{"guid": "ussr:650d22f7-e20b-4e17-b7df-6b5420db6ac6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2020 z 28. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 362/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/650d22f7-e20b-4e17-b7df-6b5420db6ac6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 362/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Kahancom,\nVajanského\n\n33,\n\nPrešov,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 3 To 40/2016 zo 7. februára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Tdo 38/2018 z 3. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 19. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 40/2016 zo 7. februára 2017 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 38/2018 z 3. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020\n(ďalej len „rozvrh práce“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov\nústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,\nktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodu 3\nrozvrhu práce prvý senát ústavného súdu pracuje v zložení Jana Baricová – predsedníčka\nsenátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa predbežne prerokovaná v tomto zložení senátu.\n\n2\n\n4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Tk 1/2015 z 30. augusta 2016 uznaný\nvinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. b), c), d) a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. b), i), j) Trestného\nzákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov\na ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku\nokresného súdu odvolanie, podobne podali odvolanie ďalší obžalovaní a v ich neprospech\naj prokurátor.\n5. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol zrušený rozsudok okresného súdu\nvo výroku\n\no treste\n\na sťažovateľovi\n\nbol\n\nuložený\n\nnepodmienečný\n\ntrest\n\nodňatia\n\nslobody v trvaní 10 rokov, trest prepadnutia veci a ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podali sťažovateľ a ďalší obžalovaní\ndovolanie.\n6. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie odmietnuté.\n7. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že krajský súd a najvyšší súd žiadnym\nspôsobom nepreukázali jeho zavinenie vo vzťahu k trom okolnostiam podmieňujúcim\npoužitie vyššej trestnej sadzby, a to, že išlo o páchanie trestnej činnosti organizovanou\nskupinou, po dlhší čas a na viacerých osobách [§ 138 písm. b), i), j) Trestného zákona].\nK tomuto konkrétne tvrdí, že všeobecné súdy nezohľadnili skutočnosť, že on sám nevedel\no žiadnej organizovanej skupine a že spoluobžalovaných s výnimkou\nNavyše, svedok\n\nnepoznal.\n\nmal vypovedať o páchaní trestnej činnosti od januára 2013\n\ndo júna 2013, čo podľa sťažovateľa nemožno považovať za páchanie trestnej činnosti dlhší\nčas.\n8. Sťažovateľ ďalej vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza námietky proti viacerým\nsvedkom. Podľa jeho názoru svedok\n\nbol nezákonne vylúčený na samostatné konanie,\n3\n\nnevedel uviesť k trestnej činnosti žiadne detaily, jeho výpoveď bola vyvrátená výpoveďami\niných svedkov, pričom v roku 2013 bol sám dílerom drog. Svedkovia\npodľa neho nevypovedali, že predával drogy. Svedkyňa\nnevypovedala o predaji drog. Svedkovia\n\na\n\na\n\npodľa sťažovateľa vôbec\nneboli podľa neho svedkami jeho\n\ntrestnej činnosti. Utajený svedok č. 2 mal podľa jeho názoru svoje informácie iba z počutia\na výpoveď utajeného svedka č. 3 nemôže byť jediným, resp. rozhodujúcim a usvedčujúcim\ndôkazom proti nemu. K svedkovi\n\nsťažovateľ dopĺňa, že nebol v trestnom konaní\n\nvypočutý, a teda neexistuje podklad na záver, že mu mal predávať drogy.\n9. Sťažovateľ napokon vo svojej ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že u neho\npri domovej prehliadke a pri prehliadke osobného motorového vozidla a ani bezprostredne\npo zadržaní neboli nájdené či zistené žiadne drogy, ani nebola zistená ich prítomnosť.\n10. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol: „1) Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/40/2016-1750 zo dňa 07.02.2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/38/2018 zo dňa 03.04.2019 porušené\nboli.