{"guid": "ussr:692a665f-a353-4eff-b271-0636f1d8e871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.406.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 406/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 406/2020 z 20. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 406/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.406.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-10-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/692a665f-a353-4eff-b271-0636f1d8e871", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.406.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.406.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.406.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 406/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti REHAU s. r. o., Kopčianska 82A, Bratislava, IČO 31 364 217,\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Margita Lonská, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 70/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti REHAU s. r. o. na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 70/2013 p o r u š e n é\nbolo.\n2. Okresný súd Námestovo j e\n\npovinný\n\nnahradiť obchodnej spoločnosti\n\nREHAU s. r. o. trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden\n\ncentov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. Margita\nLonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti REHAU s. r. o.\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 406/2020-18 z 27. augusta 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti REHAU s. r. o., Kopčianska 82A, Bratislava,\nIČO 31 364 217 (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len ,,okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 70/2013 (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného\nsúdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie bolo začaté\n4. októbra 2013 na základe podanej žaloby sťažovateľky proti žalovaným v 1. rade\na 2. rade, ktorými boli bývalí konatelia spoločnosti\n\n, proti ktorým\n\nsi sťažovateľka uplatňovala náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\nSťažovateľka ďalej uviedla, že na prvom pojednávaní nariadenom na 6. október 2014\nsa nezúčastnila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci\nv jej neprítomnosti.\n\nZároveň okresnému\n\nsúdu\n\nzaslala\n\npísomné\n\nvyjadrenie\n\nspolu\n\nso súvisiacimi listinnými dôkazmi. Predmetné pojednávanie bolo následne odročené\n2\n\nna neurčito. Ďalej uviedla, že v poradí druhé pojednávanie sa uskutočnilo 6. februára 2017,\nteda po viac ako dvoch rokoch, pričom medzitým okresný súd nevykonal žiadne procesné\núkony. Pojednávanie bolo odročené na 10. apríl 2017, keď sa na pojednávaní zúčastnili\nvšetky sporové strany, pričom aj toto pojednávanie bolo následne odročené na neurčito.\nSťažovateľka sa nasledujúceho pojednávania nariadeného na 31. máj 2017 nezúčastnila\nkvôli kolízii s iným skôr nariadeným pojednávaním, čo okresný súd akceptoval a nariadil\nnový termín pojednávania na 14. jún 2017. Tento termín pojednávania, ako aj nasledujúci\ntermín 11. október 2017 boli však z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu zrušené.\n3. K ďalšiemu priebehu napadnutého konania sťažovateľka uviedla, že následne\naž po pol roku okresný súd uskutočnil ďalšie pojednávanie, a to 8. januára 2018.\nTohto pojednávania sa sťažovateľka nezúčastnila, čo odôvodnila tým, že k veci už uviedla\nvšetko\n\na vyčerpala\n\nvšetky\n\npotrebné\n\ndôkazy,\n\nako\n\naj\n\nkolíziou\n\ns iným\n\nskôr\n\nnariadeným pojednávaním. Okresný súd túto argumentáciu sťažovateľky akceptoval.\nZároveň sťažovateľka kvôli zachovaniu termínu pojednávania súhlasila s pojednávaním\nv jej neprítomnosti. Na pojednávaní 8. januára 2018 bol vydaný rozsudok okresného súdu\nč. k. 2 Cb 70/2013-212 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“), ktorým bola žaloba\nsťažovateľky zamietnutá. Podľa názoru sťažovateľky nebolo napadnuté konanie z hľadiska\ndokazovania časovo náročné, nakoľko záviselo výhradne na zhodnotení listín, ktorými\nsťažovateľka preukazovala porušenie povinnosti odbornej starostlivosti žalovanými\nv 1. rade a 2. rade a v posúdení ich procesnej obrany. Ďalej uviedla, že vo vzťahu\nk uvedenému namieta celkový neprimeraný čas trvania napadnutého konania v protiklade\nk procesným úkonom vykonaným okresným súdom.