{"guid": "ussr:c0c15a05-e9ee-445e-88e3-5ca0f5500b80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.202.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 202/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/2020 z 28. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 202/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.202.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c0c15a05-e9ee-445e-88e3-5ca0f5500b80", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.202.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.202.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.202.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 202/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša\nMaďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 204/2009 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 Er 204/2009 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 Er 204/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Obchodnej spoločnosti\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e j e j Okresný súd Poprad p o v i n n ý\nuhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Poprad j e\n\npovinný\n\nnahradiť obchodnej spoločnosti\n\ntrovy konania v sume 450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem\ncentov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Tibora Bicka, Dukelská 972/7-3,\nPovažská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým postupom Okresného súdu Poprad\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 204/2009 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že napadnuté konanie\nna okresnom súde iniciovala sťažovateľka ako oprávnená návrhom na vykonanie exekúcie\nna sumu 11 662,60 € s príslušenstvom proti povinnému\n,\n\n,\n\n(ďalej len „povinný“). Sťažovateľkou\n\nvymáhaná pohľadávka jej bola priznaná rozsudkom okresného súdu sp. zn. 20 C 116/2007\nz 5. novembra 2008 a následná exekúcia bola vedená súdnou exekútorkou\npod č. EX 323/2009.\n2\n\n2.1 Okresný súd uznesením zo 4. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie\nzo 4. septembra 2015“) exekúciu v predmetnej veci zastavil a sťažovateľku ako oprávnenú\nzaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,86 €, pričom v záhlaví tohto\nuznesenia zo 4. septembra 2015 okresný súd uviedol, že exekúciu zastavuje\nproti povinnému\n\n,\n\n,\n\n, t. j. inému\n\nsubjektu ako povinnému. Odôvodnenie uznesenia zo 4. septembra 2015 neobsahuje žiadnu\nzmienku, proti komu okresný súd exekúciu zastavil. Sťažovateľka proti uzneseniu\nzo 4. septembra 2015 podala 17. októbra 2015 odvolanie s tým, že uvedené uznesenie\npovažuje za nesprávne, pretože povinným nebola v záhlaví špecifikovaná spoločnosť\n,\nOkresnému\n\nsúdu\n\n, ale živnostník\n\n,\n\n.\n\nnásledne sťažovateľka 8. februára 2019 zaslala urgenciu, ktorou\n\nsa domáhala vydania rozhodnutia o podanom odvolaní, avšak bezvýsledne. Do dňa podania\njej ústavnej sťažnosti o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté.\n2.2 V napadnutom konaní podľa sťažovateľky nejde o vec právne a fakticky zložitú,\npretože rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu o zastavení exekúcie je podľa nej bežnou\nsúčasťou rozhodovacej činnosti súdov. Okresný súd v napadnutom konaní už takmer\npäť rokov nekonal a o podanom odvolaní vo veci nerozhodol. Sťažovateľka si v dôsledku\npredlžovania stavu jej právnej neistoty nielenže nemôže usporiadať pohľadávku\nv účtovníctve, ale plynutím času sa zoslabuje aj možnosť jej vymožiteľnosti, keďže povinný\nje poberateľom dôchodku.\n2.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby v predmetnej\nveci svojím nálezom rozhodol, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené,\nprikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zaviazal\nokresný súd uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 202/2020 z 12. mája 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, na ďalšie konanie.\n3\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom\nč. 3ÚS/2020 zo 16. júna 2020, v ktorom stručne popísal priebeh napadnutého konania\na následne poukázal na to, že v predmetnej veci už bolo vydané uznesenie o zastavení\nexekúcie, ktoré dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť pre odvolanie sťažovateľky doručené\nokresnému súdu 22. októbra 2015. Posúdenie včasnosti podaného odvolania okresným\nsúdom bolo závislé od vrátenia doručenky od právneho zástupcu sťažovateľky, pričom túto\ninformáciu okresný súd získal až z vyjadrenia\n\n, doručeného\n\nmu 19. februára 2016.\n4.1 Okresný súd uviedol, že aj napriek ustálenej judikatúre ústavného súdu vo vzťahu\nku\n\nkritériám\n\nposudzovania\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov v predmetnej veci je podľa neho potrebné poukázať na dlhoročnú\nenormnú zaťaženosť exekučného oddelenia, ktorá spôsobuje, že nie v každej veci môžu\njednotlivé úkony nasledovať plynule za sebou. V tejto súvislosti okresný súd ďalej uviedol,\nže v rokoch 2015 až 2019 sa celkový počet exekúcií vedených na tomto súde pohyboval\nna úrovni približne 60 000 vecí, pričom procesné návrhy a podnety v týchto veciach mohol\nokresný súd vybavovať len v závislosti od svojho personálneho obsadenia, čím bola\nnásledne ovplyvnená aj celková dĺžka jednotlivých konaní.