{"guid": "ussr:39af5c0c-fdf4-44cc-b779-ce257757318e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 379/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/39af5c0c-fdf4-44cc-b779-ce257757318e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 379/2020-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 305/2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 305/2014\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet\njej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 379/2020-18 z 20. augusta 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\npostupom Okresného súdu Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 305/2014 (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka písomným\npodaním, ktoré okresnému súdu doručila 26. augusta 2015, požiadala o vstup do konania\nako vedľajšia účastníčka popri žalobcovi\n\n– manželovi sťažovateľky\n2\n\n(ďalej len ,,žalobca“), čo odôvodnila právnym záujmom na výsledku veci. Predmetné\nkonanie okresného súdu začalo na základe žaloby, ktorá bola žalobcom okresnému súdu\ndoručená 25. augusta 2014 a domáhal sa v nej vydania nehnuteľností (zastavané plochy\na nádvoria a rodinný dom) v katastrálnom území obce\n\n, ktoré v čase\n\npodania žaloby patrili do podielového spoluvlastníctva v podiele ½ žalobcovi a ½\nsťažovateľke. Sťažovateľka uviedla, že žalobca ani žalovaná nenamietali jej vstup\ndo konania ako vedľajšej účastníčky, napriek tomu však okresný súd následne\nuznesením č. k. 12 C 305/2014-70 zo 4. mája 2016 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu\no nepripustení vstupu do konania“) nepripustil jej vstup do konania. K tomu sťažovateľka\ndodala, že uvedeným postupom pre ňu okresný súd založil neprávny stav, spôsobil trvajúce\nprieťahy v konaní a stav pretrvávajúcej právnej neistoty a neumožnil tak, aby bol\ndosiahnutý efektívny a včasný výsledok vo veci, na ktorej mala sťažovateľka právny\nzáujem.\n3. Zároveň sťažovateľka konštatovala, že namiesto včasného a meritórneho\nrozhodnutia a dosiahnutia víťazstva žalobcu, na ktorom mala aj sama sťažovateľka právny\nzáujem, musela už uvedený postup okresného súdu napadnúť, čo viedlo k ďalšiemu\npredĺženiu napadnutého konania. Dodala, že Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský\nsúd“) následne uznesením č. k. 18 Co 157/2016-80 z 30. mája 2017 zrušil uznesenie\nokresného súdu o nepripustení vstupu do konania a konštatoval, že sťažovateľka mala\nzáujem na výsledku konania. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 305/2014-107\nzo 14. decembra 2017 žalobu zamietol a uviedol v ňom okrem iného, že sťažovateľka\nstratila postavenie vedľajšej účastníčky k 30. júnu 2016, keďže od 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť Civilný sporový poriadok. Uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Co 28/2018\nz 9. mája 2019 bol zrušený už uvedený rozsudok okresného súdu a bolo konštatované,\nže zmena právnej úpravy nič nezmenila na procesných právach a povinnostiach\nsťažovateľky. K uvedenému sťažovateľka konštatovala, že v dôsledku nesprávneho postupu\nokresného súdu od jej vstupu do konania až do podania ústavnej sťažnosti nedošlo\nk právoplatnému rozhodnutiu veci, a preto pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľky.\nNa záver dodala, že týmto konaním okresný súd založil a prehĺbil stav jej právnej neistoty,\n\n3\n\nkeď neumožnil, aby ani v priebehu štyroch rokov od jej vstupu do napadnutého konania\nako vedľajšej účastníčky bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 12 C/305/2014, porušené bolo.\n2.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2.500 Eur, (slovom: dvatisícpätsto Eur), ktoré je jej\nOkresný súd Prešov povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n3. Okresný súd Prešov je povinný vyplatiť\n\ndo 2 mesiacov\n\nod právoplatnosti nálezu ústavného súdu náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n346,26 € na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej advokátky so sídlom ul. Škultétyho č. 3,\nv Košiciach.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n5. Ústavný súd si už v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti\nod okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, prehľad\nprocesných úkonov, ako aj vyjadrenie okresného súdu k samotnej ústavnej sťažnosti.\n5.