{"guid": "ussr:c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 431/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2/text", "citacie_n": 16, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 431/2019-72\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nMgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života podľa čl. 8\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra v konaní vedenom pod ČVS:\nORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Pv 157/15/4403 takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna rešpektovanie súkromného a rodinného\n\nživota podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rešpektovanie jej\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra\nv konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry Nitra\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nitra\np o v i n n é vyplatiť jej v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) a Okresná prokuratúra Nitra\nv sume 500 € (slovom päťsto eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia spolu\n\nv sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktorú s ú\np o v i n n é zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nitra\na Okresná prokuratúra Nitra na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika,\nRožňavská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n2\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie\nzákladného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8\nods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného\nzboru“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry\nNitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 16. marca 2015\nna svojho bývalého manžela trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa § 208 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a následne 18. marca 2015 bolo proti bývalému\nmanželovi sťažovateľky\n\n(ďalej len „obvinený“) vznesené obvinenie pre\n\ntrestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Do 3. septembra\n2019, t. j. do dňa spísania ústavnej sťažnosti, sa trestná vec stále nachádzala v štádiu\nprípravného konania.\n3. Sťažovateľka podrobne opísala celý priebeh vyšetrovania a poukázala na viacero\nobdobí nečinnosti a nesústredenosti vo vedení vyšetrovania príslušným vyšetrovateľom\na dozorujúcim prokurátorom, čo sa odzrkadlilo v častom rušení rozhodnutí vyšetrovateľa,\nako aj okresného prokurátora a malo za následok celkové prieťahy v konaní.\n4. V prvom roku vyšetrovania sťažovateľka nevidela veľké časové prestávky medzi\njednotlivými úkonmi konajúcich orgánov. Postupom času však podľa jej slov aktivita\nvyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora slabla, začali sa objavovať formálne chyby\nv rozhodnutiach vyšetrovateľa a ich následné rušenie z dôvodu nezákonnosti. Podstatnú\nčasť vyšetrovania tvorilo zadávanie a vyhotovovanie znaleckých posudkov na vyšetrenie\n\n3\n\nduševného stavu sťažovateľky ako poškodenej a obvineného, pričom ale vypracovanie\nsamotných posudkov nevnímala sťažovateľka ako prieťahové.\n5. V konečnom dôsledku ku dňu spísania ústavnej sťažnosti vyšetrovanie trvalo 4\nroky a 6 mesiacov. Sťažovateľka poukázala na to, že v zmysle § 209 ods. 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) malo byť vyšetrovanie ukončené do štyroch mesiacov a dĺžka prípravného\nkonania mnohonásobne prevýšila zákonom predpokladanú dĺžku trvania tohto úseku\ntrestného konania.\n6. Dôvod takého dlhého prípravného konania sťažovateľka nevidí v skutkovej či\nprávnej zložitosti vyšetrovaného skutku a rovnako nepripisuje ani sebe ako poškodenej\ntrestným konaním spôsobovanie zbytočných prieťahov.\n7. Sťažovateľka z dôvodu tohto postupu orgánov činných v trestnom konaní namieta\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, „ keďže si v trestnom (adhéznom) konaní\nuplatnila nárok na náhradu škody (náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia)“. Ďalej\nnamieta aj porušenie „práva na účinné vyšetrenie trestného činu, ktoré vyplýva\nz pozitívneho záväzku štátu pri ochrane porušených práv“. Je toho názoru, že došlo aj\nk zásahu do jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru, a to konaním jej bývalého manžela namiereným proti\nsťažovateľke. Navyše uvádza: „Absenciou účinného vyšetrovania došlo súčasne aj\nk porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na\núčinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.“\n8. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia za utrpenú ujmu.\nCelkovo žiada priznať 10 000 eur, t. j. 2 000 eur za každý rok vyšetrovania s odkazom na\nprípad Apicella proti Taliansku. Namietané prieťahy sa sťažovateľka snažila odstrániť\nopakovanými podnetmi dozorujúcej prokurátorke a k tomuto ďalej uviedla, že:\n\n4\n\n„S účinnosťou od 01.01.2016 však už žiaden účinný prostriedok nápravy sťažovateľka\nnemala, keďže zákonodarca s veľmi nekorektným a hrubo zavádzajúcim zdôvodnením\nnovelou č. 401/2015 Z. z. výslovne vylúčil možnosť obracať sa s podnetom na nadriadeného\nprokurátora vo veciach týkajúcich sa trestného konania (§ 31 ods. 5 zákona č. 153/2001\nZ. z. v aktuálnom znení).“\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n,,1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nriaditeľstva PZ Nitra a Okresnej prokuratúry Nitra v trestnom konaní vedenom pod ČVS:\nORP-389/1-VYS-NR-2015 a sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 /4403 porušené boli.\n2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €,\nktoré sú Okresné riaditeľstvo PZ Nitra a Okresná prokuratúra Nitra povinní vyplatiť jej do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresnému riaditeľstva PZ Nitra a Okresnej prokuratúre Nitra prikazuje\nv trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1VYS-NR-2015 a sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 /\n4403 konať bez prieťahov.\n4. Okresné riaditeľstvu PZ Nitra a Okresná prokuratúra Nitra sú povinní nahradiť\nsťažovateľke trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n10. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 431/2019-15 z 29. októbra 2019 po\npredbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie.\n\n5\n\nII.\nVyjadrenie okresného riaditeľstva Policajného zboru a Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky, replika sťažovateľky\n11. Po prijatí sťažnosti vyzval ústavný súd okresné riaditeľstvo Policajného zboru\na okresnú prokuratúru, aby sa vyjadrili k prijatej sťažnosti a aby uviedli, či súhlasia s tým,\naby ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n12. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru sa na výzvu ústavného súdu vyjadrilo\npodaním sp. zn. ORPZ-NR-OKP-47-001/2020 doručeným ústavnému súdu 3. februára\n2020. V úvode svojho vyjadrenia podrobne popísali priebeh doterajšieho vyšetrovania.\nNa základe uvedenej chronológie spisu skonštatovali, že vyšetrovateľ vykonával úkony bez\nzbytočných prieťahov. Vzniknuté prieťahy pričítali poškodenej, resp. jej splnomocnenému\nzástupcovi, ktorý opakovane predkladal sťažnosti a nové znalecké posudky. Ďalej uviedli,\nže dozorujúca prokurátorka po opakovanej previerke spisu nikdy nekonštatovala prieťahy\nv konaní vyšetrovateľa. V závere vyjadrili súhlas s upustením od ústneho prejednania\nprijatej sťažnosti.\n13. Dňa 13. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. 2 GÚp\n2/20/1000-4 k ústavnej sťažnosti\n\n. Generálna prokuratúra uviedla\n\ns poukazom na právnu úpravu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nprokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), že je\nv zmysle § 32 zákona o ústavnom súde účastníkom konania. Ďalej uviedla stručný priebeh\nprípravného konania a obšírnejšie sa vyjadrila aj k podstate ústavnej sťažnosti, t. j.\nk namietanému porušeniu práv sťažovateľky, ktoré analyzovala podľa štyroch kritérií, a to\n\n6\n\nzložitosti veci, správania sťažovateľky, konania príslušného orgánu a významu predmetu\nkonania pre sťažovateľku.\n14. Z hľadiska zložitosti veci generálna prokuratúra konštatuje, že ide o mimoriadne\nskutkovo zložitú vec s poukazom jednak na výšku trestu, ktorá páchateľovi eventuálne\nhrozí, s ohľadom na povahu trestnej veci, t. j. zločin týrania blízkej a zverenej osoby,\npričom uvádza, že „Rozpoznanie domáceho násilia pre poverené štátne orgány či inštitúcie\nje veľmi zložitou otázkou“, a v neposlednom rade uvádza, že v predmetnej veci bolo\nvyhotovených dokopy sedem znaleckých posudkov. K správaniu sťažovateľky uvádza, že\nsťažovateľka prostredníctvom splnomocnenca Mgr. Vladimíra Šárnika podala vo veci spolu\n30 podaní a udáva aj ich prehľad. Postup okresnej prokuratúry, konkrétne okresnej\nprokurátorky, nehodnotí generálna prokuratúra ako prieťahový, znovu udáva prehľad\núkonov konajúcej prokurátorky a poukazuje aj na jej osobnú účasť na vyšetrovacích\núkonoch. Z hľadiska významu predmetu konania pre sťažovateľku generálna prokuratúra\npoukazuje na status poškodeného v trestnom konaní, t. j. že je subjektom vedľajšieho\ntrestno-procesného vzťahu, nemá priamy právny nárok na prípadné odsúdenie páchateľa,\nmá nárok na náhradu škody, za podmienky jeho včasného uplatnenia. V konkrétnej veci\nsťažovateľky upriamuje pozornosť aj na konanie príslušných orgánov, ktoré „promptne\nvyužili všetky dostupné právne prostriedky na jej ochranu pred prípadnými útokmi zo strany\nobvineného“ (zákaz priblíženia sa k sťažovateľke, písomný sľub obvineného, v civilnom\nkonaní vydané predbežné opatrenie o zákaze vstupu obvineného do spoločného bytu).