{"guid": "ussr:0ddb2fa5-3354-4634-b160-48284088faa3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2019 z 11. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 183/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-02-11", "forma": "Nález,Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-54", "nazov": "čl. 54 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Schengenský vykonávací dohovor čl. 54", "nazov": "Schengenský vykonávací dohovor čl. 54", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisySchengenský vykonávací dohovor čl. 54", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 50", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 45 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 45 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 45 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-54", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0ddb2fa5-3354-4634-b160-48284088faa3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2019.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 183/2019-194\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 11. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, Maďarská republika,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Dana Nemčíková, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základných práv podľa\nčl. 45 ods. 1, čl. 47 a čl. 50 Charty základných práv Európskej únie a práva podľa čl. 54\nDohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená\nmedzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky\na Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach,\noznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. V GPtm 54/18/1000-18\nz 27. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na spravodlivý proces podľa čl. 47\n\nCharty základných práv Európskej únie oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky č. k. V GPtm 54/18/1000-18 z 27. novembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. V GPtm\n54/18/1000-18 z 27. novembra 2018 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky j e p o v i n n á nahradiť\ntrovy konania v sume 1 038,78 € (slovom tisíctridsaťosem eur\na sedemdesiatosem\n\ncentov)\n\nna\n\núčet\n\nadvokátskej\n\nkancelárie\n\nRUŽIČKA\n\nAND\n\nPARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 183/2019-30 z 30. apríla 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, Maďarská republika (ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), základných práv podľa čl. 45 ods. 1, čl. 47 a čl. 50 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“) a práva podľa čl. 54 Dohovoru, ktorým\nsa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov\nhospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky\n2\n\no postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „vykonávací\ndohovor“), oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna\nprokuratúra“) č. k. V GPtm 54/18/1000-18 z 27. novembra 2018 (ďalej len „oznámenie\nz 27. novembra 2018“).\nII.\nVymedzenie napadnutého opatrenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Župný súd v Záhrebe vydal\n15. decembra 2015 na sťažovateľa európsky zatýkací rozkaz sp. zn. K-US-50/14, na základe\nktorého bol vložený záznam do Schengenského informačného systému (ďalej aj „SIS II“).\n3. Sťažovateľ sa svojimi podaniami doručenými generálnej prokuratúre domáhal\npredbežného preskúmania záznamu podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom\nzatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2010 Z. z.“)\na vydania pokynu Národnej ústredni SIRENE na označenie záznamu (flag), ktoré\npredstavuje prekážku zadržania osoby.\n4. Sťažovateľ doručil generálnej prokuratúre 1. februára 2018 svoje prvé podanie\ndoplnené podaním z 26. marca 2018. Prvé podanie vybavila generálna prokuratúra\noznámením č. k. V GPtm 54/18/1000-12 zo 4. apríla 2018, v ktorom prokurátorka\ngenerálnej prokuratúry oznámila, že vo veci nezistila nezákonnosť, ktorá by vyžadovala\nprijatie prokurátorských opatrení, podanie vyhodnotila ako podnet podľa zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokuratúre“), ktorý následne odložila. Zároveň konštatovala „nedostatok svojej\nprávomoci na postup podľa § 12 zákona o EZR a odkázala Sťažovateľa na súd.“.\n5. Dňa 4. mája 2018 sťažovateľ doručil generálnej prokuratúre druhé podanie,\nv ktorom žiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia prvého podania podľa § 36 zákona\no prokuratúre.\n\nDruhé\n\npodanie\n\nvybavila\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\noznámením\n\nč. k. V GPtm 54/18/1000-14 z 13. júna 2018 a uviedla, že postupovala podľa svojich\n3\n\nvnútorných predpisov, keďže v predmetnej veci nemožno aplikovať zákon o prokuratúre\nvzhľadom na to, že sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti postupu prokurátora\nv trestnom konaní.\n6. Dňa 28. mája 2018 sťažovateľ podal Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) žalobu o určenie povinnosti a návrh na vydanie neodkladného opatrenia\nproti generálnej prokuratúre a Slovenskej republike v zastúpení generálnou prokuratúrou.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 22 C 29/2018 z 15. júna 2018 návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol.\n7. Sťažovateľ požiadal o stanovisko k aplikačným problémom pri predbežnom\npreskúmaní záznamov aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“). V liste z 1. októbra 2018 ministerstvo spravodlivosti\nuviedlo, že predbežné preskúmanie záznamu „slúži na obmedzenie zásahov do základných\npráv osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, a týka sa zadržania osoby. Tiež\nuvádza, že Slovenská republika určila justičný orgán (GP SR) ako zodpovedný za\nrozhodnutie o vložení indikátora nevykonateľnosti (flag) zadržania osoby.“.\n8. „S ohľadom na nové skutočnosti“ sťažovateľ doručil generálnej prokuratúre\n12. novembra 2018 tretie podanie, v ktorom poukazoval na „porušenie práva na\nspravodlivý proces, dôležité záujmy Slovenskej republiky a porušenie zásady ne bis in idem\nv kontexte rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 25. 07. 2018 vo veci C-216/18PPU\n(LM), rozhodnutia Súdnej stolice Hlavného mesta Maďarska z 23. 08. 2018, rozhodnutia\nÚstavného súdu Chorvátskej republiky a listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky zo dňa 1. 10. 2018.“. Generálna prokuratúra vybavila tretie podanie oznámením\nz 27. novembra 2018 tak, že ho odložila a konštatovala nedostatok právomoci na postup\npodľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. Sťažovateľ namieta, že generálna prokuratúra porušila\noznačené práva a články tým, že nekonala v rozsahu stanovenom § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z. a oznámenie „riadne neodôvodnila, neposúdila nové skutočnosti\na neskúmala, či sa okolnosti medzi vybavením jednotlivých podaní nezmenili, vôbec sa\nnezaoberala ľudsko-právnymi argumentami Sťažovateľa a neskúmala tak merito veci\n4\n\nv rozsahu povinností stanovenej GP SR ustanovením § 12 zákona o EZR. Nevyznačením\nflagu a postupom v rozpore so zákonom porušila zásadu ne bis in idem a právo na slobodu\npohybu a pobytu.“.\n9. Sťažovateľ poukazuje na to, že predbežné preskúmanie záznamu podľa § 12\nzákona č. 154/2010 Z. z. predstavuje osobitný procesný postup generálnej prokuratúry,\n„na základe ktorého informuje štát vydávajúci EZR, že na jeho území obmedzí výkon EZR\niba na sledovanie dotknutej osoby, keďže štandardný výkon EZR by mohol mať alebo má\nza dôsledok (i) nesúlad s právnym poriadkom SR, (ii) porušenie medzinárodných záväzkov,\nktorými je SR viazaná alebo (iii) bol by ohrozený iný dôležitý záujem SR (iv) prípadne sú\nsplnené podmienky podľa osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie slúži na elimináciu\nzásahov do základných ľudských práv dotknutej osoby.“. Postup podľa § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z. je samostatným procesným postupom, ktorý je odlišný od postupu podľa\n§ 22 a § 23 zákona č. 154/2010 Z. z., v ktorom súd rozhoduje o obligatórnych alebo\nfakultatívnych dôvodoch nevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu po zadržaní osoby.