\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že rozsudok okresného\nsúdu jej bol doručený 19. februára 2018 a odvolanie proti nemu podala 6. marca 2018.\nVo vzťahu k podanému odvolaniu ďalej uviedla, že okresný súd jej následne až 1. februára\n2019 doručil opravné uznesenie č. k. 2 Cb 70/2013-264 z 18. decembra 2018 (ďalej len\n,,opravné uznesenie“), ako aj oznámenie, že vec bola priradená inému zákonnému sudcovi.\nK tomu dodala, že išlo o prvý úkon zo strany okresného súdu proti sporovým stranám\npo podaní odvolania okrem doručovania odvolania sporovým stranám. Uvedené\n3\n\nsťažovateľka uzavrela tým, že od tohto momentu až do podania ústavnej sťažnosti okresný\nsúd nevykonal žiadny iný úkon, ako ani nepredložil podané odvolanie na Krajskom súde\nv Žiline (ďalej len ,,krajský súd“).\n5. Sťažovateľka s poukazom na už uvedené zastáva názor, že v napadnutom konaní\ndošlo zo strany okresného súdu k zbytočným prieťahom. Poukazuje pritom najmä\nna tú skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti\nprávoplatne ukončené a vyskytovali sa v ňom opakované úseky nečinnosti okresného súdu.\nVo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu v sume 7 000 € sťažovateľka jeho\nprimeranosť odôvodňovala najmä celkovou dĺžkou napadnutého konania, ktorá bola takmer\nšesť rokov od začiatku napadnutého konania do podania ústavnej sťažnosti, ako aj názorom,\nže nejde o skutkovo či právne zložitú vec. Tiež poukázala na to, že v napadnutom konaní\nvždy konala vo vzťahu k okresnému súdu promptne a bez prieťahov.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa, REHAU s.r.o., na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nNámestovo ako súdu prvej inštancie v konaní č. 2Cb/70/2013, porušené bolo.\n2. Porušovateľovi základného práva, Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje,\naby v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/70/2013 konal bez zbytočných prieťahov a rozhodol\nvo veci.\n3. Sťažovateľovi, REHAU s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7 000,- €\n(slovom sedemtisíc eur), ktoré je porušovateľ práva, Okresný súd Námestovo povinný\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi, REHAU s.r.o.\ntrovy konania v sume 415,51 € s DPH na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária\nJUDr. Margita Lonská, s.r.o. so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava,\nIČO: 36 862 282 a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n7. Ústavný súd si už v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti\nod okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, prehľad\nprocesných úkonov, ako aj jeho vyjadrenie k samotnej ústavnej sťažnosti.\n7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 266/20 doručenom ústavnému súdu\n6. júla 2020 v podstatnom uviedol, že napadnuté konanie je už toho času právoplatne\nskončené, a to k 30. augustu 2019. K priebehu napadnutého konania uviedol, že to sa\npredĺžilo v počiatočnom štádiu najmä preto, že okresný súd nemohol žalovaným doručiť\nžalobu a v dôsledku toho bol nakoniec žalovanému v 1. rade ustanovený opatrovník.\nZároveň uviedol, že obdobiami nečinnosti okresného súdu by sa v napadnutom konaní dali\nvymedziť časové úseky od júla 2015 do februára 2017, keď okresný súd nevykonal žiadny\núkon smerujúci ku skončeniu veci, ako aj od apríla 2017 do januára 2018, keď bol\nprvoinštančným súdom vyhlásený rozsudok. K tomuto druhému obdobiu nečinnosti dodal,\nže to bolo spôsobené opakovanou práceneschopnosťou zákonného sudcu, ktorá nakoniec\nvyústila do prerušenia výkonu funkcie tohto sudcu od 1. októbra 2018. K výhradám\nsťažovateľky týkajúcim sa prieťahov v napadnutom konaní ďalej uviedol, že je potrebné\nrešpektovať aj objektívny stav v obsadení okresného súdu a z toho vyplývajúci počet\na súbeh prejednávaných a rozhodovaných vecí konkrétnym sudcom. Tiež, že je potrebné\nprihliadať aj na nariadené termíny v iných aj starších konaniach a na potrebu zachovania\nporadia došlých vecí a prednostné riešenie konaní napríklad vo veciach maloletých,\nneodkladných či zabezpečovacích opatrení a podobne. V závere bolo uvedené, že tieto\nskutočnosti pri nedostatočnom obsadení okresného súdu sudcovi nedovoľujú konať\nvo všetkých jemu pridelených veciach bez zbytočných prieťahov.