{"guid": "ussr:41856b23-6b58-4416-8553-1c0caa318f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2019 z 19. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 447/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41856b23-6b58-4416-8553-1c0caa318f57", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.447.2019.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 447/2019-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\n,\n\nv mene ktorej koná advokát\n\nvo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) Dohovoru o ochrane\nľudských práv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nÚradu\n\nŠpeciálnej\n\nprokuratúry\n\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 31/17/1000-27 z 1. februára\n2018 a postupom a upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nč. k. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 z 15. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. augusta 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané\n\nporušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Úradu\nŠpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna\nprokuratúra“) č. k. VII/2 Gv 31/17/1000-27 z 1. februára 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) postupom a upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 z 15. júna 2018\n(ďalej len „napadnuté upovedomenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ Prezídia Policajného\nzboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, Expozitúry\nBratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením ČVS: PPZ-449/NKA-PK-BA-2016\nz 22. novembra 2017 začal trestné stíhania a zároveň vzniesol obvinenie, okrem iných\naj proti sťažovateľovi, a to pre trestný čin podľa § 261 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona\na podľa § 225 ods. 1 a 6 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení\nobvinenia“), u sťažovateľa za účastníctvo vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 Trestného\nzákona.\n3.\n\nŠpeciálna\n\nprokuratúra\n\nnapadnutým\n\nako aj sťažnosti ďalších obvinených zamietla.\n\n2\n\nuznesením\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa,\n\n4. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľ podal podnet podľa § 364 ods. 1\nTrestného poriadku v nadväznosti na § 363 Trestného poriadku na preskúmanie\nprávoplatného rozhodnutia prokurátora v trestnom konaní (ďalej len „podnet“).\n5.\n\nGenerálny\n\nprokurátor\n\nv zastúpení\n\nprvým\n\nnámestníkom\n\nnapadnutým\n\nupovedomením upovedomil sťažovateľa o tom, že v postupe a konaní prokurátora\nšpeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľa nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali\nzrušenie ich rozhodnutí.\n6. Sťažovateľ namieta porušenie v ústavnej sťažnosti označených práv vo viacerých\nargumentačných líniách. Podľa jeho názoru v uznesení o vznesení obvinenia úplne\nabsentuje záver o jeho úmyselnom konaní, ktoré sa mu v skutkovej vete tohto uznesenia\nkladie za vinu, a to napriek skutočnosti, že je ako pomocník stíhaný za spáchanie\númyselných trestných činov podľa § 261 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona a podľa § 225\nods. 1 a 6 písm. a) Trestného zákona.\n7. Napriek tomu, že sťažovateľ túto skutočnosť namietal v sťažnosti proti uzneseniu\no vznesení obvinenia, špeciálna prokuratúra na námietku sťažovateľa ako obvineného\nnijako nereagovala. Ani generálny prokurátor v napadnutom upovedomení na jeho námietku\nprezentovanú v podanom podnete nijako nereagoval, a to napriek skutočnosti, že ide\no podstatnú námietku.\n8. Sťažovateľ namieta aj skutočnosť, že špeciálna prokuratúra, ako aj generálny\nprokurátor sa nevysporiadali ani s ďalšou jeho podstatnou námietkou, a to, že v skutkovej\nvete uznesenia o vznesení obvinenia absentuje popis konania, ktoré by malo napĺňať\nskutkovú podstatu trestného činu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, pretože z nej\nnevyplýva, kto a akým konaním mal uvedením do omylu vylákať finančné prostriedky\npravdepodobne zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti sťažovateľ v podanom podnete\npoukázal na skutočnosť, že v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia sa im pripisuje\nporušenie zmluvnej povinnosti, a to napriek skutočnosti, že § 225 Trestného zákona\npodmieňuje trestnú zodpovednosť vylákaním dotácie či iných plnení v tom prípade,\n\n3\n\nak na ich poskytnutie alebo použitie neboli splnené podmienky podľa všeobecne záväzného\nprávneho predpisu.