{"guid": "ussr:0bc0b22a-0131-42a3-a7bc-ca8ef6e607af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2020 z 6. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 261/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0bc0b22a-0131-42a3-a7bc-ca8ef6e607af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 261/2020-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Gelatka, s. r. o., Námestie SNP 17, Rajec, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Gelatka, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca\nč. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 za účasti\n\n,\n\n, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Čadca č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020\nz r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Čadca j e\n\npovinný\n\nnahradiť trovy konania\n\nv sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Gelatka, s. r. o., Námestie SNP 17, Rajec, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nuznesením č. k. I. ÚS 261/2020-13 z 26. mája 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nČadca (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v exekučnej veci\n(ďalej aj „oprávnený“) proti sťažovateľovi (povinnému) o vymoženie povinnosti\nzaplatiť sumu 20 402 € s príslušenstvom uloženej platobným rozkazom okresného súdu\nsp. zn. 11 Ro 8/2014 z 22. mája 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť\n21. júna 2014, bol 20. mája 2016 okresnému súdu doručený návrh súdnej exekútorky\nna schválenie príklepu udeleného vydražiteľke\nnehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo č.\n2\n\npri dražbe\n\n, a to parcely registra C\n\nparc. č.\n\n– zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 445 m2 a stavby súp. č.\n\npostavenej na parc. č.\n\n– dom, nachádzajúcich sa v obci\n\n, k. ú.\n\n(ďalej len „nehnuteľnosti“), vykonanej 21. marca 2016. Námietky proti udelenému príklepu\npodľa § 147 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vznesené neboli,\navšak 16. júna 2016 bol okresnému súdu doručený návrh\nako aj žaloba\n\na\n\nktorou sa proti\n\na\n\nna odklad exekúcie,\n\ndomáhali vylúčenia nehnuteľností\n\nz exekúcie vykonávanej súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 111/2014.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 11. januára 2018, vylúčil nehnuteľnosti z exekúcie vykonávanej súdnou\nexekútorkou pod sp. zn. EX 111/2014 „v prospech odporcu“, pričom prejudiciálne dospel\nk záveru, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi\n\na\n\na sťažovateľom je absolútne neplatná, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí\na\n\na že sťažovateľ nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 podľa § 148\n\nods. 1 Exekučného poriadku schválil príklep udelený vydražiteľke\nnehnuteľností, „obe vo vlastníctve\n\n. pri dražbe\n\n“, vykonanej súdnou exekútorkou\n\n21. marca 2016. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že preskúmaním postupu súdnej\nexekútorky pri vykonávaní dražby predajom nehnuteľností žiadne nedostatky nezistil.\nOprávnený súhlas s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností udelil písomne\n14. augusta 2014. Vlastníctvo dražených nehnuteľností sťažovateľom považoval okresný\nsúd preukázané prostredníctvom výpisu z listu vlastníctva č.\n\n. Súdna exekútorka\n\no začatí exekúcie predajom nehnuteľností riadne upovedomila oprávneného, sťažovateľa\na ďalšie subjekty v zmysle § 135 Exekučného poriadku. Súdna exekútorka vydala príkaz\nna vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností 21. mája 2015, pričom námietky\nproti exekúcii vznesené neboli. Exekučný príkaz doručila všetkým subjektom tak,\nako to zakotvuje § 137 Exekučného poriadku. Všeobecná hodnota dražených nehnuteľností\nbola určená znaleckým posudkom, ktorý bol riadne v zmysle § 139 ods. 5 Exekučného\n3\n\nporiadku doručený oprávnenému i sťažovateľovi. Po určení najnižšieho podania v sume\n22 000 € súdna exekútorka určila termín dražby na 21. marec 2016. Dražobná vyhláška bola\ndoručená v súlade s § 141 Exekučného poriadku. Záujemkyňa o kúpu dražených\nnehnuteľností 15. marca 2016 ako zábezpeku zložila polovicu najnižšieho podania\nprevodom peňažných prostriedkov na účet súdnej exekútorky. Záujemkyňa dražila osobne,\nurobila najvyššie podanie, v dôsledku čoho jej súdna exekútorka udelila príklep a o tejto\nskutočnosti 21. marca 2016 spísala zápisnicu. Námietky proti udelenému príklepu vznesené\nneboli.