{"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 425/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7", "nazov": "čl. 7 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 11 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 11 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 7", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 425/2019-98\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcu Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a sudcu Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\nzastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41\nods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava\nI v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 7/2018 a jeho uznesením z 27. novembra 2018\na postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 21 CoE 30/2019\na jeho uznesením z 5. februára 2019 a o ústavnej sťažnosti maloletej\n,\n\n, t. č.\n\n, zastúpenej zákonným zástupcom ‒ matkou\n,\n, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom\n\nIľkivom, Timravina 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa\nčl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2\n1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 7, čl. 11 ods. 1, čl. 16\na čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 Em 7/2018 a jeho uznesením z 27. novembra 2018 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 21 CoE 30/2019\na jeho uznesením z 5. februára 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, na starostlivosť a výchovu detí podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jej práva\nna spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na rešpektovanie rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na na rovnosť medzi manželmi podľa čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 7/2018 a jeho uznesením\nz 27. novembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Základné práva maloletej\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jej práva\nna spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na rešpektovanie rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nna starostlivosť zo strany rodiča podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na\nochranu pred zasahovaním do rodinného života podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa\n\n2\n\npostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 7/2018 a jeho\nuznesením z 27. novembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9 Em 7/2018 z 27. novembra 2018\nzrušuje.\n4. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 Em 7/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n5.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Maloletej\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť\ndo rúk jej zákonnej zástupkyne\n\ndo dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Okresný súd Bratislava I je p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 182,94 € (slovom stoosemdesiatdva eur a deväťdesiatštyri centov)\na maloletej\n\ntrovy konania v sume 182,94 € (slovom\n\nstoosemdesiatdva eur a deväťdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu\nJUDr. Martina\n\nRohaľa\n\nIľkiva,\n\nTimravina\n\n9,\n\nBratislava,\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n8. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\n3\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nÚstavné sťažnosti sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 25. apríla\n2019 mailom a 29. apríla 2019 poštou doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej aj „sťažovateľka\n\n“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom\n\nRohaľom Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa čl. 5 Protokolu č. 7 k dohovoru (ďalej len\n,,protokol č. 7 k dohovoru“) v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 7/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)\na jeho uznesením z 27. novembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)\na postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 CoE 30/2019 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho\nuznesením z 5. februára 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“). Označená\nvec sťažovateľky\n\nbola ústavným súdom zaevidovaná pod sp. zn.\n\nRvp 754/2019.\n2. Dňa 30. apríla 2019 bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť maloletej\n,\n\n, t. č.\n\n(ďalej aj „maloletá\n\nsťažovateľka“ alebo „maloletá“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom\nIľkivom, Timravina 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa čl. 7, čl. 11 ods. 1, čl. 16 a čl. 18\nDohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým\nuznesením krajského súdu, ako aj konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo. Označená vec\nmaloletej sťažovateľky bola ústavným súdu zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 777/2019.\n\n4\n\n3. Z ústavných sťažností sťažovateliek a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka\n21. septembra 2018 podala okresnému súdu návrh na výkon uznesenia okresného\nsúdu sp. zn. 3 P 91/2017 z 29. júna 2017 v spojení s uznesením krajského súdu\nsp. zn. 20 CoP 46/2017 z 18. septembra 2017, ktorým (okrem iného) bol nariadený návrat\nmaloletej sťažovateľky, dcéry sťažovateľky\n\na otca\n\n,\n\n(ďalej aj „otec maloletej“ alebo „povinný“), do krajiny jej obvyklého pobytu,\ndo Ekvádorskej republiky. Konanie o tomto návrhu vedie okresný súd pod sp. zn.\n9 Em 7/2018.\n4. Uznesením sp. zn. 9 Em 7/2018 z 27. novembra 2018 okresný súd\n- podľa § 389 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ alebo ,,CMP“) odložil\nvýkon rozhodnutia na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia,\n- podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo ,,CSP“) v spojení s § 3\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška\nč. 207/2016 Z. z.“), na obdobie odkladu výkonu rozhodnutia nariadil neodkladné opatrenie,\nktorým\n\nrodičom\n\nmaloletej\n\nuložil\n\npovinnosť\n\npodrobiť\n\nsa\n\nmediácii\n\nv\n\nCentre\n\npre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ako aj neodkladné opatrenie, ktorým\nim uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych veci a rodiny, pracovisko pre Bratislavu I,\nv oboch prípadoch „za účelom uľahčenia priebehu prípadného výkonu rozhodnutia“.\n5. Sťažovateľka\n\n, spravujúc sa poučením okresného súdu v jeho\n\nnapadnutom uznesení, podala proti označenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré krajský súd\n(napadnutým) uznesením sp. zn. 21 CoE 30/2019 z 5. februára 2019 odmietol podľa § 386\npísm. c) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je odvolanie prípustné.\n\n5\n\n6. Sťažovateľky v sťažnostiach doručených ústavnému súdu namietajú porušenie\nsvojich v záhlaví tohto nálezu označených práv napadnutým uznesením okresného súdu,\nnapadnutým uznesením krajského súdu, ako aj konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo.\nSťažovateľky (obsahovo v podstate zhodne) argumentujú, že príslušné súdy odklad výkonu\nrozhodnutia v ich veci dostatočne neodôvodnili a nepreukázali existenciu vážneho\nohrozenia života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletej sťažovateľky výkonom\nrozhodnutia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 389 ods. 1 Civilného mimosporového\nporiadku (na podklade ktorého bol výkon rozhodnutia odložený, pozn.). Podľa\nsťažovateliek: „Je zrejmé, že nebolo preukázané žiadne ohrozenie vo vzťahu k maloletej\na vôbec nie ohrozenie na úrovni stupňa vážne ako predpokladá zákon pre účely možného\nodkladu výkonu súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie odkladu je nepresvedčivé, neobstojí,\nnezakladá sa na obsahu súdnych spisov.“\n6.1 Sťažovateľky v nadväznosti na už uvedené tiež poukazujú na uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 445/2018 z 19. septembra 2018, ktorým bola odmietnutá\n(aj) ústavná sťažnosť otca maloletej smerujúca proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n20 CoP 46/2017 z 18. septembra 2017, potvrdzujúcemu uznesenie okresného súdu č. k.\n3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017, ktorým bol nariadený návrat maloletej do Ekvádorskej\nrepubliky a ktoré je v súčasnosti predmetom výkonu v napadnutom konaní okresného súdu.\nPodľa sťažovateliek ústavný súd v označenom rozhodnutí „jasne a záväzne konštatoval,\nže v konaní nebolo preukázané ohrozenie\n\nzakladajúce podmienky na aplikáciu čl. 13\n\nHaagskeho dohovoru, t. j. nie sú tu dôvody na nenariadenie návratu\n\ndo krajiny\n\njej obvyklého pobytu“.\n6.2 Sťažovateľky ďalej tvrdia, že postup všeobecných súdov v napadnutých\nkonaniach je v rozpore aj s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných\núnosov detí (publikovaným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z.,\npozn.; ďalej len „Haagsky dohovor“), ktorý vo svojich ustanoveniach zmluvným štátom\n(okrem iného) ukladá povinnosť zabezpečenia okamžitého návratu neoprávnene\npremiestneného, resp. zadržaného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Sťažovateľky\nv tejto súvislosti uvádzajú: „Maloletá\n\nje od 18. 04. 2017 neoprávnene zadržiavaná\n\nna území SR. Súdy SR síce nariadili návrat\n\n6\n\ndo Ekvádoru, avšak predmetné\n\nRozhodnutie o návrate nie je ani po 2 rokoch vykonané a protiprávne zadržiavanie dieťaťa\nnaďalej trvá!“\n6.3 Namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny sťažovateľky\nodôvodňujú tým, že „súdy ani po dvoch rokoch nezabezpečili nápravu protiprávneho\nzadržiavania maloletého dieťaťa na území SR a to aj napriek tomu, že Rozhodnutie\no návrate bolo vydané ešte 29. 06. 2017. V dôsledku pochybení pri doručení rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave, zo dňa 18. 09. 2017, č. k.: 20 CoP/46/2017-487 (Potvrdenia\nrozhodnutia o návrate) bola uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 08. 03. 2018, sp. zn.\nII. ÚS 148/2018 odložená vykonateľnosť Rozhodnutia o návrate. V dôsledku pochybenia\npri doručovaní začali prieťahy pri výkone rozhodnutia a to už v roku 2017, keď malo podľa\nsprávnosti nadobudnúť právoplatnosť Rozhodnutie o návrate!... Ďalšie prieťahy boli\nspôsobené tým, že Uznesenie o odklade obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie\naj keď nebolo voči takému uzneseniu prípustné.“.\n6.4 Podľa sťažovateľky\n\nnapadnutým uznesením okresného súdu,\n\nako aj napadnutým uznesením krajského súdu došlo aj k porušeniu jej práva na rovnosť\nmedzi manželmi, garantovaného prostredníctvom čl. 5 protokolu č. 7 k dohovoru,\nkeďže (súdy) „rozhodli ponechať maloleté dieťa v nezákonnej osobnej starostlivosti otca,\npričom matke v rozpore s platnou rodičovskou dohodou obmedzili styk s dieťaťom, ktoré\nmá v osobnej starostlivosti. Týmito rozhodnutiami bolo otcovi\n\nnezákonne priznané\n\nviac práv ako jeho manželke, i.e. sťažovateľka sa voči svojmu manželovi dostala\ndo nerovného postavenia.