\nV závere generálna prokuratúra nesúhlasí, že by dĺžka prípravného konania v tomto\nkonkrétnom prípade presahujúca päť rokov bola neprimeraná, a navrhuje nevysloviť\nporušenie práva sťažovateľky.\n15. Generálna prokuratúra ďalej nesúhlasila s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej ústavnej sťažnosti a ako svedka ku kvalite a plynulosti výkonu prokurátorského\ndozoru v konkrétnej veci navrhla vypočuť\n\n, okresného\n\nprokurátora v Nitre, a k spôsobu priberania znalcov zástupcu okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru.\n\n7\n\n16. Reakcia sťažovateľky na vyjadrenia okresného riaditeľstva Policajného zboru\na generálnej prokuratúry bola ústavnému súdu doručená 27. februára 2020. Reagovala na\nvyhlásenie generálnej prokuratúry, ktorá sa považuje za účastníka konania o ústavnej\nsťažnosti pred ústavným súdom, odvolávajúc sa na zákon o zodpovednosti za škodu.\nZ uvedených právnych predpisov však podľa sťažovateľky účastníctvo generálnej\nprokuratúry v tomto konaní nevyplýva. V podrobnom vyjadrení sťažovateľka reagovala na\njednotlivé tvrdenia generálnej prokuratúry. Zložitou otázkou rozdielu medzi hádkou\na týraním, na ktoré generálna prokuratúra odkazuje, sa podľa sťažovateľky vôbec\nnezaoberala ani v konaní dozorujúca prokurátorka. Sťažovateľka rozoberá postup\nobstarávania, výsledky a vyhodnotenie znaleckých posudkov, ktoré boli v trestnej veci\nrealizované jednak na podnet vyšetrovateľa, ale aj na podnet sťažovateľky. Sťažovateľka\ntvrdí, že predkladaním vlastných znaleckých posudkov nemarí vyšetrovanie, ale naopak,\npreukazuje nimi nesprávnosť posudkov obstaraných orgánmi činnými v trestnom konaní, na\nčo reflektovala aj Krajská prokuratúra v Nitre, ktorá opakovane rušila meritórne rozhodnutia\ndozorujúcej prokurátorky. Náročnosť dokazovania nebola podľa sťažovateľky spôsobená\nzložitosťou veci, ale skôr nekvalitou znaleckých posudkov obstaraných vyšetrovateľom pod\ndozorom prokurátorky a ich nesprávnym vyhodnocovaním, pričom nie je podľa\nsťažovateľky jasné, aký právny či skutkový význam má skúmanie toho, či poškodená trpí, či\ntrpela reaktívnou duševnou poruchou, keď základná skutková podstata trestného činu\nnevyžaduje vznik následku na (duševnom) zdraví, postačovalo preto skúmanie všeobecnej\nvierohodnosti sťažovateľky. V konaní pritom dochádzalo k opakovanému rušeniu\nrozhodnutí dozorujúcej prokurátorky z dôvodu ich zjavnej nezákonnosti a vecnej\nnesprávnosti.\nK zaťažovaniu orgánov činných v trestnom konaní zo strany sťažovateľky\nmnožstvom podaní v počte 30 sťažovateľka uvádza, že tieto podania vyšetrovanie nijako\nnezbrzdili, pretože vyšetrovateľ na nich nemusel odpovedať a ani na nich neodpovedal\na dozor prokurátorky nad vyšetrovaním je náplňou jej práce. Sťažovateľka podala v konaní\nlen jednu námietku zaujatosti, a to proti probačnej úradníčke, ktorá sa však na vyšetrovaní\nnijako nepodieľa. Sťažovateľka podávala návrhy na odňatie veci vyšetrovateľovi, ktorého\nuznesenia dozorujúca prokurátorka viackrát zrušila, lebo trpeli procesnými a skutkovými\nvadami, a ktorý počas jedného roka napriek opakovaným pokusom nedokázal vydať riadne\n\n8\n\nuznesenie o pribratí znaleckého ústavu. Napriek podnetom sťažovateľky však dozorujúca\nprokurátorka svoju právomoc v tomto ohľade nevyužila. Keďže možnosť obracať sa na\norgány prokuratúry v trestných veciach bola od 1. januára 2016 zrušená [od 30. apríla 2019\nbol zrušený aj interný príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len\n,,generálny prokurátor“)], výsledkom väčšiny podnetov bola odpoveď, že podnet sa bez\nvybavenia zasiela dozorujúcej prokurátorke.\nBez prieťahov konal vyšetrovateľ v období od 16. marca 2015 do 7. apríla 2015,\nmierne prieťahy boli v období od 7. apríla 2015 do 15. júla 2015, v období od 15. júla 2015\ndo 12. októbra 2016 boli obdobia úplnej nečinnosti v mesiacoch, v období od 12. októbra\n2016 do 11. septembra 2017 boli obdobia nečinnosti v týždňoch až mesiacoch. Od roku\n2017 do 31. januára 2019 vyšetrovateľ priberal do konania znalecký ústav, pričom znalecký\nposudok bol vyhotovený až 29. septembra 2019. Vyšetrovanie pritom malo byť ukončené\ndo 4 mesiacov (§ 209 ods. 2 Trestného poriadku).\nVýsledok trestného konania nemá pre sťažovateľku len podružný charakter, pretože\nvšetky opatrenia vydané štátnymi orgánmi na jej ochranu a ochranu jej detí boli založené\nna skutočnosti, že proti manželovi bolo vznesené obvinenie. Sťažovateľka síce nemá právo\nna odsúdenie páchateľa, ale má právo na účinné vyšetrovanie násilia, ktorého bola obeťou,\na vo veci sťažovateľky vyšetrovanie požiadavku účinnosti vôbec nespĺňa.\nK návrhu generálnej prokuratúry na vypočutie prokurátora\nsťažovateľka uvádza, že po celý čas bola dozorujúcou prokurátorkou JUDr. Janka\nValentová, dozor vykonáva písomne a je celý zachytený vo vyšetrovacom a dozorovom\nspise, preto je výsluch tohto svedka zbytočný.\nV závere sťažovateľka uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred\nústavným súdom.\n17. Ústavný súd mal po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky k dispozícii\nzapožičaný trestný spis z okresného riaditeľstva Policajného zboru vedený pod ČVS: ORP389/1-VYS-NR-2015, ako aj kópiu spisu okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 157/15/4403.\nVzhľadom na obsah spisov a skutočnosť, že\n\nnebol dozorujúcim\n\nprokurátorom v trestnej veci sťažovateľky, ústavný súd vyzval 22. apríla 2020 okresnú\nprokuratúru, aby ústavnému súdu oznámila, či na uskutočnení ústneho pojednávania vo veci\n\n9\n\ntrvá a či výsluch\n\nmôže prispieť k ďalšiemu objasneniu veci\n\n(prípadne v akom smere), najmä ak namietané porušenie základných práv sťažovateľky\nspočíva v tvrdených prieťahoch v konaní a nedostatočne účinnom a rýchlom vyšetrovaní\ntrestnej veci.\n18. V reakcii na výzvu ústavného súdu generálna prokuratúra listom č. k. 2 GÚp\n2/20/1000-7 z 28. apríla 2020 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.\nPodaním č. k. Pc 39/20/4403-3 doručeným ústavnému súdu 4. mája 2020 sa okresná\nprokuratúra vyjadrila, že sa pripája k oznámeniu JUDr. Viery Kováčikovej, prvej\nnámestníčky generálneho prokurátora č. k. 2 GÚp 2/20/1000-7 (t. j. súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania). Okresná prokuratúra predložila ústavnému súdu uznesenie\nokresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 157/15/4403-208 z 12. februára 2020, ktorým bola trestná\nvec obvineného\n\npostúpená podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku\n\nOkresnému úradu Nitra, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin,\nale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, a uznesenie Krajskej prokuratúry v Nitre\nč. k. 1 KPt 169/15/4400-73 z 31. marca 2020, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky proti\nuzneseniu okresnej prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná. Týmito rozhodnutiami bolo\nv trestnej veci, ktorej sa týka ústavná sťažnosť sťažovateľky, meritórne rozhodnuté.\n19. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n20. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n10\n\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n23. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n25. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n25.1 Podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, môže\na) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal...\nc) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa...\ne) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n26. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\n\n11\n\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n27. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n28. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n29. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n30. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n31. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n32. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nIV.