{"guid": "ussr:07639354-1a35-482c-aa28-faf8d18dabd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2020 z 20. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 382/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/07639354-1a35-482c-aa28-faf8d18dabd2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 382/2020-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n,\n\n, a\n, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Ing. Ivanom Bojnom, Polianky 7G, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 524/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní\nvedenom pod sp. zn. 41 C 524/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n41 C 524/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nBratislava V p o v i n n ý\n\nvyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava V j e\na\n\npovinný\n\nnahradiť\n\ntrovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur\n\na dvadsaťdeväť centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. Ivana Bojnu,\nPolianky 7G, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 382/2020-19 z 20. augusta 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľov\n,a\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného\n2\n\nsúdu Bratislava V (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 524/2015\n(ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 26. septembra\n2014 okresnému súdu doručili návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy\n13 911,16 € s príslušenstvom z 24. septembra 2014 z titulu neuhradeného nájomného\nspolu s neuhradenými preddavkami na úhradu služieb proti odporcom v 1. rade až 3. rade,\nktorému bolo vyhovené vydaním platobného rozkazu sp. zn. 27 Ro 2051/2014\nz 24. júla 2015. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca v 3. rade odpor, ku\nktorému sa sťažovatelia vyjadrili 20. októbra 2015 a zároveň navrhli zmenu žalobného\npetitu. Následne sťažovatelia 12. júla 2016 požiadali okresný súd, aby vo veci konal\na nedochádzalo tak k prieťahom v konaní. Zmene žalobného petitu bolo následne vyhovené\nuznesením okresného súdu č. k. 41 C 524/2015-171 z 13. septembra 2016. Jediné ústne\npojednávanie vo veci sa konalo 12. decembra 2016 a bolo odročené na neurčito s tým,\nže strany sporu boli vyzvané, aby do 15. januára 2017 písomne označili podstatné\na rozhodujúce tvrdenia a označili a predložili dôkazy. Sťažovatelia ďalej uviedli,\nže následne 22. augusta 2017 podali na okresnom súde ďalšiu žiadosť o konanie vo veci\nvzhľadom na skutočnosť, že od uplynutia lehoty stanovenej okresným súdom prešlo\nuž sedem mesiacov. Dňa 31. mája 2018, teda takmer osem mesiacov po podanej žiadosti\no konanie a takmer pätnásť mesiacov od posledného podania sťažovateľov vo veci, podali\nsťažovatelia predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup súdu, pretože boli toho názoru,\nže takou dlhou nečinnosťou sa okresný súd dopúšťa zásahov do práva sťažovateľov\nna prejednanie veci v primeranej lehote.\n3. K priebehu napadnutého konania ďalej uviedli, že odporca v 3. rade\n23. marca 2017 zomrel a okresný súd uznesením č. k. 41 C 524/2015-244 z 11. júna 2018\nrozhodol o pokračovaní v konaní namiesto odporcu v 3. rade s jeho dedičmi. Zo strany\nokresného súdu bola následne sťažovateľom 9. októbra 2018 doručená výzva,\naby sa vyjadrili k vyjadreniam dedičov po odporcovi v 3. rade, na ktorú sťažovatelia\nreagovali 19. októbra 2018. Na záver vykonaného prehľadu napadnutého konania\nsťažovatelia dodali, že 20. decembra 2019 opätovne podali na okresnom súde žiadosť\n3\n\no konanie vo veci, keďže od ich posledného podania uplynulo už viac ako štrnásť mesiacov.\nNapriek tomu do dňa podania ústavnej sťažnosti, podľa ich vedomostí, nebol zo strany\nokresného súdu v napadnutom konaní uskutočnený nijaký úkon.