\n4.1 Okresný súd zároveň (bez ďalšieho) uviedol, že prostredníctvom rozsudku\nsp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. januára 2018,\npovažoval za preukázané, že okresný súd vylúčil nehnuteľnosti z exekúcie predajom\nnehnuteľností vykonávanej súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 111/2014 „v prospech\nžalovaného (v tomto konaní v postavení oprávneného)“. V dôsledku uvedeného okresný súd\no návrhu\n\na\n\nna odklad exekúcie nerozhodoval, „nakoľko tým, že menovaní\n\no odklad exekúcie žiadali do právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení dražených\nnehnuteľností z exekúcie, dôvod nimi podaného návrhu na odklad exekúcie odpadol“.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nje arbitrárne, zmätočné, nie je riadne odôvodnené a nemá zákonný podklad. V tejto\nsúvislosti uvádza, že nehnuteľnosti boli na sťažovateľa prevedené\n\na\n\nlen na\n\nzáklade zabezpečovacieho prevodu práva, a táto skutočnosť bola v roku 2010 v súlade\ns § 553b ods. 1 druhou vetou Občianskeho zákonníka zapísaná aj na liste vlastníctva\nč.\n\n, avšak súdna exekútorka jej nevenovala žiadnu pozornosť a začala dražbu\n\nnehnuteľností, ako keby bol sťažovateľ nositeľom celého obsahu vlastníckeho práva.\nPodľa názoru sťažovateľa exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je\nzáložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí (§ 61q ods. 2 Exekučného\nporiadku). V právnom vzťahu medzi manželmi . na jednej strane a sťažovateľom na druhej\nstrane mal sťažovateľ nielen postavenie veriteľa (právo na vrátenie peňažnej pôžičky), ale aj\npostavenie dlžníka (povinnosť vrátiť predmet zabezpečenia manželom\n\n, t. j. vydať alebo\n\nvypratať vec), teda manželia . museli mať vo vzťahu k predmetu zabezpečenia postavenie\nveriteľov. Exekúcia predmetu zabezpečenia sa nemohla vykonať, lebo v danom prípade\n4\n\nmanželia\n\nako veritelia neboli navrhovateľmi exekúcie, ani nedali na ňu súhlas, naopak\n\nvždy mali záujem a legitímne očakávanie, že po splatení pôžičky sa im nehnuteľnosti vrátia.\nK splateniu pôžičky došlo v roku 2012. Okresný súd pri rozhodovaní podľa § 148 ods. 1\nExekučného poriadku vôbec nezohľadnil, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 203/2016\nzo 17. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. januára 2018, vylúčil nehnuteľnosti\nz exekúcie vedenej súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 111/2014, pričom prejudiciálne\ndospel k záveru, že nehnuteľnosti sťažovateľovi nepatria.\n5.1 Sťažovateľ ďalej namieta, že okresný súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou,\nže je nevidiaci a že sťažovateľovi v exekučnom konaní nebol ustanovený procesný\nopatrovník, že postavenie účastníkov exekučného konania nebolo rovnaké, a teda\nz objektívnych príčin nemohol brániť svoje práva. V tejto súvislosti ako dôkaz pripojil\npotvrdenie oftamológa\n\nzo 4. mája 2015, podľa ktorého „je úplne nevidiaci\n\nna obe oči, stav trvalý“.\n5.2 Sťažovateľ poukazuje aj na to, že uznesením Okresného súdu Žilina\nsp. zn. 9 OdK 127/2018 z 19. júna 2018 uverejneným v Obchodnom vestníku 26. júna 2018\nbol na majetok sťažovateľa (dlžníka) vyhlásený konkurz.\n5.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1SprV/150/20\nz 18. júna 2020\n\nv mene\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvyjadrila\n\njeho\n\npredsedníčka.\n\nUviedla,\n\nže po preštudovaní spisového materiálu dospela k názoru, že vo veci boli spôsobené\nprieťahy v konaní.\n6.1 Predsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie\nsudkyne JUDr. A. K., v ktorom sudkyňa uviedla, že z výpisu z LV č.\n5\n\npre okres\n\n,\n\nobec\n\n, katastrálne územie\n\n, vyhotoveného v čase vydania už uvedeného\n\nrozhodnutia bolo preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností bol sťažovateľ,\nktorý v exekučnej veci vystupoval ako povinný. Táto skutočnosť ostala dosiaľ nezmenená.\nI keď okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017 vylúčil\nsporné nehnuteľnosti z exekúcie v prospech\n\n, ktorý v exekučnej veci vystupoval\n\nako oprávnený, ich vlastníkom ostal i naďalej povinný, t. j. sťažovateľ. Čo sa týka údajov\nkatastra nehnuteľností, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní v exekučnej veci vychádzal,\npovažovala za potrebné poukázať na § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny\nzákon“), v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 zákona sú hodnoverné,\nak sa nepreukáže opak. Keďže oprávnený v exekučnej veci vyslovil súhlas s exekúciou\npredajom nehnuteľností 14. augusta 2014 a vlastníctvo sporných nehnuteľností povinným\nbolo preukázané výpisom z LV č.