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprO 849/2020 doručenom ústavnému\nsúdu 17. júla 2020 prostredníctvom vo veci konajúcej zákonnej sudkyne po opísaní\ncelkového priebehu napadnutého konania s poukazom na tvrdenia sťažovateľky, že okresný\nsúd s ňou nekonal a že sťažovateľka nemala vedomosť o napadnutom konaní, poukázal\nna to, že sťažovateľke boli v priebehu napadnutého konania doručované písomnosti,\na to napríklad predvolanie na pojednávanie nariadené na 3. marec 2015, ktoré si prevzala\n3. februára 2015, avšak nezúčastnila sa ho, pričom o jeho odročenie požiadal žalobca,\nna ktorého strane sťažovateľka stála. Zároveň poukázal na doručenie predvolania\n4\n\nsťažovateľke aj na pojednávanie nariadené na 12. máj 2015, avšak uvedené predvolanie\nsi sťažovateľka neprevzala v odbernej lehote, a preto jej bolo opätovne zasielané. Následne\nbolo sťažovateľke zasielané aj predvolanie na pojednávanie nariadené na 8. september 2015,\npričom jej bola doručovaná aj písomnosť, ktorou ju okresný súd žiadal o doplnenie,\nči sťažovateľkou zaslaný podnet má okresný súd považovať za podnet vstupu intervenientov\nv zmysle § 82 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom na túto písomnosť sťažovateľka\nnereagovala. Ďalej uviedol, že po vyjadrenom právnom závere druhoinštančného súdu\nokresný súd opätovne realizoval upovedomenie a sťažovateľke bolo tiež doručované\naj predvolanie na posledné pojednávanie nariadené na 21. február 2020, a to ako v pozícii\nprávneho zástupcu žalobcu, tak aj v pozícii intervenienta, pričom neprítomnosť\nsťažovateľky na tomto pojednávaní ospravedlňoval samotný žalobca. Vzhľadom na uvedené\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Zároveň poukázal\nna nadmernú zaťaženosť a dlhodobú personálnu poddimenzovanosť okresného súdu, pričom\nna uvedené opakovane vo svojich podaniach upozorňovala vo veci konajúca zákonná\nsudkyňa aj predsedu, súčasného aj predchádzajúcich, okresného súdu. Zároveň bolo\nzdôraznené, že aktuálny počet sudcov na okresnom súde, ktorý je nižší o štyroch sudcov,\nako by mal byť adekvátny stav podľa analýzy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ministerstvo spravodlivosti“) na riadne vybavovanie agendy,\nje dlhodobý a neustály od roku 2012. Taktiež, že vzhľadom na nástup niekoľkých sudkýň\nna materskú dovolenku je reálny počet sudcov vybavujúcich agendu okresného súdu\ndokonca nižší o 8 až 9 sudcov, než by to zodpovedalo optimálnemu počtu podľa výsledkov\nanalýzy ministerstva spravodlivosti. V závere bolo uvedené, že tieto skutočnosti spočívajúce\nv nadmernej zaťaženosti okresného súdu a jeho personálnej poddimenzovanosti nemôžu byť\nna ujmu sťažovateľke, avšak tieto okolnosti nemôžu byť ani dôvodom na vyvodzovanie\nzodpovednosti voči zákonnému sudcovi, pretože ide o objektívne okolnosti, ktoré zákonný\nsudca v rámci svojich možností nemôže ovplyvniť.\n5.2\n\nV súvislosti s oznámením ústavného\n\nsúdu o prijatí ústavnej sťažnosti\n\nsťažovateľky na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn.\n1 SprO 849/2020 doručeným ústavnému súdu 28. septembra 2020. V ňom sa v celom\nrozsahu\n\nodvolal\n\nna stanovisko\n\nokresného\n\nsúdu\n\nuvedené\n\nvo\n\nvyjadrení\n\nsp.\n\nzn.\n\n1 SprO 849/2020 doručenom ústavnému súdu 17. júla 2020. Zároveň doplnil, že najmä\n5\n\ns poukazom na konanie strán sporu a ich zástupcov v napadnutom konaní, ktorí sami\nspôsobovali prieťahy, považuje podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu\nza neodôvodnenú.\n5.3 Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n6. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu zo 6. októbra 2020 k stanoviskám\nokresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 19. októbra 2020, v ktorom\nuviedla, že nie je akceptovateľné vyjadrenie okresného súdu, pretože opisuje skutkové\nokolnosti veci, ktoré nastali predtým, ako sťažovateľka vstúpila do konania. Podľa\nsťažovateľky okresný súd neuviedol také skutočnosti a okolnosti prípadu, ktoré by bolo\nmožné v súvislosti s neprimeranou dĺžkou napadnutého konania pripísať na vrub\nsťažovateľky. Dodala, že v rámci napadnutého konania bolo konštatované porušenie práva\nsťažovateľky na vstup do konania (uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Co 28/2018\nz 9. mája 2019). Zároveň z podaného vyjadrenia sťažovateľky vyplýva, že nedostatky\nv personálnom obsadení a materiálno-technickom vybavení okresného súdu podľa nej nie\nsú pádnym argumentom, ktorý by mal byť zohľadnený v prospech okresného súdu. Svoje\nvyjadrenie sťažovateľka uzavrela tým, že ona svojím konaním ani opomenutím nezavinila\nžiadne skutočnosti majúce vplyv na predlžovanie napadnutého konania, a teda na vznik\nprieťahov, a odmieta takéto prenášanie zodpovednosti zo strany okresného súdu.