\n4. Porušenie v záhlaví uvedeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru sťažovatelia vidia v tom, že od podania návrhu na začatie konania do podania\nústavnej sťažnosti uplynulo už takmer šesť rokov a napadnuté konanie nielen že nie je\nmeritórne ukončené ani len vydaním rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale ani nie je\npredpoklad, že sa tak v dohľadnom čase udeje, pričom namietajú najmä uplynutie\nneprimeranej doby medzi jednotlivými úkonmi vykonanými zo strany okresného súdu\nv napadnutom konaní. K už uvedenému priebehu napadnutého konania zároveň dodali,\nže o úmrtí odporcu v 3. rade sa dozvedeli až na základe doručeného uznesenia okresného\nsúdu o pokračovaní v konaní s dedičmi, pričom dovtedy nemali žiadnu vedomosť o tom,\nžeby okresný súd nekonal z dôvodu, že čakal na skončenie konania o dedičstve. Podľa\nnázoru sťažovateľov vzhľadom na charakter sporu nebolo potrebné čakať na výsledok\ndedičského konania a okresný súd mohol pokračovať v napadnutom konaní aj s domnelými\ndedičmi. K prieťahom teda podľa názoru sťažovateľov došlo aj z dôvodu tohto nesprávneho\npostupu okresného súdu.\n5. Zároveň poukázali na to, že okresný súd za posledných približne devätnásť\nmesiacov, teda od októbra 2018 do podania ústavnej sťažnosti 2. júna 2020, podľa všetkého\nv napadnutom konaní neurobil žiadny relevantný úkon, ktorým by sa mohlo napadnuté\nkonanie priblížiť k meritórnemu rozhodnutiu a zároveň k právoplatnému ukončeniu veci.\nPodľa sťažovateľov postup okresného súdu v napadnutom konaní nevedie k účinnému\nposkytnutiu právnej ochrany a k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov v primeranej\nlehote, pričom poukázali aj na predmet sporu, hlavne s poukazom na výšku sťažovateľmi\nuplatnenej pohľadávky. Opätovne poukázali na to, že v napadnutom konaní nebolo doteraz\nvydané ani jediné meritórne rozhodnutie vo veci. Na záver sťažovatelia uviedli, že prieťahy\nv napadnutom konaní nespôsobili svojím správaním, keďže riadne a včas reagovali\nna všetky výzvy súdu a navyše opakovane upozorňovali na prieťahy a okresný súd žiadali\no konanie vo veci. Podľa ich názoru prieťahy idú primárne na vrub okresnému súdu, pričom\n4\n\npoukázali na to, že napadnuté konanie sa nevyznačuje ani zvýšenou právnou či skutkovou\nnáročnosťou a patrí medzi bežnú agendu všeobecného súdnictva.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 41C 524/2015 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 41C 524/2015\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n3 000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľke\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,\n\nktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť sťažovateľke do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 118,95 €,\nktorú je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť sťažovateľom k rukám ich právneho\nzástupcu JUDr. Ing. Ivana Bojnu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n7. Ústavný súd si už v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti\nod okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, prehľad\nprocesných úkonov, ako aj jeho vyjadrenie k samotnej ústavnej sťažnosti.\n7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3267/2020 doručenom ústavnému\nsúdu 17. júla 2020 v podstatnom uviedol, že sťažovatelia oprávnene namietajú prieťahy\nv napadnutom konaní, a to v období od 13. januára 2017 do 20. februára 2018. Na margo\ntohto obdobia uviedol, že počas neho došlo k zmene zákonného sudcu, pričom predmetná\nvec bola novej zákonnej sudkyni pridelená 24. mája 2017. Táto po pôvodnej zákonnej\n5\n\nsudkyni prevzala celé jej oddelenie v rozsahu päťstojedenásť spisov, ktoré si musela\npostupne naštudovať. Následne nová zákonná sudkyňa vykonávala potrebné procesné\núkony smerujúce k zisteniu okruhu dedičov na strane žalovaného v 3. rade. Ďalej uviedol,\nže okresný súd vo veci nekonal ani od 24. septembra 2018, čím spôsobil prieťahy v konaní.\nK uvedenému obdobiu nečinnosti došlo v dôsledku toho, že spis nebol spisovou kanceláriou\npredložený zákonnej sudkyni na nariadenie termínu pojednávania. Dodal, že zákonná\nsudkyňa už v predmetnej veci nariadila termín pojednávania na 23. september 2020.