“.\n6.5 Sťažovateľka\n\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu tiež vytýka,\n\nže z neho nie je zrejmé, či o odklade výkonu rozhodnutia bolo rozhodnuté bez návrhu,\nalebo na základe návrhu, ktorý súdu podal otec maloletej a ktorý jej nebol doručený\n„ani na vedomie a ani na vyjadrenie“.\n6.6 Výlučne vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľky\nnapokon namietajú, že podľa ich názoru v otázke prípustnosti odvolania proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu bolo potrebné analogicky aplikovať § 357 písm. j) Civilného\nsporového poriadku, ktorý pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie\no odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Podľa sťažovateliek „zákonodarca nemal v úmysle\n\n7\n\nvylúčiť opravný prostriedok voči uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia, keďže by tým\nzávažne obmedzil právo na súdnu ochranu v rozpore s čl. 46 Ústavy SR. Z tohto dôvodu\nby bolo potrebné, aby všeobecné súdy interpretovali § 357 ods. 1 písm. j) CSP tak,\nže pod pojem vykonateľnosť spadá aj samotný výkon rozhodnutia a teda je odvolanie\nprípustné aj voči uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia.“.\n7. Na základe argumentácie uvedenej v jej ústavnej sťažnosti sťažovateľka\nnavrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení nadväzujúcich protokolov, predpis\nč. 209/1992 Zb., ako aj práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR; práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2\nÚstavy SR, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení\nnadväzujúcich protokolov, predpis č. 209/1992 Zb.; práva na ochranu rodičovských práv\npodľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR; práva na opatrenia na potieranie nezákonného\npremiestňovania dieťaťa do zahraničia v zmysle čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa,\npredpis č. 104/1991 Zb.; práva rovnosti medzi manželmi v zmysle čl. 5 Protokolu č. 7 k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení nadväzujúcich protokolov,\npredpis č. 209/1992 Zb., ako aj v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy SR; práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nDohovoru o ľudských práv a základných slobôd, predpis č. 209/1992 Zb. postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 9 Em/7/2018 a Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 21 CoE/30/2019 porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 02. 2019, sp. zn. 21 CoE/30/2019\na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. 11. 2018, sp. zn.: 9 Em/7/2018-192\nsa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nSťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 60 000,- Eur, ktoré\nje spoločne a nerozdielne povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I a Krajský súd\nv Bratislave na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n8\n\nKrajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia\nv sume 346,26 Eur, ktoré je spoločne a nerozdielne povinný zaplatiť Okresný súd\nBratislava I a Krajský súd v Bratislave na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Maloletá sťažovateľka\n\nna základe argumentácie\n\nobsiahnutej v jej ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení nadväzujúcich protokolov, predpis\nč. 209/1992 Zb., ako aj práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR; práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2\nÚstavy SR, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení\nnadväzujúcich protokolov, predpis č. 209/1992 Zb., ako aj zmysle čl. 16 Dohovoru\no právach dieťaťa, predpis č. 104/1991 Zb.; práva na ochranu rodičovských práv podľa\nčl. 41 ods. 4 Ústavy SR, ako aj v zmysle čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, predpis\nč. 104/1991 Zb.; práva na opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania dieťaťa\ndo zahraničia v zmysle čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, predpis č. 104/1991 Zb.; práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd, predpis č. 209/1992 Zb.\npostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 9 Em/7/2018\na Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 21 CoE/30/2019 porušené\nboli.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 02. 2019, sp. zn. 21 CoE/30/2019\na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. 11. 2018, sp. zn.: 9 Em/7/2018-192\nsa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nSťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- Eur, ktoré\nje spoločne a nerozdielne povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I a Krajský súd\nv Bratislave na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n9\n\nKrajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia\nv sume 346,26 Eur, ktoré je spoločne a nerozdielne povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava\nI a Krajský súd v Bratislave na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nProcesný postup po doručení ústavných sťažností, vyjadrenie okresného súdu\ni krajského súdu a zúčastnenej osoby, replika sťažovateliek\n9. Ústavný súd uznesením sp. zn. PLs. ÚS 5/2019 z 11. septembra 2019 podľa § 62\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku a čl. II bod 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 schváleného plénom ústavného súdu\n25. apríla 2019 rozhodol o spojení vecí vedených pod sp. zn. Rvp 754/2019 a sp. zn.\nRvp 777/2019 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 754/2019.\n10. Uznesením č. k. I. ÚS 425/2019-31 z 29. októbra 2019 ústavný súd ústavné\nsťažnosti sťažovateliek prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde\nv rozsahu, ktorý sa premietol aj do záhlavia tohto nálezu.\n10.1 V uznesení o prijatí ústavných sťažností sťažovateliek na ďalšie konanie\nsa ústavný súd vyjadril aj k otázke zastúpenia maloletej sťažovateľky sťažovateľkou\nako jej zákonnou zástupkyňou, keď v tejto súvislosti najmä poukázal na to,\nže záujem matky je v danom prípade zhodný so záujmom maloletej sťažovateľky,\nkeďže o tom bolo rozhodnuté už v základnom konaní, v ktorom bol nariadený návrat\nmaloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, pričom v posudzovanom prípade ide „len“\no výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, ktorému sa otec maloletej dobrovoľne\nnepodrobil.\n10.2 Pri posudzovaní otázky, či ústavné sťažnosti sťažovateliek boli podané\nv zákonom ustanovenej lehote, vychádzal ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nústavných sťažností zo svojej stabilnej judikatúry, podľa ktorej zachovaná lehota na podanie\n\n10\n\nústavnej sťažnosti po rozhodnutí o podanom opravnom prostriedku sa považuje v zásade\nza zachovanú aj vo vzťahu k (procesne) predchádzajúcemu rozhodnutiu všeobecného súdu\n(v danom prípade vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu, pozn.), s výnimkou\nprípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú (m. m. napr. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010). Na uplatnení uvedeného\nprístupu v danom prípade nič nemenilo ani to, že sťažovateľka\n\npodala\n\nodvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu napriek tomu, že odvolanie v danej\nveci nebolo prípustné, keďže pri podávaní odvolania sa spravovala (nesprávnym) poučením\nokresného súdu v jeho napadnutom uznesení, že odvolanie prípustné je a toto pochybenie\nokresného súdu nemožno pričítať na ťarchu sťažovateliek.\n11. Po prijatí sťažností na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd a krajský\nsúd, aby sa k ústavným sťažnostiam sťažovateliek vyjadrili. Ústavný súd tiež podľa § 126\nzákona o ústavnom súde upovedomil o podaných ústavných sťažnostiach otca maloletej\nsťažovateľky ako zúčastnenú osobu s tým, že má právo sa k ústavným sťažnostiam vyjadriť.\n12. Predseda okresného súdu v reakcii na výzvu ústavného súdu v prípise sp. zn.\n1 SprV 11/2020 zo 14. januára 2020 poukázal na to, že ako orgán riadenia a správy súdu\nmu „neprináleží zasahovať do rozhodovacej činnosti zákonného sudcu v tom, ktorom\nkonaní, zaujímať svoj právny názor k veci a usmerňovať zákonného sudcu, akým spôsobom\nmá v konaní postupovať a teda ani posudzovať zákonnosť (napadnutého, pozn.) uznesenia“\nokresného súdu a ani krajského súdu. Predseda okresného súdu tiež uviedol, že s výzvou\nústavného súdu „spolu s priloženým sťažnosťami... oboznámil zákonnú sudkyňu\n, ktorá v konaní sp. zn. 9 Em 7/2018 nariadila termín pojednávania na deň\n06. 02. 2020“.\n13. Podpredseda krajského súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 549/2019 z 20. januára 2019\nreagoval na tú časť ústavných sťažností sťažovateliek, ktorá sa týka napadnutého uznesenia\nkrajského súdu. V tejto súvislosti najmä opísal argumentáciu predsedu senátu konajúceho\nvo veci sťažovateliek, z ktorej vyplýva, že krajský súd zotrváva na právnom názore\n\n11\n\nvyjadrenom v jeho napadnutom uznesení, a teda že odvolanie proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu o odklade výkonu rozhodnutia nebolo prípustné.\n14. Otec maloletej sťažovateľky ako zúčastnená osoba v podaní zo 14. februára 2020\nuviedol, že napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu považuje za zákonné,\nsprávne a riadne odôvodnené. Skutočnosti uvádzané sťažovateľkami v ich ústavných\nsťažnostiach naopak považuje za nepravdivé, tendenčné a ich právny názor za nesprávny.\n14.1 Otec maloletej poukázal na to, že záujmy matky maloletej na jednej strane\na záujmy samotnej maloletej sú v tomto prípade v konflikte, a preto sťažovateľka\nnemohla splnomocniť advokáta na podanie ústavnej sťažnosti aj v mene maloletej.\nZ uvedeného dôvodu otec maloletej žiadal, aby jej ústavný súd ustanovil kolízneho\nopatrovníka.\n14.2 Výkon rozhodnutia v predmetnej veci bol podľa otca maloletej odložený\nnapadnutým uznesením okresného súdu na základe jeho návrhu z 30. októbra 2018,\nv ktorom podľa neho uviedol ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré výkon rozhodnutia\nnie je možný. Podľa otca maloletej sa totiž skutkový stav medzičasom podstatne zmenil,\nkeď sťažovateľke\n\n„vznikol z jej vlastnej iniciatívy a dobrovoľne na SR obvyklý\n\npobyt“, a to na základe toho, že sa od februára 2017 na Slovensku nepretržite a dobrovoľne\nzdržiava, má tu trvalý aj faktický pobyt, je tu v trvalom pracovnom pomere a má tu okruh\nsvojich rodinných príslušníkov, známych a priateľov, ošetrujúceho lekára, pričom ovláda\naj slovenský jazyk.\n14.3 Otec maloletej ďalej uviedol, že so sťažovateľkou\n\n„intenzívne vedú\n\ndiskusiu o úprave svojich rodičovských práv a povinností formou uzatvorenia rodičovskej\ndohody“, pričom podľa neho samotná matka maloletej navrhla striedavú osobnú\nstarostlivosť o maloletú vykonávanú na území Slovenskej republiky. Tiež poukázal na to,\nže maloletá sťažovateľka opakovane prejavila vôľu zostať na Slovensku.