{"guid": "ussr:bc3f57f9-66ca-470f-9f79-d868efc1924e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 465/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 465/2020 z 1. 12. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2020, sp. zn. I. ÚS 465/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc3f57f9-66ca-470f-9f79-d868efc1924e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 465/2020-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov\n\nRastislava\n\nsťažovateľky\n\nKaššáka\n\na Miloša\n\nMaďara\n\n,\n\nv konaní\n,\n\no ústavnej\n\nsťažnosti\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s. r. o.,\nPartizánska 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Rudolf Cádra,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. k. 2 Pv 291/18/2201-19\nz 10. februára 2020 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna inú právnu ochranu zaručené v čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. k. 2 Pv 291/18/2201-19\nz 10. februára 2020 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. k. 2 Pv 291/18/2201-19\nz 10. februára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnej prokuratúre Dunajská Streda\nna ďalšie konanie.\n3. Okresná prokuratúra Dunajská Streda je p o v i n n á nahradiť\ntrovy konania v sume 675,43 (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov)\nna účet Advokátskej kancelárie JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s. r. o.,\nPartizánska 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56\nods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 465/2020-15 z 13. októbra 2020 prijal\nna ďalšie konanie\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) uznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 12. júna 2018 poverený\npríslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Meder (ďalej len „polícia“)\nuznesením pod ČVS: ORP-436/VM-DS-2018 podľa § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) začal trestné\nstíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\n2\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na tom skutkovom základe,\nže v „presne nezistenom čase dňa 12. 06. 2018 došlo za presne nezistených príčin\nk usmrteniu nebohej\n\n..., ktorá bola nájdená manželom v čase\n\no 15.45 hod. dňa 12. 06. 2018 a to v garáži rodinného domu...“.\n3. V tomto trestnom konaní bola sťažovateľka ako matka usmrtenej osoby (dcéry)\n5. decembra\n\n2018\n\nvypočutá\n\nv\n\nprocesnom\n\npostavení\n\nsvedka\n\n–\n\npoškodeného\n\na 27. decembra 2018 jej poverený príslušník polície umožnil ako poškodenej preštudovať\nvyšetrovací spis. Z takéhoto postupu orgánu činného v trestnom konaní nadobudla\npresvedčenie, že v predmetnej veci má priznané procesné postavenie poškodenej osoby.\n4. Uznesením pod ČVS: ORP-436/VM-DS-2018 z 30. decembra 2018 poverený\npríslušník polície podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku predmetné trestné stíhanie\nzastavil, pretože podľa jeho názoru tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod\nna postúpenie veci. Uvedené rozhodnutie poverený príslušník polície doručil sťažovateľke\n(jej splnomocnencovi) až na základe žiadosti jej splnomocnenca 11. decembra 2019, t. j.\ntakmer rok po jeho vydaní.\n5.\n\nProti\n\nrozhodnutiu\n\no zastavení\n\ntrestného\n\nstíhania\n\npodala\n\nsťažovateľka\n\nprostredníctvom splnomocnenca 14. decembra 2019 sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra\nrozhodla uznesením č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020 tak, že ju podľa § 193\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietla ako podanú neoprávnenou osobou,\npretože sťažovateľku nepovažovala v tejto veci za poškodenú, avšak na základe podanej\nsťažnosti uložila poverenému príslušníkovi polície záväzný pokyn opätovne začať trestné\nstíhanie v tejto veci na účel doplnenia dokazovania.\n6. Sťažovateľka je presvedčená, že okresná prokuratúra jej napadnutým rozhodnutím\nneoprávnene odňala procesné postavenie poškodenej v trestnom konaní, čím jej bolo\nznemožnené uplatňovať si všetky práva vyplývajúce z tohto postavenia, a tak došlo\naj k porušeniu základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu v zmysle ustanovenia\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.