{"guid": "ussr:bfa30b4b-8cfe-4a8c-92fa-161d471c9202", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 435/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 435/2019 z 28. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. I. ÚS 435/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bfa30b4b-8cfe-4a8c-92fa-161d471c9202", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 435/2019-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo\n\nnámestie\n\n201,\n\nNámestovo,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 79/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 C 79/2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo\np o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Námestovo j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 513,04 € (slovom päťstotrinásť eur a štyri centy) na účet\nich právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 435/2019-14 z 29. októbra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného\n\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n,,dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len ,,okresný súd“, v citáciách\naj ako ,,odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 79/2012 (ďalej len ,,napadnuté konanie\nokresného súdu“).\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie okresného\nsúdu bolo začaté na základe žaloby z 19. novembra 2012, ktorá bola podaná zo strany\nžalobcov v 1. rade až 6. rade proti sťažovateľom ako žalovaným v 1. rade a 2. rade, ako\naj proti ďalším žalovaným v 3. rade až 18. rade. Predmetom napadnutého konania\nokresného súdu bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy\nz 27. septembra 2011, ktorú uzavreli žalovaní v 1. rade až 18. rade, a jej predmetom bol\naj prevod spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia v 1. rade až 6. rade sa ako podieloví\nspoluvlastníci nehnuteľností – pozemkov, ktoré boli predmetom uvedenej kúpnej zmluvy,\npodanou žalobou domáhali vyslovenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, a to z dôvodu\nporušenia zákonného predkupného práva v časti uvedenej v čl. II tejto zmluvy týkajúcej\nsa nehnuteľností zapísaných na\na\n\n,\n\nkatastrálneho územia\n\n.\n3. Sťažovatelia uviedli, že napriek skutočnosti, že od podania žaloby do dňa podania\n\nústavnej sťažnosti ubehlo už päť rokov a tri mesiace, v napadnutom konaní okresného\nsúdu nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedli, že listom\nz 24. augusta 2016 podali predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom\nkonaní okresného súdu (ďalej len ,,sťažnosť na prieťahy“), na základe ktorej im bolo\nzo strany predsedníčky okresného súdu listom sp. zn. Spr 4573/16 z 23. septembra 2016\noznámené, že od mája 2015 nebol v napadnutom konaní okresného súdu vykonaný žiadny\núkon smerujúci k ukončeniu veci, sťažnosť na prieťahy bola vyhodnotená ako opodstatnená\na bol nariadený dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách na účel zabezpečenia\nplynulosti konania.\n4. Ako ďalej sťažovatelia uviedli, podľa ich názoru v napadnutom konaní okresného\nsúdu nejde o právne, ako ani o skutkovo zložitú vec, pretože ide o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, čo tvorí bežnú agendu v rozhodovacej činnosti\nokresného súdu. Tiež uviedli, že z ich strany v priebehu napadnutého konania okresného\nsúdu nedošlo k žiadnemu správaniu, ktoré by spôsobilo prieťahy, naopak, namietli,\nže obštrukčného konania sa dopúšťali žalobcovia v 1. až 6. rade a najmä okresný súd.\nDodali: ,,Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá už 5 rokov a 3 mesiace a vo veci\n\n3\n\nsa nekoná preukazuje porušenie nášho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej\nmiery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.“ Zároveň uviedli,\nže ani podanie ich sťažnosti na prieťahy neviedlo k urýchleniu napadnutého konania\nokresného súdu, pričom výsledkom dohľadu predsedníčky okresného súdu sú ďalšie\nprieťahy v trvaní troch rokov a jedného mesiaca a vo veci sa nekoná aj napriek opakovaným\nžiadostiam sťažovateľov o nariadenie termínu pojednávania. Sťažovatelia namietli\nnielen nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní\nokresného súdu.