\nPri predbežnom preskúmaní záznamu je okrem iných potrebné „preskúmať všetky dôvody,\nktoré môžu byť dôvodom na nevykonanie EZR, vrátane dôvodných podozrení o porušení\nzákladných ľudských práv a slobôd a nemožno ho obmedziť len na dôvody uvedené v § 23\nods. 1 zákona o EZR. Navyše judikatúra ESD uznáva ako povinné dôvody na odmietnutie\nvýkonu EZR i porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces a iné porušenie\nzákladných ľudských práv a slobôd.“. Sťažovateľ poukazuje na bod 34 preambuly a čl. 24\na 25 rozhodnutia Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní\nSchengenského informačného systému druhej generácie [SIS II (ďalej len „rozhodnutie\no SIS II“)] a na bod 12 a čl. 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV\nz 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými\nštátmi (ďalej aj „rámcové rozhodnutie o EZR“), ktoré „deklarujú, že dôvodom na povinné\nodmietnutie vykonania EZR (alebo jeho flagovanie v procese predbežného preskúmania), je\nokrem iného rozpor s medzinárodnými záväzkami a dôvodné obavy o porušení základných\nľudských práv a slobôd.“.\n\n5\n\n10. Sťažovateľ namieta, že generálna prokuratúra nevybavila ani prvé a ani druhé\npodanie postupom podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. Z uvedeného dôvodu podal tretie\npodanie, v ktorom „uviedol nové skutočnosti rozhodné pre predbežné posúdenie záznamu,\ntieto GP SR bližšie neskúmala a odmietla podanie s rovnakým konštatovaním ako\nv predchádzajúcich dvoch prípadoch, t. j. že GP SR nemá právomoc rozhodnúť o označení\nzáznamu z iných ako obligatórnych dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 zákona o EZR...\nv Podaní č. 3 sa Sťažovateľ nedomáhal preskúmania predchádzajúceho postupu pri\nvybavení predošlých podaní, v tomto novom podaní boli uvedené nové skutočnosti, ktoré\ndovtedy GP SR neboli predostreté. Poukazujeme tiež na to, že postup útvaru SIRENE\nv súvislosti s predmetnými podaniami je bez právnej relevancie, keďže zákon jasne zveruje\nprávomoc predbežného preskúmania a vydávania pokynov na označenie záznamu priamo\nGP SR.“. Tým, že generálna prokuratúra nepostupovala podľa § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z., odoprela sťažovateľovi spravodlivosť a porušila ním označené práva\na články.\n11. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva podľa čl. 47 charty sťažovateľ poukazuje\nna judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že garancie tvoriace obsah základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa uplatnia nielen na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj\nna ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky. Následne sťažovateľ\nvymedzuje postavenie prokuratúry vyplývajúce zo zákona o prokuratúre, ako aj zo zákona\nč. 154/2010 Z. z. Vzhľadom na to, že zákon č. 154/2010 Z. z. neupravuje osobitný postup\ngenerálnej prokuratúry pri predbežnom preskúmaní záznamu, sťažovateľ podal podnet\npodľa zákona o prokuratúre a žiadal, aby generálna prokuratúra realizovala svoju právomoc\npodľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. Generálna prokuratúra mala povinnosť sa riadne\nzaoberať týmto podnetom a o spôsobe jeho vybavenia informovať sťažovateľa. Generálna\nprokuratúra takýmto spôsobom nekonala, postupovala arbitrárne a nepreskúmateľne:\n«Je nepochybné, že aj taký typ „rozhodnutia“ akým je Vybavenie podania č. 3 podlieha\nsplneniu kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie (poukazujeme na rozhodnutie\nÚstavného súdu sp. zn. III. ÚS 558/2017-22).» Právny záver generálnej prokuratúry\no nedostatku právomoci predbežne preskúmať záznam podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z.\n6\n\nokrem dôvodov obligatórneho odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu\npovažuje sťažovateľ za arbitrárny. Rozsah preskúmavacej právomoci je priamo vymedzený\nv § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. a je potrebné ho vykladať v súlade s rozhodnutím o SIS II,\nrámcovým rozhodnutím o EZR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“). Právomoc generálnej prokuratúry možno považovať za špeciálnu právomoc\nna zabránenie porušovaniu práv sťažovateľa, a to najmä v čase pred jeho zadržaním.\n12. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces v Chorvátskej republike\nsťažovateľ poukazuje na rámcové rozhodnutie o EZR a na rozhodnutie Súdneho dvora\nvo veci C-216/18, podľa ktorého dôvodom na nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu\nje aj porušenie základných ľudských práv. Generálna prokuratúra neprešetrila všetky\nrelevantné skutočnosti, nevyžiadala si informácie od štátu pôvodu a okrem nedostatočného\nodôvodnenia „vyložila a aplikovala právnu normu (§ 12 zákona o EZR) svojvoľne a ústavne\nnekonformným spôsobom, nakoľko znenie ustanovenia § 12 zákona o EZR zahŕňa aj iné\ndôvody pre vyznačenie flagu ako je uvedené v § 23 ods. 1 zákona o EZR, napr. dôležité\nzáujmy alebo rozpor s medzinárodnými záväzkami... GP SR tým popiera samotný účel\nustanovenia § 12 zákona o EZR, ktorým je eliminácia zásahov do základných ľudských práv\na slobôd.“.\n13. Sťažovateľ namieta aj porušenie zásady ne bis in idem, keďže o skutku, pre ktorý\nbol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa viedlo v Maďarskej republike konanie – poukazuje\nna rozhodnutie Súdnej stolice hlavného mesta Maďarska (ďalej len „súdna stolica“) sp. zn.\n33.Beü.945/2018/3 z 23. augusta 2018, ako aj na rozhodnutie Národného úradu\nvyšetrovania Maďarska sp. zn. Nyom 344/2015 z 1. júna 2015. Rozhodnutie súdnej stolice\nbolo novou skutočnosťou v treťom podaní sťažovateľa, na ktorú generálna prokuratúra\nnijako vecne nereagovala a len odkázala na vybavenie prvého a druhého podania. Takýto\npostup nemožno akceptovať aj vzhľadom na to, že v čase vybavenia prvého a druhého\npodania rozhodnutie súdnej stolice nebolo ani vydané.\n14. Obdobne sťažovateľ namieta existenciu rizika, že v Chorvátskej republike bude\nvystavený arbitrárnemu postupu, a rizika porušenia práva na spravodlivý súdny proces.\n7\n\nGenerálna prokuratúra sa týmito dôvodmi vecne nezaoberala s tým, že preskúmanie\nv takom rozsahu „presahuje rámec predbežného preskúmania záznamu a pokiaľ to bude\npotrebné, bude vykonané v prípade zadržania osoby na území SR...\n... Preskúmanie námietok o porušovaní základných ľudských práv Sťažovateľa len\nv prípade vydania sa orgánom činným v trestnom konaní na zadržanie je neprimerané.“.\n15. Sťažovateľ poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora v spojených veciach C404/15 a C-659/15 PPU z 5. apríla 2016 a vo veci C-241/15 PPU z 1. júna 2016. Uvádza\ntiež právne závery v rozhodnutí vo veci C-216/18 PPU z 25. júla 2018, podľa ktorých\n„súdny orgán, ktorý má rozhodnúť o vykonaní európskeho zatykača, sa musí zdržať jeho\nvykonania, ak sa domnieva, že dotknutá osoba bude vystavená riziku porušenia svojho\nzákladného práva na nezávislý súd, a teda podstaty svojho základného práva na spravodlivý\nproces, a to z dôvodu nedostatkov spôsobilých ovplyvniť nezávislosť súdnej moci v členskom\nštáte, v ktorom bol zatykač vydaný.“. Dôvodné pochybnosti o dodržaní základných\nľudských práv sú takto dôvodom na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho\nrozkazu. V zmysle rozhodnutia o SIS II „pridanie flagu je potom možné v prípade, že je\nzrejmé, že samotné vykonanie sa bude musieť z tohto dôvodu odmietnuť.“.\n16. Podľa sťažovateľa konanie v Chorvátskej republike «vykazuje znaky „politicky“\nmotivovaného procesu» – uvedené tvrdenie odvodzuje z odôvodnenia rozhodnutia súdnej\nstolice z 23. augusta 2018, z ktorého vyplýva, že „vzhľadom na osobné postavenie\nSťažovateľa, charakter trestného činu tvoriaceho základ pre konanie a skutkový základ\neurópskeho zatýkacieho rozkazu je reálne ohrozené, nestranné a nezaujaté rozhodovanie\nvo veci\n\nSťažovateľa\n\nv\n\nChorvátskej\n\nrepublike...“.\n\nRovnako\n\ntak\n\npoukazuje\n\nna rozhodnutie Ústavného súdu Chorvátskej republiky (ďalej len „chorvátsky ústavný súd“)\nč. U-III-4149/2014 z 24. júla 2015, v ktorom tento vyslovil porušenie práva na spravodlivý\nproces v totožnej veci spoluobvineného – bývalého premiéra chorvátskej vlády z dôvodu,\nže dokazovanie bolo vedené tak, že „sa stierali hranice medzi individuálnou trestnoprávnou\nzodpovednosťou a politickou zodpovednosťou vlády...