\n7.2\n\nV súvislosti s oznámením ústavného\n\nsúdu o prijatí ústavnej sťažnosti\n\nsťažovateľky na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 400/20\ndoručeným ústavnému súdu 7. októbra 2020. V ňom uviedol, že napadnuté konanie je toho\nčasu právoplatne ukončené, rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 30. augusta\n2019. Zároveň, pokiaľ ide o vecnú stránku ústavnej sťažnosti, odkázal na svoje vyjadrenie\nSpr 266/20 doručené ústavnému súdu 6. júla 2020. K tomu doplnil, že ak sa aj\n5\n\nv napadnutom konaní vyskytli viaceré opakované úseky nečinnosti, tieto boli spôsobené\nopakujúcou sa dlhotrvajúcou práceneschopnosťou zákonného sudcu a hoci jeho veci boli\nprerozdelené medzi ostatných sudcov okresného súdu, tvorili zároveň súčasť balíka ďalších\nprerozdelených vecí po dvoch v tom čase odchádzajúcich sudcoch okresného súdu. Dodal,\nže tento objektívny stav spôsobil, že sudcovia následne konali prednostne vo veciach,\nv ktorých bolo konštatované porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,\nako aj vo veciach, v ktorých bol nariadený dohľad z dôvodu podania sťažnosti na prieťahy\nv konaní, a tiež vo veciach, ktoré nezniesli odklad – veci neodkladných a zabezpečovacích\nopatrení, konania vo veciach maloletých detí a pod. Ďalej uviedol, že ak sťažovateľka\nnamieta postup okresného súdu v napadnutom konaní po podaní odvolania, k tomu dáva\ndo pozornosti, že v uvedenom prípade je potrebné zachovať postup podľa § 373 ods. 3\na § 374 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ,,CSP“). Preto bola vec po prvýkrát druhoinštančnému súdu predložená\nuž 25. septembra 2018, ktorý následne vec vrátil okresnému súdu na vykonanie opravy\n12. novembra 2018. Tá bola vykonaná vydaním opravného uznesenia a po jeho doručení,\nnadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti bola vec opätovne 1. apríla 2019 postúpená\nv rámci odvolacieho konania na krajskom súde. Na základe uvedeného preto podľa\nokresného súdu nie je možné uviesť, že išlo o prvý úkon zo strany okresného súdu\npo podaní odvolania, pretože prvým úkonom bolo zaslanie odvolania žalovaným 10. apríla\n2018 postupom podľa § 373 ods. 3 CSP a následne došlo 18. júla 2018 k zaslaniu vyjadrení\nžalovaných žalobcovi postupom podľa § 374 ods. 1 CSP. Na záver k postupu zákonného\nsudcu uviedol, že je na zvážení zákonného sudcu, či vykonáva ďalšie pojednávanie na účel\ndoplnenia dokazovania a z toho dôvodu vec odročí alebo vo veci vydá rozhodnutie, ktorým\nsa konanie končí.\nPredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n8. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu zo 14. októbra 2020 k stanovisku\nokresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2020, v ktorom\nuviedla, že nevyužíva možnosť na vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu.\nZároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n6\n\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu\nzistil, že jednotlivé podstatné úkony okresného súdu v napadnutom konaní sú totožné, resp.\npotvrdzujú tvrdenia sťažovateľky týkajúce sa priebehu napadnutého konania, ako ich táto\nuviedla v podanej ústavnej sťažnosti, preto ich ústavný súd na tomto mieste opakovane\nneuvádza a uvádza len niektoré ďalšie podstatné a sťažovateľkou neuvádzané úkony:\n- okresný súd po podaní žaloby následne od októbra 2013 až do júna 2014\nvykonával, aj v súčinnosti s Policajným zborom, pokusy doručiť predvolania žalovaným\nv 1. rade a 2. rade, pričom žalovanému v 1. rade sa písomnosti doručiť nepodarilo, a preto\nmu bola uznesením č. k. 2 Cb 70/2013-69 z 13. júna 2014 za opatrovníka ustanovená\n,\n- 5. septembra 2014 bol súdnym exekútorom doručený vyžiadaný spis sp. zn.\nEX 138/11,\n- 14. októbra 2014 doručený návrh na vykonanie dokazovania žalovaným v 2. rade,\n- 17. októbra 2014 okresný súd požiadal o súčinnosť\n\n, a\n\n,\n- 30. októbra 2014 doručená odpoveď na žiadosť o súčinnosť z\n- 13. novembra 2014 okresný súd urgoval\n\n,\n,\n\n- 16. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 2 Cb 70/2013-128 uložil\n, poriadkovú pokutu za neposkytnutie súčinnosti,\n- 23. januára 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 2 Cb 70/2013 z časti priznal\n, náhradu nákladov za poskytnutie informácie,\n- 9. februára 2015 doručené odvolanie\nporiadkovú pokutu a zároveň bola doručená odpoveď k žiadosti o súčinnosť,\n7\n\n, pre uloženú\n\n- 16. júla 2015 doručená urgencia z\n\n, ktorou okresný súd žiadali\n\no uhradenie vystavenej faktúry za priznanú náhradu nákladov spojených s poskytnutím\nvyžiadaných informácií, zároveň bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k.