{"guid": "ussr:fccca05d-adc8-467e-ab6f-4f3c6905b1d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.256.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 256/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 256/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.256.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fccca05d-adc8-467e-ab6f-4f3c6905b1d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.256.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.256.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.256.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 256/2020-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica\n\nBirošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nJUDr. Michaela Gáborík, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5 Co 58/2017 z 24. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 83/2018 z 30. mája 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola\n27. septembra 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 58/2017\nz 24. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 83/2018\nz 30. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ\nsa pred všeobecnými súdmi domáhal proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný 1“), Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný 2“), Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej\na justičnej stráže (ďalej aj „žalovaný 3“) a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu\nna výkon väzby Leopoldov (ďalej aj „ústav na výkon trestu“ alebo „žalovaný 4“, všetci\nspolu ďalej aj „žalovaní“) náhrady škody a ušlého zisku vo výške 782,91 € a náhrady\nnemajetkovej ujmy a bolestného spolu vo výške 336 939,18 €. Sťažovateľ opieral\nuplatňovaný nárok o údajné porušovanie svojich práv, ktoré malo spočívať v zlom\na ponižujúcom zaobchádzaní v ústave na výkon trestu, v ktorom vykonával trest odňatia\nslobody na doživotie, ako aj v nedostatočnom zabezpečovaní stravy, zásahmi do pokojného\nužívania majetku, diskrimináciou pri zaraďovaní do práce a podobne.\n3.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nBratislava\n\nI\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nrozsudkom\n\nč. k. 9 C 210/2007 312 z 29. septembra 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu\nsťažovateľa zamietol a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože\n2\n\nsi ho neuplatnili. V rámci odôvodnenia rozhodnutia okresný súd najskôr poukázal\nna to, že právny zástupca sťažovateľa na pojednávaní uskutočnenom 18. februára 2016\nupresnil, že všetky uvedené zásahy do práv sťažovateľa možno subsumovať pod nesprávny\núradný postup podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), hoci pôvodne ich sťažovateľ subsumoval\npod ochranu osobnosti. Nadväzne okresný súd skúmal zákonné podmienky pre vznik\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (existenciu škody,\nnezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu a príčinnú súvislosť medzi\nnimi) a uzavrel, že sťažovateľ nepreukázal ani jednu z nich, a preto žalobu v celom rozsahu\nzamietol. Po preskúmaní sťažovateľom predložených listinných dôkazov okresný súd zhrnul\nzávery z nich plynúce, teda, že pri prešetrovaní sťažností, podnetov a trestných oznámení\nsťažovateľa v súvislosti so skutkovými okolnosťami popísanými v žalobe nebolo žiadnym\nz vyšetrujúcich subjektov zistené pochybenie zo strany ústavu na výkon trestu a zároveň\nnebol zistený ani dôvod na začatie trestného stíhania. Zároveň okresný súd z listinných\ndôkazov zistil, že nedošlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona ani k porušeniu iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti so zaobchádzaním s osobou\nsťažovateľa vo výkone trestu. K tomu dodal, že v konaní o náhradu škody, ako aj o nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona o zodpovednosti za škodu nemôže posudzovať\nurčitý postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska nesprávneho úradného postupu.\nTýmto sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\na jeho výsledkom je súd v civilnom procese viazaný, inak by došlo zo strany súdov\nk neprípustnému zásahu do trestného konania a do výkonu pôsobnosti orgánov činných\nv trestnom konaní.\n3.1 Okrem toho, okresný súd s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona\no zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovaným 2, 3 a 4 skonštatoval, že nie sú v konaní\npasívne vecne legitimovaní, pretože vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom\nverejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nktoré sťažovateľ označil ako žalovaného 1. Okresný súd sa napokon zaoberal i námietkou\npremlčania vznesenou žalovanými 3 a 4, pretože sťažovateľ si svoje nároky voči\n3\n\nnim uplatnil až podaním doručeným okresnému súdu 29. novembra 2011, ktorým rozšíril\nžalobu. Keďže žaloba bola podaná 28. decembra 2007, premlčacia lehota uplynula v roku\n2010, a teda žaloba nasmerovaná proti označeným žalovaným bola podaná po uplynutí\ntrojročnej premlčacej lehoty.