\n7.2 Prílohou tohto vyjadrenia bolo aj vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne,\nktorá v podstatnom uviedla, že vo vzťahu k prieťahom v napadnutom konaní v období\npo 24. máji 2017, keď jej bola daná vec pridelená, poukazuje na skutočnosť, že jej bolo\npridelených spolu päťstojedenásť spisov, a to z dôvodu postupu predchádzajúcej zákonnej\nsudkyne na súd vyššieho stupňa. Tiež poukázala na to, že jej bolo zároveň zriadené súdne\noddelenie 18 P, ktoré vybavovalo veci registra P, Pcud pridelené náhodným výberom\npomocou technických prostriedkov v pomere 1:2 nápadu vecí. V tomto prípade išlo o veci\nstarostlivosti súdu o maloletých, kde sa rozhoduje v prevažnej väčšine do šiestich mesiacov\nod podania návrhu a zároveň je v nich lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku\ndo desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia. Dodala, že následne jej bol dodatkom č. 7\nk rozvrhu práce okresného súdu, ktorý nadobudol účinnosť k 5. marcu 2018, v jej agendách\nzvýšený nápad vecí. Na záver uviedla, že vzhľadom na početnosť pridelených vecí, vysoký\npočet reštančných vecí a tiež na ich skutkovú a právnu náročnosť, s poukazom na už\nuvedené, nebolo možné vykonať úkon v každej z pridelených vecí plynulo a v takom\nkrátkom čase, pričom uvedené sa týka aj napadnutého konania.\n7.3\n\nV súvislosti s oznámením ústavného\n\nsúdu o prijatí ústavnej sťažnosti\n\nsťažovateľov na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn.\nSpr 3267/2020 doručeným ústavnému súdu 28. septembra 2020. V ňom sa v podstatnom\nodvolal na stanovisko okresného súdu uvedené vo vyjadrení sp. zn. Spr 3267/2020\ndoručenom ústavnému súdu 17. júla 2020. Zároveň doplnil, že vo veci sa medzičasom\nuskutočnilo pojednávanie 23. septembra 2020, ktoré bolo odročené na 20. november 2020.\nPredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n\n6\n\n8. Sťažovatelia sa na výzvu ústavného súdu zo 6. októbra 2020 k stanovisku\nokresného súdu vyjadrili podaním doručeným ústavnému súdu 13. októbra 2020, v ktorom\nuviedli, že sa k stanoviskám okresného súdu nebudú bližšie vyjadrovať, keďže\naj samotný okresný súd v nich priznal nimi namietané prieťahy v napadnutom konaní\na tým aj opodstatnenosť ich ústavnej sťažnosti.\nSťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu\nzistil, že jednotlivé podstatné úkony okresného súdu v napadnutom konaní sú totožné,\nresp. potvrdzujú tvrdenia sťažovateľov a okresného súdu, čo sa týka priebehu napadnutého\nkonania, ako ich títo uviedli v podanej ústavnej sťažnosti, resp. vo vyjadreniach zaslaných\nústavnému súdu. Z uvedeného dôvodu ich ústavný súd na tomto mieste opakovane\nneuvádza a uvádza len niektoré ďalšie podstatné a sťažovateľmi neuvádzané úkony:\n- 17. júla 2015 výzva na zaplatenie súdneho poplatku sťažovateľmi,\n- 12. augusta 2015 odporca v 3. rade podal odpor proti platobnému rozkazu č. k.\n27 Ro 2051/2014-132,\n- 25. septembra 2015 doručovaná žaloba žalovaným v 1. rade až 3. rade\na doručovaný odpor sťažovateľom,\n- 5. a 7. októbra 2016 doručené vyjadrenia žalovaného v 2. rade a v 3. rade k žalobe\nsťažovateľov,\n- 21. októbra 2016 nariadené pojednávanie na 12. december 2016,\n- 13. januára 2017 doručené vyjadrenie sťažovateľov v zmysle záverov ústneho\npojednávania,\n7\n\n- 23. marca 2017 spis v predmetnej veci bol uložený na lehotu z dôvodu\npredpokladanej zmeny zákonného sudcu,\n- 21. februára 2018 okresný súd doručoval vyjadrenia sťažovateľov žalovaným\nv 1. rade až 3. rade,\n- 18. apríla 2018 bol okresným súdom vydaný pokyn na aktualizovanie doručovacích\nadries žalovaným v 1. rade až 3. rade,\n- 2. mája 2018 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom súde Bratislava II na účel\nzistenia stavu dedičského konania žalovaného v 3. rade,\n- 7. septembra 2018 doručené vyjadrenie k žalobe právneho nástupcu po žalovanom\nv 3. rade,\n- 2. júla 2020 nariadené pojednávanie na 23. september 2020.\nZo súdneho spisu zároveň vyplýva, že sťažovatelia v napadnutom konaní podali\n12. júla 2016 a 25. augusta 2017 žiadosti o konanie vo veci a 31. mája 2018 bola okresnému\nsúdu sťažovateľmi doručená sťažnosť na postup súdu v napadnutom konaní.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\n8\n\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n12.