{"guid": "ussr:0848a78d-90ea-42dc-9c4d-6a77bde965d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.445.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2018 z 26. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 445/2018, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.445.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0848a78d-90ea-42dc-9c4d-6a77bde965d3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.445.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.445.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.445.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 445/2018-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n\n,\n\n, a\n\nzastúpených advokátskou kanceláriou\n, v mene ktorej koná advokát a konateľ\n\n,\n,\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKomárno v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 86/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\n\nOkresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 86/2009 p o r u š e n é\nboli.\n2.\n\na\n\npriznáva finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Komárno\np o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť\ncentov) na účet ich právneho zástupcu\n\n, advokátska kancelária\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 445/2018-13 z 19. decembra 2018 prijal podľa vtedy platného a účinného § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov na ďalšie konanie, po predchádzajúcom spojení veci na spoločné konanie\nuznesením č. k. PLs. ÚS 27/2018-7 zo 14. novembra 2018, ústavné sťažnosti\n,\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen ,,listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n\n2\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom\nOkresného súdu Komárno (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 86/2009 (ďalej len ,,napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorému\n16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť\nsťažovateľov prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená\nsudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného na zasadnutí pléna\nústavného súdu 4. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach\npatriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten\nsenát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.\nV súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu\nsudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení\nJana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov preto prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Z obsahu ústavných sťažností a príloh k nim pripojených vyplýva, že sťažovatelia\nvystupovali v napadnutom konaní okresného súdu v procesnom postavení žalobcov, pričom\npodanou žalobou z 24. apríla 2009 sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území obce\n\n, ktoré bližšie\n\nšpecifikovali v podaných ústavných sťažnostiach.\n5. Sťažovatelia uviedli, že následne nariadené ústne pojednávania v termínoch\n12. júl 2010, 27. september 2010, 24. november 2010 a 3. august 2011 boli zrušené\nz dôvodov na strane žalovaných. Ďalej sťažovatelia uviedli, že po výsluchoch sporových\n\n3\n\nstrán bolo následne na neurčito odročené aj ústne pojednávanie konané 11. januára 2012,\na to pre účel vyžiadania si spisového materiálu k predmetným nehnuteľnostiam.\nZároveň uviedli, že následne boli zrušené aj pojednávania nariadené 30. apríla 2012\na 16. apríla 2014. Z ústavných sťažností taktiež vyplýva, že sťažovatelia podali\n18. septembra 2018 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní\nokresného súdu, pričom do dňa podania ústavných sťažností neboli upovedomení o spôsobe\njej vybavenia. V závere uviedli, že napadnuté konanie okresného súdu od podania žaloby\n24. apríla 2009 do podania ústavných sťažností nebolo ukončené, teda že okresný súd\nza obdobie deviatich rokov nebol schopný vo veci vydať právoplatné rozhodnutie.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom\nOkresného súdu Komárno porušené.\n2. Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/86/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\nSťažovateľovi\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd\nKomárno povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie\nvedený v\n\n,\ndo dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne\núkony v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov spolu s DPH) sťažovateľovi\n\nv sume\n\n390,50 eur (slovom: tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), na účet advokátskej\nkancelárie\n\n,\n\n, vedený v\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4\n\na\n1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu\nKomárno porušené.\n2. Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/86/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť na\núčet advokátskej kancelárie\nvedený v\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne\núkony v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov spolu s DPH) sťažovateľke\n\nv sume 390,50 eur\n\n(slovom: tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), na účet advokátskej kancelárie\n,\n\n, vedený v\n\n, do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavných sťažností\nsťažovateľov na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 42/19\nz 25. marca 2019, v ktorom predseda okresného súdu uviedol:\n,,Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky by bolo možné\nuviesť, že predmetná vec skutkovo a právne nevykazuje výraznú zložitosť, ak by samotné\nstrany konania nespôsobovali prieťahy v konaní svojou nedisciplinovanosťou, neúčasťou\nna pojednávaniach (najmä strana žalovaná) a procesnými návrhmi, v ktorých neustále\nspochybňovali predložené listinné dôkazy, znalecké posudky (najmä strana žalobcov\n\n5\n\nt. j. sťažovateľa), čo potom reálne spôsobuje faktickú zložitosť sporu a predlžuje aj jeho\ndĺžku. Uvedené dôvody jednoznačne zabraňujú plynulému postupu všeobecného súdu\na spôsobujú aj neprimeranú dĺžku predmetného konania, pričom v tomto smere treba\npoukázať aj na tú skutočnosť, že v rámci iného sporu, ktorý skutkovo súvisí s predmetným\nsporom, rieši najmä žalobca 1.) otázku vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ktorá\nje aj predmetom tohto sporu.\n... U sťažovateľa absentuje aj podanie perfektnej žaloby, pretože súd práve\nna základe perfektnej žaloby môže rýchlo konať a rozhodnúť... Súd počas dokazovania\nmusel vyzývať sťažovateľa na preukázanie jeho skutkových tvrdení, na označenie dôkazov\nresp. zabezpečovať dôkazy v priebehu konania (za účinnosti OSP), ktoré si sťažovateľ\nmohol a mal zabezpečiť sám už pred podaním žaloby. Najlepším dôkazom dôvodnosti tohto\ntvrdenia je skutočnosť, že na identifikáciu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu nebol\ndoposiaľ súdu predložený ani po 9 rokoch geometrický plán a naďalej je sporné\naj vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá tvorí základ sporu. Dôsledkom toho bolo aj stranami\nkonania navrhnuté prerušenie konania. V tomto smere je nutné poukázať na skutočnosť,\nže v tomto štádiu konania musel byť súdom použitý postup podľa § 164 a nasl. CSP, pretože\nzo spisu táto skutočnosť jednoznačne vyplývala.\n... súd vo veci konal priebežne, zachovával kontinuitu procesných úkonov v takej\nmiere, ako mohol v súvislosti s podaným návrhom vo veci samej konať a akým spôsobom\nmu v tom bránili samotní účastníci konania resp. strany konania. V tomto smere sú preto\ntvrdenia sťažovateľa zavádzajúce, povrchné a nepresné... Avšak je potrebné poukázať\naj na to, že žalovaní 1.) a 2.) využili široké možnosti, prostredníctvom ktorých uplatňovali\nrôznymi procesnými úkonmi, ako aj vyjadreniami... ako aj žiadosťami, odďaľovanie\nrozhodnutia o procesných návrhoch... a následne tým aj vo veci samej. Rýchlosti konania\nnenapomáhali ani podania sťažovateľa... ktoré v niektorých fázach konania nesmerovali\nvôbec k rozhodnutiu vo veci samej...Z tohto pohľadu môže mať potom ústavná sťažnosť iný\nrozmer a zámer, ako ňou verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty...“\nZároveň predseda okresného súdu uviedol, že zákonná sudkyňa, aj s poukazom\nna jej pracovnú zaťaženosť, v napadnutom konaní okresného súdu konala priebežne, nezistil\nžiadne také obdobie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako absolútnu nečinnosť okresného\nsúdu a okresný súd vykonával také procesné úkony, ktoré boli potrebné a vyvolané\n\n6\n\nprocesnými postupmi účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu predseda okresného súdu\ndospel k záveru, že podané ústavné sťažnosti sťažovateľov nie sú dôvodné. Na záver dodal,\nže pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľov z 18. septembra 2018 adresovanú predsedovi\nokresného súdu na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu, táto bola zo strany\npodpredsedníčky okresného súdu 12. októbra 2018 pod sp. zn. Spr 1528/2018 vyhodnotená\nako nedôvodná.\nPredseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n8. Sťažovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu\nústavného súdu zo 6. decembra 2019 k stanovisku okresného súdu vyjadrili podaním\nz 19. decembra 2019, doručeným ústavnému súdu 27. decembra 2019, v ktorom uviedli,\nže trvajú na podaných ústavných sťažnostiach v celom rozsahu. Poukázali na to,\nže k nastoleniu želateľného stavu právnej istoty dochádza až konečným právoplatným\nrozhodnutím vo veci, pričom nestačí, aby súd vo veci vykonal rôzne úkony bez ohľadu\nna ich počet, ak by týmto postupom nedospel k definitívnemu rozhodnutiu vo veci. Dodali:\n,,Nemožno opomenúť základnú skutočnosť, že odo dňa podania návrhu vo veci\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva dňa 24.04.2009 do dnešného dňa, ubehlo už\nviac ako 10 rokov bez toho, aby súd (porušovateľ) vo veci meritórne rozhodol, a tým\nnastolil stav právnej istoty... Sťažovatelia naďalej trvajú na svojom tvrdení, že v dôsledku\nneefektívneho postupu porušovateľa vzniknuté neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie\nneprimerane predĺžilo, viedli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, a to opätovne najmä s poukazom na predmet konania, ktorý tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie je skutkovo ani právne\nzložitý.