{"guid": "ussr:be671032-6232-42c8-b423-3a24951025d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.404.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 404/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 404/2019 z 28. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. I. ÚS 404/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.404.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/be671032-6232-42c8-b423-3a24951025d1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.404.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.404.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.404.2019.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 404/2019-83\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nMiroslava Duriša a Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej\nspoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., Tomášikova 17, Bratislava, IČO 17320429, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Slavomír Rabatin, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd opravným upovedomením o vygenerovaní súdneho poplatku\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25 Up 784/2018 z 23. novembra 2018 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o.,\nnevyhovuje.\n2. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti\nINGSTEEL, spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom\nštyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu advokátskej\nkancelárie RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 404/2019-46 z 26. septembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej\nspoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., Tomášikova 17, Bratislava, IČO 17320429 (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opravným upovedomením o vygenerovaní\nsúdneho poplatku Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n25 Up 784/2018 z 23. novembra 2018.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 12. októbra 2018\npodala okresnému súdu v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z.\no upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom\nkonaní“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala proti Slovenskej\nrepublike, v zastúpení Úradom pre verejné obstarávanie, náhrady škody v sume\n821 998,10 € s príslušenstvom spôsobenej nezákonným rozhodnutím uvedeného orgánu\nverejnej moci. Návrhom bol teda uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci, za ktorú zodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n3. Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 25 Up 784/2018.\n4. V elektronickom formulári, ktorým bola žaloba podaná, sťažovateľka okresný súd\nupozornila, že si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\n2\n\nrozhodnutím orgánu verejnej moci, z tohto dôvodu výška súdneho poplatku predstavuje\nsumu 20 € v zmysle príslušných ustanovení Sadzobníka súdnych poplatkov [ďalej len\n„sadzobník“ (položka 7a)] uvedeného v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“).\n5. Sťažovateľke bolo 29. októbra 2018 doručené upovedomenie z 26. októbra 2018,\nktorým ju okresný súd informoval o vyrubení súdneho poplatku v sume 24 659,50 €\nza podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň okresný súd v upovedomení\nuviedol, že sa nestotožnil s názorom sťažovateľky uvedeným v elektronickom formulári,\nčo sa týka sumy súdneho poplatku. Argumentoval tým, že upomínacie konanie predstavuje\nk postupu podľa Civilného sporového poriadku alternatívny spôsob uplatňovania peňažných\nnárokov a vzťahuje sa naň špeciálna úprava vyrubovania súdnych poplatkov zakotvená\nv § 11c ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Podľa nej je súdny poplatok splatný podaním\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vo výške 50 % z percentnej\nsadzby ustanovenej v sadzobníku tvoriacom prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Túto\núpravu okresný súd následne vyložil ako povinnosť uplatniť položku 1 sadzobníka a vyrubiť\npoplatok vo výške 3 % z hodnoty sporu bez ohľadu na iné okolnosti žaloby.\n6. Okresný súd tak považoval za bezpredmetné, že sťažovateľka v upomínacom\nkonaní uplatnila nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci.\n7. Pretože právna úprava neposkytovala žiaden prostriedok nápravy proti vyrubenej\nsume súdneho poplatku, sťažovateľka 7. novembra 2018 zaslala okresnému súdu „Odpoveď\nk upovedomeniu zo dňa 26. 10. 2018 a žiadosť o vyrubenie súdneho poplatku v správnej\nvýške a plynulé pokračovanie v konaní“, v ktorých argumentovala, že súdny poplatok bol\nvyrubený podľa nesprávnej položky sadzobníka, keď za nárok uplatnený sťažovateľkou je\nv zmysle položky 7a sadzobníka sadzba súdneho poplatku určená ,,pevnou sumou“\nvo výške 20 € a naproti tomu ,,Osobitné ustanovenia o poplatkovej povinnosti\nv upomínacom konaní“ (§ 11c zákona o súdnych poplatkoch) upravujú zvýhodnenie\npre prípady podania žaloby prostredníctvom upomínacieho konania len vo vzťahu k tým\n3\n\nsúdnym poplatkom, ktoré sú určené z „percentnej sadzby“ poplatku (50 % zo stanovenej\npercentnej sadzby).