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým konaním okresného súdu. K porušeniu sťažovateľmi označeného základného\npráva podľa ústavy a práva podľa dohovoru malo dôjsť v dôsledku celkovej dĺžky\n9\n\nnapadnutého konania, keď okresný súd ani po šiestich rokoch od podania návrhu\nsťažovateľmi vo veci meritórne nerozhodol, pričom poukázali najmä na postup okresného\nsúdu v napadnutom konaní, ktorý podľa ich tvrdení nevedie k odstráneniu ich právnej\nneistoty. Namietajú uplynutie neprimeranej doby medzi jednotlivými úkonmi vykonanými\nzo strany okresného súdu v napadnutom konaní, teda najmä nečinnosť okresného súdu.\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n19. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľov začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti\na rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby\nsa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania (obdobne predtým § 100 OSP).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné\n10\n\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018).\nPodľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory týkajúce sa nárokov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, v tomto konkrétnom\nprípade zo zmluvy nájomnej, tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možné napadnuté konanie\noznačiť ako v zásade právne či skutkovo zložité. V kontexte uvedeného preto podľa\nposúdenia ústavného súdu nie je možné v danej veci okresný súd zbaviť jeho zodpovednosti\nza priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných\nprieťahov. V závere ústavný súd poznamenáva, že ani samotný okresný súd vo svojich\nvyjadreniach nenamietal právnu alebo zásadnú skutkovú zložitosť veci.\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako\núčastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého\nkonania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také skutočnosti spočívajúce v ich\nsprávaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.\nPráve naopak, z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia riadne\na včas reagovali na výzvy okresného súdu, pričom sami sťažovatelia iniciovali urýchlenie\ntohto konania, keď opakovane 12. júla 2016 a 25. augusta 2017 podali žiadosti o konanie\nvo veci a 31. mája 2018 následne okresnému súdu doručili aj sťažnosť na postup okresného\nsúdu v napadnutom konaní.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť,\nže v napadnutom konaní okresného súdu sa vyskytli na strane okresného súdu aj jednotlivé\n11\n\nčasové úseky jeho úplnej nečinnosti. Konkrétne je možné poukázať na časový úsek\nod 26. októbra 2015, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov\nk podanému odporu, až do 13. septembra 2016, keď bolo uznesením okresného súdu\nč. k. 41 C 524/2015-171 vyhovené návrhu sťažovateľov na zmenu žalobného petitu (desať\nmesiacov). Ako ďalší časový úsek nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní možno\nuviesť obdobie od 23. marca 2017, keď bol spis v predmetnej veci uložený na lehotu\nz dôvodu predpokladanej zmeny zákonného sudcu, až do 21. februára 2018, keď okresný\nsúd doručoval vyjadrenia sťažovateľov žalovaným v 1. rade až 3. rade (desať mesiacov).\nV poradí tretím zásadným úsekom úplnej nečinnosti okresného súdu bolo obdobie\nod 19. októbra 2018 až do 2. júla 2020, keď bolo zákonnou sudkyňou nariadené\npojednávanie na 23. september 2020 (jeden rok a osem mesiacov). K tomuto obdobiu\nnečinnosti došlo na základe vyjadrenia okresného súdu v dôsledku toho, že spis nebol\nspisovou kanceláriou predložený zákonnej sudkyni na nariadenie termínu pojednávania.\nPosledné dve obdobia nečinnosti napokon v plnom rozsahu priznal vo svojich vyjadreniach\naj samotný okresný súd. Zároveň ústavný súd podotýka, že aj napriek skutočnosti,\nže napadnuté konanie prebieha v podstate už šesť rokov, stále nebolo okresným súdom ako\nsúdom prvej inštancie vydané meritórne rozhodnutie, keďže pojednávanie uskutočnené\n23. septembra 2020 bolo odročené na 20. november 2020.\n24. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného\nsúdu musí konštatovať už uvedené obdobia jeho úplnej nečinnosti vo veci samej.\nPoznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu do súčasného obdobia ešte stále\nprebieha, a to celkovo v trvaní šiestich rokov, pričom v rámci tohto obdobia tvoria obdobia\núplnej nečinnosti okresného súdu niečo viac ako tri roky, teda polovicu celkového času.