{"guid": "ussr:60d1f315-4a2f-4c52-8535-eaa116f53fb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 428/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.428.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/60d1f315-4a2f-4c52-8535-eaa116f53fb8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.428.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.428.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.428.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 428/2020-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky obchodnej spoločnosti IRIDIS s. r. o., Sladovnícka 2557/13, Trnava,\nIČO 47 895 942, zastúpenej Advokátska kancelária Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ing. Pavol Korytár, vo veci namietaného\nporušenia čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k.\n19 Cbi 4/2014-348 z 26. mája 2020 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 CoKR\n23/2018 z 22. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti IRIDIS s. r. o. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2020\ndoručená a 2. septembra 2020 doplnená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti IRIDIS\ns. r. o., Sladovnícka 2557/13, Trnava, IČO 47 895 942 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných\npráv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 19 Cbi 4/2014348 z 26. mája 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 CoKR 23/2018 z 22. novembra 2018 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že žalobou doručenou\nOkresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) 10. marca 2014 sa sťažovateľka domáhala\nproti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaný v 1. rade“) –\n,\n\n,\n\n(ďalej len „úpadca“),\n\n„žalovaní v 2. a 3. rade“) a\n\n(ďalej len\n\n(ďalej len „žalovaný vo 4. rade“) určenia\n\nneplatnosti právnych úkonov – zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru\nuzavretej 13. decembra 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade\nako kupujúcimi a darovacej zmluvy uzavretej 7. januára 2013 medzi žalovanými v 2. a 3.\nrade ako darcami a žalovaným vo 4. rade ako obdarovaným, alternatívne určenia\nneúčinnosti týchto právnych úkonov.\n\n2\n\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 19 Cbi 4/2014-143 z 10. augusta 2017 žalobu\nzamietol primárne z dôvodu, že procesná úprava platná a účinná k momentu meritórneho\nrozhodnutia, t. j. § 137 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (účinného\nod 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), žalobu o určenie právnej skutočnosti zásadne nepripúšťa,\npričom § 39 Občianskeho zákonníka, o ktorý sťažovateľka svojimi skutkovými tvrdeniami\nopierala neplatnosť právnych úkonov, nie je právnym predpisom, z ktorého by prípustnosť\nžaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 137 písm. d) CSP vyplývala.\nOkresný súd podporne uviedol, že v konaní nezistil a ani sťažovateľka nepreukázala\nexistenciu vecného základu pre záver o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39\nObčianskeho zákonníka, teda pre sťažovateľkou tvrdený rozpor so zákonom a obchádzanie\nzákona. Vo vzťahu k odporovateľnosti darovacej zmluvy je podľa okresného súdu žaloba\nnedôvodná\n\npre\n\nnesplnenie\n\npodmienky takejto\n\nžaloby spočívajúcej\n\nv\n\nuplatnení\n\nodporovacieho práva vo vzťahu k právnemu úkonu úpadcu. Tento záver vyplýva\nzo skutočnosti okruhu zmluvných strán darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako právny\núkon medzi žalovanými v 2. a 3. rade ako darcami a žalovaným vo 4. rade ako\nobdarovaným. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve bola žaloba o určenie jej neúčinnosti podaná\nproti žalovanému v 1. rade ako proti subjektu, u ktorého absentuje pasívna vecná\nlegitimácia.\n4. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 CoKR\n23/2018 z 22. novembra 2018 rozsudok okresného súdu č. k. 19 Cbi 4/2014-143\nz 10. augusta 2017 potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n5. Dňa 1. marca 2019 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľky proti\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 14 CoKR 23/2018 z 22. novembra 2018.\n6. Okresný súd 6. marca 2019 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní od dourčenia\nvýzvy zaplatila súdny poplatok za podané dovolanie v sume 199 € s tým, že ak nebude\nsúdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola doručená\nsťažovateľke prostredníctvom jej právneho zástupcu 6. marca 2019.\n\n3\n\n7. Dňa 29. marca 2019 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podané dovolanie\nv sume 199 €.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) listom sp. zn. 5 Obdo\n58/2019 z 15. apríla 2020 vrátil predmetnú právnu vec okresnému súdu ako nesprávne\npredloženú s tým, že včasné zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie je podmienkou\nkonania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže rozhodnúť o podanom dovolaní. Súdny\npoplatok za dovolanie je splatný jeho podaním a účelom výzvy nie je uloženie povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie, pričom samotná poplatková\npovinnosť vyplýva priamo zo zákona. V tejto súvislosti najvyšší súd s poukazom na § 10\nods. 1 v spojení s § 12 ods. 2 prvou vetou zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) uložil okresnému súdu dovolacie konanie\nzastaviť vzhľadom na to, že sťažovateľka súdny poplatok zaplatila oneskorene, hoci\no procesných následkoch nesplnenia tejto povinnosti v súdom určenej lehote bola vo výzve\nsúdu riadne poučená, pričom nešlo o žiaden z prípadov uvedených v § 10 ods. 2 zákona\no súdnych poplatkoch.