{"guid": "ussr:f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2019 z 26. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 476/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 476/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Sisákom, Hroncova 1, Košice,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu\npodľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 31 P 117/2014 z 23. augusta 2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 CoP 16/2018 z 24. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu\npodľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“)\nsp. zn. 31 P 117/2014 z 23. augusta 2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok okresného\nsúdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“)\nsp. zn. 13 CoP 16/2018 z 24. apríla 2018 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 896/2019 a v súlade\ns čl. X bodom 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)\nbola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená\n17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\nPodľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti\nsenátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,\nktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodu 3\npísm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom spravodajcom\nRastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová,\npredsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa preto\npredbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n\n2\n\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 32 P 135/2012 zo 14. februára 2013 bol upravený styk sťažovateľa ako otca\ns maloletými dcérami\n\na\n\n(ďalej len „maloleté“) tak, že sťažovateľ bol oprávnený sa s maloletými\nstretávať každý párny víkend a každú nepárnu stredu. Ďalším rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 31 P 117/2014 z 24. júna 2015 bolo na základe návrhu matky povolené vysťahovanie\nmaloletých na územie Talianskej republiky a v časti úpravy styku sťažovateľa ako otca\ns maloletými bol návrh zamietnutý. Krajský súd rozsudkom č. k. 13 CoP 59/2015-252\nz 13. októbra 2015 označený rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým povolil\nvysťahovanie maloletých na územie Talianskej republiky, potvrdil a vo výroku o zamietnutí\nnávrhu na úpravu styku sťažovateľa ako otca s maloletými zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Okresný súd následne po vrátení veci vydal napadnutý rozsudok\nokresného súdu, ktorým upravil styk sťažovateľa ako otca s maloletými počas prázdnin\ns tým, že náklady maloletých spojené s cestovaním do miesta bydliska sťažovateľa\nna Slovensku a späť sú povinní hradiť rodičia rovným dielom. Okresný súd súčasne návrh\nsťažovateľa na zmenu výchovného prostredia k maloletým vylúčil na samostatné konanie.\nNa základe odvolania sťažovateľa krajský súd vydal napadnutý rozsudok krajského súdu,\nktorým potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) následne uznesením sp. zn. 2 Cdo 225/2018 z 28. februára 2019\ndovolanie sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol.\n4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že podanou ústavnou sťažnosťou namieta porušenie\nv záhlaví označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru, pričom dodal,\nže porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namieta z dôvodu, že\npodľa jeho názoru krajský súd v napadnutom rozsudku krajského súdu nenapravil\npochybenie okresného súdu vo veci úpravy nedostatočne určeného styku, a tiež preto,\nže pri posudzovaní dôvodov na jeho úpravu nevychádzal zo starostlivo zisteného\nskutkového stavu a neprihliadal na najlepší záujem dieťaťa. Podľa sťažovateľa mal krajský\nsúd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom jednotlivých účastníkov konania.\n\n3\n\n5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol: ,,Okresný súd v Banskej\nBystrici rozsudkom č. 31P/117/2014 zo dňa 24.06.2015 povolil vycestovanie maloletých detí\nbez určenia ďalších zákonom predpokladaných skutočností, predovšetkým bez určenia\nmôjho styku ako otca s deťmi a bez náležitého odôvodnenia...“ Dodal, že následne okresný\nsúd po vrátení veci krajským súdom napadnutým rozsudkom okresného súdu upravil jeho\nstyk ako otca s maloletými veľmi obmedzene, k čomu uviedol: ,,... som oprávnený stretávať\nsa s deťmi len na čas počas letných prázdnin a v nepárnom roku nachvíľu počas\nveľkonočných prázdnin a v párny rok nachvíľu počas zimných sviatkov a zároveň uhrádzať\npolovicu nákladov na ich cestovanie bez dostatočného odôvodnenia. Počas ich pobytu\nna území Slovenska nie som jediným dôvodom, resp. osobou, pre ktorú deti cestovali\nna Slovensko a nespôsobil som ich vycestovanie ani zmenu ich obvyklého pobytu mimo\núzemia SR.“ Sťažovateľ napokon uviedol, že uvedené ním namietané skutočnosti nebrali\ndo úvahy okresný súd v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako ani krajský súd\nv napadnutom rozsudku krajského súdu, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu\npotvrdil.\n6. Zároveň sťažovateľ uviedol, že krajský súd v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu nesprávne vyhodnotil neúplné skutkové zistenia, keď uviedol, že sťažovateľ ako otec\nnepodal návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ktorým bol pôvodne určený jeho styk\ns maloletými a len formálne trvá na pôvodnej úprave. To sa podľa sťažovateľa nezakladá\nna pravde, pretože návrh na výkon rozhodnutia podal celkovo dvadsaťosemkrát. K tejto\nskutočnosti na záver dodal: ,,... pričom súd vyhlásil súhrnne (po 2 rokoch) o všetkých\nnávrhoch, že súdny výkon rozhodnutia je neprípustný a výkon rozhodnutia zastavil\nuznesením č.k.: 31Em/3/2013 z dôvodu, že maloleté deti žijú mimo územia SR, a teda že\nrozhodnutia, ktorých výkon žiadam sú nevykonateľné. Nevykonateľnosť pôvodného\nrozhodnutia o úprave styku som však svojím konaním nespôsobil a sústavne som na túto\nskutočnosť upozorňoval konajúce súdy.“\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nprávo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných\nľudských práv a slobôd ako aj základné právo na starostlivosť o deti a ich výchovu vrátane\npráva detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť zaručené v čl. 41 ods. 4 ústavy bolo\nrozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 31P/117/2014 zo dňa 23.08.2017 ako\naj Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13 CoP 16/2018 zo dňa 24.04.2018\nporušené.