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal,\nže nevykonaním jeho výsluchu počas celého konania došlo k odňatiu veci zákonnému\nsudcovi, ďalej to, že okresný súd nevykonal žiaden z dôkazov navrhnutých sťažovateľom\ns výnimkou listinných dôkazov, ako aj to, že náhradu škody si uplatnil z dôvodu, že štát\nnezabezpečil taký výkon trestu, ktorý by zodpovedal zásadám faktického výkonu trestu\nv zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Krajský súd napadnutým rozsudkom\nrozhodnutie okresného súdu potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. Podľa jeho názoru okresný súd riadne zistil skutkový stav veci,\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky\nvykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým\na právnym záverom, ktoré náležite, jasne a výstižne odôvodnil. Preto sa krajský súd\ns poukazom na § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov\nuvedených v rozsudku okresného súdu. Dovolanie sťažovateľa bolo napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu odmietnuté, a to v časti, v ktorej sťažovateľ namietal procesnú vadu\nzmätočnosti podľa § 447 písm. c) a vo zvyšnej časti, v ktorej namietal nesprávne právne\nposúdenie podľa § 447 písm. f) CSP.\n5. Proti rozsudku krajského súdu a uzneseniu najvyššieho súdu nasmeroval\nsťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť. Tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu tvorí strohých 5 bodov, v rámci ktorých krajský súd neodpovedá\nna podstatné a právne významné dôvody sťažovateľom podaného odvolania. Zákon pritom\nvyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia zaujal odvolací súd jasné stanovisko\nk podstatným vyjadreniam strán prednesených v konaní, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal\nv odôvodnení rozhodnutia už súd prvej inštancie. Napadnutý rozsudok súdu tieto náležitosti\n4\n\nnespĺňa, pretože krajský súd sa nevyjadril k námietke sťažovateľa o tom, že počas celého\nkonania nedošlo k jeho výsluchu ani k predvolaniu a vypočutiu ním navrhnutých svedkov\na ani sám krajský súd tieto pochybenia nenapravil. Sťažovateľ zdôraznil, že neodmietol\nv predmetnej veci vypovedať, ale odmietol spôsob, akým k tomu malo dôjsť,\na to prostredníctvom dožiadaného súdu. Doplnil, že možnosť vypovedať mal už v roku\n2012, pričom svoju žalobu rozšíril o skutky spáchané na ňom v roku 2014 a k týmto nebol\nvypočutý. Krajskému súdu tiež vyčíta, že neprihliadol na ním doložený znalecký posudok,\nktorý mal pre zistenie skutkového stavu podstatný význam, a žiadnym spôsobom\nsa s tým v rámci odôvodnenia nevysporiadal. Konštatuje, že pokiaľ súd nedokáže odôvodniť\nsvoje\n\nrozhodnutie,\n\ntaké\n\nrozhodnutie\n\nsa\n\njaví\n\nbyť\n\nsvojvoľným\n\na nelegitímnym\n\na za také považuje aj rozsudok krajského súdu.\n6. K náprave uvedených procesných pochybení nedošlo ani v konaní pred dovolacím\nsúdom, a preto sťažovateľ ústavnou sťažnosťou napáda i rozhodnutie najvyššieho súdu\na vo vzťahu k nemu formuluje totožné námietky.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, napadnuté rozhodnutia zrušil,\na aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n5\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“).\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\n6\n\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany\nsvojich práv na súde (III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06). Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie\nsa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom\npráve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).\n15. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky,\nktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak ide o argument,\nktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(II. ÚS 410/06, II. ÚS 449/2015).\nIII.\nK prerokovaniu ústavnej sťažnosti\n16. Sťažovateľ listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 16. októbra 2019, podal\ngenerálnu námietku zaujatosti všetkých sudcov ústavného súdu vo všetkých konaniach\no jeho ústavných sťažnostiach vedených na ústavnom súde. V tomto liste uviedol,\nže «už dlhší čas sa k [nemu] dostávajú informácie, že [ho] na rôznych školeniach,\nprednáškach a iných podobných akciách, kde „vystupuje“ aj personál Ústavného súdu SR,\n[je] predmetom týchto akcií aj [on] osobne a [jeho] veci... nie však v dobrom».\n\n7\n\n17. Ústavný súd na základe obsahu tohto listu konštatuje, že sťažovateľ namietol\nzaujatosť všetkých jeho sudcov.\n18. Podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte\nústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu\nurčený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia\nnámietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu\nvyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia\ndôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety,\nrozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia\núčastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu\nústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia\npodľa § 49 ods. 4 sa neprihliada.