\n9. Okresný súd uznesením č. k. 19 Cbi 4/2014-348 z 26. mája 2020 dovolacie\nkonanie zastavil, rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu.\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd uznesením č. k.\n19 Cbi 4/2014-348 z 26. mája 2020 dovolanie zamietol. Okrem toho konštatovala, že\nžalovaní v 2. a ž 4. rade si svoje práva v reštrukturalizácii neuplatnili. Žalovaní v 2. a 3. rade\nsa stali vlastníkmi nehnuteľností počas dozornej správy nariadenej na majetok úpadcu\npo skončení\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\nv rozpore\n\ns reštrukturalizačným\n\nplánom\n\npotvrdeným reštrukturalizačným súdom, pričom nezaplatili celú výšku kúpnej ceny\nza nehnuteľnosti, pretože došlo k započítaniu pohľadávok zo zaplatených preddavkov, ktoré\nboli v čase započítania nevymáhateľné, s nárokom úpadcu na zaplatenie celej výšky kúpnej\nceny z výťažku, ktorý bol určený na uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu vrátane\nsťažovateľky, v poradí určenom v reštrukturalizačnom pláne. Sťažovateľka považuje právne\n4\n\nzávery konajúcich súdov za absurdné a ústavne nekonformné a ich rozhodnutiam vytýka, že\nneobsahujú riadne odôvodnenie vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu úpadcu, ktorý je\nv rozpore s reštrukturalizačným plánom. Došlo tak k individuálnemu uspokojeniu\nžalovaných v 2. až 4. rade s neprihláseným nárokom v reštrukturalizačnom konaní na úkor\niných veriteľov po skončení reštrukturalizácie.\n10.1 Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného\nsúdu, ako aj porušenie čl. 12 ústavy, základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\n5\n\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo\nstrany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného\nsúdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n14. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a\nv právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n\n6\n\n15. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n16. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n7\n\n22. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n23. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na\nprerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez\nzastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o\nustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný\noneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu č. k. 19 Cbi 4/2014-348 z 26. mája 2020 (bod 8) a námietka porušenia čl. 12\nústavy, základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. 14 CoKR\n23/2018 z 22. novembra 2018 (bod 3), ktorý sťažovateľka považuje za ústavne\nnekonformný, neobsahujúci riadne odôvodnenie vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu\núpadcu, ktorý je v rozpore s reštrukturalizačným plánom (bod 9).\nIII.1 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 19 Cbi\n4/2014-348 z 26. mája 2020\n25. Napadnutým uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2020, okresný\nsúd zastavil dovolacie konanie z dôvodu, že sťažovateľka súdny poplatok za dovolanie\nzaplatila oneskorene, hoci o procesných následkoch nesplnenia tejto povinnosti v súdom\n8\n\nurčenej lehote bola vo výzve súdu riadne poučená, pričom nešlo o žiaden z prípadov\nuvedených v § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.\n26. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti skutkové a právne\nzávery okresného súdu nijako nespochybnila a proti napadnutému uzneseniu nevzniesla\nžiadnu právne relevantnú námietku. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný\nsúd uznesením č. k. 19 Cbi 4/2014-348 z 26. mája 2020 dovolanie zamietol.\n27. Ústavný súd listom z 25. augusta 2020 podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nvyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti vrátane zaslania príloh\nústavnej sťažnosti a plnomocenstva, ktoré boli doručené 2. septembra 2020.\n28. Pokiaľ ide o obsahové nedostatky ústavnej sťažnosti spočívajúce v neuvedení\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť\nk porušeniu jej základných práv a slobôd [§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde]\nnapadnutým uznesením okresného súdu, v okolnostiach daného prípadu by ani ich prípadné\nodstránenie neviedlo k prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n29. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal\npo splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba\nsplní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa\núčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré\nz tohto postavenia vyplývajú.\n30. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si\nosvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na\nprístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie\nobmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej\nmiere, že by uvedené právo bolo dotknuté vo svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia\nsú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie\nlen vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\n9\n\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. rozsudok vo veci Guérin proti Francúzsku z 29. 7.\n1998).\n31. V súvislosti s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok ako jednou z podmienok\nkonania už ústavný súd judikoval, že poplatková povinnosť, ktorá vzniká účastníkovi\nvykonaním poplatkového úkonu podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch, nie je sama osebe\nspôsobilá zasiahnuť do samotnej podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (m. m. I. ÚS 176/03, I. Ú S 45/09, I. Ú S 464/2010).\n32. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 nie je právom\nabsolútnym. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha\ntoto právo obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy),\nakými sú napríklad spôsobilosť byť účastníkom konania, povinnosť právneho zastúpenia\nv niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti návrhu na začatie konania, zákonné\nlehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Splnenie\npoplatkovej povinnosti je procesnou podmienkou konania vyplývajúcou z osobitného\npredpisu – zákona o súdnych poplatkoch (m. m. I. ÚS 171/2020).\n33. Aj ESĽP opakovane zdôraznil, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemôže byť\npovažovaná za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samo osebe bolo\nv nesúlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napríklad rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko\nz 19. 6. 2001, § 60), že z čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva právo na bezplatné súdne konanie\n(m. m. rozsudok vo veci Airey v. Írsko z 9. 10. 1979, § 25 – § 26) a že nikdy nevylúčil\nmožnosť, že potreby spravodlivého výkonu justície môžu odôvodniť uloženie peňažného\nobmedzenia na prístup jednotlivca k súdu (m. m. rozsudok vo veci Tolstoy – Miloslavsky v.\nSpojené kráľovstvo z 13. 7. 1995, § 61 a nasl.; rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko, § 54).\n34. Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd uznesením č. k.\n19 Cbi 4/2014-348 z 26. mája 2020 dovolanie zamietol, ústavný súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie takouto právomocou, na rozdiel od dovolacieho súdu, nedisponuje. To napokon\n10\n\npreukázala aj kópia napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorú sťažovateľka ústavnému\nsúdu dodatočne doručila 2. septembra 2020.\n35. Vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu (správaniu) sťažovateľky ústavný súd\npoukazuje na judikatúru ESĽP, ktorý vyslovil, že: „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá\nako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená\nna nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák\nv. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004, III. ÚS 52/06).“\n36. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou\nnamietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c)\nzákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\nIII.2 K námietke porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 14 CoKR 23/2018 z 22. novembra 2018\n37. Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č. k.\n19 Cbi 4/2014-143 z 10. augusta 2017 ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), pričom\nsťažovateľku poučil o tom, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak\nto zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n38. Zastavenie dovolacieho konania z dôvodu, že dovolateľ súdny poplatok\nza dovolanie zaplatil oneskorene, hoci o procesných následkoch nesplnenia tejto povinnosti\nv súdom určenej lehote bol vo výzve súdu riadne poučený, pričom nešlo o žiaden z prípadov\nuvedených v § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, bráni ústavnému prieskumu\nrozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. V takomto prípade nemôže ústavná sťažnosť\nslúžiť ako prostriedok, ktorým sa má docieliť náprava, resp. zvrátenie následku skoršej\nprocesnej pasivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako sporovej strany v dovolacom\nkonaní.\n11\n\n39. Aj v danom prípade procesná pasivita sťažovateľky (dovolateľky) v dovolacom\nkonaní zmarila možnosť, aby sa k tvrdenému nedostatku odôvodenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu úpadcu, ktorý je\nv rozpore s reštrukturalizačným plánom, vyjadril najvyšší súd.\n40. Takéto správanie odporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej\npodstate znemená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí\nsvoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\nV slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili\na starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,\nosobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných\nustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012).\n41. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.\n42. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n43. Z dôvodovej správy k zákonu o ústavnom súde vyplýva, že „neprípustnosť\nnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom znamená, že zákon zakazuje ústavnému\nsúdu konať o návrhu, hoci má na rozhodnutie právomoc. Dôvodmi, pre ktoré je návrh\nna začatie konania pred ústavným súdom neprípustný, sú: prekážka veci rozsúdenej,\nprekážka už začatého konania, ústavný zákaz na podanie opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu ústavného súdu (čl. 133 ústavy, časť vety pred bodkočiarkou) a ďalšie dôvody,\nktoré výslovne ustanovuje zákon, napríklad nevyčerpanie iných právnych prostriedkov\nnápravy (§ 132 ods. 2, § 142 ods. 2). Prekážka veci rozsúdenej je zmiernená prípustnosťou\nnového návrhu, ak dôvodom odmietnutia predchádzajúceho návrhu bolo len nesplnenie\n12\n\npodmienok konania. Napríklad v prípade, ak by ústavný súd odmietol sťažnosť podľa čl.\n127 ústavy z dôvodu, že sťažnosťou bolo napadnuté neprávoplatné rozhodnutie,\npo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je možné toto rozhodnutie napadnúť novou\nsťažnosťou.“.\n44. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov\nalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho\npráva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého\nporušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m.\nIII. ÚS 1/04). Sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej\njudikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej\nochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými\nsúdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá\nsťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo\nje zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky\nim dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva\nalebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto\nzákladného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1\nústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).\n45. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou\nnamietala porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nIII.3 K námietke porušenia čl. 12 ústavy napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\n46. Článok 12 ods. 1 ústavy svojou prvou vetou priznáva rovnaké práva všetkým\nľudským bytostiam. V jeho druhej vete sa garantuje všetkým subjektom práva, že základné\n13\n\npráva a slobody im nemožno odňať, scudziť, nie sú premlčateľné, ani im ich nemožno\nzrušiť. Základné práva a slobody, ktoré podľa ústavy patria právnickým osobám, sú\nchránené spôsobom vymedzeným v druhej vete čl. 12 ods. 1. (PL. ÚS 33/95)\n47. Zásady uvedené v čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy v súhrne vyjadrujú podstatu základných\npráv ako prirodzených práv človeka a majú univerzálny charakter. Sú to ústavné direktívy\nadresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov.\nVzhľadom na tieto znaky nemôžu byť zásadne priamo aplikovateľné v individuálnych\nzáležitostiach. (I. ÚS 59/97, mutatis mutandis II. ÚS 8/97, PL. ÚS 14/98).\n48. Základným cieľom čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy je ochrana osôb (právnických a\nfyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci. Tento článok ústavy nemá\npriamy horizontálny účinok, čo znamená, že sa neuplatní vo vzťahoch medzi osobami\nsúkromného práva. (PL. ÚS 8/04).\n49. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou\nnamietala porušenie čl. 12 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n50. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a05ac3b-992b-4e31-b025-d18e00b97d37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.171.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.171.2020.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:48dfb261-e500-472f-bfed-972cf01d0659", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 52/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/06 z 14. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-14", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48dfb261-e500-472f-bfed-972cf01d0659"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}, {"guid": "ussr:692e8396-566f-4a75-8696-c9d8bafcb0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/97 z 24. 4. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-04-24", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1"}, {"guid": "ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/97 z 26. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "0ca4542c-d05a-4b2e-b329-c2ee9400545a:3003bfa7-aea6-44eb-8d70-974dbf285dcb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5114208466.1", "spisova_znacka": "14CoKR/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/23/2018 z 21. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5114208466.1"}, {"guid": "483d2f5a-570a-433b-8565-4bd29abd0953:f04171fb-09ab-4483-b0bd-c40d8d1c6527", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cbi/4/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cbi/4/2014 z 10. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2017-08-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/483d2f5a-570a-433b-8565-4bd29abd0953:f04171fb-09ab-4483-b0bd-c40d8d1c6527"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:045b249d-7899-4070-8163-231b86dc86a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.83.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.83.2023.1"}]}