\n8. Podľa názoru sťažovateľky jej tak v dôsledku nesprávnej interpretácie zákona\no súdnych poplatkoch bol súdny poplatok vyrubený vo výške presahujúcej 1 200-násobok\nzákonnej výšky súdneho poplatku (podľa položky 7a sadzobníka).\n9. Okrem tohto pochybenia podľa sťažovateľky okresný súd prehliadol aj skutočnosť,\nže výška súdneho poplatku (už aj tak nesprávne určená) presiahla jeho limit\npre občianskoprávne veci (najviac v sume 16 596,50 €). Okresný súd vyrubil súdny\npoplatok tak, ako by bol sťažovateľkou uplatnený obchodnoprávny nárok, aj napriek tomu,\nže v prípade nároku na náhradu škody proti štátu ide zjavne o civilnú vec, čo sťažovateľka\nvo formulári k podanej žalobe aj jednoznačne označila. V dôsledku uvedeného pochybenia\nbol okresným súdom vyrubený súdny poplatok presahujúci zákonnú maximálnu hranicu\npoplatku podľa položky 1 sadzobníka o viac ako sumu 8 000 €.\n10. Z dôvodu, že sťažovateľka nepovažovala súdny poplatok za určený v zákonnej\nvýške, v stanovenej lehote uhradila poplatok v sume 20 € s odkazom na položku 7a\nsadzobníka.\n11. Okresný súd v reakcii na odpoveď sťažovateľky jej doručil prípis označený\nako ,,Sťažnosť na postup súdu v konaní sp. zn. 25Up/784/2018 – odpoveď“, v ktorej\nuviedol, že podanie sťažovateľky považoval za sťažnosť, ktorá však bola prešetrením\nvyhodnotená ako neprípustná, pretože smerovala proti procesnému postupu súdu v konaní\na jeho rozhodovacej činnosti. Preskúmanie postupu okresného súdu jeho predsedom\nz hľadiska vykonávaných úkonov a vydávaných rozhodnutí by bolo v zjavnom rozpore\ns § 32 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, pretože orgány riadenia a správy súdov nesmú zasahovať\ndo rozhodovacej činnosti súdov.\n12. Následne okresný súd „Opravným upovedomením o vygenerovaní súdneho\npoplatku“ z 23. novembra 2018 čiastočne vyhovel argumentácii sťažovateľky týkajúcej sa\n4\n\nnerešpektovania maximálnej sadzby súdneho poplatku v civilných veciach a vygeneroval\nnový predpis súdneho poplatku vo výške 16 596,50 €, t. j. v maximálnej výške sadzby\npodľa položky 1 sadzobníka pre civilné veci. Naďalej však trval na tom, že súdny poplatok\nvyrubený podľa položky 1 sadzobníka bol vyrubený správne.\n13. Opravné upovedomenie\n\nz 23. novembra 2018\n\nsťažovateľka\n\npovažuje\n\nza relevantný zásah do jej základných práv a slobôd (a tiež do jej majetkovej sféry)\nnereflektujúci zodpovedajúcu právnu úpravu.\n14. Na základe opravného upovedomenia sťažovateľka uhradila v záujme plynulého\npokračovania konania, na ktorom mala primárny záujem, súdny poplatok v sume určenej\nokresným súdom, a to aj napriek jej zotrvaniu na názore, že najmä s ohľadom na účel\nupomínacieho konania a princípy, na ktorých toto stojí, je aj po vydaní opravného\nupovedomenia súdny poplatok vyrubený v nesprávnej výške.\n15. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd porušil jej právo na spravodlivý súdny\nproces najmä tým, že\n(i) celkom zjavne odignoroval jednoduché právo a právnu normu relevantnú\npre posúdenie zákonnej výšky súdneho poplatku za podaný návrh (§ 11c zákona o súdnych\npoplatkoch) vyložil v rozpore s jej znením, zmyslom, účelom a samotnou logikou veci,\n(ii) predstavuje neadekvátne a výrazné obmedzenie prístupu sťažovateľky k súdu,\nkeďže konajúci súd podmienil poskytnutie súdnej ochrany úhradou neprimerane vysokého\nsúdneho poplatku, ktorý značne presahuje zákonné mantinely upravené pre daný uplatnený\nnárok.\n16.\n\nSťažovateľka\n\nzvýraznila,\n\nže\n\n„Otázka\n\nsúdneho\n\npoplatku,\n\njeho\n\nvýšky\n\na primeranosti vo vzťahu k uplatnenému nároku... jednoznačne môže v konkrétnych\nsúvislostiach presiahnuť ústavnoprávny rámec základných práv a slobôd a môže byť\nvyhodnotená ako prekážka, ktorá žalobcovi (resp. subjektu, ktorý sa domáha svojho práva\nsúdnou cestou) znemožní alebo sťaží prístup k súdu.“. Zastáva názor, že okresný súd jej\n„nesprávnou a ústavne nekonformnou interpretáciou jednoduchého práva vytvoril prekážku\nv prístupe k súdu“ a „de facto neprimerane sťažil uplatnenie nároku cestou upomínacieho\n5\n\nkonania aj napriek tomu, že ide o inštitút, ktorý má slúžiť k rýchlejšiemu a v konečnom\ndôsledku aj ekonomicky výhodnejšiemu uplatňovaniu peňažných nárokov“.\n17. Podľa sťažovateľky okresný súd «Pri výklade právnej normy postupoval výlučne\nformalisticky, ignorujúc zmysel a účel celého zákona o súdnych poplatkoch. OS Banská\nBystrica totiž pristúpil len k „vyhľadávaniu“ výslovných pokynov v texte zákona namiesto\ntoho, aby sa dôsledne zaoberal zákonom o súdnych poplatkoch ako celkom a hľadal účel\na zmysel, ktorý je týmto zákonom sledovaný.\nTakýto postup je v ostrom rozpore s právom každého subjektu na to, aby sa v jeho\nveci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma.».\n18. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka zhrnula, že okresný súd\n- porušil jej základné práva a slobody, keď v dôsledku nesprávnej a ústavne\nnekonformnej interpretácie a aplikácie jednoduchého práva vytvoril neprimeranú prekážku\nv prístupe k súdu a k možnosti dosiahnuť prejednanie uplatneného nároku;\n- nevzal do úvahy účel a zmysel zákona o súdnych poplatkoch a obmedzil sa len\nna rýdzo formalistický výklad právnej normy bez zohľadnenia systematiky zákona a jeho\nobsahových súvislostí;\n- dospel k arbitrárnym záverom, pri ktorých absentuje racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch pomocou prípustných\ninterpretačných metód.