\n14.4 Otec maloletej vo svojom podaní tiež vyjadril súhlas so závermi uvedenými\nv napadnutom uznesení okresného súdu, že výkon rozhodnutia by neprebehol bez vážnych\nnásledkov pre ďalší vývoj maloletej, a naopak, nesúhlasil s postupom zákonnej sudkyne\nv (základnom) konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o nariadení návratu maloletej\ndo Ekvádoru.\n\n12\n\n14.5 Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov otec maloletej uviedol, že podľa jeho názoru predĺženie konania\no výkon rozhodnutia spôsobila práve sťažovateľka\n\n, a to najmä tým, že podala\n\nodvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo prípustné. Okresný súd podľa otca\nmaloletej vo veci postupuje plynulo a bez prieťahov.\n14.6 Otec maloletej napokon namietal, že ústavná sťažnosť v posudzovanej veci bola\npodaná oneskorene, keďže lehotu na jej podanie (podľa neho) nemožno odvodzovať\nod doručenia rozhodnutia všeobecného súdu o opravnom prostriedku, ktorý nebol prípustný.\n14.7 Sumarizujúc svoje vyjadrenia, otec maloletej navrhol ústavným sťažnostiam\nsťažovateliek nevyhovieť.\n15. Sťažovateľky v ústavných sťažnostiach, predseda okresného súdu v prípise\nsp. zn. 1 SprV 11/2020 zo 14. januára 2020 a podpredseda krajského súdu v prípise sp. zn.\n1 SprV 549/2019 z 20. januára 2019 vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci. Ústavný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto so súhlasom účastníkov konania podľa\n§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania upustil.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n\n13\n\n18. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a 38 ods. 2 listiny nikoho nemožno odňať\njeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n22. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie (odsek 1). Štátny orgán nemôže\ndo výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom\na nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej\nbezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti,\nochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných (odsek 2).\n23. Podľa čl. 5 protokolu č. 7 k dohovoru pri uzavieraní manželstva, počas\nmanželstva a v prípade jeho zániku majú manželia rovnaké práva a povinnosti\nobčianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahoch ku svojim deťom. Tento článok\nnebráni štátom prijať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné v záujme detí.\n24. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n\n14\n\n25. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď\npo narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa\nmožností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť (odsek 1). Štáty, ktoré\nsú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečujú uplatňovanie týchto práv v súlade\nso svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodných právnych dokumentov\nv tejto oblasti, zvlášť v prípade, ak by dieťa inak štátnu príslušnosť nemalo (odsek 2).\n26. Podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru,\n\nmusia\n\nurobiť\n\nopatrenia\n\nna\n\nzabránenie\n\nnezákonného\n\npremiestňovania detí do zahraničia a ich nevrátenie späť.\n27. Podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa dieťa má právo na ochranu\npred zasahovaním do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a pred útokmi na jeho\nčesť alebo povesť\n28. Podľa čl. 18 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada,\nže obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným\nzmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujme dieťaťa (odsek 1). Za účelom\nzaručenia a podpory práv stanovených týmto Dohovorom musia členské štáty, ktoré\nsú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, poskytovať rodičom a zákonným zástupcom\npotrebnú pomoc pri výchove detí a zabezpečiť rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb\nstarostlivosti o deti (odsek 2). Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia\nurobiť všetky potrebné opatrenia k tomu, aby bolo zabezpečené právo detí pracujúcich\nrodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú pre ne určené (odsek 3).\n29. Podľa § 389 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd môže odložiť výkon\nrozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom\nrozhodnutia vážne ohrozený.\n\n15\n\n30. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. súd po podaní návrhu na nariadenie\nvýkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína\nbez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia\nzisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody,\npre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.\n31. Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. ak súd zistí, že možno existujúce\nospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou\nna sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom\nporadenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením.\nNeodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení\nvhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má\nporadenstvo vykonať.\n32. Podľa § 357 písm. j) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia.\n33. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne\nodvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.\nIV.\nMeritórne posúdenie veci ústavným súdom\n34. Sťažovateľky v posudzovanej veci na základe argumentácie, ktorej podstata\nje opísaná, resp. citovaná v časti I (bod 6) tohto nálezu, namietajú porušenie svojich\nv ústavných sťažnostiach označených práv, ku ktorému (podľa nich) došlo napadnutými\nuzneseniami okresného súdu a krajského súdu, ako aj postupom označených všeobecných\nsúdov, ktorý predchádzal ich vydaniu.\n35. Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľkami namietanému porušeniu ich práv\nv súlade so svojou konštantnou judikatúrou v prvom rade poukazuje na skutočnosť,\n\n16\n\nže ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti môže do sféry pôsobnosti všeobecných súdov\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n36. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v kontexte sťažnostnej argumentácie\nsťažovateliek preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie\nkrajského súdu (vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal) z hľadiska ich ústavnej\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti ich účinkov so sťažovateľkami označenými právami\ngarantovanými ústavou, listinou a kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (v časti práva na spravodlivé súdne\nkonanie, pozn.) napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom,\nktorý jeho vydaniu predchádzal\n37. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vo svojej\ndoterajšej judikatúre opakovane zdôraznil, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (napr.\nII. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv neexistujú zásadné\nodlišnosti (napr. IV. ÚS 195/07), čo umožňuje ich namietané porušenie preskúmavať\nspoločne.\n38. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(a obdobne práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) spočíva v tom,\nže každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého sa účastník\n(strana) domáha, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\n\n17\n\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený (skutkový) stav veci.\n39. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n40. Okresný súd v posudzovanej veci sťažovateliek (napadnutým) uznesením sp. zn.\n9 Em 7/2018 z 27. novembra 2018 (právoplatným 21. decembra 2018) podľa § 389 ods. 1\nCivilného mimosporového poriadku odložil výkon rozhodnutia na obdobie šiestich\nmesiacov od právoplatnosti uznesenia a podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nv spojení s § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. na obdobie odkladu výkonu rozhodnutia\nnariadil neodkladné opatrenie, ktorým rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť\nsa mediácii v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ako aj neodkladné\nopatrenie, ktorým im uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu\nna Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych veci a rodiny,\npracovisko pre Bratislavu I, v oboch prípadoch „za účelom uľahčenia priebehu prípadného\nvýkonu rozhodnutia“.\n\n18\n\n41. Odklad výkonu rozhodnutia a nariadenie neodkladných opatrení okresný súd\nv napadnutom uznesení odôvodnil najmä takto:\n«... 3. ÚPSVaR Bratislava dňa 12. 10. 2018 doručil tunajšiemu súdu správu\nzo šetrenia. V rámci šetrenia bytových pomerov na strane matky úrad zistil, že matka\naktuálne býva v Bratislave v byte, ktorý má prenajatý na dobu neurčitú, byt je kompletne\nzariadený a udržiavaný, teda maloletá tam má vytvorené veľmi dobré podmienky na pobyt\na zabezpečovanie osobnej starostlivosti zo strany matky. Maloletá však v byte ešte nikdy\nnebola, nakoľko to matke otec maloletej ešte neumožnil. Maloletá\nsa aj naďalej nachádza v osobnej starostlivosti otca, s ktorým striedavo býva u jeho rodičov\nv\n\n, kde je prihlásená k trvalému pobytu a kde navštevuje\n\naj základnú školu. V\n\nbýva maloletá s otcom v rodinnom dome patriacom rodičom\n\n, kde majú vyčlenené samostatné poschodie, maloletá má samostatnú izbu,\nteda má vytvorené veľmi dobré podmienky na pobyt a zabezpečovanie osobnej starostlivosti\nzo strany otca. Matka sa s maloletou stretáva cca dva-tri dni v týždni za prítomnosti otca,\nresp. jedného z jeho rodičov a je pravidelne informovaná o zdravotnom stave maloletej.\nK vypočutiu maloletej na neutrálnej pôde ÚPSVaR-u nedošlo, čo otec argumentoval\nnevôľou maloletej dostaviť sa na dané miesto. ÚPSVaR vykonal iba jeden krátky\nneformálny rozhovor s maloletou počas šetrenia pomerov v domácnosti otca maloletej.\nMaloletá\n\nuviedla, že chodí do 5. triedy, navštevuje krúžky angličtiny, tanec a klavír.\n\nČasto sa stretáva so sesternicou, má rada záhradu a rybičky v jazierku. Počas návštevy\nkomunikovala bezprostredne, primerane jej veku, nejavila žiadne známky strachu\nz prítomnosti tretích osôb, no na otázku, či by sa prišla porozprávať na pôdu ÚPSVaR-u\nvrhla spýtavý pohľad na otca a odpovedala nejasne odpoveďou, že nevie. Otec maloletej\nuviedol, že sa neriadi právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, keďže v prvom rade\nrešpektuje želanie svojej dcéry. ÚPSVaR sa zúčastnil aj stretnutia matky s maloletou\nv Kidshause v Bratislave, o čom rodičia neboli vopred informovaní. Počas celého stretnutia\nsa rodičia správali bezprostredne, nekonfliktne, s maloletou obaja komunikovali a slušne\nkomunikovali aj medzi sebou. Nezainteresovanému vo veci by sa situácia javila\nako stretnutie fungujúcej rodiny s dieťaťom. S oboma rodičmi maloletej boli na pôde\nÚPSVaR-u opakovane vykonané pohovory a stretnutia s cieľom dospieť k rodičovskej\ndohode, žiaľ bezvýsledne. Rodičom bola sprostredkovaná mediácia, ktorá však bola\n\n19\n\npredčasne ukončená, keďže matka nesúhlasila so spoluprácou s uvedeným mediátorom.