“. Trestné stíhanie bolo v Chorvátskej\nrepublike začaté proti bývalému premiérovi a sťažovateľovi, následne bolo konanie\noddelené a v roku 2015 opätovne spojené a na sťažovateľa bola v jeho neprítomnosti\n8\n\npodaná obžaloba. Okrem uvedeného sťažovateľ poukazuje aj na tlačové vyhlásenie\nchorvátskeho ústavného súdu z 9. januára 2017, z ktorého je zrejmé, že chorvátsky ústavný\nsúd v súvislosti s rozhodnutím z 24. júla 2015 „sa bráni tlaku verejnosti a obhajuje svoju\nprofesionalitu“. Toto tlačové vyhlásenie potvrdzuje, že dokazovanie sa vykonáva tak,\nže „záujmy Chorvátskej republiky (nevýhoda zmluvy) sú použité na preukazovanie skutku\no korupcii, čo vyvoláva dôvodné obavy Sťažovateľa, že proces v Chorvátskej republike voči\njeho osobe je zaujatý...“. Sťažovateľ tiež poukazuje na zaujatosť predsedu vo veci\nrozhodujúceho senátu – Ivana Turudica, ktorá vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nChorvátskej republiky z 24. septembra 2015, z toho, že inicioval konanie o prejudiciálnej\notázke pred Súdnym dvorom v súvislosti s konaním proti sťažovateľovi, požiadal o vloženie\nzápisu do SIS II (SIS alert) o sťažovateľovi, vyjadruje sa v médiách k uvedenej veci a ako\nvylúčený\n\nsudca\n\nrozhodoval\n\no\n\nnámietke\n\nzaujatosti\n\nproti\n\nsudkyni\n\nrozhodujúcej\n\no sťažovateľovi.\n17. Sťažovateľ tiež inicioval konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) z dôvodu neodôvodneného obmedzovania slobody pohybu v súvislosti\ns príkazom na vzatie do vyšetrovacej väzby, na základe ktorého bol vydaný európsky\nzatýkací rozkaz. Sťažovateľ sa nevyhýbal trestnému konaniu, zdržuje sa v mieste svojho\nobvyklého pobytu. Predmetný príkaz a európsky zatýkací rozkaz boli vydané „so zámerom\nprekonať ťažkosti vyplývajúce z odmietnutia poskytnúť právnu pomoc na strane maďarských\núradov.“. Sťažovateľ je generálnym riaditeľom štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti\nMOL, Plc., ktorá je materskou spoločnosťou a hlavným akcionárom SLOVNAFT, a. s.\nSťažovateľ sa fakticky nemôže zúčastňovať na rokovaniach orgánov SLOVNAFT, a. s.\n18. Generálna prokuratúra sa podľa sťažovateľa vecne nezaoberala námietkou\no riziku porušenia práva na spravodlivý proces, v rozhodnutí Súdneho dvora len poukázala\nna formuláciu, že o uvedených námietkach rozhoduje „Vykonávajúci súdny orgán,\nv prípade, že rozhoduje o odovzdaní osoby...“, pritom podľa sťažovateľa pojem súdny orgán\nje potrebné vykladať autonómne. Súdny dvor v rozhodnutí vo veci Kovalkovas (C-477/16\nz 10. novembra 2016) uviedol, že pokiaľ «ide o znenie článku 6 ods. 1 rámcového\nrozhodnutia, treba poukázať na to, že výraz „súdny orgán“, ktorý sa nachádza v tomto\n9\n\nustanovení, neoznačuje len sudcov alebo súdy členského štátu, ale v širšom zmysle sa môže\nvzťahovať aj na orgány, ktorých úlohou je podieľať sa na výkone spravodlivosti v dotknutom\nprávnom poriadku.». Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru, sťažovateľ uvádza,\nže z čl. 25 rozhodnutia o SIS II vyplýva, že príkaz na flagovanie dáva „justičný orgán podľa\nvnútroštátneho práva“, ktorým je podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. generálna\nprokuratúra. Túto úvahu potvrdzuje aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré uviedlo, že § 12\nzákona č. 154/2010 Z. z. Slovenská republika implementovala príslušné ustanovenia\nrozhodnutia o SIS II.\n19. Sťažovateľ tiež poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Pirozzi proti Belgicku\nzo 17. apríla 2017, v ktorom ESĽP uviedol, že orgán vykonávajúci európsky zatýkací\nrozkaz má obmedzenú preskúmavaciu právomoc (nemôže napr. posúdiť vhodnosť\neurópskeho zatýkacieho rozkazu), má však preskúmať námietky sťažovateľa z hľadiska\ndohovoru, teda to, či „výkon európskeho zatýkacieho rozkazu u Sťažovateľa neviedol\nk zjavne nedostatočnej ochrane práv zaručených Dohovorom...“. Z uvedeného podľa\nsťažovateľa vyplýva, že princíp vzájomného uznávania nemôže byť aplikovaný mechanicky\na automaticky. Pri predložení odôvodnených námietok «nemožno upustiť od preskúmania\ntakejto „sťažnosti“ len na základe toho, že je uplatňované právo EÚ (Rámcové\nrozhodnutia), v takom prípade sa musí aplikovať právo EÚ s požiadavkami Dohovoru.».\nGenerálna prokuratúra podľa sťažovateľa takto nepostupovala, keďže nepreskúmala\nodôvodnené námietky sťažovateľa v procese predbežného preskúmania záznamu, čím je\nsťažovateľ fakticky obmedzený v pohybe a pobyte na území Slovenskej republiky\na vo vykonávaní podnikateľských aktivít.\n20. Sťažovateľ s poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a na relevantnú\njudikatúru ústavného súdu ďalej argumentuje, že v materiálnom právnom štáte má orgán\nverejnej moci povinnosť uplatniť svoju právomoc, keď sú splnené podmienky na jej\nuplatnenie, orgán verejnej moci teda nemá právo úvahy, či svoju právomoc uplatní – má\npovinnosť svoju právomoc uplatniť v plnom rozsahu a včas. Takýto postup orgánov\nverejnej moci je zároveň naplnením princípu právnej istoty. V predmetnej veci mala\ngenerálna prokuratúra – či z úradnej moci, alebo na podnet dotknutej osoby – uplatniť svoju\n10\n\nprávomoc, t. j. „predbežne preskúmať záznam v systéme SIS II, zistiť skutkový stav,\nsubsumovať pod právnu normu zistený skutkový stav a vykonať opatrenia na ochranu práv\ndotknutej osoby. Ak štátny orgán zistí, že podmienky pre uplatnenie jeho pôsobnosti nie sú\nsplnené, je povinný riadne odôvodniť, z akých dôvodov, pre aké prekážky, nemôže uplatniť\nsvoju pôsobnosť...“.\n21. Uvedeným spôsobom generálna prokuratúra nepostupovala a arbitrárne dospela\nk záveru, že postup podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. je možný len vtedy, ak existujú\ndôvody podľa § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. pre obligatórne odmietnutie výkonu\neurópskeho zatýkacieho rozkazu. Dôvodné obavy o porušení základných ľudských práv sú\npodľa bodov 12 a 13 preambuly a čl. 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia o EZR dôvodom\nna povinné odmietnutie výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu. Viaceré štáty – napr.\nČeská republika, Rakúsko, Belgicko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Spojené kráľovstvo\na Maďarsko – uvedený dôvod odmietnutia výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu\nzakotvili priamo do svojej legislatívy.\n22. Sťažovateľ poukazuje na to, že zákon č. 154/2010 Z. z. rozlišuje viaceré štádiá\nkonania a pre každé štádium určuje príslušný orgán. Predbežné preskúmanie záznamu\nvykonáva generálna prokuratúra, predbežné vyšetrovanie príslušná krajská prokuratúra\na konanie o výkon európskeho zatýkacieho rozkazu vykonáva súd. Predbežné preskúmanie\nzáznamu sa uskutočňuje pred zadržaním osoby, pritom kompetencie jednotlivých orgánov\nnemožno zamieňať a neuplatnenie právomoci generálnej prokuratúry „a odkaz na neskoršie\nštádium konania, ktoré je podmienené obligatórnym zadržaním Sťažovateľa, nemožno\nnijakým ústavne udržateľným spôsobom napraviť v neskoršom konaní. Pochybenie GP SR\npri predbežnom preskúmaní záznamu, resp. pri Vybavovaní podania č. 3 nemôže totiž\nskúmať ani prokurátor krajskej prokuratúry pri predbežnom vyšetrovaní po zadržaní\ndotknutej osoby, ani súd v rámci výkonu EZR v konaní podľa § 22 zákona o EZR. Uvedené\norgány - krajská prokuratúra, miestne príslušná podľa miesta zadržania dotknutej osoby,\nako aj súd v konaní podľa § 22 zákona o EZR nie sú ďalšími inštanciami voči GP SR...\nGP SR je jediný orgán oprávnený vydať pokyn na flagovanie a teda zabrániť, v prípade, že\n\n11\n\nsú na takéto konanie dané okolnosti, zadržaniu osoby na území Slovenskej republiky a tým\nbezprostrednému zásahu do jej osobnej slobody...\nNemožno považovať v demokratickej spoločnosti a v materiálnom právnom štáte za\nsúladný taký stav, keď možnosť bránenia sa pred zásahom štátnej moci je vydanie sa\nSťažovateľa orgánom činným v trestnom konaní na zadržanie, aby následne mohol uplatniť\nsvoje námietky proti výkonu EZR, čim je fakticky zabránené vo využívaní práv slobody\npohybu a pobytu na území Slovenskej republiky/ Európskej únie a práva na podnikanie.“.