\n6.1 Sťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n8. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu zistil\ntieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:\n- 25. augusta 2014 doručená žaloba žalobcu,\n- 26. augusta 2015 sťažovateľka doručila podnet na jej vstup do konania\nako vedľajšieho účastníka,\n- 27. augusta 2015 sťažovateľka doručila návrh na prerušenie konania,\n- 31. augusta 2015 doručené ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a žiadosť\nžalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na 8. september 2015 z dôvodu dlhodobého\npobytu mimo územia Slovenskej republiky,\n- 8. septembra 2015 pojednávanie odročené na 12. november 2015,\n- 4. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 12 C 305/2014-59 zastavil konanie\npre nezaplatenie súdneho poplatku,\n- 24. novembra 2015 podané odvolanie žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania,\n- 16. decembra 2015 odvolanie žalobcu zaslané žalovanej,\n- 4. mája 2016 uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 305/2014-69, ktorým okresný\nsúd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 305/2014-59, zároveň okresný súd vydal\ni uznesenie č. k. 12 C 305/2014-70, ktorým nepripustil vstup sťažovateľky do konania ako\nvedľajšej účastníčky,\n- 30. júna 2016 doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 12 C 305/2014-70,\n- 12. septembra 2016 odvolanie sťažovateľky predložené krajskému súdu,\n- 29. júna 2017 doručené uznesenie krajského súdu č. k. 18 Co 157/2016-80\nz 30. mája 2017, ktorým krajský súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,\n- 28. júla 2017 okresný súd adresoval sťažovateľke žiadosť o vyjadrenie, či jej podnet\nna vstup vedľajšieho účastníka má považovať za podnet vstupu intervenienta do konania,\n- 3. novembra 2017 doručené podanie žalovanej, v ktorom žiadala zamietnuť žalobu\nna základe nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a sťažovateľky,\n- 23. novembra 2017 nariadené pojednávanie na 14. december 2017,\n7\n\n- 12. decembra 2017 doručené ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní\nstanovenom na 14. december 2014 a žiadosť o jeho odročenie, pričom uviedol, že došlo\nk zmene vlastníka nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania,\n- 14. decembra 2017 okresný súd mailom upovedomil žalobcu o neakceptácii jeho\nžiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 14. december 2017, zápisnica okresného\nsúdu z pojednávania – okresný súd žalobu zamietol, okresný súd vydal rozsudok\nč. k. 12 C 305/2014-107 o zamietnutí žaloby žalobcu,\n- 29. januára 2018 doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu\nč. k. 12 C 305/2014-107 o zamietnutí žaloby žalobcu,\n- 20. marca 2018 okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu,\n- 16. apríla 2018 odvolanie žalobcu predložené na krajskom súde,\n- 30. mája 2019 vrátený spis s uznesením krajského súdu č. k. 10 Co 28/2018-124\nz 9. mája 2019, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 305/2014-107\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,\n- 30. augusta 2019 vydané upovedomenie pre žalobcu a žalovanú o vstupe\nsťažovateľky do konania ako intervenienta na strane žalobcu,\n- 20. januára 2020 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k námietke\nžalovanej proti vstupu sťažovateľky ako intervenienta do konania,\n- 20. januára 2020 nariadené pojednávanie na 21. február 2020,\n- 21. februára 2020 okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania,\nnepripustil vstup sťažovateľky ako intervenienta do konania a žalobu zamietol, zároveň\nvydal rozsudok sp. zn. 12 C 305/2014,\n- 16. apríla 2020 doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n12 C 305/2014,\n- 7. mája 2020 okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podanému odvolaniu,\n- 5. júna 2020 okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k podanému\nodvolaniu,\n- 9. júna 2020 okresný súd vyzval sťažovateľku na repliku k vyjadreniu žalovanej.