{"guid": "ussr:ec4b26a2-4d95-4d9e-8cc6-fc1d0e581d5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 234/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec4b26a2-4d95-4d9e-8cc6-fc1d0e581d5e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 234/2020-70\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\nadvokátom\n\n,\n,\n\n, zastúpeného\n, vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 CdoGp 1/2018\nzo 17. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 CdoGp 1/2018 zo 17. septembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 CdoGp 1/2018\nzo 17. septembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 603,13 € (slovom šesťstotri eur a trinásť centov) na účet\njeho právneho zástupcu advokáta\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 234/2020-30 z 26. mája 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 7 CdoGp 1/2018\nzo 17. septembra 2018 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v konaní vedenom\npred Okresným súdom Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 192/2009,\npredmetom ktorého bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nvystupoval v procesnom postavení žalovaného. V uvedenom konaní vydal okresný súd\nuznesenie pod č. k. 13 C 192/2009-1406 z 11. apríla 2017 (ďalej len ,,uznesenie okresného\nsúdu č. k. 13 C 192/2009-1406“), ktorým na návrh žalobkyne – bývalej manželky\n\n2\n\nsťažovateľa ustanovil znaleckú organizáciu\nspoločnosti\n\n, a uložil jej určiť hodnotu\n\n. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ\n\nsťažnosť a okresný súd žiadal o jeho zrušenie v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti.\nSťažnosť podala aj žalobkyňa, ktorá ňou však žiadala zníženie jej povinnosti na zloženie\nvýšky\n\npreddavku\n\nna\n\ntrovy\n\nznaleckého\n\ndokazovania.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\npod č. k. 13 C 192/2009-1438 z 20. októbra 2017 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu\nč. k. 13 C 192/2009-1438“) sťažovateľovu sťažnosť zamietol a zároveň vyhovel sťažnosti\nžalobkyne. Súčasne ustanovil inú znaleckú organizáciu, a to\nuložil určiť hodnotu spoločnosti\n\n, ktorej\n\n, k dátumu zániku bezpodielového\n\nspoluvlastníctva sťažovateľa a žalobkyne, teda k 29. novembru 2008. Pretože proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 13 C 192/2009-1438 nebolo prípustné odvolanie, na podnet\nsťažovateľa proti nemu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n,,generálny prokurátor“) v zmysle § 458 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,CSP“) dovolanie generálneho prokurátora, ktoré\nzaložil na tvrdení, že bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces. Najvyšší súd\npodané dovolanie generálneho prokurátora napadnutým uznesením odmietol.\n3. Sťažovateľ ďalej v rámci opisu priebehu konania pred okresným súdom uviedol,\nže žiadna zo strán v priebehu konania netvrdila, že má v spoločnosti\n, akúkoľvek majetkovú účasť. Dodal, že v čase zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva bola jej jediným akcionárom spoločnosť\nso sídlom na\n\npričom o tejto spoločnosti žalobkyňa tvrdila, že patrí sťažovateľovi,\n\nktorý to však poprel. Ďalej sťažovateľ opisoval priebeh dokazovania pred prvoinštančným\nsúdom a na základe toho uviedol záver, že nebolo preukázané, že práve sťažovateľ bol\nvlastníkom akcií spoločnosť\n\nso sídlom na\n\nktorá\n\nbola jediným akcionárom spoločnosti\n\nno napriek tomu okresný\n\nsúd bez akéhokoľvek zrozumiteľného rozhodnutia nariadil znalecky ohodnotiť hodnotu\nspoločnosti\n\n. K tomu dodal, že okresný súd svoje rozhodnutie\n\no nariadení znaleckého dokazovania založil bez ďalšieho skúmania na tom, že akcie\nspoločnosti\noficiálneho zápisu v registri\n\npatria sťažovateľovi, a to napriek existencii\nrepubliky, ktorý svedčil v prospech osoby\n\n3\n\na jeho manželky. Sťažovateľ na záver uzatvára, že podľa vykonaného\ndokazovania vyplýva, že on neriadil spoločnosť\nna\n\nso sídlom\n\nteda nikdy nebol ani vlastníkom akcií a ani konečným užívateľom výhod.