\n2) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/38/2018\nzo dňa 03.04.2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/40/2016-1750\nzo dňa 07.02.2017 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3) Krajskú súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 2 500,- Eur...\n4) Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 500,- Eur...\n5) Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Prešove sú povinní uhradiť\nsťažovateľovi trovy konania...“\n\n4\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n16. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n5\n\n17. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n19. Ústavný súd stabilne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\navšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04,\nIII. ÚS 209/04). Ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06).\n6\n\n20. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby vnútroštátne súdy dostatočne jasne uviedli dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, a to za súčasného rešpektovania práva na obhajobu\n(rozsudok vo veci Hadjianastassiou proti Grécku zo 16. 12. 1992, sťažnosť č. 12945/87,\nbod 33). Rozsah povinnosti uviesť dôvody, ktorý sa odlišuje v závislosti od povahy\nrozhodnutia, musí byť určený vo svetle okolností prípadu (rozsudok vo veci Ruiz Torija\nproti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 29). Aj keď vnútroštátne súdy nie\nsú povinné dať odpoveď na všetky im predložené argumenty (rozsudok vo veci Van de\nHurk proti Holandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, bod 61), z rozhodnutia musí byť\nzrejmé, že sa zaoberali všetkými podstatnými otázkami prípadu (rozsudok vo veci Boldea\nproti Rumunsku z 15. 2. 2007, sťažnosť č. 19997/02, bod 30) a že dali konkrétnu\na jednoznačnú odpoveď na argumenty, ktoré sú pre výsledok prípadu rozhodujúce\n[rozsudok Veľkej komory vo veci Moreira Ferreira proti Portugalsku (č. 2) z 11. 7. 2017,\nsťažnosť č. 19867/12, bod 84]. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať\nza svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom\nvyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu,\ndôsledkom čoho došlo k „odopretiu spravodlivosti“ (už citovaný Moreira Ferreira, bod 85;\ntiež rozsudok vo veci Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13\na č. 28671/14, bod 119).\n21. Pokiaľ ide o utajeného svedka, ESĽP stabilne judikuje, že otázka prípustnosti\ntakéhoto dôkazu v zmysle štandardov čl. 6 dohovoru vyvstáva v situácii, ak by výpoveď\ntohto svedka bola „jediným“ alebo „rozhodujúcim“ dôkazom, alebo dôkazom,\nktorý „mal značnú váhu“ pri odsúdení (rozsudok vo veci Seton proti Spojenému kráľovstvu\nz 31. 3. 2016, sťažnosť č. 55287/10, bod 58). Ak by bolo odsúdenie založené výlučne alebo\nrozhodujúcej miere na dôkaze anonymného svedka, ESĽP sa musí presvedčiť, že existovala\ndostatočná protiváha vrátane existencie silných procesných záruk, ktoré umožnia\nspravodlivé a riadne posúdenie spoľahlivosti takéhoto dôkazu (rozsudok vo veci Scholer\nproti Nemecku z 18. 12. 2014, sťažnosť č. 14212/10, bod 51).\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Sťažovateľ pred ústavný súdom namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n23. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku i napadnutému uzneseniu\nvo svojej ústavnej sťažnosti zhodne namieta, že:\n- nebolo preukázané jeho zavinenie vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti v rámci\norganizovanej skupiny, po dlhší čas a na viacerých osobách (1);\n- viacerí svedkovia vôbec nevypovedali o páchaní trestnej činnosti ním samotným\na výpoveď svedka\n\nresp. utajeného svedka č. 3 nemôže predstavovať jediný\n\nči rozhodujúci dôkaz proti nemu (2);\n- u neho neboli nájdené žiadne drogy (3).\nIII.1 Namietané porušenie práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\n24. Pokiaľ ide o prvú námietku sťažovateľa týkajúcu sa páchania trestnej činnosti\nv rámci organizovanej skupiny, po dlhší čas a na viacerých osobách, ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľ ju mohol predniesť najvyššiemu súdu v rámci ním podaného dovolania\na najvyšší súd mal následne povinnosť vysporiadať sa s ňou v napadnutom uznesení.