\n\n, podmienky na exekúciu predajom nehnuteľností\n\nzakotvené v § 134 Exekučného poriadku boli splnené. V nadväznosti na uvedené boli\nsplnené i podmienky na udelenie príklepu v zmysle § 146 Exekučného poriadku a jeho\nnásledné schválenie súdom v zmysle § 148 ods. 1 Exekučného poriadku.\n7. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu, ktorá sa\nk nej vyjadrila podaním z 12. júna 2020, pričom namietla, že ústavná sťažnosť bola podaná\noneskorene a že sťažovateľ proti „udelenému príklepu“ nepodal námietky ani podnet\nna podanie dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“).\n8. Na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu reagoval sťažovateľ podaním\nzo 7. júla 2020 a uviedol, že okresný súd v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie dospel\nk záveru, že sťažovateľ nie je a nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, keďže zmluva\no zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná. Právoplatným vylúčením\nnehnuteľností z exekúcie bolo preukázané, že zápis vlastníka na liste vlastníctva nie je\nhodnoverný údaj, o čom okresný súd vedel, keďže sám toto rozhodnutie vydal\na aj v odôvodnení napadnutého uznesenia naň poukázal.\n6\n\n8.1 Vo vzťahu k vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľ uviedol, že nevie,\nkedy napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť, avšak vzhľadom na znenie zákona\nč. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony v znení neskorších predpisov je toho názoru, že lehotu na podanie ústavnej sťažnosti\nnezmeškal. Nepodanie námietok proti napadnutému uzneseniu okresného súdu je\nirelevantné, keďže nie sú opravným prostriedkom proti takémuto rozhodnutiu okresného\nsúdu a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo 14. mája 2020 sťažovateľovi\noznámila, že dovolanie generálneho prokurátora nie je v danom prípade prípustné.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade,\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\n7\n\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi,\nktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie.\nLen výnimočne, za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný\nsúd hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak\nvýlučne v rovine kasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n13. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\n8\n\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd pri\nsvojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade,\nak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného\nvýkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\na svoju\n\ninterpretáciu\n\n(m. m. III. ÚS 72/2010).\n\nprávnej\nV\n\nnormy\n\nmusí\n\nprípadoch\n\nzaložiť\n\nnejasnosti\n\nna\n\nalebo\n\nracionálnej\n\nargumentácii\n\nnezrozumiteľnosti\n\nznenia\n\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný\norgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania\na zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci\nakceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná.\n15. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\n9\n\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n16. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať\npri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej\nnespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,\nale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,\nsystematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len\nv slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch\nprávneho štátu (I. ÚS 155/2017, ZNaU 28/2017, pozri aj nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 1241/12 z 13. marca 2013, z ktorého navyše vyplýva, že povinnosť\nsúdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom\ntexte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide\no interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.).\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n10\n\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n19. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\nv obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n21. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok [sp. zn. III. ÚS 875/2016 a rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému\nkráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36]. Právo na prístup k súdu však\nnemá absolútny charakter a môže podliehať obmedzeniam zo strany štátu. Pri stanovení\nobmedzení požíva štát určitú mieru voľnej úvahy. Právo na prístup k súdu nemožno\nobmedziť takým spôsobom alebo do takej miery, že to naruší samotnú podstatu daného\npráva. Obmedzenie práva na prístup k súdu nebude v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade, že nesleduje legitímny cieľ a ani v prípade, že medzi\npoužitými prostriedkami a sledovaným cieľom nie je primeraný vzťah proporcionality\n(Grécko-katolícka farnosť Lupeni a iní proti Rumunsku, sťažnosť č. 76943/11, rozsudok\nz 29. 11. 2016, § 89).\n22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\n11\n\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n23. Aj judikatúra ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento\nčlánok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý\nargument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk\nv. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku, či súd splnil svoju\npovinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže\nbyť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť\nnávrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných\nštátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním\na vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani\nv. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná každú\npodrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore s požiadavkou\nspravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany konania\nbyť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to explicitne neodrazí\nv konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom so zohľadnením príslušnej právnej úpravy\n24. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\n12\n\nokresného súdu č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 (body 4 a 4.1), ktoré sťažovateľ\nako povinný v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 111/04,\npovažuje za arbitrárne, zmätočné, riadne neodôvodnené a nemajúce zákonný podklad\n(bod 5).\n24.1\n\nPodstata\n\nnapriek skutočnosti,\n\nnámietky\n\nsťažovateľa\n\nspočíva\n\nv tom,\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\nže v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie svojím rozsudkom\n\nsp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. januára 2018,\ntieto z exekúcie vykonávanej súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 111/2014 vylúčil\n„v prospech odporcu“, pričom prejudiciálne dospel k záveru, že zmluva o zabezpečovacom\nprevode práva uzatvorená medzi\n\na\n\nže vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí\n\na sťažovateľom je absolútne neplatná,\na\n\na že sťažovateľ nie je vlastníkom\n\nnehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, následne v konaní o vymoženie uloženej\npovinnosti zaplatiť sumu 20 402 € s príslušenstvom napadnutým uznesením schválil príklep\nudelený vydražiteľke\n\npri dražbe nehnuteľností vykonanej súdnou exekútorkou\n\ns odôvodnením, že vychádzajúc z LV č.\n\nmal preukázané vlastníctvo dražených\n\nnehnuteľností sťažovateľom.\n24.2 Sťažovateľ ďalej s poukazom na skutočnosť, že je nevidiaci, namieta aj to,\nže v exekučnom konaní mu nebol ustanovený procesný opatrovník, že postavenie\núčastníkov exekučného konania nebolo rovnaké, a teda z objektívnych príčin nemohol\nbrániť svoje práva.\n25. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti\nmožno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej\nv upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie\no začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.\n26. Podľa § 140 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku dražobná vyhláška musí\nobsahovať výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, sa preukázalo pred\nzačatím dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu\nvydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný.\n\n13\n\n27. Podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku udelenie príklepu podlieha schváleniu\nsúdom. Súd rozhodne o schválení príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora\nna schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený\npríklep.