\n19. Podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľka vníma ako „prostriedok k vykonaniu\nústavne súladného výkladu relevantnej právnej normy (primárne ust. § 11c zákona\no súdnych poplatkoch), na základe ktorého bude jednoznačne vytvorený priestor aj pre\nneskoršie vrátenie už zaplateného súdneho poplatku“, a tiež ako možnosť «predísť\nprípadným budúcim následkom ústavne nekonformnej ,,praxe“ porušovateľa v obdobných\nprávnych veciach».\n6\n\n20. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„a/ zásahom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 11. 2018, spočívajúcom\nvo vyrubení súdneho poplatku v nezákonnej výške, a to Opravným upovedomením\no vygenerovaní súdneho poplatku v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod\nsp. zn. 25 Up/784/2018 bolo porušené základné právo spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o...\nupravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nb1/ Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Opravné upovedomenie o vygenerovaní\nsúdneho poplatku v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25\nUp/784/2018 zo dňa 23. 11. 2018 vydané Okresným súdom Banská Bystrica, ktorým bol\nsťažovateľovi vyrubený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 16.596,50 € ako aj\nUpovedomenie zo dňa 26. 10. 2018, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený súdny poplatok za\npodanie žaloby vo výške 24.659,50 € a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na\nopätovné rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku za podanie žaloby v upomínacom\nkonaní.\nprípadne\nb2/ Okresný súd Banská Bystrica je povinný obnoviť stav pred porušením základného\npráva alebo slobody sťažovateľa tým, že je povinný rozhodnúť o vrátení časti zaplateného\nsúdneho poplatku spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o... a to v sume prevyšujúcej zákonnú\nsadzbu poplatku podľa položky 7a sadzobníka k zákonu o súdnych poplatkoch, t. j.\nrozhodnúť o vrátení súdneho poplatku vo výške 16.576,50 €.\nc/ Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej\nslužby... ktorú je Okresný súd Banská Bystrica povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa, a to do dvoch... mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n21. Podaním doručeným ústavnému súdu 12. apríla 2019 sťažovateľka ústavnému\nsúdu oznámila, že jej „vec z upomínacieho konania“ bola „postúpená na všeobecný súd“,\npreto žiadala okresný súd o vrátenie sumy 16 576,50 €, ktorá predstavuje „rozdiel\nzaplateného vyrubeného súdneho poplatku vo výške 16.596,50 € a zákonnej sadzby\nza podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci vo výške 20,- € podľa položky 7a sadzobníka k zákonu o súdnych poplatkoch“.\n7\n\n22. Obdobnú žiadosť sťažovateľka adresovala aj Okresnému súdu Bratislava II\nkonajúcemu v danej veci pod sp. zn. 12 C 5/2019, ktorý však jej žiadosť považoval\nza nedôvodnú s tým, že (citácia sťažovateľky) „upomínacie konanie je potrebné chápať ako\nosobitný druh konania, ktorého cieľom je zrýchliť a zefektívniť súdne konania o peňažných\nnárokoch. Ak si teda Sťažovateľ zvolil možnosť uplatnenia nároku touto cestou, je podľa\nnázoru súdu povinný rešpektovať súdny poplatok vyrubený podľa pravidiel upomínacieho\nkonania, pričom dodal, že vyrubenie súdneho poplatku podľa neho Sťažovateľ aj\nrešpektoval tým, že ho v požadovanej výške zaplatil.“. S týmto názorom a postupom\nvšeobecných súdov však sťažovateľka nesúhlasí.\n23. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľka podaním\nz 30. septembra 2019 doručeným ústavnému súdu 2. októbra 2019 upovedomila ústavný súd\no skutočnosti, že okresný súd jej uznesením sp. zn. 25 Up 784/2018 zo 16. septembra 2019\nvrátil časť zaplateného súdneho poplatku v sume 16 576,50 €. Napriek tejto okolnosti však\nzastáva názor, že „dôvody pre vyslovenie záveru o porušení namietaných práv... naďalej\ntrvajú“ a spočívajú v tom, že\n„a) v čase podania ústavnej sťažnosti zásah (a teda porušovanie základných práv)\ntrvala nezákonný zásah sa odstránil až niekoľko mesiacov po podaní ústavnej sťažnosti;\nb) prijatým právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky na predmetnú\nproblematiku môže byť nastolená právna istota v obdobných právnych veciach pro futuro;\nc) tým budú naplnené aj iné funkcie ústavnej sťažnosti, osobitne funkcia satisfakčná a\nd) prípadné vyslovenie porušenia základných práv našej spoločnosti a priznanie trov\nkonania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky povedú k aspoň čiastočnej refundácii\nnákladov, ktoré boli zásahom spôsobené.“.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n24. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu\nlistom sp. zn. Spr 4013/2019 z 5. novembra 2019, v ktorom uviedol:\n«Mám za to, že rozhodovanie o poplatkovej povinnosti v súdnom (a preto\ni upomínacom) konaní je vecou právneho posúdenia, ktoré je výkonom sudcovi zverených\n8\n\nústavných oprávnení a nemôže zakladať záver o nesprávnom úradnom postupe. Výzvu súdu\nna úhradu súdneho poplatku (ktorý sťažovateľ ako žalobca uhradil) nemožno považovať za\nnesprávny úradný postup, ktorý je predpokladom úspešného domáhania sa náhrady škody.