\nVo vzťahu k tejto námietke, pokiaľ smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu,\nnie je daná právomoc ústavného súdu na jej preskúmanie. Označenú námietku sťažovateľa\npreto ústavný súd vyhodnotí v nasledujúcej časti tohto uznesenia (III.2), ktorá sa týka\nnamietaného porušenia práv sťažovateľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n25. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, medzi nimi osobitne svedka\n\na utajeného\n\nsvedka č. 3, ústavný konštatuje, že sťažovateľ svoje námietky, s výnimkou námietok proti\nsvedkovi\n\na utajenému svedkovi č. 3, neuplatnil v ním podanom odvolaní\n\n(a ani dovolaní).\n8\n\n26. Ústavný súd stabilne judikuje, že ak sťažovateľ nevyužije možnosť súdneho\nprieskumu danej otázky v konaní pred všeobecnými súdmi, všeobecné súdy nemôžu\nnahradiť jeho procesnú aktivitu svojou vlastnou. Ústavný súd, tak ako to už bolo uvedené,\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou a nemôže nahrádzať úlohu\nvšeobecných súdov. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd\nuplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,\nale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá\nprávomoc (IV. ÚS 266/08, II. ÚS 462/2012, III. ÚS 115/2016, I. ÚS 222/2018).\n27. Pokiaľ ide osobitne o námietku sťažovateľa k výpovedi svedka\n\na výpovedi\n\nutajeného svedka č. 3, aj tieto mohol sťažovateľ predniesť najvyššiemu súdu v rámci ním\npodaného dovolania. Ani vo vzťahu k tejto námietke smerujúcej proti napadnutému\nrozsudku tak nie je daná právomoc ústavného súdu na jej posúdenie. Aj táto námietka\nsťažovateľa teda bude predmetom prieskumu ústavného súdu vo vzťahu k namietanému\nporušeniu práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu (III.2).\n28. Napokon, pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že u neho neboli nájdené žiadne\ndrogy (pozri bod 9 tohto uznesenia), ústavný súd konštatuje, že z predložených dokumentov\nnevyplýva, že sťažovateľ by svoju námietku vzniesol v rámci ním podaného odvolania\nči dovolania, a preto aj vo vzťahu k nej je potrebné konštatovať, že na jej posúdenie nemá\nústavný súd právomoc. Ústavný súd k tejto námietke dopĺňa, že sťažovateľ ani neobjasnil,\nako by mohla jeho námietka spochybniť závery všeobecných súdov v tejto trestnej veci.\n29. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné časť ústavnej sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde ako návrh, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.\nIII.2 Namietané porušenie práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n30.\n\nZohľadňujúc\n\nzávery\n\nústavného\n\nsúdu\n\nk namietanému\n\nporušeniu\n\npráv\n\nsťažovateľa napadnutým rozsudkom krajského súdu, je právomoc ústavného súdu v tejto\n9\n\nčasti ústavnej sťažnosti obmedzená na posúdenie sťažovateľovej námietky nepreukázania\njeho zavinenia vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti v rámci organizovanej skupiny,\npo dlhší čas a na viacerých osobách (1), a na jeho námietku smerujúcu proti svedkovi\na utajenému svedkovi č. 3 (2).\n31. Pokiaľ ide o prvú námietku sťažovateľa, najvyšší súd, zohľadňujúc pri tom obsah\nsťažovateľom podaného dovolania, považoval v odôvodnení napadnutého uznesenia\nza dostatočné v konkrétnostiach odkázať na napadnutý rozsudok, s ktorého odôvodnením\nsa stotožnil.\n32. Ústavný súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že v zmysle judikatúry ESĽP\nv rozpore s právom na spravodlivý proces v zásade nie je postup súdu, ktorý rozhoduje\no opravnom prostriedku, ak je tento vo svojom odôvodnení stručný, a to napríklad\nv prípade, ak prevezme odôvodnenie pred ním napádaného rozhodnutia. Z jeho postupu\nvšak musí byť zrejmé, že sa skutočne zaoberal všetkými dôležitými otázkami a neuspokojil\nsa iba s potvrdením záverov súdu nižšej inštancie (porov. rozsudok vo veci Helle\nproti Fínsku z 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, bod 60; tiež Stepanyan proti Arménsku\nz 27. 10. 2009, sťažnosť č. 45081/04, bod 35). Pokiaľ sa súd rozhodne odkázať\nna odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie, bude jeho postup akceptovateľný iba\nv prípade, že samotné pred ním napádané rozhodnutie možno považovať za dostatočne\nodôvodnené (porov. rozsudok Boldea proti Rumunsku z 15. 