\nK postaveniu okresnej prokuratúry ako účastníka konania pred ústavným súdom\n33. V konaní o ústavnej sťažnosti je podľa § 125 zákona o ústavnom súde\núčastníkom konania (odporcom) orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť\n\n12\n\nsmeruje. V tomto prípade je to okresné riaditeľstvo Policajného zboru a okresná\nprokuratúra, ktoré sťažovateľka označila ako porušovateľov jej označených základných\npráv. Argumentácia generálnej prokuratúry o primeranej aplikácii zákona o zodpovednosti\nza škodu na konanie o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom nemá opodstatnenie,\npretože zákon o zodpovednosti za škodu sa ani subsidiárne nevzťahuje na konanie\no ústavnej sťažnosti. Ústavný súd zohľadnil monokratický systém a hierarchickosť orgánov\nprokuratúry a z tohto dôvodu akceptoval v tomto konaní stanovisko generálnej prokuratúry,\nktorá sa vyjadrovala v mene okresnej prokuratúry. Ústavný súd preto zotrváva na svojom\nstanovisku uvedenom v náleze č. k. I. ÚS 347/2019-52 z 28. januára 2020, odkazuje na\nodôvodnenie tohto nálezu, konkrétne na body 10.1 a 10.2 a za účastníka tohto konania\nnaďalej považuje okresnú prokuratúru.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n34. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdené porušenie jej základného\npráva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na\nrešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva na\núčinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom\nokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403, v ktorom\nsťažovateľka vystupuje v procesnom postavení poškodenej. Sťažovateľka ako poškodená\npodala 16. marca 2015 trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby\npodľa § 208 Trestného zákona. V ten istý deň bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1\nTrestného poriadku pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)\na b) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Bývalému manželovi sťažovateľky\nbolo 18. marca 2015 vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Ku dňu podania\n\n13\n\nústavnej sťažnosti, t. j. 4. septembra 2019, nebolo vyšetrovanie žiadnym spôsobom\nukončené a vec sa stále nachádzala v štádiu prípravného konania. Podľa slov sťažovateľky\nvo vyšetrovaní dochádza k zbytočným prieťahom, ktoré sú spôsobené nekonaním\npríslušných orgánov, resp. ich neefektívnou a nesústredenou činnosťou. Sťažovateľka\nupriamuje pozornosť na to, že ide o citlivú záležitosť riešenia domáceho násilia, ktorú by\nmali orgány činné v trestnom konaní riešiť prioritne, pričom samotné predlžovanie\nvyšetrovania spôsobuje sťažovateľke nenapraviteľnú ujmu.\nV.1 Chronológia úkonov okresného riaditeľstva Policajného zboru a okresnej\nprokuratúry\n35. Z vyjadrenia okresného riaditeľstva Policajného zboru a generálnej prokuratúry,\nako aj z priloženého vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-389/1-VYS-NR-2015 a dozorového\nspisu okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 ústavný súd zistil a ustálil vykonanie\ntýchto procesných úkonov:\nÚkony prebiehajúce v roku 2015:\n- 16. marca 2015 podanie trestného oznámenia poškodenou sťažovateľkou za účasti\njej právneho zástupcu,\n- 16. marca 2015 príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ\nPolicajného zboru“) vydal uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1\nTrestného poriadku ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015,\n- 17. marca 2015 sa uskutočnil výsluch poškodenej a viacerých svedkov, bol\nzadržaný a vypočutý bývalý manžel sťažovateľky a uznesením vyšetrovateľ Policajného\nzboru pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej psychológie detí\na dospelých Mgr. Karola Zabáka (pre účely znaleckého vyšetrenia poškodenej\n),\n- 18. marca 2015 vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-389/1-VYSNR-2015 vzniesol podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie bývalému manželovi\nsťažovateľky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)\na ods. 2 písm. d) Trestného zákona,\n\n14\n\n- 18. marca 2015 bol vypočutý obvinený, poškodená sťažovateľka a bol podaný\nnávrh na väzobné stíhanie obvineného, obvinený bol zadržaný, okresná prokuratúra\nrozhodla o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia,\n- 19. marca 2015 bol obvinený príkazom sudcu pre prípravné konanie prepustený\nzo zadržania, okresný súd nevyhovel návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvineného,\nväzba\n\nbola\n\nnahradená\n\npísomným\n\nsľubom\n\nobvineného\n\na dohľadom\n\nprobačného\n\na mediačného úradníka, obvinenému boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti\n(okrem iného zákaz priblíženia sa k osobe poškodenej), okresný prokurátor podal proti\nuzneseniu okresného súdu sťažnosť,\n- 26. marca 2015 okresná prokuratúra predložila Krajskej prokuratúre v Nitre\nvyjadrenie poškodenej k sťažnosti proti prepusteniu z väzby z 25. marca 2015,\n- 26. marca 2015 Krajský súd v Nitre rozhodol o zamietnutí sťažnosti okresného\nprokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby,\n- 7. apríla 2015 sa konal výsluch ďalších svedkov,\n- 16. apríla 2015 Okresný súd Nitra vrátil vyšetrovací spis okresnej prokuratúre,\n- 5. mája 2015 bola opätovne vypočutá poškodená za účasti dozorového prokurátora,\n- 11. mája 2015 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi Policajného\nzboru záväzný pokyn na vypracovanie znaleckého posudku osoby obvineného,\n- 21. mája 2015 boli opätovne vypočutí svedkovia (susedia poškodenej),\n- 22. mája 2015 uznesením ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 vyšetrovateľ\nPolicajného zboru pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej\npsychológie detí a dospelých Mgr. Karola Zabáka (pre účely znaleckého vyšetrenia\nobvineného),\n- 26. mája 2015 bola vznesená námietka zaujatosti voči probačnej a mediačnej\núradníčke zo strany splnomocneného zástupcu poškodenej,\n- 9. júna 2015 boli opätovne vypočutí ďalší svedkovia (susedia poškodenej),\n- 17. júna 2015 dozorujúci prokurátor rozhodol o nevylúčení probačného\na mediačného úradníka,\n- 17. júna 2015 dozorujúci prokurátor opatrením\n\nuložil záväzné pokyny\n\nvyšetrovateľovi, oznámenie splnomocnenému zástupcovi poškodenej o spôsobe vybavenia\njeho podania z 5. mája 2015,\n\n15\n\n- 25. júna 2015 boli vypočutí rodičia poškodenej a ďalší svedok,\n- 26. júna 2015 bola doručená na okresnú prokuratúru sťažnosť poškodenej proti\nuzneseniu zo 17. júna 2015 o nevylúčení probačnej úradníčky, sťažnosť spolu so spisovým\nmateriálom bola predložená Krajskej prokuratúre v Nitre,\n- 10. júla 2015 bolo okresnej prokuratúre a okresnému riaditeľstvu Policajného zboru\ndoručené vyjadrenie poškodenej,\n- 15. júla 2015 Krajská prokuratúra v Nitre rozhodla o zamietnutí sťažnosti\npoškodenej,\n- 14. júla 2015 a 15. júla 2015 boli vypracované znalecké posudky znalcom\nč. 26/2015 a č. 27/2015, doručené boli vyšetrovateľovi Policajného\nzboru 28. júla 2015,\n- 17. júla 2015 spisový materiál vrátený z Krajskej prokuratúry v Nitre na okresnú\nprokuratúru,\n- 20. augusta 2015 poškodená predložila okresnému riaditeľstvu Policajného zboru\na okresnej prokuratúre ďalšie dôkazy,\n- 7. septembra 2015 bolo okresnému riaditeľstvu Policajného zboru doručené\nvyjadrenie poškodenej k znaleckým posudkom,\n- 25. septembra 2015 bol realizovaný výsluch dvoch svedkov,\n- 11. decembra 2015 dozorujúci prokurátor opatrením uložil lehotu na ukončenie\nprípravného konania do 30. januára 2016.\nÚkony prebiehajúce v roku 2016:\n- 13. januára 2016 boli vypočuté dve svedkyne,\n- 27. januára 2016 bola vypočutá poškodená,\n- 5. februára 2016 podal splnomocnený zástupca poškodenej na okresnej prokuratúre\nžiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa,\n- 11. marca 2016 okresná prokuratúra vydala upovedomenie o vybavení podnetu\npoškodenej z 5. februára 2016,\n- 5. mája 2016 splnomocnený zástupca poškodenej predložil ďalšie dôkazy (znalecký\nposudok č. 18/2015, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra),\n- 18. mája 2016 bol vykonaný výsluch svedka, brata poškodenej,\n\n16\n\n- 6. septembra 2016 sa s výsledkami vyšetrovania oboznámil obvinený,\n- 12. októbra 2016 vyšetrovateľ Policajného zboru podal návrh na postúpenie veci\npodľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku,\n- 2. novembra 2016 bolo okresnej prokuratúre doručené vyjadrenie poškodenej\nk návrhu na postúpenie veci,\n- 16. novembra 2016 prokurátor okresnej prokuratúry rozhodol o postúpení veci\npodľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku uznesením č. k. 1 Pv 157/15/4403-82,\n- 29. novembra 2016 podal splnomocnený zástupca poškodenej na okresnej\nprokuratúre sťažnosť proti uzneseniu o postúpení veci.