\n2 Cb 0/2013-153, ktorým rozhodol o odvolaní\n\n, pre uloženú\n\nporiadkovú pokutu,\n- 21. septembra 2015 potvrdenie okresného súdu o pridelení veci zastupujúcej\nsudkyni\n\n,\n\n- 16. júna 2016 potvrdenie okresného súdu o pridelení veci pôvodnému sudcovi\n,\n- 1. februára 2017 doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe,\n- 8. februára 2017 vydal okresný súd uznesenie č. k. 2 Cb 70/2013-184, ktorým zrušil\nustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade, zároveň bol uznesením okresného súdu č. k.\n2 Cb 70/2013-185 žalovaný v 1. rade vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe,\n- 7. marca 2018 doručené odvolanie sťažovateľky,\n- 10. apríla 2018 okresný súd vyzval žalovaných v 1. rade a 2. rade, aby sa vyjadrili\nk podanému odvolaniu sťažovateľky,\n- 5. júna 2018 doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k podanému odvolaniu,\n- 18. júla 2018 okresný súd zasielal doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade\nna vyjadrenie sťažovateľke a žalovanému v 1. rade, zároveň uznesením č. k. 2 Cb 70/2013256 uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,\n- 24. septembra 2018 spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nsťažovateľky,\n- 1. októbra 2018 potvrdenie okresného súdu o pridelení veci sudkyni\n,\n- 12. novembra 2018 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne\npredložený,\n- 18. decembra 2018 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 2 Cb 70/2013-264,\n- 2. apríla 2019 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol\no podanom odvolaní,\n- 22. augusta 2019 doručený spis s rozsudkom krajského súdu č. k. 14 Cob 67/2019276 z 25. júla 2019, ktorým bol rozsudok okresného súdu potvrdený,\n8\n\n- 12. novembra 2019 vydané uznesenie č. k. 2 Cb 70/2013-303 o náhrade trov\nkonania, pričom vo výroku I bolo zmenené na základe sťažnosti žalovaného v 2. rade\nuznesením č. k. 2 Cb 70/2013-316 zo 14. januára 2020.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n12.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n9\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým konaním okresného súdu. K porušeniu sťažovateľkou označeného základného\npráva podľa ústavy malo dôjsť v dôsledku celkovej dĺžky napadnutého konania, ktoré\nnebolo ani po takmer šiestich rokoch od podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde\ndo podania ústavnej sťažnosti právoplatne ukončené. Sťažovateľka vo vzťahu k dĺžke\na priebehu napadnutého konania namietala najmä jednotlivé opakované obdobia nečinnosť\nokresného súdu, a to jednak v období do vydania neprávoplatného meritórneho rozhodnutia\nvo veci, ako aj počas následného predkladania odvolania druhoinštančnému súdu.\n15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľky začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje\nzásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje\n10\n\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 100 OSP).\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci\nprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľky.\n19. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže\n\nspory\n\ntýkajúce\n\nsa\n\nnárokov\n\nvyplývajúcich\n\nz uplatňovania\n\nškody\n\nv\n\nrámci\n\nobchodnoprávnych vzťahov tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možné napadnuté konanie\noznačiť ako v zásade právne či skutkovo zložité. V kontexte uvedeného preto podľa\nposúdenia ústavného súdu nie je možné v danej veci okresný súd zbaviť jeho zodpovednosti\nza priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných\nprieťahov. V závere ústavný súd poznamenáva, že ani samotný okresný súd vo svojich\nvyjadreniach nenamietal zásadnú právnu alebo skutkovú zložitosť veci.\n20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako\núčastníčky tohto súdneho konania (strany sporu). Ústavný súd po preskúmaní priebehu\nnapadnutého konania nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti spočívajúce v jej\nsprávaní, ktoré by negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého konania. Zo súdneho spisu\nokresného súdu vyplýva, že sťažovateľka bola počas napadnutého konania súčinná, z jej\nstrany neboli zistené také postupy, ktoré by zásadným spôsobom predlžovali napadnuté\nkonanie, minimálne do vydania neprávoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci. Ak sa aj\n\n11\n\nnariadeného pojednávania sťažovateľka nezúčastnila, riadne sa ospravedlnila a dala súhlas\nna konanie v jej neprítomnosti.