\nTreba tiež konštatovať, že tvrdenie sťažovateľa, že mu bola právnym posúdením poplatkovej\npovinnosti zákonnou sudkyňou spôsobená ujma na právach, nekorešponduje s faktom, že\nv samotnom upomínacom konaní nevyužil všetky prípustné procesné prostriedky\numožňujúce mu domáhať sa nápravy. Právnym posúdením poplatkovej povinnosti\na vyrubením súdneho poplatku nemohla byť sťažovateľovi spôsobená škoda, lebo\nupomínacie konanie je iba alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov, a ani\nprípadné neprihliadnutie na jeho návrh po prípadnom nesplnení poplatkovej povinnosti\nv upomínacom konaní by nezakladalo prekážku pre uplatnenie jeho nárokov v „klasickom“\nsúdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku.\nPovažujem však za významné poznamenať, že po prehodnotení veci bolo dňa\n16. septembra 2019 uznesením v konaní sp. zn. 25 Up/784/2018 rozhodnuté o vrátení\nsúdneho poplatku v sume 16.576,50 eur žalobcovi (sťažovateľovi). Pretože uznesenie\nprevzala dňa 18. 09. 2019, mal by byť súdny poplatok sťažovateľovi\nuž vrátený.»\n25. Predseda okresného súdu zároveň vyjadril svoj súhlas s tým, aby ústavný súd\nupustil od ústneho pojednávania v danej veci.\n26. Prílohou listu predsedu okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne\nz 5. novembra 2019, ktorá okrem popisu priebehu upomínacieho konania a následného\nvrátenia zodpovedajúcej časti súdneho poplatku sťažovateľke argumentovala, „že\nupomínacie konanie predstavuje len alternatívny spôsob, akým si možno podľa právneho\nporiadku Slovenskej republiky uplatňovať peňažné nároky v súdnom konaní. Ak by žalobca\nnesúhlasil s výškou vyrubeného súdneho poplatku, teda v upomínacom konaní by súdny\npoplatok neuhradil, na jeho návrh na vydanie platobného rozkazu by súd v súlade s ust.\n§ 11c) ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch síce neprihliadal, no táto skutočnosť by\nžalobcovi nebránila opätovne uplatniť svoj nárok na príslušnom súde. Žalobca však\nvyrubený súdny poplatok vo výške 16.596,50 eur zaplatil, čím rešpektoval povinnosť, ktorá\nmu bola v podmienkach upomínacieho konania uložená.“.\n9\n\n27.\n\nNa\n\nvyjadrenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsťažovateľka\n\nreagovala\n\nstanoviskom\n\nz 13. novembra 2019, v ktorom obšírne popísala, prečo sa s argumentáciou okresného súdu\nnestotožnila. Podľa sťažovateľky okresným súdom prijaté závery „zásadne bagatelizujú\nzodpovednosť toho-ktorého sudcu, resp. súdu ako takého za vlastné právne posúdenie veci.\nTakýmto prístupom by sa negovali základné postuláty právneho štátu, medzi ktoré\nnepochybne patrí povinnosť súdu rozhodovať v súlade so zákonom – rozhodovanie\no poplatkovej povinnosti nevynímajúc. Ba priam naopak, domnievame sa, že pri poplatkovej\npovinnosti dopadá na súd povinnosť rešpektovať zákon ešte zásadnejšie a dôslednejšie.“.\nZvýraznila, že právne posúdenie veci (v danom prípade rozhodovanie o poplatkovej\npovinnosti) musí sudca (súd) vedieť nielen riadne odôvodniť, ale musí niesť aj\nzodpovednosť za to, že takéto posúdenie sa nevymyká právnej úprave, nieto ústavnému\nrámcu.\n\nSťažovateľka\n\nnesúhlasí\n\ns ospravedlňovaním\n\npochybenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nkonštatáciou, že právnym posúdením nemôže dôjsť k nezákonnému rozhodnutiu alebo\nnesprávnemu úradnému postupu. Sťažovateľka považuje za absurdné stanovisko okresného\nsúdu, že ak nebola stotožnená s vyrubeným poplatkom, mala využiť iné cesty na uplatnenie\nsvojho nároku, a dodáva, že „Justícia, vrátane alternatívneho upomínacieho konania\nneexistuje pre to, aby sa vyhýbala činnosti a odkazovala (nespokojné) strany sporu na iné\ncesty uplatnenia svojich nárokov (paradoxne v rámci iného súdu rovnakej justície), ale je tu\naby slúžila verejnosti a pristupovala s rovnakou vážnosťou ku každej veci, ktorú má\nprejednať.“. Upomínacie konanie ako alternatívne konanie by malo byť prístupné všetkým\nsubjektom, ktoré oň prejavia záujem, a to vždy za rovnakých podmienok vrátane\npoplatkových. Podľa sťažovateľky okresný súd (ani zákonný sudca) neobhajuje právny\npostup pri vyrubení poplatku a ani netvrdí, že bol správny, ale svoje zjavné pochybenie sa\nsnaží zľahčovať tým, že sťažovateľka mohla využiť aj „klasické“ konanie. Sťažovateľka sa\nnestotožnila ani s argumentáciou okresného súdu, že zaplatením súdneho poplatku\nrešpektovala poplatkovú povinnosť, keďže tak urobila iba z dôvodu jej záujmu na plynulom\npostupe veci a zachovania účinkov podanej žaloby. Podľa jej názoru v žiadnom prípade\nneprichádza do úvahy argumentácia o možnosti zreparovať či akýmkoľvek spôsobom\nkonvalidovať predmetnú nezákonnosť a nesprávnosť len tým, že poplatník nesprávne\nvyrubený súdny poplatok zaplatí.\n\n10\n\n28. Sťažovateľka je presvedčená, že len a výlučne z dôvodu jej aktivity jej bol súdny\npoplatok najskôr znížený na maximálnu výšku pre civilnú agendu a neskôr – takmer po roku\nod jeho vyrubenia – aj vrátený v rozsahu nad sumu 20 €.