{"guid": "ussr:af3ebebb-8c97-4966-b8b5-b56e657d7c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.366.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 366/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.366.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/af3ebebb-8c97-4966-b8b5-b56e657d7c00", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.366.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.366.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.366.2020.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 366/2020-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,\nadvokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 CbZm 19/2018 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Zm 633/2013) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CbZm 19/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 CbZm 19/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)\nna účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER\nGAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 366/2020-20 z 28. júla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\n2\n\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CbZm 19/2018\n[pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Zm 633/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“)]. Vo zvyšnej\nčasti, t. j. v časti namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\nústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom\nokresným súdom má sťažovateľ právne postavenie odporcu v 4. rade. Sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti upriamuje pozornosť na neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktoré dosiaľ nie\nje právoplatne skončené, a to ani po viac ako šiestich rokoch a ôsmich mesiacoch od jeho\nzačatia, pričom okresný súd viac ako šesť rokov a tri mesiace nerozhodol o jeho\nnámietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 1 Zm 633/2013\nzo 14. januára 2014. Konanie okresného súdu sťažovateľ označuje za „zjavne nesústredené,\nneefektívne a neúčinné“.\n3. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že dosiaľ nerozhodol ani o jeho návrhu\nna prerušenie napadnutého konania, ktorý okresnému súdu adresoval 13. júla 2015. V rámci\nsvojej argumentácie sťažovateľ podotýka, že v prípade napadnutého konania ide\no zmenkové konanie, ktoré má charakter skráteného konania a jeho osobitným znakom\nje dôsledné uplatňovanie koncentračného princípu, v zmysle ktorého môže konajúci súd\npreskúmať len námietky podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného\nrozkazu, pričom námietky predstavujú jediný procesný prostriedok, ktorým možno zabrániť\núčinkom zmenkového platobného rozkazu. Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd\nv podaných námietkach z 3. februára 2014 k dispozícii všetky jeho argumenty proti\nzmenkovému platobnému rozkazu, a teda mal dostatočný časový priestor na zistenie\nskutkového a právneho stavu ako podkladu potrebného pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia. Sťažovateľ zároveň dopĺňa, že je jediným účastníkom konania na strane\nodporcu, keďže vo vzťahu k ostatným odporcom už okresný súd právoplatne rozhodol.\n\n3\n\n4. Podľa názoru sťažovateľa nie je napadnuté konanie právne ani fakticky zložité,\npretože ide o druh sporovej veci, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti\nokresného súdu ako súdu vecne príslušného na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek,\nšekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov\npre obvod Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Rovnako nebola\nneprimeraná dĺžka napadnutého konania spôsobená správaním sťažovateľa, ktorý\nje v konaní aktívnou stranou sporu, ale len neefektívnym postupom okresnému súdu.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava V,\nv súdnom konaní vedenom pod spis. zn. 1 Zm 633/2013 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava V,\naby v konaní vedenom pod spis. zn. 1 Zm 633/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný uhradiť\nsťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania\na trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 € na bankový účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3346/2020\nz 21. septembra 2020 súhlasila s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti\n4\n\na k jej obsahovej stránke uviedla, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade\nplynulo od začatia konania v roku 2013 až do júna 2018. Vychádzajúc z chronológie\nvykonaných úkonov, predsedníčka okresného súdu konštatovala, že procesné úkony boli\nokresným súdom realizované v časovom rozmedzí niekoľkých mesiacov, pričom z údajov\nvedených v súdnom registri vyplýva, že súdny spis bol 16. apríla 2018 pridelený\na 3. októbra 2018 fyzicky odovzdaný novému zákonnému sudcovi\n\n.