\n23. Výklad a aplikácia § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. je v rozpore s čl. 152 ods. 4\nústavy a s princípom materiálneho právneho štátu. Slovenská republika transponovala bod\n25 preambuly rozhodnutia o SIS II aj ustanovením § 12 zákona č. 154/2010 Z. z., čím\nuložila povinnosť generálnej prokuratúre označiť záznam, ak sú na to splnené zákonom\npredpokladané podmienky.\n24. Sťažovateľ namieta porušenie zásady ne bis in idem vyjadrenej v čl. 54\nvykonávacieho dohovoru a v čl. 50 charty. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje\nna odôvodnenie rozhodnutia súdnej stolice z 23. augusta 2018 a uvádza:\n„... je možné ustáliť, že voči obžalovanému... bolo vedené konanie, ktoré už spĺňalo\npodmienky určené Súdnym dvorom Európskej únie vo veci č. C-268/17. Trestné konanie\nna Súdnej stolici Hlavného mesta... č. 10.B.2044/2013/7... bolo vedené voči hľadanej osobe\nako obžalovanému, súd konajúci na prvom stupni vykonal vo veci samej dokazovanie,\nktorého konanie bolo zastavené právoplatným rozsudkom Súdnej tabule Hlavného mesta\nako súdom druhého stupňa č. 3.Bf.275/2014/4. zo dňa 3. decembra 2014. V dôsledku toho je\nna mieste odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu aj podľa § 5 odseku 2\nZEU...“\n25. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ uvádza:\n„... (i) trestné konanie bolo vedené pred Súdnou Stolicou Hlavného mesta\nč. 10.B.2044/2013/7 proti Sťažovateľovi ako obžalovanému (ii) prvoinštančný súd vykonal\ndokazovanie vo veci samej (iii) vo veci bol vydaný konečný rozsudok, t. j. Súdna tabuľa\n\n12\n\nHlavného mesta ako súd druhej inštancie zastavil konanie právoplatným rozsudkom\nz 3. 12. 2014.“\n26. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že trestné konanie pred súdnou stolicou sa týka\ntotožného skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie v Chorvátskej republike a pre ktorý bol\nvydaný európsky zatýkací rozkaz. Rovnako tak je splnená podmienka právoplatného\nodsúdenia podľa čl. 54 vykonávacieho dohovoru, keďže «Súdna tabuľa Hlavného mesta\n(Tribunál spravodlivosti v Budapešti), ako súd druhého stupňa zastavil trestné stíhanie proti\nSťažovateľovi konečným a právoplatným rozhodnutím 3.Bf.275/2014/7 zo dňa 03. 12. 2014,\nv ktorom „zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ods. 1 čl. 372 trestného poriadku\na čl. 372 trestného poriadku a to tak, že sa zmenila forma rozsudku súdu prvého stupňa\nna rozhodnutie a ruší sa výrok o zbavení viny za majetkové trestné činy, pričom ostatné\nustanovenia rozhodnutia zostávajú platné podľa ods. 1 čl. 371 trestného poriadku.\nOdvolanie proti rozsudku Tribunálu v Budapešti sa vylučuje podľa ods. 1 čl. 386 trestného\nporiadku.“ Taktiež poukázal Sťažovateľ na skutočnosť, že ďalšie obvinenia boli v Maďarsku\nodmietnuté, čo potvrdzuje Rozhodnutie národného vyšetrovacieho úradu Maďarska Nyom.\n344/2015 z 1. júna 2015...\n... iba maďarský súd a príslušné maďarské justičné orgány môžu interpretovať platné\nmaďarské právo. V prípade, že Maďarská republika verí, že trestné stíhanie bolo ukončené\npred jej vnútroštátnym súdom konečným rozhodnutím, táto okolnosť bráni inému štátu\ninterpretovať takéto rozhodnutie iným spôsobom. Či bolo trestné stíhanie ukončené\n„právoplatným odsúdením“ musí byť interpretované v súlade s právom členského štátu,\nv ktorom bolo toto rozhodnutie vydané (rozhodnutie ESD vo veci C-261/09 Mantello,\nzo dňa 16. 11. 2010, body 43-50). Podľa rozhodnutia vo veci Mantello, povaha konečného\nrozhodnutia sa posudzuje podľa vnútroštátneho právneho poriadku, v ktorom bolo\nrozhodnutie vydané...».\n27. Neoznačenie záznamu podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z., hoci pre tento postup\nexistovali zákonné dôvody, porušuje základné právo sťažovateľa na slobodu pohybu\na pobytu podľa čl. 45 ods. 1 charty. Súdny dvor považoval za dostatočné pre aplikáciu práva\nna slobodu pohybu okolnosti, pri ktorých osoba musela zrušiť prednášku v inom členskom\n13\n\nštáte pre obavy o vydanie do tretej krajiny (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-473/15\nPeter Schotthöfer & Florian Steiner GbR proti Eugenovi Adelsmayrovi zo 6. 9. 2017).\nSťažovateľ sa ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva MOL, Plc., ktorá je\nmaterskou spoločnosťou a hlavným akcionárom SLOVNAFT, a. s., nemôže osobne\nzúčastniť na zasadnutiach predstavenstva a tiež na valných zhromaždeniach SLOVNAFT,\na. s., ako aj iných pracovných príležitostí na území Slovenskej republiky. Sťažovateľ\nako občan Európskej únie má právo na územie Slovenskej republiky vstúpiť bez udania\ndôvodu, tu sa zdržiavať a toto územie zároveň slobodne opustiť. Vo výkone tohto práva\nbráni sťažovateľovi hrozba zatknutia, čím by došlo k nezvratnému zásahu do jeho osobnej\nslobody.\n28. Sťažovateľ uvádza, že nemá k dispozícii opravný prostriedok ani iný prostriedok\nnápravy podľa zákona č. 154/2010 Z. z., rovnako tak ani podľa Trestného zákona a zákona\no prokuratúre.\n29. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n«... Oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky „\n- podnet na preskúmanie záznamu v SIS“ č. k. V GPtm 54/18/1000-18 bolo porušené\nzákladné právo Sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR... právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 47 Charty základných\nľudských práv Európskej únie,\n... bol porušený princíp právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR,\npodľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n... bol porušený princíp právneho štátu podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa\nktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n... bol porušený čl. 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda\nzo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej\nspolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných\nhraniciach z 16. 06. 1990 a čl. 50 Charty základných ľudských práv Európskej únie.\n14\n\n... bol porušený čl. 45 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie.\n... Oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky „\n\n-\n\npodnet na preskúmanie záznamu v SIS“ č. k. V GPtm 54/18/1000-18 sa zrušuje a vracia sa\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n... Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť Sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 415,51 EUR spolu s DPH na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»\nIII.\nVyjadrenie odporcu, replika sťažovateľa a duplika odporcu\n30. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila\ngenerálna prokuratúra prípisom č. k. 2 GÚp 8/19/1000-6 zo 4. júla 2019, v ktorom\nzrekapitulovala doterajšie relevantné skutkové okolnosti veci a poukázala na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa na vec – ustanovenia rámcového rozhodnutia o EZR, zákona\nč. 154/2010 Z. z., rozhodnutia o SIS II a zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no Policajnom zbore“).\n31. Následne generálna prokuratúra v prípise zdôraznila niektoré teoretické\nvýchodiská týkajúce sa európskeho zatýkacieho rozkazu. Poukázala na to, že európsky\nzatýkací rozkaz je nástrojom justičných orgánov členských štátov Európskej únie\nsmerujúcim k zadržaniu osoby na území členských štátov a k jej následnému vydaniu\ndo žiadajúceho členského štátu na účely jej stíhania alebo na vykonanie uloženého trestu\nalebo ochranného opatrenia. Ide o „zjednodušené justičné konanie, ktoré nahradilo zdĺhavé\npostupy vydávania osôb, ktoré medzi členskými štátmi Európskej únie platili\ndo 31. decembra 2003.“. Systém, ktorý je základom európskeho zatýkacieho rozkazu, je\nzaložený na vzájomnej dôvere, ktorá ukladá členskému štátu, „aby až na výnimočné\nokolnosti vychádzal z toho, že všetky ostatné členské štáty dodržujú právo Európskej únie\na najmä základné práva, ktoré právo Európskej únie zakotvuje“, a vzájomnom uznávaní,\nt. j. všeobecnej povinnosti členského štátu vykonať európsky zatýkací rozkaz. Pre inštitút\n15\n\neurópskeho zatýkacieho rozkazu platia tieto premisy: prísne lehoty; kontrola obojstrannej\ntrestnosti – s výnimkou 32 kategórií trestných činov; žiadne politické zásahy; odovzdávanie\nštátnych príslušníkov; záruky – pri uložení doživotného trestu právo požiadať\no preskúmanie trestu a možnosť vydanej osoby vykonať trest odňatia slobody v členskom\nštáte, ktorého je štátnym príslušníkom alebo v ktorom má obvyklé bydlisko; obmedzené\ndôvody na odmietnutie.