevádzkovateľmi káblových rozvodov. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka\ndlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia\nriadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.\n2.2 Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné\npredpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa 274 CSP, keďže na pojednávanie\nkonané 7. apríla 2017 o 9.00 h sa sťažovateľka ani jej právny zástupca, ktorý mal\npredvolanie s poučením riadne a včas doručené 1. februára 2017, nedostavili, svoju neúčasť\nna tomto pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali o jeho odročenie z vážnych dôvodov.\nŽalobkyňa na pojednávaní vzhľadom na neprítomnosť sťažovateľky a jej právneho zástupcu\nnavrhla, aby okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP.\nPodaním doručeným okresnému súdu mailom 7. apríla 2017 o 10.52 h, t. j. po vyhlásení\nrozsudku pre zmeškanie, právny zástupca sťažovateľky požiadal o ospravedlnenie svojej\nneúčasti na pojednávaní z dôvodu poruchy na automobile na ceste zo svojho bydliska\nna pojednávanie. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že cesta\nautomobilom z mesta\n\ndo Bratislavy trvá minimálne jeden a pol hodiny,\n\npreto je predpoklad, že právny zástupca sťažovateľky vyrazil na pojednávanie\ns dostatočným časovým predstihom. Mail s ospravedlnením bol odoslaný z mobilného\ntelefónu právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý, keďže disponuje mobilným internetom,\ntak mohol urobiť ihneď po zistení poruchy, pred začatím pojednávania. V takom prípade\nby sa s touto skutočnosťou okresný súd na pojednávaní vysporiadal. Keďže uvedené\nospravedlnenie bolo okresnému súdu doručené až jeden a pol hodiny po skončení\npojednávania, okresný súd naň prihliadnuť nemohol.\n\n3\n\n3. Podaním doručeným okresnému súdu 24. apríla 2017 sťažovateľka navrhla,\naby rozsudok pre zmeškanie zrušil z dôvodu, že na jeho vydanie neboli kumulatívne splnené\nzákonné predpoklady podľa § 274 CSP. V tejto súvislosti namietla jednak to, že právny\nzástupca sťažovateľky nebol na pojednávanie konané 7. apríla 2017 predvolaný riadne\na včas, keďže predvolanie bolo bez zavinenia sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu\nz nedbanlivosti pracovníka pošty doručené\n\n– pracovníčke podateľne Slovenskej\n\nadvokátskej komory (ďalej len „SAK“), ktorá nebola advokátom písomne splnomocnená ani\npoverená na prijímanie poštových zásielok doručovaných do vlastných rúk a ktorá nebola\na ani nie je v pracovnom ani obdobnom pracovnom pomere k právnemu zástupcovi\nsťažovateľky. Právny zástupca sťažovateľky sa tak o termíne pojednávania dozvedel len deň\npred jeho konaním. Druhý argument sťažovateľky spočíval v tom, že jej právny zástupca sa\nsnažil z pojednávania konaného 7. apríla 2017 o 9.00 h ospravedlniť telefonicky, avšak\nspojovateľka okresného súdu ho odmietla prepojiť do kancelárie sudcu, resp. do spisovej\nkancelárie, pričom ho upozornila na možnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu\nmailom. Týmto konaním spojovateľky okresného súdu malo byť právnemu zástupcovi\nsťažovateľky znemožnené včas sa ospravedlniť z pojednávania a túto neúčasť následne\nospravedlnil podaním zaslaným okresnému súdu poštou.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 23. júna 2017 návrh\nsťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol s tým, že argumenty\nsťažovateľky nie sú v zmysle § 277 ods. 2 CSP dôvodmi na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie, ale na prípadné odvolanie proti takémuto rozsudku, o ktorom by následne\nrozhodoval odvolací súd. Sťažovateľka vo svojom návrhu neuviedla ospravedlniteľné\ndôvody, na základe ktorých jej právny zástupca zmeškal pojednávanie vo veci konané\n7. apríla 2017. Napriek uvedenému nedostatku okresný súd konštatoval, že doručenie\npredvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi sťažovateľky mal okresný súd vykázané\ndoručenkou riadne a včas 3. februára 2017. Pojednávanie bolo ukončené o 9.25 h.\nVzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky disponoval mobilným\ninternetom, okresný súd jeho mailové podanie zo 7. apríla 2017 o 10.52 h nepovažoval\nza riadne a včas odoslané ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní so začiatkom o 9.00 h.\nNič na tom nemení ani skutočnosť, že uvedené mailové podanie bolo 18. apríla 2017\n4\n\ndoplnené o doklad, ktorým právny zástupca sťažovateľky preukázal odtiahnutie pokazeného\nmotorového vozidla z trasy\n\n, pretože porucha vozidla logicky\n\nmusela nastať v takom časovom predstihu pred začatím pojednávania, ktorý právnemu\nzástupcovi sťažovateľky umožňoval ospravedlnenie sa z pojednávania pred jeho začiatkom.