\nÚkony prebiehajúce v roku 2017:\n- 26. januára 2017 prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre rozhodol uznesením č. k.\n1 KPt 169/15/4400-36 o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry o postúpení veci č. k.\n1 Pv 157/15/4403-82,\n- 10. februára 2017 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi pokyny na\ndoplnenie vyšetrovania,\n- 20. marca 2017 bol vykonaný výsluch znalca Mgr. Karola Zabáka,\n- 2. mája 2017 na návrh okresného riaditeľstva Policajného zboru z 27. marca 2017\nvydal okresný súd príkaz na vyšetrenie duševného stavu poškodenej,\n- 23. mája 2017 vyšetrovateľ Policajného zboru vydal zmätočné uznesenie o pribratí\nznalca MUDr. Kataríny Romsauerovej, v záhlaví uznesenia bola nesprávne označená osoba\nobvineného,\n- 7. júna 2017 uznesením dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o pribratí znalca\nz 23. mája 2017 z dôvodu, že bolo nezákonné (nesprávne označená osoba obvineného),\n- 13. júna 2017 vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie o pribratí znalca\nMUDr. Kataríny Romsauerovej,\n- 17. júla 2017 bol vypracovaný znalecký posudok č. 26/2017,\n- 5. septembra 2017 boli strany oboznámené s výsledkami vyšetrovania,\n- 8. septembra 2017 podal splnomocnenec poškodenej na okresnej prokuratúre\nvyjadrenie k znaleckému posudku č. 26/2017,\n\n17\n\n- 11. septembra 2017 vyšetrovateľ Policajného zboru podal návrh na postúpenie veci\npodľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku,\n- 26. septembra 2017 prokurátor okresnej prokuratúry rozhodol o postúpení veci\npodľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku uznesením č. k. 1 Pv 157/15/4403-112,\n- 9. októbra 2017 podala poškodená sťažnosť proti uzneseniu č. k. 1 Pv 157/15/4403112, k sťažnosti bol pripojený znalecký posudok č. 60/2017 vypracovaný na žiadosť\npoškodenej,\n- 10. novembra 2017 prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre rozhodol uznesením\nč. k. 1 KPt 169/15/4400-50 o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry o postúpení veci č. k.\n1 Pv 157/15/4403-82,\n- 27. novembra 2017 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi\nPolicajného zboru pokyny na doplnenie vyšetrovania.\nÚkony prebiehajúce v roku 2018:\n- 12. januára 2018 bola vypočutá znalkyňa MUDr. Katarína Romsauerová,\n- 10. apríla 2018 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie o pribratí znalca\nÚstav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, Psychiatrickú nemocnicu Phillippa\nPuinela,\n- 25. apríla 2018 okresná prokuratúra prípisom okresnému riaditeľstvu Policajného\nzboru signalizovala možné prieťahy v konaní,\n- 27. apríla 2018 podala poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu\nsťažnosť proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu,\n- 4. mája 2018 uznesením dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o pribratí znalca\nz 10. apríla 2018 z dôvodu, že bolo nezákonné (nesprávne položené otázky znalcovi),\n- 7. mája 2018 vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie o pribratí znalca\nÚstav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, Psychiatrickú nemocnicu Phillippa\nPuinela,\n- 17. mája 2018 podala poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu\nsťažnosť proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu,\n- 28. mája 2018 si poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnila\nnárok na náhradu škody,\n\n18\n\n- 28. mája 2018 podal splnomocnený zástupca poškodenej na Krajskej prokuratúre\nv Nitre podnet na preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátora,\n- 12. júla 2018 Krajská prokuratúra v Nitre vybavila podnet na preskúmanie postupu\na rozhodnutie prokurátora podaný poškodenou,\n- 10. augusta 2018 uznesením dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o pribratí znalca\nzo 7. mája 2018 z dôvodu, že vyšetrovateľ Policajného zboru nesprávne označil subjekt –\nznalecký ústav, ktorý mienil pribrať do konania,\n- 13. augusta 2018 podala poškodená na okresnej prokuratúre podnet na preskúmanie\npostupu vyšetrovateľa,\n- 15. augusta 2018 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi Policajného\nzboru záväzné pokyny týkajúce sa zistenia postavenia znaleckej organizácie alebo\nznaleckého ústavu a zistenia, ktoré znalecké ústavy v Slovenskej republike majú oprávnenie\npodať posudok v odbore psychiatrie,\n- 4. septembra 2018 vyšetrovateľ Policajného zboru požiadal Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky o poskytnutie informácií a zaslanie dokladov,\n- 12. októbra 2018 okresná prokuratúra vybavila podnet poškodenej z 13. augusta\n2018,\n- 12. októbra 2018 okresná prokuratúra adresovala vyšetrovateľovi Policajného zboru\nvýčitku,\n- 24. októbra 2018 podal splnomocnený zástupca poškodenej na okresnej prokuratúre\npodnet na odňatie veci vyšetrovateľovi,\n- 25. októbra 2018 okresná prokuratúra vydala upovedomenie splnomocneného\nzástupcu poškodenej o vybavení jeho podnetu,\n- 25. októbra Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky poskytlo odpoveď na\nžiadosť vyšetrovateľa Policajného zboru zo 4. septembra 2018,\n- 26. novembra 2018 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi\nPolicajného zboru záväzný pokyn pribrať do konania znalecký ústav forensic.sk, Inštitút\nforenzných medicínskych expertíz s. r. o.,\n- 26. novembra 2018 okresná prokuratúra vydala upovedomenie o vybavení podnetu\npodaného obvineným týkajúceho sa dĺžky konania,\n\n19\n\n- 7. decembra 2018 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie o pribratí\nznaleckého ústavu forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o.\nÚkony prebiehajúce v roku 2019:\n- 31. januára 2019 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru opravné uznesenie o pribratí\nznaleckého ústavu forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. (oprava\nspočívala v nahradení znaleckého odboru psychológia odborom psychiatria),\n- 13. februára 2019 podala poškodená na okresnej prokuratúre podnet na\npreskúmanie postupu policajta,\n- 18. marca 2019 okresná prokuratúra vydala upovedomenie o vybavení podnetu\npoškodenej z 13. februára 2019,\n- 9. apríla 2019 podal znalecký ústav na okresnom riaditeľstve Policajného zboru\nnámietku možnej zaujatosti,\n- 10. mája 2019 predložila poškodená znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis\nč. 20/2019 vypracovaný pre účely občianskoprávneho konania týkajúci sa maloletej dcéry\npoškodenej a ďalšie dôkazy,\n- 18. júna 2019 sa konalo vyšetrenie poškodenej znaleckým ústavom,\n- 1. októbra bol znaleckým ústavom doručený vypracovaný znalecký posudok\nč. 99061/2019 z 29. septembra 2019,\n- 12. novembra 2019 bol predložený vyšetrovací spis na preštudovanie stranám,\n-\n\n4. decembra 2019 dozorujúci prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi\n\nPolicajného zboru záväzný pokyn predvolať na výsluch znalca k záverom znaleckého\nposudku č. 99061/2019.\nÚkony prebiehajúce v roku 2020:\n- 14. januára 2020 bol vypočutý znalec MUDr. Maroš Uhrin k záverom znaleckého\nposudku č. 99061/2019,\n- 23. januára 2020 vyšetrovateľ Policajného zboru úradným záznamom založil do\nspisu sťažnosť poškodenej proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu zo 7. decembra\n2018, doručená elektronicky bola okresnému riaditeľstvu Policajného zboru 14. decembra\n\n20\n\n2018, a zároveň vyšetrovateľ Policajného zboru túto sťažnosť predložil okresnej prokuratúre\nna rozhodnutie,\n- 12. februára 2020 prokurátorka okresnej prokuratúry rozhodla uznesením č. k.\n1 Pv 157/15/4403-208 o postúpení trestnej veci obvineného\n\nOkresnému\n\núradu Nitra, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide\no skutok, ktorý by mohol byť priestupkom,\n- 31. marca 2020 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre sťažnosť sťažovateľky\nproti uzneseniu okresnej prokuratúry o postúpení veci zamietla ako nedôvodnú.