{"guid": "ussr:dc4cd3b3-a46b-4fa7-9f78-1e576145832f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.285.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 285/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.285.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc4cd3b3-a46b-4fa7-9f78-1e576145832f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.285.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.285.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.285.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 285/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyne spravodajkyne) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a. s., Kremnička 53,\nBanská Bystrica, IČO 36 016 411, zastúpenej advokátskou kanceláriou SUCHÝ\n& PARTNERS s. r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Tomáš Suchý, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6 S 145/2015-93 z 18. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Sžfk 34/2018 z 19. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica,\na. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Dopravný podnik mesta\nBanská Bystrica, a. s., Kremnička 53, Banská Bystrica, IČO 36 016 411 (ďalej\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 S 145/2015-93\nz 18. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 Sžfk 34/2018 z 19. novembra 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka\n(žalobkyňa)\n\nsa\n\nžalobou\n\nv\n\nsprávnom\n\nsúdnictve\n\ndomáhala\n\npreskúmania\n\nzákonnosti „Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní“\nč. 11156-7000/2014-OK/4 (ďalej len „protokol“) z 19. februára 2015 vydaného Úradom\npre verejné obstarávanie, Bratislava (ďalej len „žalovaný“), ktorý v rámci výkonu dohľadu\nnad verejným obstarávaním vykonal kontrolu postupu zadávania zákazky „Vzdelávanie\nzamestnancov spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a. s.“. K obsahu\nprotokolu sa sťažovateľka písomne vyjadrila prostredníctvom dokumentu označeného\nako „Stanovisko...“ doručeného žalovanému 6. marca 2015. Protokol bol so sťažovateľkou\nprerokovaný 24. apríla 2015, pričom žalovaný sťažovateľke oznámil, že „podané námietky\nneposkytli žiadne relevantné skutočnosti, že neboli poskytnuté kvalifikované dôkazy,\nktoré by vyvrátili alebo spochybnili kontrolné zistenia“, preto zostáva nezmenný.\nVyhotovením zápisnice o prerokovaní protokolu bola kontrola žalovaného ukončená.\n3.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nžalobu\n\nsťažovateľky\n\nodmietol\n\npre neprípustnosť, keďže smerovala proti správnemu aktu, ktorý nie je rozhodnutím\n2\n\npodľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) ani opatrením podľa § 3\nods. 1 písm. b) SSP a zároveň nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností sťažovateľky.\nV tejto súvislosti konštatoval, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup\nk súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy\nžaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou\n(zabezpečenie čl. 46 ods. 2 a čl. 142 ods. 1 ústavy), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade\npreskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými\nsa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických\nosôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie\nalebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny\norgán podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti\nsúdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd\npovinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných\npráv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje ústava alebo príslušná\nmedzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch\ntotiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.\nPodľa názoru krajského súdu o takýto prípad v prejednávanej veci nejde, keďže výsledné\nmateriály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu\nprieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím správneho\norgánu. Vzhľadom na uvedené sa krajský súd námietkami sťažovateľky nezaoberal, pretože\ntieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania\ndôsledkov zo zistených porušení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom\nobstarávaní“).\n4. Kasačnú sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietla, že protokol zasahuje do práv\na povinností sťažovateľky tým, že konštatuje určité porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní, najvyšší súd napadnutým uznesením zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení\n3\n\nsvojho rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že právne závery krajského súdu sú vecne\nsprávne, keďže protokol nie je taký individuálny správy akt, ktorým sa by sa zasahovalo\ndo práv a právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb, preto\nnepodlieha súdnemu preskúmaniu v právnom súdnictve. Porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania uvedené v protokole môže byť podľa zákona č. 528/2008 o pomoci\na podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov\ndôvodom, aby riadiaci orgán uplatnil svoje dohľadové a rozhodovacie právomoci,\nktoré mu z uvedeného zákona vyplývajú, avšak žiadnu povinnosť sťažovateľovi neukladá.