{"guid": "ussr:584b4c72-2147-4a8e-9055-53e976bfe0c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 301/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/584b4c72-2147-4a8e-9055-53e976bfe0c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 301/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3,\nTrnava, za ktorú koná ňou poverený spolupracujúci advokát Mgr. Pavel Gavorník, Námestie\nSNP 3, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 56/2018 zo 16. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nneopodstatnenú.\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Sžfk 56/2018 zo 16. októbra 2019 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa správnou\nžalobou z 2. decembra 2016 podanou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“)\ndomáhala preskúmania a zrušenia celkovo desiatich rozhodnutí Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,finančné riaditeľstvo“), medzi ktorými bolo aj rozhodnutie\nč. 104009951/2016 z 29. septembra 2016, ako aj predošlého a nadväzného rozhodnutia\nDaňového úradu Trnava (ďalej len ,,správca dane“) o vyrubení dane č. 103325262/2016\nz 10. júna 2016. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 20 S 37/2017 zo 14. februára 2018 (ďalej\nlen ,,rozsudok krajského súdu“) správnu žalobu sťažovateľky zamietol ako nedôvodnú.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nnajvyšší súd svojím napadnutým rozsudkom tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.\n3. Sťažovateľka namietla, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je ako celok\nnepreskúmateľný. K uvedenému záveru dospela na základe toho, že podľa nej sa najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku riadne nevysporiadal s ňou uvedenými dôvodmi podania\nkasačnej sťažnosti a náležite svoje rozhodnutie neodôvodnil. Sťažovateľka uviedla,\nže podanú kasačnú sťažnosť odôvodnila po prvé tým, že rozsudkom krajského súdu malo\ndôjsť s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku v dôsledku\n2\n\nnesprávneho procesného postupu k znemožneniu účastníkovi konania – sťažovateľke, aby\nuskutočnila jej patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva\nna spravodlivý proces. Ako druhý dôvod uviedla s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g)\nSprávneho súdneho poriadku, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Nakoniec s poukazom na § 440 ods. 1 písm. h) Správneho súdneho\nporiadku dôvodila tým, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu.\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka bližšie rozviedla jednotlivé dôvody,\na to vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. Vo vzťahu\nk výhrade sťažovateľky, že rozsudkom krajského súdu malo dôjsť s poukazom na § 440\nods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nk znemožneniu účastníkovi konania – sťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace procesné\npráva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, uviedla,\nže žalobou z 2. decembra 2016 sa domáhala preskúmania a zrušenia celkovo desiatich\nrozhodnutí finančného riaditeľstva a súčasne aj zrušenia rozhodnutí správcu dane, ktoré\npredchádzali týmto rozhodnutiam, a to všetko v jednom konaní, pretože tieto rozhodnutia\nvzišli všetky z jednej daňovej kontroly u sťažovateľky. Krajský súd však následne\npreskúmanie týchto rozhodnutí vylúčil na samostatné konania, v čom videla sťažovateľka\noslabenie svojej pozície, pretože podľa nej tým zahájené konanie stratilo konzistentnosť\na celistvosť. Predmetom konania tak ostalo len rozhodnutie finančného riaditeľstva\nč. 104009951/2016 z 29. septembra 2016. Sťažovateľka k tomu dodala: ,,... Krajský súd...\nnesprávnym procesným postupom (vydaním uznesenia o vylúčení veci na samostatné\nkonanie) znemožnil Sťažovateľovi... aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces...“ Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku sťažovateľka uviedla, že najvyšší súd sa v jeho odôvodnení vôbec nevenoval už\nuvedenej námietke sťažovateľky, na túto námietku neodpovedal a tým podľa sťažovateľky\ntrpí napadnutý rozsudok nepreskúmateľnosťou.\n5. K druhému dôvodu, a to, že s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) Správneho\nsúdneho poriadku krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n3\n\nsťažovateľka uviedla, že zo strany krajského súdu sťažovateľka v kasačnej sťažnosti\nnamietala, že došlo jednak k nesprávnemu právnemu posúdeniu (ne)splnenia podmienok\nsťažovateľky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení § 49 ods. 1\na nasl., ako aj § 51 ods. 1 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov v nadväznosti na preukázanie reálnosti zdaniteľných plnení\nsťažovateľky s obchodnými spoločnosťami\na\n\n(ďalej len „G&C“),\n\n; ďalej k nesprávnemu právnemu posúdeniu ustanovenia § 24 ods. 1 a 4\n\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov tým, že krajský súd potvrdil správnosť postupu\na právnej kvalifikácie veci finančným riaditeľstvom a správcom dane v daňovom konaní;\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu zásad daňového konania krajským súdom, keď tento\npovýšil prejednávaciu zásadu nad zásadu materiálnej pravdy, pričom zároveň fakticky zúžil,\nba až vylúčil aplikáciu vyhľadávacej zásady v daňovom konaní, a napokon namietala,\nže došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžf 1/2010 krajským súdom, ktorý vylúčil, že by závery rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Sžf 1/2010 svedčili v prospech sťažovateľky.