“ Zároveň poukázali na vyjadrenie predsedu okresného súdu, v ktorom bolo\nuvedené, že prieťahy svojím konaním spôsobovali aj žalovaní, pričom však podľa\nsťažovateľov nemôže byť táto nečinnosť pripísaná im na ťarchu, ak na ňu aj sami počas\nnapadnutého konania okresného súdu poukazovali. Dodali, že samotný okresný súd má\nzákonné prostriedky na to, aby takéto prieťahy odstránil. Zároveň vyjadrili súhlas\ns tvrdením predsedu okresného súdu, že aj samotné strany sporu sú povinné postupovať\nspôsobom, ktorý nespôsobí zbytočné prieťahy v konaní. K tomu uviedli: ,,Pokiaľ však jedna\n\n7\n\nzo strán sporu (v tomto prípade žalovaní) neposkytuje súdu náležitú súčinnosť na\nrozhodnutie o veci, súd disponuje dostatočným množstvom procesných inštitútov na to, aby\neliminoval účelové správanie sa tej strany sporu, ktorá sa snaží úmyselne odďaľovať\nskončenie sporu... Porušovateľ vo vyjadrení tiež poukázal na viaceré procesné návrhy...\nktoré boli podané v konaní sťažovateľmi. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nvyužitie\n\nmožností\n\ndaných\n\nsťažovateľovi\n\nprocesnými\n\npredpismi\n\nna\n\nuplatňovanie\n\na presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu\nkonania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy...“\nSťažovatelia zároveň upravili výšku nároku na náhradu trov právneho zastúpenia,\na to na sumu 598,26 € za tri úkony právnej služby, a to prevzatie právneho zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia k stanovisku okresného súdu.\nSťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnými sťažnosťami, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu\ndospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd z obsahu ústavných sťažností, ako aj na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého\nkonania okresného súdu:\n- 18. mája 2009 bola na okresnom súde podaná žaloba sťažovateľov ako žalobcov,\n- 28. júla 2009 bola žaloba zaslaná žalovaným na vyjadrenie,\n- 5. októbra 2009 bol stanovený termín pojednávania na 18. november 2009,\n- na pojednávaní 18. novembra 2009 obe strany vyjadrili ochotu o mimosúdne\nvyriešenie sporu a okresný súd im poskytol 60-dňovú lehotu na mimosúdne vyriešenie\nsporu,\n\n8\n\n- 12. júla 2010 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín\n27. september 2010,\n- 27. septembra 2010 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín\n24. november 2010,\n- 24. novembra 2010 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín\n16. február 2011,\n- 16. februára 2011 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín\n11. máj 2011,\n- 11. mája 2011 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín\n3. august 2011,\n- 3. augusta 2011 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín\n19. október 2011, ktoré bolo taktiež zrušené a bol stanovený nový termín pojednávania\nna 11. január 2012,\n- na ústnom pojednávaní 11. januára 2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom\núčastníkov konania a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania\na predloženia ďalších dôkazov zo strany žalobcov, ako aj žalovaných,\n- uznesením okresného súdu č. k. 8 C 86/2009-343 zo 6. augusta 2012 bola\ndo konania ustanovená Ing. Marta Pálová – znalkyňa z odboru stavebníctva, odvetvia\noceňovania nehnuteľností, úlohou ktorej bolo určiť hodnotu nehnuteľnosti,\n- 30. augusta 2012 ustanovená znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na podanie\nznaleckého posudku,\n- 11. septembra 2012 po oznámení prekážok na strane znalkyne a jej žiadosti\no zmenu v osobe znalca okresný súd uznesením č. k. 8 C 86/2009-356 z 11. septembra 2012\nzmenil osobu znalca a do konania ustanovil novú znalkyňu Ing. Máriu Netuhovú,\n- 3. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný\nznalkyňou Ing. Máriou Netuhovou,\n- 15. mája 2013 okresný súd zasielal znalecký posudok žalobcom aj žalovaným,\n- 3. júna 2013 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu oznámila, že znalecký\nposudok neprijímajú,\n- 23. júla 2013 právna zástupkyňa žalobcov doručila okresnému súdu písomne\nnámietky proti znaleckému posudku,\n\n9\n\n- 19. decembra 2013 bolo vydané predvolanie na 16. apríl 2014,\n- 2. apríla 2014 okresný súd vydal upovedomenie o odročení alebo zrušení\npojednávania na neurčito z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalobcov,\n- 6. mája 2014 vydané predvolanie na 24. september 2014,\n- 24. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu zdravotných\nproblémov zákonnej sudkyne,\n- 22. septembra 2015 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 86/2009-574\nz 22. septembra 2015, ktorým bola ustanovená znalkyňa Ing. Ing. Alena Šagátová z odboru\nstavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností na určenie hodnoty nehnuteľností bližšie\nšpecifikovaných v uznesení,\n- od 17. februára 2016 do 3. marca 2016 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Nitre\nz dôvodu, že v odvolacom konaní bola predložená s predmetnou vecou súvisiaca vec\núčastníkov konania (neskôr dôvod na prerušenie konania),\n- 7. marca 2016 bol súdu predložený znalecký posudok znalkyne Ing. Ing. Aleny\nŠagátovej,\n- 27. januára 2017 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 86/2009-647\nz 27. januára 2017, ktorým bola ustanovená do konania znalkyňa Ing. Katarína Vyšehradská\nz odboru stavebníctva na odhad hodnoty stavebných prác v zmysle žiadosti žalobcov,\n- 30. januára 2018 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok znalkyne\nIng. Kataríny Vyšehradskej,\n- 18. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných, v ktorom\nuviedli, že znalecký posudok znalkyne Ing. Kataríny Vyšehradskej neprijímajú,\n- 12. júla 2018 bolo vydané predvolanie na 19. september 2018,\n- 12. septembra 2018 okresný súd požiadali právni zástupcovia žalobcov\naj žalovaných o odročenie pojednávania nariadeného na 19. september 2018 z dôvodu\nzadania vypracovania geometrického plánu, ktorý mal byť vypracovaný koncom\nseptembra 2018,\n- 5. decembra 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. 8 C 86/2009-807\nz 5. decembra 2018, ktorým bolo napadnuté konanie okresného súdu prerušené\ndo právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 58/2013,\nk prerušeniu konania došlo z dôvodu, že v uvedenom konaní sa riešila otázka, ktorá mala\n\n10\n\nvýznam pre rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu (rozhodnutie\nvo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 58/2013 bolo vydané 28. marca 2019),\n- 11. júna 2019 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby sa vyjadrila,\nprečo nepredložili geometrický plán,\n- 11. júla 2019 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu doručila odpoveď\nna výzvu z 11. júna 2019,\n- 10. septembra 2019 bolo vydané predvolanie na 27. november 2019,\n- 16. októbra 2019 upovedomenie okresného súdu o odročení pojednávania\nnariadeného na 27. november 2019 na nový termín 4. december 2019 z dôvodu lekárskeho\nvyšetrenia konajúcej sudkyne,\n- 25. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie žaloby zo strany\nžalobcov,\n- 28. novembra 2019 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 86/2009-875\nz 28. novembra 2019, ktorým napadnuté konanie okresného súdu zastavil z dôvodu\nspäťvzatia žaloby zo strany žalobcov a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania,\n- 13. decembra 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu\nžalovaných proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8 C 86/2009-875 z 28. novembra 2019\nv časti o trovách konania.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\n\n11\n\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo\nslobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie\nkonanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,\nprikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred\nporušením. V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov...\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Podstata ústavných sťažností sťažovateľov spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného\nsúdu.\n\n12\n\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\n18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľov začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ,,CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich\nustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým\n§ 100 ods. 1 OSP).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n13\n\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.\n22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory týkajúce sa riešenia otázky vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnostiam tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a o takýto\nprípad ide aj v predmetnej veci, keď sťažovatelia požadovali zrušiť podielové\nspoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území obce\n\n. Ústavný súd\n\npoznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu nie je právne ani skutkovo zložité,\na preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania\nokresného súdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov. V kontexte\nuvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo\nskutkovú zložitosť veci.