{"guid": "ussr:bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. I. ÚS 43/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 43/2020-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nUSS SK s. r. o., Kunov 232, Senica, IČO 47 355 255, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Peter Bartoš, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 43 Ek 1365/2018 z 3. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti USS SK s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\n\n13. augusta 2019 sa obchodná spoločnosť USS SK s. r. o., Kunov 232, Senica, IČO 47 355\n255 (ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd podľa ústavy a Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 43 Ek 1365/2018 z 3. júna 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka\nako oprávnená v exekučnom konaní podala 20. septembra 2018 okresnému súdu návrh\nna vykonanie exekúcie na základe nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn.\nRD 109/2018 z 18. júna 2018 (ďalej len „exekučný titul“), vydaného ad hoc rozhodcom\n, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. júla 2018.\n3. Okresný súd uznesením sp. zn. 43 Ek 1365/2018 z 9. novembra 2018, vydaným\nvyšším súdnym úradníkom, návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie zamietol. V rámci\nodôvodnenia rozhodnutia najskôr ozrejmil, že predmetom rozhodcovského konania,\nv ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo uplatnenie náhrady škody spôsobenej úmyselným\nkonaním zo strany povinného ako konateľa obchodnej spoločnosti\n\n,\n\nzavinenej porušením odbornej starostlivosti, zvýhodňovania veriteľa a zavineného úpadku\nobchodnej spoločnosti\n\nOkresný súd zistil, že exekučný titul bol vydaný\n\nv rozhodcovskom konaní, v ktorom vystupoval právny predchodca sťažovateľky ako\nžalobca a povinný ako žalovaný. Rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej bol vydaný\nexekučný titul, bola uzatvorená medzi právnym predchodcom sťažovateľky a obchodnou\nspoločnosťou\n\nPovinný bol v zmysle odôvodnenia exekučného titulu\n\nštatutárnym orgánom spoločnosti\n\nv čase vzniku pohľadávky,\n\nna podklade ktorej právny predchodca sťažovateľky žaloval povinného. Rozhodca\nrozhodcovského súdu odôvodnil právomoc prejednať spor na základe rozhodcovskej\nzmluvy, ktorá vznikla z obsahu všeobecných obchodných podmienok spoločnosti\n, kde sa v čl. XV nachádzala rozhodcovská doložka. Jej obsahom bolo\nokrem iného to, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy vrátane situácie uplatnenia\nnáhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\n2\n\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) budú rozhodované\nrozhodcovským súdom.\n4. Okresný súd bol toho názoru, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom\nkonaní“) aplikačný rozsah rozhodcovskej zmluvy je obmedzený len na existujúce, prípadne\nbudúce spory medzi zmluvnými stranami rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva,\nod ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi právnym\npredchodcom sťažovateľky a povinným, nebola uzavretá medzi sťažovateľkou, resp. jej\nprávnym predchodcom a povinným, a preto nepovažoval za preukázané, že spor, v ktorom\nbol vydaný exekučný titul, by bol vzájomným sporom medzi zmluvnými stranami\nrozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného okresný súd skonštatoval, že rozhodca nemal\nprávomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi právnym predchodcom sťažovateľky\na povinným, a teda exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom o rozhodcovskom\nkonaní, ako aj s § 45 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“).\n5. Sudca okresného súdu sťažnosť sťažovateľky napadnutým uznesením zamietol.\nStotožnil sa s právnym záverom vyššieho súdneho úradníka a na zdôraznenie správnosti\njeho rozhodnutia poukázal na ďalšie dôvody, pre ktoré nepovažoval rozhodcovský rozsudok\nza vykonateľný exekučný titul. V prvom rade uviedol, že ak okresný súd preskúmava\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti\nexekučného titulu, teda či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako, ako by to\nskúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného poriadku.\nExistencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného po materiálnej aj po formálnej\nstránke je predpokladom zákonného vedenia exekúcie, preto ak rozhodnutie bolo „vydané\norgánom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom\nkonaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby\nneexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3\nMCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).“. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť\n3\n\na prejednať vec zakladá platná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka.\nExekučný súd „má, v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať\nsúlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný\ntitul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen\nto, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola\nuzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc\nrozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05. 12.\n2012).“.\n6. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky, okresný súd v napadnutom\nuznesení uviedol, že „povinný ako fyzická osoba konajúca vo vlastnom mene, na vlastnú\nzodpovednosť nijakým spôsobom nebol v zmluvnom vzťahu s oprávneným, ani jeho právnym\npredchodcom, keď v zmluvnom vzťahu konal ako konateľ spoločnosti, teda v mene\nprávnickej osoby, ktorú úkony jej konateľa aj zaväzovali. Povinný nie je právnym\nnástupcom právnickej osoby, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu s právnym\npredchodcom oprávneného, ani oprávneným. Preto sa na nich nevzťahuje rozhodcovská\ndoložka citovaná rozhodcom v odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia.“. K otázke inej\nzmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka v zmysle § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní\nokresný súd uviedol, že za takúto zmenu nemožno považovať, s poukazom na § 135a ods. 2\nObchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti za spôsobenú\nškodu. Zároveň podotkol, že nespochybňuje nárok veriteľa podľa § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka, ale v takom prípade veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu\nškody voči jej konateľovi. To znamená, že „za splnenia základných zákonných\npredpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (a predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti konateľa, vznik škody, príčinná súvislosť\nmedzi nimi) mohol oprávnený ako právny nástupca veriteľa žalobou uplatňovať nárok na\nnáhradu škody voči jej konateľovi vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet, avšak\nkvantitatívne obmedzenej vo výške svojej pohľadávky s príslušenstvom. Za inú zmenu v\nosobe dlžníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK nemožno považovať\nzodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné\nsubjekty zodpovednostného vzťahu, ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody). Na\n4\n\nuvedenom nič nemení ani to, že veriteľ (oprávnený) môže uvedený nárok na náhradu škody\nuplatňovať vo vlastnom mene a na vlastný účet.“. K možnosti aplikovať § 4 ods. 7 zákona\no rozhodcovskom konaní, t. j. považovať rozhodcovskú zmluvu za písomne uzavretú aj\nvtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej\nrozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne, okresný súd uviedol, že „podmienky § 4\nods. 7 ZoRK splnené neboli, keď žalobná odpoveď povinného nebola rozhodcovskému súdu\ndoručená. Pokiaľ niet žalobnej odpovede, nie je možné považovať podmienky uvedené v § 4\nods. 7 ZoRK za splnené. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno vyvodiť, že by pasivita a\nnečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa právomoci\nrozhodcu. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady,\nže nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle:\nneplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje, resp. súhlasí (pozri napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 233/2008 zo dňa 26. 05. 2009).“.\n7. Proti napadnutému uzneseniu sudcu okresného súdu sťažovateľka namierila svoju\nústavnú sťažnosť. Domnieva sa, že splnila všetky zákonné podmienky pre návrh\nna povolenie exekúcie, napriek tomu okresný súd jej návrh zamietol bez toho, aby uviedol\nnejaký zákonný a preskúmateľný dôvod na tento postup. Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia je podľa jej názoru nepreskúmateľné, odporuje platným právnym predpisom –\nzákonu o rozhodcovskom konaní ako aj Exekučnému poriadku. Okresný súd sa tiež\númyselne odklonil o zásadného prejudiciálneho nálezu ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018, v ktorom bola riešená identická právna situácia\nreštriktívneho postupu exekučného súdu pri povoľovaní exekúcie nespotrebiteľského\nrozhodcovského rozsudku. Napadnutým uznesením okresného súdu tak podľa názoru\nsťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených práv podľa ústavy a dohovoru.