\n21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť,\nže v napadnutom konaní okresného súdu sa vyskytli na strane okresného súdu jednak\nčasové úseky jeho absolútnej nečinnosti, ako aj úsek, počas ktorého neboli vykonávané\núkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. K časovému úseku v rámci\nnapadnutého konania, počas ktorého okresný súd v podstate nevykonával úkony\nsmerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci, možno zaradiť obdobie od 5. novembra 2013\ndo 13. júna 2014 (sedem mesiacov), v rámci ktorého nebol okresný súd úspešný\nv doručovaní žaloby žalovaným, čo vyústilo 13. júna 2014 do ustanovenia opatrovníka\nžalovanému v 1. rade. Zároveň možno poukázať aj na časový úsek od 9. februára 2015\ndo 16. júla 2015 (päť mesiacov), v rámci ktorého okresný súd rozhodoval len o zrušení\nporiadkovej pokuty. Pokiaľ ide o časové úseky úplnej nečinnosti okresného súdu, tieto\nje možné v podstate definovať od 16. júla 2015 až do 8. februára 2017 (jeden rok a sedem\nmesiacov) a následne aj od 10. apríla 2017 až do 8. januára 2018 (deväť mesiacov), keď bol\nvydaný neprávoplatný meritórny rozsudok okresného súdu.\n22. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného\nsúdu musí konštatovať už uvedené obdobia jeho úplnej nečinnosti, ako aj činnosti, ktorá\nnesmerovala k rozhodnutiu vo veci samej. Napadnuté konanie okresného súdu trvalo\nod doručenia žaloby 4. októbra 2013 až do vydania právoplatného meritórneho rozhodnutia\nvo veci – rozsudku okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. augusta 2019,\nresp. aj vydaním konečného rozhodnutia o trovách napadnutého konania z 12. novembra\n2019, celkovo šesť rokov. V rámci tohto obdobia tvorili obdobia nečinnosti, resp. činnosti\nnesmerujúcej k meritórnemu ukončeniu veci, ktoré podľa posúdenia ústavného súdu\nje možné pričítať na vrub okresnému súdu, celkovo časový úsek v trvaní troch rokov\na štyroch mesiacov. Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj ostatných podkladov\npre rozhodnutie tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť k záveru, že prieťahy\n12\n\nv napadnutom konaní idú primárne na ťarchu okresného súdu. Na tomto mieste ústavný súd\nlen pre pripomenutie uvádza, že aj samotný okresný súd uznal isté úseky svojej nečinnosti\nza opodstatnené vo väzbe na porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. V závere ústavný súd na margo vyjadrenia okresného súdu,\nže prieťahy v napadnutom konaní boli spôsobené najmä vzhľadom na objektívny stav\nv obsadení\n\nokresného\n\nsúdu\n\na z toho\n\nvyplývajúci\n\npočet\n\na súbeh\n\nprejednávaných\n\na rozhodovaných vecí konkrétnym sudcom opakovanou práceneschopnosťou zákonného\nsudcu, ako aj potrebou prednostného riešenia jednotlivých osobitných typov konaní,\npodotýka, že mu je samozrejme známy fakt nie optimálneho stavu v súdnom systéme,\naj pokiaľ ide o personálne obsadenie a vyťaženosť súdov. No štát je primárne zodpovedný\nza to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky pre riadny\nvýkon spravodlivosti. Nedostatky v tejto oblasti zároveň v žiadnom prípade nesmú byť\nna ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľky.\n23. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (I. ÚS 3/2020).\n24. Zároveň ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej\nk zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného\nsúdu... Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... (m. m. I. ÚS 295/2019).\n25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n13\n\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n26. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto\nporušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n27. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nrozhodnutia o porušení označeného základného práva podľa ústavy prikázal okresnému\nsúdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.\n27.1 Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti už bolo napadnuté konanie v merite veci právoplatne skončené (30. augusta 2019),\npričom zároveň bolo vydané aj konečné rozhodnutie o trovách napadnutého konania,\nústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel (bod 3 výroku tohto\nrozhodnutia).