\n28. Podľa § 148 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu o príklepe doručí\nexekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu\npríklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne\npríslušnému okresnému úradu na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou\no udelení príklepu.\n29. Podľa § 149 Exekučného poriadku ak so zreteľom na vznesené námietky súd\nudelenie príklepu neschváli, exekútor pokračuje v dražbe vyvolaním predposledného\npodania, a ak sa urobilo len najnižšie podanie, tak týmto podaním. O termíne pokračovania\nv dražbe upovedomí osoby uvedené v § 147 ods. 1 aspoň 15 dní vopred.\n30. Ústavný súd si na účel overenia opodstatnenosti námietok sťažovateľa\nvznesených v ústavnej sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 6 Er 491/2014,\nz ktorého (v nadväznosti na body 2 až 4.1) zistil, že:\n30.1 Na č. l. 38 až 46 spisu sa nachádza rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017.\n30.2 Na č. l. 47 spisu sa nachádza výpis z listu vlastníctva č.\n\nvyhotovený\n\n13. januára 2020, v časti ktorého označenej ako „Vlastníci a iné oprávnené osoby“ je ako\nvlastník nehnuteľností uvedený „1\n“\n\nso\n\nspoluvlastníckym\n\npodielom\n\n,\n1/1.\n\nAko\n\ntitul\n\nnadobudnutia\n\nsú\n\nuvedené\n\n„Zmluva o zabezpečovacom prevode práv zo dňa 29. 10. 2010, č. V 7734/10 – 562/10“,\nako aj „Z 8340 – Rozsudok v mene Slov. republiky č. 16 C 203/2016 – 20/19“.\n30.3 Na č. l. 50 – 51 spisu sa nachádza uznesenie okresného súdu\nč. k. 6 Er 491/2014-50\n\nz 15.\n\njanuára\n\n2020\n\n21. januára 2020.\n\n14\n\ns vyznačenou\n\ndoložkou\n\nprávoplatnosti\n\n30.4 Na č. l. 52 spisu sa nachádza pokyn na doručenie uznesenia okresného súdu\nč. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020\na\n\n, zastupujúceho\n\n„v právnej veci o vylúčenie nehnuteľností“ na základe plnomocenstva,\n\nktoré mu udelili 13. júna 2016 (č. l. 17 a 18 spisu), a súdnej exekútorke na účel jeho\ndoručenia všetkým subjektom v zmysle § 148 Exekučného poriadku.\n30.5 Dňa 6. februára 2020 okresný súd zaslal súdnej exekútorke 4 kusy uznesenia\nokresného súdu č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 „za účelom doručenia uznesenia\nsubjektom konania, t. j. oprávnenému, povinnému, vydražiteľke“, pričom súdnu exekútorku\nvyzval na predloženie potvrdených doručeniek preukazujúcich jeho doručenie.\n30.6 Podľa poštových doručeniek nachádzajúcich sa na č. l. 54 spisu uznesenie\nokresného súdu č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 prevzal oprávnený (\n11. februára 2020, vydražiteľka (\n\n)\n\n.) 20. februára 2020 a advokát JUDr. Bohuslav\n\nGelatka, Námestie SNP 17, Rajec, 21. februára 2020.\n30.7 Na č. l. 55 spisu sa nachádza doručenka preukazujúca elektronické doručenie\nuznesenia okresného súdu č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 Okresnému úradu\nŽilina, katastrálnemu odboru 11. mája 2020.\n30.8 Na č. l. 56 spisu sa nachádza doručenka preukazujúca elektronické doručenie\nuznesenia okresného súdu č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 Daňovému úradu\nŽilina 11. mája 2020.\n31. Ústavný súd konštatuje, že v spise sa nenachádza doručenka preukazujúca\ndoručenie uznesenia okresného súdu č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 povinnému,\nt. j. sťažovateľovi, ktorý je nevidiaci, ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa\nv exekučnom konaní advokátom.\n32. Pokiaľ súdna exekútorka nedoručila napadnuté uznesenie okresného súdu\npovinnému, t. j. sťažovateľovi, ale inej osobe – advokátovi, ktorý sťažovateľa v exekučnom\nkonaní právne nezastupoval, svojvoľne prekročila svoju právomoc. Takýto postup súdnej\nexekútorky nemá oporu v Exekučnom poriadku.\n\n15\n\n33. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou,\nže je nevidiaci a že mu v exekučnom konaní nebol ustanovený procesný opatrovník,\nz ústavnej sťažnosti [časť III bod 2 písm. d) ], ako aj obsahu spisového materiálu vyplýva,\nže sťažovateľ nielenže nebol v exekučnom konaní zastúpený splnomocneným zástupcom,\nale že prinajmenšom súdna exekútorka mala priamu vedomosť o sťažovateľom zdravotnom\npoškodení, exekučnému súdu to však zrejme neoznámila, pričom okresný súd sa k námietke\nsťažovateľa, čo sa týka jeho nevidomosti ani nevyjadril.