\n8. Sťažovateľka v úvode svojej rozsiahlo koncipovanej ústavnej sťažnosti najskôr\nozrejmuje, že predmetom rozhodcovského konania bola náhrada škody proti štatutárovi\nspoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v situácii, keď si veriteľ\nnedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Rozhodcovské konanie\nprebiehalo podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.\nObjasňuje, že rozhodcovskému konaniu vedenému pod sp. zn. RD/109/2018 predchádzalo\n5\n\nrozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. RD/238/2017 voči spoločnosti dlžníka\n, ktoré skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/238/2017\nz 20. novembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. novembra 2017.\nPovinný ako bývalý konateľ spoločnosti\n\númyselne uviedol svoju\n\nzadlženú spoločnosť do úpadku, čím zabránil svojim veriteľom reálne si vymôcť svoje\npohľadávky. Preto vzniklo sťažovateľke zákonné právo podať žalobu o náhradu škody\nna rovnaký rozhodcovský súd (podľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) voči\npovinnému ako konateľovi spoločnosti dlžníka\n\npodľa § 135a ods. 5\n\nObchodného zákonníka. Na základe toho sťažovateľka uzatvára, že predmetom\nrozhodcovského konania vedeného pod sp. zn. RD/109/2018 už nebolo dokazovanie\nexistencie rozhodcovskej zmluvy, keďže táto už bola právoplatne rozhodnutá – res iudicata\nv skoršom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RD/238/2017. Predmetom\nneskoršieho rozhodcovského konania tak bolo už iba dokazovanie, či povinný ako konateľ\nspoločnosti dlžníka\n\nkonal, alebo nekonal s odbornou starostlivosťou a či\n\nspôsobil, alebo nespôsobil škodu.\n9. Nadväzne sťažovateľka zhrnula v ústavnej sťažnosti právne závery, ktoré\nvyplývajú z napadnutého uznesenia okresného súdu:\n„ - Exekučný súd vždy meritórne preskúmava nespotrebiteľské rozhodcovské\nrozhodnutie.\n- Exekučný súd vždy pri nespotrebiteľskom rozhodcovskom rozhodnutí skúma\nexistenciu platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.\n- Novela zákona č. 244/2002 Z. z. platná od 01.01.2015, najmä v časti zrušenia\nustanovenia § 45, neplatí na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica.\n- Iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý platí rozhodcovská zmluva podľa § 3\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. nie je aplikovateľná na štatutára spoločnosti dlžníka.\n- Exekučný Okresný súd v Banskej Bystrici je oprávnený vykonať akýkoľvek\nmeritórny prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského konania podľa vlastného uváženia\na nie je pritom viazaný žiadnymi zákonnými limitmi uvedenými v zákone č. 244/2002 Z. z.\nani limitmi uvedenými v Exekučnom poriadku.\n- Iné názory - prejudiciálne rozhodnutia kauzálne príslušného Okresného súdu\nBratislava V, Okresného súdu v Banskej Bystrici, odvolacích súdov (vrátane Krajského\n6\n\nsúdu v Banskej Bystrici), Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nemajú žiaden vplyv na\nrozhodovaciu prax exekučného Okresného súdu v Banskej Bystrici.“\n10. Podľa názoru sťažovateľky žiaden z právnych záverov uvedených v bode 9 nie je\nsprávny, pretože odporujú právnym názorom, ktoré vyplývajú zo zaužívanej aplikačnej\npraxe, a sú z časti založené na starších súdnych rozhodnutiach spred roku 2015, ktoré\nnereflektujú aktuálny právny stav, t. j. príslušnú zmenu zákona o rozhodcovskom konaní\na tiež od 1. apríla 2017 účinnú zmenu Exekučného poriadku. Takáto nesprávna aplikácia\nzákona o rozhodcovskom konaní v justičnej praxi je príčinou nedostatočnej dôvery\nv nespotrebiteľské rozhodcovské konania v Slovenskej republike.\n11. V rámci svojej argumentácie sťažovateľka tiež poukazuje na dielo Gyárfáš, J.,\nŠtevček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.\nCituje z neho viaceré časti týkajúce sa tichého (tacitného) uzavretia rozhodcovskej zmluvy,\nku ktorému dochádza aj v prípade, ak žalovaný nenamietne nedostatok právomoci\nrozhodcovského súdu. Následne cituje aj časti týkajúce sa rozsahu rozhodcovskej zmluvy,\npodľa ktorých rozhodcovská zmluva pokrýva aj spory o nároky ex contractu, ako aj\ndeliktuálne a kvázi deliktuálne nároky, spory o platnosť alebo účinnosť zmluvy, nároky\nz bezdôvodného obohatenia. Rovnako tak cituje aj časti týkajúce sa právomoci\nrozhodcovského súdu rozhodnúť aj prejudiciálne otázky, zachovania písomnej formy\nrozhodcovskej zmluvy a dôvodov na zrušenie rozhodcovskej zmluvy.