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 23. júna 2017 podala\nsťažovateľka odvolanie.\n6. Krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 206/2017-1728 z 31. januára 2018 uznesenie\nokresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 23. júna 2017 potvrdil ako vecne správne podľa\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom zdôraznil, že žalovaný nebol riadne a včas ospravedlnený,\nkeďže na každom súde spojovateľka môže účastníkom a ich právnym zástupcom prepojiť\nspisovú kanceláriu, najmä keď ide o prípad urgentného ospravedlnenia z neúčasti\nna pojednávaní, ktoré sa má už začať alebo beží. Ak to bolo predchádzajúcemu právnemu\nzástupcovi odmietnuté, mal si žiadať kanceláriu predsedu, ktorému sa mohol sťažovať,\nalebo požiadať o sprostredkovanie ospravedlnenia. A ak by bol vycestoval na pojednávanie\nv predstihu, po vzniknutej poruche by bol zaslal ospravedlnenie mailom včas,\na nie až takmer dve hodiny po jeho začiatku. K správnosti doručenia predvolania je\npotrebné dodať len toľko, že nebolo možné na túto námietku prihliadať, keďže predvolanie\nna pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného zaslané na takú adresu, akú súdu\nuviedol. Ako skúsený advokát ak neudelil splnomocnenie pracovníčke podateľne\nSlovenskej advokátskej komory, mal predvídať, že pri doručovaní súdnych zásielok môže\ndôjsť k omylu.\n7. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 Cob 206/2017-1728 z 31. januára 2018\npodala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. e) a f) CSP.\n8. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Obdo 59/2019 z 26. septembra 2019 uznesenie\nkrajského súdu č. k. 3 Cob 206/2017-1728 z 31. januára 2018 podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil\na vec mu podľa § 450 CSP vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodovania o odvolaní\nsťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 23. júna 2017 sa\n5\n\nako člen senátu odvolacieho súdu zúčastnil\n\n, ktorý bol vylúčený z prejednania\n\npredmetného sporu na odvolacom súde podľa § 49 ods. 2 CSP, keďže bol zákonným\nsudcom vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11 Cb 70/2004 odo dňa začatia\nkonania, t. j. od 17. júna 2004 až do 31. mája 2011, pričom vo veci aj meritórne rozhodol\nrozsudkom č. k. 11 Cb/70/2004-774 z 10. júna 2008, čím zaťažil konanie na odvolacom\nsúde vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. e) CSP.\n8.1 Najvyšší súd sťažovateľkou tvrdenú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP nezistil, keďže za takúto vadu nemožno podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu\nformovanej od roku 1992 považovať nevykonanie stranou navrhnutých dôkazov. Najvyšší\nsúd zároveň poznamenal, že žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní predstavuje\nv súlade s § 123 ods. 1 CSP podanie (t. j. úkon strany sporu určený súdu), ktorý možno\nurobiť výlučne vo forme predpokladanej v ustanovení § 125 ods. 1 CSP, nie však\ntelefonicky, ako sa to mylne (a účelovo) snaží prezentovať sťažovateľka. S telefonickým\nospravedlnením neúčasti na pojednávaní totiž vzhľadom na jednoznačné a nepochybné\nznenie už uvedených ustanovení nemožno spájať žiadne právne následky.\n9. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej\nsťažnosti im vytýka, že nesprávne právne posúdili jej právnu vec a na základe toho vydali\nprotizákonné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľka\nnemá proti rozhodnutiu, ktorým prišlo k porušeniu jej základných práv a slobôd už žiadne\nopravné prostriedky.\n9.1 Sťažovateľka považuje rozsudok pre zmeškanie okresného súdu za zmätočný\na nepreskúmateľný, odôvodnený skutočnosťami a dôkazmi, ktoré nastali až po jeho\nvyhlásení. Zastáva názor, že žalobkyňa koná iba ako splnomocnenec tretích osôb, pričom\nv čase podania žaloby nemala absolútne žiadne hmotno-právne oprávnenie ani procesné\noprávnenie na zastupovanie takýchto osôb pred okresným súdom, ktorý celé roky konal\na rozhodoval bez toho, aby bola splnená základná a neodstrániteľná procesná podmienka,\na to plnomocenstvo na zastupovanie vlastníka nárokov uplatňovaných v danom konaní.\nVo vzťahu k uzneseniu okresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie, sťažovateľka opakovane namieta, že jej právny zástupca nebol\nna pojednávanie konané 7. apríla 2017 predvolaný riadne a včas, keďže predvolanie\n6\n\nna uvedené pojednávanie bolo z nedbanlivosti pracovníka pošty doručené inej osobe –\npracovníčke podateľne SAK, čo preukazuje čestné vyhlásenie tejto osoby, ktoré v priebehu\nkonania predložila, avšak tento dôkaz nebol vykonaný. Sťažovateľka opakovane namieta\naj to, že jej právnemu zástupcovi bolo znemožnené riadne a včas ospravedlniť svoju neúčasť\nna pojednávaní a dosiahnuť jeho odročenie, keď jeho telefonický hovor spojovateľka\nokresného súdu odmietla prepojiť do kancelárie sudcu, resp. do spisovej kancelárie, pričom\nho informovala o možnosti zaslať ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní na mailovú\nadresu okresného súdu. Ani výsluch spojovateľky okresného súdu ako dôkaz nebol\nvykonaný.