\n6. Zároveň sťažovateľka vo vzťahu k dodávateľovi reklamného spotu\n\nuviedla,\n\nže v daňovom konaní spoľahlivo, ba až vyčerpávajúcim spôsobom preukázala formálne,\nale aj faktické dodanie plnenia – reklamného spotu vrátane premietania na veľkoplošnej\nobrazovke na audio-video zázname, a to s ohľadom na 10 podstatných skutočností\n(sťažovateľka však ďalej vymenovala iba 8 takýchto skutočností, pozn.), a to zmluvný\nvzťah\n\ns\n\nbol\n\nriadne\n\nformalizovaný\n\npreukázanou\n\npísomnou\n\nzmluvou;\n\nsťažovateľke za dodané plnenie riadne vystavil a zaslal príslušné faktúry, ktoré\nsťažovateľka uhradila; faktické plnenie zo strany\n\nbolo preukázané výsluchom svedka\n\n; postoje správcu dane a finančného riaditeľstva poukazujúce na to, že svedok\nsi nevedel spomenúť na detaily plnenia, keďže nevedel s presnosťou určiť výšku\nplnenia za prenájom reklamného času a nepamätal si presne názov sťažovateľky, treba\npodľa sťažovateľky považovať za nepatričné s ohľadom na odstup času a na nemožnosť\nsvedka\n\noprieť sa o účtovné doklady; existencia reálnej videoreklamy sťažovateľky\n\nv spojení s nahrávkou, z ktorej je evidentné, že na veľkoplošnej obrazovke (ktorej vlastník\n4\n\nmá byť správcovi dane známy) bola reklama reálne premietaná; sťažovateľka správcovi\ndane označila svedka\n\n, ktorý reklamu, resp. reklamný spot reálne vytvoril\n\na v rámci výsluchu rozhodujúce skutočnosti potvrdil; vykonštruovanosť názoru finančného\nriaditeľstva o tom, že sťažovateľka nemá mať o opakovaný výsluch svedka\nzáujem z dôvodu, že by si tento ,,teraz spomenul“ na rôzne podrobnosti, pretože\nak je finančné riaditeľstvo toho názoru, že svedok\n\nby uviedol ďalšie podrobnosti\n\nrelevantné pre konanie, potom sa vlastne priznáva k neúplnému zisteniu skutkového stavu;\nsťažovateľka napokon poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžf 41/2013\nz 28. mája 2015, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový\nsubjekt, ale ak tento vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, disponuje existenciou materiálneho\nplnenia a tomu zodpovedajúcim daňovým dokladom, dôkazné bremeno (ale aj dôkaznú\nnúdzu) znáša správca dane.\n7. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu, vzhľadom\nna už uvedené odôvodnenie jej kasačnej sťažnosti uviedla, že najvyšší súd ňou uvedenú\nargumentáciu nepovažoval za dostatočnú, avšak čo považuje za najpodstatnejšie,\nani sa v odôvodnení napadnutého rozsudku k podstatným dôvodom riadne nevyjadril.\nSťažovateľka namieta, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku len veľmi vágne\na všeobecne na stranách 13, 14 a 15 uviedol, že sa stotožňuje z názorom krajského súdu\na len reprodukoval názory prezentované správcom dane, finančným riaditeľstvom\na krajským súdom. K tomu dodala: «... absentujú podrobnejšie vlastné úvahy... k celkovo\ndesiatim bodom, pre ktoré Sťažovateľ považoval za preukázané sporné materiálne plnenie.\nNapádaný rozsudok... v bode 46. naviac arbitrárny a zmätočný, nakoľko... svojvoľne\nna jednej strane konštatuje, že ,,nebola preukázaná ani úhrada značných súm\nza vyfakturované reklamné služby“, na strane druhej vzápätí uvádza, že ,,úhrada faktúr\nsa realizovala\n\nv hotovosti“»\n\nNa\n\nzáver\n\ntejto\n\nčasti\n\npreto\n\nsťažovateľka\n\nuviedla,\n\nže v napadnutom rozsudku tak nedostala odpoveď na viaceré podstatné a dôvodné otázky,\nv dôsledku čoho tento rozsudok považuje za v podstatnom rozsahu nepreskúmateľný.\n8. Nakoniec k tretiemu dôvodu podania kasačnej sťažnosti s poukazom na § 440\nods. 1 písm. h) Správneho súdneho poriadku, a teda, že sa krajský súd odklonil od ustálenej\n5\n\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, sťažovateľka vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu uviedla, že krajský súd v iných konaniach, ktoré boli skutkovo\na právne obdobné, vydal rozsudky v prospech daňového subjektu. Sťažovateľka v tejto\nsúvislosti uviedla rozsudky krajského súdu pod sp. zn. 14 S 79/2014, sp. zn. 14 S 80/2014\na sp. zn. 14 S 81/2014. K tomu dodala: ,,... upriamujeme pozornosť na skutočnosť,\nže Krajský súd... sa v týchto konaniach stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, presne\noznačil všetky vytýkané nedostatky v rámci daňového konania...“ Sťažovateľka uviedla,\nže najvyšší súd na tieto jej výhrady v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec\nnereflektoval, čo je potrebné považovať za neprijateľnú nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozsudku.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\n,\n\n, zapísanej v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 18127/T,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 56/2018 z 16. 10. 2019\nporušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 56/2018\nz 16. 