{"guid": "ussr:d4522b7d-7638-4fb7-b104-1dbaa745f90b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.302.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 302/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.302.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4522b7d-7638-4fb7-b104-1dbaa745f90b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.302.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.302.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.302.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 302/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyne spravodajkyne) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3\nListiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Co 25/2017-298\nz 27. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 77/2018 zo 17. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 25/2017-298\nz 27. septembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 77/2018 zo 17. júna 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ (žalobca)\nsa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) 16. augusta\n2013 domáhal proti Slovenskej republike – Úradu geodézie, kartografie a katastra\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 160 264,11 € s príslušenstvom\nz titulu nesprávneho úradného postupu Katastrálneho úradu v Prešove (ďalej len\n„katastrálny úrad“) a Správy katastra Prešov (ďalej len „správa katastra“) v konaní vedenom\npod č. V-6204/2009 spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu\nsťažovateľa na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností podľa\n§ 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a následnom vzniku škody\nv priamej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom správy katastra.\n2.1 Návrh sťažovateľa na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra\nnehnuteľností bol správe katastra doručený 27. novembra 2009 a jeho prílohou bola kúpna\nzmluva z 20. novembra 2009 uzavretá medzi 9 fyzickými osobami (predávajúcimi)\na sťažovateľom (kupujúcim), predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely vo veľkosti\n11/12 na novovytvorených parcelách – pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území\n(ďalej len „pozemky“).\n2.2 Dňa 4. decembra 2009 uzavrel sťažovateľ (budúci predávajúci) a obchodná\nspoločnosť\n\n,\n\n(ďalej len „budúci kupujúci“), zmluvu\n\no budúcej kúpnej zmluve podľa Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol budúci\nodpredaj pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 20. novembra 2009. V zmysle\n2\n\nčl. II zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej\nzmluve sa sťažovateľ zaviazal uzavrieť do 16. januára 2010, t. j. do 20 dní po uplynutí 30dňovej lehoty potrebnej k rozhodnutiu správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam v prospech sťažovateľa kúpnu zmluvu, ktorou mal odpredať budúcemu\nkupujúcemu pozemky za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 310 264,11 €. V zmysle čl. IV\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu a náhradu\nškody, ktorá v prípade nedodržania lehoty tak predávajúcim, ako aj kupujúcim bola\nstanovená na 100 000 €. Budúci kupujúci si vymienil právo odstúpiť od zmluvy v prípade\nnedodržania lehoty.\n2.3 Budúci kupujúci v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy listom\nzo 7. januára 2010 vyzval sťažovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy. Sťažovateľ listom\nz 12. januára 2010 požiadal budúceho kupujúceho o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej\nzmluvy o 10 dní, t. j. do 26. januára 2010. Na túto výzvu budúci predávajúci nereagoval\na listom z 18. januára 2010 doručeným sťažovateľovi 25. januára 2010 odstúpil od zmluvy\no uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a sťažovateľa vyzval na úhradu zmluvnej pokuty v sume\n100 000 € v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Sťažovateľ zmluvnú pokutu v sume\n100 000 € uhradil budúcemu kupujúcemu 18. februára 2010 v hotovosti do jeho pokladne.\n2.4 Trvanie katastrálneho konania ovplyvnilo jeho prerušenie podľa § 31a písm. c)\nkatastrálneho\n\nzákona,\n\nv zmysle\n\nktorého\n\nspráva\n\nkatastra\n\nvyzvala\n\npredávajúcich\n\nna preukázanie, že predmet prevodu ponúkli oprávnenému z predkupného práva –\nSlovenskej republike – Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo dopravy“) a že si ho neuplatnilo, keďže Krajský stavebný úrad\nv Prešove rozhodnutím č. 2009-730/3005-11/SP-KC, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n21. novembra 2009, rozhodol o umiestnení líniovej stavby.\n2.5 Správa katastra vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam povolila 1. februára\n2010 pod č. k. V-6204/2009.\n2.6 Sťažovateľ (predávajúci) kúpnou zmluvou z 2. februára 2010 odpredal pozemky\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(kupujúcemu), avšak za kúpnu\n\ncenu 250 000 €, ktorá bola o 60 264,11 € nižšia, ako bola dohodnutá kúpna cena s budúcim\nkupujúcim.