\n23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov\nako účastníkov tohto súdneho konania (strany sporu). Ústavný súd po preskúmaní priebehu\nnapadnutého konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také závažné\nskutočnosti spočívajúce v ich správaní, ktoré by rozhodujúcim spôsobom negatívne\novplyvnili dĺžku napadnutého konania. Na tomto mieste však zároveň ústavný súd\npripomína, že zastavenie napadnutého konania okresného súdu bolo po podaní ústavných\nsťažností iniciované práve samými sťažovateľmi, ktorí 25. novembra 2019 okresnému súdu\ndoručili späťvzatie žaloby.\n24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že je možné sa sčasti\n\n14\n\nstotožniť aj s obranou predsedu okresného súdu v zmysle, že strany sporu podávali rôzne\nnávrhy na vykonávanie dokazovania, ako aj s argumentom spočívajúcim v opakovanom\nospravedlňovaní sa z neúčasti na nariadených ústnych pojednávaniach, najmä zo strany\nžalovaných. No zároveň ústavný súd podotýka, tak ako už aj bolo uvedené, že v zmysle\npríslušných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Civilného\nsporového poriadku práve súd je tým orgánom, ktorý má dbať na čo najefektívnejší postup\nv konaní. Súd je pánom sporu a je v jeho kompetencii, resp. je povinnosťou súdu riadiť\nkonanie tak, aby prebiehalo efektívne. Z doručeného spisového materiálu okresného súdu\nv napadnutom konaní okresného súdu vyplýva, že okresný súd v zásade vykonával\njednotlivé\n\nprocesné\n\núkony\n\nv značnom\n\npočte.\n\nAvšak\n\naj\n\nsamotná\n\nskutočnosť,\n\nže prvoinštančný súd nedokázal za obdobie bezmála desiatich rokov v napadnutom konaní\nokresného súdu vydať meritórne rozhodnutie vo veci, je jednoznačným dôvodom\nna konštatovanie porušenia sťažovateľmi namietaných základných práv podľa ústavy\na listiny, ako aj ich práva podľa dohovoru. Uvedené obdobie trvania sporu\npred prvoinštančným súdom je samo osebe neprimerané. Ako už aj bolo uvedené, nestačí,\naby súd vo veci vykonal aj pomerne značný počet rôznych úkonov, ak tieto úkony sami\nosebe neviedli k odstráneniu právnej neistoty vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci\nsamej.\n25. Okrem iného zároveň je potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že ani nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská\nrepublika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo\nďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).\n26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu došlo\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na tým\n\naj\n\nk porušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľov\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38\n\n15\n\nods. 2 listiny, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,\nkomu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej\nv odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania\naž do jeho zaplatenia.\n29. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny,\nako aj ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nboli porušené, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Sťažovatelia v podaných ústavných sťažnostiach požadovali priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili\nnajmä samotnou dĺžkou napadnutého konania okresného súdu, keď vo veci samej okresný\nsúd nedospel k vydaniu meritórneho a právoplatného rozhodnutia.\n\n16\n\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal najmä\nna samotnú dĺžku napadnutého konania okresného súdu v trvaní bezmála desať rokov,\nprihliadal však aj na tú skutočnosť, že zastavenie napadnutého konania okresného súdu bolo\npo podaní ústavných sťažností iniciované práve samotnými sťažovateľmi, ktorí\n25. novembra 2019 okresnému súdu doručili späťvzatie žaloby, a rozhodol o priznaní\nfinančného zadosťučinenia v sume 2 000 € každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto\nrozhodnutia).\n32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n\n17\n\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n36. Náhradu trov konania ústavný súd priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska\nk vyjadreniu okresného súdu). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade úkonov\nprávnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej sťažnosti vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018,\nteda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2018\npatrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej služby, a to zaslania písomného\nstanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €,\nkeďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu\n163,33 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €.\nKeďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.\nTrovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom\npredstavujú celkovú sumu 598,26 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n18\n\n38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. februára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "vyporiadanie-vzťahov medzi účastníkmi"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/86/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": []}