{"guid": "ussr:c59b05d4-11ec-4092-bc2b-9e55378b1d3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.196.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 196/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 196/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.196.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c59b05d4-11ec-4092-bc2b-9e55378b1d3f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.196.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.196.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.196.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 196/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša\nMaďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 4 Cdo 174/2018 z 21. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\n1\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Cdo 174/2018 z 21. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Poprad\n(ďalej len „okresný súd“) bolo na základe žaloby sťažovateľa vedené konanie pod\nsp. zn. 20 C\n\n29/2013\n\no vydanie\n\nbezdôvodného\n\nobohatenia\n\nv sume\n\n15 376,72\n\n€\n\ns príslušenstvom proti Slovenskej republike, za ktorú konala Slovenská správa ciest,\nMiletičova 19, Bratislava, IČO 00 003 328 (ďalej len „žalovaná“).\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 20 C 29/2013 z 21. marca 2016 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol.\n4. V dôsledku odvolania podaného sťažovateľom Krajský súd v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 7 Co 123/2013 z 26. januára 2017 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdil.\n5. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) s odôvodnením, že všeobecné súdy sa v jeho prípade odklonili\n2\n\nod ustálenej rozhodovacej praxe s poukázaním na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu,\nústavného súdu, Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj na ďalšie rozhodnutia\nvšeobecných súdov.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447\npísm. f) CSP, pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n7. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd ako primárny ochranca práva „zlyhal“\nv oblasti ochrany subjektívnych práv sťažovateľa. Napadnuté uznesenie vykazuje znaky\nmaximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle, nemá legitímny základ a súčasne ním boli\nporušené aj jeho základné práva. Napadnuté uznesenie je podľa názoru sťažovateľa\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné.\n8. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd odmietol ním podané\ndovolanie z dôvodu, že v podanom dovolaní poukazoval na rozhodnutia ústavného súdu\na Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré podľa názoru najvyššieho súdu nemožno\nstotožňovať s rozhodnutiami najvyššieho súdu. V tejto súvislosti uvádza: «... keďže podľa\nnázoru Najvyššieho súdu SR sa sťažovateľ odvolával na rozhodnutia Ústavného súdu SR,\nresp. Najvyššieho súdu ČR, ktoré sa síce zaoberali nastolenou právnou otázkou, avšak\npodľa názoru Najvyššieho súdu SR neboli prijaté „kvalifikovanými“ súdnymi orgánmi,\nktoré by bolo možné podradiť pod pojem „dovolací súd“, tak dovolanie bolo odmietnuté bez\nposúdenia opodstatnenosti tejto právnej otázky.»\n9. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd vyložil pojem „ustálená prax dovolacieho\nsúdu“ podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP formálnym spôsobom založeným len na jazykovom\n(gramatickom) výklade. Podľa názoru sťažovateľa nemožno ustanovenie § 421 ods. 1\npísm. a) CSP vnímať tak reštriktívne, ako ho vykladá dovolací súd. Takýto výklad nie je\nmožné v právnom štáte tolerovať, a to i z dôvodu, že nerešpektovanie judikatúry ústavného\nsúdu podľa tohto názoru nenarušuje právnu istotu. Podľa názoru sťažovateľa judikatúru\nústavného súdu, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné vnímať\n\n3\n\nako pramene práva, ktoré sú povinné všeobecné súdy vrátane najvyššieho súdu dôsledne\nrešpektovať, keďže predstavujú prameň práva v materiálnom slova zmysle.\n10. V súvislosti s porušením v ústavnej sťažnosti označených práv napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu sťažovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že najvyšší súd nie je\nviazaný označeným dovolacím dôvodom, ale tento vykladá podľa obsahu. Za situácie, ak\nsťažovateľ namietal ústavnú neudržateľnosť odôvodnenia rozhodnutia, tak vlastne napádal\nprávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a teda takto vymedzený dovolací dôvod\nmohol sám dovolací súd podradiť pod ustanovenie § 420 ods. 1 písm. f) CSP. V tomto\nkontexte sťažovateľ uvádza, že v čase podania dovolania sťažovateľ (hoci i zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom, t. j. advokátom) pod „ťarchou“ rozhodnutia veľkého\nsenátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017 mal podstatne zúžený\nprocesný priestor a v podstate sa musel rozhodnúť pre jeden dovolací dôvod. Aj to\nvysvetľuje, prečo nenamietal aj iné dovolacie dôvody.