{"guid": "ussr:c88a5bbf-38e0-4146-b904-050708590929", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2020 z 18. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2020, sp. zn. I. ÚS 425/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c88a5bbf-38e0-4146-b904-050708590929", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 425/2020-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Ivana Fiačana a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Michaelou Feľbabovou, Kollárova 10, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 198/2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v\nprimeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 198/2017\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod\n\nsp. zn. 2 Er 198/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 200 €\n\n(slovom dvesto eur), ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy\nprávneho zastúpenia\n\nv sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur\n\na osemdesiatšesť centov) na účet ustanovenej právnej zástupkyne JUDr. Michaely\nFeľbabovej, Kolárova 10, Spišská Nová Ves, vedený v\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n5. Okresný súd Spišská Nová Ves\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť trovy právneho\n\nzastúpenia v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov)\nna účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky v tvare IBAN: SK 89 8180 0000\n0070 0006 0515 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n6. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením sp. zn. I. ÚS\n425/2020 z 22. septembra 2020 ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu JUDr. Michaelu\nFeľbabovú, Kollárova 10, Spišská Nová Ves, a súčasne prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č.\n314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n2\n\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Er 198/2017 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti doplnenej ustanovenou právnou zástupkyňou sťažovateľa\npodaním z 19. októbra 2020 vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému sa na okresnom\nsúde vedie exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 330,30 €\ns príslušenstvom. Sťažovateľ 20. októbra 2017 doručil okresnému súdu návrh na zastavenie\nexekúcie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Z dôvodu nečinnosti, resp. neefektívnej\na nesústredenej činnosti okresného súdu sa sťažovateľ už takmer tri roky nachádza v stave\nprávnej neistoty, čo sa týka posúdenia jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a to výlučne\nzavinením konajúceho okresného súdu, v čom vidí porušenie svojho práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov.\n3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní boli porušené jeho základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru. Zároveň\nsťažovateľ požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v namietanej\nexekučnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.\n4. Sťažovateľ svoj návrh v časti výšky požadovaného primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnil tým, že takmer trojročná nečinnosť okresného súdu ho viedla\nk frustrácii a k strate dôvery v schopnosť okresného súdu rýchlo a bezprieťahovo vyriešiť\na rozhodnúť jeho právnu vec. Trvajúce exekučné konanie so zbytočnými prieťahmi\n3\n\nznamená pre sťažovateľa významný dopad na jeho sociálnu a ekonomickú situáciu.\nFinančné zadosťučinenie požaduje aj z dôvodu potreby dovŕšenia ochrany jeho práv\ns prihliadnutím na to, že doteraz trvajúce zbytočné prieťahy už nemožno napraviť či\nodstrániť.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n5. Okresný súd sa na výzvu ústavného súdu 29. septembra 2020 vyjadril k ústavnej\nsťažnosti prípisom sp. zn. SprV 360/2020 z 13. októbra 2020 doručeným ústavnému súdu\nspolu so spisovým materiálom 15. októbra 2020. Predseda okresného súdu vo svojom\nvyjadrení uviedol, že predmetná exekučná vec nie je skutkovo ani právne zložitá.