{"guid": "ussr:d7d72e75-8a91-4f8e-8218-7f6aefd84d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.313.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 313/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.313.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7d72e75-8a91-4f8e-8218-7f6aefd84d95", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.313.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.313.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.313.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 313/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša\nMaďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom, Popradská 256/80,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava I č. k. 8 K 57/2018-910 zo 4. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\n\npodľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 8 K 57/2018-910 zo 4. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2.\n\nZ ústavnej\n\nsťažnosti\n\na\n\njej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\nokresným\n\nsúdom\n\nje pod sp. zn. 8 K 57/2018 vedené konkurzné konanie (ďalej len „konkurzné konanie“)\nna majetok dlžníka obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej len „dlžník“).\n\n3. Sťažovateľka sa ako akcionár dlžníka s 35,5 % podielom na jeho základnom imaní\nnávrhom zo 17. septembra 2018 a opakovaným návrhom z 15. októbra 2018 domáhala\nvstupu ako intervenienta do konkurzného konania na strane dlžníka.\n4. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že ako väčšinový akcionár dlžníka\nmá záujem ako na „zvrátení procesu likvidácie“ spoločnosti dlžníka, tak aj na „zvrátení\nprocesu konkurzu“ dlžníka. V tomto kontexte uvádza: „Vyhlásením konkurzu na majetok\ndlžníka\n\nktorého sme majoritným akcionárom, bez toho aby sme mali\n\nmožnosť oboznámiť sa s podkladmi a priebehom konkurzného konania, resp. nám naše\npráva boli marené, dochádza k škodám veľkého rozsahu. Postupom súdu sme nemali\nmožnosť v konaní aktívne zvrátiť možné následky – vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.\n... Dôvodom nášho záujmu na výsledku\n\nsporu – konkurzného konania\n\nje predovšetkým fakt, že celý vstup do likvidácie dlžníka a následne do konkurzného konania\nna dlžníka je vykonávaný nezákonne, v rozpore s právnymi predpismi, čo sťažovateľ\nnamietame v iných konaniach a ďalším zákonným spôsobom.\n... Vydaním Uznesenia konkurzného súdu je nám znemožnené aktívne v konkurznom\nkonaní hájiť naše záujmy, ako osoby dotknutej výsledkom konkurzného konania.\n... Uskutočnením konkurzu (ktorý už aj prebieha) dôjde k zániku nášho postavenia\nako akcionára spoločnosti dlžníka, čím nepochybne dôjde aj k zániku nášho postavenia\nv zmysle ustanovení hmotného práva (Obchodný zákonník). Naša spoločnosť tak stratí\nmožnosť uplatňovať voči dlžníkovi svoje práva ako akcionár vyplývajúce z ustanovení\n§ 176a a nasl. Obchodného zákonníka, ako predpisu hmotného práva (napr. právo\n2\n\nna dividendu, právo účasti na valných zhromaždeniach spoločnosti, právo na prevod akcií\ndlžníka a pod.). K tomuto zániku nášho postavenia dôjde bez našej vôle, na základe\nfiktívnych úkonov tretích osôb a ďalšieho nezákonného konania tretích osôb, voči čomu\nsa bránime dostupnými zákonnými prostriedkami. Bude tak nepriaznivo ovplyvnená aj naša\nmajetková podstata ako akcionára dlžníka, ktorý akcie dlžníka eviduje v svojom účtovnom\nmajetku.“\n5. Sťažovateľka namieta, že ako akcionár má právo hájiť svoje akcionárske práva\nv každom konaní, ktoré sa jej akokoľvek dotýkajú. Zároveň je presvedčená, že jej účasťou\nako intervenienta na strane dlžníka bude zabezpečená vyššia miera ochrany práv samotného\ndlžníka, ktorý je v konkurznom konaní, prostredníctvom nezákonne ustanovených členov\norgánov spoločnosti, nečinný.\n6. Sťažovateľka v prospech svojej sťažnostnej argumentácie poukazuje na nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. januára 2011, z ktorého právnych záverov\nvyplýva, že reštriktívna interpretácia pojmu „právny záujem“ v aplikačnej praxi\nnezodpovedá materiálne chápanej podstate ochrany základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie, a teda je z ústavného hľadiska neakceptovateľná.\nTaktiež poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“), a to uznesenie sp. zn. 8 Sžo 172/2010 z 29. júna 2010 a uznesenie\nsp. zn. 2 Cdo 212/2012 z 24. augusta 2012, na ktoré je podľa jej názoru potrebné prihliadať\npri rozhodovaní o jej vstupe ako intervenienta do konkurzného konania na strane dlžníka.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka namieta, že okresný súd „poprel“\njej v ústavnej sťažnosti označené práva, keď rozhodol v rozpore s príslušnými právnymi\npredpismi a skutkovým stavom a aplikoval právne predpisy nevzťahujúce sa na danú vec.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľa podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\n3\n\nSlovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.09.2019\nč. k. 8K/57/2018 - 910, porušené boli .\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Okresného súdu Bratislava I\nzo dňa 04.09.2019, č. k. 8K/57/2018 - 910, a vec vracia Okresnému súdu Bratislava\nI na ďalšie konanie.\nSúd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania, a to odmenu právneho zástupcu\nsťažovateľa JUDr. Vincent Lechman, advokát, Advokátska kancelária Popradská č. 80\nv Košiciach, v zmysle ust. § 11 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. vo výške 415,51 EUR (2 x právny\núkon á 163,33 EUR, 2 x režijný paušál á 9,80 EUR, DPH 20 % vo výške 69,25 EUR, t. j.