{"guid": "ussr:f1e410a0-006f-45c0-8313-8cca2ee20626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.191.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2020 z 28. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 191/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.191.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f1e410a0-006f-45c0-8313-8cca2ee20626", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.191.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.191.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.191.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 191/2020-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša\nMaďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jurajom Kusom, Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 63/2012\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 63/2012\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Košice II\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 37 C 63/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n\n(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov) na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Juraja Kusa, Nám. osloboditeľov 10, Michalove, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 191/2020-10 z 28. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 63/2012 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom sa pod sp. zn.\n37 C 63/2012 vedie na základe žaloby sťažovateľa zo 7. marca 2012 konanie o náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu\nverejnej moci proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „žalovaná“).\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že bol trestne stíhaný\ntri roky a tri mesiace, z toho päť mesiacov bol stíhaný väzobne. Z tohto titulu\nsi v napadnutom konaní uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100 000 €\ns príslušenstvom a zároveň uvádza, že žalobný návrh v časti náhrady škody v sume\n4 470,09 € vzal späť.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd uskutočnil v napadnutom\nkonaní prvé pojednávanie až po štyroch rokoch od podania žaloby, a to 29. februára 2016.\nOkresný súd následne vykonal viaceré pojednávania a na pojednávaní konanom 27. apríla\n2017 vo veci rozhodol. Na základe odvolania podaného sťažovateľom Krajský súd\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Co 330/2017 zo 4. októbra 2018\ndruhým výrokom rozsudok okresného súdu sp. zn. 37 C 63/2012 z 27. apríla 2017 v časti\nzamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 100 000 € s príslušenstvom zrušil, a to z dôvodu jeho\nzmätočnosti a nepreskúmateľnosti.\n5. Následne bol okresný súd po vrátení veci z krajského súdu opäť nečinný v trvaní\njedného roka, keď ďalšie pojednávanie uskutočnil až 16. septembra 2019. Predmetné\npojednávanie bolo odročené na 25. november 2019, a to napriek tomu, že sporové strany\nna pojednávaní uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.\n6. Sťažovateľ namieta, že postup okresného súdu v trvaní viac ako 7 rokov možno\nhodnotiť ako neefektívny a nesústredený, lebo zbytočné prieťahy v napadnutom konaní\nboli zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou okresného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej istoty. Z ústavnoprávneho hľadiska je podľa názoru sťažovateľa\n3\n\nneprijateľné, aby jeho právna neistota v napadnutom konaní nebola odstránená\nza viac ako 7 rokov od jeho začatia.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,\n\n, trvalé bytom\n\n, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37C/63/2012, porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n37C/63/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n,\n\n, trvalé bytom\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 14.000,- € (slovom štrnásťtisíc eur),\nktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť\ntrvalé bytom\n\n,\n\n,\n\n, trovy právneho zastúpenia v sume 411,58 €,\n\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Kusa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu (1/6 výpočtového základu, t.j. 163,33 € + 20 % DPH (32,66 €) = 195,99 € +\nrežijný paušál 9,80 €, čiže 2 úkony právnej služby, spolu 411,58 €).“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a chronologický prehľad úkonov\nokresného súdu v napadnutom konaní\n8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému\nsúdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.\n9. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. 1 SprV 399/2020 zo 16. júna 2020\n(ďalej aj „vyjadrenie predsedu okresného súdu“) uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením\n4\n\nod ústneho pojednávania, a po chronologickom prehľade úkonov okresného súdu\nv napadnutom konaní poukázal na skutočnosť, že sťažovateľom požadované finančné\nzadosťučinenie považuje za neprimerané s poukázaním, že sťažovateľ nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu zákon priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd,\nkeďže v danej veci nepodal sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda\nokresného súdu poukázal aj na obdobia, keď sa spis nachádzal, v dôsledku rozhodovania\no podanom odvolaní, na krajskom súde, a vyjadril názor, že tieto obdobia by nemali\nbyť pripísané na ťarchu okresného súdu.\n10. Na výzvu ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2020\nvyjadril sťažovateľ, ktorý poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že okresný súd nariadil\nvo veci prvé pojednávanie až po štyroch rokoch od podania žaloby. Sťažovateľ\ntiež poukazuje na dôvody, pre\n\nktoré\n\nboli odročované\n\njednotlivé pojednávania,\n\nako aj na skutočnosť, že okresný súd vydaním zmätočného a nepreskúmateľného rozsudku\nsp. zn. z 27. apríla 2017, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol, spôsobil v napadnutom\nkonaní taktiež zbytočné prieťahy. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyjadril svoj súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v konaní pred ústavným súdom.