\n36. Z uvedenej chronológie úkonov okresného riaditeľstva Policajného zboru\na okresnej prokuratúry možno ustáliť, že od podania trestného oznámenia poškodenou\n16. marca 2015 až do konca júla 2015 konali príslušné orgány plynule, bez prieťahov, druhá\npolovica roka 2015 je už poznačená nečinnosťou, pretože v septembri 2015 bol vykonaný\nlen výsluch dvoch svedkov. V decembri 2015 dozorujúci prokurátor určil lehotu na\nukončenie prípravného konania do 30. januára 2016, ktorá však dodržaná nebola. V roku\n2016 bolo spolu vykonaných šesť úkonov, pričom nešlo o časovo náročné úkony, teda\nv tomto období príslušné orgány nekonali plynule. V novembri 2016 okresný prokurátor\nrozhodol o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré však bolo\nuznesením Krajskej prokuratúry v Nitre v januári 2017 zrušené, vyšetrovateľovi boli dané\npokyny na doplnenie vyšetrovania. V roku 2017 sa okrem výsluchu znalca, ktorý sa konal\nv marci 2017, realizovalo len znalecké skúmanie duševného stavu poškodenej\n(sťažovateľky), zmätočné uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca muselo byť zrušené\nokresnou prokuratúrou. Po oboznámení oboch strán s výsledkami vyšetrovania okresná\nprokuratúra v septembri 2017 opätovne rozhodla o postúpení veci podľa § 214 ods. 1\nTrestného poriadku, ktoré bolo opätovne zrušené uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre\nv novembri 2017 a vyšetrovateľovi boli dané pokyny na doplnenie vyšetrovania. Počas roku\n2018 boli vykonané len dva relevantné úkony (výsluch svedka v januári 2018 a ustanovenie\nznalca v decembri 2018), činnosť príslušných orgánov spočívala najmä v naprávaní\nvlastných nesprávnych rozhodnutí (odstraňovanie chýb a nesprávností v uzneseniach\nvyšetrovateľa o pribratí znalca). V roku 2019 bol vypracovaný znalecký posudok\nznaleckým ústavom na odstránenie rozporov v predošlých znaleckých posudkoch. Od\n\n21\n\nustanovenia znaleckého ústavu až do predloženia vypracovaného znaleckého posudku\nstranám konania uplynulo 8 mesiacov. V roku 2020 bol realizovaný jeden úkon (výsluch\nznalca) a napokon bola trestná vec obvineného\n\nprávoplatne ukončená 31.\n\nmarca 2020 uznesením okresnej prokuratúry v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry\nv Nitre o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku.\nV.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom\nokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403\n37. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nveci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť\nzásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\n38. K postaveniu poškodenej v rámci trestného konania ústavný súd poukazuje\nna skutočnosť, že uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného\nkonania je potrebné považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“). Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu\nškody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj na\ncivilnom súde. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného\nkonania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 18/06).\n39. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať\npodľa povahy veci, či poškodená osoba má alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že\nmôžu osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občiansky súd, keď nie sú\ndostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ\nnebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody\nv trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto\n\n22\n\nkonania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie ESĽP vo veci\nKrumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005, sťažnosť č. 56195/00, § 40).\n40. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že sťažovateľka uplatnením si nároku\nna náhradu škody v trestnom konaní má právo na ochranu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nv tomto prípade právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote, a teda rovnako aj na ochranu\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože sa rozhoduje o jej občianskych právach, konkrétne o jej\npráve na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťažovateľka má\nz tohto dôvodu nesporný záujem na ukončení konania, pretože uplatnením si práva na\nnáhradu škody v trestnom konaní si nemôže uplatniť náhradu škody v civilnom konaní.\nNa uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že konanie sa v čase podania ústavnej sťažnosti\nnedostalo do štádia súdneho konania, ale stále prebiehalo prípravné konanie. V zmysle\njudikatúry ESĽP nároky tretích strán (poškodených) na náhradu škody, s ktorými\nsa pripojili do trestného konania, sú garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to od okamihu,\nod kedy boli v trestnom konaní uplatnené, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo\nvznesené obvinenie konkrétnej osobe (rozhodnutie ESĽP Javor a Javorová proti Slovensku\nz 15. 9. 2015, sťažnosť č. 42360/10, bod 66, podobne Krumpel a Krumpelová proti\nSlovensku, bod 48).\n41. Sťažovateľka si náhradu škody uplatnila 28. mája 2018, a teda od tohto dátumu\nmožno posudzovať primeranosť dĺžky konania v súvislosti s namietaným porušením\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nOd uplatnenia si nároku na náhradu škody až do podania ústavnej sťažnosti 4. septembra\n2019 uplynulo 16 mesiacov. Ako ústavný súd zistil z listín predložených okresnou\nprokuratúrou, trestné konanie proti obvinenému\n\nbolo právoplatne\n\nukončené 31. marca 2020 postúpením veci Okresnému úradu Nitra. Toto obdobie\nod 28. mája 2018 do 31. marca 2020, t. j. 22 mesiacov, teda možno ustáliť ako posudzované\nobdobie pre vznik prípadných prieťahov v konaní (ďalej len „posudzované obdobie“).\n42. Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n23\n\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov konania a postup samotného súdu (v tomto\nprípade príslušného konajúceho orgánu, pozn.). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci\nprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky (I. ÚS 242/2019).\n43. K právnej a faktickej zložitosti prípadu musí ústavný súd podotknúť, že\nvzhľadom na povahu vyšetrovaného trestného činu je náročné ustáliť skutkový stav, pretože\nk páchaniu trestného činu malo dochádzať v domácnosti už bývalých manželov len za\nmožnej prítomnosti maloletých detí. Bolo teda namieste zisťovať skutkový stav veci\npomocnou nariadeného znaleckého dokazovania a prípadné rozpory v jednotlivých\nznaleckých posudkoch odstraňovať kontrolným znaleckým dokazovaním. S ohľadom na\nuvedené ústavný súd konštatuje, že ide o prípad, ktorý je po faktickej stránke ťažšie\nuchopiteľný, čo môže mať vplyv na dĺžku samotného konania.\n44. Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, generálna prokuratúra, ako aj okresné\nriaditeľstvo Policajného zboru zhodne poukázali na nadmernú aktivitu splnomocneného\nzástupcu poškodenej. Generálna prokuratúra poskytla prehľad úkonov, ktoré splnomocnený\nzástupca\n\npoškodenej\n\nv konaní\n\nuskutočnil.\n\nZ pohľadu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nčinnosť\n\nsplnomocnenca poškodenej aj keď istým spôsobom mohla prispieť k dĺžke konania,\nnemožno hodnotiť ako podstatný faktor, ktorý zapríčinil prieťahy v konaní. Na nariadené\núkony sa poškodená, resp. jej splnomocnenec dostavovali riadne, zásielky preberali včas.\nRealizáciu procesných úkonov, ktoré právny poriadok priznáva poškodenej, nemožno\noznačiť ako obštrukčnú činnosť a je povinnosťou príslušných konajúcich orgánov\nzabezpečiť, aby sa o nich rozhodovalo včas.\n45. Postup konajúceho orgánu, t. j v tomto prípade okresného riaditeľstva\nPolicajného\n\nzboru\n\na okresnej\n\nprokuratúry,\n\nzhodnotil\n\nústavný\n\nsúd\n\njednotlivo.\n\nV posudzovanom období (t. j. od 28. mája 2018 do 31. marca 2020) bolo prípravné konanie\n\n24\n\npoznačené nesústredenou činnosťou vyšetrovateľa spočívajúcou vo vyhotovovaní chybných\nrozhodnutí o pribratí znalca, ktoré boli následne rušené ako nezákonné. Na možné prieťahy,\nako aj na nesprávnu činnosť vo vyšetrovaní bol vyšetrovateľ Policajného zboru upozornený\naj okresnou prokuratúrou. Vytýkaná činnosť vyšetrovateľa nepochybne prispela k tomu, že\nprípravné konanie bolo ukončené až v marci 2020.\n45.1 Čo sa týka postupu samotnej okresnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že\nokresná prokuratúra v posudzovanom období vykonávala dozor nad prípravným konaním\nv posudzovanom období riadne, často sa dopytovala na stav konania, zúčastňovala sa\nvyšetrovacích úkonov a dávala vyšetrovateľovi záväzné pokyny, ktoré ale nie vždy\nvyšetrovateľ dôsledne dodržiaval. V októbri 2018 adresovala vyšetrovateľovi výčitku pre\njeho nesústredenú činnosť.\n46. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľku\nmarkantný a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať.\nVnímajúc však dĺžku samotného posudzovaného obdobia, ktoré ústavný súd môže\nposudzovať v súvislosti so sťažovateľkou označeným základným právom na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote,\nktorá v okolnostiach tohto prípadu predstavuje 22 mesiacov, ústavný súd konštatuje, že\ndĺžka tohto posudzovaného obdobia nie je neúnosná. Pre porovnanie, ak by sa sťažovateľka\nso svojím právom na náhradu škody obrátila na všeobecný súd, ústavne udržateľná doba\ntrvania civilného procesu by bola porovnateľná s dĺžkou posudzovaného obdobia v tomto\ntrestnom konaní. V tomto prípade má väčší význam to, aby orgány činné v trestnom konaní\nzabezpečili sťažovateľke ako oznamovateľke a tvrdenej obeti trestného činu jej účinnú\nochranu a rýchle vyšetrenie celého prípadu, čo však nespadá pod ochranu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. čl. 48. ods. 2 ústavy, ale posudzuje sa v rámci pozitívneho záväzku štátu\nzabezpečiť účinné vyšetrovanie trestného činu, čomu sa ústavný súd venuje pri posudzovaní\nnamietaného porušenia sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 19 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.