{"guid": "ussr:bc9506aa-76e0-4bce-93de-58472f1cdd09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.473.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 473/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 473/2019 z 9. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 473/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.473.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc9506aa-76e0-4bce-93de-58472f1cdd09", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.473.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.473.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.473.2019.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 473/2019-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\nzastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Pukajom,\n\nHviezdoslavovo námestie 1661, Dolný Kubín,\n\nvo veci namietaného porušenia\n\njeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tpo 1/2019\nzo 6. februára 2019, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a uznesenia a sťažnostná\nargumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 473/2019-24 z 26. novembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, t\n(ďalej aj „sťažovateľ“), v časti\n\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 1/2019\nzo 6. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vykonáva súhrnný\nnepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň je stíhaný pre pokus obzvlášť závažného\nzločinu úverového podvodu podľa § 14 ods. 1, § 222 ods. 1 a 5 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\na pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,\núradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.\n3. Prokurátor\n\nKrajskej\n\nprokuratúry\n\nŽilina\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„prokurátor“)\n\npodal\n\nna Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) návrh na obmedzenie sťažovateľa\nvo výkone trestu odňatia slobody podľa § 84 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Okresný súd uznesením\n2\n\nsp. zn. 36 Tp 117/2018 zo 14. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\nrozhodol, že sťažovateľovi ukladá nevyhnutné obmedzenia v rozsahu:\n- obmedzenie spočívajúce v možnosti prijímať a odosielať korešpondenciu\nlen prostredníctvom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý môže\nkorešpondenciu zadržať, okrem korešpondencie uvedenej v § 20 ods. 4 zákona\nč. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov,\n- obmedzenie spočívajúce v možnosti prijať návštevu iba po predchádzajúcom\nsúhlase orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, títo si môžu prítomnosť na návšteve\nvyhradiť,\n- obmedzenie spočívajúce v možnosti telefonovať len po predchádzajúcom súhlase\norgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, títo si môžu prítomnosť na telefonovaní\nvyhradiť.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol.\n5. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že okresný súd v napadnutom uznesení\niba skopíroval návrh prokurátora, v dôsledku čoho takmer celé jeho odôvodnenie\npredstavujú úvahy prokurátora, pričom samotné vlastné odôvodnenie okresného súdu\npredstavuje len jeden odsek. Okresný súd ďalej pochybil, keď odkázal na svoje uznesenie\nsp. zn. 35 Tp 36/2018 z 20. novembra 2018, ktorým boli u sťažovateľa (okrem iného)\nrozšírené dôvody väzby. Označené uznesenie nikdy nenadobudlo právoplatnosť.\n6. Okresný súd ďalej podľa sťažovateľa pochybil, keď ho pred svojím rozhodovaním\no návrhu prokurátora osobne nevypočul. Na obmedzenia podľa § 84 Trestného poriadku\nje potrebné nazerať ako na rozhodovanie o väzbe a dotknutú osobu (sťažovateľa)\nje potrebné aj osobne vypočuť.\n7. Sťažovateľ ďalej namieta, že po podaní sťažnosti na krajskom súde okresný súd\nopätovne pochybil, keď jeho sťažnosť dal na vyjadrenie prokurátorovi, čím porušil zásadu\nkontradiktórnosti konania, keďže sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu\n3\n\nprokurátora. Následne však prokurátor už mal možnosť vyjadriť sa k sťažnosti sťažovateľa\nproti uzneseniu okresného súdu.\n8. Podľa námietok sťažovateľa je návrh prokurátora v podstate založený na tom,\nže sťažovateľ sa má dohadovať na postupe (stratégii) v iných trestných konaniach, nie však\nv tejto trestnej veci. V tejto trestnej veci je stíhaný už 8 mesiacov a počas nich nedošlo\nk žiadnemu preukázateľnému ovplyvňovaniu svedkov alebo znalcov. Na vyhovenie návrhu\nprokurátora\n\nteda\n\nneexistujú\n\nžiadne\n\nkonkrétne\n\nskutočnosti.\n\nSamotná\n\nskutočnosť,\n\nže sťažovateľ mal s inými osobami rozoberať stratégiu postupu v iných trestných konaniach,\nktoré s daným trestným konaním nesúvisia, nemôže byť dôvodom na uloženie predmetných\nobmedzení. Uvedené pochybenia okresného súdu nenapravil krajský súd, a preto\nje potrebné aj jeho napadnuté uznesenie považovať za svojvoľné a arbitrárne.