\nZ prehľadu úkonov v predmetnej veci vyplýva, že sťažovateľ podal návrh na zastavenie\nexekúcie 20. októbra 2017, teda po tom, čo podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nz 19. septembra 2017, ktorým bolo rozhodnuté o jeho námietkach proti exekúcii a proti\ntrovám exekúcie. Okresný súd preto vykonával úkony spojené s predložením veci\nodvolaciemu súdu. Po vrátení veci z Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nbol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv dôsledku dovolania podaného sťažovateľom proti rozhodnutiu krajského súdu. Okresný\nsúd preto nemohol vo veci objektívne konať v čase od 9. apríla 2018 do 4. februára 2019\na v období od 23. augusta 2019 do 23. septembra 2019, teda v období, keď bol spis\npredložený odvolaciemu súdu a následne dovolaciemu súdu. Ďalej uviedol, že sťažovateľ\nnevyužil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), čím by umožnil predsedovi okresného súdu odstrániť\nprípadnú nečinnosť v predmetnej veci. Napokon poukázal na zaťaženosť zákonného sudcu,\nktorý riešil nielen exekučné veci, ale aj veci občianskoprávne a poručenské.\n6. Sťažovateľ sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním doručeným\nústavnému súdu 21. októbra 2020. Zotrvajúc na dôvodoch ústavnej sťažnosti navrhol, aby\nústavný súd námietky okresného súdu pominul ako neopodstatnené a jeho ústavnej\n4\n\nsťažnosti vyhovel. Zdôraznil, že okresný súd popri ostatných úkonoch jednoducho\nopomenul včas posúdiť a rozhodnúť o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, o čom svedčí\nnapríklad aj pokyn z 27. februára 2020 predmetný spis bez ďalšieho archivovať.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrehľad relevantných úkonov okresného súdu v napadnutej veci\n8. Z predloženého spisového materiálu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n2 Er 198/2017 ústavný súd zistil, že vo veci boli vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti\nvykonané tieto pre jej posúdenie relevantné procesné úkony:\n- 13. februára 2017 okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie;\n- viacerí sudcovia namietli svoju zaujatosť, zákonnému sudcovi bola exekučná vec\npridelená 10. apríla 2017;\n- 18. mája 2017 vydal okresný súd poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie\nexekúcie,\n- 20. júla 2017 prostredníctvom súdneho exekútora postúpené námietky proti\nexekúcii a námietky proti trovám. Ich súčasťou bola aj námietka zaujatosti, ktorú sťažovateľ\nvzniesol proti osobe zákonného sudcu. Zákonný sudca sa k nej vyjadril 16. augusta 2017.\nDňa 21. augusta 2017 bol spis predložený krajskému súdu na účel rozhodnutia o námietke\nzaujatosti. Krajský súd 13. septembra 2017 vrátil predmetnú vec okresnému súdu, pretože\nzo vznesenej námietky zaujatosti nevyplýval dôvod, pre ktorý mal byť zákonný sudca\nvylúčený z prejednania veci; námietka zaujatosti totiž nespĺňala náležitosti a v takom\nprípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá [§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“)];\n\n5\n\n- 19. septembra 2017 vydal okresný súd uznesenie č. k. 2 Er 198/2017-46, ktorým\nnámietky sťažovateľa proti exekúcii, ako aj námietky proti trovám zamietol;\n- 17. októbra 2017 sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k.\n2 Er 198/2017-46 odvolanie a sťažnosť;\n- 20. októbra 2017 podal sťažovateľ návrh na zastavenie exekúcie. V ten istý deň\ndoručil okresnému súdu návrh na zapretie pravosti a výšky pohľadávky;\n- 14. februára 2018 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa (doručeného\n17. októbra 2017) oprávnenému, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným okresnému\nsúdu 23. februára 2018. Stanovisko oprávneného zaslal okresný súd sťažovateľovi\n(26. februára 2018);\n- 9. apríla 2018 spis okresného súdu doručený krajskému súdu na účel rozhodnutia\no odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu č. k. 2 Er 198/2017-46 z 19. septembra 2017;\n- 12. apríla 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu urgenciu a žiadal, aby okresný\nsúd rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie (spis sa v tom čase nachádzal\nna krajskom súde);\n- 31. decembra 2018 krajský súd uznesením č. k. 12 CoE 68/2018-90 odvolanie\nsťažovateľa odmietol; spis bol okresnému súdu vrátený 4. februára 2019;\n- 10. mája 2019 podal sťažovateľ proti už označenému rozhodnutiu krajského súdu\ndovolanie. V ten istý deň okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza podané dovolanie;\n- 23. mája 2019 doručil okresnému súdu dovolanie advokát predbežne ustanovený\nsťažovateľovi prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len „CPP“);\n- 6. júna 2019 vyhotovil vyšší súdny úradník úradný záznam o tom, že z rozhodnutia\nCPP zistil, že sťažovateľ je od poplatku oslobodený; zároveň dáva pokyn na zaslanie\ndovolania oprávnenému na vyjadrenie (oprávnený sa vyjadril 20. júna 2019);\n- 8. júna 2019 súdny exekútor postúpil okresnému súdu námietky sťažovateľa proti\nďalším trovám exekúcie;\n- 11. júna 2019 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku;\n- 12. júla 2019 