{"guid": "ussr:6248361e-8878-41c9-8df3-4c0bab814487", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 337/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6248361e-8878-41c9-8df3-4c0bab814487", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 337/2019-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana\n(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 24 CoP 41/2018-131 a sp. zn. 24 CoP 42/2018 z 25. októbra 2018 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti sťažovateľa\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 P 136/2018-42 z 25. júna 2018\na uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 CoP 41/2018-131\na sp. zn. 24 CoP 42/2018 z 25. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľ je otcom dvoch maloletých detí, a to dcéry\nv roku\n\n, a syna\n\nsúhlasu\n\nodsťahovala\n\n, narodeného v roku\nz\n\ndo\n\n, narodenej\n\n, s ktorými sa matka detí bez jeho\n\nobce\n\n.\n\nAko zo sťažovateľom priložených príloh vyplýva, na Okresnom súde Bratislava I prebieha\nkonanie pod sp. zn. 3 P 235/2016 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv\na povinností rodičov k maloletým deťom.\nÚprava práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas do rozvodu bola\nupravená rozsudkom okresného súdu č. k. 15 P 227/2014-3535 zo 17. júna 2016 v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom č. k. 15 P 227/2014-363 zo 17. júna 2016 a v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 3 Cop 29/2016-630 z 23. júla 2017. Tieto rozhodnutia napadol\nsťažovateľ\n\nústavnou\n\nsťažnosťou\n\nna\n\nústavnom\n\nsúde,\n\nktorý\n\nju\n\nuznesením\n\nč. k. IV. ÚS 400/2018-53 z 12. júla 2018 odmietol z dôvodu nedostatku právomoci\nvo vzťahu k uzneseniu okresného súdu a pre oneskorenosť vo vzťahu k uzneseniu krajského\nsúdu.\n\n2\n\n3.\n\nNa\n\nnávrh\n\nmatky\n\nrozhodol\n\nokresný\n\nsúd\n\nnamietaným\n\nuznesením\n\nč. k. 15 P 136/2018-42 z 25. júna 2018 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil\nstyk otca s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 3 P 235/2016 vo veci samej, t. j. o rozvod a úpravu\nrodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Okresný súd neodkladným\nopatrením upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi tak, že sťažovateľ je oprávnený\nstretávať sa s deťmi každý párny týždeň od piatku 17.00 h do nedele 17.00 h, čím došlo\nk zmene rozsudku okresného súdu č. k. 15 P 227/2014-3535 zo 17. júna 2016 v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom č. k. 15 P 227/2014-363 zo 17. júna 2016 a v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 3 Cop 29/2016-630 z 23. júla 2017 v časti výroku o úprave styku otca\ns maloletými deťmi. V zmysle namietaného neodkladného opatrenia okresného súdu bol\notec povinný si deti vyzdvihnúť a následne odovzdať pred bytom matky.\n4. Okresný súd tiež na návrh matky rozsudkom č. k. 15 P 20/2018-68\nz 29. mája 2018 rozhodol o udelení súhlasu matke, ktorý nahradzuje súhlas otca\n(sťažovateľa) k podaniu žiadosti o zápis maloletého\n\ndo Základnej školy,\n\n. Po odvolaní sťažovateľa vo veci rozhodol krajský súd\nuznesením č. k. 24 CoP 24/2018-197 z 25. októbra 2018 tak, že rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 P 136/2018-42 z 25. júna 2018, ktoré je\nnamietané v tejto ústavnej sťažnosti a ktorým okresný súd neodkladným opatrením upravil\nstyk sťažovateľa s jeho maloletými deťmi, podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní rozhodol\nkrajský súd namietaným uznesením č. k. 24 CoP 41/2018-131 a sp. zn. 24 CoP 42/2018\nz 25. októbra 2018 tak, že úpravu styku sťažovateľa s maloletými deťmi zmenil. Sťažovateľ\nje podľa neho oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku\n14.00 h, keď si deti prevezme v\n\na\n\n, do nedele 14.00 h, keď je zasa\n\npovinný deti odovzdať matke v mieste svojho bydliska v\n\n. Okrem uvedeného\n\nje otec (sťažovateľ) oprávnený stretávať sa s deťmi aj každý prvý nepárny týždeň každého\nnepárneho kalendárneho mesiaca od piatku 14.00 h do nedele 14.30 h, k prevzatiu detí má\ndôjsť v\n\na\n\na k odovzdaniu detí má dôjsť v bydlisku matky v\n\n3\n\n.\n\nZároveň bol neodkladným opatrením upravený styk sťažovateľa s maloletými deťmi počas\nvianočných a veľkonočných sviatkov a letných prázdnin opäť tak, že deti si sťažovateľ\nprevezme v bydlisku matky v\n\na odovzdá ich vo svojom bydlisku v\n\n.