\nII.\nVyjadrenia krajského súdu a replika sťažovateľa\n9. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadril krajský súd s tým, že v predmetnej\nveci ide takmer výlučne o bezprostredné právne posúdenie záverov krajského súdu\nv napadnutom uznesení, a preto nie je možné zo strany krajského súdu ako inštitúcie zaujať\nkonkrétne právne stanovisko. Predsedníčka krajského súdu zároveň vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v tejto veci. K vyjadreniu krajského súdu bolo\npripojené aj vyjadrenie členky senátu krajského súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu.\n10. Členka senátu krajského súdu rozhodujúceho vo veci sťažovateľa (ďalej len\n„sudkyňa“) vo svojom vyjadrení okrem iného zdôraznila, že rozhodnutia o väzbe\nsú taxatívne vymenované v ustanovení § 72 ods. 1 Trestného poriadku. Rozhodnutie\no uložení\n\nnevyhnutných\n\nobmedzení\n\npodľa\n\n§\n\n84\n\nods.\n\n1\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nnie je rozhodnutím o väzbe a ani rozhodnutím podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, a preto\npred vydaním takéhoto rozhodnutia nie je potrebné obvineného osobne vypočuť. V prípade\nukladania nevyhnutných obmedzení podľa § 84 ods. 1 Trestného poriadku ide o samostatnú\n4\n\núpravu, pričom toto zákonné ustanovenie sa špeciálne vzťahuje na obvineného, ktorý\nje vo výkone trestu odňatia slobody, teda ktorému je už obmedzená osobná sloboda\nz dôvodu právoplatne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Je síce pravdou,\nže ustanovenie § 84 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje na niektoré ustanovenia týkajúce\nsa väzby, a to konkrétne na primerané použitie ustanovení § 76 až 78 a § 82, neodkazuje\nvšak na § 72 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý stanovuje povinnosť výsluchu obvineného\npred rozhodnutím. Ak by na konanie a rozhodovanie o uložení obmedzení obvinenému\nvo výkone trestu odňatia slobody mali byť primerane bez ďalšieho aplikované ustanovenia\no väzbe (vrátane § 72 ods. 2 Trestného poriadku), potom by bolo nadbytočným v § 84 ods. 3\nTrestného poriadku špeciálne uvádzať, že na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní\nsa primerane použijú konkrétne tam vymenované ustanovenia § 76 až § 78 a § 82 Trestného\nporiadku.\n11. Je tiež nutné rozlišovať situáciu, keď sa rozhoduje o uložení obmedzení\nobvinenému vo výkone trestu odňatia slobody podľa § 84 Trestného poriadku a keď\nsa rozhoduje o väzbe obvineného. V prípade ukladania obmedzení obvinenému vo výkone\ntrestu odňatia slobody podľa § 84 Trestného poriadku ide o situáciu, keď obvinený\nje už obmedzený na osobnej slobode v dôsledku už exitujúceho právoplatného\nrozhodnutia súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody a rozhodnutím\npodľa § 84 Trestného poriadku sa obvinenému majú uložiť nevyhnutné obmedzenia\nnad rámec výkonu trestu odňatia slobody. V prípade rozhodovania o väzbe sa rozhoduje\no obmedzení osobnej slobody obvineného, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej\nčinnosti. Na prípady rozhodovania súdu podľa § 84 Trestného poriadku preto nemožno\nvzťahovať ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru.\n12. Pokiaľ ide o nedoručenie návrhu prokurátora pred vydaním rozhodnutia sudkyne\npre prípravné konanie o uložení nevyhnutných obmedzení počas výkonu trestu odňatia\nslobody, tu je podľa sudkyne potrebné poukázať na to, že doručením návrhu prokurátora\nobvinenému na vyjadrenie pred samotným rozhodnutím by mohlo dôjsť k zmareniu\nsamotného účelu rozhodnutia. Účelom návrhu prokurátora na vydanie rozhodnutia\npodľa § 84 ods. 1 Trestného poriadku je okamžitá potreba dočasného obmedzenia\n5\n\nobvineného vo výkone trestu odňatia slobody, pretože tu vznikla obava, že by mohlo byť\nohrozené nerušené konanie v inej trestnej veci obvineného vyvíjaním úkonov smerujúcich\nk mareniu účelu trestného konania. V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať\nna dvojinštančnosť konania o návrhu prokurátora na vydanie rozhodnutia podľa § 84 ods. 1\nTrestného poriadku. Vzhľadom na dvojinštantnosť konania je dôvodnosť návrhu\nprokurátora posudzovaná nielen sudcom pre prípravné konanie, ale následne na základe\npodanej sťažnosti aj krajským súdom, pričom obvinený pred konečným rozhodnutím\nkrajským súdom má možnosť prezentovať svoj postoj nielen k samotnému napadnutému\nrozhodnutiu, ale aj k podanému návrhu prokurátora.\n13. V závere svojho vyjadrenia sudkyňa poukázala na to, že nevyhnutné obmedzenia\nuložené sťažovateľovi mu boli zrušené uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 15/2019\nz 10. júla 2019, ktoré bolo pripojené k predmetnému vyjadreniu.\n14. Ústavný súd doručil vyjadrenie krajského súdu sťažovateľovi na vyjadrenie.\nSťažovateľ k nemu ku dňu rozhodnutia ústavného súdu nezaujal žiadne stanovisko.