\n\n3\n\n2.7 Škoda uplatnená sťažovateľom predstavovala ním uhradenú zmluvnú pokutu\n100 000 € a ušlý zisk 60 264,11 €, ktorú si v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“)\nuplatnil na katastrálnom úrade, ktorý tento nárok postúpil žalovanému.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 15 C 298/2013-188 z 11. júna 2014 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že\npredpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci\npri výkone verejnej moci podľa zákona o zodpovednosti za škodu sú nesprávny úradný\npostup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci\na škodou, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Po vykonaní dokazovania okresný súd\ndospel k záveru, že prvý z uvedených predpokladov je naplnený, pretože správa katastra\nv katastrálnom konaní nepostupovala správne, keď o návrhu sťažovateľa na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doručeného správe katastra 27. novembra 2009\nrozhodla až 1. februára 2010 pod č. V-6204/2009, t. j. po 30-dňovej lehote ustanovenej § 32\nods. 1 katastrálneho zákona. Správa katastra disponovala potvrdením ministerstva dopravy\nč. 08439/2009/OZFP/25845-M z 24. júna 2009, že si neuplatňuje predkupné právo\nna stavby diaľnic a rýchlostných ciest uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 Z. z.\no jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest\npre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Na tom nič\nnezmenila skutočnosť, že uvedené potvrdenie ministerstva dopravy nahradilo rozhodnutie\nministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 3 zo 7. januára 2010,\nktorým poveril Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., Bratislava, vykonaním predkupného\npráva Slovenskej republiky k pozemkom na prípravu a výstavbu stavieb diaľnic a ciest\npre motorové vozidlá uvedených v prílohe citovaného zákona.\n3.1 Vo vzťahu k nároku sťažovateľa na uhradenú zmluvnú pokutu okresný súd\npoukázal na znenie § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok uzavrieť\nbudúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany\n4\n\nzrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno\nod zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela; k zániku však dochádza, len\nkeď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej\nstrane. Sťažovateľ v konaní pred okresným súdom uviedol, že nepredpokladal, že bude\nmusieť zaplatiť zmluvnú pokutu, rozmýšľal spôsobom, že má možnosť zarobiť peniaze, ak\ndôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa názoru\nokresného súdu z dôvodu preklúzie záväzku sťažovateľa uzatvoriť kúpnu zmluvu\nv dohodnutej lehote zanikla jeho povinnosť zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú\npokutu v sume 100 000 €. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci nie je v príčinnej\nsúvislosti so škodou, ktorá sťažovateľovi vznikla, pretože na vzniku škody sa sám podieľal,\nkeď nezvolil účinnú právnu obranu. Nebol teda naplnený tretí z uvedených predpokladov.\n3.2 Vo vzťahu k nároku sťažovateľa na ušlý zisk okresný súd akceptoval námietku\npremlčania vznesenú žalovaným, ktorý uviedol, že sťažovateľ sa o vzniknutej škode\ndozvedel už uzavretím kúpnej zmluvy 2. februára 2010 a že trojročná premlčacia lehota\nso zohľadnením lehoty, počas ktorej neplynula (§ 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti štátu),\nuplynula sťažovateľovi pred podaním žaloby. Podľa čl. III kúpnej zmluvy sa kupujúci\nzaviazal uhradiť kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. Okresný súd neakceptoval\nargumentáciu sťažovateľa, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol\npovolený až 26. augusta 2010.\n4. Na základe odvolania sťažovateľa, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie\nveci okresným súdom, krajský súd rozsudkom č. k. 2 Co 180/2014-233 z 26. októbra 2015\nrozsudok okresného súdu č. k. 15 C 298/2013-188 z 11. júna 2014 potvrdil ako vecne\nsprávny. Krajský súd, akceptujúc námietku žalovanej, že katastrálne konanie bolo riadne\nprerušené, a že zo strany správy katastra nešlo o nesprávny úradný postup, dospel k záveru,\nže prerušenie konania je legitímny postup správneho orgánu, ktorý mu zákon umožňoval,\na že z jeho strany nešlo o subjektívny prieťah, keď by správy orgán bez ďalšieho\npodstatného dôvodu vo veci nekonal. Naopak, správny orgán s cieľom rozhodnúť o návrhu\nsťažovateľa na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zisťoval skutočnosti\npodstatné pre takéto rozhodnutie, pričom k zrušeniu jeho rozhodnutia o prerušení\nkatastrálneho konania nedošlo. Nebol teda naplnený ani prvý z uvedených predpokladov\n5\n\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú postupom orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci. Podľa názoru krajského súdu okresný súd sa správne vysporiadal\ns námietkou premlčania nároku sťažovateľa na ušlý zisk, ktorú vzniesla žalovaná. Rovnako\npodľa názoru krajského súdu sťažovateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu\nbudúcemu kupujúcemu.\n5. Na základe dovolania sťažovateľa podaného ešte podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016) najvyšší súd uznesením sp. zn.