10. 2019 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti\ntrovy právneho zastúpenia v sume 391,92 EUR, a to do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6\n\n11. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. K porušeniu\nňou označených práv malo dôjsť v dôsledku skutočnosti, že napadnutý rozsudok považuje\nza arbitrárny a nepreskúmateľný. Sťažovateľka taktiež namietala, že najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku adekvátnym a dostatočným spôsobom neodpovedal\nna sťažovateľkou riadne uvedené podstatné námietky v kasačnej sťažnosti.\n19. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\n8\n\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (I. ÚS 358/2019).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(II. ÚS 35/2020).\n21. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Taktiež treba mať\n9\n\nna zreteli, že správne konanie nie je kontradiktórnym konaním rovnako ako rozhodovanie\nv správnom súdnictve vzhľadom na to, že jeden z účastníkov konania v správnom súdnictve\nje vždy orgán verejnej moci, ktorý rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom predmetom konania\npred správnym súdom je v zásade preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy (I. ÚS 395/2019).\n22. V zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia\nsúdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny. Presvedčivosť odôvodnenia umožňuje aj všeobecná\nkontrola verejnosti.\n22.1 Ústavný súd v postoji k odôvodneniu súdneho rozhodnutia ako integrálneho\nprvku základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru prevzal koncepciu z case-law ESĽP (k tomu napr. rozsudok Garcia Ruiz proti\nŠpanielsku z 21. 1. 1999). Otázku, či všeobecný súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti\ndaného prípadu. Podstatnou požiadavkou na súdne rozhodnutie súladné s čl. 6 ods. 1\ndohovoru je, aby súd riadne odôvodnil argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci.\n23. Tieto východiská bol povinný najvyšší súd dodržiavať a premietnuť\naj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Úlohou ústavného súdu preto v rámci\npredbežného prerokovania ústavnej sťažnosti bolo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\nminimálne v takej miere, ktorá je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľná a udržateľná,\na na tomto základe formulovať záver, či nie je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.\n24. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namietla,\nže najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne, resp. vôbec\nnevysporiadal s jej námietkami uvedenými v ňou podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nkrajského súdu, ako už boli bližšie rozvedené v bodoch 4 až 8 tohto rozhodnutia, preto\nnamietla jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť.\n10\n\n25. Na tomto mieste musí ústavný súd k námietkam sťažovateľky týkajúcim\nsa nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti napadnutého rozsudku uviesť, že po jeho\npreskúmaní nie je možné sa s týmito námietkami stotožniť. Najvyšší súd sa v napadnutom\nrozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami\nsťažovateľky, a to pomerne obšírne na niekoľkých stranách (konkrétne strany 12 až 16,\nnajmä v bodoch 38 až 50) napadnutého rozsudku. Konkrétne v bodoch 39 až 42\nnapadnutého rozsudku jednoznačne a jasne odpovedal na námietku sťažovateľky týkajúcu\nsa vylúčenia vecí na samostatné konania. Zároveň je z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nmožné dospieť k záveru, že najvyšší súd v ňom dostatočne presvedčivým a vyčerpávajúcim\nspôsobom poukázal na tie rozhodujúce skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré ho viedli k záveru\no tom, že sťažovateľka dôkazné bremeno zaťažujúce ju v daňovom konaní neuniesla.\nZároveň sa najvyšší súd v bode 50 napadnutého rozsudku venoval aj otázke vytýkanej\nnesprávnej interpretácie záverov rozhodnutia najvyššieho súdu pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010\nz 19. augusta 2010, v dôsledku ktorej malo dôjsť k odkloneniu sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe.\n26. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať\nza zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych\nzáveroch, nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel\nv predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie\nzáverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu je ústavne konformný, nenesie znaky svojvoľnosti\n(arbitrárnosti) alebo ústavnej neudržateľnosti v dôsledku zjavných pochybení alebo omylov.\nÚstavný súd opätovne pripomína, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov\na pri uplatňovaní svojej právomoci nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav.\n\n11\n\n27. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním... Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľky\nna to, aby všeobecný súd prevzal jej tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle\njej návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť\na nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv\n(III. ÚS 351/2018).