\n15. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v tejto veci od ústneho\npojednávania (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIV.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6\n\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n19. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n20. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n21. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo\nak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu\nalebo v úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\n7\n\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie.\n24. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia\nsa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n25. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím\nalebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene\nrozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n27. Podľa § 84 ods. 1 Trestného poriadku ak sa vedie trestné stíhanie\nproti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby,\nrozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu\nuplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.\n28. Podľa § 84 ods. 2 Trestného poriadku uložené obmedzenia nesmú byť\nzávažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený vo väzbe.\n\n8\n\n29. Podľa § 84 ods. 3 Trestného poriadku na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní\nsa použijú primerane ustanovenia § 76 až 78 a § 82.\n30. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany\nsvojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne\nvo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy; III. ÚS 331/04,\nIII. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014).\n31. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec\npodstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak ide o argument, ktorý je vo veci\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06,\nIV. ÚS 279/2018).\n32. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, je – okrem práva domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú\nkvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\nkontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti\na s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť\nvyužiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“\nprotistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca\na žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (IV. ÚS 147/04,\nIV. ÚS 42/09, III. ÚS 32/2015).\n\n9\n\n33. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) judikoval, že čl. 5 ods. 4\ndohovoru\n\npredstavuje\n\njeho\n\nhabeas\n\ncorpus\n\nustanovenie.\n\nOznačené\n\nustanovenie\n\nposkytuje osobe, ktorá bola pozbavená osobnej slobody, právo aktívne sa domáhať\nsúdneho preskúmania tohto pozbavenia (pozri rozsudok vo veci Rakevich proti Rusku\nz 28. 10. 2003, sťažnosť č. 58973/00, bod 43; tiež II. ÚS 642/2017).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n34. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv 17 ods. 1, 2 a 5\na čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Tvrdí, že:\n- napadnuté uznesenie je svojvoľné, keď vychádza iba z odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu, ktoré zas predstavuje iba „skopírovanie“ návrhu prokurátora;\n- podľa návrhu prokurátora sa mal sťažovateľ dohadovať na postupe v iných\ntrestných konaniach, nie v tejto trestnej veci, čo nemožno považovať za dôvod\nopodstatňujúci uloženie obmedzení v tomto trestnom konaní; navyše, k žiadnemu\npreukázateľnému ovplyvňovaniu nedošlo;\n- v tejto trestnej veci nemôže okresný súd a krajský súd odkazovať na uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 35 Tp 36/2018, pretože označené uznesenie nikdy nenadobudlo\nprávoplatnosť;\n- mal byť v konaní pred okresným súdom osobne vypočutý, pretože na rozhodovanie\no obmedzeniach podľa § 84 Trestného poriadku je potrebné nahliadať ako na rozhodovanie\no väzbe;\n- krajský súd pochybil, keď jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu dal\nna vyjadrenie prokurátorovi, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti konania,\nkeď pôvodný návrh prokurátora okresnému súdu nebol daný na vyjadrenie sťažovateľovi.\n35. Ústavný súd konštatuje, že ako prvú je v tejto veci potrebné posúdiť otázku\naplikovateľnosti sťažovateľom označených článkov ústavy a dohovoru na prípad obmedzení\nvyplývajúcich z § 84 Trestného poriadku, čo naznačuje aj sám sťažovateľ vo svojej ústavnej\n10\n\nsťažnosti, keď tvrdí, že na rozhodovanie podľa § 84 Trestného poriadku je potrebné\nnazerať ako na rozhodovanie o väzbe, teda na rozhodovanie o obmedzení osobnej\nslobody. Ak by totiž rozhodovanie o návrhu prokurátora na obmedzenie obvineného\nvo výkone trestu odňatia slobody zasahovalo do jeho práva na osobnú slobodu, bolo\nby nevyhnutné poskytnúť mu aj procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a z čl. 5\ndohovoru, teda okrem iného aj právo byť osobne vypočutý v tomto konaní. Otázka\naplikovateľnosti označených článkov ústavy a dohovoru na prípad sťažovateľa je tak úzko\nprepojená s jeho námietkou týkajúcou nevyhnutnosti jeho osobného vypočutia v danom\nkonaní, a preto sa nimi bude ústavný súd zaoberať spoločne.