{"guid": "ussr:5ae9f64f-799d-4ead-a638-73f2a4a1762a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 303/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5ae9f64f-799d-4ead-a638-73f2a4a1762a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 303/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 17 C 254/2015-378 z 28. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra\n2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 254/2015378 z 28. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a ktorou navrhla napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka bola\nžalobkyňou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 C 254/2015, v ktorom sa\nod žalovanej\n\ndomáhala zaplatenia sumy 7 966,35 €\n\ns príslušenstvom. Okresný súd žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom č. k.\n13 Co 316/2017-305 z 18. decembra 2018 potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podala\nsťažovateľka dovolanie, v ktorého závere požiadala o oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 254/2015-332 zo 4. júna 2019 (ďalej len\n„uznesenie zo 4. júna 2019“) sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov\nnepriznal, dôvodiac, že sťažovateľka svoj návrh žiadnym spôsobom neodôvodnila, podala\nlen blanketovú žiadosť, hoci je právne zastúpená. Zároveň v rámci odôvodnenia poukázal\nna obsahu spisu, z ktorého zistil, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanie\nžaloby i poplatok za odvolanie. Ak sa teda v dovolacom konaní domáhala oslobodenia\nod súdnych poplatkov, bolo jej procesnou povinnosťou preukázať, na základe akých\nskutočností sa zmenili je osobné a majetkové pomery oproti konaniu na súde prvej inštancie\na odvolacom súde. Sťažovateľka, nespokojná s posúdením jej návrhu na oslobodenie\nod súdnych poplatkov, podala proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu ústavnú sťažnosť,\nktorá je vedená pod Rvp 1422/2019 (ďalej len „prvá ústavná sťažnosť“).\n\n2\n\n4. Nadväzne okresný súd uznesením č. k. 17 C 254/2015-339 z 9. júla 2019\ndovolacie konanie zastavil, pretože sťažovateľka v súdom určenej lehote nezaplatila súdny\npoplatok za podané dovolanie.\n5. Podaním doručeným okresnému súdu 2. augusta 2019 sťažovateľka opätovne\npožiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a 9. augusta 2019 podala sťažnosť\nproti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo dovolacie konanie zastavené. Sťažnosť\nodôvodnila tým, že podala nový návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože sa\nzmenili jej majetkové pomery, a má právo podať takýto návrh aj opakovane. Zároveň\npoukázala na to, že na ústavnom súde prebieha konanie o jej ústavnej sťažnosti proti\nuzneseniu zo 4. júna 2019, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku. Predostrela názor, že je namieste za danej situácie prerušiť dovolacie konanie\ndovtedy, kým ústavný súd nerozhodne o jej prvej ústavnej sťažnosti.\n6. Okresný súd napadnutým uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie\nod platenia súdneho poplatku za dovolanie (I. výrok), sťažnosť sťažovateľky proti\nuzneseniu o zastavení konania zamietol (II. výrok) a rovnako zamietol i jej návrh\nna prerušenie konania (III. výrok). Návrh sťažovateľky na oslobodenie od súdnych\npoplatkov považoval za nedôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľka síce mala\nprávo podať taký návrh i opakovane, avšak podala ho v čase, keď už vydal uznesenie,\nktorým podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdnych poplatkoch“) dovolacie konanie zastavil. Vysvetlil, že súd v zmysle § 10\nods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch konanie nezastaví len v prípade, ak bola\npodaná žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku (hoc aj opakovaná) „do uplynutia lehoty\nna zaplatenia súdneho poplatku“. Táto lehota však sťažovateľke uplynula 17. júna 2019, t. j.\npredtým, než podala opakovanú žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nPre nezaplatenie poplatku v stanovenej lehote bolo dovolacie konanie zastavené. Okresný\nsúd jej nemohol priznať oslobodenie od súdneho poplatku podľa opakovanej žiadosti,\npretože túto žiadosť podala po lehote na zaplatenie súdneho poplatku, čím nedošlo\n\n3\n\nk splneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 10 ods. 2 písm. e), príp. § 10 ods. 3 zákona\no súdnych poplatkoch.\n6.1 Pokiaľ išlo o odôvodnenie výroku, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky\nzamietnutá, okresný súd uviedol, že vyšší súdny úradník bol viazaný znením § 10 ods. 1\nzákona o súdnych poplatkoch. Ak sťažovateľka nezaplatila na výzvu súdu poplatok\nza dovolanie (po tom ako nebola na základe svojej prvej žiadosti od jeho platenia\noslobodená), nastúpil zákonný následok v podobe zastavenia dovolacieho konania. Okresný\nsúd v tomto smere uviedol, že sťažovateľka mala možnosť v čase, keď ju vyzval\nna zaplatenie poplatku, podať v lehote 10 dní opakovanú a kvalifikovanú žiadosť\no oslobodenie od platenia súdneho poplatku. V tejto lehote tak však neurobila a opakovanú\nžiadosť podala až po zastavení dovolacieho konania.