\n12. Ďalej sťažovateľka uvádza, že § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňoval\nexekučnému súdu vykonať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, existencie\nrozhodcovskej zmluvy a procesných vád rozhodcovského konania v celom rozsahu podľa\n§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní\nbolo s účinnosťou od 1. januára 2015 zrušené, „zákonodarca si už ďalej neželal, aby\nexekučný súd skúmal právomoc rozhodcovského súdu, alebo ani iným spôsobom\npreskúmaval nespotrebiteľské rozhodcovské konania. Toto úzko súvisí s oddelením\nspotrebiteľskej arbitráže do nového zákona č. 335/2014 Z. z., kde exekučnému súdu zostalo\nzachované právo preskúmavať spotrebiteľské rozhodcovské konania. Takéto oprávnenie\nexekučného súdu je dokonca priamo zakotvené v ustanovení 53 ods. 3 písm. f) Exekučného\n7\n\nporiadku. Je nepochybné, že predstava zákonodarcu bola dať právomoc preskúmavať\nexekučnému súdu iba spotrebiteľské rozhodcovské konania.\nOd 01. 01. 2015 je jediná možnosť na napádanie nespotrebiteľského rozhodcovského\nkonania vedeného podľa zákona č. 244/2002 Z. z. iba podanie námietky - žaloby podľa § 9\nods. 5, § 21 ods. 4, § 22d, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a to výlučne v hmotnoprávnej\nlehote uvedenej v zákone a iba na kauzálne príslušný súd podľa § 28 Civilného sporového\nporiadku. Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo právoplatne zrušené kauzálne\npríslušným súdom má rovnaké účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu.\nOd 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 bolo v Exekučnom poriadku obsiahnuté ustanovenie\n§ 56 ods. 5, ktoré jediné umožňovalo exekučnému súdu odložiť výkon exekúcie oprávneného\ns blokovaním majetku povinného v prípade, že povinný podal návrh - žalobu na príslušný\nsúd o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia - a to až do právoplatného skončenia súdneho\nkonania na príslušnom súde. Takéto ustanovenie od 01. 04. 2017 ale už Exekučný poriadok\nneobsahuje. Je nesporné, že zákonodarca si už neprial ani to, aby exekučný súd vôbec\nodkladal exekúciu aj v prípade podania žaloby povinným na kauzálne príslušný súd voči\nexekučnému titulu.“.\n13. Okresný súd si podľa názoru sťažovateľky nesprávne vykladá pojem\npreskúmavanie exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z § 6 zákona\no rozhodcovskom konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posudzovať iba okolnosti\nspôsobilosti byť rozhodcom. Posudzovanie právomoci orgánu, ktorý vydal nespotrebiteľské\nrozhodcovské rozhodnutie, nad rozsah § 6 zákona o rozhodcovskom konaní je neprípustné.\nOd 1. januára 2015 exekučný súd nemá právomoc preskúmavať právomoc rozhodcovského\nsúdu a existenciu rozhodcovskej zmluvy pri nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach.\n14. Na podporu priechodnosti svojich názorov sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nuvádza početnú judikatúru krajského súdu, Okresného súdu Bratislava V, samotného\nokresného súdu a tiež iných exekučných súdov, v ktorých tieto súdy obdobnú právnu vec\nposúdili odlišne. Osobitne poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 1/2018\na na jeho nález sp. zn. II. ÚS 300/2018. Z týchto rozhodnutí obsiahlo cituje právne vety,\nktoré podľa nej preukazujú (ak ich účastníci sú konatelia spoločnosti dlžníka), „že\nrozhodcovský súd má právo konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka o\n8\n\nnáhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka ako inú\nzmenu v osobe dlžníka podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. vo vzťahu, na ktorý sa\nvzťahuje rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva je vždy uzavretá medzi veriteľom a\nspoločnosťou dlžníka a konateľ dlžníka k nej pristupuje priamo zo zákona. Je to univerzálna\nzodpovednosť štatutára za svoje konanie... Rozhodcovský súd má právomoc konať a\nrozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9\nObchodného zákonníka ...“.\n15. Napokon sťažovateľka poukazuje na to, že zákonodarca „prijal pre slovenský\nprávny systém ako základ nespotrebiteľského rozhodcovského konania text Modelového\nzákona EÚ UNCITRAL a princíp procesnej aplikácie podľa nemeckého systému\nnespotrebiteľského rozhodcovského konania. Takýto systém od 01. 01. 2015 platí aj na\nSlovensku. Rozhodcovská zmluva už nemusí byť podpísaná. Môže vzniknúť aj odkazom na\nakýkoľvek dokument, kde je rozhodcovská doložka obsiahnutá. Tiež ako iná zmena v osobe\ndlžníka a veriteľa. Rozhodcovská zmluva sa môže platne uzatvoriť aj vo vzájomne\nvymenenej\n\nkorešpondencii.