\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k priebehu konania\n\npred najvyšším súdom a k vydanému napadnutému uzneseniu uviedol, že sa v ňom najvyšší\nsúd nezaoberal vecnou a právnou otázkou, ktorá bola nastolená generálnym prokurátorom,\nlen sa obmedzil na všeobecné konštatácie o povahe a prípustnosti dovolania generálneho\nprokurátora. Podľa sťažovateľa takéto všeobecne známe vymedzenia nemôžu byť\nťažiskovým argumentom na jeho odmietnutie. Dodal, že ak by najvyšší súd dovolanie\ngenerálneho prokurátora odmietol z vecných alebo právnych dôvodov, ktoré sa vyskytli\nako závažné chyby v postupe okresného súdu, resp. ak by najvyšší súd vyargumentoval,\nprečo to tak neposudzuje, bolo by základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces\nnaplnené. Avšak v dôsledku absencie takejto relevantnej odpovede je sťažovateľ toho\nnázoru, že zo strany najvyššieho súdu mu bolo uvedené právo odopreté. Namietol,\nže najvyšší súd napadnuté uznesenie odôvodnil bez spojitosti s argumentáciou obsiahnutou\nv dovolaní generálneho prokurátora. Podľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu jednak vecne nesprávne z dôvodu nerešpektovania platnej procesnoprávnej úpravy\ntýkajúcej sa dovolania generálneho prokurátora, ako aj nepreskúmateľné, keďže nedáva\nodpovede na otázky, ktoré nastolil generálny prokurátor. Sťažovateľ uviedol, že najvyšší\nsúd sa neriadil princípmi uvedenými v § 458 ods. 1 a 2 CSP. Namietol, že nie je možné\nsa stotožniť s tým záverom najvyššieho súdu, že za právoplatné rozhodnutie spôsobilé byť\npredmetom prieskumu najvyššieho súdu v dovolacom konaní možno považovať len také\nrozhodnutie, ktoré je rozhodnutím vo veci samej. Za neudržateľný sťažovateľ považuje\naj ten názor najvyššieho súdu, podľa ktorého je dovolanie prípustné, len ak ide\no rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.\n5. Sťažovateľ uviedol, že arbitrárnosť napadnutého uznesenia vidí v tom, že najvyšší\nsúd sa v jeho odôvodnení vôbec nezaoberal argumentáciou generálneho prokurátora\nv podanom dovolaní, v ktorej tento uviedol rozsiahlu analýzu právnej podstaty vlastníctva\nakcií spoločnosti\n\ns ktorou sa sťažovateľ plne stotožňuje a z nej\n\n4\n\npodľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že nie je konečným užívateľom výhod jej jediného\nakcionára, teda spoločnosti\n\nso sídlom na\n\nK tomu\n\ndodal, že podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého uznesenia skôr v rovine teórie\npolemizujúcej s dôvodnosťou existencie inštitútu dovolania generálneho prokurátora, a nie\nsúdnym rozhodnutím vecnej povahy. Sťažovateľ uviedol, že neakceptovaním prípustnosti\ndovolania generálneho prokurátora v tejto veci ako mimoriadneho opravného prostriedku\ndošlo zo strany najvyššieho súdu k znemožneniu uskutočňovania procesných práv\nsťažovateľa, vo veci samej ako sporovej strany – žalovaného, v miere majúcej za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces.\n6. K arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľ tiež uviedol,\nže vo vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora zdôraznil, že je neúnosné,\naby sa viedlo znalecké dokazovanie na ocenenie takých vecí alebo práv, ktoré evidentne\nnemôžu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Dodal, že aj sám\ngenerálny prokurátor poukázal na neefektívnosť vedenia takéhoto dokazovania, ktoré\nv konečnom dôsledku neprinesie skutkové zistenia, ktoré by sa dali využiť vo veci samej,\nale len predĺži súdne konanie. Podľa sťažovateľa bolo v danom prípade povinnosťou\nnajvyššieho súdu sa touto argumentáciou vecne zaoberať, k čomu však nedošlo. Na záver\nuviedol, že je otázny spôsob pomeriavania navzájom kolidujúcich si práv, a to dĺžky\nsúdneho konania a právnej istoty procesného rozhodnutia. Sťažovateľ uviedol, že napadnuté\nuznesenie sa týmito otázkami nezaoberalo a podľa jeho názoru došlo aj k zásahu do jeho\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy tým, že najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia vlastne poprel existujúcu zákonnú úpravu dovolania\ngenerálneho prokurátora a pre prípady ex nunc založil rozhodovaciu prax, podľa ktorej bude\núplne znemožnené podať dovolanie generálneho prokurátora, čo je podľa sťažovateľa\nv rozpore so samotným Civilným sporovým poriadkom.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n5\n\n(Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pozn.) v spojení s čl. 1 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (správne má byť Ústavy\nSlovenskej republiky, pozn.) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 CdoGp 1/2018 z 17. septembra 2018 boli porušené.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 CdoGp 1/2018\nz 17. septembra 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“\nII.\nVyjadrenia najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n8. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie najvyšší súd zaujal stanovisko vo svojom vyjadrení č. KP 3/2020-310,\nCpj 124/2020 doručenom ústavnému súdu 29. júla 2020, v ktorom v podstatnom uviedol,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považuje za súladné s ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu, a preto ho nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené, či popierajúce zmysel práva na spravodlivé súdne konanie, resp. základného\npráva na súdnu ochranu. Odvolávajúc sa pritom na závery uvedené v napadnutom uznesení,\nnavrhol ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nPredseda najvyššieho súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd v súlade s § 126 zákona o ústavnom súde zaslal zúčastnenej osobe\n, v konaní vo veci samej vystupujúcej ako žalobkyni (ďalej\nlen ,,zúčastnená osoba“), upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa s tým,\nže má právo sa k nej vyjadriť. Zúčastnená osoba svoje právo podať vyjadrenie k podanej\nústavnej sťažnosti sťažovateľa využila a vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n13. júla 2020 uviedla, že dôvody uvedené sťažovateľom v podanej ústavnej sťažnosti\npovažuje za nepravdivé a vzájomne si odporujúce. Uviedla, že predmetom vyporiadania\nmasy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú okrem iných vecí aj akcie obchodnej\nspoločnosti\n\nso sídlom na\n\n6\n\nTieto akcie podľa tvrdení\n\nzúčastnenej osoby, čo bolo podľa zúčastnenej osoby potvrdené aj následným vykonaným\ndokazovaním, boli preukázateľne nadobudnuté sťažovateľom do vlastníctva počas trvania\nmanželstva sťažovateľa a zúčastnenej osoby. Dodala, že jediným majetkom uvedenej\nobchodnej spoločnosti je vlastníctvo spoločnosti\n\nPodľa nej\n\nnesúhlas sťažovateľa s takto zisteným skutkovým stavom vyústil do ním podanej ústavnej\nsťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým sa ustanovila znalecká organizácia na účel\nobjektívneho určenia hodnoty majetku, ktorý je predmetom vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. V súvislosti s uvedeným podotkla, že nesúhlas či nespokojnosť\nsťažovateľa\n\ns dôkazmi\n\nprodukovanými\n\nopačnou\n\nprocesnou\n\nstranou\n\nv štádiu\n\nprvoinštančného konania nemôžu byť porušením práv, ako ich namieta sťažovateľ\nv podanej ústavnej sťažnosti. V prípade nespokojnosti má podľa zúčastnenej osoby\nsťažovateľ právo podať po meritórnom rozhodnutí vo veci prvoinštančným súdom opravný\nprostriedok. Namietla, že v dovolaní generálneho prokurátora boli uvedené nepravdivé\ntvrdenia týkajúce sa vlastníctva akcií obchodnej spoločnosti\nso sídlom na\n\na tiež to, že v ňom generálny prokurátor posudzoval\n\na vyhodnocoval zistený skutkový stav a dôkazy vykonané pred okresným súdom, čím\nsa podľa názoru zúčastnenej osoby mal snažiť nahradiť jeho kompetenciu a právomoc.\nDodala, že rozhodnutie o pribratí súdnoznaleckej organizácie je rozhodnutím, pri ktorom\nnie je zákonná povinnosť vyhodnocovať skutkový stav. Na základe uvedených dôvodov\nsa podľa zúčastnenej osoby podané dovolanie generálneho prokurátora javí ako procesný\ninštitút mimoriadneho opravného prostriedku s cieľom zasiahnuť do procesu výsostnej\nprávomoci všeobecného súdu zistiť skutkový stav veci a vyhodnotiť procesnými stranami\nprodukované dôkazy s následným právnym posúdením. Poukazom na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia, konkrétne na jeho body 14 a 16 až 21, zúčastnená osoba dospela\nk záveru, že najvyšší súd sa s možným porušením sťažovateľových práv vysporiadal jasným\na zrozumiteľným spôsobom a vysvetlil a zdôvodnil aj námietky uvedené generálnym\nprokurátorom. V ďalšej časti podaného vyjadrenia zúčastnená osoba bližšie opísala priebeh\nkonania vo veci samej na účel vyvrátenia tvrdení uvedených v dovolaní generálneho\nprokurátora. Poukazovala pritom najmä na súvislosti, ktoré boli výsledkom dokazovania\nvo veci samej, ktoré podľa nej majú potvrdzovať, že akcie obchodnej spoločnosti\nso sídlom na\n\nsú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva\n\n7\n\nmanželov. Vzhľadom na uvedené považuje zúčastnená osoba podanú ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa za neopodstatnenú a navrhuje, aby jej ústavný súd nevyhovel.\n10. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu z 21. augusta 2020 k vyjadreniam\nnajvyššieho súdu a zúčastnenej osoby podal repliku doručenú ústavnému súdu\n4. septembra 2020, v ktorej v podstatnom uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami najvyššieho\nsúdu, ako ani zúčastnenej osoby a zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanej\nústavnej sťažnosti. K vyjadreniu najvyššieho súdu uviedol, že podľa súčasnej rozhodovacej\nčinnosti ako najvyššieho súdu, tak aj ústavného súdu sa prípustnosť dovolania generálneho\nprokurátora odvíja od zásady subsidiarity k iným prostriedkom nápravy a prísnej\nproporcionality medzi potrebou zrušiť súdne rozhodnutie a princípom právnej istoty. Podľa\nnázoru sťažovateľa najvyšším súdom vyslovená požiadavka, aby dovolaním generálneho\nprokurátora nebolo napadnuté rozhodnutie, ktoré predchádza konečnému rozhodnutiu,\nnie je relevantná. Zároveň je tiež podľa neho neudržateľný aj právny názor najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého ak zákon nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku, o to viac\nnie je prípustné ani podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Podľa sťažovateľa bola\nv jeho prípade splnená aj požiadavka subsidiarity, keďže v čase podania dovolania\ngenerálneho prokurátora nemal iný prostriedok nápravy, proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 13 C 192/2009-1438 nemohol podať odvolanie a ani dovolanie. Dodal, že napadnutým\nuznesením došlo k porušeniu ním namietaného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru tým, že najvyšší súd sa v jeho odôvodnení vecne nezaoberal podstatným\nobsahom dovolania generálneho prokurátora, ale ho len z procesných dôvodov odmietol.\nSťažovateľ následne k vyjadreniu zúčastnenej osoby uviedol, že nie je pravdivé jej tvrdenie,\nže nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 13 C 192/2009-1406. Uviedol, že proti nemu podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá\nuznesením okresného súdu č. k. 13 C 192/2009-1438, pričom proti tomuto rozhodnutiu\nprvoinštančného súdu už opravný prostriedok prípustný nebol. Taktiež sa nestotožňuje\ns jej názorom, že sa generálny prokurátor mal podaným dovolaním snažiť nahradiť\nkompetenciu a právomoc všeobecných súdov v rámci dokazovania. Podľa názoru\nsťažovateľa cieľom podaného dovolania generálneho prokurátora bolo odstránenie\nporušenia jeho práv, ku ktorému došlo nariadením znaleckého dokazovania a pribratím\n\n8\n\nznaleckej organizácie bez náležitého odôvodnenia zo strany okresného súdu, na základe\nakých úvah a akého zisteného skutkového stavu dospel k takémuto záveru. Vo vzťahu\nk zúčastnenou osobou uvedeným skutkovým tvrdeniam dodal, že tieto nie sú predmetom\nhodnotenia zo strany ústavného súdu, pričom konanie vo veci samej na okresnom súde stále\nprebieha. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol nález\nv súlade s petitom uvedeným v podanej ústavnej sťažnosti. V závere si sťažovateľ uplatnil\ntrovy právneho zastúpenia aj za podané vyjadrenie.\nSťažovateľ vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, obsahom na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu a stanoviskami\núčastníkov konania a zúčastnenej osoby dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n9\n\n14. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nsťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť\nv dôsledku arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Ústavný\nsúd považuje za podstatnú námietku sťažovateľa, že najvyšší súd nedal v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia relevantné odpovede na otázky nastolené generálnym prokurátorom\nv podanom dovolaní a vecne sa s týmito námietkami nevysporiadal.\n18. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (I. ÚS 331/2019). Z doterajšej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(III. ÚS 66/2018).\n\n10\n\n19. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 530/2019).\n20. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (III. ÚS 314/2018).\n21. V zmysle konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti, preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 84/2020).\n\n11\n\n22. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 54/2019).\n23.\n\nEurópsky\n\nsúd\n\npre\n\nľudské\n\npráva\n\nvo\n\nsvojej\n\njudikatúre\n\nvzťahujúcej\n\nsa na interpretáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že toto ustanovenie dohovoru zaväzuje\nsúd uviesť dôvody svojho rozhodnutia, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť\nv závislosti od povahy rozhodnutia. Vzhľadom na nevyhnutnosť prihliadať inter alia\nna rôznorodosť vyjadrení účastníkov konania a procesnoprávne predpisy platné v tomktorom štáte, môže byť otázka posúdenia porušenia povinnosti všeobecného súdu uviesť\nv rozhodnutí dôvody vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru posúdená len s prihliadnutím\nna okolnosti prípadu (Rozsudok ESĽP vo veci Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire,\nč. 303-B, ods. 29).