\n3. Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13 CoP 16/2018 zo dňa\n24.04.2018 a Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 31P/117/2014 zo dňa 23.08.2017\nsa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur, ktoré mu je\nspoločne a nerozdielne povinný zaplatiť Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd Banská\nBystrica v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného\nsúdu.\n5. Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd Banská Bystrica sú povinní uhradiť\nsťažovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\na napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\nIII.1 K námietke porušenia základného práva na starostlivosť o deti a ich\nvýchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu\n18. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\n\n7\n\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 364/2018).\n19. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no ústavnej sťažnosti preskúmavané (m. m. III. ÚS 744/2016).\n20. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n21. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ využil\nsvoje právo podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu konštatuje existenciu procesnej\nprekážky brániacej prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci\nústavného súdu.\n22. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n23. Pred posúdením zásadných námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňuje porušenie\nním označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa § 124 poslednej vety\nzákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota\n\n8\n\nna podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku. Zachovanie tejto lehoty vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu vychádzajúcej z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci\nZvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54,\nkeď v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie)\nspôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne\nako neprípustný, je zákonná lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zásade zachovaná\naj vo vzťahu\n\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010), t. j. vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu.\n24. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú ústavnú sťažnosť,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 421/2019).\n25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto\nústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\n9\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecnými súdmi, ktorých prioritnou úlohou je chrániť zákonnosť, mohol by\nnahradiť napadnuté právne názory všeobecného súdu iba v prípade, ak by bolo napadnuté\nrozhodnutie\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nsvojvoľné,\n\nzjavne\n\nneodôvodnené,\n\nresp.\n\nústavne\n\nnekonformné. Skutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n26. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nNavyše ústavný súd uvádza, že právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol\núčastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Inak možno povedať, že neúspech\nv súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva.\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony a pokiaľ nie je tento\nvýklad arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. II. ÚS 357/06).\n27. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom nezistil takú\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu\nv zákone, a to vo väzbe na rozhodné okolnosti veci. Krajský súd sa v relevantnej časti\nodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu (na s. 7 až 10, konkrétne v bodoch 29\naž 38) podľa posúdenia ústavného súdu ústavne akceptovateľným, relevantným a pomerne\nobšírnym spôsobom venoval vyargumentovaniu, z akého dôvodu potvrdil odvolaním\nnapadnutý rozsudok okresného súdu. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel k záveru, že sťažnostná\nargumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť týchto záverov.\nZároveň nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri hodnotení skutkového stavu\n\n10\n\nveci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo napadnutého rozsudku krajského súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými\nv čl. 127 ods. 2 ústavy.\n28. Ústavný súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike konštatuje, že\nv súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj v medzinárodnom práve – na podpore\nmyšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí\nbyť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania. Uvedené potvrdzuje\nv priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej podľa\nčl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými\ninštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy\ndieťaťa“ (I. ÚS 421/2019).\n29. Poukazujúc na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ústavný súd nepovažuje jeho závery za nedostatočne odôvodnené,\nsvojvoľné či arbitrárne. Ústavný súd zároveň konštatuje, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku krajského súdu dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia,\npričom spôsob jeho odôvodnenia nie je v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného\npráva na spravodlivé súdne konanie a nemožno mu vyčítať arbitrárnosť. Podľa názoru\nústavného súdu sa krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými\nskutočnosťami rozhodnými pre posúdenie veci, keď potvrdil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie o zmene úpravy práv a povinností k maloletým (o zmene úpravy styku), ku ktorej\ndošlo z dôvodu podstatnej zmeny pomerov a to tým, že maloleté sa spolu s matkou\nvysťahovali do Talianskej republiky. Krajský súd, zohľadňujúc konkrétne okolnosti\nprípadu, ako aj najlepší záujem maloletých a tiež prihliadajúc na spravodlivú rovnováhu\nmedzi\n\nzáujmom\n\nmaloletých\n\na\n\nrodičmi,\n\npodrobne\n\nodôvodnil,\n\nprečo\n\npovažoval\n\nza najvhodnejšie určiť realizáciu styku vždy počas prázdnin a prečo nebolo možné upraviť\nstyk s maloletými v zmysle pôvodného rozhodnutia o úprave styku tak, ako to požadoval\nsťažovateľ. Ústavný súd preto nepovažuje postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho\nprávneho záveru za arbitrárny či ústavne nekonformný. Na tomto závere nič nemení ani\nnesprávne skutkové zistenie krajského súdu uvedené v odôvodnení o nepodaní návrhu\n\n11\n\nsťažovateľom na výkon pôvodného rozhodnutia o úprave styku. V kontexte už uvedeného\ntotiž ústavný súd nepovažoval toto pochybenie za tak významné, že by to malo za následok\narbitrárnosť záverov napadnutého rozsudku krajského súdu.