2. 2007, sťažnosť č. 19997/02,\nbod 33).\n33. Krajský súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k prvej (nosnej) námietke\nsťažovateľa spočívajúcej v tom, že všeobecné súdy v jeho prípade vôbec neodôvodnili\naplikáciu § 138 písm. b), i), j) Trestného zákona, uviedol: „Z vykonaného dokazovania\nvyplýva, že obžalovaní svojou činnosťou vytvorili organizovanú skupinu, ktorá obsiahla celú\nčinnosť od zadováženia pervitínu až po jeho predaj konečným užívateľom. Všetci obžalovaní\npraktickou dlhodobou činnosťou vytvorili skupinu okolo obž.\nbola distribúcia pervitínu v mestách Prešov a Bardejov a zahŕňala\n\n10\n\n, ktorej účelom\n\n1. zabezpečenie pervitínu realizované obž.\na tiež prostredníctvom obž.\n\nosobne z Českej republiky\n\nz oblasti južného Slovenska od nestotožnenej osoby\n\n2. prechovávanie pervitínu - realizované obž.\n\na jeho dílermi obž.\n\na\n3. distribúcia a predaj pervitínu - realizované obž.\n\nktorý ukrýval\n\na po dohode a zaplatení sprístupňoval pervitín ostatným dílerom a aj užívateľom, pričom\ndílerom uľahčoval predaj tým, že zaplatia, keď dodaný pervitín predajú a realizované\nobž.\n\na\n\nv Prešove a okolí a obž.\n\nv Bardejove predajom\n\nužívateľom.\nV rámci organizovanej skupiny si teda obž.\n\nplánovité zabezpečoval\n\npervitín nákupom prostredníctvom iných nestotožnených osôb na území Slovenskej\nrepubliky a v Čechách nezistené množstvo omamných a psychotropných látok, najmä\nmetamfetamínu (pervitínu), aby ich následne sám či koordinovane so svojimi dílermi\ndistribuoval a spoločne tak získavali majetkový prospech. Za týmto účelom v presne\nnezistenej dobe, najneskôr už od januára 2013 do svojho zadržania spolupracoval s ďalšími\nobžalovanými, o ktorých vedel, že omamné a psychotropné látky užívajú, predávajú,\nalebo sú ochotní predávať, aby títo predávali ním dodané omamné a psychotropné látky,\nako aj organizovali ich predaj na území mesta Prešov a Bardejov a v ich okolí. V priebehu\nroku 2013 takýto nákup pervitínu z južného Slovenska v jednom prípade zabezpečil\naj prostredníctvom obž.\n\n. Následne obž.\n\npervitín tak ako je uvedené v popise skutku a obž.\n\ndistribuoval\n,\n\na\n\npotom plánovane a koordinovane predávali spotrebné dávky pervitínu\nmedzi sebou i na vzájomne rozdelenom území priamo konzumentom.\nSkupina teda vykazovala všetky znaky organizovanosti, obž.\nsprostredkoval dodávku pervitínu obž.\n\njednorázovo\n\nno pritom musel vedieť, že s takým\n\nmnožstvom drogy môže tento obchodovať a predávať ďalším osobám, pričom ostatní\nspoluobžalovaní boli ako odberatelia a díleri napojení na obž.\n\ns ním ako osobou\n\nužívajúcou pervitín a obchodujúcou s touto drogou sa poznali, pričom mohli vedieť,\nže pervitín sa takto predáva po dlhšiu dobu a mohli vedieť aj to, že pervitín obž.\npredáva aj viacerým osobám, prepojenosti a vymedzenia úloh, na dosiahnutie spoločného\ncieľa, a to dosiahnutia finančného zisku predajom pervitínu, po vykonaní čiastkových\n11\n\nkonaní jednotlivými obžalovanými, nevyhnutnými na dosiahnutie tohto cieľa. Obžalovaní\nvedeli, že svojim konaním porušujú zákon a napriek tomu takto konali. Znaleckým\nposudkom\n\n-\n\na\n\nbolo potvrdené,\n\nže pokiaľ bol ktorýkoľvek z obžalovaných v čase trestnej činnosti pod vplyvom\npsychoaktívnej látky, v tom prípade boli ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti iba\nnepodstatne zmenšené pod vplyvom užitej návykovej látky.\nTrestná\n\nzodpovednosť\n\nobž.\n\n,\n\n,\n\nvo vzťahu k okolnosti, že trestná činnosť bola spáchaná na viacerých\nosobách vyplýva predovšetkým z nedbanlivostného zavinenia voči aktivite obž.\nktorý v rámci organizovanej skupiny predával pervitín viacerým t.j. najmenej trom osobám,\npri ktorých bola zistená aj ich totožnosť. Ani skutočnosť, že obž.\npodľa vlastného vyjadrenia nepoznal ani obž.\na obž.\n\nani obž.\n\na svedka\n\npoznal len z videnia ho nevylučovalo z organizovanej skupiny,\n\nktorá vznikla okolo obž.\n\nktorého naopak poznal dlhodobo, a ako užívateľ pervitínu\n\na jeho díler získavajúci pervitín od obž.\n\nmusel vedieť, že obž.\n\nsi zabezpečuje\n\na musel aj vedieť, že okrem neho aj iní predávajú od\n\ntúto drogu minimálne\n\nv Prešove. Obžalovaný\n\nbol stále s obžalovaným\n\nnavyše tvrdil, že svedok\n\n...