\n5. V závere sťažovatelia uviedli: ,,Už 5 rokov a 3 mesiace pretrváva stav našej\nprávnej neistoty ohľadom tohto súdneho konania. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom\nkúpnej zmluvy zo dňa 27.9.2011 ktorej neplatnosti sa žalobcovia v 1. – 6. rade domáhajú\nv tomto konaní sa nachádzajú pod naším rodinným domom\n\na v jeho\n\nbezprostrednej blízkosti. V dôsledku tohto súdneho konania nemôžeme vykonávať žiadne\nstavebné práce na našom rodinnom dome, nemôžeme ho prestavať, čo potrebujeme, keďže\nmáme 5 maloletých detí...“ Na záver uviedli, že v dôsledku toho, že v napadnutom konaní\nokresného súdu nebolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci, žijú v stave právnej neistoty,\nči je už uvedená kúpna zmluva platná alebo neplatná a tento stav považujú v právnom štáte\nza ústavne neakceptovateľný a zasahujúci do ich práv.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní\nvedenom pod sp.zn. 9 C 79/2012 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn.\n9 C 79/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n4\n\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-EUR, ktoré mu\n\nje Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-EUR, ktoré jej\n\nje Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť\ntrovy\n\nkonania\n\nv\n\nsume\n\n488,13\n\nEUR\n\nna\n\na\n\núčet\n\nč.ú.\n\nadvokáta\n\nJUDr.\n\nJána\n\nVajdu\n\npobočka zahraničnej banky\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n\nna ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 564/19 z 2. decembra\n2019, v ktorom predsedníčka okresného súdu uviedla:\n,,... žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola doručená Okresnému súdu\nNámestovo dňa 19. 11. 2012. Konanie vo veci je v súčasnosti právoplatne skončené.\nUznesenie o zastavení konania zo dňa 21. 5. 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 7. 2019.\nKonanie bolo zastavené... nakoľko žalobca podaním doručeným súdu dňa 27. 11. 2018\nzobral svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu mimosúdnej dohody medzi stranami\nsporu.\n... v súdnom konaní bol od 23. 9. 2016 vykonávaný dohľad nad plynulosťou súdneho\nkonania...\nK samotnej sťažnosti sťažovateľov považujem za potrebné uviesť, že v predmetnom\nsúdnom konaní došlo štyrikrát k zmene zákonného sudcu – dňa 2. 7. 2014 bola vec\npridelená na konanie a rozhodnutie do senátu 10C\n\n(pôvodná zákonná\n\nsudkyňa bola preložená na súd vyššieho stupňa; dňa 3. 4. 2017 bola vec pridelená\nna konanie a rozhodnutie do senátu 2C\nzákonného sudcu\n\n(z dôvodu preloženia\nna iný súd – Okresný súd Žiar nad Hronom);\n\ndňa 1. 10. 2018 bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie do senátu 11C\n(z dôvodu prerušenia výkonu funkcie zákonného sudcu\n\n5\n\n) a dňa 2. 4. 2019 bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie do senátu\n12C\n\n(zastupujúci sudca z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne\nna materskú dovolenku). Každá zmena zákonného sudcu... mala\n\nza následok predĺženie konania, nakoľko bolo potrebné vec naštudovať a určiť následný\nprocesný postup, nehovoriac o tom, že nebola jedinou vecou, ktorá musela byť takto\nprerozdelená. K predĺženiu konania prispela skutočnosť, že žaloba bola podaná pôvodne\n6 žalobcami, pričom na strane žalovanej bolo 18 žalovaných, avšak v priebehu konania\ndošlo k úmrtiu dvoch žalovaných (žalovaný v 7/ rade – zomr. 13. 2. 2015 a žalovaného\nv 3/ rade – zomr. 14. 11. 2016), kde súd musel po zistení týchto skutočností ustáliť okruh\núčastníkov konania (strán sporu).