{"guid": "ussr:41a5d811-4034-4e1b-9774-9c2f96f1964f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 443/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 443/2018 z 28. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 443/2018, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41a5d811-4034-4e1b-9774-9c2f96f1964f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 443/2018-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\neuroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 9, Praha, Česká republika,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3 Tos 112/2017-85\nz 23. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 443/2018-15 z 19. decembra 2018 prijal podľa vtedy platného a účinného § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n,,listina“), ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 3 Tos 112/2017-85 z 23. mája 2018 (ďalej\naj ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nMilanovi Ľalíkovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára\n2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5\npísm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra\n2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného na zasadnutí pléna\nústavného súdu 4. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach\npatriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný\nten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.\n2\n\nV súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu\nsudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení\nJana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa preto prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nVojenského obvodového súdu Banská Bystrica (ďalej len ,,vojenský obvodový súd“) sp. zn.\n2 T 22/81 zo 6. marca 1981 v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín (ďalej\nlen ,,vyšší vojenský súd“) sp. zn. To 67/81 z 25. marca 1981 odsúdený pre spáchanie\ntrestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 v tom čase\núčinného zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (ďalej len ,,Trestný zákon“) a bol mu\nuložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Dôvodom odsúdenia\nbola skutočnosť, že sťažovateľ vzhľadom na svoje svedomie a náboženské presvedčenie\n(\n\n) odoprel vykonať vojenskú službu v Československej ľudovej armáde.\n\nUložený trest odňatia slobody vrátane väzby bol vykonaný v celom rozsahu. Uznesením\nvojenského obvodového súdu sp. zn. 3 Rtv 33/91 z 29. mája 1991 bol už uvedený rozsudok\nvojenského obvodového súdu podľa § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 119/1990 Sb. o súdnej\nrehabilitácii vo vtedy platnom znení vo výroku o treste zrušený. Následným rozsudkom\nvojenského obvodového súdu sp. zn. 3 Rtv 33/91 zo 6. marca 1992 bol sťažovateľovi\npri nezmenenom výroku o vine uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanástich mesiacov\ns podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dvanásť mesiacov. Na základe\nodvolania sťažovateľa vyšší vojenský súd rozsudkom sp. zn. 2 RTo 7/92 z 8. apríla 1992\nnapadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodol, že pri nezmenenom výroku o vine\npodľa § 24 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.\n5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“)\nč. k. 4 Nt 88/2016-72 z 12. mája 2017 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu o povolení\nobnovy konania“) bola vo veci vedenej bývalým vojenským obvodovým súdom pod sp. zn.\n2 T 22/81 povolená obnova konania a bol zrušený výrok o vine v rozsudku vojenského\nobvodového súdu sp. zn. 2 T 22/81 zo 6. marca 1981 v spojení s uznesením vyššieho\nvojenského súdu sp. zn. To 67/81 z 25. marca 1981. Na základe sťažnosti prokurátora\n3\n\nkrajský súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného súdu o povolení obnovy\nkonania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Sťažovateľ namietal, že v konaní pred krajským súdom, ktorého výsledkom bolo\nvydanie napadnutého uznesenia, došlo k porušeniu jeho základného práva na zákonného\nsudcu, ako aj práva na spravodlivý proces, a to na základe dvoch skutočností. Po prvé\nsťažovateľ s poukazom na znenie § 397 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“) zaujal názor, že predmetné\nustanovenie sa má aplikovať ako na prvostupňový súd, tak aj na súd odvolací,\nresp. sťažnostný. K tomu dodal: ,,V daném případě rozhodoval senát Vyššího vojenského\nsoudu Trenčín odsuzujícím rozsudkem ze dne 8. 