\nRodičia sa od februára 2018 stretávajú aj na pôde Centra pre medzinárodnoprávnu\nochranu detí a mládeže, kde sa učia vzájomnej komunikácii za účasti psychológov.\n4. Dňa 23. 10. 2018 doručila tunajšiemu súdu právna zástupkyňa matky uznesenie\nÚstavného súdu SR zo dňa 19. 09. 2018, II. ÚS 445/2018-40, ktorým Ústavný súd sťažnosť\na maloletej\n\nvo veci namietaného porušenia Ústavy\n\nSR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právach dieťaťa\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 20 CoP/46/2017\na jeho uznesením z 18. 09. 2017 odmietol. Právna zástupkyňa matky poukazovala na to,\nže Ústavný súd už vyriekol svoj právny názor na vec a považuje rozhodnutie o nariadení\nnávratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu za plne konformné s právami maloletej,\nide o rozhodnutie, ktoré sleduje najlepší záujem maloletej a sú v ňom správne aplikované\njednotlivé ustanovenia Ústavy SR, ako aj Haagskeho dohovoru. Preto je zrejmé, že súdne\nrozhodnutia vydané vo veci návratu maloletej sú konečné a nebudú zmenené ani Ústavným\nsúdom SR.\n5. Povinný sa dňa 01. 11. 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril\nk návrhu oprávnenej na výkon súdneho rozhodnutia zo dňa 21. 09. 2018. Povinný uviedol,\nže predmetný návrh je koncipovaný na základe nepravdivých skutkových okolností\na zavádzajúcich tvrdení, preto s ním nesúhlasí a v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa\nžiada o odklad výkonu súdneho rozhodnutia. Povinný ďalej uviedol, že vynakladá značné\núsilie, aby zabezpečil styk oprávnenej s dcérou. Návštevy oprávnenej sa otcovi javia ako\núčelové, keďže matka si všetky stretnutia nahráva, podsúva dcére sugestívne otázky na to,\nči sa chce vrátiť do Ekvádoru, čím len vyhotovuje dôkazný materiál pre svoju právnu\nzástupkyňu. Oprávnená sa aktuálne stretáva s dcérou každý víkend, zúčastnila sa aj jej\nnarodeninovej oslavy v Kidshause, povinný maloletú v ničom neobmedzuje a neurčuje\njej s kým a kedy sa môže stretávať. Maloletá riadne navštevuje školu a má tu vybudované\nsilné sociálne väzby. Oprávnená maloletej pri osobnom kontakte neustále opakuje,\nže ju odvedie do Ekvádora, čo maloletá vehementne odmieta, má strach a pocity separačnej\núzkosti, keďže sa bojí, že matka ju proti jej vôli opäť vezme do Ekvádoru, čo sa odráža\nna negatívnom postoji maloletej k matke. Povinný aj v súčasnosti oslovuje oprávnenú,\naby sa dohodli spoločne tak, aby boli rodičovské práva vyvážené a aby bol zohľadnený\n\n20\n\nnázor maloletej, lebo len rodičovská dohoda a rešpektovanie, názoru maloletej zaručí celej\nrodine pokojný rodinný život. Maloletá už v čase začatia návratového konania disponovala\ntakou vôľovou a rozumovou vyspelosťou, ktorá jej umožňovala racionálne sa vyjadriť\nk prebiehajúcemu súdnemu konaniu a zastať jednoznačný názor vo veci samej. Maloletá\nsa opakovane vyjadrila v tom zmysle, že chce zostať žiť na Slovensku, lebo ho považuje\nza svoj domov, má tu vybudované silné rodinné a sociálne väzby a za svojho primárneho\nrodiča považuje otca. Z viacerých nezávislých psychologických posudkov adresovaných\ntunajšiemu súdu vyplynulo, že maloletá má panický strach, že ju oprávnená odvlečie\ndo cudziny proti jej vôli, ako to už raz urobila, a maloletá tak príde o otca, aj o doteraz\nvybudované vzťahy. V prípade realizácie výkonu rozhodnutia by maloletá mohla utrpieť\nznačnú duševnú ujmu, kedy by bola uvrhnutá do neznesiteľnej situácie bez otca na území\nštátu, kam nechce ísť, bez priateľov a rodinných príslušníkov.\n... 17. Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu matky na výkon rozhodnutia,\nspočívajúceho v nariadení návratu maloletej\n\nna územie Ekvádorskej republiky,\n\ncitovanej medzinárodno-právnej úpravy a právnej úpravy Slovenskej republiky zistil\nnasledovné. Zákonodarca v ustanovení § 389 CMP predkladá fakultatívnu možnosť odkladu\nvýkonu rozhodnutia z taxatívne vymenovaných dôvodov (vážne ohrozenie života, zdravia\nalebo priaznivého vývoja maloletého). V danom prípade súd v priebehu výkonu rozhodnutia\nzistil, že maloletá má na území Slovenskej republiky vytvorené sociálne väzby (rodinných\npríslušníkov, kamarátov, známych), zabezpečenú zdravotnú starostlivosť a územie\nSlovenskej republiky vníma ako svoj domov. Odlúčenie od otca maloletá\nv súčasnosti vníma ťaživo, pri myšlienke trvalého odchodu do Ekvádorskej republiky\nsa u nej prejavujú pocity úzkosti, prejavujúce sa v silnej naviazanosti na otca, z viacerých\nspráv zo šetrenia ÚPSVaR vyplýva, že maloletá chce zostať žiť na Slovensku a odchod\ndo Ekvádoru je pre ňu nemysliteľný. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,\nže nariadenie výkonu rozhodnutia jeho uskutočnením nie je v súčasnosti v súlade\ns najlepším záujmom maloletej. Súd dáva do pozornosti, že v súlade s čl. 3 bodu 1\nDohovoru o právach dieťaťa, musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom\npri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí, či už vykonávanými verejnými alebo\nsúkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými\norgánmi. Ak by realizácia výkonu rozhodnutia bola v príkrom rozpore s najlepším záujmom\n\n21\n\ndieťaťa, môže tento záujem prevážiť nad záujmom oprávneného rodiča, tak ako to bolo\nskonštatované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody vo veci Neulinger\na Shuruk proti Švajčiarsku zo dňa 06. 07. 2010. (Cit.): „Dohovor a Haagsky dohovor musia\nbyť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší\nzáujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležíte preskúmať celú rodinnú situáciu\nvrátane tvrdení o vážnej ujme, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť,\na toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležíte odôvodniť vo svojich rozhodnutiach.\nRiziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa,\na preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.“\n(viac nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 100/2014-94). Súd poukazuje\nnajmä na to, že súd, ale i iné orgány zúčastnené na realizácii výkonu rozhodnutia majú mať\nna zreteli najlepší záujem dieťaťa. Súd má za to, že maloletá za terajšej situácie nie je\npripravená na nariadenie výkonu rozhodnutia jeho uskutočnením, t. j. odobratím\nza asistencie policajnej zložky, orgánu sociálno-právnej ochrany detí a súdnej zložky.\nVýkon rozhodnutia by neprebehol bez vážnych následkov pre ďalší vývoj maloletej. V tejto\nsúvislosti je rovnako potrebné zdôrazniť, že v záujme udržania zdravého vzťahu maloletej\ns jej matkou, nie je pre maloletú za jej súčasnej nepriaznivej psychickej situácie,\nvhodné voliť násilnú formu uskutočnenia výkonu - odobratie, nakoľko uvedené by mohlo\nmať za následok odcudzenie maloletej od jej otca, resp. vytvorenie syndrómu zavrhnutého\nrodiča, ktorého dôsledky by bolo ťažké odstraňovať. Maloletá sa v súčasnosti na odchod\ndo Ekvádorskej republiky neteší, práve naopak, predstava odchodu v nej vzbudzuje pocity\núzkosti a strachu. Súd musí v každom štádiu konania, t. j. aj v štádiu výkonu rozhodnutia\nprihliadať v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa, predísť poškodeniu duševného zdravia,\nzvlášť, ak má v konaní preukázané, že psychické rozpoloženie maloletej môže byť\npredzvesťou zhoršovania, resp. upadania jej duševného zdravia.\n18. Vzhľadom na uvedené a v súlade s najlepším záujmom maloletej, súd rozhodol\no odklade výkonu rozhodnutia na obdobie 6 mesiacov, a zároveň počas celej doby odkladu\nrozhodol o nariadení neodkladných opatrení, a to vo forme mediácie v Centre\npre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, a vo forme psychologického poradenstva\nna Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,\npracovisko pre Bratislavu I, za účelom uľahčenia priebehu prípadného výkonu rozhodnutia.\n\n22\n\nS poukazom na nariadenú mediáciu a psychologické poradenstvo, súd žiada Centrum\npre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a príslušný orgán sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately o vyhotovenie a zaslanie záverečných správ spolu\nso zaujatím stanoviska, či sa rodičom podarilo dospieť k spoločnej rodičovskej dohode.»\n42. Ústavný súd v rámci prieskumu ústavnej akceptovateľnosti napadnutého\nuznesenia okresného súdu v prvom rade poukazuje na osobitý charakter konania o výkon\nrozhodnutia o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene\npremiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané, spočívajúci v špecifickej\npovahe tohto (vykonávaného) rozhodnutia, ktoré bolo vydané justičným orgánom\nSlovenskej republiky na základe prameňa medzinárodného práva súkromného, konkrétne\nHaagskeho dohovoru (v prípade, že krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je nečlenský štát\nEurópskej únie, pozn., II. ÚS 566/2016). Účelom konania o výkon rozhodnutia v tzv.\nnávratových veciach je potom okamžitý návrat uneseného dieťaťa do krajiny obvyklého\npobytu, a tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa do pôsobnosti jeho\nzákonného sudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve (napr. II. ÚS 674/2016).\nPrimárnou úlohou všeobecného súdu v takom konaní teda už nie je opätovné posúdenie\ndôvodnosti a vhodnosti návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, keďže táto už bola\n(obligatórne) zvážená v tzv. základnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o nariadení\nnávratu dieťaťa (m. m. IV. ÚS 155/2018).\n43. Požiadavka zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o výkon\nrozhodnutia, ktorým bol nariadený jeho návrat do krajiny obvyklého pobytu, sa môže\npremietnuť do odkladu výkonu rozhodnutia, avšak len za celkom mimoriadnych okolností\na výnimočne, pretože sa tým v podstate marí primárny účel sledovaný Haagskym\ndohovorom (IV. ÚS 155/2018). Rozhodnutie o odklade výkonu rozhodnutia preto musí byť\nodôvodnené spôsobom nevzbudzujúcim najmenšie pochybnosti o splnení všetkých\npodmienok uplatnenia tohto inštitútu ustanovených v § 389 Civilného mimosporového\nporiadku.\n\n23\n\n44. V kontexte opísaných východísk, po preskúmaní posudzovanej veci\na zohľadňujúc všetky jej okolnosti ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu nemožno považovať z ústavného hľadiska za udržateľné, pretože nespĺňa\npožiadavky kladené na riadne (náležite) odôvodnené súdne rozhodnutie, zodpovedajúce\nv konaní zistenému skutkovému stavu a vychádzajúce z ústavne konformného výkladu\na aplikácie uplatnených právnych noriem. Uvedený záver vyplynul predovšetkým\nz konfrontácie obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 9 Em 7/2018\ns odôvodnením jeho napadnutého uznesenia.