\nZo súdneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca – manžel sťažovateľky, na ktorého\nstrane sťažovateľka vstupovala do napadnutého konania ako vedľajšia účastníčka,\nresp. intervenientka, sa opakovane v mene svojom, ako aj sťažovateľky po podaní žiadosti\n8\n\nsťažovateľky o vstup do napadnutého konania ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaniach\nnariadených na termíny 8. september 2015, 14. december 2017, 26. november 2019,\n10. január 2020 a 21. február 2020 a žiadal o ich odročenie.\n8.1 Zároveň bolo ústavným súdom pred vydaním tohto rozhodnutia prostredníctvom\nInformačného centra okresného súdu zistené, že spis v danej veci bol na účel rozhodnutia\no podanom odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 C 305/2014\nz 21. februára 2020 predložený druhoinštančnému krajskému súdu 7. októbra 2020\na o podanom odvolaní ešte rozhodnuté nebolo.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n\n9\n\n10.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nkonaním okresného súdu. K porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa\nústavy a práva podľa dohovoru malo dôjsť najmä v dôsledku nesprávneho postupu\nokresného súdu v napadnutom konaní, keď v prvom prípade (rozhodnutí) okresný súd\nnepripustil vstup sťažovateľky ako vedľajšej účastníčky do konania a následne v druhom\nprípade (rozhodnutí) konštatoval stratu postavenia sťažovateľky ako vedľajšej účastníčky\nkonania, pričom tieto rozhodnutia boli následne zo strany krajského súdu ako súdu\ndruhoinštančného v oboch prípadoch zrušené a vec bola tak opakovane vrátená okresnému\n10\n\nsúdu na ďalšie konanie. V dôsledku toho sťažovateľka tiež namietala, že ani takmer\npo štyroch rokoch od podania jej žiadosti o vstup do konania ako vedľajšej účastníčky\naž do podania ústavnej sťažnosti nebola odstránená jej právna neistota a zároveň nebolo\nprávoplatne rozhodnuté v merite veci.\n15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľky začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti\na rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak,\naby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 100 OSP).\n17.1 Povinnosť súdu konať bez prieťahov konkrétne vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP\no sudcovskej koncentrácii konania, z § 168 a § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu –\na následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie\n11\n\nsúd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V konaniach začatých\npred 1. júlom 2016 sa tieto ustanovenia uplatnia v súlade s § 470 ods. 2 CSP.\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľky.\n19. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory vyplývajúce zo žalôb týkajúcich sa uplatňovaných práv k nehnuteľnostiam –\nv danom prípade išlo o žalobu, ktorou sa žalobca – manžel sťažovateľky, na ktorého strane\nstála aj sťažovateľka, domáhal vydania nehnuteľností (zastavané plochy a nádvoria\na rodinný dom) v katastrálnom území obce\n\n, tvoria súčasť bežnej\n\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov. Taktiež vyriešenie otázky pripustenia\nči nepripustenia vstupu do konania inej osoby (v tomto prípade sťažovateľky)\nako vedľajšieho účastníka nie je možné z právneho hľadiska pokladať za zásadne zložitú.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možné napadnuté konanie\noznačiť ako v zásade právne či skutkovo zložité. V kontexte uvedeného preto podľa\nposúdenia ústavného súdu nie je možné v danej veci okresný súd zbaviť jeho zodpovednosti\nza priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných\nprieťahov. V závere ústavný súd poznamenáva, že ani samotný okresný súd vo svojich\nvyjadreniach nenamietal právnu alebo zásadnú skutkovú zložitosť veci.