\n3\n\n7. Ako to v ústavnej sťažnosti sťažovateľka prezentovala, nesúhlasí s názorom\nokresnej prokuratúry, že práva poškodeného v predmetnom trestnom konaní prináležia\nvýlučne manželovi a dieťaťu jej nebohej dcéry a že uplatnenie týchto práv sťažovateľkou\nby prichádzalo do úvahy iba v prípade, „ak by neexistoval manžel alebo pozostalé dieťa“.\n8. Tento názor okresná prokuratúra podľa sťažovateľky oprela o § 2 ods. 1 písm. d)\nbod 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obetiach trestný\nčinov“), avšak bez toho, aby reflektovala aj ďalšie ustanovenia označeného zákona,\npredovšetkým jeho § 2 ods. 3 a § 3 ods. 1.\n9. Sťažovateľka opísala skutkové okolnosti danej trestnej veci, z ktorých vyvodila\njednoznačnú opodstatnenosť tvrdenia, že v dotknutom trestnom konaní bola osobou\npoškodenou so všetkými z toho vyplývajúcimi zákonnými oprávneniami.\n10. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým uznesením okresnej prokuratúry,\naby toto rozhodnutie\n\nzrušil,\n\nvec\n\nvrátil\n\nokresnej\n\nprokuratúre\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\na aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nVyjadrenie okresnej prokuratúry a replika sťažovateľky\n11. Ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie túto zaslal okresnej\nprokuratúre s výzvou, aby sa vyjadrila k jej vecnej stránke. Na základe uvedenej výzvy\nústavného\n\nsúdu\n\n(ďalej len „generálna\n\npredložila\n\nGenerálna\n\nprokuratúra“)\n\nlistom\n\nprokuratúra\nč.\n\nk.\n\nSlovenskej\n2\n\nGÚp\n\nrepubliky\n\n130/20/1000-3\n\nz 2. novembra 2020 vyjadrenie okresnej prokuratúry (námestníka okresnej prokurátorky)\nč. k. 2 Pv 291/18/2201-33 z 19. októbra 2020, v ktorom popísala priebeh a výsledok\nsťažnostného konania po podaní opravného prostriedku sťažovateľkou proti uzneseniu\n4\n\npovereného príslušníka polície pod ČVS: ORP-436/VM-DS-2018 z 30. decembra 2018\no zastavení trestného stíhania a po rekapitulácii dôvodov ústavnej sťažnosti skonštatovala,\nže sa s námietkami sťažovateľky v celom rozsahu nestotožňuje, odôvodňujúc to v podstate\nzopakovaním argumentácie obsiahnutej v odôvodnení ústavnou sťažnosťou napadnutého\nrozhodnutia doplnenou o citáciu § 48 ods. 4 Trestného poriadku a o hodnotenie skutkových\nzistení vo vzťahu k osobám, ktorým je aktuálne priznané procesné postavenie poškodených\nv trestnom konaní.\n12. V závere vyjadrenia okresná prokuratúra prezentovala svoje presvedčenie,\nže napadnutým uznesením č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára nedošlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\npreto jej ústavnú sťažnosť považovala za nedôvodnú.\n13.\n\nGenerálna prokuratúra zároveň v liste č. k. 3\n\nGÚp\n\n130/20/1000-3\n\nz 2. novembra 2020 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n14. K vyjadreniu okresnej prokuratúry zaujala stanovisko sťažovateľka listom\nz 12. novembra 2020, v ktorom uviedla, že toto „je v podstate obsahovo totožné\ns argumentáciou príslušného dozorového prokurátora, ktorú k predmetnej problematike\nzaujal“ v napadnutom rozhodnutí, a k tomu prezentovala svoje výhrady už v ústavnej\nsťažnosti.\n15.\n\nK okresnou\n\nprokuratúrou\n\ndoplnenému\n\nodkazu\n\nna\n\nustanovenie\n\n§\n\n48\n\nods. 4 Trestného poriadku sťažovateľka uviedla, že toto ustanovenie je vo vzťahu\nk priznaniu alebo nepriznaniu procesného postavenia poškodenej strany v trestnom konaní\nmatke zosnulej osoby absolútne bez významu, pretože jeho obsahom sú len práva samotnej\nzosnulej, ktoré sú predmetom dedenia, avšak v prípade sťažovateľky ide o uplatnenie práv\nmatky zosnulej, „konkrétne právo na súkromie, súčasťou ktorého je aj právo na rodinný\nživot“. Podľa sťažovateľky takéto práva patria priamo matke zosnulej, a nie právnemu\nnástupcovi zosnulej, a preto v tomto prípade je akákoľvek otázka týkajúca sa dedenia\ntýchto práv irelevantná a nie je možná ani aplikácia § 48 ods. 4 Trestného poriadku.\n5\n\nSťažovateľka doplnila, že podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona sa za škodu na účely\ntrestného konania považuje aj tzv. iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom\na v takom prípade nie je možné odkazovať ani na hmotnoprávny pojem obeť trestného činu.\nK porušeniu základných práv matky zosnulej (na súkromie a rodinný život) došlo\nnepochybne v príčinnej súvislosti s trestným činom.