\n29. Za podstatné a dôležité sťažovateľka považovala, aby o jej ústavnej sťažnosti\nbolo rozhodnuté napriek tomu, že následok nesprávneho úradného postupu bol odstránený,\na to v záujme vnesenia právnej istoty do postupu vyrubovania súdnych poplatkov\nv obdobných právnych veciach a v záujme predchádzania obdobným zásahom do práv\npoplatníkov. Ide podľa nej o koncepčnú záležitosť, ktorú nie je okresný súd schopný\nústavno-konformne vyriešiť vlastnými mechanizmami.\n30. Rovnako sťažovateľka súhlasila s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania v tejto veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n31. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd podľa § 126 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upovedomil o jej podaní zúčastnenú osobu, ktorou bola Slovenská\nrepublika, v zastúpení Úradom pre verejné obstarávanie, proti ktorej smerovala žaloba\nsťažovateľky v upomínacom konaní, avšak táto nevyužila príležitosť v lehote stanovenej\nústavným súdom vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti.\n32. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n33. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n11\n\n34. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n35. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n25 Up 784/2018 spočívajúcom vo vydaní opravného upovedomenia z 23. novembra 2018\no vygenerovaní súdneho poplatku, ku ktorému došlo nesprávnym výkladom príslušných\nustanovení zákona o súdnych poplatkoch, a to v rozpore s ich znením, zmyslom a účelom,\nčoho dôsledkom bolo neadekvátne a výrazné obmedzenie sťažovateľky na prístup k súdu,\nkeď okresný súd podmienil poskytnutie súdnej ochrany zaplatením neprimerane vysokého\nsúdneho poplatku.\n36. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n37. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n38. Podľa § 11c ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok splatný\npodaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej\nsadzby ustanovenej v sadzobníku; ustanovenia § 6 ods. 3 a 5 sa nepoužijú.\n39. Podľa § 11c ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch na účely platenia súdneho\npoplatku splatného podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní\n12\n\nsa poplatníkovi zúčtovacie údaje oznamujú automatizovaným spôsobom. Súd na zaplatenie\nsúdneho poplatku v upomínacom konaní poplatníka nevyzýva.\n40. Podľa § 11c ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch ak poplatková povinnosť\nz návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je splnená celkom do 15\ndní od podania návrhu, na návrh sa neprihliada, o čom súd poplatníka upovedomí;\nustanovenie § 10 sa nepoužije.\n41. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka je poplatok zo žaloby alebo z návrhu\nna začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu\nkonania alebo z hodnoty sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura\nv obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.\n42. Podľa položky 7a sadzobníka je poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\n20 eur.\n43. Podľa § 1 ods. 1 zákona o upomínacom konaní tento zákon upravuje príslušnosť\nsúdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“),\nv ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto\nzákona.\n44. Podľa § 1 ods. 2 zákona o upomínacom konaní konanie podľa tohto zákona je\nalternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného\nsporového poriadku.\n45. Zmyslom a účelom ústavného práva na súdnu ochranu je zaručiť, resp. umožniť\nkaždému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok ustanovených zákonom\n(I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Článkom 46 ods. 1 ústavy sa teda zaručuje predovšetkým\nprístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva\nna súdnu ochranu (II. ÚS 71/97).\n13\n\n46. Právo na prístup k súdu je jedným zo základných komponentov práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru. Z rozhodovacej praxe Európskeho súdu\npre ľudské práva možno abstrahovať viaceré prípustné možnosti obmedzenia práva\nna prístup k súdu. Patrí sem napr. imunita proti súdnemu konaniu (napr. cudzí diplomati),\nzákonné lehoty na uplatnenie určitých práv, povinné advokátske zastúpenie, nesplnenie\nformálnych a materiálnych žalobných náležitostí, ale tiež inštitút súdnych poplatkov.\n47. Európsky súd pre ľudské práva nevylučuje, že záujmy na riadnom výkone\nspravodlivosti môžu ospravedlniť určité finančné obmedzenia prístupu jednotlivca k súdu.\nNaplnenie povinnosti zaistiť účinný prístup k súdu neznamená len zdržanie sa určitého\nkonania zo strany štátu, ale môže vyžadovať tiež rôzne formy jeho aktívneho (pozitívneho)\nkonania. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s podaním žaloby civilnému súdu\nnemôže byť považovaná za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by bolo samo osebe\nnezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Naproti tomu však výška súdneho poplatku\nposudzovaná v rámci osobitných okolností daného prípadu vrátane povinnosti dotknutej\nosoby poplatok v takejto výške zaplatiť a fáza konania, v ktorej bolo takéto obmedzenie\nprístupu aplikované, sú faktormi, ktoré hrajú rolu pri rozhodnutí, či takejto osobe bolo alebo\nnebolo zachované právo na prístup k súdu (Kreuz proti Poľsku). Obzvlášť prísny prieskum\nje na mieste, pokiaľ daný súdny poplatok slúži primárne len k zaisteniu finančného príjmu\ndo štátneho rozpočtu, nie teda napr. k zaisteniu prostriedkov na náhradu trov konania\nprotistrany (pozri tiež Podbielski a PPU Polpure proti Poľsku, FC Mretebi proti Gruzínsku,\nElcomp sp. z o. o. proti Poľsku).