{"guid": "ussr:948e1073-4bf2-4c59-a3c4-bc0e573d3bea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.35.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2019 z 12. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 35/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.35.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/948e1073-4bf2-4c59-a3c4-bc0e573d3bea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.35.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.35.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.35.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 35/2019-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene\nktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 67/2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 67/2014\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 615,64 € (slovom šesťstopätnásť eur a šesťdesiatštyri centov) na účet\njej právneho zástupcu advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm\ns. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 35/2019-12 z 23. januára 2019 prijal podľa vtedy platného a účinného § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\npostupom Okresného súdu Košice I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n40 C 67/2014 (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019\nuplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľky\nprerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\n\n2\n\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného na zasadnutí pléna\nústavného súdu 4. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach\npatriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný\nten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.\nV súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu\nsudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení\nJana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky preto prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní\nokresného súdu, ktorého predmetom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume\n1 812,08 € v súvislosti s neoprávneným užívaním nehnuteľností – pozemkov sťažovateľky\nza rok 2013, mala sťažovateľka procesné postavenie žalobkyne proti žalovanej\n–\n\n(ďalej len ,,žalovaná“). Sťažovateľka podala\n\nv uvedenej veci na okresnom súde 23. decembra 2013 návrh na vydanie platobného\nrozkazu, pričom prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 22. január\n2015. Po následnom opise postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľka\nkonštatovala, že do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci okresným súdom vydané\nmeritórne rozhodnutie. Podľa názoru sťažovateľky sú prieťahy v napadnutom konaní\nokresného súdu spôsobené jednak nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho nesprávnym\npostupom, teda neefektívnou a nesústredenou činnosťou.\n5. Sťažovateľka ďalej uviedla, že v napadnutom konaní okresného súdu bola\npredsedovi okresného súdu adresovaná sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda\nokresného súdu odpovedal listom z 8. augusta 2018 pod sp. zn. Spr 90/2018, pričom\n\n3\n\nv odpovedi uznal čiastočne prieťahy, keď uviedol: ,,... v postupe súdu sa vyskytlo obdobie,\nod 30.11.2016 (spis predložený Krajskému súdu v Košiciach) do 27.7.2018, kedy súd\nrozhodol o sťažnosti proti uzneseniu sp. zn. 40C/67/2014-224, ktoré hodnotím ako zbytočný\nprieťah v konaní v dôsledku nesprávneho postupu súdu. Ináč postup súdu hodnotím ako\nplynulý, efektívny, smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu veci, preto je Vaša sťažnosť\nlen čiastočne dôvodná.“ Dodala, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá a sama\nsťažovateľka viackrát prejavila ochotu so žalovanou uzavrieť mimosúdnu dohodu, pričom\ntaktiež so súdom riadne spolupracovala. Tiež uviedla, že okresný súd postupoval\nneracionálne a zmätočne, buď nekonal vôbec, alebo s neprimeraným časovým odstupom\na to už od samého začiatku napadnutého konania okresného súdu.\n6. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že je presvedčená o tom,\nže postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeruje k odstráneniu jej právnej\nneistoty, teda k právoplatnému ukončeniu sporu, ale uvedené konanie sa bezdôvodne\npredlžuje, pričom doterajší postup okresného súdu podľa sťažovateľky nie je možné\npovažovať za účinný a tým spôsobuje prieťahy v konaní.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 40C/67/2014 bolo\nporušené.\n2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/67/2014 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- €, ktoré\nje Okresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť\nsťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky.\n\n4\n\n4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške\n390,50 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu IBAN:\nSK94 1100 0000 0029 1196 5099, vedený v Tatra Banke, a. s.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n8. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nna ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1 Spr V 134/2019\nz 22. februára 2019. V ňom po zhrnutí vykonaných procesných úkonov okresného súdu\nvo veci predseda okresného súdu uviedol:\n,,... som zistil, že súd bol v určitých obdobiach absolútne nečinný (od 28.3.2014 do\n22.1.2015), resp. jeho činnosť bola nesústredená a neefektívna a spis bol dvakrát\nbezdôvodne predkladaný na rozhodnutie krajskému súdu (od 30.11.2016 do 27.7.2018).\nTieto obdobia možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Napriek uvedenému súd\nuž vo veci meritórne rozhodol (dňa 21.9.2018). Vec po právnej ani skutkovej stránke nejaví\nznaky nadmernej zložitosti. Aj napriek potrebe nariadenia znaleckého dokazovania,\nzabezpečenia listinných dôkazov a rozhodovaniu o procesných návrhoch strán sporu,\ncelková doterajšia dĺžka konania nie je v súlade s právom sťažovateľky na prerokovanie\njej veci bez zbytočných prieťahov. Preto sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“\nPredseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n9. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu zo 6. decembra 2019 k stanovisku\nokresného súdu vyjadrila podaním zo 7. februára 2020, doručeným ústavnému súdu\n10. februára 2020, v ktorom uviedla, že s poukazom na už uvedené stanovisko predsedu\nokresného súdu, s ktorým sa plne stotožňuje, trvá na tom, že v napadnutom konaní\nokresného súdu sa vyskytujú nespravodlivé prieťahy, ktoré porušujú sťažovateľkou\nnamietané základné právo podľa ústavy a právo podľa dohovoru. Zároveň uviedla: ,,Veľmi\nvážnym dôvodom pretrvávajúcich prieťahov v konaní je to, že i keď vo veci samej bolo\nrozhodnuté v septembri 2018 a voči danému rozsudku bolo podané odvolanie žalobkyňou\n\n5\n\naj žalovanou v tom istom roku, tak spis týkajúci sa prejednávaného sporu nebol\ndo dnešného dňa odovzdaný Krajskému súdu na ďalšie konanie. To, že samotné odovzdanie\nspisu je len technickým úkonom zvýrazňuje existenciu prieťahov v konaní. Taktiež\nnemôžeme opomenúť skutočnosť, že sťažovateľka má v súčasnosti 75 rokov a vzhľadom\nna vyšší vek s prihliadnutím na jej zdravotný stav a skutočnosť, že žalobný návrh bol\npodávaný ešte v roku 2013, majú na ňu prieťahy v konaní o to väčší dopad.“ V závere\npodaného vyjadrenia si právny zástupca sťažovateľky uplatnil nárok na náhradu trov\nprávneho zastúpenia aj za podanie tohto vyjadrenia.\nSťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n11. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho\nspisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania\nokresného súdu:\n- 23. decembra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie platobného\nrozkazu, ktorého predmetom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 812,08 €\nv súvislosti\n\ns neoprávneným\n\nužívaním\n\nnehnuteľností\n\n–\n\npozemkov\n\nsťažovateľky\n\nako žalobkyne (ďalej len ,,žalobkyňa“) za rok 2013 proti žalovanej,\n- 13. februára 2014 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby zdokladovala svoje\nmajetkové pomery na účel rozhodnutia o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,\n\n6\n\n- 18. februára 2014 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-23,\nktorým vyzval žalobkyňu na podanie vyjadrenia, či súhlasí s rozhodnutím vo veci\nbez nariadenia ústneho pojednávania, zároveň bolo vydané aj uznesenie okresného súdu\nč. k. 40 C 67/2014-25, ktorým vyzval žalovanú na podanie vyjadrenia, či súhlasí\ns rozhodnutím vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania a uložil jej, aby sa k veci\npísomne vyjadrila,\n- 27. marca 2014 okresný súd vydal uznesenie č. k. 40 C 67/2014-34, ktorým\nžalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov,\n- 14. októbra 2014 bol vydaný pokyn zákonného sudcu okresného súdu na nariadenie\npojednávania na termín 22. január 2015,\n- 22. januára 2015 zápisnica o pojednávaní okresného súdu, pojednávanie bolo\nodročené na neurčito na účel rozhodnutia o návrhu žalovanej z 22. januára 2015\nna prerušenie konania,\n- 2. februára 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. 