\n47. Napriek skutočnosti, že posudzované obdobie bolo poznačené neefektívnou\na nesústredenou činnosťou vyšetrovateľa, nie každý takýto zásah musí vyústiť do porušenia\n\n25\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva\nna prejednenie veci v primeranej lehote. Vzhľadom na samotnú dĺžku posudzovaného\nobdobia, ktorú ústavný súd ustálil na 22 mesiacov, a na zvýšenú faktickú náročnosť\nprejednávanej veci dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom\nokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 nedošlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 4 výroku nálezu).\nV. 3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 19\nods. 2 ústavy v spojení s čl. 8 ods. 1 dohovoru a k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1\nústavy postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod\nČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403\n48.\n\nDôvodnosť\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nrešpektovanie\n\nrodinného\n\na súkromného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vidí\nsťažovateľka v porušení práva na účinné vyšetrenie trestného činu, ktoré podľa nej vyplýva\nz tzv. pozitívneho záväzku štátu pri ochrane porušených práv.\n49. Primárnym účelom čl. 8 dohovoru je ochrana proti arbitrárnym zásahom do\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zo strany orgánu verejnej moci\n(Libert proti Francúzsku, rozsudok ESĽP z 22. 2. 2018, sťažnosť č. 588/13, ods. 43).\nČlenské štáty však majú aj pozitívny záväzok zabezpečiť, že práva chránené čl. 8 dohovoru,\nbudú rešpektované aj medzi súkromnými osobami (Burbulescu proti Rumunsku, rozsudok\nESĽP z 5. 9. 2017, sťažnosť č. 61496/08, ods. 108). Tieto záväzky môžu zahŕňať prijatie\nopatrení určených na zabezpečenie rešpektovania súkromného života aj vo sfére vzťahov\nmedzi jednotlivcami navzájom (Evans proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok ESĽP z 10. 4.\n2007, sťažnosť č. 6339/05).\n\n26\n\n50. Ústavný súd si je vedomý tradičnej doktríny, podľa ktorej trestné konanie\npredstavuje vzťah medzi páchateľom a štátom a ústava negarantuje právo tretej osoby, aby\niná osoba bola stíhaná a odsúdená. V tomto prípade je nutné podotknúť, že sťažovateľka\nnenamieta výsledok trestného stíhania obvineného (ktorý jej v čase podania ústavnej\nsťažnosti ani nemohol byť známy), ale namieta, že vyšetrovanie jej trestného oznámenia\nnebolo efektívne a trvalo neprimerane dlho. Ústavný súd už viackrát uviedol, že orgány\nčinné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie oznamovateľa trestného činu riadne\nprešetriť a rozhodnúť o ňom. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo\ndomáhať sa len toho, aby sa s jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne\nzaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave\n(II. ÚS 428/2017).\n51. Ústavný súd akcentuje rozhodovaciu prax ESĽP, ktorý vo viacerých svojich\nrozhodnutiach zdôraznil, že zmluvné štáty dohovoru majú povinnosť chrániť v dohovore\nzakotvené základné ľudské práva a slobody osôb, ktoré podliehajú ich jurisdikcii, pričom\nv nevyhnutných prípadoch majú na tento účel využiť aj prostriedky trestného práva.\nV takomto kontexte ESĽP v rozhodnutí M. C. proti Bulharsku zo 4. decembra 2003,\nsťažnosť č. 39272/98, týkajúcom sa prípadu porušenia práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 dohovoru judikoval, že aj keď je vo všeobecnosti na vôli\nzmluvných štátov dohovoru, akým spôsobom zaistia ochranu jednotlivcov pred zásahmi\niných jednotlivcov do označeného práva, pokiaľ sú v hre základné hodnoty a aspekty\nsúkromného života, musia zmluvné štáty využiť aj účinné trestnoprávne nástroje, a to\nnielen zakotvenie príslušných inštitútov a skutkových podstát v pozitívnom práve, ale tiež\nefektívne vyšetrovania a stíhanie v konkrétnej trestnej veci (III. ÚS 759/2017).\n52. Ústavný súd už v minulosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že\npozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívne rešpektovanie súkromia a rodinného života\nv zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru môže implikovať požiadavku účinnej\ntrestnoprávnej ochrany, najmä v prípade aktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity\njedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života. Pozitívny\nzáväzok štátu v tomto smere môže zahŕňať aj požiadavku efektivity trestného vyšetrovania\n\n27\n\n(rozsudok ESĽP zo 4. 12. 2003 vo veci M. C. proti Bulharsku, sťažnosť č. 39272/98)\n(III. ÚS 194/06). Účinnosť vyšetrenia závisí najmä od jeho dôkladnosti, rýchlosti,\nnezávislosti a nestrannosti.\n53. V zmysle judikatúry ESĽP (napr. prípad Ulusoy proti Turecku, sťažnosť\nč. 54969/09) čl. 8 ods. 1 dohovoru v sebe nesie jednak hmotnoprávnu stránku, výsledkom\nktorej má byť poskytnutie reálnej a účinnej ochrany práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\nzo strany štátu, t. j. prijatie účinných opatrení aj trestnoprávnej povahy, ktorých účinok\nnebude iluzórny. Druhý aspekt tvorí procesná stránka čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktorú tvorí\nprávo na účinné, resp. efektívne vyšetrovanie. Požiadavka účinného vyšetrovania znamená,\nže štát je povinný aj vo sfére vzťahov medzi jednotlivcami navzájom prijať primerané\nopatrenia na účinný postup proti závažným trestným činom, obeťami ktorých sú deti alebo\nostatné zraniteľné osoby, medzi ktoré možno priradiť aj obete domáceho násilia\na sexuálneho zneužívania.\n54. V tomto ohľade ESĽP uviedol, že v určitých situáciách (napr. ublíženie na\nzdraví, znásilnenie, domáce násilie) si efektívne odstrašenie od útokov na fyzickú integritu\nosoby vyžaduje účinný trestno-právny mechanizmus na zabezpečenie adekvátnej ochrany\n(Sandra Janković proti Chorvátsku, rozsudok ESĽP z 5. 3. 2009, sťažnosť č. 38478/05,\nods. 36). V prípade M. T. a S. T. proti Slovenskej republike (rozhodnutie o prijateľnosti\nsťažnosti z 29. 5. 2012) ESĽP zdôraznil, že tento postoj v zásade nie je obmedzený na\nprípady fyzického násilia, ale naopak, osobitne v prípadoch domáceho násilia sa môže\nvzťahovať aj na psychické násilie. Štát je povinný inštitucionálne poskytnúť jedincom\nmožnosti ochrany ich práv, teda vytvoriť proces, ktorý bude účinný nielen z hľadiska\nochrany ich práva na súkromný a rodinný život, ale bude pôsobiť aj smerom navonok voči\nspoločnosti ako garancia ochrany tohto práva a odstrašujúci moment pre potencionálnych\npáchateľov.\n55. Zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže výnimočne viesť\nk porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru.\nPozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy\n\n28\n\ndo samotnej podstaty tohto práva („where fundamental values and essential aspects of\nprivate life are at stake“ – pozri rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985,\nč. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok vo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013,\nč. 5786/08, body 82 a 85). Takými sú predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej\nintegrity, ako sú napríklad prípady domáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti\nSlovensku z 29. 5. 2012, č. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné\nzneužívanie či znásilnenie, pozri napr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3.\n1985, č. 8978/80, bod 27), či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu\nochranu, ako sú napr. deti (rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11. 12. 2012,\nč. 29525/10, bod 91) (podobne II. ÚS 182/2017, III. ÚS 173/2018).\n56. Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky išlo o vyšetrovanie podozrenia\nzo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, teda o sťažovateľkou\ntvrdené domáce násilie, ku ktorému malo dochádzať zo strany jej bývalého manžela\nv období rokov 2000 až 2015, ktoré malo spočívať jednak v priamych fyzických útokoch\nna sťažovateľku, ale aj vyhrážkach fyzickým násilím, či dokonca smrťou a sledovaní\nsťažovateľky. Z uvedeného je možné ustáliť, že sťažovateľka mala pri podávaní trestného\noznámenia tzv. obhájiteľný nárok, ktorý si vyžadoval v tomto prípade prijatie opatrení\nv trestnoprávnej rovine, keďže tvrdené útoky zo strany jej bývalého manžela predstavovali\nzávažný zásah do práv chránených čl. 8 dohovoru.