\n48. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci. Všeobecný súd musí vykladať a používať\n14\n\nustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného\npráva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné\nzákladné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n49. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka namieta v súvislosti s postupom okresného\nsúdu, ktorého výsledok predstavuje vydanie a zaslanie jej opravného upovedomenia\nz 23. novembra 2018 o vygenerovaní súdneho poplatku vo veci podania žaloby\nv upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 25 Up 784/2018, porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (konkrétne práva na prístup\nk súdu), pretože okresný súd nesprávnou interpretáciou a aplikáciou relevantných\nustanovení príslušného zákona, ktorým bol zákon o súdnych poplatkoch, vyrubil\nsťažovateľke súdny poplatok v nesprávnej výške mnohonásobne prevyšujúcej sumu, ktorú\npodľa svojho presvedčenia sťažovateľka mala s prihliadnutím na predmet žaloby podľa\nsadzobníka zaplatiť.\n50. Z podaní sťažovateľky doručených ústavnému súdu, ktorými doplnila ústavnú\nsťažnosť, z vyjadrenia okresného súdu k ústavnej sťažnosti, ako aj z ďalších zistení\nústavného súdu vyplýva, že vec pôvodne vedená okresným súdom pod sp. zn.\n25 Up 784/2018 bola napokon po podaní odporu žalovaného (doručeného okresnému súdu\n28. decembra 2018) proti vydanému platobnému rozkazu z 12. decembra 2018 a následnom\nnávrhu sťažovateľky (doručenom okresnému súdu 1. februára 2019) na pokračovanie\nv konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku postúpená Okresnému\nsúdu Bratislava II, ktorý ju vedie pod sp. zn. 12 C 5/2019. Z podania sťažovateľky\nz 30. septembra 2019 (doručeného ústavnému súdu 2. októbra 2019), ako aj z vyjadrenia\nokresného súdu a zákonnej sudkyne z 5. novembra 2019 ďalej vyplýva, že okresný súd\npo zapožičaní súdneho spisu od Okresného súdu Bratislava II na účely vykonania\npoplatkovej a spisovej kontroly uznesením zo 16. septembra 2019 súdny poplatok v sume\n16 576,50 €, t. j v sume, v ktorej skutočne zaplatený súdny poplatok prevyšoval sumu 20 €,\n15\n\nvrátil. Z vyjadrenia okresného súdu (z 5. novembra 2019) k tomuto kroku došlo „po\nprehodnotení veci“.\n51. Ústavný súd, prihliadajúc na vecnú argumentáciu sťažovateľky uvedenú\nv ústavnej sťažnosti, nevylúčil, že by jej vec mohla mať ústavnú relevanciu, avšak\npri svojom rozhodovaní nemohol prehliadnuť pre konečné rozhodnutie dôležitú okolnosť,\nktorou bolo vydanie uznesenia okresného súdu sp. zn. 25 Up 784/2018 zo 16. septembra\n2019. To spôsobilo, že sťažovateľke sa už v namietanom konaní nemôže pozitívnym\nrozhodnutím ústavného súdu v jej prospech v relevantnej otázke zlepšiť právna ani faktická\npozícia. Na jej postavení ani právach by rozhodnutie ústavného súdu nič nezmenilo, pretože\niný zásah tvoriaci podstatu eventuálneho porušenia jej základných práv bol označeným\nrozhodnutím všeobecného súdu odstránený a jeho prípadný nepriaznivý následok\nnapravený.\n52. Inak povedané, ak by aj ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyhovel\nv ďalšom konaní by okresnému súdu nezostalo nič iné, než ponechať právny a skutkový\nstav veci absolútne nezmenený. Na tom nič nemení ani okolnosť, že nedôjde\nk požadovanému zrušeniu opravného upovedomenia o vygenerovaní súdneho poplatku\nz 23. novembra 2018, pretože jeho účinky sú uznesením zo 16. septembra 2019\neliminované.\n53. Sťažovateľka medzičasom dosiahla to, čoho sa v konečnom dôsledku domáhala\nsvojou ústavnou sťažnosťou, teda účel ňou sledovaný v konaní pred ústavným súdom sa\nnaplnil a je zrejmé, že prípadné preskúmanie namietaného postupu okresného súdu týkajúce\nsa tejto už skončenej etapy súdneho konania stratilo opodstatnenie. Ústavný súd nepopiera\nani žiadnym spôsobom nespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, že k vráteniu pomernej časti\nzaplateného súdneho poplatku došlo „len a výlučne na základe opakovaných,\nniekoľkomesačných dotazov, žiadostí a podnetov tak z našej strany, ako zrejme aj zo strany\nMS SR“, to však nič na konečnom výsledku nemení.\n\n16\n\n54. Ústavný súd je tak nútený ústavnej sťažnosti nevyhovieť, pretože sa stratila väzba\nmedzi namietaným porušením práv sťažovateľky a reálnym právnym a skutkovým stavom\nv označenom konaní (jeho fázou týkajúcou sa vyrubenia súdneho poplatku).\n55. Ústavný súd v obdobných veciach uviedol (pozri napr. IV. ÚS 242/08,\nIII. ÚS 875/2016, II. ÚS 216/2017), že «eventuálne vyhovenie návrhu by v súčasnosti\nnemalo vo vzťahu k namietanému konaniu žiadnu relevanciu. Vzniknutá situácia je v teórii\na praxi ústavného súdnictva označovaná výrazom „mootness“ (pozri Barron, J., Dienes, C.:\nConstitutional Law. 4. vyd., St. Paul 1995, s. 83 – 85) alebo ako nedostatok podmienky\nbezprostredného a trvajúceho zásahu (unmittelbare und gegenwärtige Betroffenheit) v praxi\nSpolkového ústavného súdu (napr. K. Schleich: Das Bundesverfassungsgericht. 