\n20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky. Ústavný\n12\n\nsúd po preskúmaní priebehu napadnutého konania musí v tejto otázke dať čiastočne\nza pravdu aj argumentom okresného súdu. V napadnutom konaní totiž, ako to vyplýva\naj z predloženého spisového materiálu, je nutné konštatovať, že aj na strane sťažovateľky,\nresp. aj žalobcu, na ktorého strane sťažovateľka vstupovala do napadnutého konania ako\nvedľajšia účastníčka, resp. intervenientka, sa vyskytli okolnosti podľa posúdenia ústavného\nsúdu majúce negatívny vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania. V prvom\nprípade ústavný súd v tejto súvislosti uvádza časové obdobie od 28. júla 2017\naž do 24. októbra 2017 (tri mesiace), počas ktorého okresný súd nevedel sťažovateľke ani\nv súčinnosti s obcou\n\na Obvodným oddelením PZ\n\ndoručiť\n\nžiadosť o vyjadrenie sťažovateľky, či jej podnet na vstup vedľajšieho účastníka má\npovažovať za podnet vstupu intervenienta do konania. Túto zásielku napokon prevzal\nmanžel sťažovateľky – žalobca, avšak sťažovateľka sa nijak nevyjadrila. Po druhé je v tejto\nsúvislosti podľa ústavného súdu potrebné poukázať aj na opakované žiadosti\nžalobcu už po podaní žiadosti sťažovateľky o vstup do napadnutého konania, ktorými\nsa ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaniach nariadených na termíny 8. september 2015,\n14. december 2017, 26. november 2019, 10. január 2020 a 21. február 2020 a žiadal o ich\nodročenie. Na základe spisového prehľadu je možné v tejto súvislosti uviesť, že v dôsledku\ntohto postupu došlo následne k odročeniu pojednávaní nariadených na termíny\n8. september 2015, 26. november 2019 a 10. január 2020, v dôsledku čoho došlo\naj k predĺženiu napadnutého konania (v súčte o takmer šesť mesiacov).\n21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci\nnapadnutého konania je možné identifikovať jednak časové úseky predstavujúce jeho\nnečinnosť, ako aj postup okresného súdu, ktorý je možné subsumovať pod pojem\n,,nesústredenej činnosti“ okresného súdu. Okresný súd od januára 2016 vydal uznesenie\nč. k. 12 C 305/2014-69 až 4. mája 2016, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu č. k.\n12 C 305/2014-59 zo 4. novembra 2015 o zastavaní konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku žalobcom. Zároveň za časový úsek, počas ktorého zo strany okresného súdu nebol\nvo veci samej vykonaný žiadny úkon, je možné označiť obdobie od 30. mája 2019\n13\n\ndo 30. augusta 2019 (tri mesiace). V dôsledku ,,nesústredenej činnosti“ okresného súdu\nje potrebné konštatovať prieťahy v dvoch časových úsekoch. Od 12. septembra 2016,\nkeď okresný súd predložil na krajskom súde odvolanie sťažovateľky, až do 29. júna 2017,\nkeď bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu č. k. 18 Co 157/2016-80\nz 30. mája 2017, ktorým krajský súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (jeden rok\na dva mesiace). Druhým je obdobie od 16. apríla 2018, keď okresný súd predložil\nna krajskom súde odvolanie žalobcu, až do 30. mája 2019, keď bol vrátený spis s uznesením\nkrajského súdu č. k. 10 Co 28/2018-124 z 9. mája 2019, ktorým krajský súd vec opätovne\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (približne jeden rok a jeden mesiac).\n22. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného\nsúdu musí konštatovať už uvedené obdobia jeho nečinnosti vo veci samej, ako aj spôsobenie\nprieťahov v napadnutom konaní v dôsledku jeho nesústredenej, resp. neefektívnej činnosti,\nkeď okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci – v tomto prípade\nsa nechal zaviesť sporovými stranami a nevyužil dostatočne nástroje Civilného sporového\nporiadku, ktoré od jeho účinnosti mal k dispozícii. Poznamenáva, že napadnuté konanie\nokresného súdu do súčasného obdobia ešte stále prebieha. Od 26. augusta 2015,\nkeď sťažovateľka doručila podnet na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka,\naž po rozhodovanie ústavného súdu takto ohraničené napadnuté konanie prebieha\nuž celkovo päť rokov a dva mesiace. V rámci tohto obdobia tvoria úseky spôsobujúce\nprieťahy v napadnutom konaní ústavným súdom identifikované z dôvodu nečinnosti\nako aj nesústredenej činnosti okresného súdu v súhrne dvoch rokov a desiatich mesiacov,\nteda niečo viac ako polovicu celkového obdobia. Po preskúmaní spisového materiálu,\nako aj ostatných podkladov pre rozhodnutie tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť\nk jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní idú v nezanedbateľnej miere\naj na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd len pre doplnenie uvádza,\nže týmto samozrejme neopomína to, že čiastočne môže za celkovú dĺžku napadnutého\nkonania aj samotná sťažovateľka, resp. žalobca, a to z dôvodov, ako boli už uvedené.