\n36. Ústavný súd dosiaľ nemal priestor podrobnejším spôsobom preskúmať kontext\na špecifiká rozhodovania o obmedzeniach vo výkone trestu vyplývajúcich z § 84 Trestného\nporiadku, a preto otázka procesných štandardov v takomto konaní nie je v jeho judikatúre\npodrobnejším spôsobom preskúmaná a ustálená.\n37. V ojedinelom prípade vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 561/2014 ústavný súd\ndospel k záveru, že „§ 84 Trestného poriadku neukladá povinnosť pred rozhodnutím\no uložení nevyhnutných obmedzení obvineného vypočuť“ a že „§ 84 ods. 3 Trestného\nporiadku je špeciálnym ustanovením s výslovným odkazom len na vymenované\nustanovenia, a to konkrétne na § 76 až § 78 a § 82 Trestného poriadku, nie je možné,\npokiaľ ide o obmedzenia obvineného vo výkone trestu odňatia slobody, použiť iné\nustanovenia Trestného poriadku“. Tieto závery ústavného súdu však neboli potvrdené\nďalšími rozhodnutiami a vzťahovali sa na prípad, v okolnostiach ktorého ústavný súd\nzdôraznil, že „nešlo o obmedzenie osobnej slobody“.\n38. Judikatúra ESĽP vo vzťahu k obmedzeniam vo výkone trestu (alebo v iných\nsituáciách obmedzenia osobnej slobody) je relatívne stabilizovaná a môže v tomto prípade\nposlúžiť ako východiskový bod posudzovania tohto aspektu prerokúvaného prípadu.\n39. Európsky súd pre ľudské práva opakovane dospel k záveru, že disciplinárne\nopatrenia vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré majú vplyv na podmienky jeho výkonu,\n11\n\nnemožno vnímať ako obmedzenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 dohovoru, pretože\nza normálnych okolností ide len o zmenu podmienok zákonného zadržania (rozhodnutie\no prijateľnosti vo veci Bollan proti Spojenému kráľovstvu zo 4. 5. 2000, sťažnosť\nč. 42117/98; porovnaj aj III. ÚS 259/04). Takéto opatrenia sú v závislosti na ich povahe\nštandardne predmetom prieskumu podľa iných článkov dohovoru, predovšetkým podľa čl. 3\na 8 dohovoru (pozri medzi inými rozsudok vo veci Mozer proti Moldavskej republike\na Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosť č. 11138/10, tiež rozsudok Veľkej komory vo veci\nKoroshenko proti Rusku z 30. 6. 2015, sťažnosť č. 41418/04).\n40. Aj ESĽP však pripustil existenciu výnimočných okolností, ktoré by mohli\nopodstatňovať aplikáciu čl. 5 dohovoru v prípadoch takýchto opatrení (už citovaný Bollan).\nO takúto výnimočnú situáciu by mohlo ísť napr. v prípade tzv. „väzenia vo väzení“,\nteda ďalšieho obmedzenia osobnej slobody jednotlivca vo výkon trestu [pozri rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Kanady vo veci Miller v The Queen (1985) 24 DLR (4th) 9, týkajúce\nsa možnosti iniciovať habeas corpus konanie v prípade neopodstatnenej samoväzby;\ntiež rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti vo veci Schneiter proti Švajčiarsku z 31. 3. 2005,\nsťažnosť č. 63062/00, týkajúce sa samoväzby v trvaní 11 dní a s ňou spojenej úplnej\nsociálnej izolácie sťažovateľa]. Ústavný súd vníma zvláštne postavenie odsúdeného,\nktorý je v súlade s ústavou i dohovorom obmedzený na svojom práve na osobnú slobodu.\nOsoba obmedzená na osobnej slobode si však aj podľa názoru ústavného súdu zachováva\n„relatívnu alebo zostatkovú slobodu“, do ktorej môže byť v rámci výkonu trestu odňatia\nslobody zasiahnuté v rôznych stupňoch intenzity v závislosti na okolnostiach daného\nprípadu (tamtiež).\n41. Vzhľadom na uvedené si je ústavný súd vedomý skutočnosti, že niektoré prípady\nrozhodovania o uložení obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku by mohli opodstatňovať\naplikovateľnosť čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru. V tomto smere ústavný súd poukazuje\nna samotné znenie § 84 Trestného zákona, z ktorého relatívne všeobecnej povahy vyplýva\nširoké spektrum obmedzení, ktoré môžu byť odsúdenému uložené a ktoré môžu byť v napätí\ns viacerými jeho právami (právo na súkromie, na rodinný život, právo na ochranu\npred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, právo na právnu pomoc, ale, ako už bolo\n12\n\nuvedené, aj právo na osobnú slobodu), ako i rôzna intenzita týchto obmedzení, ktorá môže\nv tom-ktorom prípade predstavovať rozdiel medzi zásahom do subjektívneho práva\nsťažovateľa a jeho porušením. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že aj samotný pojem\n„výkon trestu odňatia slobody“ v zmysle ustanovenia § 84 Trestného poriadku pokrýva celý\nrad rôznych typov režimov výkonu trestu odňatia slobody [§ 5 ods. 1 a § 13 zákona\nč. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“)] a predpokladá\ntak množstvo rôznych situácií, v ktorých sa jednotlivec môže ocitnúť.\n42. Z uvedeného teda vyplýva, že existencia a intenzita prípadného zásahu do sféry\nosobnej slobody jednotlivca v dôsledku obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku\nje na rozdiel od „štandardnej“ väzby záležitosťou, ktorá vždy závisí na konkrétnej situácii\nodsúdeného jednotlivca a na postupe prokurátora a súdu, keď v zákone nie je výslovne\nuvedené, aké obmedzenia majú byť uložené (porovnaj nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky III. ÚS 1884/13).\n43. Aj v zmysle judikatúry ESĽP musí byť pri posudzovaní, či bol jednotlivec\npozbavený osobnej slobody, východiskovým bodom jeho konkrétna situácia, pričom\nje potrebné zohľadniť celé spektrum kritérií, akými súd druh, trvanie, účinky a spôsob\nvykonania\n\npredmetného opatrenia. Rozdiel\n\nmedzi\n\npozbavením osobnej slobody\n\na jej obmedzením je otázkou stupňa alebo intenzity, nie povahy alebo podstaty opatrenia\n(rozsudok vo veci Munjaz proti Spojenému kráľovstvu zo 17. 7. 2012, sťažnosť č. 2913/06,\nbody 66 a 68 a nasl.; rozsudok Veľkej komory vo veci Austin a ďalší proti Spojenému\nkráľovstvu z 15. 3. 2012, sťažnosti č. 39692/09, č. 40713/09 a č. 41008/09, bod 57).\n44. Ústavný súd poukazuje na úlohu všeobecných súdov pri vyvažovaní všeobecného\nprincípu „riadneho výkonu spravodlivosti“ a individuálnych práv jednotlivca a zdôrazňuje,\nže pri tomto vyvažovaní musia mať všeobecné súdy na zreteli dôležitosť práva na osobnú\nslobodu v „demokratickej spoločnosti“, s ktorou je bezprostredne späté právo byť vypočutý\nv konaní o obmedzení osobnej slobody.\n\n13\n\n45. Ak krajský súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že ustanovenie § 84\nods. 3 Trestného poriadku odkazuje na niektoré ustanovenia týkajúce sa väzby (primerané\npoužitie ustanovení § 76 až 78 a § 82 Trestného poriadku) a výslovne neodkazuje\nna § 72 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý priamo ustanovuje povinnosť výsluchu obvineného\npred rozhodnutím, ústavný súd dáva do pozornosti krajského súdu už citovaný čl. 17 ústavy\na medzinárodné záväzky, ktoré na seba Slovenská republika prebrala (čl. 5 dohovoru).\nUstanovenie § 84 ods. 3 Trestného poriadku je vo vzťahu k nim potrebné vykladať tak,\nže sa týka iba procesného postupu súdu v prípadoch, keď vzhľadom na konkrétne okolnosti\ndanej veci, teda neexistenciu zásahu do práva na osobnú slobodu, nie je osobné vypočutie\nodsúdeného potrebné.\n46. Z uvedeného vyplýva, že všeobecné súdy musia pri rozhodovaní o návrhu\npodľa § 84 Trestného poriadku zohľadňovať všetky konkrétne okolnosti prípadu\na na základe nich vyhodnotiť nevyhnutnú mieru procesného štandardu, ktorá sa má\ndotknutému odsúdenému poskytnúť. Ak by totiž rozhodnutím o návrhu prokurátora mohlo\ndôjsť k (ďalšiemu) zásahu do práva odsúdeného na osobnú slobodu (tzv. „relatívnej\nči zostatkovej slobody“, pozri bod 40 tohto nálezu), je konajúci súd povinný pri svojom\nrozhodovaní rešpektovať všetky procesné záruky vzťahujúce sa na konanie o obmedzení\nosobnej slobody, vrátane práva odsúdeného byť vypočutý ku všetkým okolnostiam\nobmedzenia jeho osobnej slobody. Vypočutie osoby vo výkone trestu odňatia slobody,\nktorej hrozí ďalší zásah do jeho práva na osobnú slobodu, nemožno interpretovať\nako samoúčelnú formalitu, ale ako podstatný predpoklad spravodlivého rozhodnutia\nv danej veci (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1884/13).\n47. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, preskúmal dôsledky sťažovateľom\nnapádaných obmedzení a ich prípadný dosah na jeho základné právo na osobnú slobodu,\nkeďže takéto úvahy v uznesení okresného súdu i v napadnutom uznesení krajského súdu\nabsentujú.\n48. Z napadnutého uznesenia ako i z ďalších k ústavnej sťažnosti priložených\ndokumentov vyplýva, že obmedzenie sťažovateľa vo výkone trestu sa týkalo možnosti\n14\n\nprijímať a odosielať korešpondenciu, možnosti prijať návštevy a možnosti telefonovať\n(pre podrobnosti pozri bod 3 tohto nálezu).\n49. Tieto obmedzenia nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza obmedzenia takého rozsahu či intenzity, aby mohli zasiahnuť do práva sťažovateľa\nna osobnú slobodu (porovnaj situáciu jednotlivcov v citovaných veciach Schneiter a Miller).\nNavyše, takýto argument nepredniesol ani samotný sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti.\n50. Záver krajského súdu o tom, že sťažovateľa v tomto konkrétnom prípade nebolo\nnevyhnutné k jemu ukladaným obmedzeniam osobne vypočuť, preto možno vo výsledku\npovažovať za správny a ústavnoprávne akceptovateľný. Inak povedané, aj ak by krajský súd\naplikoval vo veci sťažovateľa už uvedený test, dospel by k rovnakému záveru, a teda,\nže procesnú záruku osobného vypočutia sťažovateľa nebolo vzhľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu, teda absenciu zásahu do práva sťažovateľa na osobnú slobodu,\nnevyhnutné aplikovať.