\n45. Skutočnosti, ktorými okresný súd vo veci sťažovateliek odôvodnil odklad výkonu\nrozhodnutia, totiž podľa názoru ústavného súdu nezodpovedajú v konaní preukázanému\nskutkovému stavu. Okresný súd sa v napadnutom uznesení pri svojom závere, že výkon\nrozhodnutia by nebol v najlepšom záujme maloletej, odvoláva na „viacero správ zo šetrenia\nÚPSVaR“, avšak neuvádza, aké konkrétne správy to sú a aké závery z nich vyplývajú.\nZo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len ,,úrad práce“),\ndoručenej okresnému súdu 12. októbra 2018, zistenia (výlučne) z ktorej okresný súd\nv napadnutom uznesení (bod 3) opísal, pritom nevyplývajú žiadne skutočnosti,\nktoré by mohli viesť k súdom prvej inštancie konštatovaným záverom o odmietaní návratu\ndo krajiny obvyklého pobytu zo strany maloletej, resp. o ohrození jej psychického vývoja\nprípadným výkonom rozhodnutia. Naopak, úrad práce v tejto správe (okrem iného) uvádza,\nže „k predmetnej rodinnej situácii sa nevieme teda z hľadiska maloletej kompetentne\nvyjadriť, nakoľko, ako je aj vyššie uvedené, nemal náš úrad možnosť sa s mal.\nrozprávať samostatne“ (z dôvodu na strane povinného, pozn.), a že pri jedinom krátkom\nneformálnom rozhovore s maloletou v domácnosti povinného maloletá nejavila žiadne\nznámky strachu z prítomnosti tretích osôb, komunikovala bezprostredne, primerane jej veku\na na otázku, či by prišla „sa porozprávať“ na úrad práce, „pozrela na otca, ktorý sedel\nvedľa a pokrčila ramenami a povedala neviem“.\n46. Z vyžiadaného spisu okresného súdu je pritom zrejmé, že súd prvej inštancie\nsvoje závery oprel v rozhodujúcej miere o tvrdenia povinného (otca maloletej) obsiahnuté\nv jeho vyjadrení k návrhu sťažovateľky\n\nna výkon rozhodnutia, a to bez toho,\n\n24\n\naby ním uvádzané skutočnosti boli podporené ďalším vykonaným dokazovaním. Povinný\nk svojmu vyjadreniu adresovanému okresnému súdu síce pripojil pomerne rozsiahlu\ndokumentáciu, ktorá však, najmä pokiaľ ide o správy úradu práce, pochádzala z obdobia\npred právoplatným nariadením návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu,\na teda vo vzťahu ku konaniu o výkon rozhodnutia už prima facie nemohla mať význam,\nkeďže nebola spôsobilá preukázať podstatnú zmenu pomerov po nariadení návratu, (jedine)\nktorá by teoreticky mohla viesť k záveru o vážnom ohrození maloletej výkonom\nrozhodnutia. Okresný súd sa pritom v napadnutom uznesení na povinným predloženú\ndokumentáciu ani výslovne neodvolal, ale len všeobecne uviedol, že vychádzal\nz „viacerých správ zo šetrenia ÚPSVaR“. Z uvedeného podľa ústavného súdu vyplýva,\nže rozhodnutie okresného súdu o odklade výkonu rozhodnutia bolo založené na nekritickom\n(jednostrannom) osvojení si tvrdení povinného a na ich vydávaní za preukázaný skutkový\nstav, čo indikuje arbitrárnosť napadnutého uznesenia.\n47. Napadnuté uznesenie okresného súdu je podľa názoru ústavného súdu\naj v rozpore s podstatou a účelom aplikovanej právnej normy, zakotvujúcej inštitút odkladu\nvýkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Z (okresným súdom aplikovaného) § 389 ods. 1\nCivilného mimosporového poriadku jednoznačne vyplýva, že označené zákonné\nustanovenie slúži na ochranu života, zdravia a priaznivého vývoja maloletého v prípade,\nže je výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Okresný súd v danom prípade na čas odkladu\nvýkonu rozhodnutia napadnutým uznesením zároveň nariadil dve neodkladné opatrenia,\nktorými\n\nuložil\n\n(obom)\n\nrodičom\n\nmaloletej\n\npovinnosť\n\npodrobiť\n\nsa\n\nmediácii\n\na psychologickému poradenstvu „za účelom uľahčenia priebehu prípadného výkonu\nrozhodnutia“. Z uvedeného možno vyvodiť, že okresný súd za (skutočnú) prekážku výkonu\nrozhodnutia považoval negatívny vzájomný vzťah rodičov maloletej a nie vážne ohrozenie\njej života, zdravia alebo psychického vývoja, čo je však v rozpore s účelom inštitútu\nodkladu výkonu rozhodnutia v tzv. návratových veciach (m. m. IV. ÚS 155/2018). Takýto\nzáver podporuje aj skutočnosť, že okresný súd nariadenie neodkladných opatrení odôvodnil\naj aplikáciou § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., z ktorého však vyplýva, že poradenstvo\nnariadené neodkladným opatrením má viesť k splneniu merita (vykonávaného) rozhodnutia\nzo strany povinného, a nie k snahe o vytváranie vhodných podmienok na „prípadný výkon\n\n25\n\nrozhodnutia“ na základe vzájomnej súčinnosti oprávneného a povinného (prostredníctvom\nporadenstva).\n48. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode nasvedčujú aj neefektívnosti\npostupu okresného súdu v napadnutom konaní. To totiž začalo na návrh matky maloletej\n(práve) z dôvodu, že otec maloletej nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,\nktorým bol nariadený návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu a ktorým mu bola\nuložená povinnosť navrátiť maloletú na územie Ekvádorskej republiky do 15 dní\nod právoplatnosti\n\nrozhodnutia\n\n(ústavná\n\nkonformita\n\noznačeného\n\nrozhodnutia\n\nbola\n\nna podklade ústavnej sťažnosti otca maloletej potvrdená aj rozhodnutím ústavného súdu,\npozn.). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom možno vyvodiť, že v konaní\no výkon rozhodnutia, ktorým bol nariadený návrat maloletého do krajiny jeho obvyklého\npobytu, zohráva dôležitú úlohu samotné plynutie času v tom zmysle, že čím dlhší čas\nod neoprávneného premiestnenia alebo zadržania maloletého uplynul, tým zložitejší\nje výkon meritórneho (návratového) rozhodnutia (m. m. II. ÚS 674/2016). Za danej situácie\nsa tak (deklarovaná) snaha okresného súdu o „uľahčenie prípadného výkonu rozhodnutia“\nzlepšením vzájomných vzťahov rodičov maloletej javí ako nelogická a v konečnom\ndôsledku vedúca k opačnému efektu, než je ten, ktorý súd prvej inštancie vydaním\nnapadnutého uznesenia o odklade výkonu rozhodnutia (proklamovane) sledoval (tzn.\nže vydaním napadnutého uznesenia z podstaty veci došlo k sťaženiu výkonu rozhodnutia,\nnie k jeho uľahčeniu, pozn.).\n49. Ústavný súd, sumarizujúc už vyslovené závery na tomto mieste, zhrňujúco\nuvádza, že úlohou okresného súdu v napadnutom konaní bolo v čo najkratšom čase\na čo najšetrnejším spôsobom vykonať rozhodnutie, ktorým bol (právoplatne) nariadený\nnávrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, pričom okresný súd namiesto toho\nnapadnutým uznesením vydaným bez náležitého zistenia skutkového stavu, dôvodiac\nlen tvrdeniami povinného (otca maloletej), výkon rozhodnutia ešte viac oddialil,\nčím ho do budúcna, v rozpore s vlastným deklarovaným zámerom, podstatne sťažil.\n\n26\n\n50. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie okresného súdu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu vykazujú z ústavného\nhľadiska neakceptovateľné znaky svojvôle a arbitrárnosti, svojou intenzitou znamenajúce\nporušenie základného práva sťažovateliek ako účastníčok napadnutého konania (§ 372\nCMP) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. ich práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (body 1 a 2 výroku tohto nálezu).\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 19\nods. 2 a ich práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru napadnutým uznesením okresného\nsúdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal\n51. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti namietajú, že napadnutým uznesením\nokresného súdu a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, došlo aj k porušeniu ich práva\nna súkromný a rodinný život garantovaného prostredníctvom čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8\nods. 1 a 2 dohovoru.\n52. Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Pretože základné\npráva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal\naj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) týkajúcu\nsa predovšetkým čl. 8 dohovoru, ktorého porušenie postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením sťažovateľky taktiež namietajú.\n53. Právo na rešpektovanie rodinného života sa aplikuje na rodinné vzťahy\na predpokladá existenciu rodiny (Marckx proti Belgicku, rozsudok z 13. 6. 1979,\nč. 6833/74, § 31). Rodinou je v prvom rade vzťah medzi manželmi a medzi rodičmi\na neplnoletými deťmi. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života\n(Bronda proti Taliansku, rozsudok z 9. 6. 1998, č. 22430/93, § 51).\n\n27\n\n54. Ochrana „rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných\nvzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne,\nale aj morálne či materiálne (I. ÚS 13/00).\n55. Ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života\npred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním,\nktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci,\nfyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy,\nak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto\nobmedzenia práva na súkromie a rodinný život je jeho určenie v súlade so všetkými\nnormami ústavy, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie\n(II. ÚS 7/1999). Takouto ústavnou normou je aj čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého\npri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto\nobmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (I. ÚS 13/00).\n56. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v časti IV.1 tohto nálezu, odôvodňujúcich\nzáver o arbitrárnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a jeho postupu v napadnutom\nkonaní, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na mieru ústavnej neakceptovateľnosti\noznačeného rozhodnutia došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva\nsťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ich práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj k neoprávnenému zásahu do ich základného práva\nna ochranu rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, resp. do ich práva na rešpektovanie\nrodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru. V dôsledku napadnutého uznesenia\nokresného súdu totiž došlo k podstatnému zhoršeniu postavenia sťažovateľky\nako rodiča a tiež postavenia maloletej sťažovateľky ako dieťaťa svojich rodičov, keďže\nnapriek existencii právoplatného súdneho rozhodnutia o nariadení návratu maloletej\ndo jurisdikcie súdnych orgánov krajiny jej obvyklého pobytu bola neodôvodnene\nznemožnená včasná a účinná úprava rodičovských práv a povinností týkajúcich sa maloletej\nsťažovateľky. Ústavný súd preto vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu\n(a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu) boli porušené aj práva sťažovateliek\n\n28\n\ngarantované v čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru (body 1 a 2 výroku tohto\nnálezu).\nIV.