\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje aj na zásadné námietky uvedené\nv bode 3.2.2 podnetu, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. V tejto súvislosti zdôrazňuje,\nže záverečná žiadosť o platbu adresovaná mestom\n\nMinisterstvu\n\nživotného prostredia Slovenskej republiky neobsahovala prílohu, ktorou by boli preberacie\nprotokoly, čím je nepochybné, že úplne odpadol skutkový základ uznesenia o vznesení\nobvinenia.\n10. Sťažovateľ k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)\nv spojitosti s porušením práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza,\nže uznesenie o vznesení nepredstavuje ani len minimálne oboznámenie sa sťažovateľa\ns povahou obvinenia proti nemu. Ani na tieto zásadné námietky generálny prokurátor nijako\nnereagoval. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že uznesenie o vznesení\nobvinenia vôbec neobsahuje právne ani skutkové odôvodnenie na vznesenie obvinenia\npre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, ale výhradne\nsa koncentruje na trestný čin poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev\npodľa § 261 Trestného zákona.\n11. Sťažovateľ namieta aj nezákonnosť postupu prokurátora špeciálnej prokuratúry,\nkeď uvádza: «Aj z tohto dôvodu prokurátor pravdepodobne musel konštatovať (str. 9\nods. 2), že uznesenie o sťažnosti je potrebné „vnímať ako jeden celok“ s uznesením\nvyšetrovateľa a v podstate ho teda doplnil o nové právne závery a pravdepodobne aj\nzískané dôkazy (v čase od vydania uznesenia o vznesení obvinenia do rozhodnutia o\nsťažnosti). Urobil tak zjavne s cieľom aby sa vyhol zrušeniu nezákonného a arbitrárneho\nrozhodnutia o vznesení obvinenia. Takýto postup ale zákony v rámci trestného procesného\npráva nepoznajú a tým, že prokurátor dopĺňa závery a právne konštatovania vyšetrovateľa,\nodníma sťažovateľovi právo na zákonný opravný prostriedok proti takýmto tvrdeniam.\nTrestný poriadok neumožňuje prokurátorovi dopĺňať rozhodnutia vyšetrovateľa ale tieto\nmôže iba zrušiť ak sú nezákonné alebo sťažnosť zamietnuť, ak sú zákonné. Prokurátor ešte\n\n4\n\nmôže v konečnom dôsledku nahradiť rozhodnutie policajta svojím rozhodnutím, čo ale tiež\nneurobil. Dopĺňanie rozhodnutia zákon nepozná a rovnako zákon nepozná situáciu kedy\nje potrebné tieto jednotlivé rozhodnutia „vnímať ako jeden celok“.»\n12. V súvislosti s porušením zásady prezumpcie neviny sťažovateľ poukazuje\nna skutočnosť, že trestné konanie je vedené «pravdepodobne za účelom vymoženia\npohľadávky pre „kvázi“ poškodeného, ktorý celú vec medializoval».\n13. Sťažovateľ je toho názoru, že „... dozorujúci prokurátor vykonáva svoju\nprávomoc spôsobom, ktorý vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti resp. cieľoch, ktoré\nho vedú ku konštatovaniam o vine páchateľov už v štádiu prípravného konania“.\n14. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n, zaručené v čl. 17 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 01.02.2018 sp. zn. VII/2 Gv 31/17/1000-27\nporušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa\n\n, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím zo dňa 01.02.2018 sp. zn. VII/2 Gv 31/17/1000-27 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľa\n\n, zaručené v čl. 50 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím zo dňa 01.02.2018 sp. zn. VII/2 Gv 31/17/1000-27 porušené bolo.\n4. Základné právo sťažovateľa\n\n, zaručené v čl. 17 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.6.2018\nč. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 porušené bolo.\n\n5\n\n5. Základné právo sťažovateľa\n\n, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.6.2018\nč. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 porušené bolo.\n6. Základné právo sťažovateľa\n\n, zaručené v čl. 50 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.6.2018\nč. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 porušené bolo.\n7. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.6.2018\nč. XVI/2 Pz 45/18/1000-6.\n8. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 01.02.2018 sp. zn. VII/2 Gv 31/17/1000-27 a vec\njej vracia na ďalšie konanie.\n9. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume\n390,50,- Eur (slovom tristosedemdesiatštyri eur, osemdesiat centov) na účet advokáta\n,\n\n., so sídlom\n,\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nnálezu.“\n15. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej\nfunkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X\nbodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)\nbola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu\nv zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\n\n6\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\n\n7\n\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n24. Podľa čl. 6 od. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n25. Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje\nsa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\n26. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má\nminimálne právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený\ns povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu.\n\n8\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n27. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke neodôvodnenosti\na arbitrárnosti napadnutého uznesenia a napadnutého upovedomenia, čím podľa názoru\nsťažovateľa boli závažným spôsobom porušené jeho ústavou a dohovorom garantované\npráva označené v ústavnej sťažnosti.\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) dohovoru\nuznesením špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 31/17/1000-27 z 1. februára 2018\n28. V tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie označených práv\nnapadnutým uznesením špeciálnej prokuratúry. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľom\nnesprávne označenie základného práva podľa čl. 17 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie\nnavrhuje vysloviť v petite, vyhodnotil ako zjavnú chybu v písaní a zaoberal sa sťažnosťou\nz hľadiska v nej obsiahnutých námietok sťažovateľa, a teda posúdením namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.\n29. V súvislosti s námietkami sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné\npripomenúť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže\nbyť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04).\n\n9\n\n30. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu\nten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n31. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné\nrozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému\npredchádzalo, bol porušený zákon.\n32. Vzhľadom na uvedené bol sťažovateľ oprávnený domáhať sa preskúmania\nnapadnutého uznesenia prostredníctvom inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí\nv prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, čo aj využil, a generálny\nprokurátor vecne preskúmal napadnuté uznesenie, o čom sťažovateľa informoval\nnapadnutým upovedomením. Právomoc generálneho prokurátora vylučuje právomoc\nústavného súdu.\n33. Vychádzajúc z uvedeného, bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) dohovoru upovedomením\ngenerálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 z 15. júna 2018\n34. Ústavný súd považoval za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť,\nže v danom prípade sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných\npochybení orgánu činného v trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania\nvyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy. V tejto\nsúvislosti ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým\n\n10\n\nna zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci preto ani nepovažuje\nza potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa zákonnosti\nvznesenia obvinenia a postupov orgánov činných v trestnom konaní, pretože aj v prípade\nopodstatnenosti jeho tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného\nkonania, na čo stabilne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej trestné\nkonanie je od svojho začiatku až po jeho skončenie procesom, v ktorom sa v rámci\nvykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie\nznamenajúce porušenie práv a slobôd v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy,\nktoré nebolo odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 64/04, III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05,\nIV. ÚS 197/08, III. ÚS 184/2018).\n35. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna\núprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom\nštádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému v rámci\nuplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie jeho\nzákladných práv a slobôd, ku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku\nprotiprávneho postupu povereného policajta, špeciálnej prokuratúry, ako aj Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci. Tak, ako súd prvého stupňa,\nktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd\nv prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,\nv ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností\nprípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej\nveci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne\nnapr. III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06).