\n32. Generálna prokuratúra v prípise ďalej uviedla:\n«Samotné konanie o európskom zatýkacom rozkaze však začína zadržaním\nvyžiadanej osoby alebo iným obmedzením jej osobnej slobody...\nFlagovanie, ktoré je predmetom sporu medzi sťažovateľom a generálnou\nprokuratúrou, však nespadá do rámca výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, pretože\nkonanie o európskom zatýkacom rozkaze vydanom na sťažovateľa chorvátskym justičným\norgánom nebolo na území Slovenskej republiky vôbec začaté.\n... Definícia záznamu v SIS II je mimoriadne dôležitá. Obsah záznamu je totiž zhodný\ns obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu podľa čl. 8 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady\n2002/584, a teda vložený záznam je v princípe elektronickou alternatívou „papierového“\neurópskeho zatýkacieho rozkazu. V dôsledku toho má záznam účinky európskeho\nzatýkacieho rozkazu a postačuje na vzatie žiadanej osoby do väzby. Zároveň je však\npotrebné dodať, že vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu iba na základe záznamu nie\nje v Slovenskej republike možné...\nPo vložení záznamu do SIS II majú ostatné štáty Európskej únie možnosť označiť\ntento záznam indikátorom nevykonateľnosti.\nPodľa čl. 25 rozhodnutia Rady 2007/533 flagovanie európskeho zatýkacieho rozkazu\nprichádza do úvahy buď v štádiu po odmietnutí justičným orgánom ho vykonať alebo\nv situácii, ak je zrejmé, že sa vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu bude musieť\nodmietnuť. Obligatórnu povinnosť odmietnuť vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu\nupravuje čl. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584.\nPráve z týchto dôvodov podlieha záznam vložený do SIS II predbežnému\npreskúmaniu, ktorého cieľom je redukcia záznamov obsahujúcich informácie o európskych\nzatýkacích rozkazoch, ktoré sú podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu vykonateľné.\n16\n\nAk je zrejmé, že sa vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu bude musieť\nodmietnuť, označenie indikátorom vykonateľnosti sa zrealizuje na príkaz príslušného\njustičného orgánu podľa vnútroštátneho práva, a to buď na základe všeobecného pokynu\nalebo v konkrétnom prípade (čl. 25 rozhodnutia Rady 2007/533).\nVzhľadom na počet vydaných európskych zatýkacích rozkazov v rámci Európskej\núnie (ročne desiatky tisíc) nie je v možnostiach generálnej prokuratúry fyzické preskúmanie\nkaždého jednotlivého vloženého záznamu podľa § 3 písm. 1) zákona č. 154/2010 Z. z.\nVšeobecným pokynom generálnej prokuratúry bola poverená Národná ústredňa SIRENE na\npreskúmanie formulára A a M a v prípade nesplnenia jedného alebo viacerých zo skôr\nuvedených kritérií zasiela pracovný preklad formulára A a M generálnej prokuratúre na\nrozhodnutie o označení záznamu. Ak generálna prokuratúra po právnom posúdení veci\nrozhodne o označení tohto záznamu, Národná ústredňa SIRENE požiada členský štát\no označenie tohto záznamu pre Slovenskú republiku, pričom aj ostatné štáty zapojené do\nSchengenského informačného systému druhej generácie môžu vidieť označenie tohto\nzáznamu. Označiť záznam však môže samostatne aj samotná Národná ústredňa SIRENE,\na to v prípadoch doručenia rozhodnutí slovenských orgánov, napríklad o rozhodnutí\no vykonaní/nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.\nV konečnom dôsledku označenie záznamu predstavuje prekážku zadržania žiadanej\nosoby (§ 12 zákona č. 154/2010 Z. z.), nie vykonania/nevykonania európskeho zatýkacieho\nrozkazu. Znamená to, že aj napriek označeniu záznamu prichádza do úvahy začatie konania\no európskom zatýkacom rozkaze a rozhodovanie o jeho vykonaní/nevykonaní. Navyše,\noznačenie záznamu nemá trvalú podobu a kedykoľvek môže byť označenie záznamu\nodstránené...\nPredbežné preskúmanie záznamu je plne v kompetencii justičných orgánov členských\nštátov zapojených do SIS II, pričom podnet akejkoľvek osoby na tento postup je neprípustný.\nSchengenský informačný systém druhej generácie je neverejný. Domáhať sa flagovania\nvydaného európskeho zatýkacieho rozkazu v žiadnom prípade nie je právom dotknutej\nosoby.»\n33. Generálna prokuratúra ďalej poukazuje na to, že zákon o prokuratúre\nnepredpisuje náležitosti upovedomenia. Jeho konkrétny obsah a rozsah ponecháva na úvahe\n17\n\ntoho, kto vypracúva predmetné upovedomenie. Aj napriek tejto skutočnosti musí mať\nupovedomenie „takú kvalitu, ktorá zodpovedá povahe procesného úkonu, ktorého sa\ndotýka, ale i samotnému obsahu podania podávateľa. Len tak bude zaručená ochrana\nvýkonu spravodlivosti zo strany verejnosti i samotného podávateľa. Všeobecné a povrchné\nupovedomenie môže nasvedčovať svojvôli orgánov prokuratúry. Na druhej strane to\nneznamená, že upovedomenie bude rozsiahlou analýzou dôkaznej situácie alebo podrobným\nrozborom poznatkov orgánov prokuratúry či polemikou prokurátora s argumentmi\na námietkami podávateľa. Ani v odôvodnení akéhokoľvek rozhodnutia sa spravidla\nnevyžaduje vysporiadanie s každou jednotlivou námietkou sťažovateľa, ale postačí\nvystihnutie kľúčových momentov, ktoré príslušné orgány k jeho vydaniu viedli, o to viac to\nplatí v prípade upovedomenia prokurátora, ktorým reaguje na ďalší opakovaný podnet\npodávateľa. Požiadavky vyplývajúce z práva na odôvodnenie rozhodnutí orgánov činných\nv trestnom konaní (napríklad § 176 ods. 2 Trestného poriadku, § 206 ods. 3 Trestného\nporiadku) tak nemožno za nijakých okolností vztiahnuť aj na inštitút upovedomenia\n(primerane napríklad rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/2015).\n... obsahom práva na spravodlivý proces je, aby sa orgány prokuratúry podaním\nsťažovateľa zaoberali. K porušeniu tohto práva by mohlo dôjsť len vtedy, ak by podanie\nsťažovateľa ignorovali alebo mu nevenovali pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam\n(primerane rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 122/2019).“.\nPodľa generálnej prokuratúry je relevantné aj to, že sťažovateľ napáda v poradí tretie\nupovedomenie v tej istej veci, čo nepochybne determinuje aj obsah tohto upovedomenia.\n34. Generálna prokuratúra ďalej uviedla, že predbežné preskúmanie záznamu nie je\nkonaním, ktoré by malo za následok zásah do práv akejkoľvek osoby, ale ide\no „administratívny úkon, realizáciu ktorého umožňuje rozhodnutie Rady 2007/533. Zásah\ndo práv garantovaných ústavou nastáva momentom výkonu európskeho zatýkacieho\nrozkazu, t. j. zadržaním, respektíve iným obmedzením osobnej slobody hľadanej osoby.“.\nK námietke nerešpektovania zásady ne bis in idem generálna prokuratúra poukázala\nna rozhodnutie Súdneho dvora z 25. júla 2018, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie\nmaďarských orgánov netvorí prekážku rozhodnutej veci.“.\n\n18\n\n35. K námietke sťažovateľa, podľa ktorej mu hrozí nebezpečenstvo odopretia\nspravodlivosti v Chorvátsku, generálna prokuratúra uviedla, že základným predpokladom\nna posúdenie tejto hrozby je prebiehajúce konanie o európskom zatýkacom rozkaze.\nV konaniach o prejudiciálnych otázkach Súdny dvor uviedol, že pri existencii\nnebezpečenstva odopretia spravodlivosti musí vykonávajúci súd výkon európskeho\nzatýkacieho rozkazu odložiť. Uvedené je však možné „až po preskúmaní toho, či existuje\nvo vydávajúcom členskom štáte skutočné nebezpečenstvo porušenia základných práv, najmä\nz dôvodu systémových nedostatkov. Okrem toho musí vykonávajúci súd skúmať, či sa možno\npreukázateľne domnievať, že by vydaná osoba bola takému nebezpečenstvu naozaj\nvystavená. Samotná existencia systémových nedostatkov totiž nutne neznamená, že\nv konkrétnom prípade budú základné práva osoby po jej vydaní porušené (bližšie\nrozhodnutie vo veci C-404/15 a C-659/15 PPU). Aj vo svojom rozhodnutí vo veci C-216/18\nPPU Súdny dvor Európskej únie uznal právomoc vnútroštátneho súdu za určitých\npodmienok ukončiť postup vydávania. Upresnil však, že ak vykonávajúci justičný orgán\nzistí, že v dožadujúcom členskom štáte Európskej únie existuje skutočné nebezpečenstvo\nporušenia práva na spravodlivý proces pre systémové nedostatky súdnictva, musí v druhej\nfáze konkrétnym a presným spôsobom posúdiť, či z okolností prejednávanej veci vyplýva, že\nžiadaná osoba bude po jej vydaní v dožadujúcom členskom štáte Európskej únie vystavená\ntomuto nebezpečenstvu. Výnimkou by bola len situácia, keby Európska rada prijala\nrozhodnutie o tom, že sú v dožadujúcom členskom štáte Európskej únie závažne a trvalé\nporušované zásady vlastné právnemu štátu. Potom by vykonávajúci súd mohol výkon\neurópskeho zatýkacieho rozkazu vydaného takýmto členským štátom Európskej únie\nodmietnuť automaticky bez posudzovania skutočného nebezpečenstva ohrozenia práva\nžiadanej osoby na spravodlivý proces. Uvedený proces sa však netýka flagovania\neurópskeho zatýkacieho rozkazu.