\n8 Cdo 164/2016 z 31. januára 2017 rozsudok krajského súdu č. k. 2 Co 180/2014-233\nz 26. októbra 2015 zrušil kvôli procesnej vade, keďže sťažovateľovi nedoručil vyjadrenie\nžalovaného k odvolaniu sťažovateľa.\n6. Krajský súd následne rozsudkom č. k. 2 Co 25/2017-298 z 27. septembra 2017\nrozsudok okresného súdu č. k. 15 C 298/2013-188 z 11. júna 2014 znovu potvrdil ako vecne\nsprávny, a to z tých istých dôvodov, aké uviedol v predchádzajúcom potvrdzujúcom\nrozsudku (bod 4 od druhej vety).\n7. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 25/2017-298 z 27. septembra 2017\nsťažovateľ opätovne podal dovolanie, tentoraz podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného\nsporového poriadku (účinného od 1. júla 2016, ďalej aj „CSP“), tvrdiac, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to:\n„1. Či k naplneniu účinkov kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľnosti dochádza\nuzavretím kúpnej zmluvy alebo až rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľnosti a zaplatením kúpnej ceny.\n2. Či je zachovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom podľa\n§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a zmenšením majetku žalobcu (škodou), ak správny\norgán bez zákonného dôvodu nevydá v zákonnej lehote rozhodnutie a účastník konania v\ndôsledku toho nemôže uzavrieť zmluvu podľa zmluvy o budúcej zmluve a v dôsledku toho\nmusí zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu, ktoré plnenie nespadá do oblasti\nverejného (daňového) práva (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 32/2007), ale spadá do oblasti\n6\n\nsúkromného práva – súkromnoprávnych vzťahov a strany si vymienili, že neoddeliteľnou\nsúčasťou budúcej kúpnej zmluvy bude rozhodnutie správneho orgánu, resp. výsledok tohto\nrozhodnutia (výpis z listu vlastníctva).\n3. Či príčinnú súvislosť ako vzťah príčiny a následku je potrebné v prípade pôsobenia\nviacerých príčin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápať ako reťazenie príčin a následkov\nnielen v postupnosti vecnej, ale i postupnosti časovej a Či protiprávnosť musí byť aspoň\njednou z hlavných príčin vzniku škody a nemôže byť príčinou vedľajšou.“\n8. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Cdo 77/2018 zo 17. júna 2019 dovolanie\nsťažovateľa odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. f) CSP, keďže právnu otázku\nrelevantnú v zmysle § 421 ods. 1 CSP v dovolaní nenastolil, ale brojil len proti riešeniu\nprávnych otázok, na vyriešení ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo\na vyriešenie ktorých neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd konštatoval, že odvolací súd, na rozdiel od súdu nižšej inštancie, ktorý dospel\nk záveru, že nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra\nnehnuteľností treba považovať za nesprávny úradný postup, vychádzal z toho, že postup\nsprávy katastra v konaní o návrhu na vklad bol správny. Vzhľadom na nedostatok\nprotiprávneho úkonu, v konkrétnostiach uvedenej veci nesprávneho úradného postupu, ako\nzákladného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci ustáleného odvolacím súdom nebolo podľa dovolacieho súdu potrebné sa zaoberať\nďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ako to podľa názoru najvyššieho\nsúdu nadbytočne urobil odvolací súd pre eventualitu, že „aj v prípade, ak by sa žalovaná\n(príslušný správny orgán) dopustila nesprávneho úradného postupu“. Sťažovateľ\nv dovolaní považuje za nesprávne posúdenie iba jedného z predpokladov vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,\na to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (ktorý tu podľa odvolacieho\nsúdu nie je) a vznikom škody, ako aj posúdenie otázky premlčania práva na náhradu škody\n(ktoré tu podľa odvolacieho súdu ani nevzniklo). Od uvedených právnych otázok však\nrozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo (to záviselo od záveru o nepreukázaní prvého\npredpokladu, t. j. nesprávneho úradného postupu); neexistencia ostatných predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu bola uvedená len ako argument navyše.\n7\n\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd sa odklonil od skutočnosti\npreukázanej v konaní na súde prvej inštancie, ktorý bol toho názoru, že správa katastra\nv katastrálnom konaní nepostupovala správne. Tento právny záver súdu prvej inštancie bol\nodvolacím súdom zmenený tak, že postup správy katastra bol legitímny a v súlade\nso zákonom, čo predstavuje zásadnú zmenu právneho názoru v neprospech sťažovateľa\nnapriek skutočnosti, že tento právny záver žiadna zo sporových strán v odvolacom konaní\nnenamietala a nenapadla, čím podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu zásad\nvyjadrených v § 379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP, a to, že odvolací súd je viazaný rozsahom\nodvolania, odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.