\n30. Ústavný súd s prihliadnutím na sťažnostnú argumentáciu zároveň konštatuje,\nže námietky sťažovateľa apriori smerujú proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bolo\npovolené vysťahovanie maloletých na územie Talianskej republiky, teda proti rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 31 P 117/2014 z 24. júna 2015. Vzhľadom na sťažovateľom\nvymedzený predmet konania v petite ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 45\nzákona o ústavnom súde viazaný, predmetným rozhodnutím sa ústavný súd z hľadiska\nposúdenia jeho ústavnej konformity nezaoberal.\n31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ústavnou sťažnosťou\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je ústavne udržateľný, nevykazuje znaky svojvôle\nči arbitrárnosti, a preto v príčinnej súvislosti s ním nemohlo dôjsť k namietanému porušeniu\nsťažovateľom označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru,\nv nadväznosti na čo ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa po jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K námietke porušenia základného práva na starostlivosť o deti a ich\nvýchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\n32. V prípade základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41\nods. 4 ústavy ide o právo hmotnej povahy, ktorého subjektom ochrany sú deti, ktorým\nje priznané právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo, ktoré upravuje\npostavenie rodičov, ktorým sa priznáva právo starať sa o deti a právo deti vychovávať.\nSťažovateľ vyvodzuje porušenie svojho „rodičovského práva“ z rovnakých dôvodov,\nktoré uviedol pri námietke porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n12\n\n33. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na starostlivosť o deti\na ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že k jeho\nporušeniu by mohlo dôjsť len v príčinnej súvislosti s porušením základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Keďže ústavný súd\ndospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu uvedeného základného práva\nsťažovateľa podľa ústavy a práva podľa dohovoru, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť\nani k porušeniu označeného základného práva hmotného charakteru. Ústavný súd\ns ohľadom na uvedené ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú\nv zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. novembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dieťa-záujem dieťaťa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1373c38a-dd3f-40bf-a53e-b97b8b73b0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1"}, {"guid": "ussr:38ea97bb-ca9c-47f2-bf92-5681acfd6d05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "67a912af-5fd9-4333-8120-7b268079303a:6a222f74-9eaf-408f-9ab7-5c0b386038f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6114207892.1", "spisova_znacka": "2Cdo/225/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/225/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6114207892.1"}, {"guid": "27bb3139-5ff3-472e-a570-f58e4d09c166:ec36fdc7-9c1f-4709-8008-b8e37cd892b2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6114207892.6", "spisova_znacka": "13CoP/16/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/16/2018 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6114207892.6"}, {"guid": "317132fa-39f7-4fa1-9871-af3171102316:3671c1e3-d614-428e-b979-2193c546db04", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114207892.1", "spisova_znacka": "13CoP/59/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/59/2015 z 12. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114207892.1"}, {"guid": "7537974e-ef39-4638-a61d-071649f44495:b9c4f0e8-6dac-43e1-9ea0-dd736e029c0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Em/3/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Em/3/2013 z 30. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7537974e-ef39-4638-a61d-071649f44495:b9c4f0e8-6dac-43e1-9ea0-dd736e029c0a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6093f662-426f-4e12-82ff-64f63ff87467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1"}, {"guid": "ussr:7a68c10e-50c6-4ff5-9544-b92bd50e3c4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.574.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 574/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 574/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.574.2020.1"}, {"guid": "ussr:add47142-a95f-4dc6-821e-fa1c13dee237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1"}, {"guid": "ussr:85dc75d9-15f2-4555-9b35-6d51ca0f7cce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7f42fb7-a1ee-4ffa-a0f2-bf4d59ef4990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.503.2020.1"}, {"guid": "ussr:275601b6-a4c9-4dc0-9d72-041a946ac09e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.207.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.207.2020.1"}, {"guid": "ussr:aadc8260-a89d-4c86-aaae-fbe8c6c44a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.166.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.166.2020.1"}, {"guid": "ussr:de05104f-b2a7-4f39-b47b-efdf1d7363b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1"}, {"guid": "ussr:3a08933e-8d39-4a46-8e75-37690e819ff4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 77/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1"}, {"guid": "ussr:e7c9ae3a-6251-49fe-ab05-1e75b85a3160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.66.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.66.2020.1"}]}