\nTento právny názor vyslovil najvyšší súd aj vo svojich rozhodnutiach vo veciach vedených\npod sp. zn. 1 Sžfk 68/2017, 4 Sžfk 42/2017, 4 Sžfk 30/2017, 1 Sžfk 9/2017, 3 Sžfk 7/2017\na sp. zn. 6 Sžfk 15/2018.\n4.1 Najvyšší súd reagoval aj na námietku sťažovateľky, že najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 5 Sžf 31/2011 z 25. augusta 2011 v podobnej veci rozhodol inak, pričom konštatoval,\nže „jediným aspektom, na základe ktorého bola vtedy konštatovaná prípustnosť súdneho\npreskúmania protokolu, bola v protokole uložená povinnosť kontrolovanému subjektu prijať\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval uložiť\nv tom čase platný zákon č. 10/1996 Z. z.“.\n5. S uvedenými závermi krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí,\na vyslovujúc presvedčenie, že protokol je rozhodnutím spôsobilým zasiahnuť do práv\nsťažovateľky, v ústavnej sťažnosti namieta, že rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho\nsúdu sú nezákonné a že zo všeobecných súdov nebola sťažovateľke poskytnutá súdna\nochrana. V tejto súvislosti uvádza, že vo vzťahu k pojmu „rozhodnutie“ je opodstatnený\nextenzívny výklad, keďže čl. 46 ods. 2 ústavy sa nevzťahuje iba na rozhodnutia, ale zahŕňa\naj ďalšie formy správania, konania aj nečinnosti, ktorými orgán verejnej správy\nmôže pôsobiť na právne postavenie fyzických osôb alebo právnických osôb.\n5.1 Najvyššiemu súdu sťažovateľka navyše vytýka, že porušil jej právo na zákonného\nsudcu, keď vzhľadom na existenciu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 31/2011\nz 25. augusta 2011 predmetnú vec nepredložil na rozhodnutie veľkému senátu.\n4\n\n5.2 Na základe uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, aby tieto uznesenia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\n\n5\n\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje\nlen v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu\n\ntejto\n\nprávomoci\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\nneboli\n\nzlučiteľné\n\ns\n\nústavou\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný\nsúd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť\nobčana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi\ndo jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\n(I. ÚS 17/01).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Predmetnom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 6\n6\n\nS 145/2015-93 z 18. januára 2018 (bod 3) a uznesením najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Sžfk 34/2018 z 19. novembra 2019 (bod 4).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému\nsudcovi.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu\n15. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého uznesenia krajského súdu bol príslušný najvyšší súd, ktorého právomoc\npredchádzala právomoci ústavného súdu poskytnúť ochranu označeným právam\nsťažovateľky, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa namietaného\nporušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.\n7\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\n17. Ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom\ntvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť\nsa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak,\npričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd, zaručuje čl. 46 ods. 2 ústavy. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom\nprípade znamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne\nrozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených\nzáujmov fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu\nverejnej správy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup\nk súdu) predstavuje ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu\nk všeobecnejšiemu ustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup\nk súdu účastníka súdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd\nkonajúci vo veci viazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46\nods. 1 ústavy. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa\ntaktiež právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami\nspravodlivého súdneho konania, ako je napr. právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť\nv konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé\nsúdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje\nrozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym\nokolnostiam prerokúvanej veci (m. m. III. ÚS 305/08). Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\n8\n\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n18. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie možno posúdiť\nlen so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov\nodôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny.\nMedziiným, je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže\npodať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou\núpravou, zvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí\n(rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť\nč. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania,\nnie je sama o sebe v rozpore s požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné\nvšak je, aby sa neprehliadlo právo strany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia\nstrany konania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie\nč. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, str. 67, 74). Odvolací súd sa tiež v zásade\nmôže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle\nv. Fínsko z 19. 12. 1997, č. 20772/92).\n19. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\n9\n\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015,\nIV. ÚS 596/2012).\n20. Najvyšší súd napadnutým uznesením zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky\nproti uzneseniu krajského súdu č. k. 6 S 145/2015-93 z 18. januára 2018 ako nedôvodnú.\n21. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za nezákonné\ntvrdiac, že protokol je rozhodnutím spôsobilým zasiahnuť do práv sťažovateľky,\na ako taký mal byť v správnom súdnictve meritórne preskúmaný (bod 5).\n22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,\nže nie je dôvodná.\n23. „Kasačný súd preskúmava napadnuté rozhodnutie zásadne z hľadiska\nuplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti (sťažnostných bodov). Kasačný súd skúma,\nči tu existuje uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. a) až j)\na jeho náležité vymedzenie podľa § 440 ods. 2... Zamietnutie kasačnej sťažnosti\nje meritórnym rozhodnutím kasačného súdu. Kasačný súd po vecnom preskúmaní zamietne\nkasačnú sťažnosť, ak nie je dôvodná, a teda napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nje správne... Ak kasačný súd zamieta kasačnú sťažnosť, nemôže sa obmedziť\niba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\nale musí sa zaoberať so všetkými podstatnými tvrdeniami účastníkov konania a náležite\nsa s nimi vysporiadať... Ak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietne, pôvodné rozhodnutie\nkrajského súdu ostáva bez zmeny.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.\na kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018. s. 1717 a 1718.).\n24. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že otázkou dohľadu\nnad verejným obstarávaním sa už v minulosti zaoberal, pričom konštatoval, že „Porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole môže byť podľa zákona\nč. 528/2008 Z. z. dôvodom, aby riadiaci orgán v súvislosti s riešením zistenej nezrovnalosti\npri použití pomoci z fondov Európskej únie uplatnil svoje dohľadové i rozhodovacie\n10\n\nprávomoci, ktoré mu vyplývajú z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z., avšak až v prípade,\nak príslušný správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly obsiahnutých v protokole\npostup podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. a vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa\nsankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty (ako aj tomuto rozhodnutiu\npredchádzajúci\n\npostup\n\nsprávneho\n\norgánu)\n\npreskúmateľné\n\nsúdom,\n\npretože\n\naž týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností sťažovateľa“. (III. ÚS 33/2018,\nIV. ÚS 474/2018).\n25. „Protokol vydaný v rámci administratívnej kontroly verejného obstarávania\npodľa zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov... nemá charakter rozhodnutia orgánu verejnej správy\nspôsobilého zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb\nalebo právnických osôb.“ (III. ÚS 48/2019)\n26. „Protokol ako výsledok z vykonanej kontroly nie je individuálny správny akt\ns vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach sťažovateľky.“ (I. ÚS 197/2019).\n27. Podobne najvyšší súd judikoval, že „Protokol o výsledku dodržiavania zákona\nč. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému\nsubjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné\nrozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného\nobstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť\ndo práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu,\na preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe\nzistení z kontroly zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.\no pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších\npredpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie\no uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci,\npreskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností\n11\n\nžalobcu.“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžfk 15/2018 z 25. apríla 2018 zverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 53/2018).\n28. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia ústavný súd zistil,\nže najvyšší súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa vzhľadom na predmet\nposudzovaného konania nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej\núpravy, ktorými by poprel jej účel a význam. Napadnuté uznesenie nemožno označiť\nza arbitrárne v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom\nna zistený skutkový stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnuté uznesenie\nnereflektovalo ťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie\no kasačnej sťažnosti sťažovateľky, pričom v súlade s požiadavkami na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia (§ 139 ods. 2 a 3 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 452 ods. 1 SSP) sa najvyšší\nsúd ústavne konformným spôsobom vysporiadal aj so svojou staršou judikatúrou,\nt. j. závermi vyplývajúcimi z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 31/2011\nz 25. augusta 2011.\n29.\n\nSťažovateľka\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti\n\nnetvrdila\n\n(tým\n\nmenej\n\npreukázala),\n\nže by jej bola uložená sankcia za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného\nobstarávania. V danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka v konaní\npred orgánom verejnej správy nemala možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať\ntaké dôkazy, ktoré by sa z hľadiska záverov najvyššieho súdu javili ako právne významné\npre zrušenie uznesenia krajského súdu. Sťažovateľka tak neobhájila svoje tvrdenie\no porušení základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n12\n\n30.\n\nZ\n\nuvedených\n\ndôvodov\n\nústavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\nv časti týkajúcej sa námietky porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n31. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o porušení jej základného práva podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy najvyšším súdom z dôvodu nepredloženia veci na rozhodnutie veľkému\nsenátu najvyššieho súdu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP už ústavný súd konštatoval\n(IV. ÚS 267/2018), že za splnenia všetkých zákonných predpokladov možno z právnej\núpravy aj vo veciach patriacich do sféry správneho súdnictva vyvodiť povinnosť senátu\nnajvyššieho súdu predložiť vec veľkému senátu. Prípadné nepostúpenie veci veľkému\nsenátu je pritom podľa názoru ústavného súdu spôsobilé vyvolať neprípustný zásah\ndo základného práva účastníka konania na zákonného sudcu a zároveň založiť vadu\nnesprávne obsadeného súdu.\n32. V prípade sťažovateľky však o takýto prípad nešlo.\n33. Ústavný súd je toho názoru, že je nevyhnutné vždy posudzovať prípadný vznik\njudikatórneho odklonu aj v časových súvislostiach. Kompetencia veľkého senátu správneho\nkolégia najvyššieho súdu a s ňou spojená povinnosť postúpiť vec uložená senátu\nrozhodujúcemu vo veci boli založené až novým správnym procesným kódexom (Správny\nsúdny poriadok) s účinnosťou od 1. júla 2016. V tomto období však už skoršie právne\nnázory najvyššieho súdu, ktorých sa sťažovateľka dovoláva (bod 5.1), boli prekonané\nuž v tom čase tiež existujúcou neskoršou judikatúrou najvyššieho súdu uvedenou\nv odôvodnení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (bod 4). Od tejto v tomto čase\nuž existujúcej aktuálnej judikatúry sa konajúci senát najvyššieho súdu, ako to vyplýva\naj z odôvodnenia jeho uznesenia, nemienil pri svojom rozhodovaní odchýliť a rozhodol\nv súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou iných senátov najvyššieho súdu.\n13\n\n34. Povinnosť postúpenia veci veľkému senátu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska\na rozhodnutie veci nie je účelné rozširovať aj o obsolentné právne názory obsiahnuté\nv už „prežitej“ judikatúre. Relevanciu v tomto smere je možné priznať len zamýšľanému\njudikatórnemu odklonu od právneho názoru aktuálneho v čase rozhodovania konajúceho\nsenátu, keďže v opačnom prípade by bolo potrebné zjednocovanie neúnosného množstva\n„historicky prežitých“ právnych názorov (III. ÚS 48/2019).\n35. Senát najvyššieho súdu konajúci vo veci sťažovateľky preto nemal podľa názoru\nústavného súdu povinnosť postúpiť vec na rozhodnutie veľkému senátu. Z dôvodu\nnesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu od aktuálnej judikatúry)\npre postúpenie veci na rozhodnutie veľkému senátu nemožno uvažovať ani o porušení\nzákladného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy, preto ústavný súd ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "kontrola", "verejné obstarávanie", "Správny súdny poriadok", "správne súdnictvo", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4bbb916-4000-4705-a947-af3c1f9fe092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1"}, {"guid": "ussr:512cd2c9-2783-427b-944a-6bd7ac813798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.48.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2019 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.48.2019.1"}, {"guid": "ussr:209e70af-b3db-4f96-b372-39394136f1c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.474.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 474/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 474/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.474.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}