\n57. V zmysle už uvedeného posúdil ústavný súd procesnú stránku poskytnutej\nochrany v prípade sťažovateľky, t. j. účinné vyšetrovanie skutku. Ako už ústavný súd\nvyvodil z chronológie procesných úkonov, ktoré zistil po preskúmaní vyšetrovacieho spisu\nokresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a spisu okresnej\nprokuratúry sp. zn. 1 Pv 157/15/4403, postup vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora\nokresnej prokuratúry bol zo začiatku vyšetrovania trestného oznámenia sťažovateľky\npromptný. Ešte v deň podania trestného oznámenia 16. marca 2015 bolo vyšetrovateľom\nvydané uznesenie o začatí trestného stíhania, bezodkladne sa uskutočnil výsluch\npoškodenej, viacerých svedkov, bol zadržaný a vypočutý bývalý manžel sťažovateľky,\nvyšetrovateľ pribral do konania znalca a už 18. marca 2015 vzniesol vyšetrovateľ bývalému\n\n29\n\nmanželovi sťažovateľky obvinenie. O väzobnom stíhaní obvineného síce nebolo rozhodnuté\npozitívne, no obvinenému bol uložený zákaz priblížiť sa k sťažovateľke. Koncom júla 2015\nmal vyšetrovateľ k dispozícii prvé znalecké posudky, predmetom ktorých bola samotná\nsťažovateľka a obvinený. Po tomto období sa však intenzita postupu vyšetrovateľa\nspomaľovala, predlžovala sa doba medzi jednotlivými procesnými úkonmi, načo dozorujúci\nprokurátor reagoval opatrením z decembra 2015, ktorým uložil vyšetrovateľovi lehotu na\nukončenie prípravného konania. Vyšetrovateľ podal návrh na postúpenie veci podľa § 214\nods. 1 Trestného poriadku v októbri 2016 a potom opakovanie v septembri 2017, v oboch\nprípadoch prokurátor okresnej prokuratúry vydal uznesenie o postúpení veci, ktoré však boli\nv oboch prípadoch zrušené Krajskou prokuratúrou v Nitre a v oboch prípadoch vyústili v to,\nže vyšetrovateľ dostal opatrením pokyny na ďalšie doplnenie vyšetrovania. Nemožno tiež\nnespomenúť chybové uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalca, ktoré sa v priebehu celého\nvyšetrovania opakovali a boli následne ako nezákonné rušené okresnou prokuratúrou.\nNapriek neefektívnemu a nesústredenému postupu vyšetrovateľa v uvedenej trestnej veci\ndozorujúci prokurátor nevyužil možnosť pridelenia veci inému vyšetrovateľovi, napriek\nnávrhom zo strany splnomocneného zástupcu sťažovateľky. K prideleniu veci inému\nvyšetrovateľovi došlo až v auguste 2018, ale v súvislosti so zmenou služobného zaradenia\ndoterajšieho vyšetrovateľa, a nie zásahom dozorujúceho prokurátora. Na dĺžku prípravného\nkonania sa sťažoval aj sám obvinený. Trestná vec obvineného\n\nbola napokon\n\nprávoplatne ukončená 31. marca 2020 uznesením okresnej prokuratúry v spojení\ns uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného\nporiadku.\n58. Vyšetrovanie trestného oznámenia sťažovateľky teda trvalo takmer 5 rokov\na ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto obdobia nebola spôsobená len z dôvodu skutkovej\nzložitosti alebo zvýšenej náročnosti ustálenia skutkového stavu. Aktivita splnomocneného\nzástupcu v konaní, ktorá spočívala v predkladaní dôkazov, vlastných znaleckých posudkov\nči podávaní sťažností proti jednotlivým rozhodnutiam vyšetrovateľa či prokuratúry,\npredstavovala realizáciu procesných práv sťažovateľky, a aj keď orgány činné v trestnom\nkonaní bezpochyby potrebovali čas, aby sa týmito návrhmi a podnetmi riadne vysporiadali,\nnemožno sťažovateľke z tohto dôvodu pričítať zodpovednosť za celkovú dobu trvania\n\n30\n\nprípravného konania. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že na základe sťažnosti\nsťažovateľky došlo dvakrát k zrušeniu uznesenia okresnej prokuratúry o postúpení veci,\nneboli teda nedôvodne podané a viacerými podaniami sa sťažovateľka práve domáhala\nurýchlenia a ukončenia celého procesu vyšetrovania.\n58.1 Zodpovednosť za dĺžku trvania vyšetrovania trestného oznámenia nesie v tomto\nprípade hlavne vyšetrovateľ, a to z dôvodu nekonania, nesústredenej a neefektívnej činnosti,\nktorá musela byť opakovanie naprávaná postupom dozorujúceho prokurátora. Postup\nokresnej prokuratúry ako dozorujúceho orgánu nad činnosťou vyšetrovateľa nemožno\ntaktiež podceniť, pretože aj keď dozor nad vyšetrovaním vykonávala konštante, v konečnom\ndôsledku nezabránila zdĺhavosti a neúčinnosti tohto konania a jej činnosť sa javila skôr\nformalisticky ako reálne účinná. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje aj na § 209\nods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je\npotrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do\nštyroch mesiacov. V tomto prípade sa prípravné konanie podarilo ukončiť až po takmer\npiatich rokoch.\n59. Rýchlosť vyšetrovania je podstatným prvkom účinného vyšetrovania, pretože\nsignalizuje záujem orgánov činných v trestnom konaní na riadnom vyšetrení a ukončení\ncelého prípadu. Naopak, neprimerane zdĺhavé vyšetrovanie môže signalizovať určitú\nakceptáciu a toleranciu k páchaniu domáceho násilia a nepôsobí preventívne ani voči\nverejnosti a ostatným potenciálnym páchateľom tohto druhu trestnej činnosti, a preto takýto\npostup príslušných orgánov nemožno označiť za naplnenie požiadavky účinného\nvyšetrovania. Takmer päť rokov trvajúce vyšetrovanie domáceho násilia, a to bez ohľadu na\nvýsledok prípravného konania, ktoré bolo ukončené až 7 mesiacov po podaní ústavnej\nsťažnosti, nemožno považovať za efektívne a rýchle. Sťažovateľka takmer 5 rokov\nnedostala odpoveď na otázku, či konanie jej bývalého manžela má trestnoprávny charakter,\nnebola nastolená právna istota vo vzťahu medzi obvineným a sťažovateľkou a navyše obraz,\nktorý spoločnosti dáva takéto zdĺhavé konanie príslušných orgánov, sa nejaví ako\nodmietajúci akékoľvek páchanie domáceho násilia.\n\n31\n\n60. Pre porovnanie možno uviesť rozhodnutie ESĽP z 3. decembra 2015 vo veci\nM. a M. proti Chorvátsku (sťažnosť č. 10161/13), v ktorom ESĽP vo vzťahu k efektívnosti\nvyšetrovania domáceho násilia otca voči dcére, ktorá mala byť vystavená ponižujúcemu\nzaobchádzaniu vo forme fyzických a psychických útokov (vyhrážky, nadávky, fyzické\ndonútenie k jedlu a podobne), v ktorom ESĽP posudzoval, či bol dodržaný procesný\npozitívny záväzok štátu vyšetriť obvinenia zo zlého zaobchádzania, vyplývajúci z čl. 3\ndohovoru, ktorý možno podobne aplikovať aj v súvislosti s efektívnym vyšetrovaním\núdajného porušovania práv a hodnôt chránených čl. 8 dohovoru. V tomto rozhodnutí ESĽP\njednak uviedol, že na to, aby bolo možné vyšetrovanie považovať za efektívne, musí byť\nspôsobilé nielen viesť k ustáleniu skutkových okolností prípadu a k identifikácii\na prípadnému potrestaniu tých, ktorí sú zodpovední, no musí spĺňať aj požiadavku včasnosti\na odôvodnenej rýchlosti. V tomto prípade ESĽP konštatoval, že ani po uplynutí 4 rokov\na 5 mesiacov nebolo vydané konečné súdne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté,\nči zranenia sťažovateľky boli spôsobené jej otcom, a ak áno, ktorým by bola ustálená jeho\ntrestnoprávna zodpovednosť a bol mu uložený trest. Za týchto okolností ESĽP vyslovil, že\nštátne orgány nesplnili požiadavku včasnosti obsiahnutej v ich procesnom pozitívnom\nzáväzku vyplývajúcom z čl. 3 dohovoru. Uvedený záver možno v plnej miere podľa\nústavného súdu aplikovať aj na požiadavku účinnosti a efektívnosti vyšetrovania v prípade,\nak sú ohrozené práva a hodnoty chránené čl. 8 dohovoru v prípade, ak je v stávke\npodozrenie z takej závažnej trestnej činnosti, akou je domáce násilie.\n61. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že postupom okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu).\n62. Sťažovateľka namieta, že absenciou účinného vyšetrovania došlo súčasne aj\nk porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nAko už bolo uvedené, sťažovateľka nenamieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti s výsledkom prípravného konania, ktoré v čase podávania\n\n32\n\nústavnej sťažnosti ani nepoznala, ale v súvislosti s účinnosťou vyšetrovania. Vzhľadom\nna to, že ústavný súd dospel k záveru, že samotné vyšetrovanie nesplnilo atribút\nefektívnosti, a to najmä s ohľadom na dĺžku samotného prípravného konania, ktoré trvalo\ntakmer 5 rokov a bolo spôsobené najmä zmätočnou a nesústredenou činnosťou orgánov\nčinných v trestnom konaní, je potrebné konštatovať, že namietaným postupom okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015\na postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 došlo aj\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku\nnálezu).\nV. 4 K namietanému porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 13 dohovoru\npostupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS:\nORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 Pv 157/15/4403\n63. Absencia účinného vyšetrovania má podľa mienky sťažovateľky dôsledok aj\nna porušenie práva sťažovateľky na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.