4. 1992 sp. zn. 2 Rto 7/92. Předsedou\nsenátu byl pplk.\n\n. Tentýž soudce pak byl členem senátu, který\n\nrozhodoval o obnově řízení usnesením Krajského soudu Trenčín ze dne 23. 5. 2018\nč. j. 3 Tos/112/2017-85.“ Ako druhý dôvod sťažovateľ uviedol, že už menovaný sudca mal\nbyť z rozhodovania vylúčený aj z dôvodu, že keďže sťažovateľ bol súdený za to,\nže odmietol vykonať za bývalého režimu vojenskú službu v Československej ľudovej\narmáde z náboženských dôvodov, pričom poukázal na to, že v ustanovení § 1 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti\nkomunistického systému je tento režim označený ako ,,odsúdeniahodný“, avšak ,,... zmíněný\nsoudce byl jeho horlivým zastáncem, jak je patrné z charakteristiky, dochované\nv parlamentním tisku http://www.psp.cz/eknih/1976fs/tisky/t0087_01.htm...“. Na základe\ntoho je sťažovateľ toho názoru, že tento sudca mal byť z rozhodovania v jeho veci vylúčený\npodľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, «... neboť kvůli ideologii, kterou soudce vyznával,\nlze mít „pochybnost“ o jeho nezaujatosti ve věci, kdy obžalovaný (v tomto případě\nstěžovatel) této ideologii opakovaně vzdoroval».\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Usnesením Krajského soudu Trenčín ze dne 23. 5. 2018 č.j. 3Tos/112/2017-85\nbylo porušeno právo stěžovatele na\n- zákonného soudce podle čl. 38 odst. 1 Listiny a čl. 48 odst. 1 Ústavy;\n4\n\n- spravedlivý proces podle čl. 6 odst. 1 Úmluvy.\n2. Usnesení Krajského soudu Trenčín ze dne 23. 5. 2018 č.j. 3Tos/112/2017-85\nse zrušuje.\n3. Stěžovateli se podle advokátniho tarifu přiznáva náhrada nákladů právního\nzastupování, které je Krajský soud Trenčín povinen vyplatit na účet právního zástupce\nstěžovatele u\n, do 30 dnů od doručení tohoto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa\n8.\n\nV súvislosti\n\ns oznámením\n\nústavného\n\nsúdu\n\no prijatí\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa na ďalšie konanie krajský súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 48/19\nz 22. februára 2019. V ňom vtedajší predseda krajského súdu v plnom rozsahu odkázal\nna krajským súdom už pred predbežným prerokovaním veci zaslané stanovisko\nk prejedávanej veci uvedené v podaní sp. zn. Spr 247/18 z 2. novembra 2018\na argumentáciu v ňom uvedenú:\n,,... sťažnosť sťažovateľa považujem za celkom zjavne neopodstatnenú...\nPokiaľ ide o v prvom rade sťažovateľom namietanú účasť vyššie menovaného člena\nsenátu na rozhodovaní... v rozpore s ustanovením § 397 ods. 2 Tr. por., podľa nášho názoru\nzrejme ušlo pozornosti sťažovateľa, že uvedené ustanovenie z konania o návrhu\nna povolenie obnovy konania vylučuje len účasť toho sudcu alebo senátu, ktorý rozhodol\nvo veci v prvom stupni...\nZ uvedených dôvodov účasť sudcu\n\n, ktorý rozhodoval vo veci\n\nv pôvodnom konaní v druhom stupni, pri prejednaní veci návrhu sťažovateľa na obnovu\nkonania a rozhodnutí napadnutým uznesením nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore\ns obsahom znenia ustanovenia § 397 ods. 2 Tr. por.\n... účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, z dôvodov\npodľa § 394 ods. 1 Tr. por. nie je náprava pochybení zo strany súdov v pôvodnom konaní,\nale jeho účelom je len náprava toho, že súdu neboli stranami v kontradiktórnom procese\npredložené všetky podklady, relevantné pre rozhodnutie... teda nejde o nápravu pochybení\n5\n\nsúdu v pôvodnom konaní, ale o predostrenie nových, súdu skôr neznámych skutočností\nalebo dôkazov, ktoré by ho mohli viesť k inému, ako pôvodnému rozhodnutiu vo veci,\npričom tento právny názor je uznávaný aj v rozhodovacej činnosti samotného ústavného\nsúdu... Preto podľa nášho názoru rozhodovanie sudcu\n\nvo veci\n\nnávrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania (v tomto prípade sudcu, ktorý rozhodoval\naj v pôvodnom konaní na súde druhého stupňa), odhliadnuc od situácie, vymedzenej\nv ustanoveniach § 31 ods. 2, 3 Tr. por., nevykazuje ani rozpor s ustanovením čl. 6 ods. 1\nDohovoru...