\n51. Až po analýze procesného aspektu daného prípadu možno zo strany ústavného\nsúdu pristúpiť k preskúmaniu odôvodnenosti sporného obmedzenia sťažovateľa, teda toho,\nči všeobecné súdy venovali dostatočnú pozornosť posúdeniu nevyhnutnosti, vhodnosti\na účelnosti prokurátorom navrhovaných opatrení a či krajský súd dostatočným spôsobom\nreagoval na všetky sťažovateľom vznesené relevantné námietky.\n52. Sťažovateľ pred krajským súdom namietal okrem toho, že nebol osobne\nvypočutý, aj to, že odôvodenie uznesenia okresného súdu predstavuje iba „prekopírovanie“\nnávrhu prokurátora, že v jeho prípade nemožno odkazovať na uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 35 Tp 36/2018 z 20. novembra 2018, ktoré nikdy nenadobudlo právoplatnosť,\nže sa podľa návrhu prokurátora mal dohadovať na postupe v iných trestných veciach,\nnie v tejto trestnej veci, a že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by svedkov či znalcov\nv tejto trestnej veci skutočne ovplyvňoval. Pred ústavným súdom sťažovateľ doplnil\nsvoju námietku o porušení zásady kontradiktórnosti konania zaslaním jeho sťažnosti\n\n15\n\nna vyjadrenie prokurátorovi, ktorú pred krajským súdom uplatniť nemohol, keďže\nsa o tejto skutočnosti dozvedel až z napadnutého uznesenia.\n53. Krajský súd v napadnutom uznesení (str. 14) poukázal na to, že sudkyňa\npre prípravné konanie v uznesení okresného súdu podrobne opisuje konkrétne skutočnosti\nnasvedčujúce existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\na to zaznamenanú komunikáciu medzi sťažovateľom a\n\na\n\n, pričom s odkazom na túto komunikáciu sa sudkyňa pre prípravné konanie\nnásledne stotožnila s názorom prokurátora, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné\npodmienky pre uloženie obmedzení sťažovateľovi počas výkonu trestu odňatia slobody.\n54. Okresný súd vo svojom uznesení uviedol: «Z obsahu týchto hovorov vyplýva,\nže sú vedené konšpiratívnym spôsobom zakrývania ich skutočného obsahu, zrejme\nvo vedomí telefonujúcich osôb, že sú zaznamenávané. Z ich obsahu je zrejmé ďalej aj to,\nže obvinený sa snaží kontrolovať\n\n(či už priamo alebo aj prostredníctvom\n\nsvojej dcéry - hovor zo dňa 28.07.2018 od 08:40 hod., kde sa zjavne bavia o\n), že\n\nkontroluje jej záznamy z kamier na jej dome, na ktorých\n\nsa stretla so svojím otcom a potom to vymazala. - „treba si na ňu teraz dávať veľký pozor,\npretože neviem čo chystá s tými rodičmi, či ako zadné vráta si ich necháva alebo čo...\nhlavne jej nič nevrav...“. Aj v hovore so svojou dcérou zo dňa 29.07.2018 od 10:48 hod.\njej dáva pokyny, aby kontrolovala\n\nprostredníctvom kamier cez internet.\n\nDňa 29.7.2018 od 11:04 hod. obvinený\n\ntelefonuje s\n\na hovorí jej: „ja sa len bojím, aby ťa niekto nenahlodal v niečom a nezačala si konať\nneuvážene a nemalo do dôsledky a následky nič iné.“ - „na návšteve už ti to iba dopoviem,\nvieš ako aby si pochopila“ – „ fakt ti verím, strašne ti verím. Nesmieš mi ublížiť, nesmieš“ „sľúb mi to, že mi neublížiš“. Dňa 20.9.2018 obvinený\ns\n\ntelefonoval\n\na z obsahu rozhovoru (čas rozhovoru 04:10 min) vyplýva, že\nbola s\n\n, s ktorým sa rozprávala minimálne o termíne\n\njeho výsluchu, tieto informácie sprostredkúvala\nV rozhovore zo dňa 21.9.2018 obvinený\n\n.\nopätovne nabáda\n\n16\n\naby išla ku psychiatričke: „ty pôjdeš ku psychiatričke, napíšeš si papiere a ja ti\npoviem čo, hej?“.\nSudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina bol dňa 24.08.2018 vydaný\npod č. OS ŽA-V-153-1/2018 príkaz na vyhotovovanie zvukových záznamov v zmysle § 114\nTr. por.. Na základe tohto príkazu bola zaznamenaná komunikácia\npri návštevách v návštevných miestnostiach v\n\ndňa 14.09.2018 a dňa 05.10.2018,\n\nkde z kontextu jednoznačne vyplýva, že išlo o návštevy\n\na\n\n, ktoré obe návštevy realizovali spoločne.\nDňa 14.09.2018, v čase záznamu od 00:05:43 do 00:10:00 obvinený\npri rozhovore so svedkyňou\n\nrozoberá spôsob jeho výpovede, kde má\n\npotvrdiť, že zlato mala v rukách ráno pred domovou prehliadkou. Z kontextu rozhovoru\nje zrejmé, že zámerom obv.\n\nje za každú cenu spochybniť priebeh domovej\n\nprehliadky (o. i. trestné oznámenie pre údajnú krádež zlata pri domovej prehliadke, údajný\nnátlak na svedkyňu: „všetci v kuklách, včetne prokurátora“) a toto je príprava obhajoby\nobvineného so svedkyňou. Okrem iného z predmetnej komunikácie vyplýva, že obvinený\nmá vypovedať v tom smere, že si spomenul, že ráno ako „ako ich\nzobrali“ mala „odtiaľ brať prstene“. Z kontextu odpočutého rozhovoru medzi menovanými\nje potom zrejmé, že táto stratégia má slúžiť na posilnenie predpokladu o údajnom\nodcudzením zlatých šperkov\n\npri vykonávanej domovej prehliadke\n\nv tejto trestnej veci dňa 16.05.2018. V čase záznamu 00:11:41 do 00:15:00 obvinený\nrozoberá so svedkyňou\n\ntrestné oznámenie\n\n-\n\nveci, ktorá môže priamo súvisieť s touto trestnou činnosťou.