\n16. Na podporu týchto tvrdení sťažovateľka citovala príslušnú časť odôvodnenia\nuznesenia\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo 17. februára 2011, v ktorej najvyšší súd uviedol, že ak medzi\nfyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci\nich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť\nk nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym\nzásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť\nďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni\nnaplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú\nsféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.\nAk dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú\nujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)\ns blízkou osobou.\n17. Sťažovateľka dodala, že už len zo samotného vzťahu matka – dcéra je zrejmé,\nže nie je možné spochybňovať pri smrti dcéry zásah do práva na súkromie matky, zvlášť\nak tieto osoby mali medzi sebou dobré vzťahy.\n18. Napokon na tvrdenie okresnej prokuratúry, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva\npodozrenie, že by sa stíhaného skutku mal dopustiť švagor, manžel alebo syn zosnulej,\na pritom práve z uvedeného dôvodu títo (manžel a syn) majú priznané procesné postavenie\npoškodených v trestnom konaní, sťažovateľka reagovala tak, že táto skutočnosť\nnie je relevantná pre priznanie či nepriznanie procesného postavenia poškodenej strany\nv trestnom konaní aj matke zosnulej.\n\n6\n\n19. Takisto sťažovateľka vo svojom stanovisku súhlasila s upustením od ústneho\npojednávania o jej ústavnej sťažnosti.\n20. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, obsahom predložených písomností a stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n21. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n25. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným\nčinom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli\nporušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo\nv prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním,\n7\n\nmá právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov\nalebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť\nsa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode\no priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči\na právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený\nmá právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného\nkonania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná;\nna tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave\nkonania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel\ntrestného konania.\n26. Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu verejnej moci (tu okresnej\nprokuratúry), ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred orgánom verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil. Skutkové\na právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n27. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti orgánov verejnej moci zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\n8\n\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť,\npričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Orgán verejnej moci\npri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii\n(m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný\norgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania\na zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci\nakceptovateľné\n\nz\n\nako aj medzinárodných\n\nhľadiska\nzmlúv\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich\n\no\n\nprávach\n\nľudských\n\na\n\njednak\nzákladných\n\nz\n\nústavy,\nslobodách,\n\nktorými je Slovenská republika viazaná.\n28. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď orgán verejnej\n9\n\nmoci urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom\nna súdnu a inú právnu ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom\nnež zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame\nči bez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu orgánom verejnej moci by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n29. Orgánom verejnej moci nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných\nustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Orgán\nverejnej moci nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí\nsa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách\na vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu\n(I. ÚS 155/2017, ZNaU 28/2017, pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 1241/12 z 13. marca 2013, z ktorého navyše vyplýva, že povinnosť súdov\nvyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte,\nale\n\ntiež\n\npovinnosť\n\nzisťovať\n\na\n\nformulovať,\n\nčo\n\nje\n\nkonkrétnym\n\nprávom\n\naj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n30. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\nuznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020,\nktorá jej týmto\n\nrozhodnutím\n\nprocesné postavenie\n\nneoprávnene\n\npoškodenej\n\nosoby\n\nv\n\n(v\n\nrozpore\n\ntrestnom\n\nso\n\nzákonom)\n\nodňala\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npolíciou\n\npod ČVS: ORP-436/VM-DS-2018, keď sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu polície\n\n10\n\nz 30. decembra 2018 o zastavení trestného stíhania zamietla podľa § 193 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku ako podanú neoprávnenou osobou.\n31. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany\nsvojich práv na súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu alebo inému orgánu verejnej\nmoci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu a inú právnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom,\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci\n(m. m. II. ÚS 153/2018).\n32. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je aj právo strany konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej alebo inej právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu. Orgán verejnej moci nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\norgánu verejnej moci, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany\nkonania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n11\n\n33. Z uvedených hľadísk ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia\nokresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020.\n34. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresná prokuratúra\nozrejmila, že „morálnou škodou je škoda vzniknutá porušením práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia) a môže sa týkať najmä trestných\nčinov proti ľudskej dôstojnosti a trestných činov proti iným právam a slobodám (druhý diel\ndruhej hlavy a deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona)“.\n35. Záver o neopodstatnenosti (nesprávnosti) priznania procesného postavenia\npoškodeného v trestnom konaní sťažovateľke okresná prokuratúra vyvodila zo skutočnosti,\nže „za morálnu ujmu je potrebné považovať ujmu, ktorú pociťuje priamo poškodený\n(ako obeť trestného činu), avšak za morálnu ujmu nemožno považovať traumu príp. úzkosť\nsúvisiacu so stratou dcéry resp. príbuzného a pod. Prijatím uvedenej premisy by totiž mohla\nvo všeobecnosti nastať situácia, že za poškodeného by bolo možné považovať\nnapr. najlepšiu priateľku/priateľa zomretého (príp. iné osoby), s ktorou by mohol mať\nzomretý napr. lepší vzťah ako s niekým z priamych príbuzných.“.\n36. Prijatý záver okresná prokuratúra oprela aj o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d) bod\n1 zákona o obetiach trestných činov, podľa ktorého je obeťou násilného trestného činu\nfyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví;\nak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela, obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý\nmanžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič\npo zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť,\nak odsek 3 neustanovuje inak.\n37. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona pozostalý manžel, pozostalé dieťa, pozostalý rodič\nalebo osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť podľa odseku 1 písm. d) prvého\nbodu, nie sú obeťou násilného trestného činu, ak zomretému spôsobili trestným činom smrť.\n\n12\n\n38. Okresná prokuratúra citovanú právnu úpravu vyhodnotila tak, že „pozostalý rodič\npo zomretom prichádza do úvahy až subsidiárne - v prípadoch kedy niet pozostalého\nmanžela a pozostalého dieťaťa po zomretom“. Vychádzala tiež z ustanovenia § 473\nods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky zákonník“), z ktorého vyplýva, že v prvej skupine dedia poručiteľove\ndeti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.\n39.\n\nS prihliadnutím\n\nna\n\nuvedené\n\nbola\n\nokresná\n\nprokuratúra\n\ntoho\n\nnázoru,\n\nže sťažovateľka ako rodič (matka) zomretej nie je osobou oprávnenou (rovnako\nani jej splnomocnenec) na podanie sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania,\npretože nejde o poškodenú v zmysle § 46 a nasl. Trestného poriadku.