\nZa neopodstatnenú považujeme aj námietku sťažovateľa, podľa ktorej by mal byť\nvylúčený z vykonávania úkonov trestného konania vo veci návrhu\nsťažovateľa na obnovu konania aj podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu v sťažnosti citovanej\ncharakteristiky tohto sudcu z roku 1976.\n... z obsahu citovanej charakteristiky... nevyplýva žiadny pomer, definovaný ako\ndôvod pre vylúčenie sudcu, uvedený v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. Preto podľa nášho\nnázoru ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. by zakazovalo súdu vôbec konať o takto\nodôvodnenej námietke zaujatosti sudcu, ak by bola v trestnom konaní vznesená...\nPokiaľ sa sťažovateľ domáha vylúčenia menovaného sudcu kvôli ideológii... nejde\no dôvod pre vylúčenie sudcu z dôvodov podľa § 31 ods. 1 Tr. por., ale ide o spochybňovanie\nspôsobilosti\n\nvôbec vykonávať funkciu sudcu na území Slovenskej\n\nrepubliky... minulosť tohto sudcu pred rokom 1990, na ktorú sťažovateľ v sťažnosti\npoukazuje, bola už po roku 1989 preverovaná na to zákonom ustanoveným postupom.\n... menovaný sudca sa tejto procedúre podrobil, navyše na federálnej úrovni,\nkeďže vykonával funkciu vojenského sudcu...\nAk v právnom štáte platí, že rozhodnutia štátnych orgánov sa musia rešpektovať,\ndokiaľ nie sú zákonným spôsobom zrušené... vyslovujeme otázku, či argumentácia\nsťažovateľa v podanej sťažnosti môže byť podnetom k tomu, aby z nej... mohli byť zákonným\nspôsobom vyvodzované akékoľvek dôvodné pochybnosti o spôsobilosti... rozhodovať\nako sudca nezaujato aj vo veci sťažovateľa, ak existuje právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutie o zvolení jeho osoby za sudcu bez časového obmedzenia a neexistujú žiadne\npoznatky o takom jeho správaní sa alebo konaní v dobe po jeho zvolení do funkcie sudcu,\n\n6\n\nktoré by boli dôvodom na čo i len začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe ako\nsudcovi...“\n8.1 Krajský súd následne zaujal stanovisko aj v podaní sp. zn. Spr 150/20 z 11. júna\n2020, v ktorom predseda senátu v podstatnom uviedol:\n,,... Dovoľujeme si uviesť, že podľa nášho právneho názoru, opierajúceho sa o našu\npredchádzajúcu argumentáciu, práve reštriktívny a prísne formálny výklad ustanovenia\n§ 397 ods. 2 Tr. por. je jedine ústavne konformný...“ V ďalšej časti predmetného vyjadrenia\npredseda senátu uviedol dôvody, pre ktoré na daný prípad nie je možné aplikovať závery\nuvedené v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 123/2014 z 21. mája 2014.\nPodpredsedníčka krajského súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n9. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného súdu\nz 24. júna 2020 k stanoviskám krajského súdu vyjadril podaním zo 7. júla 2020,\nv ktorom uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie krajského súdu v jeho vyjadrení v podaní\nsp. zn. Spr 247/18 z 2. novembra 2018, že ustanovenie § 397 ods. 2 Trestného poriadku\nsa týka len vylúčenia sudcu, ktorý konal vo veci na prvom stupni, tak vzhľadom\nna doslovné znenie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku toto primárne určuje vecnú\na miestnu príslušnosť súdu. Dodal: ,,Pro zajištění objektivity však také uvádí, že o obnově\nnemá rozhodovat stejný soudce (senát), který rozhodoval v původním řízení. Má-li být zcela\nshodně zaručena objektivita ve stížnostním řízení o povolení obnovy, měl by odbobně\ni ve stížnostním řízení rozhodovat jiný soudce (senát) stížnostního soudu.