“\nPredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n8. Sťažovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného\nsúdu z 18. decembra 2019, ktorá mu bola doručená 2. januára 2020, k stanovisku okresného\nsúdu vyjadrili podaním z 12. januára 2020, doručeným ústavnému súdu 17. januára 2020,\nv ktorom uviedli, že už uvedené stanovisko okresného súdu považujú za všeobecné,\nv ktorom sa okresný súd vôbec nevyjadril k príčinám prieťahov v napadnutom konaní\nokresného súdu a k tomu, prečo toto konanie trvalo 6 rokov a 8 mesiacov. Uviedli,\nže samotná skutočnosť dĺžky trvania napadnutého konania okresného súdu a to, že sa v ich\nveci riadne nekonalo, preukazuje porušenie nimi namietaného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu\npoukázali na to, že množstvo vecí, personálne či organizačné problémy na strane\nkonajúceho súdu nie sú okolnosťami významnými pre zbavenie zodpovednosti okresného\nsúdu za prieťahy v konaní. Zároveň uviedli, že nie ich zavinením došlo k opakovanej zmene\nzákonného sudcu v napadnutom konaní okresného súdu, pričom podľa tvrdení sťažovateľov\nmajú informáciu, že súčasná predsedníčka okresného súdu, ako aj bývala predsedníčka\nokresného súdu súhlasili s preložením sudcov na iné súdy, hoci za nich nemali náhradu.\nDodali, že tieto skutočnosti nemohli ovplyvniť. Zároveň namietli, že okresný súd nijako\nnepreukázal pravdivosť tvrdenia o množstve vecí, ktoré museli byť prerozdelené\npo odchádzajúcich zákonných sudcoch. Namietli aj to, že napriek nariadenému dohľadu\n\n6\n\nzo strany predsedníčky okresného súdu od 23. septembra 2016 bolo jeho výsledkom,\nže od jeho nariadenia do skončenia napadnutého konania okresného súdu sa vo veci\nneuskutočnilo žiadne pojednávanie. Teda ani dohľad predsedníčky okresného súdu napriek\nskutočnosti, že išlo v napadnutom konaní okresného súdu o reštančnú vec, neviedol\nk odstráneniu prieťahov. Dodali, že okresnému súdu zaslali 11 žiadostí a urgencií, aby\nsa vo veci konalo. Zároveň uviedli, že v napadnutom konaní okresného súdu nešlo o právne\nani skutkovo zložitú vec, pričom uvedené o svojom vyjadrení netvrdila ani predsedníčka\nokresného súdu, keďže konanie o určenie neplatnosti zmluvy tvorí súčasť bežnej\nrozhodovacej agendy súdov. Ďalej uviedli, že dôkazom zložitosti nie je ani počet účastníkov\nv napadnutom konaní okresného súdu, čo ani sťažovatelia nemohli ovplyvniť, pričom\npoukázali na to, že ani vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu nebolo tvrdené, že svojím\nkonaním spôsobili prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu. K tomu dodali: ,,Tieto\nprieťahy v konaní zapríčinili žalobcovia svojou zmätočnou žalobou a najmä odporca, ktorý\ntoleroval zdržiavaciu taktiku a obštrukčné správanie žalobcov... Konanie odporcu ako celok\nbolo neefektívne a nesústredené a z jednotlivých úkonov odporcu bolo zrejmé, že nesmerujú\nku konečnému meritórnemu rozhodnutiu, ale iba k vykázaniu činnosti v tejto veci...\npostupoval spôsobom, ktorému chýbala účelnosť a efektívnosť, čo malo výrazný vplyv\nna dĺžku tohto konania.“ Sťažovatelia uviedli, že riadne a včas reagovali na výzvy\nokresného súdu, podávali vyjadrenia a navrhovali dôkazy, a na pojednávanie z 11. februára\n2015 sa nedostavili z ospravedlniteľných dôvodov, avšak bol na ňom prítomný ich právny\nzástupca, s ktorým okresný súd konal, preto z ich strany nedošlo k predlžovaniu\nnapadnutého konania okresného súdu. Zároveň namietli postup okresného súdu v tom,\nže v napadnutom konaní okresného súdu konal aj napriek zaplateniu súdneho poplatku\nzo strany žalobcov v nesprávnej výške a bez preukázania naliehavého právneho záujmu,\nako aj postup okresného súdu v súvislosti s odstraňovaním vád podania žalobcov, a zároveň\nuviedli, že ak by sa uskutočnilo ústne pojednávanie v merite veci, tak by sa preukázala\nzmätočnosť a bezdôvodnosť podanej žaloby. Dodali, že v napadnutom konaní okresného\nsúdu napriek dĺžke jeho trvania nebol vypočutý žiadny z účastníkov konania a zo strany\nžalobcov dochádzalo k obštrukčnému konaniu. Zároveň uviedli: ,,Odporca toleroval túto\nzdržiavaciu taktiku a obštrukčné správanie žalobcov. Žalobcovia nás v dôsledku nekonania\nsúdu donútili uzavrieť mimosúdnu dohodu vo veci, čím nám vznikla škoda spočívajúca\n\n7\n\nv cene parciel... predpokladáme, že ak by nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, tak toto\nkonanie by nebolo do dnešného dňa skončené.