\n40. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti názoru okresnej prokuratúre oponuje\ntým, že táto neprihliadla na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o obetiach\ntrestných činov, podľa ktorého sa obeťou rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ,\nosvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti\ns osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osoba závislá od osoby,\nktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpeli v dôsledku smrti tejto osoby škodu\na ak odsek 2 neustanovuje inak; ak je týchto osôb viac, považuje sa za obeť každá z nich.\nRovnako podľa sťažovateľky okresná prokuratúra opomenula už citované ustanovenie\n§ 2 ods. 3 zákona o obetiach trestných činov (pozostalý manžel, pozostalé dieťa, pozostalý\nrodič... nie sú obeťou násilného trestného činu, ak zomretému spôsobili trestným činom\nsmrť) a § 3 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého každá osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou,\nsa považuje za obeť, kým sa nepreukáže opak, alebo ak nejde o zjavné zneužitie postavenia\nobete podľa tohto zákona, a to bez ohľadu na to, či bol páchateľ trestného činu zistený,\ntrestne stíhaný alebo odsúdený.\n41. Aplikujúc citované ustanovenia zákona o obetiach trestných činov na v ústavnej\nsťažnosti\n\npopísané\n\nskutkové\n\nokolnosti\n\ndaného\n\nprípadu,\n\nsťažovateľka\n\ndospela\n\nk presvedčeniu, že priznanie jej procesného postavenia poškodeného v trestnom konaní,\ntak ako to urobila polícia, bolo opodstatnené. Podľa sťažovateľky, kým v predmetnej veci\n13\n\nnebolo dostatočným spôsobom zistené, či išlo o samovraždu, alebo o násilný trestný čin,\nnebolo možné ani preukázať, kto sa tohto prípadného trestného činu dopustil, teda nebolo\nmožné ako páchateľov vylúčiť ani manžela a syna jej dcéry (§ 2 ods. 3 zákona o obetiach\ntrestných činov). Popísaním niektorých situácií, ktoré v trestnom konaní nastali,\nsa sťažovateľka snažila poukázať aj na to, že manžel ani syn jej nebohej dcéry riadne\nnevykonávali práva poškodených v trestnom konaní, ktorých regulárne uplatňovanie\nby viedlo podľa slov sťažovateľky aspoň k náležitému zisteniu skutkového stavu.\n42. Sťažovateľka teda o sebe tvrdí, že je „obeťou“, preto jej „prináleží“ postavenie\npoškodenej v trestnom konaní a v zmysle uvedenej právnej úpravy sa za obeť považuje\n„až dovtedy, pokiaľ nebude preukázané, že páchateľom prípadného násilného trestného\nčinu nie je manžel alebo syn“ jej nebohej dcéry.\n43. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že jeho úloha v konaní o aktuálnej\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nespočíva v záväznom určení, či sťažovateľke\nv predmetnom trestnom konaní prináleží alebo neprináleží procesné postavenie poškodenej\nosoby v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a s tým spojený výkon\nzodpovedajúcich práv. Úloha ústavného súdu v rámci jemu ústavou a zákonom o ústavnom\nsúde vymedzených právomocí spočíva v posúdení, či okresná prokuratúra ako príslušný\norgán verejnej moci vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým neuznala procesné\npostavenie sťažovateľky v prebiehajúcom trestnom konaní ako poškodenej, dala zadosť\nvšetkým ústavnoprávnym princípom vyplývajúcim z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny. Inak povedané, ústavný súd je povinný skúmať, či napadnuté uznesenie\nokresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020 je ústavne konformným\nrozhodnutím.\n44.\n\nTak\n\nokresná\n\nprokuratúra,\n\nako aj\n\nsťažovateľka tvrdenia o správnosti\n\nich (rozdielnych) názorov podporili príslušnými ustanoveniami zákona o obetiach trestných\nčinov (okresná prokuratúra aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Podľa názoru\nústavného súdu to, či osoba v rámci trestného konania má alebo nemá mať procesné\npostavenie poškodeného, však nezávisí od otázky, či táto je alebo nie je obeťou v zmysle\n14\n\nzákona o obetiach trestných činov. Pojmy poškodený (podľa Trestného poriadku) a obeť\n(podľa zákona o obetiach trestných činov) nie sú identickými pojmami, sú to samostatné\nod seba nezávislé (autonómne) pojmy, pri ktorých ale môže nastať ich spoločný prienik.