\n4.2 Okresný súd poukázal na to, že sťažovateľka nepreukázala, že v predmetnej veci\npodala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu, ktorú je podľa neho\nmožné považovať za účinný prostriedok nápravy porušenia ňou označených práv, a preto\nje potrebné jej ústavnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, obdobne ako ústavný súd\nrozhodol napr. vo veciach vedených pod sp. zn. II. ÚS 28/2014, I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99,\nI. ÚS 21/99.\n4.3 V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že po prijatí výzvy na vyjadrenie\nsa k ústavnej sťažnosti bolo v napadnutom konaní vydané opravné uznesenie v zmysle\npokynu Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)\n\n4\n\na po uplynutí lehoty na podanie odvolania predmetná vec bude predložená opäť\nodvolaciemu súdu na rozhodnutie.\n4.4 Vo vzťahu k sťažovateľkou uplatnenému nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 10 000 € okresný súd uviedol, že v tomto prípade podľa\nneho nie sú splnené podmienky na jeho priznanie, pretože v napadnutom konaní\nk odstráneniu prieťahov došlo. Zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že uplatnená\nvýška primeraného finančného zadosťučinenia navodzuje dojem, že sťažovateľke ide skôr\no poskytnutie náhrady za sumu vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá s prihliadnutím\nk zisteniam súdneho exekútora zrejme nie je reálne vymožiteľná, avšak nie zavinením\nokresného súdu.\n4.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd navrhol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky odmietnuť a zároveň oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania v predmetnej veci.\n5. Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júna 2020 zaujala stanovisko\npodaním doručeným ústavnému súdu 2. júla 2020. Vo vzťahu k argumentácii okresného\nsúdu sťažovateľka uviedla, že túto považuje za nedostatočnú, zbavujúcu okresný súd\nzodpovednosti a obsahujúcu irelevantné argumenty, predovšetkým poukážuc na povinnosť\nsúdov organizovať svoju prácu tak, aby k zásahom do základného práva na prerokovanie\nvecí bez zbytočných prieťahov nedochádzalo.\n5.1 Sťažovateľka poukázala na to, že okresný súd uznal, že v predmetnej veci nejde\no vec skutkovo ani právne zložitú a ani jej správanie k vzniku prieťahov v napadnutom\nkonaní neprispelo. Práve okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval efektívne, t. j. tak,\naby ochrana sťažovateľkou namietaných práv bola rýchla a účinná. V tejto súvislosti\npoukázala sťažovateľka aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej nadmerné\nmnožstvo vecí nezbavuje súd (štát) zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n5.2 Argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa nepodania sťažnosti na prieťahy\nv konaní predsedovi okresného súdu označila sťažovateľka za irelevantnú s poukazom\nna to, že 8. februára 2019 elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy\nurgovala rozhodnutie o podanom odvolaní, avšak až do podania ústavnej sťažnosti\n(6. marca 2020) okresný súd v predmetnej veci nerozhodol.\n5\n\n5.3 Za irelevantnú označila sťažovateľka aj argumentáciu okresného súdu týkajúcu\nsa jednak splnenia podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,\nako aj jeho výšky. Podľa sťažovateľky samotným konštatovaním ústavného súdu,\nže v napadnutom konaní došlo k porušeniu ňou namietaných práv nedôjde k úplnej náprave.\nVzhľadom na uvedené považovala svoju ústavnú sťažnosť za dôvodnú a i naďalej trvala\nna svojich nárokoch špecifikovaných v jej petite. Zároveň sťažovateľka ústavnému súdu\noznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pretože od toho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami\n\núčastníkov\n\nkonania,\n\nako\n\naj\n\ns obsahom\n\nspisu\n\ndospel\n\nk\n\nnázoru,\n\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu a na tomto mieste uviedol len podstatné skutočnosti o priebehu a stave\nnapadnutého konania.\n7.1 Okresný súd 16. júna 2000 na základe žiadosti súdnej exekútorky doručenej\nmu 8. júna 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka okresnému súdu\n24. novembra 2014 doručila svoj návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd 16. februára\n2015 zaslal súdnej exekútorke výzvu, aby mu doručila podnet na zastavenie exekúcie\ns vyúčtovaním trov exekúcie. Súdna exekútorka odpovedala na výzvu okresného súdu\npodaním z 26. februára 2015.\n7.2 Okresný súd svojím uznesením zo 4. septembra 2015 exekúciu v predmetnej veci\nzastavil a sťažovateľku zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Sťažovateľka\ndoručila 22. októbra 2015 okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu zo 4. septembra 2015,\n6\n\nktoré bolo až 13. marca 2018 doručované na vyjadrenie súdnej exekútorke a povinnému.