“ K tvrdeniam\nkrajského súdu v predmetnom vyjadrení týkajúcim sa uplatnených námietok sťažovateľa\ns poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľ uviedol,\nže predmetom podanej ústavnej sťažnosti nebola všeobecná nespôsobilosť uvádzaného\nsudcu, ale len právny názor, podľa ktorého by sudca nemal rozhodovať vo veci, v ktorej\nmá posudzovať prejavy odporu občana – sťažovateľa proti minulému – komunistickému\nrežimu, ak tento sudca sám bol tomuto režimu plne oddaný. V tejto súvislosti poukázal\nna nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 517/10 z 11. novembra 2010.\nZ uvedeného vyplýva, že v záujme objektivity by bývalý vojenský sudca, ktorý bol\noddaný minulému režimu, nemal posudzovať prípady tých (vrátane sťažovateľa), ktorí\n7\n\nboli perzekuovaní za svoj vzdor proti tomuto režimu. Je toho názoru, že jeho právny názor\npodporuje aj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 123/2014 z 21. mája 2014, konkrétne jeho\nbody 28 až 37. K tvrdeniam krajského súdu uvedeným v podaní sp. zn. Spr 150/20\nz 11. júna 2020 sťažovateľ uviedol: «Krajský soud... vůči tomuto nálezu namítá,\nže ,,prehĺbenie objektivity a konania a odstránenia pochybností v ďalšom konaní“ může mít\nza následek všeobecné zpochybnění nezávislosti a nestrannosti soudní moci, zpochybnění\nschopnosti zákonodárné a výkonné moci, a tedy zpochybnění Slovenské republiky jako\ndemokratického a právního státu.» K tomuto tvrdeniu sťažovateľ dodal: ,,... provádí\nabsurdní výklad onoho nálezu, jako by jeho aplikace měla vést k tomu, že musí být vyhověno\nkaždému kverulantovi, což by vedlo ke zhroucení celého právního systému Slovenské\nrepubliky. Stěžovatel má pouze za to, že pokud... soudce rozhodoval v předchozím řízení,\nneměl by rozhodovat v řízení o povolení obnovy řízení... se soudce vehementně angažoval\nve prospěch minulého režimu, neměl by nyní rozhodovat v kauzách těch, kdo byli za tohoto\nrežimu perzekuováni.“\nSťažovateľ vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nobsahom spisového materiálu vo veci samej a stanoviskami účastníkov konania dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n8\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n14. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nsťažovateľovho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť\nv dôsledku toho, že podľa tvrdenia sťažovateľa ustanovenie § 397 ods. 2 Trestného\nporiadku sa malo aplikovať aj na konanie, predmetom ktorého bolo vydanie napadnutého\nuznesenia, pretože jeden z členov predmetného senátu krajského súdu už v minulosti\nrozhodoval vo veci sťažovateľa, a to na súde druhého stupňa. Sťažovateľ teda nesúhlasí\ns prísnou aplikáciou uvedeného ustanovenia Trestného poriadku len vo vzťahu\nk prvostupňovému\n\nkonaniu,\n\nale\n\nzastáva\n\nnázor,\n\nže\n\nje\n\nho\n\nnutné\n\naplikovať\n\naj na predchádzajúce konanie, resp. pôsobenie sudcu na súde druhého stupňa.\n16.1 Sťažovateľ ďalej namietal, že jeho právo na zákonného sudcu bolo porušené\naj tým, že už v texte menovaný sudca, ktorý bol členom senátu krajského súdu, ktorý vydal\n9\n\nnapadnuté uznesenie, mal byť z konania vylúčený aj pre jeho, podľa dochovaných\ninformácií, pozitívny ,,kádrový posudok“, ak rozhodoval vo veci sťažovateľa, ktorý\nbol súdený za to, že vzdoroval proti minulému – komunistickému režimu.\nIV.1 K námietke porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny napadnutým uznesením krajského súdu\n17. V úvode tejto časti je potrebné uviesť, že zásada zákonného sudcu predstavuje\nv právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu\na sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci\nbude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel,\nktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým\nsudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby\nbol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“\n(m. m. I. ÚS 541/2019).\n18. Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky\nna funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade\ns rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu; ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými\nsudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte;\nako aj sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť\nv zmysle procesného kódexu alebo pre iné ďalšie dôvody (I. ÚS 504/2019).\n19. V posudzovanom prípade bolo vzhľadom na uvedené potrebné posúdiť\nrelevantné námietky sťažovateľa, zhrnuté v bode 16 tohto rozhodnutia, vo vzťahu\nk už uvedeným kritériám týkajúcim sa základného práva na zákonného sudcu.\n20. Sťažovateľ v prvom rade namietal to, že ustanovenie § 397 ods. 2 Trestného\nporiadku sa malo aplikovať aj na konanie, predmetom ktorého bolo vydanie napadnutého\nuznesenia, a to z dôvodu, že podľa neho sa predmetné ustanovenie Trestného poriadku\nmá vzťahovať aj na už menovaného sudcu, ktorý pred tým rozhodoval v sťažovateľovej veci\n10\n\nako sudca druhostupňového súdu. Teda, že uvedené ustanovenie Trestného poriadku\nby sa malo vzťahovať na všetky predošlé konania sťažovateľa, v ktorých bol tento sudca\nčinný.\n21. Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania,\nktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát\nsúdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.\n22. V predmetnom\n\nustanovení\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nje\n\nexplicitne\n\nuvedené,\n\nže obmedzenie sa týka výlučne súdu prvého stupňa. V takýchto intenciách postupoval\naj krajský súd, ako to koniec koncov vyplýva aj z vyjadrenia krajského súdu uvedeného\nv bode 8 tohto rozhodnutia ,,... uvedené ustanovenie z konania o návrhu na povolenie\nobnovy konania vylučuje len účasť toho sudcu alebo senátu, ktorý rozhodol vo veci v prvom\nstupni...“. Ústavný súd aj s poukazom na svoju predchádzajúcu judikatúru uplatnenú\nnapríklad v rozhodnutí pod sp. zn. I. ÚS 343/2014 dospel k záveru, že takéto uplatnenie\na výklad § 397 ods. 2 Trestného poriadku je možné považovať za ústavne konformný\na udržateľný. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd tejto námietke, resp. časti ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\n23. Ako v poradí druhý dôvod sťažovateľ namietal, že na rozhodovaní pri vydaní\nnapadnutého uznesenia sa sťažovateľom menovaný sudca ako člen senátu krajského súdu\nnemal zúčastniť a o jeho veci rozhodovať kvôli existencii kladného posudku na tohto sudcu\nz roku 1976 týkajúceho sa jeho (sudcovho) vzťahu k moci (komunistickej), za odpor\nku ktorej bol sťažovateľ stíhaný.\n24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný\nsudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd\nrozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte...\n11\n\n25. Ak teda ústavný súd dospel k záveru, ako je uvedený v bode 22 tohto\nrozhodnutia, zároveň je potrebné uviesť, že ani tento druhý sťažovateľom uvádzaný dôvod,\npre ktorý malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu, nie je možné\nvyhodnotiť ako opodstatnený.\n26. Z vyjadrenia krajského súdu vyplýva, že ,,... minulosť tohto sudcu pred rokom\n1990, na ktorú sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, bola už po roku 1989 preverovaná\nna to zákonom ustanoveným postupom... menovaný sudca sa tejto procedúre podrobil,\nnavyše na federálnej úrovni, keďže vykonával funkciu vojenského sudcu...“. Je teda zrejmé,\nže sudca, ktorého nezaujatosť sťažovateľ namieta, bol po zmene spoločensko-politických\na právnych pomerov po roku 1989 preverovaný v rámci v tom čase zákonom\nna to ustanoveným postupom, resp. bola, v dnešnom jazyku povedané, zisťovaná\na overovaná jeho spôsobilosť zastávať a vykonávať funkciu sudcu aj s prihliadnutím na jeho\ndovtedajšie pôsobenie v tomto povolaní. Uvedený proces preto ústavný súd nemá ani\nna základe skutočností uvedených sťažovateľom dôvod spochybňovať. Je zrejmé,\nže celkovým zámerom v rámci obnovy konania vo veci samej zo strany sťažovateľa bolo\nzmeniť výrok rozsudku z ,,vinný“ na ,,nevinný“, aj keď už rozhodnutím, o ktorého obnovu\nžiadal, bolo upustené od potrestania. Len pre doplnenie ústavný súd na tomto mieste\nuvádza, že