\n19. Vzhľadom na uvedené rozhodol v tejto veci s odkazom na § 51 ods. 2 zákona\no ústavnom súde senát ústavného súdu v pôvodnom zložení.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV. 1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n20. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za neodôvodnený a arbitrárny,\npretože neodpovedá na námietky uplatnené sťažovateľom v podanom opravnom\nprostriedku. V tejto súvislosti tvrdí, že všeobecné súdy nevykonali jeho výsluch,\nnepredvolali a nevypočuli ním navrhnutých svedkov, a svojvoľne nevykonali a nepripustili\nním navrhnutý dôkaz – znalecký posudok, ktorý si dal na svoje náklady vypracovať.\n\n8\n\n21. Ústavný súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti podania ústavnej\nsťažnosti vzťahujúcej sa k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa\nrozsudkom krajského súdu ako jednou z procesných podmienok prípustnosti ústavnej\nsťažnosti. Opierajúc sa o § 124 zákona o ústavnom súde [ako aj o rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika\n(sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54)] pritom vychádzal z právoplatnosti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu (30. júl 2019), ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa\nako procesne neprípustné. Keďže podľa § 124 štvrtej vety zákona o ústavnom súde\nak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom\nnapadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,\nústavný súd považoval dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti v danej veci\nza zachovanú.\n22. Pri hodnotení napadnutého rozsudku krajského súdu následne ústavný súd\nvychádzal z ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov (súdu prvého stupňa\naj odvolacieho),\n\nktoré\n\nboli\n\nvydané\n\nv priebehu\n\npríslušného\n\nsúdneho\n\nkonania\n\n(m. m. IV. ÚS 350/09).\n23. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal\ndokazovanie výsluchom žalovaných 1 až 4, ako aj obsahom listinných dôkazov\npredložených sťažovateľom, ktorých zoznam podrobne uviedol v bode 17 rozsudku.\nNadväzne uviedol dôvody, pre ktoré nevykonal ostatné dôkazy navrhnuté sťažovateľom.\nK výsluchu sťažovateľa ako žalujúcej strany sporu uviedol, že bol 9. mája 2012 o 10.00 h\npredvedený na výsluch dožiadaným súdom, ktorým bol Okresný súd Trenčín,\n. Sťažovateľ sa dostavil spolu so svojím právnym zástupcom a uviedol,\nže odmieta vypovedať a s dožiadaným súdom nebude žiadnym spôsobom spolupracovať,\n9\n\nčím sa sám vzdal možnosti vypovedať pred súdom. K tomu okresný súd dodal,\nže sťažovateľ bol zastúpený právnym zástupcom, a preto s poukazom na § 178\nods. 1 CSP nepovažoval za nevyhnutné jeho výsluch vykonať. K nevypočutiu svedkov\nnavrhovaných sťažovateľom okresný súd konštatoval (s. 11 rozsudku okresného súdu),\nže dôkaz výsluchom svedkov nevykonal z dôvodu hospodárnosti, ako aj z dôvodu,\nže ich výsluch nebol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Napokon, k znaleckému posudku\npredloženému sťažovateľom okresný súd uviedol, že tento mu doručil 12. júla 2016,\nteda až po skončení dokazovania, a preto na tento dôkaz neprihliadol.\n24. Ústavný súd konštatuje, že na odôvodení napadnutého rozsudku krajského súdu\nv spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom\nrozsahu stotožnil, nebadať sťažovateľom tvrdené známky arbitrárnosti či svojvôle. Pokiaľ\nsťažovateľ namieta, že neodmietol vo veci vypovedať, ale odmietol iba spôsob, akým\nk tomu malo dôjsť, je potrebné uviesť, že na tomto výsluchu bol prítomný i jeho právny\nzástupca, a teda bolo mu zrejmé, že výsluch vykonávaný dožiadaným súdom má rovnakú\nprávnu silu ako výsluch vykonávaný vecne a mieste príslušným súdom. Sťažovateľovi\nteda bola daná reálna možnosť uplatnenia jeho procesných práv a bolo len na ňom,\nči a ako ju využije. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné, že sťažovateľ nebol postupom\nvšeobecných súdov vylúčený z realizácie procesných práv priznaných mu v civilnom\nkonaní na účel ochrany jeho práv a ich (ne)realizáciu následne všeobecné súdy premietli\ndo odôvodnenia svojich rozhodnutí. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani námietka\nsťažovateľa o tom, že rozšíril žalobu o ďalšie na ňom vykonané skutky v roku 2014, a preto\nmal byť v konaní vypočutý, pretože okresný súd sa v rámci odôvodnenia svojho rozsudku\nvysporiadal aj so všetkými listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k týmto skutkom.\n[Uznesením ústavu na výkon trestu bolo pre tieto skutky začaté trestné stíhanie podľa § 199\nods. 1 Trestného poriadku pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona, následne bolo toto trestné stíhanie uznesením zastavené. Proti tomuto rozhodnutiu\npodal sťažovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava uznesením\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, pretože nebola dôvodná.].\nAko už bolo uvedené, okresný súd bol z hľadiska žalobou uplatneného nároku obsahom\n\n10\n\nrozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní viazaný a výsluch sťažovateľa k nim už\nteda nebol, aj s ohľadom na jeho kvalifikované právne zastúpenie, potrebný.