{"guid": "ussr:22bcb9bc-7302-490f-b3e3-e6dcae525602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 233/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22bcb9bc-7302-490f-b3e3-e6dcae525602", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 233/2020-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Ladislava Duditša prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n,\n\n, a\n, zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 20/2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 T 20/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania\n\nv\n\nsume\n\n425,84\n\n€\n\na\n\n(slovom štyristodvadsaťpäť\n\neur\n\na osemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Martina Bezáka, PhD.,\nKlincová 15, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 233/2020-18 z 26. mája 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 20/2014\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní si sťažovatelia\nv právnom postavení poškodených uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej\ntrestným činom podvodu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný\n,\n\n,\n\n(ďalej len „obžalovaný“).\n\n3. S poukazom na chronológiu jednotlivých úkonov vykonaných okresným súdom\nsťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktoré\nod februára 2014 nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho sú sťažovatelia „ponechaní\nv stave právnej neistoty“. Zdôraznili, že okresný súd po zrušení rozsudku sp. zn.\n2 T 20/2014 z 22. septembra 2015 Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\na vrátení veci na ďalšie konanie vôbec nekonal dva roky a až v októbri 2018 nariadil hlavné\npojednávanie na 17. január 2019.\n4. Sťažovatelia poukazujú taktiež na neefektívny postup okresného súdu a v tejto\nsúvislosti uvádzajú, že v dôsledku porušenia ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) okresným súdom bolo\npotrebné všetky úkony vykonané v období od podania obžaloby do rozhodnutia krajského\nsúdu o odvolaní obžalovaného zopakovať.\n5. Vo vzťahu k skutkovej a právnej zložitosti veci sťažovatelia konštatujú, že nejde\no náročnú vec, pričom svojim správaním žiadnym spôsobom neprispeli k predĺženiu\nnapadnutého konania, ale práve naopak, svojich práv sa pred okresným súdom riadne\ndomáhali.\n6. Na základe už uvedeného sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhujú,\naby ústavný súd po prijatí ich ústavnej sťažnosti vydal nález, ktorým vysloví:\n„1. Právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/20/2014 porušené bolo.\n\n3\n\n2. Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch v sume 6.250 eur,\nktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania v sume 403,00 eur, ktoré\nje Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov\nna ďalšie konanie sa okresný súd vyjadril podaním sp. zn. Spr/51/2020 z 12. augusta 2020,\nv ktorom predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti sťažovateľov a k vecnej stránke ústavnej sťažnosti uviedla, že vec bola\npôvodne pridelená zákonnému sudcovi\n\na následne\n\n1. decembra 2015 na základe dodatku k rozvrhu práce zákonnej sudkyni\n.\n7.1 S poukazom na chronológiu úkonov vykonaných v konaní predsedníčka\nokresného súdu uznala, že po zrušení rozsudku okresného súdu z 22. septembra 2015\na vrátení veci krajským súdom na prejednanie a nové rozhodnutie (spis vrátený okresnému\nsúdu 7. októbra 2016) bolo hlavné pojednávanie nariadené až na 17. január 2019, avšak\npovažovala za potrebné uviesť, že nová zákonná sudkyňa sa musela so spisovým\nmateriálom riadne oboznámiť a preštudovať ho. Súčasne lustráciou zákonná sudkyňa zistila,\nže Okresný súd Topoľčany vyhlásil 20. apríla 2017 v trestnej veci obžalovaného\nodsudzujúci rozsudok sp. zn. 1 T 27/2016, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 1 To 41/2017 nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2017. Vzhľadom na § 42\nods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) a súvisiacu judikatúru týkajúcu sa ukladania súhrnného trestu zákonná\nsudkyňa opakovane žiadala Okresný súd Topoľčany o zapožičanie spisového materiálu,\navšak jej žiadosti nebolo vyhovené, keďže spis bol zapožičaný Okresnému súdu Piešťany.\nNásledne bolo lustráciou zistené, že aj Okresný súd Piešťany rozhodol 9. mája 2018\n4\n\nrozsudkom sp. zn. 16 T 101/2016 (právoplatným 9. mája 2018) o vine a treste pre\nobžalovaného za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.