\n\nPrávomoc\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\nv\n\nnespotrebiteľskom\n\nrozhodcovskom konaní medzi žalobcom a žalovaným vzniká množstvom rôznych spôsobov,\nvrátane jej vzniku podľa procesnej situácie v samotnom rozhodcovskom konaní.“.\n16. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd prijal jej\nústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom vyslovil, že uznesením okresného\nsúdu boli porušené jej v záhlaví označené práva, napadnuté rozhodnutie okresného súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n9\n\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n20. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n21. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34\na § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne\nneoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n22. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno považovať aj tú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\n10\n\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n23. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje\nna svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Uvedený právny názor\nmožno primerane aplikovať aj na rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, ktoré\npreskúma sudca všeobecného súdu na základe sťažnosti ako osobitného prostriedku\nprocesnej obrany podanej stranou sporu. Vychádzajúc z uvedeného, pre posúdenie ústavnej\nudržateľnosti záverov okresného súdu v napadnutom uznesení sa ústavný súd v potrebnom\nrozsahu oboznámil i s uznesením okresného súdu vydaným vyšším súdnym úradníkom.\n24. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n26. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s napadnutým uznesením\nokresného súdu, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka o zamietnutí jej návrhu na vykonanie exekúcie. Základom argumentácie\n11\n\nsťažovateľky je tvrdenie, že pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný\nv nespotrebiteľskej veci, exekučný súd nemôže preskúmavať v exekučnom konaní\nprávomoc rozhodcovského súdu, teda ani skúmať existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej\nzmluvy (doložky). Okresný súd však v napadnutom uznesení tento právny názor\nnerešpektoval. Zásah do jej práv vidí sťažovateľka v arbitrárnom postoji sudcu okresného\nsúdu k jej návrhom a argumentom, ktoré predostrela v rámci sťažnosti. Presvedčená\no relevantnosti svojich argumentov tak od ústavného súdu očakáva prehodnotenie záveru,\nku ktorému dospel okresný súd.\n27. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu a podstatu\nargumentácie sťažovateľky je potrebné v úvode pripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha\nhodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi,\npretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti.\nSúdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo\nvyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje\nústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom\nsmere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo\nsvojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n28. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n12\n\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n29. Pre účely overenia opodstatnenosti námietok vznesených sťažovateľkou, ktoré\nnamierila proti dôvodom napadnutého uznesenia, sa ústavný súd oboznámil s jeho obsahom\na po jeho preskúmaní konštatuje, že okresný súd aplikujúc a riadne interpretujúc príslušné\nzákonné ustanovenia Exekučného poriadku i zákona o rozhodcovskom konaní, dostatočne\njasne a relevantne vysvetlil svoj postoj k právomoci preskúmavať exekučný titul.\n30. Okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na závery\nvyššieho súdneho úradníka, ktorými odôvodňoval zamietnutie návrhu sťažovateľky\nna vykonanie exekúcie a na ne nadväzujúc, pomerne vyčerpávajúco reagoval na námietky\nsťažovateľky predostreté v jej sťažnosti. Okresný súd sa špecificky vysporiadal s otázkou\nmožnosti\n\npreskúmavať\n\nprávomoc\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\nskúmaním\n\nexistencie,\n\nresp. platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) a uviedol, že tento postup vyplýva\nz povinnosti exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zisťovať\nsúlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, t. j. aj to, či