\n33.1 Exekučné konanie v danej veci začalo v roku 2014, keď v Exekučnom poriadku\nplatila právna úprava § 49 ods. 4 v znení, že „exekútor môže požiadať súd (§ 45)\no ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo\ndoručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine, ktorý je postihnutý\nduševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať“. Pritom podľa\nv tom čase účinného § 29 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platilo, že ak nie je\nzastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka,\nak je tu nebezpečenstvo z omeškania; rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný\npredpis. Zo znení citovaných zákonných ustanovení sa javí, že ani súdna exekútorka ale ani\nexekučný súd nevenovali zdravotnému poškodeniu sťažovateľa pozornosť.\n33.2 Zmena v ich prístupe nenastala ani po zmene civilných procesných predpisov,\nkeď po prijatí Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa na ustanovenie\nprocesného opatrovníka vzťahuje § 68 a § 69 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku\n(účinného od 1. júla 2016 do 31. marca 2017), resp. od 1. apríla 2017 v spojení s § 200\nExekučného poriadku. Vychádzajúc z článku 12 Dohovoru Organizácie spojených národov\no právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý 3. decembra 2006\nv New Yorku a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 10. júla 2010, ktorý výslovne\ndeklaruje, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony\nvo všetkých oblastiach na rovnakom základe s ostatnými a že sa zmluvné štáty zaviazali\nprijať príslušné opatrenia, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím prístup\nk pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony,\nústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi v exekučnom konaní takáto pomoc poskytnutá\nnebola. Táto skutočnosť spolu s chýbajúcou doručenkou (bod 31) sama osebe predstavuje\nporušenie sťažovateľových práv, tak ako ho v príslušnej časti ústavnej sťažnosti namietal.\n16\n\n34. Vo vzťahu k tvrdeniu zúčastnenej osoby o zmeškaní lehoty sťažovateľom\nna podanie ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že okresný súd na uznesení\nč. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 vyznačil právoplatnosť 21. januára 2020 bez toho,\naby mal preukázané jeho riadne doručenie povinnému, t. j. sťažovateľovi (body 30.3 a 31).\n35. Pokiaľ zúčastnená osoba tvrdila, že sťažovateľ proti „udelenému príklepu“\nnepodal námietky ani podnet na podanie dovolania generálnym prokurátorom, ústavný súd,\nvzhľadom na predmet konania vymedzený v bode 24, konštatuje, že proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku);\ndovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom\nkonaní taktiež nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n36. Ústavný súd ani v štádiu po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie\nkonanie (bod 1) nezistil existenciu skutočností brániacich meritórnemu prieskumu\nnapadnutého uznesenia okresného súdu.\n37. Odborná právnická literatúra vo vzťahu k § 134 ods. 1 Exekučného poriadku\nuvádza, že uvedené ustanovenie: „určuje predpoklady, za ktorých možno exekúciu\npredajom nehnuteľnosti vykonať, a to súhlas oprávneného s exekúciou predajom\nnehnuteľnosti a vlastníctvo povinného k exekvovanej nehnuteľnosti. Ďalšími predpokladmi\nna vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktoré vyplývajú z iných ustanovení\nExekučného poriadku, sú súhlas záložného veriteľa s exekúciou predajom nehnuteľnosti, ak\noprávnený nie je záložným veriteľom (§ 61q ods. 2), primeranosť rozsahu exekúcie k výške\nvymáhanej pohľadávky (§ 61r) a minimálna výška vymáhanej pohľadávky (§ 63 ods. 2 a 3).\nAbsencia niektorého z uvedených predpokladov (ak sa už exekúcia predajom\nnehnuteľnosti začala) je dôvodom na zastavenie exekúcie v časti vykonávanej predajom\nnehnuteľnosti, a to procesným postupom podľa § 44, prípadne podľa § 61n ods. 2 alebo\n§ 65...\nVlastníctvo povinného k nehnuteľnosti sa preukazuje najmä zápisom o vlastníctve\nv katastri nehnuteľností. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona sa údaj o vlastníctve,\n17\n\nzapísaný v katastri nehnuteľností, považuje za hodnoverný a záväzný, ak sa nepreukáže\nopak. Zápis v katastri nehnuteľností predstavuje vyvrátiteľnú domnienku o existencii\nzapísaného práva...\nAk po začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti vyjde najavo, že exekvovaná\nnehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného, musí byť exekúcia v predmetnej časti\nzastavená.“ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný\nporiadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 610 až 614.).