\n64. V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 dohovoru ústavný súd poukazuje na\nsvoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby\na právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky\nnápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených\ndohovorom (III. ÚS 38/05, II. ÚS 99/2011).\n65. Ústavný súd predstavuje v Slovenskej republike posledný inštitucionálny\nmechanizmus ochrany základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd,\nktorý nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov\nverejnej moci. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala k dispozícii\núčinný prostriedok nápravy, ktorý aj využila podaním ústavnej sťažnosti, a tak bola jej\nprávam poskytnutá ochrana zo strany ústavného súdu (III. ÚS 759/2017, bod 38). Ústavný\nsúd preto konštatuje, že v predmetnej veci nezistil súvislosť medzi namietaným porušením\n\n33\n\nčl. 13 dohovoru a namietaným postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní\nvedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej prokuratúry v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403, preto návrhu v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku\nnálezu).\n66. Vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa ústavy a jej práv\nzaručených dohovorom namietaným postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru\na postupom okresnej prokuratúry napĺňa účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním\nsťažnosti ústavnému súdu.\nVI.\nRozhodnutie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n67. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n68. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n69. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáha, aby ústavný súd vzhľadom na\ncelkovú dobu konania, nečinnosť vyšetrovateľa aj prokurátorky, ale hlavne s ohľadom na\nvýznam veci, ktorá si vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania, jej priznal primerané finančné\nzadosťučinenie za utrpenú ujmu vo výške 10 000 eur.\n70. Ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru, ktoré garantujú právo na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života, ako aj základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy na\nsúdnu a inú právnu ochranu. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo vyšetrovanie trestného činu\ntýrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom sa sťažovateľka nachádza v postavení obete\n\n34\n\nvyšetrovaného trestného činu, možno teda hovoriť o zásadnom zásahu do mimoriadne\ncitlivej oblasti jej súkromného a rodinného života, rozhodol ústavný súd tiež o tom, že\nsamotné vyslovenie porušenia týchto práv sťažovateľky nepredstavuje v okolnostiach tejto\nveci primeranú satisfakciu. Vzhľadom na uvedené jej priznal v súlade s čl. 127 ods. 3\nústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 500 eur, pričom sumu 2 000 eur bude povinné uhradiť okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru a 500 eur bude povinná uhradiť okresná prokuratúra (bod 2 výroku\nnálezu).\nVII.\nTrovy konania\n71. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním\na náhradu ktorých si sťažovateľka uplatnila v sťažnosti. Pri stanovení výšky priznanej\nnáhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal ústavný súd z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorej\nzákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2019 je 163,33 eur\na hodnota režijného paušálu je 9,80 eur. Za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020\nje 177,00 eur, hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. S poukazom na výsledok konania\nvznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku\n2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 346,26\neur vrátane režijného paušálu (2 x 163,33 eur + 2 x 9,80 eur) a za jeden úkon právnej služby\nv roku 2020 (vyjadrenie) v sume 187,62 eur vrátane režijného paušálu (177,00 eur + 10,62\neur), t. j. spolu 533,88 eur. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom DPH, vznikol\nsťažovateľke nárok na náhradu trov konania vo výške celkom 640,66 eur. Vzhľadom na\nuvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n\n35\n\n72. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n36", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "orgán činný v trestnom konaní-policajný orgán", "trestné stíhanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-efektívnosť", "trestné stíhanie", "poškodený", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d1f94919-5987-4e56-a886-061055ed74d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2019.1"}, {"guid": "ussr:84e4d783-2769-4e30-8a34-53c50e47eeaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2"}, {"guid": "ussr:a744471b-b248-4ea0-bd6f-cb1017d70864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1"}, {"guid": "ussr:9b68fbe0-574f-4618-ae42-614bd1fc8653", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.173.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.173.2018.1"}, {"guid": "ussr:ee3985bd-6015-4c48-b2d6-59c828df153d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1"}, {"guid": "ussr:9b233e70-cd1f-4cf7-bf34-109180a02adf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.182.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 182/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/2017 z 15. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.182.2017.1"}, {"guid": "ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8"}, {"guid": "ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 194/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/06 z 13. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-13", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff7105fd-5fae-4042-af75-a44f8ac5c4e6"}, {"guid": "ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:821eb170-7d3f-4703-82ca-ed09e24abff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.444.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.444.2026.1"}, {"guid": "ussr:71445f00-76bd-4a11-b2c2-2aa8c33cec8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.173.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.173.2026.1"}, {"guid": "ussr:db40ac92-fd71-450d-a52d-6778907fe351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.225.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.225.2024.2"}, {"guid": "ussr:4c5e9e98-2159-4886-bf9c-090d17a282f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.371.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.371.2023.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:42ccd8a3-bdf2-49d1-9ef5-cd543de93471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 569/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:8ead7432-ae1d-4643-9b01-e4a8819cd20e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.571.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 571/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 571/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.571.2022.1"}, {"guid": "ussr:34cd2a6d-2ec9-44b3-b66a-7bbe1b4813f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.448.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2021 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.448.2021.1"}, {"guid": "ussr:ffa9e8c5-4cfc-4442-a9b1-bb4855268ee4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.409.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.409.2021.1"}, {"guid": "ussr:d89a131b-1d77-422e-b90e-722ee116c5ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.533.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 533/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 533/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.533.2021.1"}, {"guid": "ussr:e54ef2e3-9fd2-44f7-9d76-4e75e4bb4847", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.223.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.223.2021.2"}, {"guid": "ussr:cff94d82-983e-488a-8a82-026b413adf0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2"}, {"guid": "ussr:e353383b-39f4-4ff3-8dc6-75fa8984bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.9.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 9/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 9/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.9.2021.2"}, {"guid": "ussr:c1fdaa1c-8724-4a15-a556-d4d56fc643f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2"}, {"guid": "ussr:3f45769c-6aaa-46c0-ab3a-b3804a1eb376", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2"}, {"guid": "ussr:c8d1fc28-9ad6-40d6-8d13-fb6c2c15a1d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.315.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.315.2020.1"}]}