\n9.2 Sťažovateľka, tvrdiac, že v predmetnom spore sa úspešne bránila 13 rokov,\npričom bola presvedčená o svojom úspechu v konaní, ďalej namieta, že krajský súd konal\nprotiústavne. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného\nsúdu o zamietnutí návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, spočívajúce\nv tom, že skúsený advokát mal predvídať, že pri doručovaní súdnych zásielok môže dôjsť\nk omylu, sťažovateľka považuje za svojvoľné, vymyslené, nemajúce oporu v žiadnom\nprávnom predpise, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o nezaujatosti krajského súdu.\nAni krajský súd nevykonal žiaden dôkaz navrhnutý sťažovateľkou na jej obranu.\n9.3 Sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že aj uznesenie najvyššieho súdu, ktorým\nzrušil uznesenie krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí\nnávrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je protiústavné a že jeho účelom\nnie je zrušiť rozsudok pre zmeškanie okresného súdu, ale iba zakryť pochybenia kolegov –\nsudcov krajského súdu a okresného súdu, vo vzťahu k čomu podala aj podnet na ich\ndisciplinárne stíhanie Súdnou radou Slovenskej republiky. Sťažovateľka, opakujúc\nargumenty, ktoré vzniesla proti uvedeným rozhodnutiam súdov nižších inštancií, uvedené\nuznesenie najvyššieho súdu, v ktorom konštatoval, že „ospravedlniť sa z pojednávania je\nmožné iba písomne“, považuje za svojvoľné a účelové, nemajúce oporu v zákone ani\nv súdnej praxi, dokonca za „mimoriadne nebezpečné“ s ohľadom na povinnosť súdov\nnižších inštancií zohľadňovať judikatúru najvyššieho súdu.\n9.4 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n7\n\nnapadnutým rozsudkom pre zmeškanie okresného súdu, napadnutým uznesením okresného\nsúdu, napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\naby ich všetky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov\nkonania.\n9.5 Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len\nv prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\n8\n\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n13. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n9\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\npre zmeškanie okresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1688 zo 7. apríla 2017 (body 2 až 2.2),\nuznesením okresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 13. júna 2017 (bod 4), uznesením\nkrajského súdu č. k. 3 Cob 206/2017-1728 z 31. januára 2018 (bod 6) a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 59/2019 z 26. septembra 2019 (bod 8) spočívajúca v tom,\nže všeobecné súdy nesprávne právne posúdili jej právnu vec a na základe toho vydali\nprotizákonné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť (bod 9).\n\n10\n\nIII.1 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom pre zmeškanie\nokresného súdu\n19. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n20. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku\npre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky\nna vydanie takého rozhodnutia.\n21. Ústavný súd si na účel overenia tvrdenia sťažovateľky, že „nemá proti\nrozhodnutiu, ktorým prišlo k porušeniu jej základných práv a slobôd už žiadne opravné\nprostriedky“ vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 11 Cb 70/2004, z ktorého zistil, že:\n21.1 Dňa 14. júla 2015 bolo okresnému súdu spolu s doplnením odvolania proti\nrozsudku okresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1543 z 10. júla 2014 doručené splnomocnenie\nsťažovateľky na jej zastupovanie v právnej veci o zaplatenie sumy 231 156,14 €\ns príslušenstvom prejednávanej okresným súdom pod sp. zn. 11 Cb 70/2004 a krajským\nsúdom pod sp. zn. 3 Cob 274/2014 advokátom\n\n,\n\n(č. l. 1578 – 1584).\n21.2 Krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 274/2014-1594 z 22. júna 2016 rozsudok\nokresného súdu č. k. 11 Cb 70/2004-1543 z 10. júla 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie; uvedené uznesenie krajského súdu bolo doručované na adresu právneho zástupcu\nsťažovateľky uvedenú v splnomocnení.