\nZnamená to, že poškodený v trestnom konaní nemusí byť nevyhnutne obeťou trestného činu\na naopak obeť trestného činu nemusí byť poškodeným v zmysle subjektu trestného konania\ntak, ako to upravuje Trestný poriadok, ale v konečnom dôsledku môže nastať (a v praxi\nspravidla aj nastáva), že obeť trestného činu je stranou konania v postavení poškodeného.\n45. Zreteľné je to aj z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o obetiach trestných činov,\npodľa ktorého obeť má v trestnom konaní postavenie oznamovateľa trestného činu,\npoškodeného alebo svedka a patria jej práva a povinnosti upravené v Trestnom poriadku\nsúvisiace s uvedeným postavením. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že obeť nemusí\nmať v trestnom konaní nevyhnutne procesné postavenie poškodeného ako strany konania.\n46. Rozdiely v ponímaní poškodeného\n\npodľa Trestného poriadku a obete\n\npodľa zákona o obetiach trestných činov sú z ustanovení týchto právnych predpisov\nbadateľné. Napríklad poškodený je stranou trestného konania s procesnými právami\na povinnosťami a obeť je subjektom osobitnej starostlivosti poskytovanej štátom\npodľa zákona o obetiach trestných činov; obeťou trestného činu nemôže byť právnická\nosoba [§ 2 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov], ktorá ale poškodenou byť môže;\nza obeť možno považovať aj pozostalé osoby po obeti, ktorá v dôsledku trestného činu\nzomrela, a to aj keby takéto osoby postavenie poškodeného nemali; poškodenému\nsa nahrádza škoda vzniknutá v príčinnej súvislosti s trestným činom, u obeti sa predchádza\naj druhotnej škode, ktorou sa rozumie ujma, ktorá nebola obeti spôsobená trestným činom,\nale vznikla v dôsledku prístupu orgánov verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc\nobetiam,\n\nposkytovateľa\n\nzdravotnej\n\nstarostlivosti,\n\nznalca,\n\ntlmočníka,\n\nobhajcu\n\nalebo oznamovacích prostriedkov [§ 2 ods. 1 písm. f) a § 8 zákona o obetiach trestných\nčinov]; alebo poškodeným z hľadiska Trestného poriadku je aj právny nástupca, avšak práva\nobete nemôžu prejsť na inú osobu [pozri pri obdobnej právnej úprave aj ŠÁMAL, Pavel.\n§ 43 [Poškozený]. In: ŠÁMAL, Pavel, GŘIVNA, Tomáš, NOVOTNÁ, Jaroslava, PÚRY,\n\n15\n\nFrantišek, RŮŽIČKA, Miroslav, ŘÍHA, Jiří, ŠÁMALOVÁ, Milada, ŠKVAIN, Petr. Trestní\nřád I, II, III. 7. vydání. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2013, s. 506.)].\n47. Samotné využitie ustanovení zákona o obetiach trestných činov ako podporných\npre ustálenie, či osoba má alebo nemá byť subjektom trestného konania v postavení\npoškodeného, ústavný súd nevníma ako neprípustné alebo nesprávne, avšak primárnymi\npre takéto posúdenie procesného postavenia osôb v trestnom konaní musia byť ustanovenia\nTrestného poriadku. Ak v danom prípade okresná prokuratúra pri určení postavenia\nsťažovateľky odkazovala na normy zákona o obetiach trestných činov, bolo jej povinnosťou\nurobiť to jednak a až po vyhodnotení otázky postavenia sťažovateľky v trestnom konaní\nz hľadiska ustanovení Trestného poriadku a jednak urobiť to dôsledne. Pokiaľ okresná\nprokuratúra svoj názor oprela o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o obetiach\ntrestných\n\nčinov,\n\npotom\n\nje\n\npotrebné\n\nvytknúť\n\njej\n\nnedostatočné\n\nvysporiadanie\n\nsa s nenaplnením zákonnej podmienky uvedenej v označenom ustanovení, keď trestné\nkonanie nebolo vedené pre úmyselný ale nedbanlivostný trestný čin – prečin usmrtenia\npodľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.\n48. Navyše, s prihliadnutím na judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa najmä\nrozhodovania o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, ale aj v civilných konaniach\no náhradu nemajetkovej ujmy (pozri napr. sťažovateľkou citované rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo 17. februára 2011 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 1 To 10/2011 z 1. júna 2015), ktorá pripúšťa, že protiprávne pozbavenie života\nblízkej osoby môže predstavovať závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej\nosoby ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, a spôsobiť\ntak tejto osobe nemateriálnu ujmu, sa ako nie celkom neopodstatnená javí aj sťažovateľkou\nuplatnená argumentácia o potrebe aplikácie § 2 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o obetiach\ntrestných činov v danej veci vo vzťahu k jej osobe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nsíce vyplýva, že podľa názoru okresnej prokuratúry škoda bola spôsobená iba priamo osobe,\nktorá v súvislosti s trestným činom zomrela (nebohej dcére), a nie sťažovateľke,\nčo potom vylučuje použitie § 2 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o obetiach trestných činov\n(keďže toto ustanovenie vyžaduje, aby aj príbuzný v priamom rade utrpel v dôsledku smrti\n16\n\nzomrelej osoby škodu), avšak tento dôvod tak, ako bol okresnou prokuratúrou, čo sa týka\nneuznania\n\nspôsobenia\n\nškody\n\nsťažovateľke,\n\nprezentovaný,\n\nnemožno\n\nv komparácii\n\nso spomínanými rozhodnutiami všeobecných súdov považovať za dostatočne presvedčivý.