{"guid": "ussr:65082630-daf6-4d18-9de8-ed0ece34c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2020 z 28. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 367/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/65082630-daf6-4d18-9de8-ed0ece34c571", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.367.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 367/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Stanislavou Čagalovou, Hviezdoslavova 3, Prievidza, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako\naj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním a uznesením Okresného\nsúdu Prievidza č. k. 10 C 142/2016-225 z 19. marca 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2020\ndoručená a 26. júna 2020 doplnená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) konaním a uznesením Okresného\nsúdu Prievidza (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 10 C 142/2016-225 z 19. marca 2020 (ďalej\naj ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa\nžalobou z 2. septembra 2016 podanou na okresný súd domáhala priznania náhrady škody\na nemajetkovej ujmy proti žalovanému v 1. rade, ktorým bol jej bývalý gynekológ, a proti\nžalovanému v 2. rade, ktorým bolo zdravotnícke zariadenie, v ktorom žalovaný v 1. rade\npôsobil. Predmetom žaloby pred okresným súdom bolo tvrdenie sťažovateľky, že žalovaní\nv 1. rade a v 2. rade ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva\nsťažovateľky nepostupovali lege artis, v dôsledku čoho mal u sťažovateľky v 19. týždni\ntehotenstva nastať potrat. Sťažovateľka tvrdila, že ňou uplatnené nároky odvíjala od § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka, teda ako nároky týkajúce sa ochrany osobnosti a s tým\nsúvisiacich ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.\nPredmetné súdne konanie bolo nakoniec zastavené jednak z dôvodu, že sťažovateľka proti\nžalovanému v 1. rade vzala žalobu späť pre preukázanie nedostatku jeho pasívnej vecnej\nlegitimácie a ako druhý dôvod zastavenia konania bolo, že žalovaný v 2. rade zanikol počas\nkonania bez právneho nástupcu.\n2\n\n3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd jej následne uznesením\nč. k. 10 C 142/2016-166 z 8. júna 2018 uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade\ntrovy konania v rozsahu 100 %. Potom bola výška náhrady trov uznesením okresného súdu\nč. k. 10 C 142/2016-215 z 3. októbra 2019 (ďalej len ,,uznesenie vyššieho súdneho\núradníka“) vyčíslená na sumu 640,21 €. Pri takto určenej výške náhrady trov konania\nokresný súd stanovil výšku základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) z tarifnej hodnoty 5 000 €, teda zo sumy, ktorú sťažovateľka\npožadovala ako náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým\nuznesením okresného súdu, ktorým bola sťažnosť zamietnutá. V podanej sťažnosti\nnamietala, že keďže sa predmet sporu týkal nárokov z práv na ochranu osobnosti, v rámci\nktorých si uplatňovala nielen nemajetkovú ujmu, ale aj náhradu škody, základná sadzba\ntarifnej odmeny mala byť určená z tarifnej hodnoty 2 000 €. K napadnutému uzneseniu\ndodala, že okresný súd v ňom len ustálil záver, že sťažovateľka nemá pravdu, a jednou\nvetou v ňom konštatoval, že tarifná odmena advokáta sa má počítať z tarifnej hodnoty 5 000\n€, teda z výšky sťažovateľkou uplatňovanej pohľadávky v konaní, a nie z tarifnej hodnoty\n2 000 € ako sťažovateľkou uplatneného nároku z ochrany osobnosti.\n4. Zároveň sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu\nuviedla, že podľa jej názoru vykazuje znaky svojvôle, nemá legitímny základ a obsahuje\nnesúlad medzi právnymi predpismi a skutkovým stavom vo veci, v dôsledku čoho došlo\nk porušeniu jej práv. Namietala, že ním došlo k odobreniu nesprávnej interpretácie\njednotlivých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\n5. Sťažovateľka ďalej uviedla, že počas celej doby konania pred okresným súdom\nvo veci samej nebolo sporné, že išlo o uplatňovanie nárokov z práv na ochranu osobnosti,\nčo vyplývalo\n\njednak\n\nz právneho\n\nodôvodnenia\n\nsamotnej\n\nžaloby\n\nsťažovateľky,\n\nako aj zo súdom určeného súdneho poplatku a z predbežného právneho posúdenia sporu\nsúdom na pojednávaní konanom 15. marca 2018. Na základe uvedeného je podľa\n3\n\nsťažovateľky zrejmé, že základná sadzba tarifnej odmeny nemala vychádzať z tarifnej\nhodnoty stanovenej podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože tá stanovuje ešte\naj osobitnú úpravu, a to v § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\n6. Po ďalšie sťažovateľka namietala aj to, že okresný súd sa v napadnutom uznesení\nnevysporiadal ani so všetkými sťažovateľkou uplatnenými argumentmi. K tomu uviedla,\nže z ústavnoprávneho hľadiska jej nedal uspokojivú odpoveď na ňou nastolenú kľúčovú\notázku, z akých dôvodov dospel v konaní o ochranu osobnosti pri vyčíslení trov právneho\nzastúpenia k aplikácii § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a nie k aplikácii § 10\nods. 1 a 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa sťažovateľky nesprávnym právnym názorom\nokresného súdu, ktorý jej navyše nebol ani adekvátne vysvetlený, bola poškodená, pretože\nbola nútená nahradiť vyššie trovy konania, ako by jej reálne prináležalo.