\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n30. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené, zaoberal sa aj jej\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka v podanej\nústavnej sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n7 000 €, ktorého výšku odôvodňovala jednak celkovou dĺžkou napadnutého konania, ktorá\nbola takmer šesť rokov od začiatku napadnutého konania do podania ústavnej sťažnosti\nbez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj názorom, že nejde o skutkovo\n14\n\nči právne zložitú vec. Tiež poukázala na to, že v napadnutom konaní postupovala vo vzťahu\nk okresnému súdu vždy promptne a bez prieťahov. Zároveň poukázala aj na to, že plynutím\nčasu sa znižuje aj vymožiteľnosť jej práva.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018).\n32. Vzhľadom na okolnosti danej veci však ústavný súd dospel k záveru, že samotné\nkonštatovanie\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľky\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je pre sťažovateľku\ndostatočným zadosťučinením.\n32.1 Ústavný súd k uvedenému záveru dospel najmä na základe skutočností,\nže sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť až 22. augusta 2019, teda po tom, ako bolo vo veci\nvydané meritórne, aj keď ešte v tom čase neprávoplatné rozhodnutie – rozsudok okresného\nsúdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. augusta 2019 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu č. k. 14 Cob 67/2019-276 z 25. júla 2019. Pritom nie je možné opomenúť,\nže právoplatný nebol len z dôvodu neúspešného podania opravného prostriedku zo strany\nsťažovateľky. Ústavný súd na základe skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu,\nčo sa týka postupu okresného súdu v napadnutom konaní, nemôže nepripomenúť,\nže sťažovateľka mohla, resp. mala dôvod prieťahy v napadnutom konaní namietať už oveľa\nskôr, avšak nie je zrejmé, prečo tak neučinila a prieťahy a finančné zadosťučinenie žiadala\naž v poslednej fáze napadnutého konania. Z tohto pohľadu sa argumentácia sťažovateľky,\nčo sa týka odôvodnenia priznania finančného zadosťučinenia, javí ako prinajmenšom\nspochybniteľná. Zároveň uvedené navodzuje dojem, že sťažovateľka si zamieňa účel\nfinančného zadosťučinenia za konštatované prieťahy v konaní s ,,náhradou za neúspech“\nv konaní vo veci samej.\n33. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené dôvody, s poukazom na zásadu\nspravodlivosti, nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať\n15\n\nfinančné zadosťučinenie, preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku\ntohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátkou v konaní pred ústavným súdom.\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n37. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania v prípade úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nústavnej sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. Keďže právny\nzástupca sťažovateľov je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená\nsuma bola navýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nTrovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom\npredstavujú celkovú sumu 415,51 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia). Podanie právnej\n16\n\nzástupkyne sťažovateľky ústavnému súdu doručené 15. októbra 2020 nevyhodnotil ústavný\nsúd vzhľadom na jeho obsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené relevantné skutočnosti\npre rozhodnutie, preto odmenu zaň nepriznal.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cb/70/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "25e76203-1d3f-4be4-bb9e-c285c1a42752:85b6ad74-62b9-408c-896d-5cbdf85c4559", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5813207046.2", "spisova_znacka": "14Cob/67/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/67/2019 z 24. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5813207046.2"}, {"guid": "13e0f4c3-ba07-42ae-8c5e-b0c4233d6b11:328fc499-a715-4aaf-b561-3a021664f3b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/70/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Cb/70/2013 z 8. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2018-01-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13e0f4c3-ba07-42ae-8c5e-b0c4233d6b11:328fc499-a715-4aaf-b561-3a021664f3b8"}], "citovane_v": []}