\n21.3 Predvolanie okresného súdu z 24. januára 2017 na pojednávanie, ktoré sa malo\nkonať 7. apríla 2017 o 9.00 h, bolo doručované na adresu právneho zástupcu sťažovateľky\nuvedenú v zozname advokátov SAK – Kolárska 4, Bratislava (č. l. 1600), na ktorej má svoje\nsídlo SAK. Predvolanie obsahovalo poučenie o možnosti okresného súdu rozhodnúť\no žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 CSP. Prevzatie uvedenej\n11\n\npísomnosti na adrese Kolárska 4, Bratislava, potvrdil svojím nečitateľným podpisom\nsplnomocnenec 1. februára 2017; poštová doručenka sa okresnému súdu vrátila\n7. februára 2017.\n21.4 Dňa 7. apríla 2017 o 9.00 h sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktorého\nsa sťažovateľka ani jej právny zástupca nezúčastnili, pričom napriek riadnemu vykázaniu\ndoručenia predvolania svoju neprítomnosť vážnymi dôvodmi neospravedlnili. Na základe\nnávrhu právnej zástupkyne žalobkyne okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom\npre zmeškanie, ktorý bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom\nprostriedku. Pojednávanie bolo ukončené a zápisnica podpísaná o 9.25 h (č. l. 1607 – 1609).\n21.5 Na č. l. 1610 sa nachádza mailová správa odoslaná z adresy\n7. apríla 2017 o 10.52 h, ktorej obsahom je ospravedlnenie z pojednávania „k c. k.\n11 Cb 70/2994... z dôvodu poruchy na automobile na ceste zo svojho bydliska\nna pojednaanie konane dnesneho dna vo vyssie uvedenej veci“ s tým, že ho píše\n„priamo z miesta poruchy zo svojho mobilneho telefonu“, pričom sa pokúšal „o telefonicke\noznamenie, ale nebolo umoznene prepojenie na sudcu ani na spisovu kancelariu. Vo veci\nsamej zasle okamzite pisomne vyjadrenie“.\n21.6 Na č. l. 1611 sa nachádza mailová správa odoslaná z adresy\n8. apríla 2017 o 11.15 h, v ktorej uvádza, že z dôvodu omylu pri zadaní čísla konania\nv pôvodnej správe zasiela mailové ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, ktoré zaslal\n7. apríla 2017 v čase pojednávania, pričom spisovú značku konania opravuje na sp. zn.\n11 Cb 70/2004. V päte mailovej správy bol automaticky nastavený ako odosielateľ\n„\n\n, advokát Slovenská advokátska komora Kolárska 4 813 42\n\nBratislava“. K mailovej správe bolo pripojených 5 príloh.\n21.7 Dňa 10. apríla 2017 bolo okresnému súdu poštou doručené ospravedlnenie\nneúčasti právneho zástupcu sťažovateľky na pojednávaní z dôvodu poruchy na automobile\n(č. l. 1625).\n21.8 Dňa 18. apríla 2017 boli okresnému súdu doručené doklady preukazujúce\nporuchu na automobile (č. l. 1638 – 1643).\n21.9 Na č. l. 1644 sa nachádza mailová správa odoslaná z adresy\n20. apríla 2017 o 9.11 h, v ktorej žiada o zaslanie zápisnice z pojednávania. V päte mailovej\n\n12\n\nsprávy bol automaticky nastavený ako odosielateľ „\n\n, advokát\n\nSlovenská advokátska komora Kolárska 4 813 42 Bratislava“.\n21.9 Dňa 21. apríla 2017 okresný súd zaslal zápisnicu z pojednávania právnemu\nzástupcovi sťažovateľky (č. l. 1647).\n21.10 Dňa 24. apríla 2017 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky\nna zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uvádza, že ju zastupuje „\n, advokát, so sídlom Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42\nBratislava“(č. l. 1649 – 1653).\n21.11 Dňa 26. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené doplnenie návrhu\nsťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (č. l. 1655 – 1657).\n21.12 Dňa 4. mája 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu odvolanie\nplnomocenstva\n\nvo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n\n11 Cb 70/2004 a žiadosť o doručovanie súdnych písomností advokátovi\n,\n\n(č. l. 1686 – 1687).\n\n21.13 Na č. l. 1688 – 1693 sa nachádza rozsudok pre zmeškanie okresného súdu,\nktorý podľa poštovej doručenky prevzal právny zástupca sťažovateľky\n15. mája 2017; v rovnaký deň ho prevzala aj právna zástupkyňa žalobkyne.\n21.14 Dňa 30. mája 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky,\nzastúpenej advokátom\n\n, podľa § 356 písm. b) CSP proti rozsudku\n\npre zmeškanie okresného súdu, v ktorom vzniesla obsahovo totožné námietky\nako v ústavnej sťažnosti a tie sa týkali nedoručenia predvolania na pojednávanie konané\n7. apríla 2017 právnemu zástupcovi sťažovateľky riadne a včas, poruchy na motorovom\nvozidle ako objektívnej okolnosti, ktorá právnemu zástupcovi sťažovateľky znemožnila\nzúčastniť sa pojednávania a v súvislosti s ktorou bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky\nspojovateľkou okresného súdu znemožnené telefonicky ospravedlniť svoju neúčasť\nna pojednávaní, ako aj nedostatku procesného plnomocenstva žalobkyne na uplatňovanie\npráv tretích osôb v predmetnom konaní (č. l. 1696 – 1700). O podanom odvolaní dosiaľ\nnebolo zo strany krajského súdu rozhodnuté, a teda napadnutý rozsudok pre zmeškanie\nokresného súdu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.