\n28. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu nevzhliadol nedostatky, ktoré by ho oprávňovali k vysloveniu\nzáveru o porušení základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n29.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nna\n\ntomto\n\nmieste\n\ndodáva,\n\nže\n\nobdobne\n\nrozhodol\n\naj vo veciach ústavných sťažností sťažovateľky vedených pod sp. zn. II. ÚS 35/2020\na sp. zn. IV. ÚS 200/2020.\n30. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "sťažnosť-kasačná", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:626d9196-f7ec-4432-9e72-fe6d952f7584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1"}, {"guid": "ussr:277697c8-c444-4395-ac16-286148846e50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.35.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.35.2020.1"}, {"guid": "ussr:c7f8c9fa-e2f3-4810-8825-8d1aa4cd3f69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.395.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.395.2019.1"}, {"guid": "ussr:91855eb1-0a3b-47fb-b51f-d182acb15686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1"}, {"guid": "ussr:64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2d7aa9f8-3104-4c77-afa0-4d93cdb6acaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.411.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.411.2026.1"}, {"guid": "ussr:a2f6a8f8-3c4d-434d-8dc4-fe725410fd73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.280.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 280/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 280/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.280.2026.1"}, {"guid": "ussr:8c6dcca0-7336-439f-ad9b-84f9bb9201e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.64.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.64.2026.1"}, {"guid": "ussr:bb3729b4-e35e-4a8d-9bff-d11224c08df9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.660.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 660/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 660/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.660.2025.1"}, {"guid": "ussr:9188c3b6-0cd4-4b1b-977f-9bcd2ba3c848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.512.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 512/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 512/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.512.2025.1"}, {"guid": "ussr:06cc3148-2dc7-4d4a-a5ac-54eda9c77608", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.510.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 510/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 510/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.510.2025.1"}, {"guid": "ussr:2384df5b-3a54-422a-9d0e-e60d34a66ac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.411.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.411.2025.1"}, {"guid": "ussr:6449438f-8460-45fd-83ad-29df85e177e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.306.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 306/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 306/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.306.2025.1"}, {"guid": "ussr:d0110a64-74b9-4e0f-a7cb-6bb96f221815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.305.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.305.2025.1"}, {"guid": "ussr:f0f5cb59-ec76-4b27-a113-8489899a09cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.179.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/2025 z 22. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.179.2025.1"}, {"guid": "ussr:94c10ab1-f1ae-4683-ac90-2019b11ea7b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.25.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 25/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 25/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.25.2025.1"}, {"guid": "ussr:40693949-6aff-48c5-943c-ca866b9b463d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.23.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.23.2025.1"}, {"guid": "ussr:b5469075-d65d-4f66-b05d-f0336aebe4b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.20.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2025 z 14. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.20.2025.1"}, {"guid": "ussr:b7088108-2b3c-4ce4-870c-0648250dd768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.293.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.293.2022.1"}, {"guid": "ussr:69a0cc5a-05dc-42a2-a0d0-75ce39a81c56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.216.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 216/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.216.2022.1"}, {"guid": "ussr:1302ef98-973e-47f4-841b-98b51ef9aaab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.358.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.358.2021.1"}, {"guid": "ussr:18fd6a3a-aaf4-41bf-bced-ae35598beb16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.289.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.289.2021.1"}]}