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:\n„1/ Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 4\nÚstavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/174/2018, porušené bolo.\n2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2018, sp. zn.\n4Cdo/174/2017 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3/ Sťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov konania, ktoré je\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n12. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola\n4\n\nvec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II\nbodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu\nv zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\n5\n\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n19. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n22. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická\nosoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku\ns výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n6\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že najvyšší súd\nnapadnutým uznesením, ktoré „vykazuje znaky maximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle\na nemá legitímny základ“, tým, že odmietol dovolanie sťažovateľa, porušil jeho v ústavnej\nsťažnosti označené práva.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n24. Vzhľadom na to, že napadnutým uznesením najvyšší súd odmietol dovolanie\nsťažovateľa, ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého otázka\nposúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,\npatrí v zásade do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,\nnie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou\nzákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľov (m. m. II. ÚS 324/2010). Uvedené zároveň nevylučuje, že ústavne konformné\nposúdenie\n\nvlastnej\n\nprávomoci\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nje\n\nnásledne\n\nústavným\n\nsúdom\n\npreskúmateľné v konaní o ústavnej sťažnosti.\n25. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\n7\n\n26. Sťažovateľ prípustnosť dovolania odôvodnil dovolacím dôvodom zakotveným\nv § 421 ods. 1 písm. a) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n27. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n28. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia.\n29. Poukazujúc na uvedené, ústavný súd ozrejmuje, že jeho úlohou bolo zistiť, či\nprávny názor, na základe ktorého najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa podané\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, bol najvyšším súdom aplikovaný ústavne\nakceptovateľným spôsobom v súlade s namietaným porušením označených článkov\nústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\n30. Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania\nz § 421 CSP, je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, pretože posúdenie prípustnosti\ndovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí, konkretizuje\na náležite doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia označenej právnej\notázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje predmetné ustanovenie. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd v bode 14 napadnutého uznesenia uvádza, že „... V dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., by mal dovolateľ: a/ konkretizovať\nprávnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky\nodvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť,\nako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi\n8\n\nnázormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika\ntoho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.“.\n31. Ústavný súd v tomto kontexte upriamuje pozornosť na skutočnosť, že\nz odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd nepovažoval spôsob\nvymedzenia dovolacieho dôvodu sťažovateľom za súladný s citovaným ustanovením § 432\nCSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP, keď v relevantnej časti odôvodnenia (bod 15) k tomu\nuviedol, že: „Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí\nustálenú súdnu prax dovolacieho súdu. od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd\nodklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch)\no tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli.\nV prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred nim riešil prvoinštančný a odvolací\nsúd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia\ndovolacieho súdu. ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil\ndovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v C.s.p., ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému\nustanovením § 421 ods. 1 C.s.p...