\n\n13\n\n22. Ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania\nprávoplatne skončených vecí (IV. ÚS 187/09, III. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že základné právo\nna súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená,\nmusí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok\nbude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n23. Pokiaľ ústavný súd v minulosti zo zásady preskúmavania právoplatne\nskončených vecí vybočil, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania\nvo veci samej bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie,\nktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna\nprocesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však bola skutočnosť,\nže v konkrétnom prípade muselo ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne a už nezvratným\n(nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, a zároveň námietka ich\nporušenia sa musela vzťahovať výlučne na dané štádium konania a nemohla byť uplatnená\nneskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa tento negatívny dôsledok musel vzťahovať\nna výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo\nv opravných konaniach (IV. ÚS 322/09). Rovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov\nkonania (III. ÚS 46/2013).\n24. Daný prípad je po skutkovej a právnej stránke odlišný.\n25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku pre zmeškanie okresného súdu je príslušný krajský súd ako súd\nodvolací, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladnému právu sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.\n14\n\n26. Ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť sťažovateľky na to, že podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“): „V zásade smie byť\nsťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome\nzaložená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk\n(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004, III. ÚS 52/06).“\n27. V tejto súvislosti ústavný súd hodnotí tvrdenie sťažovateľky, že „nemá proti\nrozhodnutiu, ktorým prišlo k porušeniu jej základných práv a slobôd už žiadne opravné\nprostriedky“, ako nepravdivé.\nIII.2 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n28. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal\npojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh\nžalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.\n29. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať\ndo 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku\npre zmeškanie súd poučí.\n30. Aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného\nsúdu č. k. 11 Cb 70/2004-1703 z 13. júna 2017, ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie,\nkeďže na základe uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 59/2019 z 26. septembra 2019,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2019, bude o odvolaní proti tomuto\nuzneseniu okresného súdu opätovne rozhodovať krajský súd, ktorého\n\nuznesenie\n\nč. k. 3 Cob 206/2017-1728 z 31. januára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n15\n\nIII.3 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n31. Ako bolo uvedené, uznesenie krajského súdu č. k. 3 Cob 206/2017-1728\nz 31. januára 2018 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Obdo 59/2019 z 26. septembra 2019,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2019, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n32. Z konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavnému\nsúdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody\nza predpokladu,\n\nže\n\nprávna\n\núprava\n\ntakému\n\nprávu\n\nneposkytuje\n\núčinnú\n\nochranu\n\nprostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej alebo právnickej osobe a že ju\nneposkytuje žiaden iný orgán Slovenskej republiky (I. ÚS 36/96, I. ÚS 78/99).\n33. V danom prípade dovolanie sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu predstavovalo účinný prostriedok ochrany jej základných práv a slobôd, čo bráni jeho\nduplicitnému prieskumu ústavným súdom.\n34. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov\nalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho\npráva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva,\nktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom\n(m. m. III. ÚS 1/04). Sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde\na stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich\nsystémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,\nže aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni\njeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu,\nže sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej\nochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa\nuchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou\n16\n\nústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011,\nIV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017, IV. ÚS 158/2018).