\nPo preskúmaní spisového materiálu, ako aj ostatných podkladov pre rozhodnutie\ntak ústavný súd nemohol inak ako dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy\nv napadnutom konaní idú primárne na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd\nlen pre pripomenutie uvádza, že aj samotný okresný súd uznal ústavnú sťažnosť\nza dôvodnú.\n\nV závere\n\nústavný\n\nsúd\n\naj\n\nna\n\nmargo\n\nvyjadrenia\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nresp. vo veci konajúcej zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti sťažovateľov podotýka,\nže mu je samozrejme známy fakt nie optimálneho stavu v súdnom systéme, aj pokiaľ ide\n12\n\no personálne obsadenie a vyťaženosť súdov, pričom štát je primárne zodpovedný za to, aby\nzabezpečil dostatočné personálne a materiálno technické podmienky pre riadny výkon\nspravodlivosti. Avšak nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu\nprávam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľov.\n25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (I. ÚS 3/2020).\n26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nrozhodnutia).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n28. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí\nrozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov.\n\n13\n\n28.1 Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikázal, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovatelia nachádzajú (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n30.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\nzvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n31. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj ich\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia v podanej\nústavnej sťažnosti požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n3 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili najmä celkovou doterajšou dĺžkou napadnutého\nkonania, keď okresný súd ani po šiestich rokoch od podania návrhu sťažovateľmi vo veci\nmeritórne nerozhodol, pričom poukázali tiež na to, že napriek ich plnej súčinnosti okresný\n14\n\nsúd v napadnutom konaní nepostupoval efektívne, aby bol v primeranom čase odstránený\nstav ich právnej neistoty.\n32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n33. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dve\nzákladné skutočnosti. Prvou z nich je tá, že zohľadniac doterajšiu celkovú dĺžku\nnapadnutého konania v trvaní šiestich rokov, obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu\nv rámci nej v súčte predstavujú obdobie niečo viac ako troch rokov, teda v podstate\npolovicu trvania napadnutého konania, pričom po druhé prihliadal aj na to, že ani do dňa\nrozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov nebolo napadnuté konanie\nprávoplatne ukončené vydaním meritórneho rozhodnutia, a tak stav právnej neistoty\nsťažovateľov stále trvá, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €\nkaždému zo sťažovateľov (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n\n15\n\nVII.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n38. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia\na podania ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide\no úkony právnej služby vykonané v roku 2020, teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €.\nZa úkony právnej služby vykonané v roku 2020 patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže\nprávny zástupca sťažovateľov je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“),\nuvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy\nprávneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom\npredstavujú celkovú sumu 450,29 € (bod 4 výroku tohto rozhodnutia). Podanie právneho\nzástupcu sťažovateľov ústavnému súdu doručené 13. októbra 2020 nevyhodnotil ústavný\n16\n\nsúd vzhľadom na jeho obsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené nové relevantné\nskutočnosti pre rozhodnutie, preto odmenu zaň nepriznal.\n39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "nájom a podnájom-úhrada nájomného", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "nájom a podnájom-úhrada nájomného"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/524/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": []}