je exekučný titul podľa § 45\nExekučného poriadku vykonateľný. Okresný súd okrem toho skúmal to, či je daná iná\nzmena v osobe dlžníka podľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a uviedol, že\nprávo veriteľa uplatňovať nárok na náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného\nzákonníka proti konateľovi spoločnosti nie je zmenou v zmysle uvedeného ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní. Napokon sa vysporiadal aj s otázkou, či došlo k uzavretiu\nrozhodcovskej zmluvy postupom podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, s tým,\nže poukázal na absenciu žalobnej odpovede povinného a tiež na právne posúdenie mlčania\n(nečinnosti) v našom právnom poriadku. Tieto právne závery okresného súdu nie je\npotrebné zo strany ústavného súdu dopĺňať alebo revidovať, naopak, ústavný súd môže\nna ne s ohľadom na sťažnostné námietky sťažovateľky v plnom rozsahu odkázať, keďže\npodľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a obsahujú relevantné a zrozumiteľne\nformulované právne argumenty. Sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nijako neindikujú\ntaké pochybenia v napadnutom uznesení okresného súdu ako exekučného súdu, ktoré by\n13\n\nmali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia\nporušenia označených práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru.\n31. Ústavný súd preskúmal i opodstatnenosť jednotlivých námietok sťažovateľky\nzhrnutých v prvej časti tohto uznesenia, s ktorými sa okresný súd údajne nevysporiadal,\nresp. vysporiadal svojvoľne. Pokiaľ ide o odkaz sťažovateľky na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6 ECdo 7/2013, okresný súd uviedol, že toto rozhodnutie „sa týkalo\nposudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej veci, pričom len okrajovo\nuviedol rozdiely, ktoré sú v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach. Navyše v tomto\nrozhodnutí nespochybnil ani nepopieral iné svoje rozhodnutie (sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo\ndňa 13. 10. 2011 - R 46/2012), ktoré sa priamo zaoberalo existenciou rozhodcovskej zmluvy\n(doložky) a jednotlivými písomnými formami jej uzavretia, pričom nerozhodoval túto vec z\nhľadísk spotrebiteľského práva. Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 MCdo 11/2010 sa týka spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom\nz neho vôbec nevyplýva, že by exekučný súd nemal preskúmavať právomoc orgánu\n(rozhodcovského súdu) na konanie a vydanie exekučného titulu.“. K poukazu sťažovateľky\nna iné rozhodnutia okresný súd uviedol, že ňou uvedené rozhodnutia okresných súdov boli\nvydané vyššími súdnymi úradníkmi, nejde o formálne pramene práva a o ustálenú súdnu\nprax najvyšších súdnych autorít. Okresný súd za „ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych\nautorít považuje... predovšetkým rozhodnutia publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk,\nktoré vyjadruje vyššiu mieru akceptácie uvedeného rozhodnutia a jeho záverov sudcami\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jedno z takých je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, zverejnené v zbierke pod\nčíslom, R 46/2012, ktorého závery potvrdzujú možnosť a povinnosť exekučného súdu\npreskúmavať právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor, ktorého výsledkom je\nrozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je predložené exekučnému súdu ako exekučný titul.\nTaktiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 484/2018-28 zo dňa\n13. 09. 2018 vydané v skutkovo obdobnej veci potvrdzuje správnosť záverov exekučného\nsúdu v sťažnosťou napadnutom uznesení.“.\n32. K námietke sťažovateľky o tom, že exekučný súd nemá právomoc posudzovať\nexekučný titul, okresný súd tiež uviedol, že „exekučný súd je oprávnený pri každom\n14\n\nexekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou\nstránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený.\nPokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava\nformálnu\n\nstránku\n\nvykonateľnosti\n\noprávneným\n\npredloženého\n\nexekučného\n\ntitulu.\n\nPreskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu\nexekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č. k. III. ÚS\n86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č. k. III. ÚS\n125/2011-17 zo dňa 29. 03. 2011; č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č. k. I. ÚS\n379/2012-19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo\n164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010\nzo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa\n22.05.2013.