\n35. Bez toho, aby ústavný súd prejudikoval výsledok odvolacieho konania,\nkonštatuje, že už vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo 4. júna 2019 odkázal\nna odbornú právnickú literatúru, podľa ktorej: «Rozsudok pre zmeškanie predstavuje\nosobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity\nprocesných strán v sporovom konaní... Skutkovým základom kontumačného rozsudku\nje žalobcom tvrdený skutkový stav – kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku.\nZákon výslovne nezdôrazňuje, či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými\nvadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo\nsú dokonca rozporné – skrátka že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese\ndokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz\n„súd môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia; súd má teda možnosť zvážiť,\nči kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a bez nariadenia pojednávania)\nvydá alebo bude v konaní pokračovať. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia\nprezumovaných podmienok (§ 274) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť\ntakejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe\nkontumačným rozsudkom vyhovieť... Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto\nustanovenia Civilného sporového poriadku tak pojmovo predpokladá, že postup podľa § 167\nCSP bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené povinnosti splnil – inak by súd kontumačným\nrozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze konania (porovnaj komentár k § 273 CSP).\nVýnimočne však je možné aj to, že súd napriek nesplneniu povinností žalovaného\npodľa § 167 nevydá kontumačný rozsudok už vo fáze doručovania žaloby a nariadi\npojednávanie. V takom prípade je však na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol\nvydanie kontumačného rozsudku – bez procesnej iniciatívy žalobcu nemožno k vydaniu\ntohto rozsudku prikročiť. Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto možnosti poučiť, lebo by tým\nneprimerane znevýhodnil jednu sporovú stranu (žalovaného), suplovaním aktivity druhej\nsporovej strany a porušil by tým princíp rovnosti zbraní (k tomu porovnaj článok 6 a 9\nCSP)...\n\nVážnosť\n\nokolností\n\nktorými\n\nžalovaný\n\nospravedlňuje\n\nsvoju\n\nneprítomnosť\n\nna pojednávaní musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti,\n17\n\nktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba,\núraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu...\nAk súd za splnenia podmienok § 273, resp. § 274 CSP prikročí k vydaniu kontumačného\nrozsudku, ide o skrátený typ rozhodnutia. Preto súd v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie\nuvedie iba predmet konania... a právny dôvod vydania rozsudku – teda ustanovenie zákona,\npodľa ktorého rozhodol.» Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.\nBeck, 2016. s. 1001 až 1004.). Ako obiter dictum ústavný súd uviedol, že formalistický\nvýklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto\nustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe\nvyhovie“, nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo\nviac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd\nna návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba\nnávrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok\npodľa § 274\n\nCSP\n\nposudzovať\n\nvždy\n\naj\n\npodľa\n\nokolností\n\nprejednávanej\n\nveci.\n\nNapriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím\nna formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva\nna spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe\nby bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie\nvo veci samej).\n36. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 277 ods. 2 CSP\nnie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách\nkonkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní\n(m. m. II. ÚS 369/2018).\n37. Najvyšší súd napr. v uznesení sp. zn. 5 Obdo 26/2019 z 29. januára 2020,\nsp. zn. 5 Obdo 26/2019 uviedol, že „Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 2 CSP\nsú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa\nnemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť\na ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.