“.\n36. Generálna prokuratúra tiež zdôraznila, že flag predstavuje len prekážku\npre zadržanie sťažovateľa, preto aj prípadné vyhovenie jeho ústavnej sťažnosti nebude\nprekážkou pre začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze: „Navyše by takýmto\nrozhodnutím, t. j. uprednostnením ústavnej ochrany práv sťažovateľa pred právom\nEurópskej únie bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do oblasti práva Európskej únie,\n19\n\nkonkrétne do oblasti spolupráce členských štátov Európskej únie pri pátraní pri osobách\npre účely ich odovzdávania.“\n37. Obdobne generálna prokuratúra poukázala na povahu SIS II, ktorý je zriadený\n„na evidovanie záznamov o hľadaných osobách, po ktorých sa pátra, pričom tieto osoby\nnemajú žiadne právo požadovať od orgánov polície či prokuratúry označenie záznamu.\nRozhodnutie o prípadnom porušení práv sťažovateľa by mohlo mať eventuálny vplyv\naj na ostatné informačné systémy/databázy v správe policajných zložiek, prípadne\nprokuratúry (napríklad register trestov). Platí, že dotknuté osoby sa môžu domáhať výmazu\nz týchto databáz presne ustanoveným spôsobom, nikdy nie však priamo od orgánov\nzodpovedných za správu informácií.“.\n38. Generálna prokuratúra nesúhlasila s námietkou sťažovateľa, že konala arbitrárne,\na uviedla, že podaniami sťažovateľa sa riadne zaoberala, reagovala aj na nové skutočnosti.\nTieto obsiahle a podrobné upovedomenia „jednoznačne nasvedčujú skutočnosti, že\ngenerálna prokuratúra sa všetkými podaniami riadne zaoberala, reagovala na všetky\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na právne posúdenie veci a o týchto záveroch\nsťažovateľa riadne informovala. Skutočnosť, že upovedomenia neboli v súlade\ns predstavami sťažovateľa, nemožno vnímať ako zásah do práva sťažovateľa na inú právnu\nochranu.\nZ týchto dôvodov generálna prokuratúra navrhuje, aby bolo nálezom ústavného súdu\nvyslovené, že k porušeniu práv sťažovateľa upovedomením generálneho prokurátora...\nnedošlo. V opačnom prípade odporúča požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad\ndotknutých ustanovení Schengenského vykonávacieho dohovoru.“.\n39. Sťažovateľ vo svojom stanovisku z 20. augusta 2019 naďalej tvrdí, že generálna\nprokuratúra neskúmala vec samu v rozsahu ustanovenom § 12 zákona č. 154/2010 Z. z.\na nevyznačením flagu a postupom v rozpore so zákonom porušila zásadu ne bis in idem\na právo na slobodu pohybu a pobytu.\n\n20\n\n40. Následne sťažovateľ uviedol, že preskúmanie záznamu v SIS II a vyznačenie\nflagu nemôže byť porušením európskeho práva, keďže čl. 95 vykonávacieho dohovoru\na rozhodnutie o SIS II predpokladajú takýto postup. Vychádzajúc z uvedeného, „realizácia\ntejto kompetencie, v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy dotknutého členského štátu, je plne\nv súlade s právom EÚ.“. Sťažovateľ obdobne poukazuje na to, že vo vyjadrení generálnej\nprokuratúry citované ustanovenia zákona o Policajnom zbore preukazujú, že Policajný zbor\na útvar SIRENE sú len spracovateľmi informácií a osobných údajov v SIS II, ich úlohou je\n„technické zabezpečenie a administrácia údajov, ich využívanie pri plnení svojich\nkompetencií a vykonávanie opatrení na ich základe napr. (zadržanie). Zo žiadneho\nprávneho predpisu však nevyplýva, že Policajný zbor, resp. jeho osobitný útvar SIRENE\nmajú kompetenciu zisťovať, či záznam nie je v súlade s právnym poriadkom,\nmedzinárodnými záväzkami alebo dôležitými záujmami Slovenskej republiky, alebo či sú\nsplnené podmienky podľa osobitného predpisu, a tiež rozhodovať o vyznačení/nevyznačení\nflagu. Táto kompetencia je zverená GP SR, ktorá má v Slovenskej republike výlučnú\nrozhodovaciu právomoc na predbežné preskúmanie záznamu a vydanie pokynu útvaru\nSIRENE na označenie záznamu.“.\n41. Pokiaľ generálna prokuratúra argumentuje vyšším štandardom preskúmania\nzáznamov oproti iným členským štátom, táto argumentácia neobstojí, pretože uvedené\nnijako nemení povinnosť generálnej prokuratúry postupovať podľa § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z., „Ak si Slovenská republika tak, ako to tvrdí GP SR, zvolila vyšší\nštandard, je GP SR povinná tento pre SR vlastný štandard dodržať.“.\n42. Podľa sťažovateľa z vyjadrenia generálnej prokuratúry vyplýva, že táto redukuje\npredbežné preskúmanie záznamu na „automatizovanú redukciu záznamov útvarom\nSIRENE“. Sťažovateľ v tomto smere tvrdí, že cieľom flagovania nie je «redukcia množstva\nzáznamov z pohľadu dodržania formálnych požiadaviek na vydanie EZR, ale predovšetkým\neliminácia zásahov do základných ľudských práv - a to zabránením vykonania opatrenia\nzaloženého na zázname a tým obmedzenia osobnej slobody dotknutej osoby zadržaním, keď\nexistujú informácie o tom, že EZR sa bude musieť odmietnuť (či už na základe obligatórnych\nalebo fakultatívnych dôvodov alebo ak sa domnieva, že existuje riziko, že dotknutá osoba\n21\n\nbude vystavená porušeniu svojho základného práva, ako aj iných práv, napr. vydanie EZR\norgánom, ktorý v zmysle judikatúry nespĺňa znaky „justičného orgánu“)... Spôsob, akým má\nGP SR zisťovať, či sa výkon EZR bude musieť odmietnuť, je taktiež ponechané na\nvnútroštátne právo. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky, tak toto\nzisťovanie a prípadné následné flagovanie je GP SR povinná vykonávať z vlastnej činnosti,\nna základe informácií získaných z úradnej činnosti ako aj na základe podnetu.».\n43. Sťažovateľ ďalej poukazuje na vyjadrenie generálnej prokuratúry, podľa ktorej\nvzhľadom na vysoký počet vydaných európskych zatýkacích rozkazov nie je fyzicky\nmožné, aby ich generálna prokuratúra preskúmala, preto Národná ústredňa SIRENE bola\ngenerálnym pokynom poverená touto činnosťou. Z tohto tvrdenia je zrejmé, že «GP SR\nzákonom zverenú kompetenciu nevykonáva. Kompetencia preskúmania záznamu je zverená\nvýlučne GP SR. „Všeobecný pokyn“ na ktorý sa GP SR odvoláva v doterajšom konaní\nnepredložila a Sťažovateľ má pochybnosť, že tento vôbec existuje... Je pravdou, že\nRozhodnutie o SIS II povoľuje na základe „všeobecného pokynu“ justičného orgánu\nrealizovať pridávanie flagov. Slovenská republika, však do svojho právneho poriadku\nuvedené netransponovala. Jasne určila, že jediným oprávneným a povinným orgánom na\npreskúmavanie záznamov a rozhodovanie o pridávaní flagov je GP SR. Útvar SIRENE môže\npridať flag na pokyn GP SR, preskúmavať záznam však pri súčasnej právnej úprave sám\nnemôže.\nZákon o EZR, ktorý kompetenciu preskúmavania a rozhodovania o pridaní flagu\nzveril GP SR, nemožno meniť podzákonnou normou ani interným predpisom. Zákon o EZR\nneumožňuje prenesenie kompetencie preskúmavať záznamy na útvar SIRENE...».\n44. Sťažovateľ tiež uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dôvera\nčlenských štátov v systéme európskych zatýkacích rozkazov nie je absolútna, „najmä\npokiaľ sa jedná o porušovanie základných ľudských práv.“. Generálna prokuratúra síce\npoukazuje na obmedzené dôvody na odmietnutie výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu,\n«tie však nie sú obmedzené len na dôvody pre povinné a nepovinné odmietnutie uvedené\nv Rámcovom rozhodnutí o EZR, ale medzi tieto dôvody sa zaraďujú aj porušenie základných\n\n22\n\nľudských práv (právo na spravodlivé súdne konanie, podmienky väznenia, vydanie EZR\norgánom, ktorý nemôže v zmysle judikatúry ESD byť považovaný za „justičný orgán“).».\n45. Podľa sťažovateľa predbežné preskúmanie záznamu a jeho označenie predstavuje\nzáruku, že do osobnej slobody jednotlivca nebude zasiahnuté, z toho dôvodu generálna\nprokuratúra „musí skúmať aj vznesené námietky týkajúce sa základných ľudských práv\na slobôd a v prípade pochybností vykonať úkony na ich ochranu.