{"guid": "ussr:6b8afbf5-6bd6-4117-ba03-4419548e5ab5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 409/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 409/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. I. ÚS 409/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6b8afbf5-6bd6-4117-ba03-4419548e5ab5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 409/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Kozovským, Björnsonova 8,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 9 C 40/2009-279\nz 30. apríla 2015, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 271/2015-350\nz 29. novembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 1/2019 z 18. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 9 C 40/2009-279 z 30. apríla 2015, rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 271/2015-350 z 29. novembra 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo\n1/2019 z 18. septembra 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa\nžalobou doručenou okresnému súdu 14. apríla 2009 pôvodne domáhal proti\nvykonávajúcej pôsobnosť stavebného úradu (ďalej len „žalovaný\nv 1. rade“) náhrady škody v sume 12 389,97 €. Sťažovateľ žalobu odôvodnil § 420 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, pričom porušenie právnej povinnosti žalovaným v 1. rade\npri rozhodovaní\n\no žiadosti\n\nsťažovateľa\n\no vydanie\n\nstavebného\n\npovolenia\n\nvidel\n\nv nezabezpečení riadneho úradného postupu v súlade so zákonom, t. j. rozhodnutia v zmysle\nzákona a v zákonom stanovenej lehote, v dôsledku čoho došlo k preukázateľnému\nnavýšeniu rozpočtového nákladu na stavbu rodinného domu, keď došlo k zvýšeniu hodnoty\nindexu cien stavebného materiálu a stavebných prác.\n2.1 Na základe návrhu sťažovateľa doručeného okresnému súdu 1. októbra 2012\nokresný súd uznesením č. k. 9 C 40/2009-220 z 8. októbra 2012 v spojení s uznesením č. k.\n9 C 40/2009-248 z 26. marca 2013 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila\nSlovenská republika – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“ alebo\n„žalovaný v 2. rade“).\n2.2 V záverečnom zhrnutí žalobných návrhov doručenom okresnému súdu 28. apríla\n2015 sťažovateľ zmenil svoju právnu kvalifikáciu a náhradu škody v sume 12 389,97 € si\nuplatnil v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“).\n\n2\n\n3. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. Vo vzťahu\nk žalovanému v 1. rade zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom jeho pasívnej legitimácie\nv konaní, keďže žalovaný v 1. rade nie je hmotnoprávnym nositeľom tých povinností,\nplnenia ktorých sa sťažovateľ ako žalobca od neho súdnou cestou dožaduje. Žalovaný\nv 1. rade síce vykonáva činnosť stavebného úradu, avšak zodpovednosť za výkon štátnej\nsprávy na tomto úseku má v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) bodu 1 zákona o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žalovaný v 2. rade, ktorú mal sťažovateľ\nžalovať od začiatku, avšak urobil tak až podaním doručeným okresnému súdu 1. októbra\n2012.\n3.1 Žalobu proti žalovanému v 2. rade okresný súd zamietol z dôvodu uplatnenej\nnámietky premlčania, pre posúdenie ktorej bol podstatný okamih, keď sa sťažovateľ o škode\ndozvedel. V danom prípade musel sťažovateľ o vzniku škody vedieť najneskôr 13. marca\n2009, keď Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo\nspravodlivosti“) doručil svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\nv zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Odo dňa\nrozhodnutia ministerstva spravodlivosti o predbežnom prerokovaní nároku sťažovateľa, t. j.\nod 27. mája 2009, začala plynúť trojročná lehota, v rámci ktorej si sťažovateľ mohol proti\nžalovanému v 2. rade uplatniť svoj nárok na súde, t. j. najneskôr 27. mája 2012, čo však\nurobil oneskorene, až 1. októbra 2012. Pretože okresný súd vyhodnotil námietku premlčania\nuplatnenú v konaní žalovaným v 2. rade ako dôvodnú, nezaoberal sa v rozsudku\nodôvodňovaním iných dôkazov.\n4. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok\nokresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“) ako vecne správny. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu týkajúceho\nsa zamietnutia žaloby sťažovateľa proti žalovanému v 2. rade krajský súd uviedol, že\nobjektívna premlčacia lehota je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď došlo\nk nesprávnemu úradnému postupu. Poukážuc na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 MCdo 6/2014 z 25. februára 2015 (bod 14. napadnutého rozsudku), zdôraznil, že\nsťažovateľ si mohol nárok na náhradu škody proti odporkyni v 2. rade uplatniť na súde\nv trojročnej subjektívnej premlčacej lehote, najneskôr do 27. mája 2012, pričom návrh\nna pripustenie vstupu odporkyne v 2. rade ako ďalšieho účastníka do konania podal na súde\n3\n\nprvej inštancie až 1. októbra 2012, t. j. po uplynutí uvedenej premlčacej lehoty. Bolo\npovinnosťou sťažovateľa ako poškodeného sledovať plynutie premlčacích lehôt tak, aby\nsvoje právo v stanovenej lehote uplatnil žalobou proti povinnej osobe na súde.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 420 písm. f)\nCSP, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci a že rozhodnutie krajského súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\npri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V tejto súvislosti uviedol, že okresný súd ani\nkrajský súd sa vôbec nezaoberali tým, či námietka premlčania vznesená žalovaným v 2. rade\nnie je v rozpore v dobrými mravmi.