“\n32. Následne najvyšší súd v bode 17 napadnutého uznesenia s poukazom\nna definované kritéria právnej otázky uviedol: „... žalobcom namietané nesprávne právne\nposúdenie veci tak. ako ho formuloval, nebolo spôsobilé založiť prípustnosť jeho dovolania\npodľa citovaného ustanovenia, a to z dôvodu poukazu na odklon od ním uvádzaných\nrozhodnutí dovolacieho súdu...“\n33. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nepovažoval sťažovateľom uvedený\ndovolací dôvod za vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP a z uvedeného\ndôvodu dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP (body 18 a 19 napadnutého\nuznesenia). V tomto kontexte ústavný súd zastáva názor, že neexistuje ústavne relevantný\ndôvod na to, aby do napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zasahoval.\n9\n\n34. V rovine sťažovateľom namietaného nevysporiadania sa najvyššieho súdu s ním\ntvrdeným odklonom od rozhodnutí ústavného súdu, poukázaním na jeho konkrétne nálezy,\nústavný súd konštatuje, že názor najvyššieho súdu, že pri aplikácii § 421 CSP nie je povinný\nzohľadňovať judikatúru ústavného súdu, v rámci ktorej ústavný súd meritórnym spôsobom\nposudzoval otázky ústavnoprávneho významu, je za hranicou ústavnej udržateľnosti, a to\npredovšetkým s poukázaním na jeho vlastnú judikatúru. V tomto kontexte ústavný súd\npoukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 129/2017 z 31. októbra 2017,\nv ktorom tento uviedol: „S prihliadnutím na čl. 3 základných princípov CSP do pojmu\nustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu\nSR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.\nRozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho\nsúdu ČR pod tento pojem nespadajú.“ V tomto konkrétnom prípade ústavný súd\nnevzhliadol z ústavnoprávneho hľadiska dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia\nz dôvodov uvedených v bodoch 35 až 37 tohto uznesenia.\n35. Ústavný súd v súvislosti s touto špecifickou argumentáciou sťažovateľa\npoukazuje na skutočnosť, že zásada subsidiarity, ktorou sa ústavný súd riadi, reflektuje aj\nprincíp minimalizácie jeho zásahov do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia\nsú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (m. m. IV. ÚS 303/04).\n36. Pokiaľ sťažovateľ v podanom dovolaní poukazuje na nález ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 94/2011 zo 7. júla 2011, ako aj na nález sp. zn. IV. ÚS 554/2012 z 26. apríla\n2013, ústavný súd konštatuje, že v predmetných konaniach boli, tak ako to tvrdí sťažovateľ,\npredmetom prieskumu ústavným súdom konania všeobecných súdov, v ktorých sa riešili\notázky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s konaním proti dobrým\nmravom tak, ako v prípade sťažovateľa. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje\nna skutočnosť, že v týchto konkrétnych\n\nprípadoch vyslovil porušenie práv pre\n\nnevysporiadanie sa všeobecných súdov s podstatnými argumentmi sťažovateľov, ktoré mali\npre vec rozhodujúci význam. Ústavný súd, uplatňujúc svoju kasačnú právomoc, v týchto\nkonkrétnych prípadoch vrátil veci všeobecnému súdu z dôvodu, že „predovšetkým\n10\n\nnedal ústavne akceptovateľnú odpoveď na otázku, ako vec právne posúdil“ (nález sp. zn.\nIV. ÚS 94/2011), a z dôvodu, že „Za daných okolností, s poukazom na dosiaľ uvedené\n(prejudiciálne posúdenie otázky vlastníctva k sporným pozemkom) bolo podľa názoru\nústavného súdu nevyhnutné, aby sa odvolací súd otázkou dôvodnosti uplatneného nároku\nžalobcu z bezdôvodného obohatenia voči sťažovateľke primeraným spôsobom zaoberal\na ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal a svoje právne závery presvedčivým\nspôsobom odôvodnil, a tým preukázal aj ich ústavnú akceptovateľnosť (nález\nIV. ÚS 554/2012), a ponechal tak všeobecným súdom ako primárnym ochrancom práv\npriestor na náležité zodpovedanie právnych otázok rozhodných pre vec, čo zároveň logicky\nvylučuje možnosť odklonu všeobecných súdov od právneho názoru ústavného súdu, ktorý\nv týchto konkrétnych prípadoch vec právne (v kontexte posúdenia samotného práva na\nvydanie bezdôvodného obohatenia pre rozpor s dobrými mravmi, pozn.) neposudzoval, len\nkonštatoval porušenie práv v dôsledku nevysporiadania sa s podstatnými argumentmi\nsporových strán.\n37. Ústavný súd, akcentujúc rešpektovanie princípu minimalizácie zásahov\ndo rozhodnutí všeobecných súdov, s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konkrétnom\nprípade ide o námietku nevysporiadania sa s judikatúrou jemu vlastnou (konkrétne\ns nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 94/2011 zo 7. júla 2011 a nálezom ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 554/2012 z 26. apríla 2013, pozn.), vyhodnotil aj túto argumentáciu\nsťažovateľa z ústavnoprávneho hľadiska za zjavne neopodstatnenú.