40 C 67/2014-107, ktorým\nzamietol návrh žalovanej na prerušenie konania,\n- 19. marca 2015 bolo na okresný súd doručené odvolanie žalovanej proti uzneseniu\nokresného súdu č. k. 40 C 67/2014-107 z 2. februára 2015,\n- 18. mája 2015 okresný súd predložil Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n,,krajský súd“) spis s opravným prostriedkom – odvolaním žalovanej,\n- 13. júla 2015 si okresný súd od krajského súdu vyžiadal spis, pretože na okresnom\nsúde bol 10. júla 2015 podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia,\n- 22. júla 2015 krajský súd zaslal okresnému súdu vyžiadaný spis, okresný súd vydal\nuznesenie č. k. 40 C 67/2014-136, ktorým rozhodol, že žalovaná je povinná zložiť\ndo úschovy okresného súdu žalovanú sumu,\n- 14. augusta 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-136 z 22. júla 2015,\n- 11. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobkyne\nk odvolaniu žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-136\nz 22. júla 2015,\n\n7\n\n-\n\n16.\n\nseptembra\n\n2015\n\nokresný\n\nsúd\n\nzaslal\n\nkrajskému\n\nsúdu\n\nvyjadrenie\n\nžalobkyne k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-136\nz 22. júla 2015,\n- 2. septembra 2015 okresný súd predložil krajskému súdu spis s opravným\nprostriedkom,\n- 30. septembra 2015 krajský súd vydal uznesenie č. k. 9 Co 321/2015-186, ktorým\nodmietol odvolanie žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-107\nz 2. februára 2015,\n- 18. januára 2016 bol vydaný pokyn zákonného sudcu okresného súdu na nariadenie\npojednávania na termín 31. marec 2016,\n- 31. marca 2016 zápisnica o pojednávaní okresného súdu, bolo vydané uznesenie\no odročení pojednávania na neurčito na účel ďalšieho dokazovania,\n- 2. mája 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. 40 C 67/2014-216, ktorým nariadil\nznalecké dokazovanie,\n- 20. mája 2016 bol okresnému súdu právnym zástupcom žalobkyne doručený návrh\nna zmenu návrhu na začatie konania a návrh na doplnenie znaleckého dokazovania,\n- 7. júna 2016 okresný súd vydal unesenie č. k. 40 C 67/2014-224, ktorým nepripustil\nzmenu návrhu na začatie konania, zároveň znalcovi zaslal spis na účel vypracovania\nznaleckého posudku,\n- 21. júna 2016 bolo okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľky doručené\nodvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-224 zo 7. júna 2016, ktorým\nnepripustil zmenu návrhu na začatie konania,\n- 20. júla 2016 bola okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľky doručená\nžiadosť o čo najskoršie rozhodnutie vo veci,\n- 27. júla 2016 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok\nč. 182/2016,\n- 29. novembra 2016 bol okresným súdom krajskému súdu predložený spis\ns opravným prostriedkom žalobkyne proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-224\nzo 7. júna 2016, ktorým okresný súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania,\n- 30. novembra 2017 bolo krajským súdom vydané uznesenie č. k. 11 Co 494/2016281, ktorým vec vrátil okresnému súdu,\n\n8\n\n- 21. decembra 2017 bol okresným súdom krajskému súdu predložený spis\ns opravným prostriedkom žalobkyne proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-224\nzo 7. júna 2016, ktorým okresný súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania\ns uvedením, že sudca odvolaniu nemieni vyhovieť,\n- 15. januára 2018 bol okresnému súdu krajským súdom vrátený spis z dôvodu\nbezdôvodného predloženia spisu,\n- 27. júla 2018 okresný súd vydal unesenie č. k. 40 C 67/2014-291, ktorým zamietol\nsťažnosť žalobkyne proti uzneseniu okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-224 zo 7. júna 2016,\nktorým okresný súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania,\n- 10. augusta 2018 bol vydaný pokyn zákonného sudcu okresného súdu na nariadenie\npojednávania na termín 21. september 2018,\n- 21. septembra 2018 zápisnica o pojednávaní okresného súdu, bol vydaný rozsudok\nokresného súdu č. k. 40 C 67/2014-320, ktorým bola žalobkyňa sčasti úspešná a sčasti bola\nžaloba zamietnutá,\n- 23. októbra 2018 bolo na okresnom súde podané odvolanie žalobkyne proti výroku\no trovách proti rozsudku okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-320 z 21. septembra 2018,\n- 27. novembra 2018 bolo na okresnom súde podané odvolanie žalovanej proti\nrozsudku okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-320 z 21. septembra 2018,\n- 18. januára 2019 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovanej o odpustenie\nplatenia súdneho poplatku,\n- 1. marca 2019 okresný súd žalovanej zasielal vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu\nžalovanej, zároveň okresný súd zasielal Sociálnej poisťovni Košice, Daňovému úradu\nKošice, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a Krajskému riaditeľstvu Policajného\nzboru Košice, oddeleniu evidencie vozidiel výzvy na zaslanie potrebných informácií\npre rozhodnutie o žiadosti žalovanej o odpustenie platenia súdneho poplatku, zároveň\nžalovanej zaslal výzvu na predloženie potvrdenia majetkových pomerov,\n- 29. mája 2019 okresný súd vydal unesenie č. k. 40 C 67/2014-456, ktorým\nrozhodol, že žalovanej nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov,\n- 18. júla 2019 bol okresným súdom krajskému súdu predložený spis s opravným\nprostriedkom žalobkyne a žalovanej proti rozsudku okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-320\nz 21. septembra 2018,\n\n9\n\n- 7. apríla 2020 zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku krajského súdu so záverom\npotvrdenia rozsudku okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-320 z 21. septembra 2018.