“ Sťažovatelia ďalej k postupu okresného\nsúdu uviedli: ,,... sa vyskytli opakované obdobia mnohomesačnej nečinnosti odporcu bez\nústavne akceptovateľných dôvodov... boli opakované prieťahy pri nariaďovaní pojednávaní\na pri úkonoch odporcu vo veci.“ Zároveň namietli, že okresný súd v napadnutom konaní\nokresného súdu nekonal efektívne, konal nesústredene a len aby vykázal činnosť, pričom\npoukázali na skutočnosť, že právna neistota účastníkov konania sa neodstráni samotným\nkonaním súdu, ale až právoplatným rozhodnutím súdu.\nZároveň sťažovatelia vo svojom vyjadrení upravili výšku požadovaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia oproti pôvodne uvedenej výške v ústavnej sťažnosti,\na to na sumu 6 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili najmä celkovou dĺžkou\nnapadnutého konania okresného súdu, ako aj tou skutočnosťou, že nešlo o právne\na skutkovo zložitú vec, tiež poukazom na správanie sťažovateľov v napadnutom konaní\nokresného súdu a na samotný postup okresného súdu, ako aj tým, že počas tohto obdobia\nnemohli riadne užívať svoje nehnuteľnosti, v prípade ich nehnuteľnosti – rodinný dom,\nnemohli vykonávať potrebné stavebné úpravy, keďže predmetom konania boli\nnehnuteľnosti – pozemky, ktoré sa nachádzajú pod a v bezprostrednej blízkosti ich\nrodinného domu.\nTaktiež sťažovatelia vzhľadom na právoplatné ukončenie napadnutého konania\nokresného súdu vzali ústavnú sťažnosť späť v časti, v ktorej navrhli ústavnému súdu\nprikázať okresnému súdu v napadnutom konaní okresného súdu konať bez zbytočných\nprieťahov.\nSťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n8\n\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho\nspisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania\nokresného súdu:\n- 19. novembra 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu,\n- 7. marca 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 79/2012-31, ktorým\nžalovaných vyzval vyjadriť sa v lehote 15 dní k doručenej žalobe,\n- 21. októbra 2014, teda po vyše roku okresný súd vyzval žalobcov, aby v lehote\n15 dní zaplatili súdny poplatok,\n- 7. januára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. február 2015,\n- zápisnica okresného súdu z pojednávania konaného 11. februára 2015 (vyplýva\nzo súdneho spisu),\n- 12. októbra 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 79/2012-72, ktorým vyzval\nžalobcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalovaného z 9. októbra 2016,\n- 28. novembra 2016 bol okresnému súdu doručený list sťažovateľov ,,Vec: Ďalšia\nžiadosť žalovaných v 1. a 2. rade vo veci č.k. 9C 79/2012“, v ktorom okresný súd požiadali\no zastavenie napadnutého konania okresného súdu z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku\nžalobcami v 1. rade až 6. rade v správnej výške,\n- 6. marca 2017 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby sa vyjadril\nk okruhu dedičov po žalovaných v 3. rade a 7. rade,\n- 22. novembra 2017 právny zástupca žalobcov okresnému súdu doručil\n,,Vec: Stanovisko ku konaniu, čiastočné späťvzatie návrhu, návrh na zmenu účastníkov\nkonania a návrh na zmenu petitu v konaní sp. zn. 9C/79/2012“,\n- 13. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. 9 C 79/2012-154 rozhodol\no pokračovaní v napadnutom konaní okresného súdu s dedičmi po poručiteľoch (žalovanom\nv 3. rade a žalovanom v 7. rade) a o zastavení konania v časti žaloby žalobcu v 6. rade proti\n\n9\n\nžalovaným v 15. rade a 16. rade a v časti žaloby žalobcu v 2. rade proti žalovaným v 1. rade\na 2. rade,\n- 15. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. 9 C 79/2012-156 vyzval žalovaného\nna vyjadrenie v lehote 15 dní k žalobe z 19. novembra 2012, k pripojeniu listín a označeniu\ndôkazov,\n- 30. apríla 2018 vydal okresný súd uznesenie č. k. 9 C 79/2012-174 o pripustení\nvystúpenia žalobcov v 1. rade, 2. rade, 4. rade a 5. rade a na ich miesto vstúpil\na pripustil zmenu žaloby,\n- 27. novembra 2018 bol okresnému súdu doručený list právneho zástupcu žalobcov\n,,Vec: Späťvzatie žaloby“, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, pretože medzi\núčastníkmi konania došlo k mimosúdnej dohode,\n-\n\n13.