\nZo strany krajského súdu tak došlo k nezákonnému prieskumu rozsudku súdu prvej\ninštancie nad rozsah vymedzený v sťažovateľovom odvolaní z 26. júna 2014. Vzhľadom\nna uvedené považuje sťažovateľ napadnutý rozsudok krajského súdu za tzv. prekvapivé\nrozhodnutie, založené na iných právnych záveroch, na akých založil svoje rozhodnutie súd\nprvej inštancie, ktorého dôsledkom je porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, a pre túto procesnú vadu mal najvyšší súd\ndovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť.\n10. Dňa 26. mája 2020 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ na podporu svojich argumentov poukázal na nález Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. II. ÚS 141/19 zo 17. januára 2020.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby\nústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Co 25/2017-298 z 27. septembra 2017\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 77/2018 zo 17. júna 2019, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\n\n8\n\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n17. Podľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9\n\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\n10\n\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného\nsúdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n22. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a\nv právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Predmetnom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Co 25/2017-298 z 27. septembra 2017\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 77/2018 zo 17. júna 2019 v dôsledku ich\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n24. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Slovenská republika, ako\naj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť,\n11\n\naby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom\npod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky\na efektívne“ dosiahnuteľné. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných\nprostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie\nochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (m. m.\nII. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n25. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok [sp. zn. III. ÚS 875/2016 a rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému\nkráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36].\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n26. Ústavný súd konštatuje, že v danej veci je dvojmesačná lehota na podanie\nústavnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu vyplývajúca z § 124 zákona\no ústavnom súde vzhľadom na dátum doručenia písomného vyhotovenia uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 150/2018 zo 16. júla 2019 právnemu zástupcovi sťažovateľa\n(19. júla 2019) zachovaná.\n27. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu\no zamietnutí žaloby sťažovateľa ako vecne správny, pretože dospel k záveru, že v danom\nprípade nedošlo k naplneniu ani prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, t. j. existencii nesprávneho\núradného postupu správy katastra v katastrálnom konaní (body 3 až 4).\n28. Ústavný súd, vychádzajúc z princípu subsidiarity, opakovane judikuje, že jeho\núlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\n12\n\naplikácia zákonov (III. ÚS 702/2017). Úloha ústavného súdu sa zásadne obmedzuje na\nkontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\núčinkov\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na aplikácie\n\ns ústavou\n\nalebo\n\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS\n19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, II. ÚS 302/08). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk rozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv konaní\n\npred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by\nním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n29. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,\nčoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej\nobrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax\na dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\n\n13\n\nrealizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n30. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť\nsvoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je\npotrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako\naj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,\nprávnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz\nTorija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd\nneprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore\ns požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo\nstrany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to\nexplicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R.\n49, s. 67, 74). Odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia\nnižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, č. 20772/92).\n31. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o odvolaní žalovaných\naj krajský súd, preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá\nje z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať záver,\nči ústavná sťažnosť je alebo nie je opodstatnená.