aj na základe vlastnej rozhodovacej činnosti je mu známe, že aj v obdobných\nkonaniach iných osôb, ktoré boli v porovnateľnom či priam totožnom postavení\nso sťažovateľom, vedených po roku 1990, boli vydávané rozhodnutia, keď tieto osoby boli\ntak ako sťažovateľ síce uznané vinnými z porušenia zákona v dôsledku nenastúpenia služby\nv ozbrojených silách, pričom im bol zároveň uložený podmienečný trest odňatia slobody,\nresp. bolo od potrestania úplne upustené, ako to bolo aj v prípade sťažovateľa. Z toho\nvyplýva, že takýto postup bol bežnou praxou vo vydávaní rozhodnutí v rámci konaní\nv súvislosti so súdnymi rehabilitáciami.\n\n12\n\n27. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd ani v súvislosti s touto druhou\nnámietkou sťažovateľa nedospel k záveru o porušení jeho základného práva na zákonného\nsudcu a ústavnej sťažnosti ani v tejto časti nevyhovel.\nIV.2 K námietke porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n28. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnespadá\n\nkonanie\n\no mimoriadnych\n\nopravných\n\nprostriedkoch,\n\nza\n\nktoré\n\ntreba\n\nbezpochyby považovať aj konanie o návrhu na obnovu konania, pretože rozhodnutia\no povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo\nnesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto\nustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho\nkonania.\n\nTento\n\nčlánok\n\ndohovoru\n\nje\n\naplikovateľný\n\naž\n\nna\n\nobnovené\n\nkonania\n\n(m. m. II. ÚS 420/2018).\n29. S poukazom na prezentovaný záver neprichádza do úvahy, aby ústavný súd\nmohol postup krajského súdu v jeho napadnutom uznesení kvalifikovať ako porušenie práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd ani v tejto časti ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa napokon nevyhovel.\n30. Keďže nebolo zistené porušenie sťažovateľom označených základných práv\npodľa ústavy a listiny, ako ani práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu, ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v petite\nústavnej sťažnosti – návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia a nároku na náhradu trov\nkonania.\n\n13\n\n31. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "sudca-námietka zaujatosti", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4576bd1b-5c52-4644-9f16-65dbd883cc60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 541/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 541/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2"}, {"guid": "ussr:70f21084-2d82-4a43-a4f2-d84f399a93e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2019 z 3. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2019.1"}, {"guid": "ussr:c8026a1a-5435-423c-bca1-feeff2e3143b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.420.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 420/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 420/2018 z 6. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.420.2018.1"}, {"guid": "ussr:ef86f045-4f9c-467f-8ba2-887f11727976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef86f045-4f9c-467f-8ba2-887f11727976"}, {"guid": "ussr:22309c98-6e9b-4a5f-ad48-ae4f4184099c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22309c98-6e9b-4a5f-ad48-ae4f4184099c"}, {"guid": "3cf36d3f-06a6-4935-b7ba-659d34699c95:b515af12-9c5b-461c-a780-f5e080b79cd5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2117011163.1", "spisova_znacka": "3Tos/112/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/112/2017 z 21. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-08-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2117011163.1"}, {"guid": "6e43cd58-a569-4fae-a638-a14854dccb01:24107f11-4723-48cc-a177-96f79cddd6d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Nt/88/2016", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Levice sp. zn. 4Nt/88/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e43cd58-a569-4fae-a638-a14854dccb01:24107f11-4723-48cc-a177-96f79cddd6d0"}], "citovane_v": []}