{"guid": "ussr:1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 339/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 339/2019-107\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n, a spoločnosti\n,\n\n, zastúpených Advokátskou\n\nkanceláriou Kurucová s. r. o., Hurbanova 486/2, Senica, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka Jana Kurucová, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu\n\nSenica č. k. 9 C 65/2012-390\n\nz 18. februára 2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\na spoločnosti\n\n, nevyhovuje.\n\n2\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n3\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n, a spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nOkresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 65/2012-390 z 18. februára\n2019 (ďalej aj „namietané uznesenie“).\n2. Sťažovatelia sú spoluvlastníkmi bytového domu súp. číslo\nv Senici. Ako zo sťažnosti vyplýva, proti sťažovateľom ako žalovaným podal žalobca\nžalobu o zaplatenie 11 950 eur z titulu odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu\na vydanie bezdôvodného obohatenia. Celkový počet žalovaných bolo 52, 44 žalovaní boli\nzastúpení jedným právnym zástupcom, z toho 32 žalovaných, t. j. sťažovateľov, podáva túto\nústavnú sťažnosť. Žalobca je vlastníkom pozemkov, na ktorých je bytový dom postavený\na ku ktorým bolo na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no vlastníctve bytov“) zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 65/2012-274 z 26. júla 2017 žalobu v celom\nrozsahu zamietol a žalovaným (sťažovateľom) priznal náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Proti rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal a Krajský súd v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 24 Co 4/2018 z 13. júna 2018 rozsudok okresného súdu\npotvrdil a priznal žalovaným (sťažovateľom) aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n\n4\n\n4. Po právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. 9 C 65/2012-274 z 26. júla 2017\na rozsudku krajského súdu č. k. 24 Co 4/2018-343 z 13. júna 2018 si sťažovatelia, zastúpení\nprávnou zástupkyňou, vyčíslili trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, pričom\npostupovali podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách“). Keďže predmetom konania neboli\npráva k nehnuteľnosti, ale zaplatenie sumy 11 950 eur, ktorú žalobca požadoval aj\nv žalobnom petite, sťažovatelia si základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby uplatnili podľa § 10 ods. 1 vyhlášky o odmenách. Základná sadzba tarifnej odmeny\nbola podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách znížená o 50 %, keďže ide o spoločné úkony\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, a vynásobená počtom zastúpených, t. j. 44\nžalovanými. Spolu aj s DPH si sťažovatelia uplatnili náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie vo výške 68 744,72 eur a v odvolacom konaní vo výške 16 093,44 eur.\n5. Uznesením okresného súdu č. k. 9 C 65/2012-357 z 13. decembra 2018, ktoré\nvydal vyšší súdny úradník, bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovaným náhradu trov\nprávneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie vo výške 56 937,25 eur a náhradu\ntrov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 15 181,15 eur. Týmto uznesením\nokresný súd nepriznal odmenu a režijný paušál za úkon označený ako „štúdium spisu zo\ndňa 14.11.2016“ z dôvodu, že nejde o osobitne odmeňovaný úkon právnej služby v zmysle\nvyhlášky o odmenách, ale o prípravu na vykonanie iného samostatne odmeňovaného úkonu\nprávnej služby, ktorým bolo v danom prípade vyjadrenie z 22. novembra 2016. Okresný súd\nnepriznal ani režijný paušál za 44 úkonov, ale iba za jeden, a to z dôvodu, že podľa § 16\nods. 3 vyhlášky o odmenách patrí režijný paušál za jednotlivé úkony právnej služby bez\nohľadu na počet zastupovaných osôb. Podobne okresný súd nepriznal režijný paušál za 44\núkonov ani v odvolacom konaní.\n6. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 65/2012-357 z 13. decembra 2018 podal\nžalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd namietaným uznesením č. k. 9 C 65/2012390 z 18. februára 2019, v ktorom zaviazal žalobcu na úhradu trov právneho zastúpenia\npred súdom prvej inštancie vo výške 2 316,73 eur a na úhradu trov právneho zastúpenia\n\n5\n\nv odvolacom konaní vo výške 710,30 eur. Okresný súd bol toho názoru, že úkony právnej\nslužby nemožno v tomto prípade považovať za spoločné úkony v zmysle § 13 ods. 2\nvyhlášky o odmenách, pretože žalovaní vystupovali v procesnom postavení nerozlučných\nspoločníkov, čo malo vyplynúť aj z formulácie petitu, podľa ktorého mali byť zaviazaní na\nzaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Ich procesné nerozlučné spoločenstvo\nvyplýva aj z hmotného práva, keďže spor sa týkal neplatenia odplaty na zriadenie vecného\nbremena, ktoré bolo v prospech žalovaných ako podielových spoluvlastníkov bytového\ndomu, zriadené zákonom o vlastníctve bytov. Podľa okresného súdu nebol v postavení\nnerozlučného spoločníka len žalovaný v poslednom rade – spoločnosť\n\n,\n\nako správca bytového domu. V takom prípade nebolo možné podľa okresného súdu\npožadovať náhradu za právne úkony vykonané za 44 žalovaných, ale len za právne úkony\nvykonané v prospech dvoch subjektov, a to jeden vykonaný v prospech podielových\nspoluvlastníkov bytového domu v postavení nerozlučného spoločenstva a jeden v prospech\nsprávcu domu.\n7. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že namietané uznesenie okresného súdu\nje absolútne nesprávne, nezákonné a svojvoľné, bez opory v zákone. Okresný súd mal\nporušiť ich ústavné práva na spravodlivý súdny proces, právo na právnu pomoc a ústavné\nprávo vlastniť majetok. Súd sa podľa sťažovateľov neriadil zákonmi ani vyhláškou\no odmenách a nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona. Namietané rozhodnutie\npovažujú aj za nespravodlivé. Každý zo sťažovateľov si splnomocnil advokáta, čo je jeho\nzákonné právo, ktoré potvrdil aj krajský súd, a advokát má v zmysle vyhlášky o odmenách\nprávo na odmenu za úkony právnej služby, ktoré vykoná v prospech klienta. Postup, ktorý\nmal podľa sťažovateľov okresný súd zvoliť, bol taký, že v prípade zastupovania viacerých\núčastníkov patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých zastúpených po jej\nznížení o 50 %, pričom takto znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní.\nTento postup zodpovedá zaužívanej súdnej praxi. Okresný súd však podľa sťažovateľov\nsvojvoľne rozhodol bez ohľadu na súdnu prax, platnú judikatúru i rozhodnutia ústavného\nsúdu. Jeho rozhodnutie bolo nesprávne aj v tom, že spoločnosť\n\n, bola\n\nžalovaná ako jeden zo spoluvlastníkov bytového domu, teda tiež patrila k nerozlučnému\nprocesnému spoločenstvu žalovaných. Sťažovatelia tiež uviedli, že proti namietanému\n\n6\n\nuzneseniu okresného súdu podali podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,generálna prokuratúra“) na podanie dovolania generálnym prokurátorom\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“), keďže podľa nich došlo\nk porušeniu zákona.\n8. Sťažovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným ústavnému\nsúdu 19. júna 2019 upresnili, že v petite omylom uvedená sťažovateľka\n\nnie\n\nje sťažovateľkou, keďže právnej zástupkyni sa nepodarilo od nej zabezpečiť plnú moc.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\n\nÚstavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku zaručené v čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu v Senici sp. zn. 9C65/2012-390 z 18. februára 2019 porušené\nboli.\n2. Uznesenie Okresného súdu v Senici sp. zn. 9C65/2012-390 z 18.2.2019 zrušuje\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n7\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia v sume 12146,64 Eur (1 úkon právnej službe je 287,14\neur vychádzajúc zo sumy 11.950 Eur, Pri zastupovaní viacerých osôb sa jeden spoločný\núkon právnej služby zníži o 50 % t.j. 143,57 Eur, prevzatie a príprava zastúpenia 143,57\nEur, 1x paušál 9,80 Eur, sťažnosť na ÚSSR 143,57 Eur, Ix paušál 9,80 Eur +20% DPH =\n368,08 eur x 33 sťažovateľov, t.j. 12146,64 Eur ), ktorú je im Okresnú súd v Senici povinný\nvyplatiť na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Kurucová, s.r.o., do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n10. Ústavný súd dopytom na generálnu prokuratúru zistil, že podnet sťažovateľov\nna podanie dovolania generálneho prokurátora, ktorý smeroval proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu, bol 30. mája 2019 pod č. k. VI/1 Pz 69/19/1000-5 odložený bez\nprijatia ďalších opatrení.\n11. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 339/2019-50 z 10. septembra 2019\npo predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.\n12. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril\nk prijatej sťažnosti a aby uviedol, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 58 ods. 3\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.\n13. Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadril podaním\ndoručeným ústavnému súdu 30. septembra 2019, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu\npridŕža pripojeného stanoviska zákonnej sudkyne vo veci\nz 23. septembra 2019. Zákonná sudkyňa vo veci zopakovala podstatu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, uviedla, že právne úkony vykonané právnou\nzástupkyňou za zastúpených vlastníkov bytov a podielových spoluvlastníkov spoločných\n\n8\n\npriestorov nemožno považovať za spoločné úkony v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky\no odmenách, pretože žalovaní boli v procesnom postavení nerozlučných spoločníkov, podľa\npetitu mali byť zaviazaní na úhradu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Žalobný petit\npritom\n\nvychádzal\n\nz hmotného\n\npráva,\n\nkeďže\n\nspor\n\nsúvisel\n\ns ich\n\npodielovým\n\nspoluvlastníctvom k bytovému domu. Súd pri rozhodovaní vychádzal jednak z vyhlášky,\nz definície spoločenstva obsiahnutej v Občianskom zákonníku a zohľadnil rozhodnutia\niných súdov v obdobných veciach, s ktorými sa stotožnil. Zákonná sudkyňa konkrétne\npoukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23 Co 12/2015 z 24. júla 2017,\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 72/2013 z 30. apríla 2013, z ktorých\nvyplýva, že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých\nspoločníkov, má sa považovať stále za jeden úkon, a nie za spoločný úkon. Taktiež odkázala\nna uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 455/2011-7 zo 6. októbra 2011, ktorým ústavný\nsúd odmietol sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 153/2010-175\nz 13. apríla 2011, ktorý o trovách konania uplatnených účastníkmi tvoriacimi nerozlučné\nspoločenstvo rozhodol rovnako ako okresný súd v tejto veci. Vzhľadom na uvedené\nzákonná sudkyňa zotrváva na svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení.\nPredseda okresného súdu zároveň oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania.\n14. O prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 6\nzákona o ústavnom súde bola listom z 2. októbra 2019 upovedomená aj zúčastnená osoba,\nt. j. žalobca\n\n. Vyjadrenie zúčastnenej osoby bolo ústavnému súdu\n\ndoručené 23. októbra 2019. Zúčastnená osoba zopakovala podstatu súdneho sporu, v ktorom\nsa v postavení žalobcu domáhala odplaty vo výške 11 950 eur s príslušenstvom za užívanie\npozemkov v jej vlastníctve sťažovateľmi, vyjadrila súhlas s napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu o výške trov konania, na ktorých zaplatenie bola zúčastnená osoba\nzaviazaná, a vyjadrila presvedčenie, že napadnutým rozhodnutím okresného súdu nemohlo\ndôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených základných práv a slobôd. Odkázala\nna ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré podľa nej potvrdzujú\nuvedené závery, a zároveň argumentovala aj tým, že zo strany právneho zástupcu\nsťažovateľov došlo k nesprávnemu vyčísleniu hodnoty jedného úkonu právnej služby,\n\n9\n\nprávna zástupkyňa si mala „umelo navýšiť“ svoju odmenu o daň z pridanej hodnoty,\na zároveň uviedla, že skutočnosť, že ústavnú sťažnosť nepodali všetci žalovaní tvoriaci\nprocesné spoločenstvo, tvorí procesnú prekážku zrušenia napadnutého uznesenia okresného\nsúdu.\n15. Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa v lehote 10 dní\nod doručenia výzvy vyjadril k stanovisku zúčastnenej osoby\nz 23. októbra 2019, ako aj k stanovisku okresného súdu z 30. septembra 2019. Zároveň ho\nvyzval, aby ústavnému súd oznámil, či sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\n16. V úvode svojho vyjadrenia, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 13. novembra\n2019, sťažovatelia uviedli, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovatelia\npoukázali na ustálenú rozhodovacou prax súdov aj ústavného súdu, z ktorej podľa nich\nvyplýva, že naopak v porovnaní s tvrdením okresného súdu a zúčastnenej osoby sa na\nprípady nerozlučného spoločenstva aplikuje § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách, pričom\nzákonná sudkyňa sa pri rozhodovaní o výške náhrady trov touto zaužívanou súdnou praxou\nneriadila. Sťažovatelia opakovane poukázali aj skutočnosť, že žalovaný\nvystupoval v konaní ako spoluvlastník bytového domu, a nie ako správca, ako sa to\nnesprávne pri výpočte náhrady trov v namietanom uznesení uvádza. Sťažovatelia v ďalšom\nrozoberajú judikatúru, na ktorú v svojom vyjadrení odkazovala zákonná sudkyňa\na zúčastnená osoba, a argumentujú dôvodmi, prečo sa uvedená judikatúra nevzťahuje\nna tento prípad.