\n18\n\nZa ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa\nresp. jeho právnej zástupkyni (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom\nčase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť\nna pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť\nna pojednávaní včas ospravedlnil.“.\n38. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5 Cdo 168/2010 z 12. októbra 2010 konštatoval,\nže „Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska\ndôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe\nv čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie\npojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností,\nz ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.\nPokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka\nhodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť\no odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania\nvo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe\nspôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa\nna pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska\nobjektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne\nodvrátená).“.\n39. Námietky sťažovateľky, ktoré vzniesla v ústavnej sťažnosti a ktoré sa týkajú\nnedostatku procesného plnomocenstva žalobkyne na uplatňovanie práv tretích osôb\nv konaní o zaplatenie sumy 213 156,14 € s príslušenstvom, nedoručenia predvolania\nna pojednávanie konané 7. apríla 2017 právnemu zástupcovi sťažovateľky riadne a včas,\nporuchy na motorovom vozidle ako objektívnej okolnosti, ktorá právnemu zástupcovi\nsťažovateľky znemožnila zúčastniť sa pojednávania a v súvislosti s ktorou bolo právnemu\nzástupcovi\n\nsťažovateľky\n\nspojovateľkou\n\nokresného\n\nsúdu\n\nznemožnené\n\ntelefonicky\n\nospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, budú predmetom posudzovania krajského súdu\njednak v odvolacom konaní proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu\n\n19\n\nsťažovateľky na zrušenie rozsudku okresného súdu pre zmeškanie, ako aj v odvolacom\nkonaní proti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu.\n40. Najmä v odvolacom konaní proti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu,\nkrajskému súdu nič nebráni, aby sa vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu podmienok\nna vydanie rozsudku pre zmeškanie okresného súdu, zaoberal (okrem iných aj) otázkou\ndoručovania súdnych písomností advokátovi do sídla SAK, ktorá je „nezávislou\nsamosprávnou stavovskou organizáciou, združujúcou viac ako 5 600 advokátov a 2 500\nadvokátskych koncipientov“, so zreteľom na skutočnosť, že podľa poštových podmienok\nobchodnej spoločnosti Slovenská pošta a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica,\nupravujúcich nesprávne dodanie zásielky: „Každý, komu bola nesprávne dodaná zásielka\nalebo vyplatená suma (nie je jej adresátom ani odosielateľom), ju bezodkladne vráti SP.\nNa základe požiadavky ju SP prevezme na odovzdávacom mieste. Ak prijímateľ zásielku\nomylom otvoril, túto skutočnosť poznamená na jej zadnej strane a poznámku doplní svojím\npodpisom. Ak prijímateľ odmietne na zásielke potvrdiť skutočnosť jej otvorenia, urobí tak\nzamestnanec pošty. Údaj potvrdí aj odtlačkom dennej pečiatky. SP potvrdí prijímateľovi\nvrátenie zásielky a vráti mu sumu uhradenú pri dodaní.“\n41. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, ktorou namietala\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.4 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n42. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže na súde domáhať ochrany svojich práv. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\n\n20\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n43. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa v civilnom sporovom\nkonaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred súdom\n\nvrátane\n\ndovolacích\n\nkonaní.\n\nSamotná\n\notázka\n\nposúdenia\n\npodmienok\n\npre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí\ndo výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky\nje vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového\nporiadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa (I. ÚS 18/2020).\n44. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu\nochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n45. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie,\nneznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok\nESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku,\nči súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom\n21\n\nna okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje\nrozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je potrebné\nzohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako aj\nrozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,\nprávnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz\nTorija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91).