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že nebude rozhodovať o jeho\nžiadosti na oslobodenie, lebo z rozhodnutia CPP zistil, že je od platenia poplatkov\noslobodený;\n6\n\n- 23. augusta 2019 je spis predložený najvyššiemu súdu;\n- 12. septembra 2019 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 ECdo 8/2019 dovolanie\nsťažovateľa odmietol, pretože jeho prípustnosť je ustanovením § 202 ods. 4 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov [v znení od 1. apríla\n2017; (ďalej len „Exekučný poriadok“) výslovne vylúčená [§ 447 písm. c) CSP]. Spis bol\nokresnému súdu vrátený 23. septembra 2019;\n- 19. novembra 2019 okresný súd uznesením č. k. 2 Er 198/2017-140 námietky\npovinného proti ďalším trovám exekúcie zamietol. V ten istý deň je vypracovaný pokyn\nvyššieho súdneho úradníka, aby sa zaslalo uvedené rozhodnutie oprávnenému, súdnemu\nexekútorovi a sťažovateľovi, vyznačila právoplatnosť a nadväzne, aby sa dal „spis\ndo spisovne“;\n- 27. februára 2020 bol vydaný pokyn vyššieho súdneho úradníka spis archivovať;\n- 11. júna 2020 ústavný súd požiadal okresný súd o poskytnutie informácie o stave\nkonania vo veci návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie;\n- 29. júna 2020 okresný súd oznámil ústavnému súdu, že o návrhu sťažovateľa\nrozhodnuté nebolo;\n- 11. augusta 2020 okresný súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu\npovinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa vyjadril podaním doručeným okresnému\nsúdu 25. augusta 2020;\n- 1. októbra 2020 okresný súd požiadal krajský súd o vyjadrenie, či boli na krajskom\nsúde podané správne žaloby sťažovateľa proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, ktorých predmetom súdneho prieskumu by boli jeho konkrétne rozhodnutia\nbližšie špecifikované v žiadosti. Súčasne okresný súd žiadal zaslať konkrétne rozsudky\nprejednávané krajským súdom, resp. žiadal o oznámenie, v akom štádiu sa konkrétne\nkonania nachádzajú;\n- 7. októbra 2020 krajský súd odpovedal na dožiadanie okresného súdu,\n- 12. októbra 2020 okresný súd uznesením č. k. 2 Er 198/2017-188 návrh povinného\nna zastavenie exekúcie zamietol, zároveň povolil odklad exekúcie do právoplatného\nskončenia konkrétnych konaní vedených krajským súdom.\n\n7\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva a vyhodnotenie postupu okresného súdu\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich\nprípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n12. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už\noznačených práv vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n8\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon\nrozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),\nkeďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa\nExekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto\nkonania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa judikatúry\nESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok\numožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán.\nVýkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu\nv zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).\n14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n15. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nexekučné konanie spravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj\npo faktickej (skutkovej) stránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore\núčastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným\ntitulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného\nkonania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má\nvoči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv\n9\n\noprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti\nuložené v právoplatnom exekučnom titule. Dĺžka exekučného konania teda nie je\novplyvnená zložitosťou veci, a tak tomu nebolo ani v sťažovateľovom prípade.\n16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd z obsahu\nzapožičaného spisu okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné\npripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou namietaného konania. Práve\nnaopak, sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o jeho návrhu na zastavenie exekúcie\n(podanie doručené okresnému súdu 12. apríla 2018).