3. vyd.,\nMünchen 1994, s. 142150), t. j. stav, keď už spor skončil alebo bol vyriešený inak,\na so zreteľom na princíp minimalizácie zásahov do právoplatne skončených konaní\na hospodárnosť konania už nemá ďalší zmysel v konaní v danej veci pokračovať.».\n56. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel v okolnostiach tohto prípadu\nk názoru, že za danej situácie sa námietka porušenia základného práva sťažovateľky\nposunula do výlučne akademickej roviny a v takýchto prípadoch sa teória i prax ústavných\nsúdov vyhranene prikláňa k odmietnutiu v takejto veci rozhodovať (pozri napr. uznesenie\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 122/99 z 8. septembra 1999 publikované\nv Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu, zväzok č. 15, uznesenie č. 56, s. 315 a nasl.),\npretože tu chýba možnosť bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by mohol mať vplyv\nna pozíciu sťažovateľky.\n57. Ak sťažovateľka namieta zásah do jej ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných práv alebo slobôd, potom musí byť tento zásah\nvýrokom meritórneho rozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný, avšak v danej veci táto\npodmienka splnená nie je, pretože nevyhovujúci stav, ktorý viedol k podaniu ústavnej\nsťažnosti, už aj podľa samotnej sťažovateľky pominul, a to zjavne aj za jej účinného\nprispenia, keďže na ten účel využila všetky právne prostriedky, ktoré mala k dispozícii.\n\n17\n\n58. Aj napriek tomu, že ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy plní okrem funkcie\nsubjektívnej ochrany základných práv a slobôd do značnej miery i funkciu objektívnu, ani\ntáto skutočnosť nemôže znamenať, že by ústavná sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby mohla v zmysle uvedeného opodstatnene smerovať proti neaktuálnym a už\nnetrvajúcim zásahom orgánu verejnej moci do jej základných práv alebo slobôd, teda takým\nzásahom, ktorých tvrdené negatívne dopady vo vzťahu k sťažovateľke nemohli už v čase\nprerokovania ústavnej sťažnosti v jej merite pretrvávať a vyvolávať v osobnej sfére\nsťažovateľky ujmu.\n59. Požiadavku sťažovateľky, aby ústavný súd „napriek tomu, že následok\nnesprávneho úradného postupu bol odstránený“, vo veci nálezom meritórne rozhodol, a to\n„v záujme vnesenia právnej istoty do postupu vyrubovania súdnych poplatkov v obdobných\nprávnych veciach a v záujme predchádzania obdobným zásahom do práv poplatníkov“,\npretože ide o „koncepčnú záležitosť, ktorú nie je schopný okresný súd ústavno-konformne\nvyriešiť vlastnými mechanizmami“, ústavný súd neakceptoval. Z obsahu odôvodnenia\nuznesenia sp. zn. 25 Up 784/2018 zo 16. septembra 2019, ktoré si ústavný súd zo súdneho\nspisu okresného súdu vyžiadal, je evidentné, ako okresný súd v súčasnosti interpretuje\nrelevantnú právnu úpravu týkajúcu sa vyrubovania súdnych poplatkov v upomínacom\nkonaní, keď uviedol: „Súd dňa 13. 09. 2019 vykonal kontrolu poplatkovej povinnosti\na zistil, že žalobca zaplatil vyšší poplatok ako mal zaplatiť. Súd totiž žalobcovi vyrubil súdny\npoplatok vo výške 16.596,50 eur v zmysle § 11c ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch,\npričom mu mal byť vyrubený súdny poplatok podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch\nv spojitosti so sadzobníkom súdnych poplatkov položkou 7a, nakoľko sa jednalo o žalobu\no náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a to vo výške\n20,- eur.“ Z citovanej formulácie odôvodnenia nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca\no tom, že by okresný súd mienil takto rozhodnúť iba v aktuálnej právnej veci sťažovateľky.\nJe teda dôvodné predpokladať, že okresný súd v obdobných veciach bude postupovať\nv zmysle záverov citovaného odôvodnenia svojho rozhodnutia.\n60. Pokiaľ teda sťažovateľka podanú ústavnú sťažnosť vnímala ako «(i) prostriedok\nk vykonaniu ústavne súladného výkladu relevantnej právnej normy (primárne ust. § 11c\nzákona o súdnych poplatkoch), na základe ktorého bude jednoznačne vytvorený priestor aj\n18\n\npre neskoršie vrátenie už zaplateného súdneho poplatku... a (ii) tiež ako možnosť predísť\nprípadným budúcim následkom ústavne nekonformnej ,,praxe“ porušovateľa v obdobných\nprávnych veciach.», podľa názoru ústavného súdu neskorší postup okresného súdu a jeho\nrozhodnutie zo 16. septembra 2019 jasne deklaruje aktuálnu neúčelnosť potreby takéhoto\nvnímania tejto ústavnej sťažnosti.\n61. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti predmetnej veci ústavný súd ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n62. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n63. Rovnako pri rozhodovaní o náhrade trov aktuálneho konania ústavný súd\nvychádzal\n\nz okolností\n\ndaných\n\nv tejto\n\nkonkrétnej\n\nveci.