\n\n6. Namietané porušenie čl. 41 ods. 1, čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru\nsťažovateľ odôvodňuje tým, že všeobecné súdy nezákonne obmedzili právo detí\nna starostlivosť od otca a právo otca na starostlivosť o deti „na 4 dni/mesiac, resp. reálne\n2 dni/mesiac, čo je zníženie starostlivosti otca o deti o 73% (resp. zníženie o 11 dní/mesiac)\noproti dovtedy 3,5 roka realizovanej striedavej osobnej starostlivosti 15 dní/mesiac.“.\nTým, že je otec (sťažovateľ) povinný si deti prevziať v mieste vzdialenom 350 km\nod miesta bydliska, respektíve od miesta, kde predtým bývala celá rodina, sťažovateľ\nnemôže 2 pracovné dni v mesiaci pracovať, respektíve nájsť si adekvátne zamestnanie,\na pritom on sám túto vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nevytvoril. Takisto musí\nsťažovateľ znášať aj časovú a finančnú náročnosť preberania detí vo vzdialenom bydlisku\nmatky.\n7. Porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 1, čl. 19 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ aj v tom, že rozhodnutiami všeobecných\nsúdov došlo k „drastickému a nezákonnému obmedzeniu kontaktu detí s otcom, resp.\notca s deťmi“, čo spôsobuje vážne narušenie citových väzieb a vzťahov. Sťažovateľ\nako otec sa pre deti stáva nedôveryhodným, dochádza k narušeniu vzťahov aj s ďalšími\npríbuznými na strane otca, narúša sa vzťah detí k sociálnemu prostrediu, kde otec býva,\nsťažovateľ ako otec je vylúčený zo vzdelávacieho procesu syna\n\n, ktorého vychovával\n\nbilingválne (slovensky a nemecky). Tieto rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými došlo\npodľa sťažovateľa k nezákonnému obmedzeniu jeho styku s deťmi, prispeli k negatívnemu\na vážnemu narušeniu súkromného života sťažovateľa, keďže sa mu rozpadol vzťah\ns partnerkou. Tieto rozhodnutia paralyzovali aj jeho pracovný život, keďže kvôli rozsudku\nsp. zn. 3 CoP 29/2016 a 3 CoP/30/2016 z 23. júla 2017 sa s deťmi mohol stretávať každú\npárnu stredu, teda musel celý pracovný deň precestovať. Aj napadnuté neodkladné opatrenie\nspôsobuje, že sťažovateľ nemôže pracovať 2 pracovné dni v mesiaci, keďže musí cestovať\nna účely prevzatia detí. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na judikatúru Ústavného\n\n4\n\nsúdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 153/16 z 26. júla 2016 a sp. zn. I. ÚS 955/15\nzo 14. marca 2017, z ktorých zdôraznil hlavne záver, že dieťa má právo udržiavať\npravidelný osobný kontakt s rodičmi, že rodičia majú právo zásadne rovnakou mierou sa\npodieľať na starostlivosti a výchove dieťaťa a je nespravodlivé, aby jeden z rodičov\nprofitoval z nezákonného premiestnenia dieťaťa do 200 km vzdialeného miesta.\n8. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti opísal, ako sa vyvíjala úprava jeho styku\ns deťmi v období posledných 4,5 roka, zdôraznil, že posledné nezákonné a protiústavné\nrozhodnutia ho obmedzujú aj časovo, aj finančne, sú vo vzťahu k nemu nerealizovateľné,\na preto zastáva názor, že porušujú jeho základné ľudské práva, a za spravodlivú by\npovažoval takú úpravu, pri ktorej by si matka deti preberala v mieste jeho bydliska\nv\n\n.\n9. V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sťažovateľ uviedol, že súd druhej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodnutí\nlegislatívu ani aktuálne platnú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky v plnom\nkontexte. Prejavil presvedčenie, že cestovanie medzi bydliskami nie je v záujme detí,\na poukázal najmä na skutočnosť, že túto vzdialenosť vedome a bezdôvodne vytvorila matka\ndetí.\n10. Vzhľadom na to, že namietanými rozhodnutiami súdov o nariadení neodkladného\nopatrenia, ktoré obmedzili styk sťažovateľa s deťmi, došlo k závažnému zásahu do jeho\npráva a práva jeho detí na súkromie a rodinný život, práva na spravodlivý súdny proces,\nnarušili sa rodinné putá a väzby a citové vzťahy medzi nimi, nevynímajúc finančnú ujmu\na ujmu v pracovnej sfére sťažovateľa, uplatnil si sťažovateľ aj primerané finančné\nzadosťučinenie za porušenie svojich práv, a to vo výške 900 eur. Táto suma pozostáva\nz nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur, čo má približne zodpovedať symbolickej sume\n100 eur za každý mesiac doby platnosti nezákonne nariadeného neodkladného opatrenia,\na z majetkovej ujmy vo výške 400 eur, čo má zodpovedať symbolickej sume 10 eur\n\n5\n\nza každý deň nemožnosti pracovať v pracovné dni z dôvodu nezákonného neodkladného\nopatrenia.