\n\nV závere sa sťažovatelia vyjadrili, že na podanej ústavnej sťažnosti\n\nv plnom rozsahu trvajú a odvolávajú sa na jej odôvodnenie.\n17. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred všeobecnými súdmi na strane\nžalovaných vystupovalo celkom 52 osôb, z čoho len 32 žalovaní podali ústavnú sťažnosť,\n20 žalovaných, ktorí ústavnú sťažnosť nepodali, sú v súlade s ustanovením § 33 ods. 1\nzákona o ústavnom súde v postavení zúčastnených osôb, t. j. osôb, ktorí boli účastníkmi\nkonania pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie,\nprijaté opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv\n\n10\n\na slobôd sťažovateľov. Ústavný súd tak podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde\nupovedomil týchto 20 žalovaných, konkrétne\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\no prijatí ústavnej sťažnosti\n\nsťažovateľov na ďalšie konanie, doručil im ústavnú sťažnosť a poskytol lehotu\nna vyjadrenie.\n18.\n\nMožnosť vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti využila\n\na\n\n, ktoré v podstate zhodne uviedli, že s ústavnou sťažnosťou súhlasia a sú toho\nnázoru, že aj ich základné práva boli napadnutým rozhodnutím okresného súdu porušené.\nZvyšné zúčastnené osoby menované v bode 16 tohto uznesenia buď svoje právo na\nvyjadrenie nevyužili, alebo sa ústavnému súdu nepodarilo doručiť im oznámenie na súdu\nznámu adresu.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n\n11\n\n22. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n23. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n24. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n25. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n26. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n27. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\n\n12\n\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n29. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n30. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži\no 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n31. Podstatou sťažnosti sťažovateľov je tvrdenie, že napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu č. k. 9 C 65/2012-390 z 18. februára 2019 došlo k porušeniu sťažovateľmi\noznačených základných práv a slobôd, keďže okresný súd mal v rozpore z ustálenou\njudikatúrou všeobecných súdov nesprávne posúdiť výšku nároku sťažovateľov na náhradu\ntrov konania, v ktorom boli úspešní. Okresný súd podľa nich postupoval arbitrárne, keď\njednotlivé úkony právnej služby právnej zástupkyne sťažovateľov nepovažoval za spoločný\núkon, pri ktorom sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 % a následne násobí počtom\nzastúpených osôb, ale považoval ich len za jeden úkon právnej služby, pri ktorom\nneaplikoval ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách. Sťažovatelia navyše namietali,\nže uvedené rozhodnutie okresného súdu je aj vecne nesprávne, keďže žalovaný\n, nevystupoval v konaní ako správca bytového domu, ale ako jeden\nzo spoluvlastníkov bytového domu, teda člen nerozlučného spoločenstva.\n32. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\n\n13\n\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n33. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným\nsúdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len\nv prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis\nmutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n34. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách pri\nvýpočte trov právneho zastúpenia sťažovatelia na jednej strane a odporca a zúčastnená\nosoba na strane druhej argumentujú najmä judikatúrou všeobecných súdov.\n35. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách sa základná sadzba tarifnej odmeny\nznižuje o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\nS účinnosťou do 31. mája 2009 bolo uvedené upravené v ustanovení § 13 ods. 3 vyhlášky\no odmenách, pričom základná sadzba tarifnej odmeny sa pri spoločných úkonoch znižovala\no 20 %. Takto znížená sadzba tarifnej odmeny sa v zmysle judikatúry všeobecných súdov\nnásobí počtom zastúpených osôb. Uvedené však neplatí pri uplatňovaní tzv. režijného\npaušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky o odmenách, ktorý sa uplatňuje ku konkrétnemu úkonu\nprávnej služby, a teda nenásobí sa počtom zastúpených osôb (pozri uznesenie Najvyššieho\n\n14\n\nsúdu sp. zn. 5 Sžo 205/2010 z 31. augusta 2010, uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 305/2017 z 3. mája 2017).