\nZákon nevymedzuje, aký čas sa považuje za dlhší. Je však potrebné pri posudzovaní\ndĺžky časového úseku, po ktorú je trestný čin páchaný, brať do úvahy aj závažnosť trestného\nčinu. Vzhľadom na dobu páchania trestného činu (najneskôr od januára 2013 do 20. marca\n2014, pozn.), intenzitu, ide u obžalovaných s výnimkou obž.\n\no páchanie\n\ntrestného činu po dlhší čas.“\n34. Vo vzťahu k výpovedi svedka\n\na utajeného svedka č. 3 najvyšší súd\n\npoukázal na to, že v danej veci bola vina sťažovateľa (a ďalších obžalovaných) podporená\ncelým radom ďalších dôkazov, a teda, aj keď boli výpoveď svedka\n\na výpoveď\n\nutajeného svedka č. 3 dôležité, nejde pri nich o jediný či usvedčujúci dôkaz\nproti obžalovaným (s. 24 a 25 napadnutého uznesenia).\n\n12\n\n35. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za vhodné doplniť, že aj ak by vo veci\nsťažovateľa v prípade svedka\n\nči utajeného svedka č. 3 skutočne išlo o „jediný“\n\nalebo „rozhodujúci“ dôkaz alebo dôkaz, ktorý „mal značnú váhu“, ako to tvrdí samotný\nsťažovateľ, ani to by ešte samo osebe neznamenalo, že by v jeho veci išlo vo výsledku\no nezákonné odsúdenie. Ako už bolo uvedené, v takejto situácii, teda pri prípadnom\nzaložení odsúdenia na výpovedi tzv. kajúcnika či utajeného svedka, by museli existovať\nprocesné záruky, ktoré umožnia spravodlivé a riadne posúdenie spoľahlivosti takéhoto\ndôkazu, resp. takýchto dôkazov.\n36. Ústavný súd sa zo sťažovateľom predložených dokumentov presvedčil,\nže sťažovateľ mal možnosť spochybniť vierohodnosť či zákonnosť výpovede svedka\na výpovede utajeného svedka č. 3. Ústavný súd sa taktiež presvedčil, že výpoveď svedka\na výpoveď utajeného svedka č. 3 bola vo vzťahu ku sťažovateľovi podporená\naj výpoveďou ďalších svedkov (\na\n\nv prípravnom konaní\n\n), ako aj ďalšími dôkazmi (záznam telekomunikačnej činnosti, samotné\n\npriznanie sa sťažovateľa k užívaniu drog v prípravnom konaní, výsledky znaleckého\nskúmania; s. 33 a 34 napadnutého rozsudku krajského súdu).\n37. Ak sťažovateľ tvrdí, že svedkovia\no tom, že by predával drogy, resp. že svedok\n\na\n\nnevypovedali\n\nnebol svedkom jeho trestnej činnosti\n\n(body 8, 25 a 26 tohto uznesenia), ústavný súd poukazuje na to, že z predložených\nrozhodnutí vyplýva, že títo svedkovia v prípravnom konaní vypovedali o tom, že sťažovateľ\nmal predávať drogy, pričom zmenu svojich výpovedí na hlavnom pojednávaní\nnevedeli relevantne vysvetliť. Ich výpovede boli s ohľadom na tieto zistenia aj vyhodnotené\n(s. 34 napadnutého rozsudku krajského súdu).\n38. Ústavný súd s ohľadom na už uvedené dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu nemožno v rámci námietok sťažovateľa považovať za svojvoľné\nči arbitrárne, resp. za také, ktoré by narúšalo spravodlivosť konania.\n\n13\n\n39. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto časť ústavnej sťažnosti odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n40. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin-skutková podstata", "svedok-výsluch svedka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb3f139d-6f9c-423b-be91-62b5ca8d98c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.222.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.222.2018.1"}, {"guid": "ussr:d484deb3-55ff-4417-86e1-40ae39ed94d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1"}, {"guid": "ussr:3d738f55-69d3-4d7c-a0e8-d45f071622d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d738f55-69d3-4d7c-a0e8-d45f071622d0"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "14951d0c-6a81-4edc-9093-425ea272f74b:a63f88a5-7b77-45ad-ac8d-45747133db5d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3513010374.1", "spisova_znacka": "3To/40/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/40/2016 z 12. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513010374.1"}, {"guid": "619159e1-dfbc-48e0-950a-498013c6ac86:8f3612cd-9a9a-4341-ab8c-4a401d566f61", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/1/2015", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 5Tk/1/2015 z 10. 5. 2017", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/619159e1-dfbc-48e0-950a-498013c6ac86:8f3612cd-9a9a-4341-ab8c-4a401d566f61"}], "citovane_v": []}