\n\nmarca\n\n2019\n\nokresný\n\nsúd\n\nvydal\n\nvýzvu:\n\n,,Výzva\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nk späťvzatiu žaloby“, ktorou vyzval účastníkov konania k vyjadreniu v lehote 7 dní,\nči súhlasia so späťvzatím žaloby, a ku skutočnostiam týkajúcim sa uzavretia mimosúdnej\ndohody,\n- okresnému súdu boli 19. marca 2019 až 28. marca 2019 doručené súhlasy\núčastníkov konania so späťvzatím žaloby,\n- 21. mája 2019 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 79/2012-238 o zastavení\nnapadnutého konania okresného súdu z dôvodu späťvzatia žaloby, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 9. júla 2019.\nZo súdneho spisu zároveň vyplýva, že sťažovatelia v napadnutom konaní okresného\nsúdu podali okresnému súdu v dňoch 25. augusta 2016, 26. septembra 2016, 21. novembra\n2016, 28. novembra 2016, 12. decembra 2016, 14. decembra 2016, 13. januára 2017,\n6. februára 2017, 3. marca 2017, 12. septembra 2017, 28. decembra 2017, 1. februára 2018,\n21. marca 2018 a 29. júna 2018 opakovane, teda celkovo štrnásťkrát, žiadosti o nariadenie\nnového termínu pojednávania.\nTaktiež zo súdneho spisu vyplýva, že v priebehu napadnutého konania okresného\nsúdu došlo k úmrtiu žalobcu v 2. rade, ako aj k úmrtiu žalovaných v 3. rade a 7. rade, teda\nbolo potrebné opätovne ustáliť okruh účastníkov napadnutého konania.\n\n10\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo\nslobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie\nkonanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,\nprikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav\npred porušením. V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n\n11\n\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu.\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n19. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľov začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\n\n12\n\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich\nustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým\n§ 100 ods. 1 OSP).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory týkajúce sa určenia neplatnosti právnych úkonov tvoria súčasť bežnej\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj v predmetnej veci.\nÚstavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu nie je právne ani\nskutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh\nnapadnutého konania okresného súdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných\nprieťahov. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd\nnenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci. Zároveň však ústavný súd dáva do\npozornosti, že v napadnutom konaní okresného súdu sa činnosť okresného súdu vzhľadom\nna úmrtie žalobcu v 2. rade a žalovaných v 3. rade a v 7. rade obmedzila v podstate na\nzisťovanie okruhu sporových strán.\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako\n\n13\n\núčastníkov tohto súdneho konania (strany sporu). Ústavný súd po preskúmaní priebehu\nnapadnutého konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také skutočnosti\nspočívajúce v ich správaní, ktoré by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku\nnapadnutého\n\nkonania.\n\nPráve\n\nnaopak,\n\nz prehľadu\n\núkonov\n\njednoznačne\n\nvyplýva,\n\nže sťažovatelia sa prostredníctvom ich právneho zástupcu opakovane dožadovali nariadenia\nsúdneho pojednávania a vykonávania procesných úkonov, v napadnutom konaní okresného\nsúdu podľa posúdenia ústavného súdu poskytovali potrebnú súčinnosť.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom\nkonaní okresného súdu bolo uskutočnené len jediné pojednávanie. Napadnuté konanie\nokresného súdu bolo ukončené späťvzatím žaloby v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody\nsporových strán, avšak až v čase po podaní ústavnej sťažnosti.