\n36. Právna úprava § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách (ani predtým § 13 ods. 3\nvyhlášky o odmenách) pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi\nsamostatným a nerozlučným spoločenstvom účastníkov.\n37. V jednej línii rozhodovacej činnosti všeobecných súdov pri rozhodovaní o výške\nnáhrady trov právneho zastúpenia, ktorú ústavný súd identifikoval, všeobecné súdy\npriznávajú náhradu trov právneho zastúpenia aplikovaním § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách\n(predtým § 13 ods. 3 vyhlášky o odmenách) vo výške zníženej základnej sadzby tarifnej\nodmeny, ktorú následne vynásobia počtom zastúpených osôb bez toho, aby sa zaoberali\npovahou spoločenstva týchto účastníkov (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Cdo 222/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n17 Co 931/2014 zo 16. decembra 2015). V uznesení sp. zn. 3 M Cdo 1/2011 z 20. septembra\n2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nepovažuje skutočnosť, či išlo\no účastníkov, ktorých procesné postavenie malo povahu nerozlučného procesného\nspoločenstva alebo samostatného procesného spoločenstva, za relevantnú, a to z toho\ndôvodu, že trovy svojho zastupovania si hradí každý účastník sám, a to bez ohľadu\nna povahu procesného spoločenstva, v ktorom vystupuje.\n38. V rozhodovacej činnosti všeobecných súdov sa však objavuje aj prístup, ktorý\nv prejednávanej veci zvolil okresný súd v napadnutom uznesení. V týchto prípadoch\nvšeobecné súdy nepovažovali úkony právnej služby advokáta za spoločné úkony v zmysle\n§13 ods. 2 vyhlášky o odmenách v prípadoch nerozlučného spoločenstva účastníkov.\nPri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných\nspoločníkov, ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať\nna každého, kto vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, rozhoduje sa o nich\nv jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako\n(priaznivo alebo nepriaznivo). Podľa tejto judikatúry aj keď advokát robí určitý úkon\nv mene viacerých spoločníkov v nerozlučnom spoločenstve, má sa považovať stále za jeden\n\n15\n\núkon, a nie za úkon spoločný (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23 Co 12/2015\nz 27. apríla 2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co72/2013 z 30. apríla\n2013). Uvedený postup všeobecného súdu pri výpočte trov právneho zastúpenia potvrdil\naj ústavný súd, keď v uznesení č. k. II. ÚS 455/2011-7 zo 6. októbra 2011 preskúmal\nnapadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 153/2010-175 z 13. apríla 2011,\nv ktorom Krajský súd v Prešove vychádzal z rovnakého právneho záveru, že ustanovenie\n§ 13 ods. 3 vyhlášky o odmenách (znenie účinné do 31. mája 2009, pozn.) sa nevzťahuje\nna nerozlučné spoločenstvo, ale len na spoločenstvo samostatné. Krajský súd uviedol, že\nžalovaní v posudzovanej veci vystupovali v nerozlučnom spoločenstve, a preto ak advokát\nrobil určitý úkon v mene žalovaných, je potrebné ho považovať za jeden úkon, a nie za úkon\nspoločný. Ústavný súd v tomto prípade ústavnú sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 455/2011-7\nzo 6. októbra 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keďže dospel k záveru, že uvedený\nvýklad ustanovení právnych predpisov zo strany všeobecného súdu nemožno označiť\nza ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení.\n39. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený\nposudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej\n(obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010), usmerňovať vývoj judikatúry všeobecných\nsúdov z hľadiska správnosti výkladu a uplatňovania zákonov (za podmienky rešpektovania\njeho ústavnej konformity) alebo zjednocovať judikatúru všeobecných súdov (napr.\nI. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05).\n40. Okresný súd v napadnutom uznesení č. k. 9 C 65/2012-390 z 18. februára 2019\nneprisvedčil námietke žalobcu o tom, že predmetom konania bolo určenie práva\nk nehnuteľnosti. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy (konkrétne 11 950 eur), preto\npostup vyššieho súdneho úradníka, ktorý rozhodoval o výške náhrady trov právneho\nzastúpenia, keď vypočítal základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa žalovanej sumy, bol\npodľa okresného súdu správny. Okresný súd sa však nestotožnil s aplikáciou § 13 ods. 2\nvyhlášky o odmenách na prípad sťažovateľov (žalovaných v konaní), ktorí vystupovali\n\n16\n\nv postavení nerozlučných spoločníkov. Okresný súd uviedol, že to vyplynulo\n\npriamo\n\nz obsahu žaloby aj žalobného petitu, v zmysle ktorého mali byť všetky žalované subjekty\nzaviazané na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne, ako aj zo spôsobu\nzastupovania žalovaných právnou zástupkyňou, ktorá každý úkon vykonala vždy len raz\ns pôsobnosťou pre každého jedného žalovaného, bez potreby ďalšej špecifikácie vo vzťahu\nk jednotlivým žalovaným. Nerozlučné spoločenstvo nebolo založené žalobou, žalobný petit\nvychádzal z hmotného práva. Žalovaná suma mala predstavovať bezdôvodné obohatenie\nžalovaných z dôvodu neplatenia odplaty za zákonom zriadené vecné bremeno\nk nehnuteľnostiam v ich spoluvlastníctve. V takom prípade tak podľa okresného súdu\nnebolo možné požadovať náhradu trov konania za právne úkony vykonané v prospech 44\nžalovaných, ale len za právne úkony vykonané v prospech dvoch subjektov. Jeden\nv prospech spoluvlastníkov bytového domu v postavení nerozlučného spoločenstva a jeden\nv prospech správcu domu. Na rozdiel od výšky trov právneho zastúpenia, ktoré vypočítal\nvyšší súdny úradník, keď na prípad sťažovateľov aplikoval ustanovenia § 13 ods. 2\nvyhlášky o odmenách (pri žalovanej sume 11 950 eur, trovy právneho zastúpenia v sume\n56 937,25 eur v konaní pred súdom prvej inštancie a trovy právneho zastúpenia v sume\n15 181,15 eur v konaní pred odvolacím súdom), tak okresný súd priznal sťažovateľom ako\núspešným žalovaným v konaní náhradu trov právneho zastúpenia (pri žalovanej sume\n11 950 eur) v sume 2 316,73 eur za konanie pred súdom prvej inštancie a v sume 710,30 eur\nza odvolacie konanie.\n41. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne\ntýmto súdom. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie\nvšeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla\ndosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(IV. ÚS 248/08, II. ÚS 536/2018).\n42. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel ústavný súd\nk záveru, že odôvodnenie tohto uznesenia v okolnostiach konkrétneho prípadu nejaví\n\n17\n\nznámky arbitrárnosti alebo svojvôle. Ústavný súd vzal na vedomie existenciu rôznej\njudikatúry pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia a aplikácii §13 ods. 2\nvyhlášky o odmenách, avšak zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou zjednocovať judikatúru\nvšeobecných súdov. Okresný súd svoj záver logicky a presvedčivo odôvodnil, pričom vzal\ndo úvahy účelnosť a spôsob realizovania jednotlivých úkonov právnej pomoci zo strany\nadvokáta. Dôvody, pre ktoré niektoré z úkonov právnej pomoci nepovažoval za účelne\nvynaložené, okresný súd náležite uviedol. Bez toho, aby sa ústavný súd priklonil k jednej\nz uvedených línií rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, konštatuje, že v danej veci išlo\no rozhodovanie o trovách konania, ktoré prislúcha najmä všeobecným súdom, a v tejto\nkonkrétnej veci ústavný súd neidentifikoval žiadne extrémne vybočenie z interpretácie alebo\naplikácie príslušných ustanovení zákona, ktoré by v tejto veci mohli dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer.\n43. Čo sa týka námietky sťažovateľov, že okresný súd náhradu trov aj tak\nnevypočítal správne, keď správcu bytového domu nepovažoval taktiež za spoluvlastníka\nbytového domu, a teda účastníka nerozlučného spoločenstva, ale pri výpočte náhrady trov\nho považoval za samostatného účastníka, ústavný súd pripomína, že nemá zásadne\noprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96,\nIII. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Ak teda okresný súd nesprávne posúdil\npostavenie správcu domu ako samostatného účastníka konania, hoci bol súčasťou\nnerozlučného spoločenstva, pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia žalovaných by to\nznamenalo, že priznal rovnako. Pri zastupovaní dvoch účastníkov sa totiž základná sadzba\ntarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách znížená o 50 % vynásobí počtom\núčastníkov, v tomto prípade dvomi, čo v konečnom výsledku znamená, že pri zastupovaní\ndvoch účastníkov sú trovy právneho zastúpenia rovnaké ako pri zastupovaní jedného.