{"guid": "ussr:92f73768-d514-41b4-b9ca-ca7914e9c061", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.26.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. I. ÚS 26/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.26.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92f73768-d514-41b4-b9ca-ca7914e9c061", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.26.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.26.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.26.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 26/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Martou Konkoľovou, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 5 Co 5/2019 z 29. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nbola 18. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 5/2019 z 29. januára 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) bolo pod sp. zn. 10 C 33/2017 vedené konanie žalobcov\nv 1. až 10. rade (ďalej len „žalobcovia“) o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí\ndo dedičstva (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ vystupoval v napadnutom konaní\nv procesnom postavení žalovaného.\n3. Uznesením okresného súdu sp. zn. 10 C 33/2017 z 19. októbra 2018\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) okresný súd prvým výrokom napadnuté konanie\nzastavil a druhým výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov\nkonania.\n4. Na základe odvolania žalobcov proti obom výrokom uznesenia okresného súdu\nkrajský súd napadnutým uznesením prvým výrokom pripustil späťvzatie žaloby, zrušil\nuznesenie okresného súdu a napadnuté konanie zastavil. Druhým výrokom určil,\nže žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k sťažovateľovi v plnom\nrozsahu.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd napadnutým uznesením,\na to konkrétne druhým jeho výrokom porušil sťažovateľovo základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené sťažovateľ odôvodňuje poukázaním\nna skutočnosť, že krajský súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania bez toho,\naby pred tým vytvoril sťažovateľovi akýkoľvek priestor na to, aby sa k otázke náhrady trov\n\n2\n\nkonania vôbec mohol vyjadriť, v tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „Procesný postup,\nktorý zvolil odvolací súd tak, znamená, že sťažovateľ počas celého konania nemal možnosť\nvyjadriť sa k otázke náhrady trov konania. A teda nemal možnosť predniesť argumentáciu\nvo vzťahu k možnej ne/aplikáciii § 257 Civilného sporového poriadku.\nOdvolací súd naviac nezaslal sťažovateľovi ani späťvzatie žaloby, aby sa s ním\nmohol oboznámiť a vyjadriť sa k prípadnej otázke náhrady trov konania, pričom\nzdôrazňujeme, že napadnuté rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Sťažovateľ tak\nnemal možnosť predniesť svoju argumentáciu ani k späťvzatiu žaloby a ani vo vzťahu\nk náhrade trov konania. Takýto postup je podľa nášho názoru v rozpore s § 370 ods. 2\nCivilného sporového poriadku.\nV dôsledku opísaného postupu odvolacieho súdu tak došlo k porušeniu vyššie\noznačených práv sťažovateľa a takýto nezákonný procesný postup krajského súdu zároveň\nvyústil, vo vzťahu k náhrade trov konania, ktorá je súčasťou súdneho konania,\ndo protiústavnosti a nespravodlivosti konania.“\n6. Sťažovateľ namieta, že krajský súd v dôsledku opomenutia zaoberať\nsa okolnosťami, či v danom prípade sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,\na teda absolútnym nevysporiadaním sa s možnosťou aplikácie § 257 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), porušil\nsťažovateľom v ústavnej sťažnosti označené práva.\n7. Sťažovateľ v ďalšej časti ústavnej sťažnosti uvádza konkrétne skutočnosti,\nktoré podľa jeho názoru odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP. Poukazuje na správanie\nsa žalobcov pre podaním žaloby, ako aj na svoju snahu uzavrieť so žalobcami v priebehu\nnapadnutého konania mimosúdnu dohodu. Podľa jeho názoru práve žalobcovia majú značný\npodiel na vzniku a priebehu napadnutého konania.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\n\n3\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/5/2019,\nzo dňa 29.01.2019 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/5/2019, zo dňa 29.01.2019\nzrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania\n... v sume 326,66 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n9. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi\na v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte\nústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš\nMaďar.\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\n\n4\n\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n16. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu, a to konkrétne jeho druhým výrokom.\n21. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv v dôsledku nesprávneho\nprocesného postupu krajského súdu, ktorý mu v rámci odvolacieho konania nezaslal\nna vyjadrenie späťvzatie žaloby zo strany žalobcov a zároveň mu v súvislosti s uvedeným\nnevytvoril „procesný priestor“ na to, aby sa vyjadril k otázke náhrady trov konania.\nSťažovateľ tak podľa jeho názoru nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu\nani vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, ani vo vzťahu k náhrade trov konania. Takýto postup\nkrajského súdu je podľa názoru sťažovateľa v rozpore s § 370 ods. 2 CSP.\n22. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ nemá\npodľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber,\nktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný\npostupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane,\nna ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť\na jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné\nza ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy\n\n6\n\nv spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpá všetky mu dostupné\nprávne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo základnej\nslobody a pri ich uplatnení nie je úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného\npráva alebo slobody ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127\nods. 1 ústavy\n\n(m. m. IV. ÚS 193/2010,\n\nI.\n\nÚS\n\n178/2011,\n\nIV.\n\nÚS\n\n453/2011,\n\nIII. ÚS 703/2017).\n23. Podľa citovaného § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť\nneprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré sú právnym\nporiadkom určené na ochranu jeho základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva,\nže pojmovým znakom inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej\nstránke prejavuje v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných\nprostriedkov určených na ochranu práv sťažovateľa ešte pred samotným podaním ústavnej\nsťažnosti a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu\nústavne zaručeným základným právam a slobodám až v prípade, kedy ostatné orgány\nverejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.\n24. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa.\n25. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n26. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia\na preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity\nposúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.\n27. „Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť\ndovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla\n\n7\n\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,\nktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu,\na ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených\ns uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti\nstrán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu\na na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutia spravodlivosti).“ [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 155/2017 z 25. októbra 2017].\n28. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že sťažovateľ\nmal v posudzovanej veci na ochranu svojich základných práv k dispozícii mimoriadny\nopravný prostriedok – dovolanie, o ktorom je oprávnený rozhodovať najvyšší súd ako súd\ndovolací. Podľa zistení ústavného súdu však sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu\nkrajského\n\nsúdu,\n\na to\n\nproti\n\njeho\n\ndruhému\n\nvýroku\n\no náhrade\n\ntrov\n\nkonania,\n\nktoré je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 420 CSP (k tomu pozri uznesenie\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018, pozn.), dovolanie nepodal,\nčo znamená, že v danom prípade nebola dodržaná podmienka vyžadovaná § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde. Námietky sťažovateľa uvedené v ústavnej sťažnosti\ntýkajúce sa porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie zo strany krajského súdu\nv časti namietaného nedoručenia späťvzatia žaloby na vyjadrenie sa ústavnému súdu javia\nako dôvody napĺňajúce prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, s ktorými\nby sa mal vysporiadať najvyšší súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia\nako dovolacieho súdu. Vzhľadom na to, že za danej situácie existovala možnosť domáhať\nsa ochrany práv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania),\nktorú sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom nevyužil, dospel ústavný\nsúd k záveru o neprípustnosti podanej ústavnej sťažnosti v tejto časti.\n\n8\n\n29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na nemožnosť podať dovolanie\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu, a to s poukázaním na uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 221/2016 z 26. októbra 2017. K uvedenému ústavný súd uvádza,\nže v danom prípade dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 421 ods. 1 CSP.\nV prípade sťažovateľa však jeho námietky možno subsumovať pod dovolací dôvod\nnapĺňajúci prípustnosť dovolania podľa § 420 f) CSP. Vzhľadom na uvedené\nje táto argumentácia sťažovateľa bez právneho významu.\n30. Sťažovateľ súčasne netvrdil, a teda ani nepreukázal, že dovolanie nepodal\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto v danom prípade neprichádza do úvahy\nani aplikácia ustanovenia § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktoré predstavuje výnimku\nz pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti.\n31. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ\nnamietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením\nkrajského súdu, v dôsledku nedoručenia mu späťvzatia žaloby na vyjadrenie odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.\n32. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie označených práv\nnapadnutým uznesením krajského súdu v dôsledku skutočnosti, že krajský súd priznal\nnáhradu trov konania žalobcom na základe zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256\nods. 1 CSP a zároveň vôbec neposúdil dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosť\naplikácie § 257 CSP, ktorá bola podľa sťažovateľa v danej veci plne opodstatnená.\n33. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvšeobecných súdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným\nsúdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva\nalebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom\n\n9\n\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom\nna skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody. Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi\nvydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n34. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n35. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu. Vo vzťahu\nk náhrade trov konania krajský súd uviedol: „...Odvolací súd skúmal procesnú situáciu,\nktorá nastala po rozhodnutí súdu prvej inštancie a zistil, že žalobcovia zobrali svoju žalobu\nspäť potom čo súd prvej inštancie uznesením rozhodol vo veci a konanie zastavil\npodľa ust. § 163 ods. 1 a 2 CSP. Toto rozhodnutie ale nebolo dosiaľ právoplatné.\nTeda zobrali žalobu späť v priebehu odvolacieho konania...\n...Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby obsahuje mimosúdna dohoda strán časť\nIII. bod 1, z ktorej vyplýva, že žalobcovia v 1/ až 10/ rade zoberú svoj návrh na začatie\nkonania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/33/2017 späť v celom rozsahu.\nS čím účastník tejto dohody v 11/ rade (žalovaný) výslovne súhlasí....\n...Z dohody zároveň vyplýva, že účastníci tejto dohody nedospeli k dohode ohľadom\ntrov konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/33/2017,\npreto ponechávajú rozhodnutie o trovách konania na súd...\n...O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím\nust. §256 ods. 2 CSP. Odvolací súd má zato, že pre správanie sa žalovaného bola vzatá späť\nžaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Preto odvolací súd priznal žalobcom v 1/ až 10/ rade\nnárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. Aj keď žaloba\nbola o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva a výsledok dohody znamenal\nzápis vlastníctva žalobcov v katastri nehnuteľnosti odvolací súd poukazuje na nález\n\n10\n\nÚstavného súdu SR zo dna 08. 02. 2017 sp. zn. I. ÚS 629/2016 uverejnený v Zbierke nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR pod č. 14/2017, z ktorého vyplýva, že princíp procesného\nvýsledku nemožno chápať povrchne formalistický, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie,\nteda dôvody žaloby vyjadrujú prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento\ndôvod po podaní žaloby odpadol.“\n36. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje\nspravidla sám osebe intenzitu zakladajúcu porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky\nnákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými\nsúdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku\no nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva\nna súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť\nnajmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (napr. I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nII. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 137/2018).\n37. Ústavný súd v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského\nsúdu nezistil nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej\nneakceptovateľnosti. V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania krajský\nsúd riadne interpretoval príslušné zákonné ustanovenia. Ústavný súd nie je zásadne\noprávnený vstupovať do interpretácie krajského súdu a nahradzovať jeho prijaté právne\nzávery. Závery krajského súdu v napadnutom uznesení sú riadne uvedené, presvedčivé,\njasné a netrpia absenciou logiky.\n38. Ústavný súd k námietke sťažovateľa o „absolútnej absencii sa vysporiadania\ns možnosťou aplikácie § 257 CSP“ uvádza, že pokiaľ krajský súd rozhodol o náhrade trov\nkonania na základe zásady za zavinenie v plnom rozsahu, to logicky vylučuje aplikáciu\n\n11\n\ndôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku\nod zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie\n(§ 256 ods. 1 CSP). Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže späťvzatie žaloby bolo výsledkom mimosúdnej dohody, ktorej predmetom bola aj otázka\nnáhrady trov konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že k dohode o náhrade trov konania\nnedošlo. Z uvedeného hľadiska je zrejmé, že sťažovateľ bol uzrozumený so skutočnosťou,\nže späťvzatie žaloby bude predložené na rozhodnutie krajskému súdu a jeho nevyhnutným\nnásledkom bude aj rozhodovanie o náhrade trov konania, čo o to viac oslabuje\nústavnoprávnu intenzitu námietky sťažovateľa o nevytvorení „procesného priestoru“\nna vyjadrenie sa k otázke náhrady trov konania.\n39. Sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu v ničom nesignalizuje\nmožnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti jeho argumentácie odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n40. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia, priznanie trov konania)\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba-späťvzatie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "dôvody hodné osobitného zreteľa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:8cf3b6c0-85f4-46bf-bd66-2852916b8664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "c2a0ec95-72db-4b0e-8147-018025378378:75e4aaa1-f560-400b-8352-6ebb0ae44497", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7113236327.2", "spisova_znacka": "5Co/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/5/2019 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7113236327.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:51d2c0c2-8a1a-45f3-82f5-74c2914a15a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.315.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.315.2022.1"}, {"guid": "ussr:ab2469cf-6096-4f25-9533-d55847614637", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.651.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.651.2020.1"}]}