\nK podanému odvolaniu sa súdna exekútorka vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu\n23. marca 2018. Okresný súd 21. júna 2018 predložil predmetnú vec krajskému súdu\nna rozhodnutie o podanom odvolaní.\n7.3 Spis v tejto veci bol 6. augusta 2019 odvolacím súdom vrátený späť okresnému\nsúdu spolu s uznesením sp. zn. 21 CoE 54/2018 z 27. júna 2019 (ďalej len „uznesenie\nodvolacieho súdu“), v ktorom bol usmernený, aby postupoval podľa § 224 Civilného\nsporového poriadku. Uznesenie odvolacieho súdu bolo 29. mája 2020 expedované\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky, povinnému a súdnej exekútorke.\n7.4 Okresný súd 11. júna 2020 vydal v predmetnej veci opravné uznesenie, ktorým\npodľa pokynov odvolacieho súdu opravil označenie povinného v uznesení zo 4. septembra\n2016 v napadnutom konaní.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v jeho judikatúre\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n7\n\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, ktorý sa primerane vzťahuje i na konanie\nexekučné (§ 9a do 31. marca 2017 a § 200 od 1. apríla 2017 Exekučného poriadku), podľa\nktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\n8\n\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb.\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľov\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (strany sporu)\na postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej\nveci.\n17. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd konštatuje, že v predmetnej\nveci sťažovateľka namietala časť exekučného konania súvisiacu s rozhodovaním o ňou\npodanom odvolaní proti uzneseniu zo 4. septembra 2016, ktorým okresný súd konanie\nv predmetnej veci zastavil a súdnej exekútorke priznal náhradu trov konania. Z obsahu\nsúdneho spisu, vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu, ako ani z nimi predložených\nna vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej\nalebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mala vplyv na predĺženie napadnutého konania.\n18. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako strany tohto\nkonania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní z hľadiska jeho nečinnosti, ako aj z hľadiska efektívnosti jeho postupu.\n\n9\n\n19.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného\nsúdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n19.2 Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie bolo poznačené dlhým obdobím\nnečinnosti okresného súdu, počas ktorého tomuto súdu vykonanie jednoduchých procesných\núkonov súvisiacich s podaným odvolaním (doručenie odvolanie povinnému a predloženie\nveci krajskému súdu) trvalo viac ako dva roky a deväť mesiacov t. j. od 22. októbra 2015\n(doručenie odvolania proti uzneseniu zo 4. septembra 2015) až do 21. júna 2018\n(predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní). Po doručení spisu\nv predmetnej veci (6. augusta 2019) zostal okresný súd opätovne počas obdobia viac\nako deviatich mesiacov nečinný, a to až do 29. mája 2020, keď doručené uznesenie\nodvolacieho súdu expedoval súdnej exekútorke, sťažovateľovi a povinnému. Ústavný súd\nkonštatuje, že uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, ku ktorým došlo bez toho,\naby tomuto súdu bránila v jeho ďalšom procesnom postupe zákonná prekážka, je potrebné\noznačiť za zbytočné prieťahy, ktoré významným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého\nkonania.\n19.3 O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí predovšetkým skutočnosť,\nže napadnuté konanie nie je ani po viac ako štyroch rokoch a siedmich mesiacoch\nod doručenia odvolania sťažovateľky (22. októbra\n\n2015)\n\nprávoplatne\n\nskončené,\n\nčo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné (napr. m. m. IV. ÚS 127/08,\nIV. ÚS 383/08, IV. ÚS 82/2010), a to bez ohľadu na hodnotenie miery, v akej okresný súd\nprispel k tomuto stavu. Vo vzťahu k neefektívnosti postupu okresného súdu možno\npredovšetkým poukázať na to, že aj keď okresný súd v predmetnej veci rozhodol uznesením\nzo 4. septembra 2015, po predložení veci odvolaciemu súdu (21. júna 2018) bol tento spis\npo desiatich mesiacoch vrátený späť (6. augusta 2019) spolu s uznesením odvolacieho súdu,\nv ktorom okresnému súdu uložil povinnosť opraviť nesprávnu špecifikáciu povinného\nv jeho záhlaví.\n\n10\n\n19.4 K argumentácii okresného súdu týkajúcej sa nevyčerpania sťažnosti na prieťahy\nv konaní adresovanej predsedovi okresného súdu ako účinného prostriedku nápravy\nsťažovateľkou v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje na aktuálnu judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva [rozsudky vo veciach Ištván a Ištvánová proti Slovenskej\nrepublike (č. 30189/07, ods. 52 – 55 a 63 – 99, 12. jún 2012) a Komanický proti Slovenskej\nrepublike (č. 6) (č. 40437/07, ods. 51 – 54 a 60 – 96, 12. jún 2012], v súlade s ktorou\nsťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu nie je považovaná\nza účinný prostriedok nápravy sťažovateľkou namietaných práv. Uvedenú námietku\nokresného súdu ústavný súd považuje za irelevantnú navyše aj s prihliadnutím\nk argumentácii sťažovateľky, v ktorej poukázala na ňou podanú urgenciu rozhodnutia\no podanom odvolaní z 8. februára 2019 (pozri bod 5.2).