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nUznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/41 a 42/2018-131 zo dňa 25.10.2018\na Uznesením Okresného súdu v Poprade č. k. 15P/136/2018-42 zo dňa 25.6.2018 porušené\nbolo.\n3. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 8\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 41 ods. 1 Ústavy SR\nUznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/41 a 42/2018-131 zo dňa 25.10.2018\na Uznesením Okresného súdu v Poprade č. k. 15P/136/2018-42 zo dňa 25.6.2018 porušené\nbolo.\n4. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 8\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR\nUznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/41a42/2018-131 zo dňa 25.10.2018\na Uznesením Okresného súdu v Poprade č. k. 15P/136/2018-42 zo dňa 25.6.2018 porušené\nbolo.\n5.Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/41a42/2018-131 zo dňa\n25.10.2018 a Uznesenie Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/136/2018-42 zo dňa 25.6.2018\nsa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.\n6. Krajský súd v Prešove je povinný do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľa v sume\n900,- €.\n7. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 346,62 € (2 x á 163,50 € prevzatie a príprava, ústavná sťažnosť\na režijný paušál 2 x á 9,81 €) do 30 dní od dňa doručenia tohto nálezu...“\n\n6\n\n12. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorého funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 3 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nbola vec pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi a v zmysle čl. II bodu 3\npísm. b) bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová\n(predsedníčka senátu), Ivan Fiačan a Mojmír Mamojka.\n13. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 337/2019-17 z 10. septembra 2019\npo predbežnom prerokovaní prijal ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\nnamietaným uznesením krajského súdu č. k. 24 CoP 41/2018-131 a sp. zn. 24 CoP 42/2018\nz 25. októbra 2018 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnú sťažnosť\nodmietol pre nedostatok právomoci (vo vzťahu k namietanému porušeniu práv uznesením\nokresného súdu č. k. 15 P 136/2018-42 z 25. júna 2018) a pre zjavnú neopodstatnenosť\n(vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru).\n14. Ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti vyzval predsedníčku krajského súdu,\naby sa vyjadrila k prijatej ústavnej sťažnosti a uviedla, či súhlasí s tým, aby ústavný súd\npodľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.\n15. Predsedníčka krajského súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila v písomnom\nstanovisku, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. októbra 2019. Uviedla, že „Vo veci\nvedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 24CoP/41/2018, 24CoP/42/2018 odvolací\nsúd konal v medziach svojej právomoci. Jeho úvahy napísané v dôvodoch rozhodnutia\nz 25.10.2018 vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, majúce oporu v obsahu spisového\nmateriálu. V dôvodoch rozhodnutia sú obsiahnuté také skutočnosti skutkového i právneho\nposúdenia veci, aké sú žiadané aplikáciou ust. § 2 ods. 1 CMP, § 220, § 236 CSP. Opätovne\nsa žiada poukázať na obsah uznesenia Krajského súdu v Prešove 24CoP/41/2018,\n\n7\n\n24CoP/42/2018-131 z 25.10.2018 i pripájané vyjadrenie predsedníčky senátu JUDr. Elišky\nWagshalovej.\nSťažovateľom vyjadrený prejav nespokojnosti s napadnutým rozhodnutím je potrebné\nhodnotiť aj tak, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka konania. Potrebou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne.\nPodľa nášho názoru v predmetnej veci postup odvolacieho súdu i obsah jeho\nrozhodnutia je zákonný a preskúmateľný. Niet preto dôvodu na vyslovenie porušenia\nzákladných práv, ktorého sa domáha sťažovateľ.“. Predsedníčka navrhla, aby bola ústavná\nsťažnosť ako zjavne neopodstatnená zamietnutá, a zároveň vyjadrila súhlas, aby ústavný súd\npodľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania.\nV priloženom vyjadrení predsedníčka senátu 24 CoP JUDr. Eliška Wagshalová\nupriamila pozornosť ústavného súdu najmä na bod 15 napadnutého uznesenia, z ktorého\npodľa nej nemožno vyvodiť, že by bol sťažovateľ obmedzený v starostlivosti o maloleté deti\nv porovnaní s rozsahom styku podľa právoplatného rozsudku, ako to tvrdí. Odvolací súd\nzároveň rozdelil zaťaženie spojené s cestovaním v súvislosti s preberaním a odovzdávaním\ndetí medzi oboch rodičov. Úvahy odvolacieho súdu premietnuté v odôvodnení napadnutého\nuznesenia podľa nej vychádzajú z konkrétnych faktov prípadu, sú logické a majú oporu\nv obsahu spisového materiálu. Vzhľadom na uvedené napadnutým uznesením nemohlo\npodľa predsedníčky senátu dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa.\n16. O prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 6\nzákona o ústavnom súde bola listom z 2. októbra 2019 upovedomená aj zúčastnená osoba,\nteda matka maloletých detí\n\n. Ústavnému súdu bolo 24. októbra 2019\n\ndoručené jej vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sťažovateľ nerešpektuje žiadnu úpravu styku\ns maloletými deťmi, ako ju nariadi súd. Opísala správanie sťažovateľa, ktorý mal bez jej\nsúhlasu prihlásiť syna\ndo školy v\n\ndo základnej školy v\n\n, hoci už bol prihlásený\n\n, po odovzdaní detí v rámci letných prázdnin mal deti v rozpore\n\n8\n\ns úpravou styku zadržiavať dva mesiace, a zdôraznila svoj strach z nevyspytateľného\nsprávania sťažovateľa.\n17. Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa v lehote 10 dní\nod doručenia výzvy vyjadril k stanovisku zúčastnenej osoby\nz 18. októbra 2019, ako aj k stanovisku krajského súdu z 21. októbra 2019. Zároveň ho\nvyzval, aby ústavnému súdu oznámil, či sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania, a poučil ho, že v prípade, ak v stanovenej lehote žiadané stanovisko nebude\nústavnému súdu doručené, bude ústavný súd predpokladať, že sťažovateľ s upustením\nod ústneho pojednávania súhlasí.\n18. Sťažovateľ ústavnému súdu adresoval vyjadrenie nazvané „REPLIKA\nk vyjadreniu matky detí z 18.10.2019“, ktoré bolo doručené 10. novembra 2019. V tomto\nvyjadrení, ktoré bolo doložené 12 prílohami, sťažovateľ detailne popisuje, prečo sú tvrdenia\nmatky maloletých detí v jej stanovisku ústavnému súdu nepravdivé, opisuje skutkové\nokolnosti starostlivosti o deti za posledné mesiace, tvrdí, že matka súd zavádza,\nneodovzdáva mu deti, ktoré už 41 dní nevidel, opisuje, ako v rôznych konaniach sudkyne\nnadržiavali matke maloletých detí. K stanovisku pripojil aj štyri potvrdenia o podaní\ntrestného oznámenia, ktoré na matku v posledných mesiacoch podal z dôvodu marenia\nvýkonu súdneho rozhodnutia.\n19. Ďalším podaním doručeným 13. novembra 2019 zaslal sťažovateľ ústavnému\nsúdu znalecký posudok znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., z odboru psychológie,\nodvetvia klinickej psychológie detí a poradenskej psychológie č. 22/2019 vo veci\nmaloletých detí\n\na\n\n, ktorý bol vyhotovený 12. novembra 2019.\n\nĎalším podaním označeným ako „REPLIKA č. 2 – k vyjadreniu matky detí z 18.10.2019“,\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 17. novembra 2019, sťažovateľ oznámil ústavnému\nsúdu, že matka 15. novembra 2019 opätovne zmarila prevzatie detí sťažovateľom, už 60 dní\ndeti nevidel a nemá možnosť sa s nimi ani telefonicky spojiť, a priložil v tejto veci podané\ntrestné oznámenie. Ani v jednom z uvedených podaní sa sťažovateľ žiadnym spôsobom\nnevyjadril k tomu, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n\n9\n\n20. Odporca výslovne súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, súhlas\nsťažovateľa, ktorý sa k ústnemu pojednávaniu vôbec nevyjadril, v súlade s poučením\n(bod 17) ústavný súd predpokladal, a preto ústavný súd upustil podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom namietaného uznesenia krajského súdu dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n21. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n24. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n25. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n10\n\n26. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n27. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n28. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n29. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie\nkonanie, tvorí namietané porušenie jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 8 ods. 1\ndohovoru rozhodnutím krajského súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol\nupravený styk sťažovateľa s jeho maloletými deťmi. Toto rozhodnutie považuje sťažovateľ\nza nezákonné a neústavné, keďže nerešpektuje legislatívu a aktuálnu judikatúru a nezákonne\nobmedzuje sťažovateľa vo výkone jeho rodičovských práv vo vzťahu k deťom. Namietané\nrozhodnutie malo rovnako negatívne zasiahnuť do práva sťažovateľa na súkromný život,\ndo jeho pracovnej sféry, sťažuje styk otca s deťmi a obmedzuje jeho rozsah najmä z dôvodu\nveľkej vzdialenosti bydliska matky a sťažovateľa, ktorá je 350 km a ktorú zavinila matka.\n30. Z hľadiska argumentácie, ktorú sťažovateľ uviedol vo svojej ústavnej sťažnosti,\npovažoval ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie\nči zrušenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\npristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich\npráv neodkladným opatrením, zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého\n\n11\n\nzásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú\nči zrušujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci\nsústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa\ndo práv a povinností účastníkov konania (spravidla) nezasahuje konečným spôsobom.\nÚstavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch\na k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o vydaní opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho\nvydanie, resp. zrušenie pristupuje len za celkom výnimočných okolností, tak ako to bolo\nzaužívané judikatúrou v súvislosti s posudzovaním predbežných opatrení podľa\nObčianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných\nsúdov o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného\nsúdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého\nprocesu (I. ÚS 50/2019, IV. ÚS 17/2019, I. ÚS 257/2019).\n31. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní\no návrhu na vydanie či zrušenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne\npožiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie či zrušenie neodkladného\nopatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť\nvydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným\nspôsobom odôvodnené.\n32.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npreskúmal\n\nnamietané\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 24 CoP 41/2018-131 a sp. zn. 24 CoP 42/2018 z 25. októbra 2018, ktorým ako súd\ndruhej inštancie rozhodoval o neodkladnom opatrení o úprave styku sťažovateľa s jeho\nmaloletými deťmi. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil odvolaním napadnuté\nuznesenie okresného súdu a styk sťažovateľa s deťmi upravil tak, že sťažovateľ (otec)\nje oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v čase\nod piatku od 14.00 h do nedele do 14.30 h s tým, že si deti prevezme v materskej škole\nv\nv\n\na základnej škole v\n\na odovzdá ich na adrese svojho bydliska\n\n. Sťažovateľ je zároveň oprávnený na styk s deťmi aj každý prvý nepárny\n\ntýždeň každého nepárneho kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 14.00 h do nedele\n\n12\n\ndo 14.30 h s tým, že si deti prevezme v materskej škole v\nv\n\na odovzdá ich v mieste bydliska matky v\n\na základnej škole\n. Uznesenie obsahovalo\n\naj úpravu styku sťažovateľa s deťmi počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov\na letných prázdnin.\nV odôvodnení svojho uznesenia krajský súd v podstatnom uviedol: „8. Otec\nv odvolaní\n\nnamieta,\n\nže\n\nvzhľadom\n\nna\n\npodstatné\n\nzúženie\n\nrozsahu\n\nstyku oproti\n\npredchádzajúcej súdnej úprave môže dôjsť k vážnemu narušeniu citových väzieb medzi\notcom a mal. deťmi. Neexistuje žiaden objektívny dôvod pre obmedzenie starostlivosti otca\no mal. deti počas prázdnin a sviatkov...\n10. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací\nsúd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je\nnepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť\ndruhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom.\nStarostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych,\nale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa.\nV procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.