\n6.2 Napokon okresný súd zamietol i návrh sťažovateľky na prerušenie konania,\npretože na to nezistil dôvody. Vyjadril názor, že nie každá ústavná sťažnosť je dôvodom\nna prerušenie konania. Otázka nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorú by mal\nústavný súd riešiť, už totiž nie je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu o zastavení\ndovolacieho konania v intenciách podanej sťažnosti. Ak by ústavný súd rozhodol o porušení\npráv sťažovateľky, okresný súd sa bude otázkou oslobodenia sťažovateľky od platenia\nsúdneho poplatku opakovane zaoberať.\n7. Vzhľadom na to, že o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nebolo dosiaľ\nrozhodnuté, sťažovateľka podáva ústavnú sťažnosť i proti napadnutému rozhodnutiu, keďže\nje postihnuté rovnakou vadou ako uznesenie zo 4. júna 2019. Sťažovateľka považuje postup\nokresného súdu vo veci podaného dovolania za nesprávny a keďže napadnuté uznesenie je\nrozhodnutím konečným, vidí v ňom negatívny následok v podobe porušenia jej práva\nna prístup k súdu, práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\n8. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd mal už pred vydaním prvého uznesenia\no nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zo 4. júna 2019 aplikovať § 128 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\no odstraňovaní vád podania, ktoré nie je podaním vo veci samej a ex offo, ju vyzvať\n4\n\nna doplnenie svojho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, a nie automaticky jej\nžiadosť zamietnuť. Z toho vyvodzuje záver, podľa ktorého sú súdy povinné pristupovať\nk podaniam účastníkov tak, aby títo neboli poškodení na svojich právach len\npre neprimeraný formalizmus súdu alebo dokonca zanedbanie povinností uložených mu\nzákonom. Okresný súd „vydaním napadnutého rozhodnutia celkom arbitrárnym\na svojvoľným postupom bez poučenia a výzvy na doplnenie návrhu na oslobodenie od\nsúdnych poplatkov znemožnil sťažovateľke... dosiahnutie spravodlivého súdneho procesu\nv dovolacom konaní“, čím porušil jej práva.\n9. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu\nboli porušené jej v záhlaví označené práva, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie, priznal je primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 €\na náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky\n\n5\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a\n§ 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou\nosobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní\nodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n17. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\n\n6\n\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07),\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n18. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok\nsplatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd\npodľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote\ndesiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,\nsúd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve\npoučený.\n19. Podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie\npoplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho\npoplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd\nvyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku\nv takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.\n20. Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch prvoinštančný súd zruší\nuznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok\nzaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2.\nPrvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj\nvtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu3f) a správca v ňom pokračuje\nnamiesto poplatníka.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia už citovaných práv podľa\nústavy a dohovoru napadnutým uznesením, ktorým okresný súd negatívne rozhodol\no opätovnom návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov, zamietol jej\nsťažnosť namierenú proti rozhodnutiu, ktorým zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku a zamietol i jej návrh na prerušenie konania. Sťažovateľka je presvedčená\n7\n\no tom, že okresný súd pochybil, ak ju pred rozhodnutím týkajúcim sa oslobodenia\nod súdnych poplatkov s poukazom na § 128 CSP nevyzval na doplnenie jej návrhu\nna oslobodenie od súdnych poplatkov a bez všetkého jej návrh zamietol. Tvrdí, že vydaním\nnapadnutého rozhodnutia okresný súd porušil práva sťažovateľky, pretože jej arbitrárnym\na svojvoľným\n\npostupom\n\nznemožnil\n\ndosiahnutie\n\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nprocesu\n\nv dovolacom konaní.\n22. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.\n1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania, resp. strane sporu sa táto ochrana dostane v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy.\n23. Zmyslom a účelom ústavného práva na súdnu ochranu je zaručiť, resp. umožniť\nkaždému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok ustanovených zákonom (I. ÚS\n62/97, II. ÚS 26/96). Článkom 46 ods. 1 ústavy sa teda zaručuje predovšetkým prístup\nk súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na\nsúdnu ochranu (II. ÚS 71/97).\n24. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a\nriadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,\npovinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti\nnávrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež inštitút súdnych poplatkov.