\n32. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o nezákonnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu spočívajúcej v porušení zásad vyjadrených v § 379, § 380 ods. 1 a § 383\nCSP, ústavný súd opakuje, že jeho prvoradou úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom\n14\n\ndoktríny, že všeobecný súd pozná právo (iura novit curia). Je v právomoci všeobecného\nsúdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite\nzdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05,\nII. ÚS 357/06). Úlohou ústavného súdu nie je perfekcionisticky „prerábať“ konanie\npred všeobecnými súdmi, a to aj v prípade výhrad k nimi urobeným čiastkovým procesným\núkonom. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)\nkonania pred všeobecnými súdmi, a preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi\nprípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti\na nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj\nbolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako\npostup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží (I. ÚS 76/2015).\n33. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že žiadna zo sporových strán\nv odvolacom konaní nenamietala a nenapadla právny záver súdu prvej inštancie, že postup\nsprávy katastra v katastrálnom konaní nepostupoval správne, preto neexistoval žiaden\ndôvod, aby krajský súd posudzoval splnenie prvého predpokladu – existencie nesprávneho\núradného postupu správy katastra v katastrálnom konaní, ústavný súd konštatuje, že\nuvedené tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá na pravde. Sťažovateľ poznal skutkovú a právnu\nargumentáciu žalovanej a vedel, aké otázky ňou nastoľuje, mal preto možnosť predvídať aj\nrámec rozhodovania krajského súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\n(bod 8) jasne vyplýva, že procesná obrana žalovanej bola okrem iného založená na tvrdení,\nže katastrálne konanie bolo riadne prerušené, a že zo strany správy katastra nešlo\no nesprávny úradný postup, čo nie je iba otázka skutková, ale aj otázka právneho posúdenia\nprocesného inštitútu prerušenia administratívneho konania.\n34. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že základom interpretácie a aplikácie\nkaždej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy,\nvymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou\nsúčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a\nzmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy\n15\n\no metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nVšeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu)\nodchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka\nústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii\n(m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj\nzmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\n35. Z ústavnej kompetencie súdov interpretovať a aplikovať zákony vyplýva aj ich\noprávnenie dopĺňať a rozvíjať existujúcu judikatúru týkajúcu sa relevantných právnych\notázok v prerokovaných veciach (m. m. III. ÚS 551/2012).\n36. Ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať\nvo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu\ntak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek\nvyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a\nzákladných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a\nprávnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvoinštančné konanie, pričom\n16\n\nnezistil, že by tieto závery krajského súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a\nnevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov (katastrálneho zákona a Civilného sporového poriadku), ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Ústavný súd v tejto súvislosti navyše dáva do pozornosti\nsťažovateľa, že, ako už uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd (bod 3), zákonné\npredpoklady pre priznanie náhrady škody sú tri a musia byť splnené kumulatívne. Preto\nvytrhávať jeden nich zo vzájomnej súvislosti a pripisovavať mu akúsi „nadradenosť“, ako to\nvyplýva z tvrdení sťažovateľa v tejto ústavnej sťažnosti, je bez právnej relevancie.\n38. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a\nnámietok.\n39. Z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa závery napadnutého\nrozsudku krajského súdu spochybňovali.\n40. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv časti, ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36\nods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n\n17\n\n41. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa\n§ 447 písm. f) CSP, pretože od právnych otázok uvedených v dovolaní podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo (body 7 a 8).\n42. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa\nv civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to\npre všetky štádiá konania pred súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie\ntejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného\nsporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti\no realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy,\nv konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa\n(I. ÚS 18/2020).