\n49. Ústavný súd však znova zdôrazňuje, že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o obetiach\ntrestných činov definuje pojmy obete a obete násilného trestného činu iba pre účely tohto\nzákona. Preto polemika sťažovateľky so záverom okresnej prokuratúry v súvislosti\ns použitím podľa jej názoru nesprávneho ustanovenia zákona o obetiach trestných činov\nje v tomto prípade irelevantná.\n50. Ako už bolo uvedené, určenie procesného postavenia konkrétnej osoby\nv trestnom\n\nkonaní\n\nako\n\npoškodenej\n\nmusí\n\nvychádzať\n\npredovšetkým\n\nz ustanovení\n\nprocesnoprávneho predpisu, ktorým sa trestné konanie riadi, t. j. z príslušných ustanovení\nTrestného poriadku (predovšetkým § 46 ods. 1). Z nich vyplýva, že pre priznanie postavenia\npoškodeného je potrebné zisťovať, skúmať a vyhodnotiť určité relevantné skutočnosti,\nnajmä či takejto osobe bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,\nmorálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva\nalebo slobody.\n51. V preskúmavanom prípade takémuto postupu zodpovedala iba časť odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry, v ktorej vyvodila, že za morálnu ujmu\nnemožno považovať traumu, príp. úzkosť súvisiacu so stratou dcéry, resp. príbuzného\na pod., ale iba ujmu, ktorú pociťuje priamo poškodený (ako obeť trestného činu).\nTento záver okresná prokuratúra podporila tvrdením, že v opačnom prípade by mohla\nvo všeobecnosti nastať situácia, že za poškodeného by bolo možné považovať\nnapr. najlepšiu priateľku/priateľa zomretého (príp. iné osoby), s ktorou by mohol mať\nzomretý napr. lepší vzťah ako s niekým z priamych príbuzných.\n52. Vo vzťahu k rozsahu kritérií obsiahnutých Trestným poriadkom definujúcich\npoškodeného v trestnom konaní ústavný súd takúto argumentáciu považuje za nedostatočnú.\nOkresná prokuratúra jednoznačne diskvalifikovala osobu sťažovateľky z postavenia strany\n17\n\ntrestného konania – ako poškodenej – iba a jedine skrz vylúčenia možnosti spôsobenia\njej morálnej škody stíhaným trestným činom. Okrem toho, že zo strany okresnej prokuratúry\nišlo o všeobecné tvrdenie opreté o nie rozhodujúcu právnu úpravu bez akéhokoľvek\nzisťovania\n\nči\n\nzohľadňovania\n\nkonkrétnych\n\nokolností\n\ndaného\n\nprípadu\n\n(skúmania\n\nnapr. intenzity vzťahov medzi sťažovateľkou a jej nebohou dcérou), opomenula skúmať,\na ak to aj skúmala, nepremietla to do odôvodnenia svojho rozhodnutia, či priamo\nsťažovateľke (teda nielen jej nebohej dcére) nebola trestným činom spôsobená iná v § 46\nods. 1 Trestného poriadku uvedená škoda alebo či neboli porušené, či ohrozené\njej iné zákonom chránené práva alebo slobody (napr. na rodinný a súkromný život).\nO tomto sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezmieňuje vôbec.\n53.\n\nOdôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nnesvedčí\n\no obligátnom komplexnom zisťovaní, skúmaní a riadnom vyhodnotení skutočností\npodstatných pre nepriznanie sťažovateľke procesného postavenia poškodeného v trestnom\nkonaní v tomto konkrétnom prípade. Ide o rozhodnutie, ktoré neposkytlo sťažovateľke\ndostatočné objasnenie jeho skutkového a právneho základu, opodstatňujúceho zamietnutie\nsťažnosti\n\nsťažovateľky\n\nproti\n\nuzneseniu\n\npolície\n\nČVS:\n\nORP-436/VM-DS-2018\n\nz 30. decembra 2018.\n54. Nedostatočné odôvodnenie uznesenia okresnej prokuratúry, ktoré vyústilo\ndo jeho arbitrárnosti, ústavný súd považuje za dôvod na vyslovenie porušenia základného\npráva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nsúčasťou ktorého je nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný orgán verejnej moci,\nv tomto prípade okresná prokuratúra, v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne\nvyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi,\nktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.