\n38. K námietke sťažovateľa, na základe ktorej mal podľa jeho názoru najvyšší súd\nargumentáciu prednesenú v dovolaní posúdiť podľa jej obsahu a túto následne sám\n„podradiť“ pod § 420 písm. f) CSP, ústavný súd uvádza, že platná právna úprava\ndovolacieho konania na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zakotvenej\nv Občianskom súdnom poriadku už neumožňuje najvyššiemu súdu prihliadať na vady\nzmätočnosti ex offo. V tomto kontexte najvyšší súd v napadnutom uznesení (bod 13)\nuviedol: „Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa\n11\n\n§ 447 písm. f/ C. s. p. je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod\n(§ 420 alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý\ndovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.“\n39. Ústavný súd konštatuje, že uvedená námietka, tak ako je vymedzená v ústavnej\nsťažnosti, neobsahuje žiadnu bližšiu konkretizáciu, z čoho konkrétne mal najvyšší súd nad\nrozsah vymedzený dovolaním, ktoré spísal kvalifikovaný právny zástupca sťažovateľa,\nvyvodiť (podľa jeho obsahu), že ním sťažovateľ namietal aj vadu zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP. Z tohto pohľadu s prihliadnutím na uvedenú argumentáciu najvyššieho súdu\nvyhodnotil ústavný súd aj túto námietku za zjavne neopodstatnenú.\n40. V rovine, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že pod\n„ťarchou“ rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla\n2017 mal podstatne zúžený procesný priestor a v podstate sa musel rozhodnúť pre jeden\ndovolací dôvod, čo vysvetľuje, prečo nenamietal aj iné dovolacie dôvody, ústavný\nsúd uvádza, že sťažovateľom v ústavnej sťažnosti uvádzaný nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 209/2018 z 19. septembra 2018 sa vzťahuje na situáciu, v ktorej ústavný súd\nvyslovil, že ak sa v dovolaní súbežne uplatnili dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420\nCSP, ako aj podľa § 421 CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzil\nlen na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, porušil základné právo\nna prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čo sa na prípad sťažovateľa zjavne nevzťahuje.\n41. Keďže v danom prípade bolo preukázané, že niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n12\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva podľa č. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\n42. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu je potrebné uviesť, že sťažovateľ namietal porušenie\ntýchto základných práv v spojení alebo v nadväznosti na namietané porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nnedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je zjavné, že nemohlo\ndôjsť ani k porušeniu týchto označených práv. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej\nsťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie\no nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy\nalebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "judikatúra", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a87130e9-8539-4cae-a3a9-e2a726faf2cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.209.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.209.2018.2"}, {"guid": "ussr:76c2ec2d-78de-47fa-b84e-17e1098573e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 554/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2012 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76c2ec2d-78de-47fa-b84e-17e1098573e7"}, {"guid": "ussr:4368c686-c519-4f3a-b6fe-9f2e48df55e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4368c686-c519-4f3a-b6fe-9f2e48df55e5"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "598cfe9b-4e71-4186-9692-7a946269baaa:2cff16b4-4743-4dea-a549-50e450dc5338", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8311201771.1", "spisova_znacka": "7Co/123/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/123/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8311201771.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:314ae38e-7b11-46d6-9c40-0b600fad8282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.142.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 142/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.142.2025.2"}, {"guid": "9afd3ff3-af9d-4bc5-a707-89008473848b:0a350e2d-34a0-401e-9247-3e13a43f55e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120300142.1", "spisova_znacka": "4Cdo/54/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/54/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120300142.1"}, {"guid": "47a610ba-245b-4504-be8d-408dc09145d8:efb3b7b5-b726-4b2b-bc65-6255300eb6b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8122206579.1", "spisova_znacka": "4Cdo/78/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/78/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8122206579.1"}]}