\nJe zjavné, že doterajšia komunikácia obvineného\n\ns\n\nje prípravou na spochybnenie jej výpovede ako svedka v tejto veci, pretože\njej je jedným z článkov reťaze dôkazov svedčiacich pre dôvodné podozrenie zo spáchania\nobzvlášť závažného zločinu úverového podvodu smerujúceho voči\n\n.»\n\n55. Ústavný súd dopĺňa, že uznesenie okresného súdu obsahuje aj ďalšie prepisy\nrozhovorov sťažovateľa, z ktorých má vyplývať, že sa snažil „dohadovať na procesnom\npostupe“ aj v iných trestných veciach, ako to sám uvádza v ústavnej sťažnosti.\n\n17\n\n56. Krajský súd k námietke sťažovateľa o tom, že predmetná komunikácia sa týkala\nvýlučne iných trestných vecí, uzavrel (s. 14), že na základe podstaty stíhanej trestnej\nčinnosti a dosiaľ vykonaných dôkazov možno skonštatovať, že podstatná časť komunikácie\nsa týka vykonávania dokazovania v tejto trestnej veci, a aj keď sa zvyšná časť komunikácie\nmôže týkať aj inej vyšetrovanej trestnej činnosti, táto má bezprostrednú súvislosť s touto\ntrestnou vecou.\n57. Pokiaľ sťažovateľ namieta okresným súdom použitý odkaz na jeho uznesenie\nsp. zn. 35 Tp 36/2018 20. novembra 2018, ústavný súd považuje za potrebné uviesť,\nže označené uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení jeho väzby a o zmene dôvodov\nväzby, zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a zamietnutí jeho žiadosti\no nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka\na peňažnou zárukou, nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu jeho zrušenia krajským súdom\nna základe toho, že dôvody na ďalšie trvanie väzby pominuli, keďže sťažovateľ bol\npríkazom prokurátora prepustený z väzby z dôvodu, že ihneď nastúpi na výkon súhrnného\nnepodmienečného trestu odňatia slobody. Navyše, a čo je vo vzťahu k tejto okolnosti\npodľa názoru ústavného súdu rozhodujúce, okresný súd odkázal na označené uznesenie\nako na\n\npodporný\n\nargument\n\nk svojmu\n\nzáveru\n\no existencii\n\nväzobného\n\ndôvodu\n\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorý už bol dostatočným spôsobom\nustálený aj bez tohto odkazu. Krajský súd už na označené uznesenie okresného súdu\npri svojom rozhodovaní neprihliadal, keďže už skôr uvedené skutočnosti predstavovali\ndostatočný základ pre potvrdenie správnosti uznesenia okresného súdu.\n58. Ak sťažovateľ namieta, že odôvodnenie uznesenia okresného súdu a napadnutého\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\npredstavuje\n\niba\n\n„prekopírovanie“\n\nnávrhu\n\nprokurátora\n\ns iba minimálnym vlastným odôvodnením okresného súdu a krajského súdu, ústavný súd\nzdôrazňuje, že presvedčivosť a správnosť záverov vyjadrených v odôvodnení súdneho\nrozhodnutia\n\nnemožno\n\nbez\n\nďalšieho\n\nmerať\n\nrozsiahlosťou\n\ntohto\n\nodôvodnenia.\n\nZ ústavnoprávneho pohľadu je podstatné, aby bolo toto odôvodnenie dostatočné\na relevantné. Ako už mal ústavný súd možnosť presvedčiť sa, vo vzťahu k týmto námietkam\n\n18\n\nje napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu presvedčivé\na z ústavnoprávneho pohľadu akceptovateľné.\n59. Ústavný súd sa napokon zaoberal námietkou sťažovateľa o porušení princípu\nrovnosti zbraní. V tejto časti svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta skutočnosť,\nže jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu bola zaslaná na vyjadrenie prokurátorovi,\nčím malo dôjsť k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania.\n60. K tejto námietke sťažovateľa ústavný súd v krátkosti konštatuje, že zo zásady\nkontradiktórnosti trestného konania nemožno vyvodiť právo na nezaslanie sťažnosti\nprokurátorovi na vyjadrenie. Naopak, práve oboznámenie sa so sťažnosťou sťažovateľa\na možnosť vyjadriť sa k jej dôvodom predstavuje naplnenie tejto zásady (pozri judikatúru\ncitovanú v bode 32 tohto nálezu). Navyše, z okolností tejto veci vyplýva, že prokurátor\nmožnosť vyjadriť sa k sťažnosti sťažovateľa nevyužil. Ak by si aj ústavný súd osvojil túto\nargumentáciu sťažovateľa, v dôsledku nevyužitia možnosti vyjadriť sa prokurátorom by táto\nnámietka sťažovateľa v konečnom dôsledku nemohla viesť k záveru o porušení jeho práv.\n61. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa nemožno vyhovieť.\n62. Ústavný súd ako obiter dictum vo všeobecnosti uzatvára, že nie je možné\nprehliadať podobnosť konaní, v ktorých sa rozhoduje o väzbe a o obmedzení obvineného\nvo výkone trestu odňatia slobody podľa § 84 Trestného poriadku. Z ústavnoprávneho\nhľadiska je nevyhnutné, aby všeobecné súdy venovali dostatočnú pozornosť otázke,\naká je v prípade navrhovaných obmedzení intenzita ich zásahu do tzv. zvyškovej osobnej\nslobody odsúdeného. Od tohto zistenia, ktoré musí byť súdom zrozumiteľne, presvedčivo\na logicky vysvetlené, totiž následne závisí okolnosť, akú povahu budú mať procesné\ngarancie spravodlivého procesu v konaní podľa § 84 Trestného poriadku.