\n55. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra\nv napadnutom uznesení nezohľadnila citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jej prístup pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky nemožno hodnotiť\n\n18\n\ninak ako taký, ktorý odporuje obsahu základného práva na inú právnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.\n56. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k výroku, že okresná prokuratúra uznesením\nč. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020 porušila základné právo sťažovateľky\nna inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny (bod 1 výroku\nnálezu).\n57. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť\nna ďalšie konanie.\n58. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\nnapadnutým uznesením okresnej prokuratúry, bolo pre dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nresp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 291/18/2201-19 z 10. februára 2020\na vrátil jej vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n59. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n60. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n\n19\n\n61.\n\nÚlohou\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nbude\n\nopätovne\n\nkonať\n\na\n\nrozhodnúť\n\no sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu polície z 30. decembra 2018 vydanému\npod ČVS: ORP-436/VM-DS-2018, skúmajúc pritom jej procesné postavenie v danom\ntrestnom konaní realizáciou ústavne súladnej interpretácie a aplikácie ustanovenia\n§ 46 ods. 1\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nza\n\nsúčasného\n\nriadneho\n\nuvedenia\n\ndostatočných\n\na presvedčivých dôvodov v prijatom rozhodnutí.\nV.\nTrovy konania\n62. Sťažovateľka v petite svojej ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie\nnáhrady trov konania.\n63. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n64. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely\ntejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2019\npredstavovala sumu 1 062 €.\n65. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c),\n§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej\nsume 675,43 € z dôvodu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,\na to za tri úkony právnej služby (prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej\nsťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresnej prokuratúry) vykonané v roku 2020 v sume\n20\n\n177 € za jeden úkon a tri režijné paušály v sume 10,62 € za jeden paušál vrátane 20 % DPH,\nna náhradu ktorých zaviazal okresnú prokuratúru (bod 3 výroku nálezu).\n66. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-prípravné", "poškodený", "účastník konania", "trestné konanie-prípravné", "osoba-oprávnená", "poškodený", "strana-v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ff4151fc-4610-46a6-b87e-561b6138cd7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.579.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 579/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 579/2023 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.579.2023.1"}, {"guid": "ussr:93c5a710-d638-4504-b53b-d2b04097987f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.121.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.121.2023.2"}, {"guid": "ussr:edbc0b43-0510-41fc-a92e-49aacb171ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.415.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.415.2023.1"}, {"guid": "ussr:a1483756-9a3a-471c-8b59-e6d6b55d79bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 571/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1"}, {"guid": "ussr:a328ea92-9580-4188-aee5-aea9048e59a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2"}, {"guid": "ussr:247074e3-1c04-436f-93bc-683891f5bab3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.586.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 586/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 586/2021 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.586.2021.1"}, {"guid": "7b40c0fa-8482-4c52-acf7-da2a76de52c7:d11ea291-77ed-4f2f-9105-12ac1a55f1df", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6724201217.12", "spisova_znacka": "18C/18/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/18/2024 z 19. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6724201217.12"}]}