\n24. Úlohou ústavného súdu bolo v danej veci preskúmať, či požadované limity\nspravodlivého súdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité\nposúdenie jeho veci zároveň odrazilo aj v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých\npre vec právne a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení\nnapadnutého uznesenia.\n25. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ namietal, že najvyšší súd nedal v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia relevantné odpovede na otázky nastolené generálnym prokurátorom\nv podanom dovolaní a vecne sa s týmito námietkami nevysporiadal. Ústavný súd\npo preštudovaní na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorého súčasťou bolo aj dovolanie\ngenerálneho prokurátora, dospel k záveru, že táto výčitka je oprávnená. Oboznámením\n\n12\n\nsa s obsahom podaného dovolania generálneho prokurátora na jednej strane a odôvodnením\nnapadnutého uznesenia na strane druhej ústavný súd nemohol inak než dospieť k záveru,\nže najvyšší súd sa s relevantnými námietkami nastolenými v dovolaní generálneho\nprokurátora nevysporiadal a nezahrnul ich do odôvodnenia napadnutého uznesenia.\n25.1 Z podaného dovolania generálneho prokurátora, resp. z jeho obsahu\njednoznačne vyplýva, že podstatnou uplatnenou námietkou bolo, že nariadenie znaleckého\ndokazovania nebolo zo strany okresného súdu náležite odôvodnené. Namietol jeho\narbitrárnosť, v dôsledku čoho podľa záverov generálneho prokurátora došlo k porušeniu\npráva sťažovateľa na spravodlivý proces a potreba zrušiť jeho dovolaním napadnuté\nrozhodnutie (uznesenie okresného súdu č. k. 13 C 192/2009-1438) prevyšuje nad záujmom\nzachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Zároveň bolo zo strany\ngenerálneho prokurátora pomerne jednoznačne špecifikované, na základe akých\nkonkrétnych skutočností dospel k takémuto záveru. Ako dôvod na podanie dovolania\ngenerálny prokurátor uviedol extrémne vybočenie zo štandardov uplatňovaných\npri zisťovaní skutkového základu sporu a pri jeho právnom posúdení. Zároveň odôvodnil\naj otázku prípustnosti podaného dovolania v zmysle § 458 CSP pre konkrétny prípad.\n25.2 Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd musí konštatovať,\nže najvyšší súd síce na stranách 6 až 12 napadnutého uznesenia riešil otázku prípustnosti\ndovolania generálneho prokurátora, avšak v zásade len v čisto všeobecnej rovine,\nbez prihliadnutia na konkrétne okolnosti danej veci a v zásade nereagujúc na konkrétne\nargumenty uplatnené generálnym prokurátorom v podanom dovolaní, čo sa týka\nprípustnosti podaného dovolania v zmysle § 458 CSP pre konkrétny prípad. Zároveň\nnajvyšší súd žiadnym spôsobom už ani následne nereagoval na konkrétne vecné argumenty\nuvádzané generálnym prokurátorom, z ktorých tento vyvodzoval porušenie práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces. Na základe uvedeného preto dospel ústavný súd\nk záveru, že najvyšší súd si v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia nesplnil svoju\npovinnosť z ústavnoprávneho hľadiska dostatočným a relevantným spôsobom odpovedať,\nresp. zodpovedať na podstatné tvrdenia uvedené generálnym prokurátorom v podanom\ndovolaní, čo bolo v danom prípade jeho povinnosťou, a nie len vo všeobecnej rovine\npredostrieť právny názor na prípustnosť dovolania generálneho prokurátora v zmysle § 458\nCSP, nereagujúc pritom na konkrétnu vec.\n\n13\n\n25.3 Posúdenie veci sa tak zo strany najvyššieho súdu nepremietlo do jasného\na zrozumiteľného zodpovedania všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok,\nčo sa v konečnom dôsledku odrazilo v takom závažnom nedostatku napadnutého uznesenia,\nktoré zakladá namietané porušenie sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.\n26. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením\ndošlo k porušeniu sťažovateľom namietaných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n28. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n28.1 Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n29. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nboli porušené sťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1\nods. 1 ústavy, napadnuté uznesenie zrušil a vec najvyššiemu súdu vrátil na nové konanie\n(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n\n14\n\n29.1 V rámci neho následne najvyšší súd bude povinný ústavnoprávne relevantným\nspôsobom odôvodniť svoje rozhodnutie a v jeho odôvodnení v prvom rade reagovať\nna konkrétne\n\nnámietky\n\nuplatnené\n\ngenerálnym\n\nprokurátorom\n\nv podanom\n\ndovolaní\n\ngenerálneho prokurátora, zohľadniac pritom konkrétne okolnosti danej veci.\nVI.\nTrovy konania\n30. Ústavný súd rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.\n31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n33. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska\nk vyjadreniu najvyššieho súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nv prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej\nsťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. V prípade úkonu právnej\nslužby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu najvyššieho súdu vychádzal\n\n15\n\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,\nteda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020\npatrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže pôvodný právny zástupca sťažovateľa, ktorý\nvykonal úkony právnej služby v roku 2019, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie\nústavnej sťažnosti, je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma\nbola navýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho\nzastúpenia tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 603,13 €\n(bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n34. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný nahradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n35. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie", "arbitrárnosť", "generálny prokurátor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7CdoGp/1/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33174e43-f8de-4527-a893-b18c85a78661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2"}, {"guid": "ussr:03128f52-b02b-489c-a1e9-39f88e8c19a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2"}, {"guid": "ussr:5d05da6b-3eed-4ca5-9595-5361dbd73f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1"}, {"guid": "ussr:e9e41b6c-72d5-4055-b125-881ca8781529", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dbb8302e-372b-4000-9192-5bba0e288e54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.547.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 547/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2024 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.547.2024.1"}, {"guid": "ussr:78e75bb9-4854-4e81-95fd-d859734c3796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.401.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 401/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 401/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.401.2023.1"}, {"guid": "ussr:24ca6f1b-900f-4587-a3f1-a57317c7b2c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.648.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 648/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 648/2022 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.648.2022.1"}, {"guid": "ussr:6bee84cd-a5ba-4deb-8f57-1716eccd8e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.650.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 650/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.650.2022.1"}, {"guid": "ussr:e835754a-6638-4e73-8400-685d079e4cdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.462.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.462.2022.2"}, {"guid": "ussr:a2cf90b9-56a8-403f-97e4-57c5eb21cb52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.310.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.310.2022.2"}, {"guid": "ussr:73103c8d-7c1f-403c-9bbd-5ca6e71efa0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.357.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.357.2021.1"}, {"guid": "ussr:2d4a16f3-0aaa-4ff0-8dc8-9a0006e6f2b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.258.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.258.2021.2"}, {"guid": "ussr:d0a168aa-cd2c-4a44-97a4-622a5d2fbe12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.47.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.47.2021.2"}, {"guid": "273e4d5b-cb5a-4107-b414-e61053eddcc8:5980aecf-89aa-41be-be92-7453d1e565ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8109222556.1", "spisova_znacka": "7CdoGp/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoGp/1/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8109222556.1"}]}