\n1 T 27/2016 vo výroku o treste. Po zistení dátumu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu\nPiešťany sp. zn. 16 T 101/2016 si zákonná sudkyňa vyžiadala spisové materiály z oboch\nokresných súdov a nariadila termín hlavného pojednávania na 17. január 2019, ktoré však\nbolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti obžalovaného odročené. Na okresnom súde sa\nnásledne uskutočnili hlavné pojednávania 16. apríla 2019, 11. júna 2019 a napokon\n12. septembra 2019, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, proti ktorému podal\nobžalovaný odvolanie. Spis bol krajskému súdu predložený 7. januára 2020. Vzhľadom\nna uvedené predsedníčka okresného súdu nesúhlasila s tvrdením sťažovateľov, že okresný\nsúd bol v období od októbra 2016 (t. j. od vrátenia veci krajským súdom) do októbra 2018,\nkeď nariadil hlavné pojednávanie na 17. január 2019 nečinný. Okresný súd bol totiž\nv zmysle judikatúry povinný vyčkať na právoplatnosť rozsudkov Okresného súdu\nTopoľčany a Okresného súdu Piešťany, vyžiadať si a pripojiť predmetné spisy,\naby na hlavom pojednávaní mohol prečítať ich podstatný obsah, keďže rozhodoval\no uložení súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona.\n7.2 Predsedníčka okresného súdu v závere poukázala na skutočnosť, že napadnuté\nkonanie je vo výroku o vine a treste a tiež vo výroku o náhrade škody právoplatne skončené\nrozhodnutím krajského súdu zo 16. júna 2020.\n8. Sťažovatelia v replike z 2. septembra 2020 uviedli, že ani skutočnosť,\nže napadnuté konanie je už právoplatne skončené, nemení nič na tom, že ich ústavná\nsťažnosť je dôvodná, keďže okresný súd bol preukázateľne v konaní nečinný a postupoval\nneefektívne.\n8.1 Sťažovatelia opätovne poukázali na skutočnosť, že v dôsledku „hrubo\nnedbanlivého“ porušovania ustanovení Trestného poriadku okresným súdom, ktoré\nkonštatoval krajský súd, bolo potrebné všetky dosiaľ vykonané úkony znovu zopakovať.\n8.2 K obrane okresného súdu, že vzhľadom na uloženie súhrnného trestu bolo\nv zmysle ustálenej judikatúry potrebné vyčkať na právoplatnosť skôr vyhláseného\nodsudzujúceho rozsudku, sťažovatelia uviedli, že ak by okresný súd po vrátení veci\nkrajským súdom 7. októbra 2016 plynulo konal, rozhodol by nepochybne o vine a treste\n5\n\nobžalovaného ako prvý a nemusel by vyčkávať na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku\nOkresného súdu Topoľčany sp. zn. 1 T 27/2016 z 20. apríla 2017 a rozsudku Okresného\nsúdu Piešťany sp. zn. 16 T 101/2016 z 9. mája 2018. Neprimeranú dĺžku namietaného\nkonania neospravedlňuje podľa sťažovateľov ani skutočnosť, že vec bola pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni, ktorá sa musela so spisovým\nmateriálom oboznámiť, pretože je „neobhájiteľné“, aby tak robila dva roky.\n8.3 Sťažovatelia súčasne súhlasili s upustením od ústneho prejednania ich ústavnej\nsťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd zo spisového materiálu predloženého okresným súdom zistil tieto\npodstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:\n- 10. februára 2014 – podaná obžaloba, vec pridelená zákonnému sudcovi\n,\n- 19. mája 2014 – hlavné pojednávanie nariadené na 24. jún 2014,\n- 23. júna 2014 – ospravedlnenie obžalovaného a jeho obhajcu z neúčasti na hlavnom\npojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu obžalovaného a nesúhlasu, aby sa konalo\nv jeho neprítomnosti,\n- 24. júna 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 23. september 2014,\n- 4. septembra 2014 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania\nz dôvodu kolízie pojednávaní u jeho obhajcu,\n- 23. septembra 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 23. október 2014\nz dôvodu kolízie termínov pojednávaní u obhajcu obžalovaného,\n- 23. októbra 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 2. december 2014,\n6\n\n- 2. decembra 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 11. február 2015 z dôvodu\nneprítomnosti prísediacich,\n- 11.