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný\nsúd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo\nslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n13.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n\n10\n\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu. K porušeniu\nňou označených práv malo dôjsť v dôsledku:\n- nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu,\n-\n\npostupu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní,\n\nktorý\n\nbol\n\npoznačený\n\naj neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\n18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n\n11\n\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľky začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich\nustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým\n§ 100 ods. 1 OSP).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľky.\n22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže konanie, predmetom ktorého bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti\ns neoprávneným užívaním nehnuteľností, tvorí súčasť bežnej rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu\nnie je zásadne právne ani skutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť\nzodpovednosti za priebeh napadnutého konania okresného súdu v súvislosti s posudzovaním\nexistencie zbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje,\n\n12\n\nže ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci. Práve naopak,\naj zo samotného vyjadrenia predsedu okresného súdu uvedeného v jeho stanovisku\npod sp. zn. 1 Spr V 134/2019 z 22. februára 2019, ktorým sa vyjadril k prijatej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky, vyplýva, že sa stotožňuje s tým, že uvedenú vec nie je možné\nhodnotiť ako skutkovo či právne zložitú.\n23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky\nako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého\nkonania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti spočívajúce\nv jej správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého\nkonania.\n\nPráve\n\nnaopak,\n\nz prehľadu\n\nprocesných\n\núkonov\n\njednoznačne\n\nvyplýva,\n\nže sťažovateľka, resp. jej právny zástupca riadne a včas reagovali na výzvy okresného súdu.\n24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje\nza potrebné uviesť, že v napadnutom konaní okresného súdu sa vyskytli na strane okresného\nsúdu jednak jednotlivé časové úseky jeho úplnej nečinnosti, ako aj časový úsek,\nktorý je možné zhodnotiť ako neefektívnu činnosť okresného súdu. Konkrétne je možné\npoukázať na dva časové úseky v podstate úplnej nečinnosti okresného súdu, a to po prvé\nod 27. marca 2014 do 22. januára 2015 (9,5 mesiacov) a následne aj časový úsek\nod 15. januára 2018 do 27. júla 2018 (6 mesiacov). Zároveň boli prieťahy v napadnutom\nkonaní zo\n\nstrany\n\nokresného\n\nsúdu\n\nspôsobené\n\naj jeho neefektívnou\n\nčinnosťou\n\npri predkladaní odvolania krajskému súdu, a to v časovom období od 29. novembra 2016\ndo 15. januára 2018 (13 mesiacov).\n25. Z uvedeného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného\nsúdu musí konštatovať už uvedené obdobia jeho úplnej nečinnosti vo veci samej, spolu\nv trvaní pätnásť a pol mesiaca, ako aj obdobie poznačené jeho neefektívnou činnosťou\n\n13\n\nv trvaní trinástich mesiacov. Poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu ako celok\ntrvalo od doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu sťažovateľkou ako žalobkyňou\nokresnému súdu 23. decembra 2013 do vydania rozhodnutia okresného súdu vo veci samej\n– rozsudku okresného súdu č. k. 40 C 67/2014-320 z 21. septembra 2018, ktorým bola\nžalobkyňa sčasti úspešná a sčasti bola žaloba zamietnutá, celkovo štyri roky a deväť\nmesiacov, pričom obdobia úplnej nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti okresného súdu\nz toho tvorili celkovo dva roky a štyri a pol mesiaca, teda presne polovicu celkového času.