\nV závere ústavný súd aj na margo vyjadrenia okresného súdu, resp. vo veci konajúcej\nzákonnej sudkyne k personálnym otázkam okresného súdu podotýka, že mu je samozrejme\nznámy fakt nie optimálneho stavu v súdnom systéme, aj pokiaľ ide o personálne obsadenie\n14\n\na vyťaženosť súdov, resp. jednotlivých sudcov, pričom štát je primárne zodpovedný za to,\naby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno technické podmienky pre riadny výkon\nspravodlivosti. Nedostatky v tejto oblasti však v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu\nprávam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľky.\n23. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (I. ÚS 3/2020).\n24. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol (III. ÚS 327/2015).\n25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n\n15\n\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n26. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n27. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní meritórne rozhodol svojím rozsudkom\nsp. zn. 12 C 305/2014 z 21. februára 2020 a vec sa nachádza v štádiu odvolacieho konania\nna krajskom súde (odvolanie žalobcu bolo predložené krajskému súdu 7. októbra 2020),\nústavný súd okresnému súdu nedal príkaz vo veci konať (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n29.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\nzvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n30. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie\n16\n\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj jej\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka v podanej\nústavnej sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n2 500 €, čo odôvodnila jednak celkovou doterajšou dĺžkou napadnutého konania,\nako aj jeho priebehom, teda že druhoinštančný krajský súd opakovane zrušil rozhodnutia\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v dôsledku čoho pretrváva stav právnej\nneistoty sťažovateľky vo veci, na ktorej má sťažovateľka právny záujem.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n32. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dve\nzákladné skutočnosti, ktorými je poznačený priebeh napadnutého konania. Jednak na tú,\nže v dôsledku najmä nesústredenej činnosti, ale aj samotnej nečinnosti okresného súdu\ndošlo k predĺženiu napadnutého konania súhrnne v celkovom období dvoch rokov\na desiatich mesiacov, čo predstavuje niečo viac ako polovicu celého doterajšieho priebehu\nnapadnutého konania. Zároveň však vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že postupom samotnej\nsťažovateľky, resp. žalobcu, na ktorého strane ale sťažovateľka vstupovala do napadnutého\nkonania ako vedľajšia účastníčka, resp. intervenientka, došlo k predĺženiu napadnutého\nkonania\n\ncelkovo\n\nv trvaní\n\ndeviatich\n\nmesiacov,\n\na rozhodol\n\no priznaní\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia sťažovateľke v sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať\n\n17\n\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátkou v konaní pred ústavným súdom.\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n37. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia\na podania ústavnej sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže\nide o úkony právnej služby vykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu\n163,33 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume\n9,80 €. Trovy právneho zastúpenia tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú\nsumu 346,26 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky\nústavnému súdu doručené 20. októbra 2020 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho\n\n18\n\nobsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené nové relevantné skutočnosti pre rozhodnutie,\npreto odmenu zaň nepriznal.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "intervencia-intervenient", "nehnuteľnosť", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "intervencia-intervenient"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/305/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "ussr:3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2"}, {"guid": "fb3e9e55-bbb3-4621-99cd-3c1ffbfa70c8:a532ee50-e527-4ce7-8c24-45369df37692", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8114223543.2", "spisova_znacka": "10Co/28/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/28/2018 z 8. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-05-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8114223543.2"}], "citovane_v": []}