\n\nfebruára\n\n2015\n\n–\n\nuskutočnené\n\nhlavné\n\npojednávanie\n\n–\n\nodročené\n\nna 23. marec 2015 na účel výsluchu svedkov,\n- 23. marca 2015 – uskutočnené hlavné pojednávanie – výsluch svedka, odročené\nna 7. máj 2015 – žiadosť o predvedenie svedka,\n- 6. mája 2015 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania\nzo zdravotných dôvodov,\n- 7. mája 2015 – hlavné pojednávanie odročené na 4. jún 2015 z dôvodu\nneprítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne,\n- 3. júna 2015 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania\nzo zdravotných dôvodov,\n- 4. júna 2015 – hlavné pojednávanie – odročené na 22. september 2015 z dôvodu\nneprítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne (ustanovil sa svedok),\n- 21. septembra 2015 – žiadosť obžalovaného o konanie v jeho neprítomnosti,\n- 22. septembra 2015 – uskutočnené hlavné pojednávanie, výsluch svedka, okresný\nsúd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, vyhlásený rozsudok sp. zn. 2 T 20/2014,\nktorým súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu podvodu a uložil mu trest\nodňatia slobody,\n- 1. decembra 2015 – spis pridelený zákonnej sudkyni\n\n,\n\n- 7. decembra 2015 – odvolanie obžalovaného,\n- 29. januára 2016 – spis predložený krajskému súdu,\n- 5. februára 2016 – spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený –\npísomné vyhotovenie rozsudku nie je v súlade s tým, ako bol vyhlásený na pojednávaní\n22. septembra 2015, nariadená potrebná oprava podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku,\n- 10. februára 2016 – vydané opravné uznesenie okresného súdu,\n- 10. marca 2016 – sťažnosť obžalovaného proti opravnému uzneseniu okresného\nsúdu,\n- 15. marca 2016 – spis predložený krajskému súdu,\n- 22. marca 2016 – neverejné zasadnutie krajského súdu, na ktorom uznesením\nsp. zn. 4 Tos 24/2016 z 22. marca 2016 zamietol sťažnosť obžalovaného,\n7\n\n- 31. mája 2016 – spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nobžalovaného proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 20/2014 z 22. septembra 2015,\n- 23. augusta 2016 – krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.\n3 To 62/2016 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 321\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie\na rozhodnutie,\n- 7. októbra 2016 – spis vrátený okresnému súdu,\n- 26. októbra 2018 – hlavné pojednávanie nariadené na 17. január 2019,\n- 15. januára 2019 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania\nzo zdravotných dôvodov,\n- 17. januára 2019 – hlavné pojednávanie odročené na 21. február 2019 z dôvodu\nneprítomnosti obžalovaného, sťažovateľov a ich splnomocnenca,\n- 13. februára 2019 – žiadosť obhajcu obžalovaného o odročenie hlavného\npojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,\n- 21. februára 2019 – hlavné pojednávanie odročené na 16. apríl 2019 z dôvodu\nneprítomnosti obhajcu obžalovaného, sťažovateľov a ich splnomocnenca,\n- 16. apríla 2019 – uskutočnené hlavné pojednávanie – odročené na 11. jún 2019\nna účel výsluchu svedkov,\n- 11. júna 2019 – uskutočnené hlavné pojednávanie – odročené na 12. september\n2019 z dôvodu predvolania svedka,\n- 12. septembra 2019 – uskutočnené hlavné pojednávanie, uznesením bolo\ndokazovanie vyhlásené za skončené, vyhlásený rozsudok č. k. 2 T 20/2014-320, ktorým bol\nobžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu a bol mu uložený súhrnný\ntrest odňatia slobody, podmienečne uložený odklad výkonu trestu na skúšobnú dobu\n5 rokov s probačným dohľadom, uložená povinnosť nahradiť sťažovateľom škodu v sume\n37 500 € (predĺžená lehota na písomné vyhotovenie rozsudku o 30 dní, pozn.),\n- 10. decembra 2019 – odvolanie obžalovaného,\n- 8. januára 2020 – spis predložený krajskému súdu,\n- 29. januára 2020\n\n– krajský súd nariadil termín verejného zasadnutia\n\nna 25. február 2020,\n\n8\n\n- 25. februára 2020 – žiadosť obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia\nz dôvodu jeho práceneschopnosti,\n- 25. februára 2020 – verejné zasadnutie – odročené na 17. marec 2020,\n- 17. marca 2020 – verejné zasadnutie odročené na 28. apríl 2020 z dôvodu zhoršenia\nzdravotného stavu obžalovaného,\n- 24. apríla 2020 – žiadosť obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia\nzo zdravotných dôvodov,\n- 28. apríla 2020 – verejné zasadnutie odročené na 16. jún 2020 z dôvodu možného\nzávažného zhoršenia zdravotného stavu obžalovaného.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v namietanom konaní, v ktorom si sťažovatelia ako poškodení uplatnili svoj\nnárok na náhradu škody, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez\n\n9\n\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nZ tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,\nči došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n17. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\n10\n\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu postupovať v trestnom\nkonaní pri prejednávaní veci tak, aby trestná vec bola ukončená v primeranej lehote,\nvyplýva z ustanovenia § 2 ods. 7 Trestného poriadku.\n19. Uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania\ntreba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení predpisov civilného práva\nprocesného. Len čo si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní,\nje to prekážka na uplatnenie náhrady škody paralelne aj v civilnom konaní, preto konanie\na rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu\nk poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06,\nII. ÚS 917/2016).\n20. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP (rozhodnutie vo veci Krumpel\na Krumpelová proti Slovenskej republike z 5. 7. 2005, sťažnosť č. 56195/00) majú,\npoškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní nárok profitovať\nzo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie\nich „občianskych práv“.\n21. Je\n\nteda\n\nmožnosťou\n\npoškodeného\n\ndosiahnuť\n\nuspokojenie\n\nsvojho\n\nsúkromnoprávneho nároku za splnenia zákonných podmienok aj v trestnom konaní.\nV danom prípade si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody proti obžalovanému\nv napadnutom (trestnom) konaní, preto majú v zmysle judikatúry ESĽP nárok profitovať\nzo záruk garantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to od momentu, keď je takýto nárok\npoškodenými uplatnený (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Bíro proti Slovenskej republike\nz 27. 9. 2006, sťažnosť č. 57678/00, bod 44), pričom uvedené platí aj pre základné právo\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) a s judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Frydlender\n11\n\nv. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje v rámci okolností\nkonkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného\nsúdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský\na Šmáriková v. Slovensko, m. m. II. ÚS 32/02, III. ÚS 241/2017, IV. ÚS 187/07).\nZ uvedených kritérií preto ústavný súd vychádzal aj pri posúdení ústavnej sťažnosti\nsťažovateľov.\n23. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci,\nústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o obžalobe\npodanej na obžalovaného za spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3\npísm. a) Trestného zákona, súčasťou ktorého je aj rozhodovanie o nároku sťažovateľov\nna náhradu škody spôsobenej týmto trestným činom (adhézne konanie). Predmetná agenda\npredstavuje štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v trestných\nveciach, preto namietané konanie nemožno v zásade považovať za právne zložité. Rovnako\nžiadne okolnosti prejednávanej veci nesvedčia ani o jej skutkovej (faktickej) zložitosti.\nNapokon ani okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti nenamietal právnu\nči skutkovú zložitosť danej veci.\n23.1 Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľov, vo všeobecnosti platí, že doba\ntrestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach\n(pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Bagetta proti Taliansku z 25. 6. 1987). Otázka\nzistenia viny osoby (osôb), proti ktorej (ktorým) sa vedie trestné konanie, je totiž zásadnou\notázkou pre rozhodnutie o nároku uplatnenom poškodenými v adhéznom konaní (obdobne\nIV. ÚS 35/2019).\n24. Ďalším ústavným súdom posudzovaným kritériom je správanie samotnej osoby,\nktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní obsahu spisu okresného súdu\nústavný súd nezistil také správanie sťažovateľov, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne\nprispelo k celkovej namietanej dĺžke konania. Sťažovatelia a ich splnomocnenec\n12\n\nsa pravidelne zúčastňovali nariadených hlavných pojednávaní, pričom na nariadené hlavné\npojednávanie sa neustanovili len dvakrát (17. januára 2019 a 21. februára 2019), avšak\nv oboch prípadoch došlo k jeho odročeniu na základe žiadosti obžalovaného, resp. jeho\nobhajcu (zdravotné dôvody, kolízia pojednávaní).\n25. Ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov ústavný súd\nhodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu\nbyť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\naj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), ktorú z hľadiska\njej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.\n25.1 Ako nesústredenú činnosť okresného súdu ústavný súd kvalifikuje jeho postup\nv súvislosti s predkladaním veci krajskému súdu na účel rozhodnutia o odvolaní\nobžalovaného proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 20/2014 z 22. septembra 2015.\nKrajský súd totiž 5. februára 2016 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený\nz dôvodu, že písomné vyhotovenie rozsudku nebolo v súlade s tým, ako bol uvedený\nrozsudok vyhlásený, preto okresnému súdu nariadil opravu podľa § 174 ods. 1 Trestného\nporiadku.\n25.2 Prvok neefektívnej činnosti možno vidieť aj v tom, že po opätovnom predložení\nveci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného krajský súd uznesením sp. zn.\n3 To 62/2016 z 23. augusta 2016 zrušil rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2015\nv celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a vec mu vrátil na nové\nprejednanie a rozhodnutie (§ 322 ods. 1 Trestného poriadku), a to pre zistené závažné\npochybenia okresného súdu týkajúce sa odôvodnenia rozsudku okresného súdu\nnespĺňajúceho zákonné náležitosti vyplývajúce z § 168 ods. 1 Trestného poriadku a spôsobu\nvedenia hlavného pojednávania, predovšetkým vykonávania dokazovania na hlavnom\npojednávaní v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. V dôsledku tohto krajským\n\n13\n\nsúdom konštatovaného nesprávneho procesného postupu bolo okresnému súdu uložené\nopätovne vykonať celé dokazovanie a znovu rozhodnúť o podanej obžalobe.\n25.3 Pokiaľ ide o obranu predsedníčky okresného súdu, že v období\nod 7. októbra 2016 (t. j. od vrátenia veci krajským súdom po zrušení rozsudku\nz 22. septembra 2015) až do 26. októbra 2018, keď bol stanovený termín hlavného\npojednávania na 17. január 2019, nebol okresný súd absolútne nečinný, keďže jeho\npovinnosťou bolo vyčkať na právoplatnosť rozsudkov Okresného súdu Topoľčany\nsp. zn. 1 T 27/2016 z 20. apríla 2017 a Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16 T 101/2016\nz 9. mája 2018, a to podľa zásad a judikatúry súvisiacej s ukladaním súhrnného trestu\nv zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, túto ústavný súd nemôže akceptovať. Ústavný súd\nv tomto smere musí prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov, že po vrátení veci krajským súdom\nmal okresný súd dostatočný čas na vykonanie dokazovania v zmysle inštrukcii zrušujúceho\nuznesenia krajského súdu a následné rozhodnutie vo veci (už druhé v poradí). Uvedené\npotvrdzuje aj skutočnosť, že konajúca sudkyňa potrebovala na zopakovanie dokazovania\na prijatie rozhodnutia len uskutočnenie troch hlavných pojednávaní, a to 16. apríla 2019,\n11. júna 2019 a napokon 12. septembra 2019, na ktorom vyhlásila rozsudok vo veci sp. zn.\n2 T 20/2014. Ak by teda okresný súd po vrátení veci krajským súdom plynulo v konaní\npostupoval, nebolo by potrebné riešiť otázku vyčkávania na právoplatnosť rozsudkov iných\nokresných súdov rozhodujúcich v trestných veciach obžalovaného a taktiež zapožičiavanie\nsúdnych spisov. Z obsahu predloženého spisu je evidentné, že vplyv na plynulý priebeh\nnamietaného konania práve v danom období mala zmena v osobe zákonného sudcu,\nčo potvrdzuje aj predsedníčka okresného súdu, keď vo svojom stanovisku uvádza, že nová\nzákonná sudkyňa potrebovala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s pridelenou\nvecou. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu však zmena v osobe zákonného sudcu,\nktorá súvisí s organizáciou práce toho-ktorého súdu, nemôže predstavovať prekážku\nplynulého postupu okresného súdu a ísť na ťarchu účastníkov konania. Túto obranu\npredsedníčky okresného súdu preto nemožno akceptovať, keďže otázky množstva vecí,\npersonálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie\ntoho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd neposudzuje, či k zbytočným\nprieťahom v konaní došlo v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu\na následného veľkého počtu vecí pripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych\n14\n\npríčin na strane sudcu a vedenia súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 totiž zaväzuje predovšetkým\nsúdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote\n(m. m. III. ÚS 449/2016). Prieťah vzniknutý v predmetnom období preto možno pripísať\nna vrub okresnému súdu.