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447\npísm. c) a f) CSP. V rámci skúmania splnenia podmienok dovolacieho konania\na predpokladov prípustnosti dovolania zistil, že sťažovateľom nastolená právna otázka, či\nnámietka premlčania vznesená žalovaným v 2. rade nie je v rozpore v dobrými mravmi, nie\nje v danej veci relevantná, sťažovateľ ju v odvolacom konaní neuplatnil a rozhodnutie\nodvolacieho súdu od jej vyriešenia nezáviselo. V dovolaní nemožno uplatňovať nové\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov\nna preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v dovolaní nie je dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 CSP vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP a že dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP nie je prípustné.\n7. S uvedenými závermi okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu\nsťažovateľ nesúhlasí a uvedomujúc si, že pri označení subjektu zodpovedného za vznik\nškody „výrazovo“ pochybil, im v ústavnej sťažnosti vytýka, že sa meritom veci nezaoberali,\nale žalobu zamietli z procesných dôvodov, konkrétne z dôvodu spočiatku nesprávneho\noznačenia subjektu zodpovedného za škodu. Z obsahu žaloby, ale aj následných podaní\na prednesov sťažovateľa je pritom zrejmé, že sa domáhal nároku na náhradu škody proti\nštátu v súlade a s odkazom na ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\n4\n\npri výkone verejnej moci. V žalobe však sťažovateľ iniciálne nesprávne označil pasívne\nlegitimovaný subjekt, pričom tento omyl dodatočne v priebehu konania odstránil a pasívne\nlegitimovaný subjekt označil správne. Všeobecné súdy sa v rámci rozhodovania vo veci\nuchýlili k prílišnému formalizmu a uvedený omyl sťažovateľa interpretovali tak, že\nvo vzťahu k odporcovi v 1. rade žalobu zamietli z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie\na vo vzťahu k odporkyni v 2. rade z dôvodu uplatnenej námietky premlčania. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ namieta, že okresný súd, krajský súd a najvyšší súd celkom zjavne\nprotiústavne vykladali aplikovanú právnu normu (Civilný sporový poriadok) a svojím\nstriktne a prísne formalistickým prístupom nezákonne sťažovateľovi obmedzili možnosť\nuplatňovať svoje právo na náhradu škody spôsobenej štátom, čím sa v konečnom dôsledku\ndopustili porušenia zásady zákazu denagatio iustitiae.\n7.1 Na podporu svojich argumentov sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu sp.\nzn. II. ÚS 675/2016 z 12. januára 2017 s tým, že išlo významovo o takmer identickú vec.\n7.2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby\nústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu, napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu,\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5\n\n10. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného\nsúdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n11. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a\nv právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n6\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na\nprerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez\nzastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o\nustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\n7\n\nd) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný\noneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nokresného súdu č. k. 9 C 40/2009-279 z 30. apríla 2015 (body 3 a 3.1), rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 2 Co 271/2015-350 z 29. novembra 2017 (bod 4) a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 1/2019 z 18. septembra 2019 (bod 6) spočívajúca v tom, že\nvšeobecné súdy v konaní o náhradu škody rozhodli príliš formalisticky, pretože od počiatku\nkonania bolo zrejmé, že sťažovateľ si uplatňoval nárok v súlade so zákonom\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.\nIII.1 K námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\n19. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n20. Podľa § 201 ods. 1 a § 204 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna\n2016) účastník mohol napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to\nzákon nevylučoval v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu\nktorého smerovalo.\n21. Sťažovateľ toto svoje právo aj využil.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku okresného súdu bol príslušný krajský súd, ktorého právomoc\n8\n\npredchádzala právomoci ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2 K námietke porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n23. Ústavný súd konštatuje, že v danej veci je dvojmesačná lehota na podanie\nústavnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu vyplývajúca z § 124 zákona\no ústavnom súde vzhľadom na dátum doručenia písomného vyhotovenia uznesenia\nnajvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa (6. novembra 2019) zachovaná.\n24. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal zo svojho\nustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu\nkonania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj\nodvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV.ÚS 350/09).\n25. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\nsprávnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n26. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n9\n\n27. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je\ntakéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že\nvšeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití\nrelevantných právnych noriem vo veci rozhodnú, za predpokladu, že skutkové a právne\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (II. ÚS 78/05).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu však nepatrí právo účastníka konania\n(dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m.\nI. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd\nvysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\n(II. ÚS 77/06).\n28. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý\nsa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy\nrozhodnutia rôzny. Medzi iným, je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana\nkonania môže podať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti\ns právnou úpravou, zvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním\nrozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994,\nsťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou\nkonania, nie je sama osebe v rozpore s požiadavkou spravodlivého prejednania veci.\nPodstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany konania byť vypočutou a aby súd\nposúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí\n(rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, str. 67, 74). Odvolací súd sa tiež v zásade\n10\n\nmôže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v.\nFínsko z 19. 12. 1997, č. 20772/92).\n29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vzniesol námietky proti tej časti rozsudku\nkrajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa\nproti žalovanému v 2. rade, pričom rozhodnou bola skutočnosť, že žalovaný v 2. rade\nv rámci procesnej obrany uplatnil námietku premlčania. V tejto súvislosti sťažovateľ\nvšeobecným súdom vytýka, že v konaní o náhradu škody rozhodli príliš formalisticky,\npretože od počiatku konania bolo zrejmé, že sťažovateľ si uplatňoval nárok v súlade\nso zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.\n30. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu ústavný súd zistil, že\nuvedené tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá na pravde, pretože svoj nárok pôvodne\nodôvodňoval porušením právnej povinnosti stavebného úradu v zmysle § 420 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Až v záverečnom zhrnutí žalobných návrhov doručenom\nokresnému súdu 28. apríla 2015 zmenil právnu kvalifikáciu nároku proti žalovanému\nv 1. rade a žalovanému v 2. rade v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci.\n31. Podľa názoru ústavného súdu argumenty sťažovateľa od začatia konania\no náhradu škody neboli konzistentné.\n32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti na podporu svojich argumentov poukázal\nna nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. januára 2017, v ktorom ústavný súd\nkonštatoval, že „Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí,\nže je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je.\nUrčenie právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,\nmá zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.“.\nSkutkové a právne okolnosti daného prípadu, ktorého podstata spočívala v tom, že súd prvej\ninštancie zamietol žalobu (iného) žalobcu s odôvodnením, že „sa náhrady domáhal voči\nMinisterstvu spravodlivosti SR a nie Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstva\nspravodlivosti SR“, však nie sú identické s prerokúvaným prípadom sťažovateľa. Okresný\n11\n\nsúd totiž uznesením č. k. 9 C 40/2009-220 z 8. októbra 2012 v spojení s uznesením č. k.\n9 C 40/2009-248 z 26. marca 2013 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil\nžalovaný v 2. rade.\n33. Ak sťažovateľ ako iniciátor sporu vedel, resp. uplatnil proti žalovanému v 2. rade\npremlčaný nárok, mal počítať i s možnou procesnou obranou v podobe vznesenia námietky\npremlčania zo strany žalovaného v 2. rade, a teda aj s prípadným neúspechom v tejto časti\nsvojej žaloby. Ak sťažovateľ toto riziko podstúpil (uvedomujúc si oslabenie svojho práva),\nspravodlivo nesie zodpovednosť za zamietnutie návrhu v tejto časti. Nemožno pritom\nopomenúť, že sťažovateľ u žalovaného v 2. rade, hoci nie na ministerstve dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja, ale na ministerstve spravodlivosti, žiadal o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody a o nevyhovení jeho žiadosti mal nespornú vedomosť. Sťažovateľ\nbol v konaní pred všeobecnými súdmi zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom\n(advokátom), takže poučovacia povinnosť zo strany súdu nebola podľa § 5 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 zo zákona daná.\n34. Podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ práva patria len bdelým\n(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú\no ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas\na s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž\npredovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich\npodcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.\nTo platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia\nmožnosti podania opravných prostriedkov (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011\nz 19. júla 2012).\n35. Námietky sťažovateľa nie sú spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n36. Napadnutý rozsudok krajského súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych\nzáverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvoinštančné konanie, pričom ústavný súd\nnezistil, že by tieto závery krajského súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\n12\n\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov (Civilného sporového poriadku a zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nIII.3 K námietke porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n38. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa\nv civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to\npre všetky štádiá konania pred súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie\ntejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného\nsporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti\no realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy,\nv konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa\n(I. ÚS 18/2020).