\nprevzatie a príprava právneho zastúpenia - § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. 655/2004 Z. z.,\npísomné podanie na súd vo veci samej – 13a ods. 1 písm. c) vyhl. 655/2004 Z. z.), ktorú\nje povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I na účet právneho zástupcu sťažovateľa\nJUDr. Vincenta Lechmana, do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n4\n\n12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n\n5\n\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n19. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha\nich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n21. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd\nnepripustením vstupu sťažovateľky do konkurzného konania ako intervenienta na strane\ndlžníka porušil jej v ústavnej sťažnosti označené práva ako väčšinového akcionára dlžníka.\n\n6\n\n23. Ústavný súd v úvode posúdenia veci uvádza, že podľa § 45 zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89\nneustanovuje inak. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd môže rozhodnúť len\no tom, čoho sa navrhovateľ domáha, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa ústavného práva. Vzhľadom na uvedené ústavný súd námietky\nsťažovateľky vzťahujúce sa na vyslovenie porušenia v ústavnej sťažnosti označených práv\npostupom okresného súdu v konkurznom konaní považoval iba za súčasť jej argumentácie,\nvzhľadom na skutočnosť, že v petite ústavnej sťažnosti, koncipovanej kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, absentuje požiadavka vyslovenia porušenia práv postupom okresného\nsúdu v konkurznom konaní a v ústavnej sťažnosti absentuje aj ústavnoprávne relevantná\nargumentácia s tým súvisiaca.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n24. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\npreto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010,\nIV. ÚS 51/2011).\n25. Ústavný súd považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk,\nktoré tvoria ústavnoprávny základ jeho rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n7\n\nzdôrazniť, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa ale podľa čl. 124\nústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa zásadne obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktorých prioritnou úlohou je chrániť\nzákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne názory všeobecného súdu iba v prípade,\nak by bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu svojvoľné, zjavne neodôvodnené,\nresp. ústavne nekonformné. Skutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00,1. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n26. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že je základnou povinnosťou\nsťažovateľky, aby opísala nielen skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok\nna ochranu poskytovanú ústavným súdom, ale uviedla najmä právne argumenty a právne\nposúdenie predloženého sporu. Iba strohé konštatovanie bez ďalšieho nie je dostačujúcim\nodôvodnením, na základe ktorého by ústavný súd mohol a mal preskúmať sťažovateľkou\ntvrdené porušenie ústavou a dohovorom zaručené práva (m. m. I. ÚS 455/2019).\n27. Sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti formulovaná argumentácia „... vedenie\nkonkurzu nám znemožní v budúcnosti uplatňovať akékoľvek nároky... dochádza k škodám\nveľkého rozsahu... celý vstup do likvidácie dlžníka a následne do konkurzného konania\nna dlžníka je vykonávaný nezákonne, v rozpore s právnymi predpismi... Okresný súd\nBratislava I rozhodoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a skutkovým stavom\na aplikoval právne predpisy nevzťahujúce sa na danú vec...“ je vedená výlučne\nvo všeobecnej rovine, čo nezodpovedá požiadavke v zmysle § 123 ods. 1 písm. d) zákona\no ústavom súde, v zmysle ktorého musí ústavná sťažnosť okrem iného obsahovať konkrétne\n8\n\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu\njeho základných práv a slobôd. Uvedené zakladá dôvod aj na odmietnutie ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom\nustanovených náležitostí.\n28. K samotnej podstate porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepripustením\nsťažovateľky ako intervenienta do konkurzného konania na strane dlžníka ústavný súd\npoukazuje na skutočnosť, že tak, ako vyplýva z napadnutého uznesenia, okresný súd\nuzavrel, že sťažovateľka nepreukázala, že má na výsledku konkurzného konania právny\nzáujem. V tejto súvislosti okresný súd v bode 6 napadnutého uznesenia uviedol,\nže sťažovateľka svojím podaním nepreukázala, že by mohla byť rozhodnutím v tejto veci\ndotknutá na svojom hmotnoprávnom postavení akcionára dlžníka, pričom samotné\npostavenie intervenienta nedáva možnosť zvrátiť konkurzné konanie, tak ako to uviedla\nsťažovateľka vo svojom podaní.\n29. Ústavný súd sa v tejto súvislosti oboznámil aj so samotným návrhom\nsťažovateľky na jej vstup do konania zo 17. septembra 2018, ako aj s jej opakovaným\nnávrhom z 15. októbra 2018, ktoré sťažovateľka priložila ako dôkaz k ústavnej sťažnosti.\nSťažovateľka v týchto podaniach argumentovala svojím záujmom na „zvrátení“ procesu\nlikvidácie dlžníka, ako aj záujmom na „zvrátení“ jeho konkurzu a tiež argumentovala\nvo všeobecnosti svojím postavením ako akcionára dlžníka a znemožnením uplatňovania\njej akýchkoľvek nárokov v budúcnosti. Pokiaľ teda okresný súd uzavrel, že sťažovateľka\ntakto nepreukázala právny záujem ako intervenienta na výsledku konkurzného konania,\nnemožno jeho závery považovať za arbitrárne a nemajúce oporu v platnom práve.