\nPo rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon\nzaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť\n(za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také\nskutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod\nna to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič\ns maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu.\n11. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča\nna výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk\nrodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len\npozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča,\nktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na\nprospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä\nvedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi.“\nKrajský súd taktiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 955/15 zo 14. marca 2017, v zmysle ktorého «... právom oboch rodičov je\n\n13\n\nv zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím\nkorešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je\nrozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu\nmalo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej\nrodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy\nv „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené\nochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne\nskutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané...\nVo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť\nstanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere\nparticipovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho\nvoľnočasových aktivitách.“».\nZ uvedených doktrinálnych záverov krajský súd vyvodil, že „je daná neodkladná\npotreba úpravy styku, ktorý umožní vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej\nstarostlivosti zo strany otca. Je zrejmé, že rodičia maloletých detí sa nedohodli na mieste\nbydliska detí v obci\n\n. Otec vo všetkých súdnych konaniach namieta, že matka\n\ndeťom zmenila bydlisko a odsťahovala ich v úmysle trvalo sa tam zdržiavať do obce\n, ktorá je od miesta, kde bývali na adrese\nvzdialená vyše 300 km bez jeho súhlasu.“. Krajský súd poukázal aj na ďalšie závery\nz citovaného uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 955/15\nzo 14. marca 2017,\n\nktoré\n\nmožno\n\nzhrnúť\n\ntak,\n\nže\n\nje\n\nnespravodlivé,\n\naby\n\nrodič,\n\nktorý protiprávne odviezol dieťa do niekoľko sto kilometrov vzdialeného miesta, z toho\nfakticky profitoval, pokiaľ neboli v konaní ani tvrdené, ani preukázané závažné dôvody\nna takýto krok, ako napríklad ochrana fyzickej integrity dieťaťa alebo rodiča v prípade\ndomáceho násilia, a preto „skutočnosť, že jeden z rodičov protiprávne (jednostranne) zmení\nbydlisko dieťaťa je podstatnou okolnosťou, ktorú je treba zohľadniť pri rozhodovaní, komu\ndieťa zveriť do starostlivosti a pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach styku. Napríklad\nk odovzdávaniu dieťaťa na styk by malo zásadne dochádzať v mieste pôvodného bydliska\ndieťaťa. Pre iné rozhodnutie by mali existovať dostatočne závažné dôvody, ktoré by mali byť\nv súdnom rozhodnutí vysvetlené.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 955/15 zo 14. marca 2017).\n\n14\n\n33. Krajský súd ďalej uviedol: „V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad\npod sp. zn. 15P 20/2018 súd rozsudkom udelil súhlas matke namiesto otca k podaniu\nžiadosti o zápis mal.\n\ndo Základnej školy na ulici\n\n,\n\nnávrh otca zamietol. Tento rozsudok nie je právoplatný, v súčasnosti prebieha odvolacie\nkonanie na tunajšom súde v dôsledku odvolania otca. Z obsahu spisu takisto vyplýva\nskutočnosť, že mal.\n\nod 1.9.2018 navštevuje prvý ročník na ZŠ\n\n.\n15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že doterajšia\núprava styku v čase od stredy do nedele nie je v súčasnosti vzhľadom na skutočnosť,\nže mal.\n\nnavštevuje základnú školu vyhovujúca, pretože by mohla narúšať jeho\n\nškolskú dochádzku, ako aj jeho systematickú prípravu na vyučovanie. Z tohto dôvodu\nodvolací súd zamietol aj návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti.\nOdvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie na rozsah styku mal. detí\ns otcom. Absencia úpravy styku počas prázdnin a sviatkov by oproti doterajšej súdnej\núprave výrazne obmedzila rozsah stretávania sa detí s otcom. Je zrejmé, že obe mal. deti\nmajú s otcom vytvorený silný citový vzťah a akékoľvek jeho obmedzovanie by bolo v rozpore\ns ich najlepším záujmom. Hoci je úprava styku neodkladným opatrením v nevyhnutnej\nmiere, odvolací súd má za to, že vzhľadom na predchádzajúcu súdnu úpravu je potrebné\nnariadením neodkladného opatrenia reagovať na začiatok školskej dochádzky úpravou\nintervalov styku a nie jeho obmedzením. Samotné preberanie a odovzdávanie detí jednému\nrodičovi druhým je pre deti nepríjemná a často u citlivejších detí vyvoláva tieseň. Úlohou\noboch rodičov pri preberaní a odovzdávaní detí je vytvoriť pokojnú atmosféru, ktorá\npomôže deťom tieto pocity prekonať a tešiť sa na ďalšie stretnutie. Rozhodne sem nepatrí\nvyvolávanie strachu políciou, húkačkami a pod.. Odvolací súd vzhľadom na preukázateľný\nrodičovský konflikt týkajúci sa miesta odovzdávania a preberania mal. detí tieto miesta\nvymedzil s uvedením presnej adresy, aby nedochádzalo k rôznym interpretáciám o aké\nmiesto ide a tým aj aby sa eliminoval stres, ktorý táto nejasnosť nepochybne vyvoláva\nv mal. deťoch. Zároveň odvolací súd na oboch rodičov apeluje, aby sa zdržali negatívnych\nprejavov, či animozít voči sebe a tým nevyvolávali u detí, ktoré pochádzajú z ich\nvzájomného vzťahu traumatické zážitky, ktoré ich môžu poznačiť na celý život. Vo svetle\n\n15\n\ncitovaného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky odvolací súd zmenil miesto\nodovzdania mal. detí po ukončení styku tak, aby obaja rodičia boli s výdavkami spojenými\nso stykom otca s mal. deťmi zaťažení rovnomerne a zároveň určil čas odovzdania tak,\naby sa matka s mal. deťmi mohla bez časového stresu prepraviť napr. železničnou dopravou\ndo miesta jej bydliska. Ako kompenzáciu za obmedzenie bežného styku od stredy do nedele\nna piatok až nedeľu v dôsledku kolízie styku so školskou dochádzkou mal.\n\n, odvolací\n\nsúd poskytol otcovi priestor stretávať sa s deťmi každý prvý nepárny víkend raz za dva\nmesiace s tým, že v daný čas je otec po ukončení styku mal. deti odovzdať matke\nv\n\n. Daný časový priestor môže otec s mal. deťmi využiť napríklad na návštevu\n\nstarých rodičov z otcovej strany ako aj ďalšej rodiny, ktorú má v\n\ntak, aby deti\n\nmohli tráviť čas s otcom a zároveň neboli enormne zaťažované cestovaním. Odvolací súd\nponechal v úprave styk počas sviatkov a prázdnin v rozsahu tak, ako bol určený rozsudkom\nvo konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, keďže nevidel dôvod pre zmenu takto\nupraveného styku.“\n34. Po dôkladnom preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu,\naplikujúc pritom princípy a prístup ústavného súdu k posudzovaniu ústavnej súladnosti\nrozhodnutí všeobecných súdov o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne\nupravujú pomery medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ústavný súd konštatuje,\nže rozhodnutie krajského súdu do veľkej miery reflektovalo odvolacie námietky\nsťažovateľa. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na začínajúcu školskú dochádzku\nmaloletého\n\nktorou pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\n\nargumentovala matka, bolo potrebné upraviť styk s otcom, ktorý sa pôvodne začínal stredou\nuprostred pracovného týždňa. Avšak dal za pravdu sťažovateľovi, že obmedzenie jeho styku\ns deťmi, ku ktorému v dôsledku uznesenia okresného súdu došlo, nebolo namieste, a preto\nkrajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, upravil intervaly styku od piatku\n14.00 h až do nedele 14.30 h a skrátenie časového intervalu, ktorý sa pôvodne začínal\nuž v stredu, kompenzoval pridaním ďalšieho víkendu raz za dva mesiace, keď sa sťažovateľ\nmôže s maloletými deťmi stretnúť. Pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy aj závery\ncitovaných rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky a vzdialenosť medzi bydliskami\nsťažovateľa a matky maloletých detí a upravil, že každý párny týždeň pri návrate detí\n\n16\n\ndo miesta bydliska matky si ich matka vyzdvihne v bydlisku sťažovateľa, t. j. v\naby obaja rodičia boli rovnomerne zaťažení výdavkami spojenými so zabezpečením styku\nsťažovateľa s deťmi. Zároveň krajský súd opätovne upravil styk sťažovateľa s deťmi\naj počas vianočných a veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, ktoré bez odôvodnenia\nokresný súd vo svojom uznesení neuviedol a ktoré predstavovali výrazné obmedzenie styku\nsťažovateľa s deťmi.