\nPo preskúmaní spisového materiálu tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť\nk jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu idú primárne\nna vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd len pripomína, že aj samotný\nokresný súd už v odpovedi okresného súdu z 8. augusta 2018 pod sp. zn. Spr 90/2018\nna základe podanej sťažnosti sťažovateľky predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní\nuznal túto sťažnosť na prieťahy za dôvodnú a zároveň za dôvodnú uznal aj predseda\nokresného súdu podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo svojej odpovedi pod sp. zn.\n1 Spr V 134/2019 z 22. februára 2019 adresovanej ústavnému súdu ako vyjadrenie\nk podanej ústavnej sťažnosti. Na záver ústavný súd podotýka, že ani v čase prejednávania\ntejto ústavnej sťažnosti ešte nie je konanie vo veci samej právoplatne ukončené.\n26. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu... Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov... (m. m. I. ÚS 295/2019).\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).\n\n14\n\n28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu došlo\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na tým\n\naj\n\nk porušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľky\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto rozhodnutia).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n30. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nrozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní nielenže meritórne rozhodol, ale jeho rozsudok\npotvrdil svojím rozsudkom zo 7. apríla 2020 pod sp. zn. 5 Co 239/2019 aj krajský súd,\nústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nrozhodnutia).\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\n\n15\n\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,\nkomu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej\nv odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania\naž do jeho zaplatenia.\n33. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal\nsa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka\nv podanej ústavnej sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 4 000 €, čo odôvodnila najmä poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania\nokresného súdu, pričom poukázala na to, že vec nie je obzvlášť právne ani skutkovo zložitá.\nTaktiež poukázala na to, že v dôsledku pretrvávajúceho stavu jej právnej neistoty,\nv dôsledku absencie právoplatného rozhodnutia vo veci, jej bola odopretá realizácia\njej vlastníckeho práva a nevie sa domôcť jeho uplatnenia. V dôsledku toho podľa vyjadrení\nsťažovateľky dochádza aj k zhoršovaniu jej ekonomickej a sociálnej situácie.\n34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n35. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal, berúc\ndo úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä však to, že sťažovateľka sa svojím\nkonaním nijako nepričinia na vzniku prieťahov v konaní, najmä na tú skutočnosť, že zatiaľ\n\n16\n\nčo konanie vo veci samej na okresnom súde do vydania neprávoplatného meritórneho\nrozhodnutia trvalo celkovo štyri roky a deväť mesiacov, v rámci tohto obdobia časové úseky\núplnej nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti okresného súdu tvorili celkovo dva roky\na štyri a pol mesiaca, teda presne polovicu celkového času, pričom ani po viac ako šiestich\nrokoch od podania návrhu sťažovateľkou nebolo vo veci judikované konečné právoplatné\nrozhodnutie, ktoré by nastolilo stav právnej istoty, a rozhodol o priznaní finančného\nzadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 000 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n36. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,\nktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným\nsúdom.\n38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n39. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n\n17\n\n40. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska\nk vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nv prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej\nsťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej\nslužby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu, vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,\nteda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020\npatrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH\ntak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 615,64 € (bod 3 výroku tohto\nrozhodnutia).\n41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n42. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "občianske súdne konanie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní", "občianske súdne konanie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "40C/67/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": []}