\n30. V tejto súvislosti je aj poukázanie na závery nálezu ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. januára 2011 zjavne neopodstatnené, keďže v tomto prípade\nnejde o reštriktívny výklad pojmu „právny záujem“, ale o nepreukázanie tohto právneho\nzáujmu na strane sťažovateľky, ktorá tak, ako aj v samotnej ústavnej sťažnosti, argumentuje\nvýlučne vo všeobecnej rovine a skutočnosť, že je akcionárkou dlžníka, neznamená\n9\n\nautomaticky, že disponuje právnym záujmom na výsledku konkurzného konania. Vzhľadom\nna uvedené stráca svoje opodstatnenie aj sťažovateľkou prezentovaná argumentácia\no aplikácii uznesení najvyššieho súdu.\n31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením okresného súdu nie je taká príčinná súvislosť,\nktorá by signalizovala porušenie označených práv a možnosť vyslovenia ich porušenia\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n32. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n33. Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nargumentuje tým, že „stratí možnosť uplatňovať voči dlžníkovi svoje práva ako akcionár\nvyplývajúce z ustanovení § 176a a nasl. Obchodného zákonníka, ako predpisu hmotného\npráva (napr. právo na dividendu, právo účasti na valných zhromaždeniach spoločnosti,\nprávo na prevod akcií dlžníka a pod.)“, je potrebné uviesť, že takto formulované námietky\nnie sú obsahom jej návrhu na vstup do konania zo 17. septembra 2018, ako ani obsahom\njej opakovaného návrhu z 15. októbra 2018, čo zakladá dôvod na odmietnutie týchto\nnámietok podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na ich prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 od. 1 a 48 ods. 2\nústavy napadnutým uznesením okresného súdu\n34. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným právam sťažovateľky\nje potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná tak,\naby sa z nej dalo vyvodiť, ako malo napadnuté uznesenie poškodiť sťažovateľku na týchto\nňou označených právach.\n\n10\n\n35. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala ústavnému súdu ústavnú\nsťažnosť, v ktorej absentuje odôvodnenie, teda adekvátna ústavnoprávna argumentácia,\nrelevantné námietky a prezentovanie súvislostí týkajúcich sa porušenia označených práv\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.\n36. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd\nuž opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08, IV. ÚS 162/2019), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu\na navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. Ústavný súd v tomto ohľade dopĺňa, že napriek\nskutočnosti, že už rozvedené formálne nedostatky sú svojou povahou odstrániteľné, ústavný\nsúd nepristúpil k využitiu fakultatívnej právomoci v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde, keďže by takýto postup, vzhľadom na ústavným súdom predstavené všetky dôvody\nodmietnutia ústavnej sťažnosti, zjavne nemohol privodiť prijatie ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie v zmysle § 5 ods. 5 zákona o ústavnom súde.\n37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa\n§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu\n38. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva\nuplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné\ntvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie\nvo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru\nsa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať\n11\n\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom\n(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131).\n39. Vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k záveru o porušení iného práva\nzaručeného sťažovateľke ustanoveniami dohovoru (čl. 6 ods. 1), ústavný súd odmietol\nako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v časti namietajúcej porušenie\npráva zaručeného čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.\n40. Napokon ani pojatie čl. 1 dohovoru do sťažnostného petitu nemohlo viesť\nk prijatiu ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie, keďže predmetný článok\nako svojich\n\npriamych\n\nadresátov\n\nvníma\n\nzmluvné\n\nstrany\n\ndohovoru\n\ndisponujúce\n\nmedzinárodnoprávnou subjektivitou.\n41. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n42. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie\no nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,\nalebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "intervencia-intervenient", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2dfde9f-c502-4dbf-b47f-7ad666b9a95b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.162.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 162/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 162/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.162.2019.1"}, {"guid": "ussr:bb838014-623f-419e-af6d-084159cb0ae7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.455.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 455/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 455/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.455.2019.1"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:685ba379-711a-461b-a2f6-a8eb99b8ce41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.51.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.51.2022.1"}]}