“.\n33. Ústavný súd nezistil (ani) v takto formulovaných odpovediach okresného súdu\nna námietky sťažovateľky nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo arbitrárnosti alebo\nústavnej\n\nneakceptovateľnosti\n\nnapadnutého\n\nuznesenia.\n\nJe\n\npotrebné\n\nzdôrazniť,\n\nže\n\nsťažovateľka pred ústavným súdom zopakovala už uvedené námietky, ktoré už boli\npredmetom preskúmavania okresným súdom, na základe ňou podanej sťažnosti\nproti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, teda ústavná sťažnosť je vlastne\niba pokračujúcou polemikou s právnym názorom okresného súdu. Sťažovateľka tak vedome\nstavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď\npožaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jej právnym názorom.\nÚstavný súd v súvislosti s takto koncipovanou ústavnou sťažnosťou aj na tomto mieste\npripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva (bod 27).\n34. Ústavný súd tiež neakceptoval námietku sťažovateľky, že právny záver\nokresného súdu je v rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 300/2018\nz 5. septembra 2018. V predmetnom náleze sa ústavný súd priamo nevyjadril k ústavnej\nudržateľnosti preskúmavania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom z hľadiska jeho\nformálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, resp. skúmania existencie alebo platnosti\n15\n\nrozhodcovskej zmluvy (doložky) exekučným súdom pre účely posúdenia právomoci\nrozhodcovského súdu. Je potrebné uviesť, že ústavný súd podobne posúdil odôvodnenie\nnálezu sp. zn. II. ÚS 300/2018 aj v uznesení sp. zn. II. ÚS 50/2019.\n35. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť, v rámci\nktorej už vyslovil vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu v nespotrebiteľskej veci, že je\npovinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je\nbez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje\nprávomocou na rozhodovanie veci, a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno\npovažovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (IV. ÚS 484/2018,\nII. ÚS 50/2019). Ústavný súd sa tiež stotožnil s názorom všeobecných súdov o tom, že\nexekučný súd je (aj naďalej) oprávnený a zároveň aj povinný skúmať, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení\notázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný\nspor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd\n(III. ÚS 378/2018). Od uvedených právnych záverov sa ústavný súd nemá dôvod odchýliť\nani v aktuálne prerokúvanej veci.\n36. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľky s napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu\nbude spĺňať očakávania a predstavy strany sporu. Aj stabilná rozhodovacia činnosť\nústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého\nnemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu,\nvrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah\nopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto\nprocesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného\nprocesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu,\nprípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07,\n16\n\nIII. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru ústavného súdu učinil okresný súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia zadosť.\n37. K obdobným právnym záverom ústavný súd dospel aj pri rozhodovaní vo veci\nvedenej pod sp. zn. I. ÚS 381/2019, od ktorých sa v danom prípade, vzhľadom na totožnosť\nskutkových okolností a sťažovateľkou predostretú argumentáciu, nemá dôvod odchýliť.\n38. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že niet žiadnej relevantnej\nspojitosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bezpredmetné\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81701416-67f8-491a-a8be-de52c3aecde0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1"}, {"guid": "ussr:074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1"}, {"guid": "ussr:6e0e8c08-40ef-43de-be6b-7e4389eded2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 378/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1"}, {"guid": "ussr:6bed6cf4-9734-49a1-9d66-6e159fb65dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "ussr:6440acd9-dff7-4a17-9c26-1b27924a0fa1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:680e2678-f37d-4335-9c8c-40e2a592efac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1"}]}