\n\nPo tomto dátume sa v súdnom registri nenachádza žiaden záznam. K asistentke senátu\nsa predmetný spis dostal až 22. júla 2020 s tým, že posledným zažurnalizovaným podaním\nv spise bolo vyjadrenie sťažovateľa vo veci samej doručené okresnému súdu 25. júla 2018.\n6.1 Predsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že rozhodnutím\ndisciplinárneho senátu zo 17. júna 2020 bol zákonnému sudcovi\ndočasne pozastavený výkon funkcie sudcu v súvislosti s jeho dlhodobo pretrvávajúcim\nkonaním v rozpore s procesnými predpismi, statusovými zákonmi a s etickými pravidlami\nsprávania sa sudcu. Zákonný sudca dlhodobo nereagoval na výzvy predsedníčky okresného\nsúdu na predloženie spisov, resp. vyjadrení k ústavným sťažnostiam v iných veciach,\npričom predmetný spis sa až do jeho komisionálneho odobratia 22. júla 2020 nachádzal\nv jeho uzamknutej kancelárii. Po nahliadnutí do spisu bolo zistené, že je v ňom založený\nvypracovaný, no sudcom nepodpísaný koncept rozhodnutia o návrhu sťažovateľa\nna prerušenie konania bez toho, aby bol daný pokyn kancelárii súdu na expedovanie tohto\nrozhodnutia. V dôsledku zmeny rozvrhu práce bola vec 4. augusta 2020 pridelená novému\nzákonnému sudcovi.\n6.2 Na záver predsedníčka okresného súdu uznala, že od 3. októbra 2018 až dosiaľ\nje ústavná sťažnosť dôvodná, keďže zákonný sudca zrejme vedome svojím nezodpovedným\nprístupom k plneniu základných povinností spôsobil namietané prieťahy v konaní.\n6.3 Sťažovateľom požadovanú výšku finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €\nvšak predsedníčka okresného súdu považovala za neprimeranú a neopodstatnenú.\n7. Sťažovateľ reagoval na vyjadrenie okresného súdu replikou doručenou ústavnému\nsúdu 6. októbra 2020, v ktorej opakovane poukázal na aktuálne trvajúcu nečinnosť\nokresného súdu a zdôraznil, že predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uvádza\nzavádzajúce skutočnosti týkajúce sa vykonaných úkonov v namietanom konaní. Sťažovateľ\n5\n\ndôrazne poznamenal, že v jeho právnej veci nebol dosiaľ vykonaný jediný úkon, a to ani\npo zmene zákonného sudcu v auguste 2020, pričom okresnému súdu doručil niekoľko\npodaní vo veci samej, na ktoré však okresný súd žiadnym spôsobom nereflektoval.\nV súvislosti s priznaním finančného zadosťučinenia odkázal na viaceré rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\n7.1 Sťažovateľ súčasne vyjadril nesúhlas s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti a trval na svojej osobnej prítomnosti a prítomnosti právneho zástupcu\nna ústnom pojednávaní. Na základe výzvy ústavného súdu však sťažovateľ vo vyjadrení\nz 8. októbra 2020 už súhlas s upustením od ústneho pojednávania udelil, pričom zopakoval\nidentické skutočnosti týkajúce sa absolútnej nečinnosti okresného súdu ako v doručenej\nreplike, ktoré označil za „nové rozhodné podstatné skutkové okolnosti“.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj zo spisového materiálu\npredloženého okresným súdom zistil tieto relevantné skutočnosti o doterajšom priebehu\nnapadnutého konania:\nOkresnému súdu bol 6. augusta 2013 predložený návrh obchodnej spoločnosti\n–\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), na zaplatenie špecifikovanej zmenkovej pohľadávky spolu s návrhom\nna vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnený proti odporcom v 1., 2. a 3. rade\na proti sťažovateľovi ako odporcovi v 4. rade.\nOkresný súd vydal 14. januára 2014 zmenkový platobný rozkaz sp. zn.\n1 Zm 633/2013, ktorým bol sťažovateľ a odporcovia v 1. až 3. rade zaviazaný spoločne\na nerozdielne uhradiť navrhovateľovi požadovanú zmenkovú sumu spolu s príslušenstvom.\n6\n\nProti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu podal sťažovateľ 3. februára 2014\nnámietky.\nOkresný súd uznesením z 1. apríla 2014 ustanovil v konaní prekladateľku, ktorú\nv priebehu namietaného konania opakovane žiadal o preklad listín zo slovenského\ndo nemeckého jazyka.\nUznesením z 29. júla 2014 okresný súd zamietol návrh odporcu v 3. rade\nna odpustenie zmeškania lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnému\nrozkazu. Okresný súd následne uznesením zo 17. apríla 2015 odmietol námietky odporcu\nv 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu ako oneskorene podané.\nSťažovateľ okresnému súdu doručil 24. júla 2015 návrh na prerušenie napadnutého\nkonania až do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n1 CbZm 241/2014.\nOkresný súd predložil 26. októbra 2015 vec krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní odporcu v 3. rade namierenému proti uzneseniu zo 17. apríla 2015, ktoré krajský\nsúd uznesením sp. zn. 3 CoZm 126/2015 z 29. januára 2016 ako oneskorene podané\nodmietol.\nSťažovateľ doručil okresnému súdu 9. septembra 2016 vyjadrenie vo veci samej.\nOkresný súd uznesením z 27. marca 2017 vyzval odporcu v 3. rade na odstránenie\nvád jeho podania z 8. septembra 2016.