{"guid": "ussr:90d12d62-0da5-4b62-a586-3fbcbc313d2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.424.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 424/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 424/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 424/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.424.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/90d12d62-0da5-4b62-a586-3fbcbc313d2d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.424.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.424.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.424.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 424/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina,\nIČO 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,\nŠtefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. František Sedlačko,\nPhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26 Co 124/2018-297\nz 27. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s.,\n\nHodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n26 Co 124/2018-297 z 27. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že žalobou z 29. júna\n2016 sa 135 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\n, zapísanom na\nv zastúpení\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „žalobcovia“),\n(ďalej len „správca“), právne\n\nzastúpených\n(ďalej len „advokátska kancelária“), domáhalo proti sťažovateľke\n(žalovanej) vydania bezdôvodného obohatenia v sume 6 386,53 € s príslušenstvom z titulu\nvrátenia časti úroku zo zmluvy o úvere.\n3. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) prvým výrokom uznesenia č. k.\n27 C 36/2017-214 zo 6. apríla 2018 konanie zastavil z dôvodu, že nemal preukázané právne\nzastúpenie žalobcov advokátskou kanceláriou, ktorá preukazovala oprávnenie podať žalobu\nv mene žalobcov splnomocnením udeleným jej žalobcami prenesene – prostredníctvom\nsprávcu. Podľa názoru okresného súdu takéto splnomocnenie nemožno akceptovať a udeliť\nsplnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie v konaní mali\njednotliví žalobcovia. V prejednávanej veci správca nie je zákonným zástupcom vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v zmysle § 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších\npredpisov. Druhým výrokom uvedeného uznesenia okresný súd rozhodol, že sťažovateľke\nnepriznáva nárok na náhradu trov konania.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 27 C 36/2017-214 zo 6. apríla 2018 podali\nodvolanie žalobcovia. Sťažovateľka odvolaním napadla jeho druhý výrok o nepriznaní jej\nnároku na náhradu trov konania.\n\n2\n\n5. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu č. k. 27 C 36/2017214 zo 6. apríla 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že\nv ňom rozhodne o návrhu žalobcov na zmenu účastníka konania doručeného odvolaciemu\nsúdu 7. januára 2019, ako aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj\nodvolacím súdom. Čo sa týka merita veci, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd\nnedôvodne vyzval advokátsku kanceláriu na predloženie plnomocenstva, keď neakceptoval\nsplnomocnenie vystavené tzv. priamym zákonným zástupcom – správcom. Podľa názoru\nkrajského súdu vymáhanie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy uzatvorenej\nso sťažovateľkou na účel získania úveru na zateplenie bytového domu žalobcov v širšom\nslova zmysle súvisí so správou bytového domu žalobcov. Okresný súd nepostupoval\nsprávne, keď na odstránenie nedostatku procesnej podmienky – nedoloženia riadneho\nplnomocenstva nevyzval aj priamo označených žalobcov, ale len ich domnelého zástupcu.\n6. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej\nsťažnosti mu vytýka, že nesprávne aplikoval procesnoprávne normy spôsobom, ktorý je\nnezlučiteľný s ústavou, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu. V tejto súvislosti uvádza, že „podľa právnej úpravy do 31. októbra 2018, aj od 1.\n11. 2018... bol oprávnený konať pred súdom za vlastníkov bytov na ich účet správca, ktorý\nmal a mohol podať žalobu na súd ako jediný žalobca, konajúci ako zákonný zástupca\nvlastníkov“. Podľa názoru sťažovateľky bola žaloba podaná v mene individuálnych\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov zrejme kvôli výške potenciálnej náhrady trov\nkonania. Sťažovateľka zároveň poukazuje na to, že o procesnom návrhu žalobcov\ntýkajúcom sa zmeny žalobcov na správcu dosiaľ nebolo zo súdu prvej inštancie rozhodnuté.\n6.1 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby\nústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\n4\n\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného\nsúdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n12. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a\nv právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n\n5\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nkrajského súdu č. k. 26 Co 124/2018-297 z 27. augusta 2019, ktorým zrušil uznesenie\nokresného súdu č. k. 27 C 36/2017-214 zo 6. apríla 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie s tým, že v ňom rozhodne o návrhu žalobcov na zmenu účastníka\nkonania doručeného odvolaciemu súdu 7. januára 2019, ako aj o náhrade trov konania\npred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom (body 3 a 5).\n16. Ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania\nprávoplatne skončených vecí (IV. ÚS 187/09, III. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že základné právo\nna súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená,\nmusí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.\nIII. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n17. Pokiaľ ústavný súd v minulosti zo zásady preskúmavania právoplatne\nskončených vecí vybočil, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania\nvo veci samej bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie,\n6\n\nktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna\nprocesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však bola skutočnosť, že\nv konkrétnom prípade muselo ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne a už nezvratným\n(nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, a zároveň námietka ich\nporušenia sa musela vzťahovať výlučne na dané štádium konania a nemohla byť uplatnená\nneskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa tento negatívny dôsledok musel vzťahovať\nna výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo\nv opravných konaniach (IV. ÚS 322/09). Rovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov\nkonania (III. ÚS 46/2013).\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže na súde domáhať ochrany svojich práv. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n19. Pod pojmom „každý“ pritom treba chápať obe strany civilného sporového\nkonania, t. j. žalujúcu aj žalovanú stranu.\n20. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\n7\n\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp.\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n21. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť\nsvoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je\npotrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako\naj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,\nprávnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz\nTorija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91).\n22. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Giuran proti Rumunsku (sťažnosť\nč. 24360/04, ods. 28 – 32, ECHR 2011) konštatoval, že „Právo na spravodlivé konanie\npred súdom zaručené článkom 6 ods. 1 dohovoru musí byť interpretované vo svetle\nPreambuly k dohovoru, ktorej relevantná časť vyhlasuje, že vláda práva je časťou\nspoločného dedičstva zmluvných štátov. Jedným zo základných prvkov vlády práva je\nprincíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú\nvo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Samotná\nmožnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci.\nOdklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti\npodstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť\nprávoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy\nzákladných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej\nmiere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť\nefektívnosť súdneho systému.“.\n\n8\n\n23. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti krajskému súdu vytýka, že pokiaľ išlo\no zákonné zastúpenie žalobcov správcom, nesprávne aplikoval procesnoprávne normy\nspôsobom, ktorý je nezlučiteľný s ústavou, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu (bod 6). Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti zároveň\nvyplýva obava sťažovateľky, že v prípade, ak okresný súd nerozhodne o procesnom návrhu\nžalobcov na zmenu účastníka konania tým spôsobom, že žalobcom sa stane správca,\nv prípade úspechu žalobcov v konaní bude sťažovateľka ako neúspešná strana sporu\npovinná uhradiť im trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.\n24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n25. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci.\n26. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd\nv danom prípade postupoval v medziach svojej právomoci, odvolanie protistrany\nsťažovateľky ako odvolateľov riadne meritórne preskúmal, pričom dospel k právnemu\nzáveru o dôvodnosti podaného odvolania a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu Civilný\nsporový poriadok prostredníctvom § 389 ods. 1 písm. b) CSP a nasl. výslovne umožňuje.\nNapadnuté uznesenie krajského súdu nemožno považovať za svojvoľné, resp. vychádzajúc\nz okolností danej veci za svojvoľne narúšajúce princíp právnej istoty ani za zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných procesnoprávnych\na hmotnoprávnych noriem, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu, ani ktorá by bola\nv rozpore s judikatúrou ESĽP.\n\n9\n\n27. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru ústavného súdu o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010).\n28. Napadnuté uznesenie krajského súdu by mohlo zakladať porušenie označených\npráv sťažovateľky len v prípade, ak by bolo spojené s konkrétnym relevantným\nnepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľku, ktorý bol týmto uznesením spôsobený, pričom\nby sa negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho\nmožné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach\n(III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016), čo však nie je prípad sťažovateľky.\n29. Ústavný súd sa problematikou postavenia správcu bytového domu v civilnom\nsporovom konaní zaoberal už v náleze sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. februára 2020, pričom\nuviedol: „Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach\n(v minulosti, aj v súčasnosti) je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Podanie\nžaloby v mene vlastníkov bytov (namiesto toho, aby žalobu podal sám správca tak, ako to\numožňovala právna úprava a relevantná judikatúra aj pred 1. novembrom 2018) preto môže\nvzbudzovať dojem (a naznačuje to aj sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti) snahy\ngenerovať trovy právneho zastúpenia. Zmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná\nod 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo však v žiadnom\nprípade neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa\nsprávy bytového domu. O to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby žalobcami sú\nsamotní vlastníci bytov.“\n30. Sťažovateľke nič nebráni, aby na účel ochrany svojich základných práv a slobôd\n(rovnako ako protistrana sťažovateľky) podala proti budúcemu meritórnemu rozhodnutiu\nokresného súdu odvolanie podľa § 355 a nasl. CSP.\n31. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n10\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:45ee449f-1628-40b9-83aa-4785d5bf20f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}