\n24. Z prehľadu procesných úkonov ústavný súd na strane okresného súdu musí\nkonštatovať aj obdobia jeho úplnej nečinnosti v napadnutom konaní okresného súdu.\nIde konkrétne najmä o obdobia dlhodobej nečinnosti, a to od 12. apríla 2013\ndo 24. júla 2014 (približne 15 mesiacov), od 4. júna 2015 do 28. septembra 2016\n(takmer 16 mesiacov), od 6. marca 2017 do 13. marca 2018 (približne 12 mesiacov)\na od 30. apríla 2018 do 13. marca 2019 (približne 10 mesiacov). Teda aj z uvedeného\nvyplýva, že prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu idú primárne na vrub okresného\nsúdu. Aj napriek skutočnosti uvádzanej predsedníčkou okresného súdu o odchode a zmene\nsudcov\n\nna okresnom\n\nsúde,\n\nako\n\naj o potrebe\n\nprerozdelenia\n\nvecí\n\nnie\n\nje\n\nmožné\n\nz ústavnoprávneho hľadiska akceptovať skutočnosť, že v rámci napadnutého konania\nokresného súdu, ktoré od podania žaloby (19. novembra 2012) do právoplatného zastavenia\nkonania (9. júla 2019) trvalo 6 rokov a takmer 8 mesiacov, obdobia nečinnosti okresného\nsúdu v súhrne predstavujú 53 mesiacov, teda viac ako 4 roky.\n25. Vzhľadom na už uvedené v kontexte obrany okresného súdu spočívajúcej\nv personálnych zmenách na okresnom súde a zaťaženosti okresného súdu ako objektívnej\n\n14\n\npríčiny spôsobujúcej prieťahy v konaní ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo\nvecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika\nnevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších\npracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,\nkomu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej\nv odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné\n\n15\n\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania\naž do jeho zaplatenia.\n29. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj ich\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia vo svojom\npodaní z 12. januára 2020 zmenili pôvodne požadované finančné zadosťučinenie v sume\n4 000 € pre každého z nich a požadovali, aby každému zo sťažovateľov bolo priznané\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, čo odôvodnili najmä celkovou dĺžkou\nnapadnutého konania okresného súdu, ako aj tou skutočnosťou, že nešlo o právne\na skutkovo zložitú vec, tiež poukazom na správanie sťažovateľov v napadnutom konaní\nokresného súdu a na samotný postup okresného súdu, ako aj tým, že počas tohto obdobia\nnemohli riadne užívať svoje nehnuteľnosti.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú\ndĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky konkrétne okolnosti\nprípadu, najmä viaceré dlhodobé úseky nečinnosti okresného súdu, ako aj skutočnosť,\nže napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne ukončené nie meritórnym\nrozhodnutím okresného súdu vo veci samej, ale na základe späťvzatia žaloby,\na rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € každému zo sťažovateľov\n(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n\n16\n\n32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n36. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska\nk vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nv prípade úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti) vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby\n\n17\n\nvykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej\nslužby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,\nteda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020\npatrí režijný paušál v sume 10,62 €. Na základe uvedeného preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľov predstavujú celkovú sumu 513,04 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "zmluva-kúpna zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "zmluva-neplatnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "zmluva-kúpna zmluva", "zmluva-neplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/79/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": []}