\n26. Po zohľadnení celkovej dĺžky napadnutého konania a komplexnom posúdení\nvšetkých okolností daného prípadu (predmetu konania, správania sťažovateľov a postupu\nokresného súdu) ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní boli spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výrokovej časti nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n28. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie bolo v čase rozhodovania\nústavného súdu právoplatne skončené (rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 20/2014\nz 12. septembra 2019 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 1/2020 zo 16. júna\n2020) a sťažovatelia ani nežiadali prikázať okresnému súdu konať, ústavný súd takýto\npríkaz okresnému súdu neuložil.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n15\n\n30. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n31. Sťažovatelia\n\nsa\n\nv\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\ndomáhajú\n\npriznania\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 6 250 €, čo odôvodňujú neprimeranou dĺžkou napadnutého konania\nspôsobenou nečinnosťou okresného súdu a jeho neefektívnym postupom.\n32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n33. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľov\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania, zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, ale najmä skutočnosť,\nže v čase rozhodovania ústavného súdu už bola právna neistota sťažovateľov odstránená\nvydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia (rozsudok okresného súdu sp. zn.\n2 T 20/2014 z 12. septembra 2019 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 1/2020\nzo 16. júna 2020, ktorým bola okrem iného sťažovateľom priznaná náhrada škody v sume\n37 500 €), ústavný súd považoval za spravodlivé priznať každému zo sťažovateľov finančné\nzadosťučinenie v sume 1 000 € podľa citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy.\n34. Ústavný súd súčasne v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali\npriznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavným súdom každému z nich,\nt. j. nad sumu 1 000 € (bod 4 výroku nálezu).\n\n16\n\nVI.\nTrovy konania\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n36. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom celkom za tri úkony právnej služby, a to za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2018 (príprava a prevzatie právneho zastúpenia), jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2019 (podanie ústavnej sťažnosti) a za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2020 (vyjadrenie z 2. septembra 2020 k stanovisku okresného súdu).\n37. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je odmena\nadvokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby\n1/6 z výpočtového základu.\n38. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %,\nak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n39. V súvislosti s výpočtom náhrady trov konania, ktoré vznikli v konaní pred\nústavným súdom z titulu právneho zastúpenia viacerých osôb advokátom/advokátkou,\nústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sa výška\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky zníži u všetkých\nspoločne zastupovaných osôb o 50 % (porovnaj najmä I. ÚS 417/2010, I. ÚS 64/2011,\nII. ÚS 25/2011, II. ÚS 453/2010, III. ÚS 452/2010, IV. ÚS 475/2010, IV. ÚS 277/2012,\nII. ÚS 137/2018).\n\n17\n\n40. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania v prípade úkonu právnej služby vykonaného v roku 2018 z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola\n921 € a v prípade úkonu právnej služby vykonaného v roku 2019 z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola\n980 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva\núkony právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb vyplývajúce z obsahu spisu, a to za jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2018 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia)\ná 76,75 €, čo je odmena za jeden úkon právnej služby znížená o 50 % (t. j. 50 %\nzo 153,50 €) a režijný paušál 1 x 9,21 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2019 (podanie ústavnej sťažnosti) á 81,67 €, čo je odmena za jeden právny úkon\nznížená o 50 % (t. j. 50 % zo 163,33 €) a režijný paušál 1 x 9,80 € v súlade s § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu\n177,43 €, ktorú ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),\nt. j. o sumu 35,49 €, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľov (§ 18 ods. 3\nvyhlášky). Trovy konania za jedného účastníka konania teda spolu predstavujú sumu\n212,92 €, t. j. za dvoch účastníkov celkom sumu 425,84 €.