\nOkresný súd predložil 10. januára 2018 vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podaní odporcu v 3. rade z 8. septembra 2016,\nktoré považoval podľa jeho obsahu za dovolanie. Najvyšší súd vrátil vec okresnému súdu\n4. apríla 2018 prípisom bez rozhodnutia z dôvodu, že predložené podanie nemá znaky\nmimoriadneho opravného prostriedku.\nOkresný súd previedol 16. apríla 2018 spis do súdneho registra „CbZm“ a vec bola\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená zákonnému sudcovi\n\n.\n\nSťažovateľ doručil okresnému súdu 24. júla 2018 vyjadrenie vo veci samej.\nVec sťažovateľa bola v dôsledku zmeny rozvrhu práce 4. augusta 2020 pridelená\nnovej zákonnej sudkyni\n\n, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu\n\nnebola meritórne ukončená.\n\n7\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n12. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nZ tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,\nči došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické. Ústavný\nsúd súčasne poznamenáva, že ani medzi právom na konanie bez zbytočných prieťahov\n\n8\n\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny niet zásadných odlišností, a prípadné\nporušenie uvedených práv je preto potrebné taktiež posudzovať spoločne.\n15. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (a čl. 6 ods. 1 dohovoru),\nústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n16. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pričom podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expressis verbis zakotvená ako základný princíp aj v čl. 17 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp\nkonania\n\nje premietnutý\n\ndo ďalších\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku\n\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy tohto\nporiadku.\n18. Ústavný súd pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle svojej doterajšej judikatúry\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) a judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci\nFrydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje v rámci okolností\n9\n\nkonkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného\nsúdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský\na Šmáriková v. Slovensko, m. m. II. ÚS 32/02, III. ÚS 241/2017, IV. ÚS 187/07). Podľa\nrovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľa.\n19. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom napadnutého konania je konanie o námietkach proti\nzmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 1 Zm 633/2013 zo 14. januára 2014, ktoré podal\nsťažovateľ v procesnom postavení odporcu v 4. rade podľa vtedy platného a účinného\n§ 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou\nod 23. decembra 2015 vypustil § 175 Občianskeho súdneho poriadku upravujúci inštitút\nzmenkového platobného rozkazu, pozn.).\n19.1 Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania tvoria štandardnú a pravidelnú\nsúčasť agendy všeobecných súdov, preto dĺžka konania nie je závislá od právnej\nči skutkovej náročnosti prerokovávanej veci. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť,\nže zmenkové konanie podľa vtedy platnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku\npatrilo podľa povahy medzi skrátené formy konania, v ktorých sa uplatňovala koncentračná\nzásada, preto ústavný súd tento druh konania aj v konkrétnom prípade sťažovateľa\nposudzoval prísnejšie.\n19.2 Ústavný súd však musí konštatovať, že predmetná vec vykazuje aj určitý stupeň\nčasovej náročnosti, a to v súvislosti s prítomnosťou cudzieho prvku v podobe osoby\nodporcu v 3. rade, ktorému bolo potrebné zasielať všetky písomnosti do zahraničia,\na to s vopred zabezpečeným prekladom.\n20. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil žiadne\nokolnosti, ktoré mohli mať za následok vznik prieťahov. Sťažovateľovi však možno\nvytknúť, že sa dostatočne nezaujímal o svoju vec, pretože námietky proti zmenkovému\nplatobnému rozkazu podal už 3. februára 2014, a teda sa mohol ochrany svojho základného\n10\n\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) domáhať už skôr. Sťažovateľ sa však až do podania ústavnej sťažnosti doručenej\nústavnému súdu 5. mája 2020 o postup okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho\nnámietkach nezaujímal, resp. z obsahu spisu okresného súdu a tiež z obsahu ústavnej\nsťažnosti nebol zistený opak. So sťažnosťou na prieťahy v namietanom konaní sa obrátil\nna okresný súd až podaním datovaným 6. októbra 2020, ktoré predložil ústavnému súdu\nspolu s vyjadrením z 8. októbra 2020. Uvedenú skutočnosť ústavný súd zohľadnil\npri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.\n21. Ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov ústavný súd\nnapokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.