\n46. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Giuran proti Rumunsku (sťažnosť\nč. 24360/04, ods. 28 – 32, ECHR 2011) konštatoval, že „Právo na spravodlivé konanie\npred súdom zaručené článkom 6 ods. 1 dohovoru musí byť interpretované vo svetle\nPreambuly k dohovoru, ktorej relevantná časť vyhlasuje, že vláda práva je časťou\nspoločného dedičstva zmluvných štátov. Jedným zo základných prvkov vlády práva je\nprincíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú\nvo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Samotná\nmožnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci.\nOdklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti\npodstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť\nprávoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy\nzákladných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej\nmiere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť\nefektívnosť súdneho systému.“.\n47. Podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu\nnemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.\n48. Podľa § 450 CSP ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa\npovahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nzastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.\n\n22\n\n49. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší\nsúd v danom prípade postupoval v medziach svojej právomoci, dovolanie sťažovateľky\nriadne meritórne preskúmal, pričom dospel k právnemu záveru o dôvodnosti podaného\ndovolania a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu Civilný sporový poriadok prostredníctvom\n§ 449 a nasl. výslovne umožňuje. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za svojvoľné, resp. vychádzajúc z okolností danej veci za svojvoľne narúšajúce\nprincíp právnej istoty, ani za zjavne neodôvodnené a nevyplýva z neho ani taká aplikácia\npríslušných procesnoprávnych a hmotnoprávnych noriem, ktorá by bola popretím ich\npodstaty a zmyslu ani ktorá by bola v rozpore s judikatúrou ESĽP.\n50. Ústavný súd obavu sťažovateľky, že účelom napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu nie je zrušiť rozsudok pre zmeškanie okresného súdu, ale iba zakryť pochybenia\nkolegov – sudcov krajského súdu a okresného súdu, nepovažuje za spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. To platí aj\npre tvrdenie sťažovateľky o „mimoriadne nebezpečnom“ názore najvyššieho súdu,\nktorý v odôvodnení napadnutého uznesenia ako obiter dictum uviedol, že s telefonickým\nospravedlnením neúčasti na pojednávaní vzhľadom na jednoznačné a nepochybné znenie\n§ 123 ods. 1 a § 125 ods. 1 CSP nemožno spájať žiadne právne následky.\n51. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názormi najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru ústavného súdu o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010).\n52. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu by mohlo zakladať porušenie označených\npráv sťažovateľky len v prípade, ak by bolo spojené s konkrétnym relevantným\nnepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľku, ktorý bol týmto uznesením spôsobený, pričom\nby sa negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho\nmožné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach\n(III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016), čo však nie je prípad sťažovateľky.\n\n23\n\n53. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n54. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozsudok-pre zmeškanie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93e3afe9-3a48-4776-94df-43afe0919958", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:c2da0ad0-bbcd-4096-ae8a-1f0a0ad1681c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1"}, {"guid": "ussr:f27f9e17-6b77-4ec2-928c-1d56c34437e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.158.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.158.2018.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:45ee449f-1628-40b9-83aa-4785d5bf20f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:48dfb261-e500-472f-bfed-972cf01d0659", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 52/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/06 z 14. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-14", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48dfb261-e500-472f-bfed-972cf01d0659"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": []}