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1\nÚstavy Slovenskej republiky, na právo vlastniť majetok podľa článku 20 odsek 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ochranu majetku podľa článku 1\nDodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním\na uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/142/2016-225 zo dňa 19.03.2020, bolo\nporušené.\n2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/142/2016-225 zo dňa\n19.03.2020 a vec sa vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie, aby v nej znovu\nkonal a rozhodol.\n3. Okresný súd Prievidza je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho\nzastúpenia na účet advokátky JUDr. Stanislavy Čagalovej vo výške 375,24 EUR v lehote\n15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Zároveň sťažovateľka v rámci doplnenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\ndoručenej 26. júna 2020 navrhla, aby ústavný súd v zmysle § 129 zákona č. 314/2018 Z. z.\n4\n\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o ústavnom súde odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu vo veci podanej ústavnej sťažnosti. Odôvodnila to tým, že ak by nebola\nodložená vykonateľnosť, tak celé konanie pred ústavným súdom by vlastne stratilo\nna význame vzhľadom na sťažovateľkou uplatnené námietky. Dodala, že nevyhovenie\ntomuto jej návrhu pre ňu môže mať nezvratné dôsledky na majetku o to viac, že má určený\ntermín na zaplatenie trov právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade do 1. júla 2020.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n5\n\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného\n\nzáujmu\n\na za\n\npodmienok,\n\nktoré stanovuje zákon\n\na všeobecné zásady\n\nmedzinárodného práva...\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n\n6\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n19. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nsťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu konaním a napadnutým uznesením okresného súdu. K porušeniu\nsťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru malo dôjsť\nv dôsledku:\n- uplatnenia nesprávneho ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. okresným súdom\npri výpočte náhrady trov konania, na zaplatenie ktorých bola sťažovateľka zaviazaná,\npričom podľa jej tvrdenia je zrejmé, že základná sadzba tarifnej odmeny nemala vychádzať\nz tarifnej hodnoty stanovenej podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale mala byť\nvypočítaná na základe § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako pri uplatňovaní nárokov\nz práv na ochranu osobnosti,\n- ako aj toho, že okresný súd v napadnutom uznesení podľa sťažovateľky\nnedostatočne odôvodnil ním uplatnený spôsob výpočtu trov konania.\nIII.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu\n20. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného\nsúdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\n7\n\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. III. ÚS 71/2018).\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(II. ÚS 35/2020).\n22. V zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia\nsúdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny. Presvedčivosť odôvodnenia umožňuje aj všeobecná\nkontrola verejnosti.\n22.1 Ústavný súd v postoji k odôvodneniu súdneho rozhodnutia ako integrálneho\nprvku základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru prevzal koncepciu z case-law ESĽP (k tomu napr. rozsudok Garcia Ruiz proti\nŠpanielsku z 21. 1. 1999). Otázku, či všeobecný súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti\ndaného prípadu. Podstatnou požiadavkou na súdne rozhodnutie súladné s čl. 6 ods. 1\ndohovoru je, aby súd riadne odôvodnil argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci.\n\n8\n\n23. Uvedené východiská bol povinný okresný súd dodržiavať a premietnuť\naj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Úlohou ústavného súdu preto v rámci\npredbežného prerokovania ústavnej sťažnosti bolo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\nminimálne v takej miere, ktorá je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľná a udržateľná,\na na tomto základe formulovať záver, či nie je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.\n24. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ\nby bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného\nprávneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny\nrozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom\nnedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu\nnemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva\núčastníka... (III. ÚS 634/2015).\n25. S poukazom na už uvedené námietky sťažovateľky na tomto mieste ústavný súd\npo preskúmaní napadnutého uznesenia musí uviesť, že sa s nimi nie je možné stotožniť.\nZároveň je možné dodať, že zo zápisnice okresného súdu vyhotovenej na pojednávaní\nkonanom 15. marca 2018 vyplýva, že ,,... PZ žalobkyne uvádza, že v časti žaloby, ktorou sa\nžalobkyňa voči žalovaným domáhala náhrady škody na zdraví berie žalobu späť z dôvodu,\nže bodové hodnotenie bolestného a SSÚ bolo u žalobkyne určené hodnotou 0 bodov.