\n41. Ústavný súd sťažovateľom nepriznal náhradu trov konania za doručené\nvyjadrenie z 2. septembra 2020 k stanovisku okresného súdu vzhľadom na to, že uvedené\nvyjadrenie neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovatelia podporili\nzáver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní ani\niné skutočnosti, ktoré by ústavný súd nepovažoval za preukázané vlastným preskúmaním\nobsahu spisu predloženého okresným súdom.\n42. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov JUDr. Martina Bezáka, PhD., Klincová 15, Bratislava, v lehote\nuvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\n\n18\n\n43. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku\nč. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020\nz dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá\nprvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Rastislav\nKaššák (sudca spravodajca) a Ladislav Duditš – členovia senátu.\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť\ndňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie-adhézne", "poškodený", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie-adhézne", "poškodený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/20/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f131eccc-c1b5-4c1c-8385-9faa877ea5ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:8147a509-7f36-48b1-905f-48f6af63b0ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.917.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 917/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 917/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.917.2016.1"}, {"guid": "ussr:07e4039b-0fb3-4acb-8c3e-cbe81e5ab24c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1"}, {"guid": "ussr:41420197-f366-45b7-8138-9ec53e121712", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2012 z 15. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-15", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41420197-f366-45b7-8138-9ec53e121712"}, {"guid": "ussr:e818e343-f9c2-4c45-a064-7ce30dbea957", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 452/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 452/2010 z 10. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-10", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e818e343-f9c2-4c45-a064-7ce30dbea957"}, {"guid": "ussr:887cb95a-af1e-4dc3-ac72-4a06769865c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:887cb95a-af1e-4dc3-ac72-4a06769865c5"}, {"guid": "ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820"}, {"guid": "ussr:f8170da4-8b1b-45b7-93dc-2cf40c8d4fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 453/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 453/2010 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8170da4-8b1b-45b7-93dc-2cf40c8d4fcf"}, {"guid": "ussr:1b2fc8b4-53f0-483d-b58d-53e046751577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 475/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 475/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b2fc8b4-53f0-483d-b58d-53e046751577"}, {"guid": "ussr:e713d94e-6b97-4427-a74d-ec573a186181", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/2010 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e713d94e-6b97-4427-a74d-ec573a186181"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:f964afd3-979b-4ad7-ac19-8af8400d1dae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/06 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f964afd3-979b-4ad7-ac19-8af8400d1dae"}, {"guid": "ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "e5f66137-c186-4de7-8cd3-efb9b4a8b3fd:f08c75a9-c534-4f9c-a0c7-9429eadd263e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/1/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/1/2020 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5f66137-c186-4de7-8cd3-efb9b4a8b3fd:f08c75a9-c534-4f9c-a0c7-9429eadd263e"}], "citovane_v": []}