\n21.1 Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci\nsa ústavný súd síce stotožňuje s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že procesné úkony\nboli od začatia konania v roku 2013 až do apríla 2018 vykonávané v zásade plynulo\nv niekoľkomesačných intervaloch, avšak okresný súd sa obmedzil a sústredil svoju aktivitu\nvýlučne na vysporiadanie sa s návrhmi odporcu v 3. rade, pričom vo vzťahu k podaným\nnámietkam sťažovateľa proti zmenkovému platobnému rozkazu dosiaľ nevykonal žiaden\núkon.\n21.2 Súčasne nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že okresný súd previedol súdny\nspis do súdneho oddelenia „CbZm“ až v apríli 2018, t. j. po viac ako štyroch rokoch\nod podania námietok sťažovateľom, pričom zákonný sudca ostal v konaní následne\nbezdôvodne nečinný ďalšie dva roky, na čo v konečnom dôsledku poukázala\naj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Uvedené teda\nbezpochyby svedčí o tom, že okresný súd v namietanom konaní nereflektoval\nna požiadavku postupovať plynulo a bez zbytočných prieťahov.\n21.3 Pozornosti ústavného súdu súčasne neuniklo, že okresný súd bol neodôvodnene\nnečinný aj v procese rozhodovania o návrhu sťažovateľa na prerušenie napadnutého\nkonania, ktorý bol súdu doručený 24. júla 2015, pričom samotná predsedníčka okresného\nsúdu konštatovala, že v súdnom spise bol len založený vyhotovený koncept uznesenia\no tomto procesnom návrhu sťažovateľa, avšak bez podpisu zákonného sudcu a bez pokynu\n\n11\n\nkancelárii súdu na jeho expedovanie účastníkom. Takýto postup okresného súdu nemožno\nvyhodnotiť inak ako ústavne neakceptovateľný.\n22. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že inštitút zmenkového platobného rozkazu\nobsiahnutý v § 175 OSP platnom v čase začatia napadnutého konania a účinnom\ndo 22. decembra 2015 patril medzi tradičné procesné nástroje skráteného súdneho konania,\nktorým sa rozhodovalo o nárokoch zmenkových veriteľov, čím sa mal umožniť rýchlejší\na jednoduchší\n\nspôsob\n\ndosiahnutia\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia.\n\nPostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom konaní po podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu mal byť\nplynulým nadviazaním na spomínané skrátené konanie a v súlade s požiadavkou rýchlosti\nmalo byť vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom by okresný súd rozhodol, či zmenkový\nplatobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo ho zrušuje a v akom rozsahu (§ 175 ods. 3\nOSP). V danom prípade bol teda nečinnosťou okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu\no námietkach sťažovateľa de facto zmarený účel procesnej úpravy, ktorým bolo rýchle\nrozhodnutie súdu o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky, a to v krátkych lehotách\nza súčasného uplatnenia koncentračnej zásady (obdobne I. ÚS 262/2020).\n23. Napokon v súvislosti s personálnym zlyhaním zákonného sudcu, na ktoré\npoukazuje predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení a ktorým aj vzniknuté\nprieťahy ospravedlňuje, ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje\npostup súdu, a nie to, či ku zbytočným prieťahom v konaní došlo v dôsledku\nnedostatočného personálneho obsadenia súdu a následného veľkého počtu vecí\npripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych príčin na strane sudcu a vedenia\nsúdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 totiž zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,\naby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\na tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (m. m. III. ÚS 449/2016).\n24. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní boli nepochybne spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu\n\n12\n\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a tiež\njeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n26. V záujme efektívnosti ochrany poskytnutej sťažovateľovi ústavný súd\nv nadväznosti na zistenie porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38\nods. 2 listiny (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prikázal okresnému súdu podľa čl. 127\nods. 2 ústavy konať bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n29. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania spôsobenou\nnečinnosťou okresného súdu.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\n13\n\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n31. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého\nkonania, jeho predmet, správanie sťažovateľa a jeho záujem na veci ústavný súd považoval\nza spravodlivé priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € podľa\ncitovaného čl. 127 ods. 3 ústavy (bod 3 výroku nálezu) a nevyhovel tej časti ústavnej\nsťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad túto priznanú\nsumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n33. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná\ntarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového\nzákladu.\n34. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom celkom za sedem úkonov právnej služby, a to konkrétne za:\n1. prevzatie a prípravu právneho zastúpenia,\n2. „vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta ohľadom opodstatnenosti\npodania ústavnej sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd\nsťažovateľa zo strany porušiteľa“,\n3. podanie ústavnej sťažnosti,\n14\n\n4. vyjadrenie (repliku) zo 6. októbra 2020,\n5. „telefonickú poradu advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na výzvu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2020“,\n6. vyjadrenie z 8. októbra 2020,\n7. „telefonickú poradu advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na ďalšiu\nvýzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2020“.\n35. Ústavný súd, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, priznal\nsťažovateľovi v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nnáhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej služby vykonané v roku\n2020 (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 177 €\na režijný paušál 2 x 10,62 €, ktorú zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty t. j. o sumu 75,05 €,\nktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Celkom teda\nústavný súd priznal sťažovateľovi odmenu v sume 450,29 €.\n36. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi uplatnenú odmenu za právny úkon\noznačený ako „vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta ohľadom opodstatnenosti\npodania ústavnej sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd\nsťažovateľa zo strany porušiteľa“, pretože tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený\npri zastupovaní sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.\n36.1 K rovnakému záveru ústavný súd dospel, aj pokiaľ ide o uplatnenú odmenu\nza repliku sťažovateľa zo 6. októbra 2020, keďže predmetné vyjadrenie neobsahovalo\nžiadne relevantné skutočnosti, ktoré by prispeli k bližšiemu objasneniu veci a ktoré\nby ústavný súd nemal preukázané z vlastnej činnosti. Aj vyjadrenie sťažovateľa z 8. októbra\n2020 je len zopakovaním jeho argumentácie obsiahnutej tak v ústavnej sťažnosti,\nako aj v replike, hoci tvrdenia v ňom uvádzané sťažovateľ označuje za „nové rozhodné\npodstatné skutkové okolnosti“.\n36.2 Sťažovateľ si súčasne uplatnil odmenu aj za dva úkony označené ako\n„telefonická porada advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na výzvu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2020“ a „telefonická porada advokáta\n15\n\ns klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na ďalšiu výzvu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 05.10.2020“, priznania ktorej sa sťažovateľ domáha s odkazom na nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1232/20 z 31. augusta 2020. Ústavný súd\nk tomu uvádza, že náhradu trov konania za poradu možno strane priznať iba v prípade,\nak bola porada účelným úkonom právnej služby. V rámci úkonu – prípravy a prevzatia\nzastúpenia je totiž zahrnutá aj konzultácia s klientom týkajúca sa skutkových a právnych\nokolností prípadu. Ďalšie porady s klientom sú preto účelné iba za situácie, ak v konaní\ndôjde k mimoriadnym okolnostiam, ktoré si advokát a klient potrebujú ozrejmiť\na prekonzultovať. V okolnostiach prejednávanej veci preto nemožno tieto úkony v konaní\npred ústavným súdom považovať za účelné a opodstatnené, a to bez ohľadu na to, v akej\nforme sa porady právneho zástupcu so sťažovateľom uskutočnili.\n37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v lehote uvedenej\nv bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť\ndňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "platobný rozkaz", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "cenné papiere-zmenka", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2CbZm/19/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7a00674-c49f-4b0a-946d-9c1502353737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.262.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 262/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 262/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.262.2020.2"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:07e4039b-0fb3-4acb-8c3e-cbe81e5ab24c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:642b1c8a-a7d9-4646-84aa-278625d53462", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.447.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.447.2024.2"}, {"guid": "ussr:1288256c-b788-403d-a058-2ce99d896094", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.53.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.53.2022.2"}, {"guid": "ussr:6ba9bae0-8b27-4f6c-98aa-d21c66ee89d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.577.2020.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2020 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.577.2020.3"}, {"guid": "ussr:b2b15697-6b77-4293-9d51-1476b587d788", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.492.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.492.2020.1"}]}