\n38. „Obsahom ustanovenia § 140 ods. 2 písm. l) je hmotnoprávna norma\no nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Dobromyseľný vydražiteľ\nnadobúda vlastníctvo k vydraženej nehnuteľnosti aj v prípade, ak povinný nebol vlastníkom\nnehnuteľnosti. Vydražiteľ však vlastnícke právo nenadobudne, a to bez ohľadu na jeho\ndobromyseľnosť, ak tretia osoba (vlastník) vzniesla u súdneho exekútora pred začatím\ndražby námietku neprípustnosti exekúcie (teda ak bola exekúcia vykonaná nezákonne,\nv rozpore s odkladným účinkom tejto námietky)...\nVydražiteľ nie je dobromyseľný, ak v čase konania dražby vedel, že povinný nie je\nvlastníkom nehnuteľnosti.\nAk vydražiteľ nebol dobromyseľný o vlastníckom práve povinného, potom\nvydražením veci nenadobúda vlastnícke právo ani v prípade, ak tretia osoba (vlastník)\nnevzniesla námietku neprípustnosti exekúcie podľa § 44. Právnym následkom exekúcie nie\nje v takom prípade zmenu subjektu vlastníckeho práva. Tretia osoba (vlastník) môže\ndosiahnuť ochranu svojho vlastníckeho práva (napríklad) prostredníctvom určovacej žaloby\npodanej voči vydražiteľovi.“ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol.\nExekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 647.).\n39. „Konanie exekučného súdu o príklepe je obligatórne. Prebieha bez ohľadu na to,\nči proti udeleniu príklepu vzniesli oprávnené osoby námietky podľa § 147.\nExekučný poriadok na jednej strane ustanovuje dôvody, pre ktoré možno vyhovieť\nnámietkam proti udeleniu príklepu (§ 147 ods. 3 EP), avšak na druhej strane nie sú\nustanovené dôvody, pre ktoré exekučný súd udelenie príklepu neschváli. Iba stručne sa\nuvádza, že príklep sa neschváli „so zreteľom na vznesené námietky“ (§ 149). Znamená to,\n18\n\nže exekučný súd príklep neschváli vždy vtedy, ak vyhovie námietkam proti udeleniu\npríklepu. Zostáva potom otázkou výkladu, či exekučný súd môže udelenie príklepu\nneschváliť aj v takom prípade, ak žiadne námietky podané neboli alebo ak boli podané\nnámietky zamietnuté. K tejto otázke sa v praxi všeobecne zastáva právny názor,\nže exekučný súd udelenie príklepu neschváli aj vtedy, ak zistí porušenie zákona, hoci žiadne\nnámietky podané neboli alebo boli námietky zamietnuté.\nExekučný súd skúma podmienky na udelenie príklepu so zreteľom na skutkový stav,\nktorý bol v čase udelenia príklepu. Pri rozhodovaní o príklepe nie je možné prihliadať na\nskutkové okolnosti, ktoré nastali až po udelení príklepu a ktoré sú dôvodom ukončenia\nexekúcie. Napríklad dôvodom neschválenia príklepu nemôže byť len to, že povinný\npo udelení príklepu vymáhanú pohľadávku splnil...\nUznesenie exekučného súdu o príklepe nadobúda právoplatnosť jeho doručením\noprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto podal námietky proti udeleniu\npríklepu. Doručenie uvedeným osobám vykoná súdny exekútor. Zákon nepredpisuje\ndoručenie do vlastných rúk, postačí preto tzv. obyčajné doručenie v zmysle § 112 CSP.\nUstanovenie § 61b sa na doručovanie uznesenia o príklepe nevzťahuje.\nPo doručení uznesenia exekučného súdu o príklepe oprávnenému, povinnému,\nvydražiteľovi a tomu, kto podal námietky proti udeleniu príklepu, požiada súdny exekútor\nexekučný súd o vyznačenie doložky právoplatnosti. Následne exekučný súd doručí\nprávoplatné uznesenie (spolu so zápisnicou o udelení príklepu) okresnému úradu,\nkatastrálnemu odboru, príslušnému podľa miesta vydraženej nehnuteľnosti, za účelom\nzápisu zmien do katastra nehnuteľností.\nPrávoplatnosťou\n\nuznesenia\n\no\n\nschválení\n\npríklepu\n\nsa\n\nvydražiteľ\n\nstáva\n\nvlastníkom nehnuteľnosti spätne ku dňu udelenia príklepu (§ 150).“. (Števček, M.,\nKotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie.\nPraha : C. H. Beck, 2018, s. 672)\n40. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že nie je\nvo vzťahu k aplikácii § 134 ods. 1, § 148 ods. 1 a § 149 Exekučného poriadku presvedčivo\nodôvodnené, a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá ústavnú neudržateľnosť ním\nvydaného rozhodnutia. Pokiaľ okresný súd v rámci rozhodovania o schválení príklepu\n19\n\nvychádzal z listu vlastníctva č.\n\nvyhotoveného 13. januára 2020, v časti ktorého\n\noznačenej ako „Vlastníci a iné oprávnené osoby“ je ako vlastník nehnuteľností uvedený\n„1\n\n“ so spoluvlastníckym\n\npodielom 1/1., prehliadol, že ako titul nadobudnutia sú uvedené „Zmluva o zabezpečovacom\nprevode práv zo dňa 29. 