\n19.5 Napokon ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade\ns medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho\nobsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy\npredložená okresným súdom preto nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované\ninak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,\nktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n19.6 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nnesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto nie je\nzlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nako ani s jej právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.\n20. Zohľadňujúc predovšetkým postup okresného súdu, doterajšiu neprimeranú dĺžku\nnapadnutého konania, a najmä jeho predmet, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho\ndoterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou\na neefektívnou činnosťou okresného súdu, a tým aj k porušeniu sťažovateľkou označených\npráv (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n11\n\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n21. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti,\nže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu v celom rozsahu\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 Er 204/2009 konať bez zbytočných prieťahov, v tomto prípade predovšetkým\nv spojitosti s procesnými úkonmi týkajúcimi sa predloženia predmetnej veci odvolaciemu\nsúdu (bod 2 výroku nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n25. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €,\nktoré odôvodnila poukazom na exemplárne prieťahy v napadnutom konaní, celkovú dĺžku\nneskončeného konania, jednoduchosť predmetu konania a následky spôsobené prieťahmi.\n25.1 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n12\n\nvyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n25.2 Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma požadovaná sťažovateľkou\nnie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna okolnosti prípadu. Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného\nkonania, ktorá bola spôsobená neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.\nZohľadnil však aj predmet uvedeného konania, štádium, v ktorom sa nachádza (vydané\nuznesenie o zastavení konania a priznaní náhrady trov konania), ako aj obdobie, počas\nktorého sa spis v predmetnej veci nachádzal na odvolacom súde (deväť mesiacov).\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie\nfinančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 1500 € primerané konkrétnym okolnostiam\nprípadu (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel\n(bod 5 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,\nktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne\nalebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n27. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\n13\n\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky, a to advokátovi JUDr. Tiborovi Bickovi, Dukelská\n972/7-3, Považská Bystrica. Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle\ncitovaných ustanovení vyhlášky predstavuje sumu 177 € a režijný paušál sumu 10,62 €.\nNáhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným\npaušálom (2 x 10,62 €) predstavuje spolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty sumu 450,28 €\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\n28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky advokáta JUDr. Tibora Bicka, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica,\nv lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-plynulosť", "súd-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "súd-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-rýchlosť", "súd-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/204/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:3c5e0f90-ea24-4bc7-90be-6a5bbeb7c828", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c5e0f90-ea24-4bc7-90be-6a5bbeb7c828"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e3e42a40-efbc-42b6-9698-2692ca545151", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1998.1"}, {"guid": "4effdc29-f11a-4ea8-96c2-c7ff43bc9a92:ec3d942f-8ce0-477b-ada2-3bf64b673986", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/204/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10Er/204/2009 z 13. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2019-09-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4effdc29-f11a-4ea8-96c2-c7ff43bc9a92:ec3d942f-8ce0-477b-ada2-3bf64b673986"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e02bd542-12e0-42e6-9d28-18ce706c830d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.532.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 532/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 532/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.532.2024.1"}]}