\n\n18\n\n44. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu nedošlo vo svetle námietok sťažovateľov k porušeniu namietaného\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n45. Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti zároveň namietajú, že napadnutým\nuznesením okresného súdu bolo porušené ich základné právo podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nktoré upravuje rovnosť účastníkov v konaní. Porušenie tohto základného práva odôvodnili\nsťažovatelia tým, že ich ústavným právom je, aby mali možnosť sa vyjadriť ku všetkým\ntvrdeniam a argumentáciám žalobcu, pričom toto právo im okresný súd odoprel napadnutým\nuznesením, v ktorom im nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dve vyjadrenia\nk vyjadreniam žalobcu. Toto tvrdenie považuje ústavný súd samo osebe za rozporuplné,\nkeďže z neho vyplýva, že sťažovatelia sa k vyjadreniam žalobcu vyjadrili, teda táto\nmožnosť im súdom odopretá nebola. Postup súdu, ktorý vyhodnotil dva právne úkony\nsťažovateľov v konaní ako neúčelné, svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil a za tieto\ndva právne úkony nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nepovažuje ústavný súd\nvo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na rovnosť v konaní\nza taký, ktorý by bol spôsobilý porušiť v okolnostiach tohto prípadu toto základné právo\nsťažovateľov.\n46. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu sťažovatelia v odôvodnení svojej\nsťažnosti neuviedli žiadnu argumentáciu. Ústavný súd nespochybňuje, že v okolnostiach\ntohto prípadu by mohlo byť porušenie základného práva sťažovateľov na majetok\nv príčinnej súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu. No sťažovatelia dôvodia\nvo svojej sťažnosti nezákonnosťou a svojvoľnosťou napadnutého uznesenia okresného\nsúdu, v ktorom vidia porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivý\nsúdny proces, a keďže ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu uvedených práv\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nokresného\n\nsúdu\n\nnedošlo,\n\nbez\n\nrelevantnej\n\nargumentácie\n\nsťažovateľov vo vzťahu k základnému právu na majetok nemohol dospieť k záveru o jeho\nporušení.\n\n19\n\n47. Ústavný súd je v zmysle § 45 zákona o ústavnom súde návrhom (sťažnosťou)\nviazaný. Citované ustanovenie pritom vo svojej judikatúre stabilne interpretuje ako\nviazanosť petitom sťažnosti (napr. IV. ÚS 106/2013, II. ÚS 643/2013, II. ÚS 256/2018,\nIII. ÚS 131/2018). Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti považuje\nnamietané porušenie tých práv, ktoré sťažovatelia nepremietli do petitu ústavnej sťažnosti\nvo vzťahu ku konkrétnemu porušovateľovi, len za súčasť ich právnej argumentácie.\n48. Ústavný súd preto rozhodol tak, že ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie\nzákladných práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 20 ústavy,\na práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nuznesením okresného súdu č. k. 9 C 65/2012-390 z 18. februára 2019 nevyhovel.\n49. Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľov obsiahnutými v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:413443e6-07fd-403a-b997-7d54b0872e4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1"}, {"guid": "ussr:9075a234-3bfc-4885-af5d-74a1710e554b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2018 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.131.2018.1"}, {"guid": "ussr:ac36d668-692e-44e1-bb3f-e542663c9b5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1"}, {"guid": "ussr:4dfbe39b-1baf-4721-8f12-30e554cc0b07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 643/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 643/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4dfbe39b-1baf-4721-8f12-30e554cc0b07"}, {"guid": "ussr:fbda59b6-b980-40db-a7b5-55a491cf6a8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbda59b6-b980-40db-a7b5-55a491cf6a8a"}, {"guid": "ussr:08c3b532-4096-4710-ad19-8c3240121d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08c3b532-4096-4710-ad19-8c3240121d67"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "684aae62-c4cd-4dba-99cb-45bbc3cb189f:e5d1e249-cfd1-4f8f-a7ea-2c572bb5e102", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2612202600.2", "spisova_znacka": "24Co/4/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/4/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2612202600.2"}, {"guid": "919d0940-83b2-4331-b73b-3b340459c2c8:25f65d54-5e06-4f9c-bb21-51a94ef15420", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/12/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/12/2015 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/919d0940-83b2-4331-b73b-3b340459c2c8:25f65d54-5e06-4f9c-bb21-51a94ef15420"}, {"guid": "9652d2a2-d724-4e49-9b14-10673981999c:eb244847-ea5a-45e5-ac0c-58d54e9e463c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3214200349.1", "spisova_znacka": "17Co/931/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/931/2014 z 18. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3214200349.1"}, {"guid": "f5987680-2baf-4dc1-953a-9d0b8ebacf01:9904bd23-789d-4c64-92e0-c6991aeaf710", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8512201483.1", "spisova_znacka": "5Co/72/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/72/2013 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512201483.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5e66fe31-ce93-470b-858f-3078c39eb487", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.39.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 39/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 39/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.39.2026.1"}, {"guid": "ussr:65cd744d-2472-4c2d-84ae-3080bf163a94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.311.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.311.2025.1"}, {"guid": "ussr:5c1d8991-feab-40f4-baf4-b830439a55bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.607.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 607/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 607/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.607.2024.1"}, {"guid": "ussr:f68a060f-2f71-4e61-b3a0-a363c61a9641", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.580.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 580/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 580/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.580.2024.1"}, {"guid": "ussr:4619729d-4cf9-4622-ba5e-431863143337", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.122.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.122.2024.1"}, {"guid": "ussr:ad20e768-b1fb-4d78-bed3-86faba37ccb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.39.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 39/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 39/2024 z 24. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.39.2024.1"}, {"guid": "ussr:6f7bc413-a5d2-433f-8be1-965c46ce8751", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.472.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 472/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 472/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.472.2023.1"}, {"guid": "ussr:ee4f4418-cf60-41dc-887b-b9785b7dfdb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.418.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 418/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 418/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.418.2023.1"}, {"guid": "ussr:0feaf07c-b0b7-4513-aac6-ceb352644a05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.91.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.91.2023.2"}, {"guid": "ussr:3663083c-035f-44c9-9ebb-fdfd1273759d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 310/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 310/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2"}, {"guid": "ussr:bd8b06c1-25ee-41dc-ab7d-965adaaed125", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.345.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 345/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.345.2022.1"}, {"guid": "ussr:85d7c5e3-436a-4641-bc8b-5fc5f6b23e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1"}, {"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}, {"guid": "ussr:566990b0-e62a-43f4-9a43-4bb5db5f641a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.284.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.284.2021.1"}, {"guid": "4bee1700-a2aa-4256-b10a-36564169d231:f2a9f182-ca5e-4fa6-838a-1246b35d4641", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1", "spisova_znacka": "5CdoGp/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoGp/1/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1"}]}