10. 2010, č. V 7734/10 – 562/10“, ako aj „Z 8340 – Rozsudok\nv mene Slov. republiky č. 16 C 203/2016 – 20/19“. Úplné znenie rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017 je súčasťou spisu okresného súdu\nsp. zn. 6 Er 491/2014, avšak s jeho právnymi závermi, najmä pokiaľ ide o absolútnu\nneplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práv, sa okresný súd v napadnutom uznesení\nnevysporiadal.\n41. Nedostatočné odôvodnenie uznesenia všeobecného súdu, ktoré vyústilo do jeho\nvnútornej rozpornosti, ústavný súd považuje za dôvod na vyslovenie porušenia základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, súčasťou ktorého\nje nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným\nspôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu,\nale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu\n(m. m. III. ÚS 772/2016).\n42. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd\nv napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o schválení príklepu nemožno hodnotiť inak\nako taký, ktorý odporuje obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n43. Napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný\nsúd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\nzodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n\n20\n\n44. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n45. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n46. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o žiadosti súdnej\nexekútorky na schválenie príklepu, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne\nzvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu\npovinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť\nako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\nV.\nTrovy konania\n47. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby mu ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\n48. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n49. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely\ntejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\n21\n\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2019\npredstavovala sumu 1 062 €.\n50. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c),\n§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej\nsume 675,43 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu\npredsedníčky okresného súdu a zúčastnenej osoby) vykonané v roku 2020 v sume 177 €\nza jeden úkon a tri režijné paušály v sume 10,62 € za jeden paušál, plus 20 % DPH, ktoré\nzaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).\n51. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom... ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "dražba", "rozhodnutie-odôvodnenie", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/491/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:f2c724f4-86c9-4c76-8fd2-b1954158d0ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 772/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "6d65db82-ced4-4a23-94f7-0c09556bb2fd:c3aff173-c7f7-4c8a-a3aa-2bf640851726", "ecli": null, "spisova_znacka": "9OdK/127/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/127/2018 z 19. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6d65db82-ced4-4a23-94f7-0c09556bb2fd:c3aff173-c7f7-4c8a-a3aa-2bf640851726"}, {"guid": "76b32f4b-7eae-4a81-9500-ef0e3c0ed8a9:21bf8a96-5ae5-422d-8ee3-27319bb1ea49", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/491/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 6Er/491/2014 z 23. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76b32f4b-7eae-4a81-9500-ef0e3c0ed8a9:21bf8a96-5ae5-422d-8ee3-27319bb1ea49"}, {"guid": "b65ea7a7-8890-4ae6-bfe0-b12dda1d7bd5:df9ae3a9-1dd2-4ea6-b65b-8ab388b45446", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Ro/8/2014", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11Ro/8/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b65ea7a7-8890-4ae6-bfe0-b12dda1d7bd5:df9ae3a9-1dd2-4ea6-b65b-8ab388b45446"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c36b0f32-a548-41c7-88cb-e28b053ad1db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.339.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.339.2023.1"}, {"guid": "ussr:fa816ff5-d374-4c9d-9d34-3a9c2868543c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 477/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 477/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.477.2020.1"}]}