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 41\nods. 4 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom,\nktorý jeho vydaniu predchádzal\n57. V súvislosti so sťažovateľkami namietaným porušením ich základného práva\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy, garantujúceho právo rodiča na starostlivosť a výchovu detí,\nako aj právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ústavný súd (opätovne)\npoukazuje na to, že účelom Haagskeho dohovoru (vytvárajúceho základný právny rámec\nposudzovanej veci) je okamžitý návrat uneseného dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu,\na tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa do pôsobnosti jeho zákonného\nsudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve. Pojem „opatrovnícke právo“\nv Haagskom dohovore pritom zodpovedá v podmienkach právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky pojmu „rodičovské práva a povinnosti“.\n58. V zmysle čl. 19 Haagskeho dohovoru rozhodnutie o návrate dieťaťa nemožno\npovažovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. V okolnostiach posudzovanej\nveci je nesporné, že napadnutým uznesením okresného súdu sa nerozhodovalo priamo\no opatrovníckom práve sťažovateľky\n\nk maloletej sťažovateľke, resp.\n\no rodičovských právach či povinnostiach k maloletej (starostlivosť o maloletú, úprava\nstyku). Na druhej strane však niet pochýb o tom, že neoprávneným premiestnením maloletej\nsťažovateľky došlo k porušeniu jej práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany\nmatky a tiež k porušeniu rodičovských práv sťažovateľky\n\nako jej matky (tak,\n\nako to možno vyvodiť z právoplatného uznesenia súdu, ktoré je podkladom na výkon\nrozhodnutia, pozn.). Keďže v dôsledku svojvoľného postupu a rozhodnutia okresného súdu\n(dosiaľ) nedošlo k efektívnemu naplneniu účelu Haagskeho dohovoru výkonom rozhodnutia\no nariadení návratu maloletej, a tým k vytvoreniu možnosti ďalšej úpravy vzájomných práv\na povinností sťažovateliek spojených s ich postavením rodiča a dieťaťa, ústavný súd\nrozhodol, že v príčinnej súvislosti s porušením práv sťažovateliek garantovaných v čl. 46\n\n29\n\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateliek\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy (body 1 a 2 výroku tohto nálezu).\nIV.4\n\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateliek\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v jeho napadnutom konaní\n59. Sťažovateľky v posudzovanej veci tiež namietajú, že postupom okresného súdu\nv jeho napadnutom konaní došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n60. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n61. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\n62. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n30\n\n63. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 aj vo vzťahu k výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých vyplýva z Civilného mimosporového poriadku, najmä\nz jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje z úradnej povinnosti\nna základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola\nrýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n64. Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 9 Em 7/2018 ústavný súd zistil\nnasledujúci priebeh napadnutého konania:\n- 21. septembra 2018 sťažovateľka\n\n(v rámci chronológie ďalej\n\naj „oprávnená“) podala okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia,\n- 1. októbra 2018 právna zástupkyňa oprávnenej oznámila súdu, že povinný zmaril\ndve plánované stretnutia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorých\núčelom malo byť vypočutie maloletej,\n- 1. októbra 2018 okresný súd ustanovil maloletej úrad práce ako kolízneho\nopatrovníka a vyzval povinného, aby sa vyjadril k návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia,\n- 5. októbra 2018 okresný súd žiadal o súčinnosť úrad práce,\n- 12. októbra 2018 úrad práce reagoval na žiadosť súdu a oznámil výsledky šetrenia\nbytových pomerov oprávnenej a povinného,\n- 23. októbra 2018 právna zástupkyňa oprávnenej urgovala rozhodnutie vo veci\na poukázala na odmietnutie ústavnej sťažnosti povinného smerujúcej proti vykonávanému\nrozhodnutiu,\n- 1. novembra 2018 povinný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k veci\na požiadal o odklad výkonu rozhodnutia,\n- 6. novembra 2018 okresný súd požiadal úrad práce o súčinnosť,\n- 8. novembra 2018 povinný doplnil svoje vyjadrenie k veci a návrh na odklad\nvýkonu rozhodnutia,\n- 27. novembra 2018 okresný súd napadnutým uznesením odložil výkon rozhodnutia,\n- 17. decembra 2018 oprávnená podala odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu\nrozhodnutia,\n\n31\n\n- 27. decembra 2018 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie povinnému, úradu\npráce a Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,\n- 28. januára 2019 povinný doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu,\n- 31. januára 2019 okresný súd predložil spis krajskému súdu,\n- 20. februára 2019 krajský súd vrátil spis okresnému súdu po rozhodnutí o odvolaní\nz 5. februára 2019,\n- 22. februára 2019 verejná ochrankyňa práv doručila okresnému súdu svoje\nvyjadrenie k veci, v rámci ktorého žiadala súd o včasnú intervenciu,\n- 26. júla 2019 oprávnená doručila okresnému súdu elektronický návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorý bol okresným súdom nesprávne zaevidovaný\n- 12. augusta 2019 povinný doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu oprávnenej\nna nariadenie neodkladného opatrenia,\n- 20. augusta 2019 okresný súd žiadal povinného o vyjadrenie, či jeho ostatné\npodanie môže považovať za návrh na (ďalší) odklad výkonu rozhodnutia,\n- 23. augusta 2019 povinný okresnému súdu oznámil, že jeho podanie možno\npovažovať za návrh na doklad výkonu rozhodnutia,\n- 19. septembra 2019 povinný podal návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, ktorý\nodôvodnil (v podstate) tým, že došlo k zmene pomerov a za krajinu obvyklého pobytu\nmaloletej už možno považovať Slovenskú republiku,\n- 23. októbra 2019 oprávnená doručila okresnému súdu vyjadrenie k návrhu\npovinného na zastavenie konania a na odklad výkonu rozhodnutia,\n- 13. januára 2020 zákonná sudkyňa určila termín pojednávania vo veci na 6. február\n2020,\n- 6. februára 2020 pojednávanie bolo odročené na 26. marec 2020 z dôvodu potreby\nustanovenia tlmočníka oprávnenej,\n- 7. februára 2020 povinný doručil súdu podanie, v ktorom navrhol zamietnutie\nnávrhu na výkon rozhodnutia,\n- 13. marca 2020 zákonná sudkyňa udelila kancelárii pokyn na zrušenie všetkých\ntermínov pojednávaní do 31. marca 2020 s tým, že nový termín bude účastníkom oznámený.\n\n32\n\n65. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka (strany) súdneho konania a postup samotného súdu.\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj zodpovedajúcu časť ústavných sťažností sťažovateliek.\n66. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú\na pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe\ntakéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno\npovažovať za zložitú vec. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá\nby podstatnou mierou prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania okresného súdu.\n66.1 Ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam\npredmetu konania pre sťažovateľky, ktorým je výkon právoplatného a vykonateľného\nrozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat maloletej sťažovateľky do krajiny\njej obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté konanie\nokresného súdu má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľky mimoriadny význam,\nkeďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho výkonu ich vzájomných\n(rodičovských a detských) práv a povinností.\n67. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z obsahu\nvyžiadaného spisu okresného súdu nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania\nbola podstatným spôsobom negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľky\nako oprávnenej alebo správaním otca maloletej ako povinného. Vyrovnanie sa s prípadnou\n(primeranou)\n\nprocesnou\n\naktivitou\n\núčastníkov\n\n33\n\nkonania\n\nje\n\npritom\n\npredovšetkým\n\nzodpovednosťou vo veci konajúceho všeobecného súdu, ktorého úlohou je postupovať tak,\naby z povahy predmetu konkrétneho konania vyplývajúca požiadavka na urýchlené\nrozhodnutie veci bola naplnená. Správanie účastníkov napadnutého konania teda ústavný\nsúd nepovažoval za faktor s relevantným vplyvom na jeho dĺžku.\n68. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n69. V okolnostiach posudzovaného prípadu zohráva dôležitú úlohu aj fakt,\nže v zmysle čl. 11 Haagskeho dohovoru je rozhodnutie v súdnom konaní o nariadenie\nnávratu dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu nevyhnutné vydať bezodkladne,\nnajneskôr do šiestich týždňov odo dňa začatia konania. Ak teda návratové konanie,\nv ktorom je potrebné preskúmať všetky okolnosti relevantné pre posúdenie dôvodnosti\nprípadného nenavrátenia dieťaťa, v zásade nemá presiahnuť obdobie 6 týždňov,\no to rýchlejšie je potrebné zabezpečiť samotný výkon tohto rozhodnutia faktickým\nprevzatím a odovzdaním dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.\n70. Vychádzajúc z už opísaného priebehu napadnutého konania, ústavný súd\nkonštatuje, že okresný súd sa v napadnutom konaní už zdôraznenou požiadavkou\nna urýchlené konanie v posudzovanej veci dôsledne neriadil, pričom jeho postup v tomto\nkonaní možno považovať za zdĺhavý a neefektívny, a teda nesmerujúci sústredene\nk urýchlenému odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Za súčasť neefektívneho\npostupu okresného súdu pritom ústavný súd považuje aj samotné vydanie (napadnutého)\nuznesenia o odklade výkonu rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému ústavný súd dospel\nk záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (pozri časť IV.1 tohto nálezu). K predĺženiu\nnapadnutého konania sčasti prispelo aj nesprávne poučenie okresného súdu o možnosti\npodania odvolania proti jeho napadnutému uzneseniu, hoci odvolanie v danom prípade\n\n34\n\nprípustné nebolo, v dôsledku čoho konanie v posudzovanej veci určitú dobu (neefektívne)\nprebiehalo na krajskom súde. Postup okresného súdu v napadnutom konaní je tiež\npoznačený aj obdobím jeho dlhodobej nečinnosti, keď (v podstate) od vydania napadnutého\nuznesenia o odklade výkonu rozhodnutia, resp. od uplynutia jeho účinkov nevykonal žiadny\nrelevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.\nPri zohľadnení arbitrárnosti, resp. ústavnej neakceptovateľnosti napadnutého uznesenia\no odklade výkonu rozhodnutia, navyše možno konštatovať, že okresný súd v napadnutom\nkonaní od jeho začiatku efektívne nepokročil smerom k naplneniu jeho účelu, ale naopak,\nprispel k sťaženiu jeho dosiahnutia.\n71. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k celkovej\ndĺžke napadnutého konania (dosiaľ presahujúcej jeden a pol roka, pozn.), ktorá nie je\nprimeraná jeho povahe, rozhodujúcou mierou prispel neefektívny, nekoncentrovaný\na dlhodobou nečinnosťou poznačený postup okresného súdu, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateliek na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd preto vyslovil porušenie aj označených práv sťažovateliek postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 7/2018 (body 1 a 2 výroku\ntohto nálezu).\n72. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo ešte v čase meritórneho\nrozhodovania ústavného súdu o sťažnostiach sťažovateliek právoplatne skončené, ústavný\nsúd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal\nokresnému súdu konať vo veci sťažovateliek bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n\n35\n\nIV.5 K namietanému porušeniu práva sťažovateľky\n\npodľa čl. 5 protokolu\n\nč. 7 k dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného\nsúdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal\n73. Sťažovateľka\n\nv ústavnej sťažnosti, na základe argumentácie opísanej\n\nv bode 6.4 tohto nálezu, namieta aj porušenie svojho práva na rovnosť medzi manželmi\n(resp. bývalými manželmi) vo vzťahu k ich dieťaťu (maloletej sťažovateľke) podľa čl. 5\nprotokolu č. 7 k dohovoru, a to v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, garantujúcim (aj) rovnosť\nľudí v právach.\n74. Vychádzajúc zo záveru o arbitrárnosti napadnutého uznesenia okresného súdu,\nako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ústavný súd konštatuje, že v príčinnej\nsúvislosti s porušením základného práva sťažovateľky\n\nna súdnu ochranu, resp.\n\njej práva na spravodlivé súdne konanie, došlo aj k porušeniu jej práva na rovnosť medzi\nmanželmi vo vzťahu k maloletej sťažovateľke, keďže okresný súd, napriek existencii\nprávoplatného rozhodnutia súdu, priznávajúceho matke maloletej právo prevziať maloletú\ns cieľom jej navrátenia do krajiny jej obvyklého pobytu, t. j.. na územie Ekvádorskej\nrepubliky, svojím ústavne neakceptovateľným postupom a rozhodnutím v konečnom\ndôsledku (na úkor sťažovateľky\n\n) zvýhodnil otca maloletej, ktorý ju do svojej\n\nfaktickej osobnej starostlivosti získal neoprávneným premiestnením a zadržiavaním\nna území Slovenskej republiky.\n75. Vo vzťahu k sťažovateľkou\n\noznačenému čl. 12 ods. 1 ústavy ústavný\n\nsúd v súlade so svojou judikatúrou uvádza, že tento článok ústavy neobsahuje garanciu\nzákladných práv alebo slobôd, pretože je súčasťou všeobecných ustanovení zakotvených\nv prvom oddiele druhej hlavy ústavy pojednávajúcej o základných právach a slobodách,\navšak jeho porušenie je možné vysloviť (výlučne) v spojení s konštatovaným porušením\nniektorého zo základných práv zakotvených v druhej hlave ústavy, prípadne práv\nzaručených kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. napr. II. ÚS 167/04,\nII. ÚS 775/2016).\n\n36\n\n76. Na základe uvedeného ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením\nokresného súdu (a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu) bolo porušené aj právo\nsťažovateľky\n\nna rovnosť medzi manželmi podľa čl. 5 protokolu č. 7\n\nk dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.6 K namietanému porušeniu práva sťažovateľky\n\npodľa čl. 11\n\nods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a práva maloletej sťažovateľky podľa čl. 7, čl. 11\nods. 1, čl. 16 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením okresného\nsúdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal\n77. V súvislosti so sťažovateľkami namietaným porušením ich práv podľa Dohovoru\no právach dieťaťa ústavný súd najskôr poukazuje na to, že v jeho rozhodovacej praxi\nsa ustálil právny názor vychádzajúci z teórie medzinárodného práva, podľa ktorého\noznačená medzinárodná zmluva obsahuje vo svojom texte dve skupiny právnych noriem.\nPrvú skupinu tvoria právne normy priamo vykonateľné a druhú skupinu tvoria právne\nnormy, ktoré nie sú priamo aplikovateľné a majú charakter všeobecných zásad.\nZjednodušene možno formulovať východisko, v zmysle ktorého právne normy obsiahnuté\nv medzinárodnej zmluve sú priamo vykonateľné, ak zaručujú práva a slobody priamo\nich adresátom bez potreby ďalšej transpozície alebo inkorporácie do právneho poriadku\nzmluvného štátu ďalším normatívnym právnym aktom. Právne normy obsiahnuté\nv medzinárodnej zmluve, naopak, nie sú priamo vykonateľné vtedy, ak priamo alebo\nimplicitne vyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni\nvnútroštátnej legislatívy (II. ÚS 325/2017).\n78. Dohovor o právach dieťaťa neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by dávalo\nodpoveď na otázku, ktoré články sú priamo vykonateľné a ktoré nie, a preto kritériom\nna ich odlíšenie je povaha, účel, rozsah konkrétneho článku, ako aj textácia článku, ktorá\nmusí byť dostatočne jasná, aby príslušný orgán aplikácie práva bol schopný interpretovať a\ndefinovať jeho účinky, t. j. rozhodnúť o priamej vykonateľnosti alebo nevykonateľnosti\nkonkrétneho článku. Dohovor o právach dieťaťa je však potrebné interpretovať\nvo vzájomnej súvislosti všetkých jeho článkov a vychádzať z účelu Dohovoru o právach\n\n37\n\ndieťaťa (snaha o uznanie, ochranu a posilnenie práv detí), a pokiaľ niektoré z článkov\njednoznačne obsahujú priamo aplikovateľné subjektívne právo, je potrebné v záujme\nochrany slobôd a práv dieťaťa poskytnúť konkrétnemu právu dieťaťa ochranu v príslušnom\nkonaní, v ktorom sa jeho ochrany dotknutý subjekt domáha (m. m. II. ÚS 596/2014).\n79. Na úrovni doktríny medzinárodného práva a tiež na úrovni Organizácie\nSpojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články\nDohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady a nie sú priamo\nvykonateľné, ale je potrebné ich inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny\na aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3, čl. 6 a čl. 12. Tento záver podporuje\ni samotný text predmetných článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“,\n„štáty zabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym\nnormám Dohovoru o právach dieťaťa možno zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 13,\nčl. 16 a pod. (II. ÚS 325/2017).\n80. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd nevyhovel ústavným sťažnostiam\nsťažovateliek v častiach, v ktorých namietali porušenie čl. 11 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa, a nevyhovel ani ústavnej sťažnosti maloletej sťažovateľky v časti, v ktorej\nnamietala porušenie čl. 7 ods. 2 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže tieto referenčné\nprávne normy neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva sťažovateliek,\nale sú všeobecnými proklamáciami (princípmi), ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať\ndo svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú ich povinné zohľadňovať\npri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov (bod 8 výroku tohto\nnálezu).\n81. Naopak, ústavný súd v príčinnej súvislosti s porušením základného práva\nmaloletej sťažovateľky na súdnu ochranu a porušením jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyslovil aj porušenie jej práva na starostlivosť zo strany matky podľa čl. 7 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa, ako aj jej práva na ochranu pred (svojvoľným) zasahovaním\ndo jej rodinného života podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže (aj) do označených\npráv maloletej sťažovateľky bolo napadnutým uznesením okresného súdu (a postupom,\n\n38\n\nktorý jeho vydaniu predchádzal) z dôvodov už uvedených (pozri časti IV.1 až IV.5 tohto\nnálezu) zasiahnuté z ústavného hľadiska neprípustným spôsobom (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nIV.7 K namietanému porušeniu sťažovateľkami označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal\n82. Sťažovateľky v posudzovanej veci namietajú porušenie ich v ústavných\nsťažnostiach označených práv aj napadnutým uznesením krajského súdu (ako aj postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu), ktorým odvolací súd odvolanie sťažovateľky\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol podľa § 386 písm. c) Civilného\nsporového poriadku, teda z dôvodu, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je odvolanie prípustné.\n83. Výhrady sťažovateliek, týkajúce sa napadnutého uznesenia krajského súdu\n(opísané v bode 6.6 tohto nálezu), pritom smerujú výlučne proti tej časti rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorým bolo ako neprípustné odmietnuté odvolanie sťažovateľky\nproti (prvému) výroku napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým\nbol odložený výkon rozhodnutia. Krajský súd odmietnutie odvolania v zodpovedajúcej časti\nsvojho napadnutého uznesenia odôvodnil najmä takto:\n„Vo vzťahu k výroku I odvolaním dotknutého uznesenia je odvolací súd nútený\nkonštatovať neprípustnosť odvolania, nakoľko CSP v ustanovení § 357 nepripúšťa\nodvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odklade výkonu rozhodnutia a taktiež\nnie je prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o odklade výkonu rozhodnutia\nvo veciach maloletých upravená ani v žiadnom z ustanovení CMP. V prípade rozhodnutia\nsúdu o návrhu účastníka konania na odklad výkonu rozhodnutia, alebo rozhodnutia súdu\no odklade výkonu rozhodnutia bez návrhu nejde o uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým\nsa rozhodlo vo veci samej a ani nejde o žiadny iný druh uznesenia, proti ktorému\nustanovenie § 59 CMP pripúšťa odvolanie nad rámec uznesení taxatívne vymenovaných\nv ustanovení § 357 CSP. Prípustnosť odvolania nie je zakotvená ani v ustanovení § 389\nCMP, upravujúcom inštitút odkladu výkonu rozhodnutia. Rovnako je v danom prípade\n\n39\n\nvylúčená aj aplikácia ustanovenia § 357 písm. j) CSP, nakoľko inštitút odkladu\nvykonateľnosti rozhodnutia je odlišný od inštitútu odkladu výkonu vykonateľného\nrozhodnutia, čo nepochybne vyplýva zo skutočnosti, že právny inštitút odkladu\nvykonateľnosti rozhodnutia je zákonom osobitne upravený a to napríklad pri mimoriadnych\nopravných prostriedkoch (§ 412 ods. 1 a § 444 ods. 1 CSP) alebo pri žalobe o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).“\n84. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje,\nže označené rozhodnutie odvolacieho súdu [(ani) v sťažovateľkami namietanej časti]\nnevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Záver krajského\nsúdu o neprípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odklade výkonu\nrozhodnutia je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný\na nemožno ho považovať za taký, ktorý by popieral podstatu a účel vo veci aplikovaných\nprávnych noriem. Krajský súd pritom svoje rozhodnutie zároveň aj logickým\na presvedčivým spôsobom odôvodil, a preto ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\na nahrádzať právny názor krajského súdu svojím vlastným.\n85. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateliek, že „si dovoľujú upozorniť na potrebu\nprelomiť právny výklad všeobecných súdov“, ktoré pri posudzovaní prípustnosti odvolania\nproti rozhodnutiu o odklade výkonu rozhodnutia analogicky nepoužívajú § 357 ods. 1\npísm. j) Civilného sporového poriadku, ktorý pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, ústavný súd uvádza, že nie je ďalšou\ninštanciou v sústave všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy), ktorý pôsobí mimo tejto sústavy. Primárnou úlohou ústavného súdu\nv konaniach o ústavných sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto nie je usmerňovať\nvývoj judikatúry všeobecných súdov pri výklade a uplatňovaní jednotlivých zákonných\nustanovení, ale dohliadať na zlučiteľnosť účinkov ich rozhodovacej činnosti so základnými\nprávami a slobodami garantovanými ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(m. m. napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 165/02, IV. ÚS 267/05, IV. ÚS 2013/2012,\nIV. ÚS 270/2014, II. ÚS 353/2017).\n\n40\n\n86. Na základe uvedeného ústavný súd ústavným sťažnostiam sťažovateliek v časti\nnamietaného porušenia ich práv napadnutým uznesením krajského súdu, resp. postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu, nevyhovel (bod 8 výroku tohto nálezu).\nV.\nK zrušeniu napadnutého uznesenia okresného súdu\n87. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah.\n88. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie\nalebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd\nzruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa,\nak to pripúšťa povaha zásahu.\n89. Vzhľadom na konštatovaný záver o porušení práv sťažovateliek uvedených\nv bodoch 1 a 2 výroku tohto nálezu, ku ktorému došlo napadnutým uznesením okresného\nsúdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ústavný súd v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy\na § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde označené rozhodnutie všeobecného súdu zrušil\n(bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavný súd v tejto veci už nerozhodol o vrátení veci na ďalšie\nkonanie [§ 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], keďže napadnuté uznesenie\nokresného súdu bolo obmedzené na obdobie šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti\na uplynutím tejto doby zaniklo (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 333 CSP) a okresný súd\nuž v tejto veci koná ďalej.\n\n41\n\nVI.\nK návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n90. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n91. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n92. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.\nnapr. IV. ÚS 210/04).\n93. V posudzovanej veci sa sťažovateľka\n\ndomáha priznania primeraného\n\nfinančného zadosťučinenia v sume 60 000 € a maloletá sťažovateľka primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 10 000 €. Sťažovateľky svoje návrhy (v podstate\nzhodne) odôvodňujú „pretrvávajúcou právnou neistotou vo veci maloletého dieťaťa“,\n„viacnásobným porušením“ ich práv, ako aj „výnimočnými okolnosťami prípadu“, keď\nsťažovateľka\n\n„ako matka musí bez rodinného zázemia bojovať o svoju dcéru\n\nv cudzej krajine a to dokonca aj na inom kontinente, ako je krajina obvyklého pobytu\nsťažovateľky a jej dcéry“ a maloletá sťažovateľka „je v dôsledku pochybení súdov SR\noddelená od matky a od krajiny jej obvyklého pobytu, kde už má vytvorené rodinné, školské\naj priateľské zázemie“. Sťažovateľka\n\ntiež uvádza, že okrem nemajetkovej ujmy\n\njej „v spojitosti s bojom proti neoprávnenému zadržaniu jej dcéry a pobytom v cudzej\nkrajine“ vznikla aj majetková ujma presahujúca sumu 50 000 €, spočívajúca „v nákladoch\n\n42\n\nna bývanie a život v cudzej krajine, ako aj v nákladoch súvisiacich s domáhaním sa návratu\nsvojej dcéry\n\n“.\n\n94. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n95. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä intenzitu a rozsah\nkonštatovaného porušenia práv sťažovateliek garantovaných ústavou a kvalifikovanými\nmedzinárodnými zmluvami, povahu predmetu napadnutého konania okresného súdu a jeho\nvýznam pre sťažovateľky, ako aj svoju doterajšiu judikatúru týkajúcu sa výšky\npriznávaného finančného zadosťučinenia, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nje spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 8 000 € každej zo sťažovateliek s tým, že sumu\nfinančného zadosťučinenia pre maloletú sťažovateľku bude okresný súd povinný zaplatiť\ndo rúk sťažovateľky\n\nako jej zákonnej zástupkyne (body 5 a 6 výroku tohto\n\nnálezu). V prevyšujúcich častiach uplatnených nárokov sťažovateliek na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavným sťažnostiam nevyhovel\n(bod 8 výroku tohto nálezu).\n96. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k návrhu sťažovateľky\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia kompenzujúceho náklady spojené\ns domáhaním sa návratu maloletej sťažovateľky do krajiny jej obvyklého pobytu, ústavný\nsúd poznamenáva, že finančné zadosťučinenie priznané podľa čl. 127 ods. 3 ústavy\nza porušenie základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nsťažovateľa, ku ktorému došlo postupom a (alebo) rozhodnutím orgánu verejnej moci, nemá\na nemôže mať povahu náhrady (skutočnej) škody, ktorá sťažovateľovi v príčinnej súvislosti\ns ústavne neakceptovateľným postupom a (alebo) rozhodnutím orgánu verejnej moci\nvznikla, resp. mohla vzniknúť. Pre prípadné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobnej\npri výkone verejnej moci ustanovuje právny poriadok Slovenskej republiky osobitné právne\n\n43\n\ninštitúty, odlišné od inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3\nústavy (m. m. II. ÚS 784/2016).\n97. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu (odsek 1). Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom\no 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia (odsek 2).\nVII.\nK náhrade trov konania\n98. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n99. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním\nv konaní pred ústavným súdom, a priznal im náhradu trov konania od okresného súdu\nako porušovateľa ich práv. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia\nsťažovateliek vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n100. Ústavný súd priznal sťažovateľkám právo na náhradu trov konania,\nktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vykonané v roku\n2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), pričom základná sadzba\n\n44\n\ntarifnej odmeny bola znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, pretože išlo o spoločné\núkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.\n101. Výpočtovým základom pre určenie odmeny za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2019 bola suma 980 €, preto odmena za jeden úkon právnej služby\npredstavuje sumu 163,33 €, po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sumu 81,67 €, a režijný\npaušál sumu 9,80 €. Za dva úkony u každej sťažovateľky potom predstavujú trovy právneho\nzastúpenia spolu s režijným paušálom sumu 182,94 €. Spolu teda náhrada trov právneho\nzastúpenia u oboch sťažovateliek predstavuje sumu 365,88 €.\n102. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateliek do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n103. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n45", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "maloletý-obvyklý pobyt", "maloletý-práva dieťaťa", "výkon rozhodnutia", "konanie-rýchlosť", "maloletý-záujem dieťaťa", "navrátenie do krajiny obvyklého pobytu", "dieťa-obvyklý pobyt", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Em/7/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1f6b1a1-1baf-492b-9559-a89904a03b63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.445.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 445/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 445/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.445.2018.1"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:4a92042a-c202-4926-ab14-5ec3a0b04cf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2"}, {"guid": "ussr:6be3e30b-3d00-47fe-825d-fdecb59d32d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 353/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1"}, {"guid": "ussr:dea401ba-f9a0-4b3f-98e1-4e991fa400d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.325.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 325/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 325/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.325.2017.1"}, {"guid": "ussr:9c8509e8-dad7-4832-84ad-d51a40ed4c7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1"}, {"guid": "ussr:2935fc3f-3d6d-40d3-9c99-1ff2ba96ac45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 674/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 674/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1"}, {"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:19fed614-5962-4ba3-931b-400286c52e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 775/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 775/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:b2377a86-aab2-4e16-9c94-54d073751b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2377a86-aab2-4e16-9c94-54d073751b35"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:47869a43-86c3-497b-91c3-4312808e9e51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.572.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 572/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 572/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.572.2024.2"}, {"guid": "ussr:906c5d50-e8f2-4e05-81cc-28c26990efb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.658.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 658/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 658/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.658.2023.1"}, {"guid": "ussr:9f64a4d7-5d9b-40d1-9eee-e2cf2e08ced8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2"}, {"guid": "ussr:25a6e704-e73b-44ca-9fff-3b389625fee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2"}, {"guid": "b3d4f032-df50-4d80-bb95-3626c11b91bd:32b89211-01fc-4d2f-ac74-9a9e190aaf09", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:4323204005.2", "spisova_znacka": "13CoE/12/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoE/12/2025 z 30. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:4323204005.2"}, {"guid": "7d517500-3881-4c98-9121-d40aca0c5b61:ced287fd-2014-4bf4-9468-dd2c5f17084d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1523201208.4", "spisova_znacka": "B5-70C/25/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-70C/25/2023 z 22. 7. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1523201208.4"}]}