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu a replikou sťažovateľa dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n12. Ústavný súd z vyjadrenia predsedu okresného súdu a príloh pripojených\nk ústavnej sťažnosti zistil, že v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:\n- 8. marca 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba,\n- 22. marca 2012 boli okresným súdom stranám sporu doručené procesné poučenia\na žalovanej bola doručená na vyjadrenie žaloba,\n- 24. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej,\n- 25. júna 2012 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie žalovanej,\n5\n\n- 9. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa,\n- 2. augusta 2012 predložil sťažovateľ okresnému súdu potvrdenie o osobných,\nzárobkových a majetkových pomeroch,\n- od októbra 2012 do mája 2014 boli realizované úkony súvisiace s v tom čase\núčinným ustanovením § 141a Občianskeho súdneho poriadku, o ktorom následne ústavný\nsúd nálezom sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 11. mája 2016 rozhodol, že je v rozpore s čl. 1 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy,\n- od novembra 2014 do marca 2015 okresný súd zabezpečoval s vecou súvisiaci\ntrestný spis,\n- 26. novembra 2015 bol určený termín pojednávania na 29. február 2016, ktoré\nbolo odročené na 9. máj 2016 na účel predvolania sťažovateľom navrhnutých svedkov,\n- 2. marca 2016 vzal sťažovateľ žalobu čiastočne späť,\n- 9. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhnutí\nsvedkovia a na účel ďalšieho dokazovania bolo odročené na 20. jún 2016,\n- 20. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po skončení dokazovania\nodročené na účel vyhlásenia rozhodnutia na 11. júl 2016,\n- verejné vyhlásenie rozhodnutia nariadené na 11. júl 2016 bolo odročené na 18. júl\n2016 a opakovane bolo odročené na 21. júl 2016 a opakovane bolo odročené na 25. júl\n2016,\n- 21. júla 2016 bolo stranám sporu okresným súdom oznámené, že sa ruší\npojednávanie nariadené na 25. júl 2016 na účel vyhlásenia rozhodnutia, a to z dôvodu,\nže sťažovateľ nešpecifikoval výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy vo vzťahu k jednotlivým\nnárokom,\n- 8. februára 2017 bolo nariadené pojednávanie na 27. apríl 2017, na ktorom\nbol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a žaloba sťažovateľa\nbola zamietnutá,\n- 26. júla 2017 sa sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu z 27. apríla 2017\nodvolal,\n- od júla 2017 do septembra 2017 okresný súd vykonával procesné úkony\npre predloženie veci odvolaciemu súdu,\n- 8. novembra 2017 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu,\n6\n\n- 5. novembra 2018 bol spis vrátený z odvolacieho súdu s rozhodnutím, ktorým\nbolo odvolanie čiastočne odmietnuté a vo výroku o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom\no trovách konania bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\n- rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v novembri 2018 doručené sporovým stranám,\n- 31. januára 2019 určil zákonný sudca termín pojednávania na 16. máj 2019, ktoré\nbolo zo zdravotných dôvodov na strane sudcu odročené na 16. september 2019,\n- 16. septembra 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 25. november 2019,\n- 25. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo na účel vyhlásenia\nrozhodnutia odročené na 16. december 2019,\n- termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zrušený z dôvodu evakuácie budovy\nsúdov pre nahlásený nástražný výbušný systém,\n- vo februári 2020 bolo nariadené pojednávanie na 30. marec 2020,\n- z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou koronavírusu\nbolo pojednávanie nariadené na 30. marec 2020 zrušené,\n-v súčasnosti je termín pojednávania určený na 28. september 2020.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n15. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n16. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci\nústavným súdom\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npozn.) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty\ninak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana\nobrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n19. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nObčianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n8\n\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17\nCivilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej\nveci.\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania\nvedeného okresným súdom je spor o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\na nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Predmet tohto sporu predstavuje\nbežnú agendu všeobecných súdov. Hodnotením tohto kritéria v spojení aj s postupom\nokresného súdu v tomto konaní (pozri prehľad úkonov) ústavný súd však nezistil žiadnu\npodstatnú okolnosť, ktorá by mohla ospravedlniť predovšetkým neefektívny postup\nokresného súdu v konaní s ústavne neakceptovateľným dôsledkom jeho neskončenia\npo dobu viac ako ôsmich rokov od podania žaloby.\n22. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma\naj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú\nsťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také správanie sťažovateľa\nako strany sporu napadnutého konania, ktoré by prispelo k zbytočným prieťahom.\n\n9\n\n23. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie, ktoré sa začalo doručením žaloby\nokresnému súdu 8. marca 2012, nie je ani po vyše ôsmich rokoch od jeho začatia\nprávoplatne skončené, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné.\n24. Okresný súd nariadil prvé pojednávanie až po štyroch rokoch od podania žaloby,\nčo nemožno ospravedlniť ani skutočnosťou, že počas tohto obdobia okresný súd vykonával\nprocesné úkony spojené s doručovaním žaloby a vyjadrením sporovým stranám a nemožno\nto ospravedlniť ani skutočnosťou, že spis sa v tomto období nachádzal aj na krajskom súde\n(od 24. júla 2013 do 14. mája 2014, pozn.).