“. V tomto smere je\nrelevantná aj otázka právnej istoty a legitímneho očakávania z toho hľadiska, že hoci\noznačenie záznamu nemá trvalú povahu, svojvoľné prehodnocovanie záznamu nie je\nprípustné najmä v situácii, keď sa nezmenili okolnosti, ktoré boli dôvodom na označenie\nzáznamu. Obdobne ak členský štát vydá v totožnej veci ďalší európsky zatýkací rozkaz,\npri nezmenených okolnostiach by bolo «v rozpore s legitímnym očakávaním dotknutej osoby\na právnou istotou rozhodnúť o ďalšom zatykači inak.\nV opačnom prípade by bol celý inštitút flagovania nadbytočný - keďže slúži „len“ na\nzabránenie zadržania. Z tvrdení GP SR vyplýva, že keďže flag nemá trvalú povahu je možné\nho kedykoľvek zmeniť. Uvedené tvrdenie nie je dôvodné... Zároveň keďže sa jedná o dôvod\nna odmietnutie vlastný Slovenskej republike, vydávajúci členský štát nemusí mať dôvod\nodvolať vydanie EZR (záznam stále zverejnený vo všetkých členských štátoch). Pokiaľ by\nplatilo tvrdenie GP SR, že pridanie flagu nemá žiadnu hodnotu, osoba, o ktorej je záznam\nvedený, sa v takom prípade, nemá ako v SR domôcť svojich práv a využívať slobodu pohybu\na pobytu (ako aj ďalších Ústavou garantovaných práv), okrem vydania sa orgánom činným\nv trestnom konaní na zadržanie. To je neprimerané...\nNemožno tiež prisvedčiť tvrdeniu GP SR, že podnet akejkoľvek osoby na predbežné\npreskúmanie je neprípustný. V prvom rade táto neprípustnosť nevyplýva zo slovenského\nprávneho poriadku a naopak jej zákaz nevyplýva z európskeho práva. Skutočnosť, že SIS II\nje neverejný neznamená, že v momente keď sa dotknutá osoba dozvie, že sa vedie o nej\nzáznam (napr. tým, že už bola zatknutá v inom členskom štáte, alebo konaním na súde)\nnebudú jej poskytnuté žiadne garancie ani prostriedky, ktorými sa môže dovolávať ochrany\nsvojich základných práv a slobôd. Jediným nástrojom v Slovenskej republike je možnosť\nobrátiť sa priamo na GP SR o preskúmanie záznamu v zmysle § 12 zákona o EZR, resp.\n\n23\n\npodanie podnetu na takéto preskúmanie... Preto domáhať sa postupu podľa zákona pri\nvybavovaní podnetu je právom Sťažovateľa.».\n46. Sťažovateľ uvádza, že sa nedomáhal preskúmania predchádzajúcich podaní,\nale domáhal sa preskúmania záznamu a vyznačenia flagu. Vo svojom podaní uviedol nové\nskutočnosti týkajúce sa práva na spravodlivé súdne konanie v Chorvátskej republike\na uznesenia súdnej stolice z 23. augusta 2018 vydaného po vybavení prvého a druhého\npodania. Generálna prokuratúra sa uvedenými ľudskoprávnymi argumentmi a ani vecou\nsamou nezaoberala, keďže konštatovala nedostatok právomoci na takéto preskúmanie.\n47. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom generálnej prokuratúry, podľa ktorého predbežné\npreskúmanie záznamu nemožno považovať za konanie, ktoré by malo za následok zásah\ndo označených práv. Podľa sťažovateľa zásah do jeho práv môže nastať aj pred jeho\nzadržaním, a to už tým, že príslušný orgán sa nebude zaoberať jeho námietkami, ktoré\nodôvodňujú označenie záznamu. Ak existujú dôvody na označenie záznamu vrátane\ndôvodných podozrení o porušovaní základných ľudských práv, „ďalšie vedenie záznamu\nbez jeho flagovania zasahuje do práva Sťažovateľa na slobodu pohybu. Do tohto práva\nzasahuje aj nepreskúmanie námietok o porušení práv na spravodlivé konanie v Chorvátskej\nrepublike a nevyznačenie flagu z tohto dôvodu a z dôvodu porušenia zásady ne bis in idem.\nExistujú menej obmedzujúce opatrenia zásahov do práva na slobodu pohybu - samotné\nvyznačenie flagu je menej obmedzujúcim opatrením v prípade, ak existujú obavy\no porušovaní základných ľudských práv aspoň do času, kým o nich nie je rozhodnuté.“.\n48. K argumentácii generálnej prokuratúry týkajúcej sa zásady ne bis in idem\nsťažovateľ uvádza:\n„Žiadosť Sťažovateľa z dôvodu ne bis in idem na podklade Rozhodnutia Národného\núradu vyšetrovania Maďarska č. k. Nyom 649/2011 z 20. 01. 2012 bola predmetom jeho\nprvého podania a druhého podania. Vybavenie Podania č. 3, ktoré je predmetom ústavnej\nsťažnosti, poukazuje na rozhodnutie v súkromnej obžalobe v kontexte Uznesenia súdnej\nstolice z 23. 08. 2018 (založené v spise) a rozhodnutie Národného úradu vyšetrovania\nMaďarska, č. k. Nyom 344/2015 z 1. júna 2015. Aj toto tvrdenie GP SR preukazuje, že\n24\n\nvecnými argumentami týkajúcich sa porušenia zásady ne bis in idem na podklade odlišných\nskutočností, než akých sa týkalo rozhodnutie ESD C-268/17 sa GP SR nezaoberala (bližšie\nbody 34-35 a 71-83 Ústavnej sťažnosti).“\n49. Pokiaľ generálna prokuratúra tvrdí, že predpokladom na posúdenie hrozby\nodopretia spravodlivosti je prebiehajúce konanie o európskom zatýkacom rozkaze, je podľa\nsťažovateľa potrebné dodať, že základom na označenie záznamu je predpoklad,\nže vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu bude musieť byť odmietnuté, vrátane\ndôvodných podozrení z porušovania základných ľudských práv. Vyznačenie flagu je menej\nobmedzujúcim opatrením v prípade, ak existujú obavy o porušovaní základných ľudských\npráv. V zmysle judikatúry Súdneho dvora «ak „vykonávajúci súd“ vzhliadne\nnebezpečenstvo odopretia spravodlivosti, musí výkon EZR odmietnuť. Jedná sa teda\no obligatórny dôvod odmietnutia, ktorý GP SR musí skúmať. Skutočnosť, že judikatúra ESD\nhovorí o podmienkach preskúmania hrozby odopretia spravodlivosti už v prebiehajúcom\nsúdnom konaní, neznamená, že GP SR nie je povinná túto hrozbu po vecnej stránke\nskúmať...».\n50. Podľa sťažovateľa predbežné preskúmanie záznamu a vyznačenie flagu európska\nprávna úprava predpokladá, preto výkon tohto oprávnenia nemôže byť s ňou v rozpore.\nZároveň však platí, že riadnym neuplatnením tejto právomoci podľa vnútroštátneho práva\nmôže dôjsť k porušeniu základných ľudských práv. Označenie záznamu „je v prípade\ndôvodných pochybností o dodržiavaní ľudských práv menej obmedzujúcim opatrením, ktoré\nzabraňuje zásahu v podobe zadržania, pričom takto flagovaný zápis je konvertovaný na\nzápis na účely oznámenia miesta, kde sa dotknutá osoba zdržiava. Menej obmedzujúcim\nopatrením je tiež výmena informácií medzi členskými štátmi. Pridanie flagu tak nezasahuje\ndo spolupráce členských štátov pri pátraní.\nZároveň k porušeniu európskeho práva nemôže ďalej dôjsť ani z toho dôvodu, že\nRámcové rozhodnutia nebránia v uplatňovaní ústavných zásad, týkajúcich sa riadneho\nprocesu a to ani v procese konania o EZR... ani pri úprave vnútroštátneho postupu\nflagovania.“.\n\n25\n\n51. Obdobne neobstojí argumentácia generálnej prokuratúry o ovplyvnení ostatných\ninformačných systémov, keďže právna úprava európskeho zatýkacieho rozkazu postup\npridávania flagov predpokladá. Generálna prokuratúra zároveň v tomto smere poukazuje\nna dve rôzne oblasti, keďže požiadavka na výmaz záznamu „je upravené v súlade\ns ochranou pred neoprávneným spracovaním osobných údajov a je možné sa jej domáhať\nv súlade s ustanovenia Rozhodnutia o SIS II čl. 58 a nasl. (resp. novo prijatého nariadenia).\nFunkcia flagovania je pritom odlišná - jedná sa o zabránenie prijatia požadovaného\nopatrenia (zatknutia) na území daného štátu, pričom toto oprávnenie je priamo zverené\njustičnému orgánu.“.\n52.\n\nK\n\nreplike\n\nsťažovateľa\n\nsa\n\nvyjadrila\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\nprípisom\n\nč. k. 2 GÚp 8/19/1000-22 zo 7. novembra 2019, v ktorom vyjadrila presvedčenie,\nže sťažovateľovi odpovedala ústavne konformným spôsobom na jeho tri podnety\na na argumenty v nich uvedené.\n53. Generálna prokuratúra zdôraznila, že sťažovateľ sa vyhýba trestnému konaniu,\na pritom je na neho vyhlásené pátranie v Európskej únii a zároveň aj celosvetové pátranie\nprostredníctvom Interpolu. Svojimi podnetmi sa domáha postupu, ktorý je v rozpore\ns medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a s povinnosťou aplikovať právne\nzáväzné akty Európskej únie. Generálna prokuratúra následne obsiahlo cituje z jej\noznámenia z 19. marca 2018 a uvádza, že nekonštatovala nedostatok právomoci na postup\npodľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z., len zdôraznila, že „v štádiu pátrania po osobe, na\nktorú je vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa nesmie prejudikovať rozhodnutie súdu, ktorý\nbude príslušný na rozhodnutie o vykonaní alebo nevykonaní európskeho zatýkacieho\nrozkazu.