\n36. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd pripomína, že cieľom právomoci\nústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne\npreskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)\n\n11\n\nfyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného\nskutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n37. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n38. Vychádzajúc z uvedeného, úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či skutkové\na právne závery generálneho prokurátora, ku ktorým dospel v rámci preskúmavania postupu\na rozhodnutia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry a jemu predchádzajúcemu postupu\na rozhodnutiu vyšetrovateľa, neboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a či jeho postup,\nako aj záver, ku ktorému dospel, je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný\na zároveň či v dôsledku tohto postupu a rozhodnutia nedošlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa.\n39. Sťažovateľ v súvislosti s citovanou judikatúrou poukázal na opačnú rozhodovaciu\nlíniu ústavného súdu, keď ústavný súd zrušil rozhodnutie generálnej prokuratúry\nv prípravnom konaní, a to nálezom sp. zn. II. ÚS 311/2010 z 9. septembra 2010. Ústavný\nsúd po preskúmaní napadnutého upovedomenia generálneho prokurátora s prihliadnutím\nna obsah ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj s prihliadnutím na judikatúru, ktorou\nsťažovateľ\n\nargumentoval,\n\ndospel\n\nk\n\nzáveru,\n\nže\n\ngenerálny\n\nprokurátor\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky\n\n12\n\ntýkajúce sa predmetnej veci, pri svojom konaní postupoval v medziach svojej právomoci,\njeho závery sú preto právne akceptovateľné, dostatočne konkrétne a v tomto zmysle\naj ústavne udržateľné.\n40. Konkrétne k námietke sťažovateľa o absencii popisu subjektívnej stránky\nskutkových podstát trestných činov, ktoré sa sťažovateľovi kladú za vinu ústavný súd\nuvádza, že generálny prokurátor v napadnutom upovedomení uviedol: „Vyšetrovateľ\nPZ v namietanom uznesení okrem iného poukázal na ustanovenie § 206 Trestného poriadku,\npodľa ktorého pre účely vznesenia obvinenia postačuje vyššia miera pravdepodobnosti\nzáveru o spáchaní trestnej činnosti konkrétnou osobou.\nProkurátor ÚŠP podrobne uviedol, z akých dôvodov považoval za zákonné napádané\nuznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia z 22. novembra 2017. V ďalšom poukázal\nna skutočnosť, že skutkový stav, tak ako ho popísal vyšetrovateľ PZ v uznesení o vznesení\nobvinenia, je preukázaný v rozsahu uvedenom § 206 ods. 1 Trestného poriadku a bol\nsprávne posúdený.\nPreto som sa s namietanými uzneseniami a limine stotožnil a v podrobnostiach\nodkazujem na ich argumentačné odôvodnenia.“\n41. Vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia poukazom na konkrétne dôkazy\nvyplývajúce z obsahu vyšetrovacieho spisu poukázal na s. 4 tohto uznesenia, že z výpovedí\ntýchto svedkov vyplynulo, že spoločnosť\n\n, ktorého štatutárnym\n\norgánom bol sťažovateľ, vykonanie tohto diela subdodávateľsky zadala ďalším\nobchodným spoločnostiam. Pri preberaní zásielky zástupcovia spoločnosti\n(subdodávateľská spoločnosť, ktorej konateľka a generálni manažéri\nboli vypočutí, pozn.), vyjadrili obavy, že „stavby sa realizovať do určeného termínu\n31. augusta 2012 nedajú a to vzhľadom na rozsah prác a nízku rozostavanosť v tom čase.\nZo strany štatutárneho zástupcu spoločnosti\n(v súčasnosti\n\na\n)\n\nvšak boli ubezpečovaní,\n\nže sú dohodnutí so zástupcami mesta na tom, že aj keď to nebude hotové na termín uvedený\nv zmluve, teda stavba nebude hotová, tak ju odovzdajú mestu papierovo a dokončí sa to\npo oficiálnom odovzdaní.“.\n\n13\n\n42. Následne v uznesení o vznesení obvinenia vyšetrovateľ poukázaním na konkrétne\ndôkazy konštatuje, že „je dostatočne odôvodnený záver, že k reálnemu odovzdaniu\na prevzatiu stavieb nedošlo v čase deklarovanom spoločnosťou\na zástupcami Mesta\n\nnedošlo v čase deklarovanom spoločnosťou\n\n..“.\n43. Špeciálna prokuratúra na námietku sťažovateľa o absencii úmyselného konania\nsťažovateľa reagovala adekvátne, keď na s. 8 napadnutého uznesenia sa uvádza:\n„S poukazom na už uvedené dôkazy (ktoré obsahuje aj uznesenie o vznesení obvinenia,\npozn.) je úplne vyvrátená obhajoba prioritne obv.\na predsedu\nobv.