\n25. Napadnuté konanie je postihnuté neefektívnosťou, o čom svedčí skutočnosť,\nže rozsudok okresného súdu sp. zn. 37 C 63/2012 z 27. apríla 2017 bol vo výroku\no zamietnutí žaloby a trovách konania uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Co 330/2017\nzo 4. októbra 2018 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský\nsúd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že uplatnené odvolacie dôvody\nsťažovateľa spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu, ako aj v odňatí\nmožnosti sťažovateľa konať spočívajúce v dôslednom nevyhodnotení skutkového stavu veci\na nesprávnym právnym posúdením veci sú dané (bod 65 predmetného uznesenia krajského\nsúdu, pozn.).\n26. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej\npredchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp.\nnesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie\nústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť\nštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,\nkvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.\nIV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011, III. ÚS 516/2014).\n27. Z chronologického prehľadu vykonaných úkonov v napadnutom konaní rovnako\nvyplýva, že okresnému súdu trvalo len zabezpečenie pripojenia súvisiaceho trestného spisu\n10\n\naž po vykonanie prvého pojednávania vo veci takmer dva roky (od 20. mája 2014\ndo 29. februára 2016, pozn.), čo nemožno považovať za postup okresného súdu,\nktorý by smeroval k tomu, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n28. Taktiež je zrejmé, že okresný súd viackrát odročoval nariadené verejné\nvyhlásenie rozsudku bez uvedenia dôvodu a napokon verejné vyhlásenie rozsudku zrušil\na vo veci opäť konal, čo taktiež svedčí o nesústredenosti a neefektívnosti vedenia tohto\nsúdneho sporu okresným súdom.\n29. Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie okresného súdu sa vyznačovalo\nneefektívnym a nesústredeným konaním a nerešpektovaním príslušných procesných\npredpisov, čo má za následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie\njeho veci bez zbytočných prieťahov aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote. Tieto nedostatky postupu okresného súdu viedli v konečnom dôsledku k tomu,\nže do dňa rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebola právam\nsťažovateľa poskytnutá ochrana právoplatným meritórnym rozhodnutím nastoľujúcim stav\nprávnej istoty.\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.\nPríkaz konať bez zbytočných prieťahov a primerané finančné zadosťučinenie\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n11\n\n32. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou vo veci konal.\n33. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj skutočnosť, že napadnuté\nkonanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, bolo potrebné\nprikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 63/2012 konať\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n35. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n37. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nzaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nAk ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote\npriznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného\nustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý\naj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n\n12\n\n38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 14 000 €, ktoré odôvodňuje skutočnosťou, že „v stave právnej neistoty žije už ôsmy\nrok“ a za každý rok prieťahov žiada priznať 2 000 €, čiže za sedem rokov spolu 14 000 €.\n39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad\n\nspravodlivosti\n\naplikovaných\n\nEurópskym\n\nsúdom\n\npre\n\nľudské\n\npráva,\n\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n40. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom\nkonaní, berúc do úvahy predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, ktoré nie je\ndosiaľ právoplatne skončené, a s ohľadom na predmet napadnutého konania považoval\nústavný súd priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku\nnálezu).\n41. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n43. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n44. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Priznal náhradu za tri právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania, podanie\nústavnej sťažnosti a vyjadrenie na výzvu ústavného súdu z 10. júla 2020, a vychádzal\npri tom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\n13\n\nza prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2019 a taktiež z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo aj o právny úkon vykonaný\nv roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony sumu 415,51 € vrátane 20 % dane z pridanej\nhodnoty, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Odmena\nza jeden úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje\nsumu 177 €, čo spolu s režijným paušálom a daňou z pridanej hodnoty predstavuje sumu\n225,14 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania celkovo\nv sume 640,65 € (bod 4 výroku nálezu).\n45. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n46. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/63/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2048538-b9d7-4633-89d9-afbeb938a0da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1"}, {"guid": "ussr:db3df171-d032-4836-85b0-22cf72a2c926", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 516/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 516/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db3df171-d032-4836-85b0-22cf72a2c926"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3f737b01-b455-48f5-8869-ce303a932e8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.484.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.484.2021.1"}, {"guid": "ussr:0dd1ebab-c494-467e-afb5-fee1dd8487d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.191.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.191.2021.1"}]}