\n43. Zmyslom dovolania je okrem eliminovania zmätočných rozhodnutí (§ 420\nv spojení s § 431 CSP) vytvárať jednotnú rozhodovaciu prax týkajúcu sa zásadných\nprávnych otázok (§ 421 v spojení s § 432 CSP). Dovolatelia, ako aj širšia právnická obec\nočakáva odpovede na tieto otázky. Od najvyššieho súdu sa preto pri posudzovaní\nprípustnosti dovolania podaného podľa § 421 CSP oprávnene očakáva citlivý a dôsledný\nprístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia nielen z formálneho hľadiska, ale aj\nreálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku zásadného významu. Len\ntak je možné naplniť cieľ dovolania, ktorým je riešenie otázok zásadného právneho\nvýznamu a zjednocovanie judikatúry, čo sú podstatné prvky napĺňania princípu právnej\nistoty. Naplnením tejto funkcie plní dovolanie aj celospoločenskú úlohu (pozri Števček, M.,\nFicová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1346.).\n44. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka, že nezrušil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu napriek existencii procesnej vady spočívajúcej v tom, rozsudok krajského súdu je\n18\n\nzaložený na iných právnych záveroch, na akých založil svoje rozhodnutie súd prvej\ninštancie.\n45. Sťažovateľ však podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie nie\npodľa § 420 písm. f) CSP, ale podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (bod 7), v ktorom však\nvo vzťahu k prvému predpokladu, t. j. nezákonnému postupu správy katastra v katastrálnom\nkonaní nevymedzil žiadnu právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená a od ktorej vyriešenia by záviselo zhodnutie odvolacieho súdu. Proti\nuvedenému záveru najvyššieho súdu (bod 8) sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nevzniesol\nžiadnu námietku.\n46. So zreteľom na skutočnosti uvedené v bode 45 tohto uznesenia ústavný súd\nkonštatuje, že pokiaľ sťažovateľ v dovolaní nenaformuloval právnu otázku, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a od ktorej vyriešenia by\nzáviselo zhodnutie odvolacieho súdu, resp. neuviedol konkrétnu vadu konania majúcu\nza následok nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\npotom sa sám vystavil následku s tým spojenému, ktorý spočíva v nemožnosti uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, keďže hranice tohto prieskumu neboli vymedzené v súlade\nso zákonom.\n47. Ústavný súd považuje záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\nsťažovateľa podľa § 447 písm. f) CSP za ústavne udržateľný. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, pričom zároveň neexistuje\nžiadna skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto\nsúdu, nemajúce oporu v zákone.\n48. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa závery\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu spochybňovali, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\n19\n\nnajvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n49. Pokiaľ sťažovateľ na podporu svojich argumentov v ústavnej sťažnosti poukázal\nna nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 141/19 zo 17. januára 2020,\nústavný súd bez ohľadu na to, že doplnenie ústavnej sťažnosti došlo ústavnému súdu\npo zákonom stanovenej lehote na jej podanie, konštatuje, že uvedený nález sa týka\nzodpovednosti štátu (Českej republiky) za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci\npri výkone verejnej moci v katastrálnom konaním, ktoré trvalo neprimerane dlhú dobu –\ntakmer osem rokov, avšak nejde o skutkovo identickú ani skutkovo obdobnú vec, pokiaľ ide\no okolnosti prípadu a vznik škody.\n50. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93e3afe9-3a48-4776-94df-43afe0919958", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:4890807c-639c-4eec-b010-ee27dbdc6840", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.702.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 702/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 702/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.702.2017.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:a57daa4a-f4ff-4f05-8365-ca1110271682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:d68254fa-98e9-4493-b483-a911e52620d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 302/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/08 z 9. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d68254fa-98e9-4493-b483-a911e52620d6"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "1a40542b-85ca-4027-9fc4-889496401f38:d3e763a0-6095-4e5c-a75d-35d5a6e24681", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5815202182.1", "spisova_znacka": "1Cdo/150/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/150/2018 z 15. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5815202182.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91e437ec-e2ce-4d69-b9d6-18be3e1bdbce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1"}]}