\n\nNemohol\n\nneprihliadnuť\n\nna skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola zo strany sťažovateľky, ako to vyplýva\nz chronologického prehľadu procesného vývoja predmetnej veci, podaná v čase, keď sa\njavila opodstatnenou. O nie zjavnej neodôvodnenosti ústavnej sťažnosti v konečnom\ndôsledku nepriamo svedčí aj samotný okresný súd, ktorý vo vyjadrení z 5. novembra 2019\nkonštatuje, že z jeho strany došlo k prehodnoteniu veci, a to s výsledkom vyjadreným\nv uznesení sp. zn. 25 Up 784/2018 zo 16. septembra 2019, z ktorého nepochybne vyplýva\n„priznanie“ istého pochybenia.\n64. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hoci ústavný súd nevyhovel\nústavnej sťažnosti sťažovateľky, praktický výsledok, ktorý sťažovateľka dosiahla v priebehu\nkonania pred ústavným súdom (nemožno vylúčiť, že aj podaním ústavnej sťažnosti), naplnil\njej očakávania vo vzťahu k ochrane základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie, pretože ňou napádané účinky opravného upovedomenia\nokresného súdu boli vylúčené, a preto napriek skutočnosti, že ústavný súd ústavnej\n19\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľky nevyhovel,\n\nrozhodol o priznaní jej\n\núčelne vynaložených\n\nprostriedkov na ochranu jej základných práv v konaní pred ústavným súdom, za ktoré\npovažoval trovy jej právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli do momentu vydania uznesenia\nokresného súdu zo 16. septembra 2019 (t. j. do naplnenia cieľa, ktorý sťažovateľka\nsledovala podaním ústavnej sťažnosti). Sťažovateľka do tohto dátumu podala ústavnú\nsťažnosť, ktorú doplnila ďalšími dvomi podaniami. Náhradu si však uplatnila iba za dva\núkony právnej služby a v tomto rozsahu jej ústavný súd aj vyhovel.\n65. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2019 je v sume 163,33 € a hodnota režijného paušálu je v sume 9,80 €.\n66. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby\nv roku 2019 (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom, podanie\nústavnej sťažnosti). Celkové trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,\nktoré ústavný súd priznal sťažovateľke, tak spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 %\npredstavujú sumu 415,51 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (bod 2 výroku nálezu).\n67. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-upomínacie", "poplatok-súdny", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "arbitrárnosť", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "výklad (interpretácia)-formalistický", "poplatok-súdny", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c69cfc8-c0ae-4e62-ba81-b10756289563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.216.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 216/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.216.2017.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:be0f8409-c518-4653-bc7b-e8c9736d5ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be0f8409-c518-4653-bc7b-e8c9736d5ba1"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5183be8b-9b18-4ff5-8466-521ca9600d70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.457.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.457.2026.1"}, {"guid": "ussr:f67c1d8d-edee-4b43-ba03-2ed1d0f2a774", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.284.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.284.2025.1"}, {"guid": "ussr:4a9454d5-3617-4bbb-aa9b-571db9638331", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.245.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 245/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.245.2025.1"}, {"guid": "ussr:91c0d543-551b-49df-bc68-7d81ef6138ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.563.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 563/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 563/2024 z 8. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.563.2024.1"}, {"guid": "ussr:6dea4522-1280-44a2-956d-827f12e89688", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.601.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 601/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 601/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.601.2023.1"}, {"guid": "ussr:c5240cff-c363-46ce-b1d7-50d96b83ced1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.358.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.358.2023.1"}, {"guid": "ussr:9caf5e1d-9682-49e8-bd6c-afcd80cd86df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1"}, {"guid": "ussr:da5077e6-255c-4dd8-9502-b2cc6940c61f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.22.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.22.2023.1"}, {"guid": "ussr:a9dc668c-bb7c-40f1-8bcd-7ad5a4aeb16c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.400.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 400/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 400/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.400.2022.1"}, {"guid": "ussr:d5eda108-7013-497f-9440-927d91da29ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.146.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.146.2022.1"}, {"guid": "ussr:28f6057e-852f-48a2-ba4d-ce8b266a5725", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.322.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.322.2021.2"}]}