\n\n8\n\n25. Porovnaním aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti s prvou ústavnou\nsťažnosťou, ktorej predmetom je uznesenie okresného súdu zo 4. júna 2019 nepriznávajúce\nsťažovateľke oslobodenie od platenia súdneho poplatku za dovolanie, ústavný súd zistil, že\nhoci ústavné sťažnosti smerujú proti rozdielnym rozhodnutiam okresného súdu,\nargumentácia sťažovateľky je vo vzťahu k obom rozhodnutiam v zásade rovnaká.\nSťažovateľka ňou vyčíta okresnému súdu, že ju s poukazom na § 128 CSP nevyzval\nna doplnenie jej návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. K tomu ústavný súd uvádza,\nže vymedzenou námietkou sťažovateľky sa bude ústavný súd zaoberať pri posudzovaní\nopodstatnenosti jej prvej ústavnej sťažnosti, keďže tá smeruje priamo proti rozhodnutiu\no neoslobodení sťažovateľky od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.\n25.1 Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu táto námietka stráca na relevantnosti,\npretože okresný súd prvým výrokom napadnutého uznesenia rozhodol o novej žiadosti\nsťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú už sťažovateľka predložila spolu\ns predpísaným tlačivom pre dokladovanie pomerov strany sporu. Na doplnenie novej\nžiadosti okresný súd sťažovateľku vyzývať nemusel, a preto jej argumentácia o tom, že\nokresný súd porušil jej práva tým, že neaplikoval na jej prípad § 128 CSP, nemá vzhľadom\nna absenciu logickej spojitosti, žiadne opodstatnenie.\n25.2 Novú žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhodnotil\nokresný súd s poukazom na relevantnú právnu úpravu ako nedôvodnú, pretože sťažovateľka\nju podala po lehote na zaplatenie súdneho poplatku (bližšie bod 6).\n25.3 Ústavný súd nie je oprávnený vstupovať do ústavne udržateľnej interpretácie\nzákona o súdnych poplatkoch v situácii, keď okresný súd zvolil podľa ústavného súdu\nústavne korektný výklad týchto právnych noriem. V tomto bode poukazuje tiež na svoj\nustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd (v zásade) nemôže svojím postupom,\nresp. rozhodnutím porušiť ústavou alebo dohovorom zaručené právo, ak koná a rozhoduje\nv súlade s platným a účinným zákonom (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00, III. ÚS\n660/2014, II. ÚS 46/2017), t. j. v prípade sťažovateľky v súlade so zákonom o súdnych\npoplatkoch. Ani sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti neuvádza nič, čo by z ústavného\nhľadiska spochybnilo jeho udržateľnosť v tejto časti.\n\n9\n\n26. Napadnuté uznesenie však v podstatnejšom rieši následok nesplnenia poplatkovej\npovinnosti, teda zastavenie dovolacieho konania. Vo vzťahu k tomuto výroku či výroku\no zamietnutí návrhu sťažovateľky na prerušenie konania sťažovateľka žiadnu konkrétnu\nargumentáciu neformuluje. Obmedzuje sa iba na strohé konštatovanie o arbitrárnosti\na svojvoľnosti postupu okresného súdu. Vo vzťahu k namietaným právam tak absentuje\nrelevantná ústavnoprávna argumentácia, ktorá je jednou zo zákonných náležitostí ústavnej\nsťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde a ktorá zároveň tvorí právny\nrámec rozsahu ústavného prieskumu podľa § 45 zákona o ústavnom súde (viazanosť\nústavného súdu rozsahom a dôvodmi sťažnosti, pozn.).\n27. Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého uznesenia z hľadiska všeobecne\npredostretej námietky sťažovateľky o jeho arbitrárnosti a svojvoľnosti. Arbitrárnosť a\nzjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nUvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita\nmusí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy.\n28. Také nedostatky v prípade sťažovateľky ústavný súd nezistil. Z napadnutého\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvyplýva\n\ndostatok\n\nprávne\n\nrelevantných\n\nargumentov\n\nodôvodňujúcich ním prijaté rozhodnutie o zastavení dovolacieho konania. Okresný súd\nkonal v medziach svojej právomoci, keď príslušné zákonné ustanovenia podstatné\npre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne akceptovateľným spôsobom. Je\nnesporné, že právo na prístup k súdu je jedným zo základných komponentov práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru. Vyberanie súdnych poplatkov je\nv zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva prípustným obmedzením\npráva na prístup k súdu. Pokiaľ si sťažovateľka túto povinnosť nesplnila a nesplnila ani\npredpoklady pre oslobodenie od jeho platenia, okresný súd nemal (za týchto okolností) inú\nmožnosť než dovolacie konanie zastaviť (bod 6.1). Z uvedených dôvodov ústavný súd\n10\n\nodmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "konanie-zastavenie", "poplatok-súdny", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b357a673-98d2-4329-912c-177aa4b3ea21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 46/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2017 z 19. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1"}, {"guid": "ussr:2a0c0444-dc7a-4339-93b3-a908c0bf05af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 660/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 660/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a0c0444-dc7a-4339-93b3-a908c0bf05af"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "976bedfc-1fe4-4d86-98eb-06b87c850fa9:d2098196-1260-4045-b3c8-b94171f2adc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6115212695.1", "spisova_znacka": "13Co/316/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/316/2017 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6115212695.1"}], "citovane_v": []}