\n25. Na základe dôvodov popísaných v bode 23 môže ústavný súd uzavrieť,\nže sťažovateľ dostal dostatočnú a presvedčivú odpoveď aj na svoje námietky týkajúce\nsa vykonaného dokazovania vrátane znaleckého posudku. Ak všeobecné súdy mali\ndostatočný základ na svoje rozhodnutie v už vykonaných dôkazoch, nebolo ďalej potrebné\nvykonávať ďalšie sťažovateľom navrhované dôkazy, resp. vypočúvať ním navrhovaných\nsvedkov.\n26. K námietke o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku a ku kritickému\npohľadu sťažovateľa na aplikáciu § 387 ods. 2 CSP krajským súdom ústavný súd súhrnne\nuvádza, že platná a účinná právna úprava uľahčuje odvolaciemu súdu prácu\npri odôvodňovaní svojho rozhodnutia, ak sú súčasne splnené dve podmienky – ak je výrok\nvecne správny a súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia. Odvolací súd tak nemusí v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia\nopakovať podstatnú časť z odôvodnenia súdu prvej inštancie, ale stačí, ak sa obmedzí\nlen na konštatovanie, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, prípadne doplní\nďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Tak tomu bolo\naj v prípade sťažovateľa.\n27. Ústavný súd v tomto smere už judikoval, že odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rovnako\nEurópsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere\nuvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať\ntak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd\nsa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García\nRuiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).\n\n11\n\n28. Za situácie, keď sťažovateľ v odvolaní uplatnil rovnakú argumentáciu\nako v konaní pred súdom prvej inštancie a už v tomto konaní dostal dostatočnú odpoveď\nna to, prečo jeho argumentácia nebola opodstatnená, a keďže krajský súd nedospel\nk iným skutkovým alebo právnym záverom než súd prvého stupňa, neexistujú relevantné\ndôvody na to, aby ústavný súd z ústavnoprávneho hľadiska spochybňoval rozhodnutie\nvydané v rámci odvolacieho konania len na základe toho, že krajský súd postupoval podľa\n§ 387 ods. 2 CSP. Nie je totiž hospodárne a ani účelné, aby súd rozhodujúci o odvolaní\nuvádzal tie isté dôvody alebo len inými slovami vyjadril dôvody, pre ktoré bola strana sporu\nuž v konaní pred súdom prvej inštancie neúspešná.\n29. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné časť ústavnej sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIV. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n30. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu v podstate z rovnakých\ndôvodov, z akých namietal i rozsudok krajského súdu. Tvrdí, že ani najvyšší súd\nv napadnutom uznesení nenapravil pochybenia, ktorých sa dopustil krajský súd.\n31. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr poukázal na závery\nvšeobecných súdov a nadväzne uviedol vecné a právne dôvody odmietnutia dovolania.\nÚstavný súd nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\nV rámci rozhodovania o otázke prípustnosti dovolania najvyšší súd riadne aplikoval právne\nnormy vzťahujúce sa na právny stav sťažovateľovej veci, pričom záver najvyššieho súdu\nnijako nevybočuje z rámca zákonnej a ústavnej interpretácie príslušných právnych noriem.\n\n12\n\n32. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že samotná otázka posúdenia podmienok\npre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí\ndo výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Posúdenie tejto otázky\nje vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového\nporiadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa. Inými slovami,\nv prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú, posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označeného práva sťažovateľa (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02).\n33. Ústavný súd konštatuje, že práve závery najvyššieho súdu uvedené v napadnutom\nuznesení sú presvedčivé a z ústavnoprávneho pohľadu akceptovateľné. Navyše, sťažovateľ\ntieto závery vo svojej ústavnej sťažnosti nijakým relevantným spôsobom nespochybnil.\n34. V dôsledku uvedeného bolo potrebné aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bezpredmetné\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6af6be4-f6d0-4dd2-b642-84e6cf389d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.449.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 449/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 449/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.449.2015.1"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "e6a0b326-f828-4d13-afa0-00094a667b6c:af2d0bba-a32a-41c3-be9f-92f7aa573886", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/58/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/58/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e6a0b326-f828-4d13-afa0-00094a667b6c:af2d0bba-a32a-41c3-be9f-92f7aa573886"}], "citovane_v": []}