\nNaďalej trvá na žalobe v časti, ktorou voči žalovaným uplatňuje nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur z dôvodu zásahu do práv žalobkyne na ochranu\nosobnosti...“. V napadnutom uznesení sa okresný súd podľa posúdenia ústavného súdu\nústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s otázkou, prečo zamietol sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a z akých dôvodov uplatnil ním\nurčený výpočet trov.\n25.1 Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, konkrétne v jeho bode 11,\nv podstatnom uviedol, že v predmetnej veci sa sťažovateľka ako žalobkyňa podanou\nžalobou domáhala náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré spoločne vyjadrila\nsumou 5 000 €. Na základe toho preto okresný súd pri výpočte tarifnej odmeny pre účely\nnáhrady trov právneho zastúpenia nevychádzal z § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,\n9\n\nteda zo sumy 2 000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, ale za základ pre výpočet\nodmeny právneho zástupcu, teda tarifnou hodnotou, bola braná hodnota uplatnenej\npohľadávky v čase začatia poskytovania právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. V posudzovanej veci to bola hodnota žalovanej istiny, teda suma 5 000 €,\npreto tarifnou odmenou za jeden úkon právnej služby bola suma 180,93 €.\n26. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že okresný súd v napadnutom\nuznesení uviedol a riadne odôvodnil, prečo bola v danej veci uplatnená pri výpočte tarifná\nhodnota a následný výpočet podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a nie podľa § 10\nods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v okolnostiach\ndanej veci dospel k záveru, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je dôvod na spochybňovanie\nzáverov napadnutého uznesenia, pretože tie sú dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.\nZároveň aj k samotnému odôvodneniu napadnutého uznesenia ústavný súd v zmysle svojej\nuž ustálenej judikatúry uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(m. m. III. ÚS 744/2016). Predmetné podmienky napadnuté uznesenie spĺňa. Ako vyplýva\nz uvedenej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd v nej, aj keď pomerne\nstručne, ale na druhej strane jasne, zhrnul celú podstatu, na ktorej založil svoje rozhodnutie.\n27. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním... Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľky\nna to, aby všeobecný súd prevzal jej tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle\njej návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť\n\n10\n\na nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv\n(III. ÚS 351/2018).\n28. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v napadnutom uznesení\nnevzhliadol nedostatky, ktoré by ho oprávňovali k vysloveniu záveru o porušení základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.2 K námietke porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením okresného súdu\n29. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti zároveň namietala aj porušenie práva\nna ochranu majetku garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu.\n„Článkom 20 ods. 1 ústavy sa vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý nadobudol\nv súlade s platným právnym poriadkom.“ (PL. ÚS 33/95) „Tento článok ústavy nevyhlasuje\nza základné ľudské právo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom, t. j. právo\nnadobúdať vlastníctvo. Vzťahuje sa na štátnych občanov Slovenskej republiky, cudzincov,\nprávnické osoby slovenské i zahraničné a aj štát. Výklad tohto ustanovenia však neznamená,\nže každý má právo vlastniť akýkoľvek majetok... Uvedené ustanovenie ústavy treba\nvykladať tak, že každý má právo vlastniť majetok, ktorý ústavou alebo zákonom Slovenskej\nrepubliky nie je z tohto vlastníctva vylúčený.“ (PL. ÚS 38/95).\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že z napadnutého\nuznesenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto ústavný súd odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú\nsťažnosť aj v tejto časti.\n\n11\n\n31. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite vrátane\njej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:277697c8-c444-4395-ac16-286148846e50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.35.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.35.2020.1"}, {"guid": "ussr:64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1"}, {"guid": "ussr:001db3bc-18a0-4dae-aa14-64373c38dde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.71.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 71/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 71/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.71.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:e558dd46-d862-4447-b544-66fb7c8a75f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 634/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 634/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}], "citovane_v": []}