\n39. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť\nsúdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,\nv dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené (m. m. I. ÚS 145/2010).\n13\n\n40. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti najvyššiemu súdu na jednej strane vytýka, že\no jeho dovolaní rozhodol príliš formalisticky. Na druhej strane vôbec nespochybňuje\nzistenie najvyššieho súdu, že sťažovateľom nastolená právna otázka, či námietka premlčania\nvznesená odporkyňou v 2. rade nie je v rozpore v dobrými mravmi, nie je v danej veci\nrelevantná, sťažovateľ ju v odvolacom konaní neuplatnil a rozhodnutie odvolacieho súdu\nod jej vyriešenia nezáviselo.\n41. Ústavný súd považuje záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\nsťažovateľa podľa § 447 písm. c) a f) CSP za ústavne konformný a udržateľný. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, pričom zároveň\nneexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné\nzávery tohto súdu, nemajúce oporu v zákone (t. j. v Civilnom sporovom poriadku).\n42. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa závery\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu spochybňovali, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.4 K námietke porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 3\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n43. Podstata základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného\nrozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na náhradu škody vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl.\n51 ods. 1 ústavy; m. m. II. ÚS 71/04, IV. ÚS 238/07, III. ÚS 322/08 a iné).\n44. Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nštátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy\n14\n\nnie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení\ns čl. 51 ods. 1 ústavy) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho\nuplatnenie (III. ÚS 155/2011).\n45. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká\nprávo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý\numožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým\nrozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu\nk náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku\nna náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (okrem\niného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným\norgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené\nna to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho\nrozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť)\nzrejmý (II. ÚS 25/2011). Pri nesprávnom úradnom postupe sa pri posudzovaní podmienok\nnároku na náhradu škody vychádza len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,\nžiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia\nvydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia\nústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (§ 9 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 1 zákona o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).\n46. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom patrí v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu\nv zásade do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 71/04, IV. ÚS 170/2012,\nIV. ÚS 1/2012). Ústavný súd nie je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci\n15\n\nnáhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z.\n47. Z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde aj ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 3 ústavy napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, keďže pri jej predbežnom prerokovaní\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označených práv, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konania (m. m. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n48. S poukazom na v bode 45 citovaný § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci ústavný súd v závere považuje za žiaduce dať\ndo pozornosti sťažovateľa, že v jeho prípade bez ohľadu na premlčanie neexistuje\nrozhodnutie o porušení jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď jeho\nnávrh na nečinnosť orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku\núčinného do 30. júna 2016 bol uznesením krajského súdu 1 S 468/2006 zo 4. júla 2008\nzamietnutý a nový návrh sťažovateľ nepodal, rovnako ako nepodal ani žalobu proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku.\n49. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93e3afe9-3a48-4776-94df-43afe0919958", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:957c5763-acfc-410a-8548-0161b0cc5c71", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/2012 z 4. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:957c5763-acfc-410a-8548-0161b0cc5c71"}, {"guid": "ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:5b185bca-569a-4c3f-85af-e2c0a3adf760", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b185bca-569a-4c3f-85af-e2c0a3adf760"}, {"guid": "ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820"}, {"guid": "ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:cfbd8c7b-29b0-400e-b783-54a077d21104", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 322/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbd8c7b-29b0-400e-b783-54a077d21104"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:c84423f4-ecac-44d4-815a-58f8a70a1f5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c84423f4-ecac-44d4-815a-58f8a70a1f5b"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}