\n\npredstavenstva\n\n, primátora mesta\n\nspoločnosti\n\n, zmluvného partnera Mesta\n\no tom, že údajne\n\nnevedeli o neukončení daného projektu do 31.08.2012, resp. že tento projekt dovtedy\nukončený bol. Práve títo obvinení ako primárne zodpovední štatutári za realizáciu projektu\nv hodnote viac ako 3 mil. EUR financovaného zo zdrojov pôvodne Európskych\nspoločenstiev a štátneho rozpočtu SR mali nielen právo túto sumu čerpať (Mesto\n) a použiť ju ako svoj zisk (hoci len čiastočne –\n\n) ale\n\npredovšetkým mali povinnosti a zodpovednosť za riadne a včasné dokončenie tohto\nprojektu... ... Z uvedených dôvodov je obv,\npáchateľ a\n\ndôvodne a zákonne stíhaný ako priamy\n\nako účastník na citovaných trestných činoch, pretože zadovážením\n\nprostriedkov – nepravdivých listín deklarujúcich ukončenie diela pre Mesto\n, poskytol páchateľovi týchto trestných činov pomoc v intenciách § 21 ods. 1 písm. d)\nTrestného zákona...“\n44. Ústavný súd vzhľadom na uvedené považuje námietky sťažovateľa o úplnej\nabsencii popisu subjektívnej stránky trestných činov vo vzťahu k sťažovateľovi za zjavne\nneopodstatnené, keď z citovaných častí uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva podozrenie\númyselného konania sťažovateľa, a to vedomostnej, ako aj vôľovej zložky jeho konania\nv rozsahu, aký postačuje v začiatočnom štádiu trestného konania.\n\n14\n\n45. Vzhľadom na citované závery vyšetrovateľa a špeciálnej prokuratúry ako zjavne\nneopodstatnené námietky ústavný súd vyhodnotil aj námietky týkajúce sa absencie popisu\nkonania v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré by malo napĺňať skutkovú\npodstatu trestného činu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona. Zo skutkovej vety uvedenej\nv uznesení o vznesení obvinenia vyplýva, kto a akým konaním (vrátane popísaného konania\nsťažovateľa, pozn.) mal naplniť skutkovú podstatu trestného činu subvenčného podvodu\npodľa § 225 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ sťažovateľ v tejto súvislosti namieta\nnenaplnenie trestnej zodpovednosti s poukazom na skutočnosť, že sa sťažovateľovi, ako aj\nďalším obvineným kladie za vinu nedodržanie zmluvných podmienok, a nie podmienok\npodľa všeobecne záväzného právneho predpisu, tak ako to vyžaduje skutková podstata\ntrestného činu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, je nutné poznamenať, že tak ako to\nuvádza aj generálny prokurátor v napadnutom upovedomení, podľa § 15 zákona č. 528/2008\nZ. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení\nneskorších predpisov (ktorý tak, ako to uvádza aj generálny prokurátor, upravuje okrem\niného aj poskytovanie prostriedkov z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho\nrozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky\na Európskej únie pre programové obdobie rokov 2007 – 2013, pozn.) pomoc a podpora\nsa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka. Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu\npri realizácii pomoci a podpory.\n46. Vzhľadom na uvedené, ak neboli splnené zmluvné podmienky medzi zmluvnými\nstranami, a to mestom\n\na Ministerstvom životného prostredia Slovenskej\n\nrepubliky, tak ako to uvádza aj generálny prokurátor na s. 3 napadnutého upovedomenia,\npo splnení ktorých vznikne nárok na poskytnutie nenávratného finančného prostriedku,\nnebola naplnená ani dikcia všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 15 zákona, pozn.).\nNad rámec uvedeného je nutné poznamenať, že v prípade sťažovateľa ide o podozrenie\nz trestnej zodpovednosti vo forme účastníctva – pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d)\nTrestného zákona, a teda je právne bezvýznamné, či bol zmluvnou stranou zmluvy, ktorej\npodmienky neboli splnené.\n\n15\n\n47. K námietke sťažovateľa, že generálny prokurátor sa nezaoberal v podnete\nformulovanou námietkou o odpadnutí skutkového základu uznesenia o vznesení obvinenia\nna tom základe, že sa preukázalo, že záverečná žiadosť o platbu adresovaná mestom\nMinisterstvu životného prostredia Slovenskej republiky neobsahovala prílohu,\nktorou by boli preberacie protokoly, ústavný súd uvádza, že aj na túto námietku sťažovateľ\ndostal odpoveď, a to už v napadnutom uznesení špeciálnej prokuratúry, kde na s. 8 sa\nšpeciálny prokurátor podrobne zaoberá uvedenou námietkou a túto argumentáciu špeciálnej\nprokuratúry považuje ústavný súd za ústavne udržateľnú, a preto ju v ďalšom už ani\nnecituje.\n48. Ústavný súd s poukazom na sťažovateľom citovanú judikatúru, v rámci ktorej\nústavný súd vykonal zásah do rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní už v rámci\nprípravného konania, konštatuje, že v posudzovanom prípade nevzhliadol potrebu\nmimoriadneho zásahu do rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom\nkonaní.\n49. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že napadnuté upovedomenie\ngenerálneho prokurátora je odôvodnené síce všeobecnejšie, no s prihliadnutím na to,\nže sťažovateľ namieta porušenie jeho označených práv v počiatočnom štádiu trestného\nstíhania, nemožno názory v ňom obsiahnuté považovať za zjavne neodôvodnené\nči arbitrárne. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi generálneho prokurátora\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto\nnázorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonných predpisov generálnou prokuratúrou\n(generálnym prokurátorom, pozn.) by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto\nnatoľko odchýlili od znenia príslušných zákonných ustanovení, že by sa tým zásadne poprel\nich účel a význam. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že postup generálneho\nprokurátora a jeho upovedomenie z 15. júna 2018 sú ústavne udržateľné.\n50. Vychádzajúc zo všetkých už prezentovaných úvah, ústavný súd považuje\nsťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť pre namietané porušenie jeho základných práv\n\n16\n\npodľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a)\ndohovoru za zjavne neopodstatnenú, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru upovedomením generálneho prokurátora\nč. k. XVI/2 Pz 45/18/1000-6 z 15. júna 2018\n51. Sťažovateľ namieta tiež porušenie základného práva na prezumpciu neviny\nzaručeného čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru napadnutým upovedomením. V tejto\nsúvislosti poukazuje na účelovosť, inkvizičný prístup a vyhrážky jeho advokátovi zo strany\norgánov činných v trestnom konaní. Sťažovateľ je toho názoru, že dozorujúci prokurátor\nvykonáva svoju právomoc spôsobom, ktorý „vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti\nresp. o cieľoch“, ktoré ho vedú ku konštatovaniu o vine páchateľov už v štádiu prípravného\nkonania.\n52. Účelom zásady prezumpcie neviny je chrániť každého, kto bol obvinený\nz trestného činu, pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná\nv súlade so zákonom [rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nvo veci Nölkenbockhoff v. Nemecko z 25. 8. 1987, séria A, č. 123, bod 33]. Jej hlavným\núčelom je chrániť obvineného pred akýmkoľvek súdnym rozhodnutím alebo inými výrokmi\npríslušných úradných osôb („State officials“), ktoré sa rovnajú vysloveniu jeho viny\nbez toho, aby bola táto predtým preukázaná v súlade so zákonom (rozsudok ESĽP vo veci\nRushiti v. Rakúsko z 21. 3. 2000, č. 28389/95, bod 31). Z prezumpcie neviny tiež vyplýva,\nže žiadny štátny orgán nie je oprávnený vysloviť vinu či rozhodnúť o vine osoby,\nproti ktorej sa vedie trestné konanie, ešte pred tým, ako ju vyslovil príslušný súd\nprávoplatným odsudzujúcim rozsudkom (PL. ÚS 12/98).\n53. Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil základný rozdiel vo výrokoch úradných\nosôb, ktoré majú vzťah k prezumpcii neviny, napr. v rozhodnutiach o prijateľnosti\n(„Decision as to the admissibility“) sťažnosti č. 38087/97 Samuel St. Clavier Hibbert\n\n17\n\nv. Holandsko a sťažnosti č. 27785/95 Adam Wloch v. Poľsko z 26. januára 1999,\nresp. 30. marca 2000. Uviedol, že treba robiť rozdiel medzi výrokmi, ktoré odrážajú alebo\nvyjadrujú názor, že dotknutá osoba je vinná, a výrokmi, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia\n(„a state of suspicion“). Prvé porušujú prezumpciu neviny, zatiaľ čo druhé boli považované\nza prijateľné alebo bezchybné („unobjectionable“) v rôznych situáciách posudzovaných\nESĽP (napr. Lutz v. Nemecko, rozsudok z 25. 8. 1987, séria A, č. 123, bod 62; Englert\nv. Nemecko, rozsudok z 25. 8. 1987, séria A, č. 123, bod 39; Nölkenbockhoff v. Nemecko,\nbod 39 a Leutscher v. Holandsko, rozsudok z 26. 3. 1996, č. 52/1994/499/581, bod 31).\n54. Skutočnosť, že namietané výroky úradnej osoby porušujú prezumpciu neviny,\nmá byť posudzovaná v kontexte osobitných okolností, za akých boli tieto výroky urobené\n(Daktaras v. Litva, bod 43; Adolf v. Rakúsko, rozsudok ESĽP z 26. 3. 1982, séria A, č. 49,\nbody 36 až 41).\n55. Ústavný súd v týchto súvislostiach poznamenáva, že argumentácia sťažovateľa\no porušení zásady prezumpcie neviny je postavená na údajnej „účelovosti, inkvizičnom\nprístupe a nespravodlivosti“ vedeného trestného konania v rovine domnienok sťažovateľa\no zaujatosti dozorujúceho prokurátora (prokurátora špeciálnej prokuratúry, pozn.).\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti navyše vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, jeho\npostupu a napadnutému upovedomeniu ani nijako neodôvodnil porušenie tejto zásady,\na teda práva zakotveného v čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru.\n56. Ústavný súd zo sťažovateľom citovaných výrokov nezistil, že by prokurátor\nšpeciálnej prokuratúry v okolnostiach daného prípadu prejudikoval vinu sťažovateľa,\na tak prelomil zásadu prezumpcie jeho neviny. Je potrebné zdôrazniť, že v rámci\nsťažovateľom v ústavnej sťažnosti citovaných výrokov nie je vyjadrený žiadny názor\nprokurátora špeciálnej prokuratúry na to, že sťažovateľ spáchal ním uvedené trestné činy.\nCitované výroky prokurátora špeciálnej prokuratúry vyplývajúce zo stavu vyšetrovania iba\nnaznačujú dôvodné podozrenie, že sa sťažovateľ dopustil konkrétnych skutkov.\n\n18\n\n57. Z uvedených dôvodov bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\ntiež odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n58. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2019\nJana B a r i c o v á\npredsedníčka senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "prípravné konanie", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "prokurátor, prokuratúra-podnet", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb90eb76-8024-45df-b73a-735401d8fd85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.184.2018.1"}, {"guid": "ussr:ad21c3ca-2984-4889-ad44-b1dbcfb6a178", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad21c3ca-2984-4889-ad44-b1dbcfb6a178"}, {"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:73a5303b-0e56-476b-8886-33179e5ac5ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a5303b-0e56-476b-8886-33179e5ac5ef"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 z 17. 11. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-11-17", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d8c56cc-47ec-40fb-8a17-db1320f927dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.60.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 60/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.60.2026.1"}, {"guid": "ussr:33d43915-1934-475a-bfd7-fa4e9d96f889", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.26.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.26.2025.1"}, {"guid": "ussr:6377cfd4-e802-4356-abd5-e092b3e70f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.515.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 515/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 515/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.515.2024.1"}, {"guid": "ussr:9a9434ef-ceba-4c9e-98df-cbc96580b5c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.466.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 466/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 466/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.466.2023.1"}, {"guid": "ussr:3ec156b7-6972-4de4-a5b1-1506a1d24bcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2022.1"}, {"guid": "ussr:0499be6a-1286-4181-a2dd-ecbb30aca784", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.528.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.528.2022.1"}, {"guid": "ussr:d8ee63be-807e-4318-ba0f-9c55937a401b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.539.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.539.2022.1"}, {"guid": "ussr:2ba235e9-fc71-43d3-9e57-a4af07fe33e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.385.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 385/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 385/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.385.2022.1"}, {"guid": "ussr:4e644748-087c-4216-89db-feb81630ad97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.433.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 433/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 433/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.433.2022.1"}, {"guid": "ussr:005037c7-2305-4345-abee-3d92216e4774", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.428.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.428.2022.1"}, {"guid": "ussr:42ce10f8-467f-4373-967b-c760330e985b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.337.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.337.2022.1"}, {"guid": "ussr:6818e6ed-d84f-489d-8917-2f2eb43fb57d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.336.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.336.2022.1"}, {"guid": "ussr:6d0e7b21-2ce1-42b9-b80d-0ec1f09e304d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1"}, {"guid": "ussr:782d48bc-bb8b-4546-80a1-8d35b654c80f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.374.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.374.2020.1"}]}