\n35. Ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti zohľadnil osobitú povahu\ninštitútu neodkladného opatrenia a tomu zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený procesný\npostup a rozhodovanie všeobecných súdov. Sťažovateľova argumentácia v jeho ústavnej\nsťažnosti je namierená hlavne na ním vnímanú nespravodlivosť úpravy styku a jeho\nnesúhlas s takouto úpravou. Avšak skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s rozhodnutím\nkrajského súdu, nepostačuje na prijatie záveru, že jeho rozhodnutím skutočne došlo\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd. Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie\nkrajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo svojvôle, ktoré by bolo možné\npovažovať za procesný exces. Krajský súd vzal do úvahy aj judikatúru Ústavného súdu\nČeskej republiky, na ktorú sťažovateľ odkazoval, upravil miesto odovzdania detí pri ich\nnávrate do bydliska matky v prospech sťažovateľa, akceptoval odvolacie tvrdenia\nsťažovateľa, keď kompenzoval zníženie počtu dní počas pracovného týždňa pridaním\nvíkendu v každom nepárnom mesiaci, opätovne upravil styk cez sviatky a prázdniny.\nNavyše keď sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo tým, že krajský súd nezohľadnil pri svojom rozhodnutí\nlegislatívu, v ústavnej sťažnosti ani nenaznačil, k porušeniu akého ustanovenia právneho\npredpisu malo napadnutým rozhodnutím krajského súdu dôjsť. Keďže sťažovateľ svoje\ntvrdenie bližšie nešpecifikoval, nebolo možné zo strany ústavného súdu sa touto námietkou\nzaoberať.\n36. Vzhľadom na uvedené a zdržanlivosť ústavného súdu v otázke posudzovania\nneodkladných opatrení ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom predostreté argumenty\nnedosahujú takú intenzitu, v dôsledku ktorej by bolo možné spochybniť ústavnú\nakceptovateľnosť napadnutého uznesenia. Porušenie čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktorý upravuje\n\n17\n\nprávo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nnamieta len v súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a argumentuje nezákonnosťou a neústavnosťou napadnutého uznesenia krajského\nsúdu. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu\nnedošlo v rámci argumentov sťažovateľa k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, k rovnakému\nzáveru dospel aj vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 8 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\npreto ústavnej sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu, ktorou\nnamietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.1 ústavy a práva podľa čl. 8\nods. 1 dohovoru, nevyhovel.\n37. Predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bolo napadnuté uznesenie\nkrajského súdu č. k. 24 CoP 41/2018-131 a sp. zn. 24 CoP 42/2018 z 25. októbra 2018\no neodkladnom opatrení z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a sťažovateľom\ntvrdenej arbitrárnosti. Ústavný súd preto v závere zdôrazňuje, že posúdenie skutkových\nokolností a tvrdení uvádzaných vo vyjadreniach sťažovateľa a zúčastnenej osoby, ku ktorým\ndošlo po tomto dátume (vrátane sťažovateľom predloženého znaleckého posudku), patrí\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nrozhodujúcich\n\no starostlivosti\n\no maloleté\n\ndeti\n\na v okolnostiach tejto ústavnej sťažnosti neboli pre rozhodnutie ústavného súdu relevantné.\n38. Keďže ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite (návrh\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "predbežné opatrenie", "dieťa-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f5d287f9-8a26-440f-a2dd-9a360a01859f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.257.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 257/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.257.2019.1"}, {"guid": "ussr:a9bf2810-f84a-45cc-826a-86e0443a3125", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.50.2019.1"}, {"guid": "ussr:4a32e372-0300-4b5c-8eff-036b36e24424", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:96ac20d8-a139-4abe-a843-5d24ecf2adfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 400/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 400/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1"}], "citovane_v": []}