\n16.1 Avšak bez vplyvu na celkovú dĺžku konania nebola procesná aktivita\nsťažovateľa, ktorý svoje oprávnenia zaručené mu Exekučným poriadkom a Civilným\nsporovým poriadkom realizoval prostredníctvom uplatňovania viacerých procesných\nnávrhov i opravných prostriedkov, hoci v čase podania dovolania proti uzneseniu krajského\nsúdu o odmietnutí odvolania už prípustnosť dovolania v exekučných veciach bola zákonom\nvylúčená. Procesná aktivita sťažovateľa síce sama osebe nemôže byť pripísaná na jeho\nťarchu, avšak okresný súd (a nadväzne krajský súd i najvyšší súd) sa musel s jeho návrhmi\nprocesne vysporiadať, čo prirodzene ovplyvnilo dĺžku namietaného konania. Ústavný súd\nuž v rámci svojej judikatúry uviedol (napr. II. ÚS 41/97, II. ÚS 52/99, II. ÚS 181/04,\nIII. ÚS 586/2012), že uplatnenie procesných práv tak zo strany sťažovateľa, ako aj\nostatných účastníkov konania v doterajšom priebehu konania nezakladá zodpovednosť\nsťažovateľa za zbytočné prieťahy v konaní, ale v takomto prípade zodpovednosť nemožno\npripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci. Preto ústavný súd nepripočítal na\nťarchu účastníkov konania pred ústavným súdom obdobia, počas ktorých sa rozhodovalo\no opravných prostriedkoch (11 mesiacov).\n17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku\nkonania a všetky okolnosti daného prípadu. Vychádzal pritom zo svojej konštantnej\njudikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\n10\n\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). O taký prípad zjavne ide aj vo veci sťažovateľa.\n17.1 Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupoval\nv namietanej exekučnej veci v primeraných časových intervaloch (po zohľadnení nutnosti\nvysporiadať sa prednostne s námietkami zaujatosti jednotlivých sudcov okresného súdu).\nPochybenie okresného súdu vzhliadol ústavný súd v jeho neefektívnom konaní\npri posudzovaní námietky zaujatosti vznesenej sťažovateľom proti zákonnému sudcovi.\nVzhľadom na to, že táto námietka neobsahovala náležitosti, nadriadenému súdu nebolo\npotrebné vec predkladať na rozhodnutie (§ 52 ods. 2 CSP), čo konštatoval aj krajský súd.\nV dôsledku toho sa konanie zbytočne predĺžilo o dva mesiace.\n17.2 Podstatnejšie pre posúdenie veci z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov\nje však to, že o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie podanom 20. októbra 2017\nrozhodol okresný súd až 12. októbra 2020, teda po takmer troch rokoch, čo ústavný súd\npovažuje za časovo neprípustné obdobie právnej neistoty sťažovateľa. Z chronologického\nprehľadu procesných úkonov je zrejmé, že tento návrh sťažovateľa okresný súd opomenul\n(rovnako ako návrh na zapretie pravosti a výšky pohľadávky). Jeho pozornosti ušla\ni urgencia sťažovateľa (12. apríl 2018), v ktorej žiadal, aby bolo o jeho návrhu rozhodnuté.\nV tejto súvislosti neobstojí obrana okresného súdu, že v čase urgovania veci sa spis\nnachádzal na krajskom súde, keďže po jeho vrátení okresnému súdu (4. február 2019) mu\nnič nebránilo v tom, aby s prihliadnutím na urgenciu sťažovateľa o jeho návrhu\nna zastavenie exekúcie rozhodol a napravil nežiaduci stav. Napokon, o opomenutí návrhu\nsťažovateľa svedčí aj skutočnosť, že po rozhodnutí okresného súdu o námietkach\nsťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie (19. november 2019) bol vydaný pokyn\nna archivovanie spisu a vo veci sa viac ako 9 mesiacov nekonalo. Až po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie zjednal okresný súd nápravu a o návrhu sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie rozhodol uznesením z 12. októbra 2020, teda po troch rokoch od\njeho podania. Takýto postup nemožno z ústavnoprávneho hľadiska tolerovať či\nospravedlniť.\n11\n\n17.3 K námietke okresného súdu o tom, že sťažovateľ mal využiť prostriedok\nnápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu,\nústavný súd uvádza, že na požiadavke využitia tohto prostriedku v zásade netrvá\nv prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu je už prima facie zjavne neprimeraná, čo v okolnostiach rozhodovania o návrhu\nsťažovateľa v danej veci možno konštatovať aj v tomto prípade.\n17.4 V súvislosti s obranou okresného súdu spočívajúcou v argumentácii o množstve\na rozmanitosti vybavovanej agendy zákonným sudcom, ústavný súd s poukazom na svoju\nustálenú judikatúru uvádza, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nkonanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n18. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu,\nzohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na preto bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n12\n\n20. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľa, ako\naj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nskončené vymožením pohľadávky alebo zastavením exekúcie, hoci okresný súd o návrhu\nsťažovateľa na zastavenie exekúcie medzičasom rozhodol, bolo potrebné prikázať\nokresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 198/2017 konať bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n22. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n23. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €,\nktorú odôvodnil takmer trojročnou nečinnosťou okresného súdu, pokiaľ išlo o rozhodovanie\no jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom reparovať\n(bod 4).\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n13\n\n25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu\ndĺžku napadnutého exekučného konania (viac ako 3 roky), a v rámci neho na opomenutie\nokresného súdu zaoberať sa návrhom sťažovateľa na zastavenie exekúcie, o ktorom\nrozhodol po troch rokoch od jeho podania. Na druhej strane však prihliadol na procesnú\naktivitu sťažovateľa, s ktorého viacerými (právne neperfektnými) podaniami sa všeobecné\nsúdy musel vysporiadať, ako aj na to, že vo veci ide o exekučné konanie, ktorého\npredmetom je vymoženie (už) právoplatne priznaného nároku vo výške 330,30 €.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané a spravodlivé priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 200 € podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 3 a 6 výroku\nnálezu).\n26. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n26.1 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde a k ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n27. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna\nzástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradu trov konania, ktoré vyčíslila sumou\n562,86 € za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie ústavnej\nsťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu).\n14\n\n28. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka. Keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku\n2020, ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola\n1.062 €. Náhradu trov konania priznal za tri úkony právnej služby – prevzatie a prípravu\nzastupovania, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\npredstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16\nods. 3 vyhlášky) predstavuje za tri úkony právnej služby celkovú sumu 562,86 € a ústavný\nsúd ju sťažovateľovi priznal v celej výške.\n29. Keďže ústavný súd po splnení podmienok sťažovateľovi ustanovil právneho\nzástupcu uznesením č. k. I. ÚS 425/2020-29 z 22. septembra 2020, uložil povinnosť zaplatiť\nprávnemu zástupcovi trovy konania Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nZároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť tieto trovy štátu na účet Kancelárie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (body 4 a 5 výroku nálezu).\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n31. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku\nč. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 1. októbra 2020\nz dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka prejednaná a rozhodnutá\n\n15\n\nprvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa\nspravodajkyňa, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia senátu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/198/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2012 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/07 z 16. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-16", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/04 z 23. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}, {"guid": "0ff3ff8d-5b4e-4ba3-b42a-fbdbdea69e31:4033c8d6-84e3-4d70-a49f-73c0c55652fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoE/68/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/68/2018 z 31. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-12-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ff3ff8d-5b4e-4ba3-b42a-fbdbdea69e31:4033c8d6-84e3-4d70-a49f-73c0c55652fd"}, {"guid": "0b852482-205f-4100-af41-9fcb9677c769:58a3f252-4760-4ddb-bf92-298c04509c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/198/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Er/198/2017 z 19. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2017-09-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b852482-205f-4100-af41-9fcb9677c769:58a3f252-4760-4ddb-bf92-298c04509c44"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d6f1112f-5c61-4986-9cf6-d6131d4d80b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.287.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.287.2021.1"}]}