\n62.1 Ak navrhované obmedzenia budú predstavovať zásah kvalitatívne porovnateľný\ns významným zásahom do (zvyškovej) osobnej slobody obvineného, ústavný súd\nnenachádza žiadny rozumný dôvod, aby považoval za ústavne akceptovateľné krátenie\n19\n\nprocesných záruk obvineného v konaní podľa § 84 Trestného poriadku v porovnaní\nso štandardným rozhodovaním o väzbe. Tolerovaním takého prístupu by sa zreteľne minul\núčel spravodlivého súdneho konania.\n62.2 Ústavný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že v prípade, ak navrhované\nobmedzenia svojou povahou a dôsledkami predstavujú už spomínaný významný zásah\ndo zvyškovej osobnej slobody obvineného, nie je možné ústavnoprávne záruky\nspravodlivého procesu uspokojiť iba tým, že súdy sa s dôvodmi zásahu do osobnej slobody\nvysporiadajú (čo aj dostatočne a presvedčivo) len vo svojich písomných rozhodnutiach.\nZa takejto situácie by išlo o priamy rozkol s garanciami, ktoré v demokratickom právnom\nštáte volajú v úcte k spravodlivosti po fair procese, ktorého imanentnou súčasťou\nje aj osobný výsluch obvineného, ktorý tým získava zákonom, medzinárodnými dohovormi\na judikatúrou garantovanú príležitosť priamo a bezprostredne osloviť súd rozhodujúci o jeho\nosobnej slobode.\n62.3 Na záver možno pripomenúť, že ustanovenie § 84 Trestného poriadku ponúka\nrôzne možnosti a kombinácie obmedzení, ktoré je možné navrhnúť pre obvineného\nvo výkone\n\ntrestu odňatia slobody.\n\nJe\n\npreto\n\nnemožné\n\nindividualizovať kritériá,\n\nprostredníctvom ktorých by sa dala exaktne identifikovať miera intenzity dopadu týchto\nobmedzení do sféry osobnej slobody obvineného vo výkone trestu odňatia slobody. Preto\nje nachádzanie miery tejto intenzity úlohou všeobecných súdov po dôkladnom posúdení\nokolností prejednávanej veci. Okolnosti, ktorú budú v tejto súvislosti zohrávať úlohu môžu\nbyť napríklad počet navrhovaných obmedzení, druh týchto obmedzení, dĺžka ich trvania\na bezprostredný vzťah týchto obmedzení k účelu, ku ktorému majú v zmysle § 84 Trestného\nporiadku slúžiť. Tieto skutočnosti je následne nevyhnutné adresne a konkrétne pomerovať\nk aktuálnym podmienkam výkonu trestu odňatia slobody u dotknutého obvineného v zmysle\nzákona č. 475/2005 Z. z., kde nepochybne zásadnú úlohu bude zohrávať aj (nielen)\nvonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody s ohľadom na súdom určený stupeň\nstráženia a tomu zodpovedajúca zákonná úroveň obmedzení. Hodnotenie týchto okolností\nmusí následne vyvrcholiť zrozumiteľným a preskúmateľným záverom, či v danom\nkonkrétnom prípade ide o zásadný zásah do zvyškovej osobnej slobody obvineného\nvo výkone trestu odňatia slobody alebo nie. Jedine za splnenia týchto podmienok sa postup\nvšeobecných súdov pri rozhodovaní o obmedzení obvineného vo výkone trestu odňatia\n20\n\nslobody podľa § 84 Trestného poriadku prekryje s ústavnými zárukami spravodlivého\nsúdneho konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "väzba-stret trestu odňatia slobody a väzby", "trest-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:42208deb-0e56-498f-b89e-eef938337598", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 642/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 642/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1"}, {"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:131b7017-be98-403d-89e7-fffb1d91f92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1"}, {"guid": "ussr:0c5922c0-5944-454c-b1f5-0228791f9aeb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 561/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 561/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c5922c0-5944-454c-b1f5-0228791f9aeb"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:2a37e083-4a2f-4fe1-a83a-b08ae9b6fe7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 259/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/04 z 25. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a37e083-4a2f-4fe1-a83a-b08ae9b6fe7f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:76efb656-da58-4139-8640-21958240a321", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.68.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 68/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 68/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.68.2022.1"}, {"guid": "3821431f-e295-4500-a6d5-1b8aca78be05:446cd4f5-f33b-4187-a629-a81c2e4b39a9", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2024:0723101175.3", "spisova_znacka": "11C/99/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/99/2023 z 14. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2024-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2024:0723101175.3"}]}