“. Zároveň uviedla, že rozhodnutie maďarského súdu o odmietnutí vykonať\neurópsky zatýkací rozkaz nie je dôvodom na označenie záznamu indikátorom\nnevykonateľnosti. Pre ostatné členské štáty zostáva európsky zatýkací rozkaz platný\na účinný a po zadržaní hľadanej osoby môžu vykonať konanie o európskom zatýkacom\nrozkaze. Generálna prokuratúra preskúmala európsky zatýkací rozkaz už v roku 2014,\nkeď Chorvátsko nevyužívalo Schengenský informačný systém, a aj v roku 2017, keď už bol\nvytvorený záznam v SIS II. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdnej stolice z 26. mája 2014, toto\n26\n\nrozhodnutie odvolací súd zrušil a konanie zastavil pre formálny nedostatok, keďže\npre skutok\n\núplatkárstva\n\nv medzinárodných\n\nvzťahoch\n\nsúkromná\n\nžalobkyňa\n\nnebola\n\npoškodená, preto nemôže vystupovať ako súkromná žalobkyňa. Je zrejmé, že nešlo\no rozhodnutie o vine alebo nevine sťažovateľa, ale o absenciu zákonnej obžaloby.\n54. Generálna prokuratúra ďalej uviedla, že ministerstvo spravodlivosti vo svojom\nliste, na ktorý sa odvoláva sťažovateľ, poukázalo na „nutnosť eliminácie čo i len krátkeho\nobmedzenia osobnej\n\nslobody\n\n(zadržania) v\n\nprípadoch preukázateľnej existencie\n\nobligatórneho dôvodu odmietnutia európskeho zatýkacieho rozkazu.“. Je potrebné\nzdôrazniť, že právomoc preskúmavať záznamy je „možnosť daná členskému štátu... Členský\nštát sa v tomto prípade môže rozhodnúť, že predbežne preskúmavať záznamy vložené do SIS\nII vôbec nebude, pretože to pre neho predstavuje neprimeranú záťaž a že bude realizovať\nlen konania o európskom zatýkacom rozkaze.“.\n55. Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-216/18 PPU z 25. júla 2018 nemá\nsúvislosť s prerokúvanou vecou, pretože sa týka konania o európskom zatýkacom rozkaze\na vec sťažovateľa sa nachádza v štádiu pátrania po hľadanej osobe. Skutočnosť,\nže maďarský súd odmietol vykonať aj druhý európsky zatýkací rozkaz, „neprestavuje\nprekážku konania a rozhodnutia o tom istom európskom zatýkacom rozkaze v inom\nčlenskom štáte.“.\n56. Generálna prokuratúra uviedla, že sťažovateľ nesprávne interpretuje § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z., keďže tento zákon «rozhodne neupravuje povinnosť generálnej\nprokuratúry preskúmavať všetky záznamy vložené do SIS II na základe čl. 26 rozhodnutia\nRady, ale len upravuje jej absolútne oprávnenie vydať pokyn útvaru SIRENE na\nzabezpečenie označenia záznamu indikátorom nevykonateľnosti.\nSťažovateľ sa... snaží „vnútiť“ generálnej prokuratúre všeobecnú povinnosť\npreskúmavať všetky záznamy vložené do SIS II.». Uvedená požiadavka je však objektívne\nnerealizovateľná.\n\n27\n\n57. K postaveniu útvaru SIRENE generálna prokuratúra odkázala na kapitolu II čl. 7\na 8 rozhodnutia o SIS II. Výklad práva Európskej únie, resp. jeho implementácia v tomto\nsmere nie sú sporné. Ak by však ústavný súd dospel k záveru, že ide o také skutočnosti,\nktorých výklad je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, je povinný prerušiť konanie\na požiadať Súdny dvor podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výklad\nformou predbežného nálezu.\n58. Generálna prokuratúra ďalej uviedla, že § 12 zákona č. 154/2010 Z. z.\n„je v zásade vykonávacím predpisom k rozhodnutiu Rady, ktoré ako právne záväzný akt\nEurópskej únie má prednosť pred právnou úpravou Slovenskej republiky. Vnútroštátny súd\nje povinný všetky pravidlá vnútroštátneho práva vykladať v čo najväčšej možnej miere\nv súlade s právnym aktom Európskej únie tak, aby sa dosiahol ním sledovaný výsledok\na zaručila jeho úplná účinnosť.“.\nGenerálna prokuratúra tiež zdôraznila, že osoba, vo vzťahu ku ktorej je vytvorený\nzáznam v SIS II, nie je oprávnená iniciovať preskúmanie záznamu na účely označenia\nindikátorom nevykonateľnosti: „Iný výklad tohto právneho aktu je v priamom rozpore\ns jeho účelom a cieľom.“\n59. Argumentácia sťažovateľa sa v zásade týka konania o európskom zatýkacom\nrozkaze a preskúmavanie záznamu sa vykonáva v štádiu pátrania po osobách. Generálna\nprokuratúra ďalej uviedla, že ak sa ústavný súd nestotožní s aplikačným postupom\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, útvaru SIRENE a generálnej prokuratúry\na zastáva názor, že ich výklad a aplikácia rozhodnutia o SIS II neodpovedajú ustanoveniam\ntohto právneho aktu, má povinnosť postupovať podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie.\n60. Generálna prokuratúra uviedla, že tretie podanie sťažovateľa bolo tretím\nopakovaným podnetom, keďže sa týkalo tej istej trestnej veci, toho istého záznamu v SIS II\na sťažovateľ sa domáhal rovnakého postupu. Ani nové skutočnosti uvedené sťažovateľom\nneboli spôsobilé zmeniť právny záver o nemožnosti označiť záznam indikátorom\nnevykonateľnosti a generálna prokuratúra „opakovane uvádzala, že rozhodnutia\n28\n\nmaďarských orgánov nie sú pre konanie na území Slovenskej republiky záväzné.“.\nPoukázala tiež na svoje stanovisko v oznámení, podľa ktorého v štádiu pátrania po osobe\nnemožno prejudikovať rozhodnutie súdu, ktorý má povinnosť dôsledne skúmať aj námietky\ntýkajúce sa porušenia ľudských práv. Z uvedeného dôvodu postup, ktorého sa domáhal\nsťažovateľ, „nemá oporu v žiadnom ustanovení rozhodnutia Rady, je v priamom rozpore\ns jeho zmyslom a týka sa konania, v ktorom sa rozhoduje o odovzdaní vyžiadanej osoby na\nzáklade európskeho zatýkacieho rozkazu.“. Podľa generálnej prokuratúry osoba, po ktorej\nsa pátra na účely zatknutia a odovzdania inému členskému štátu, nemá právo „žiadať\no preskúmanie záznamu vytvoreného v SIS II za účelom označenia indikátorom\nnevykonateľnosti“, preto generálna prokuratúra tým, že vybavila podnety sťažovateľa\nrozsiahlymi\n\nodpoveďami,\n\nv\n\nktorých\n\nsa\n\nvysporiadala\n\nso\n\nvšetkými\n\nuvádzanými\n\nskutočnosťami, „prekročila rámec svojich povinností v oblasti vybavovania podnetov.\n... označenie záznamu v SIS II je možnosť poskytnutá členským štátom. Generálna\nprokuratúra... konala v predmetnej veci jednoznačne v rozsahu zverenej právomoci.“.\n61. Generálna prokuratúra uviedla vo svojom prípise predovšetkým tieto závery:\n„V súvislosti s aktuálnym pátraním po sťažovateľovi v rámci Európskej únie cestou\nSIS II... okrem Maďarska všetky členské štáty po sťažovateľovi pátrajú a v prípade jeho\nlokalizácie ho zadržia a začnú konanie o európskom zatýkacom rozkaze. V krajinách mimo\nEurópskej únie pátra po sťažovateľovi riadne (bez omedzení) Interpol na základe červeného\nobežníka vydaného Interpolom Zahreb a vloženého do databázy ASF Interpolu.\n... sťažovateľ nedisponuje právom na postup, ktorého sa domáha. Účinné prostriedky\nnápravy a právo na spravodlivý proces sa musí uplatniť v štáte pôvodu európskeho\nzatýkacieho rozkazu, prípadne v konaní o európskom zatýkacom rozkaze v niektorom\nz členských štátov Európskej únie...\n... V predmetnom prípade rozhodne nejde o prekážku veci rozhodnutej tak, ako\nuvádza sťažovateľ, pričom uvedenú skutočnosť judikoval aj Súdny dvor Európskej únie\nvo svojom rozhodnutí (C-268/17, v bode 2. rozsudku)...“\n62. Generálna prokuratúra predložila ako prílohu aj anglický text tlačovej správy\nESĽP, ktorý 26. septembra 2019 rozhodol vo veci Hernádi proti Chorvátskej republike\n29\n\n(sťažnosť č. 29998/15) tak, že sťažnosť sťažovateľa pre nevyčerpanie vnútroštátnych\nprostriedkov nápravy vyhlásil za neprijateľnú.\n63. Generálna prokuratúra poukázala v prípise zo 4. júla 2019 na svoj pokyn, ktorým\npoverila útvar SIRENE preskúmavaním doručených záznamov. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd vyzval generálnu prokuratúru na predloženie predmetného pokynu. Generálna\nprokuratúra predložila požadované dokumenty ako prílohu prípisu zo 7. novembra 2019.\n64. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. V/2 Spr 64/07-2 z 22. mája 2007 vyplýva,\nže\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\n„rozhodla,\n\nže\n\npreskúmavanie\n\nzáznamov\n\nv\n\nobdobí\n\nod 22. mája 2007 do 1. septembra 2007 Sa bude realizovať nasledovným spôsobom:\nNárodná ústredňa SIRENE, ktorej bude doručený záznam... tento predbežne\npreskúma, či spĺňa uvedené kritériá:\n1. Záznam sa týka skutkov/činov, za ktoré možno uložiť podľa právneho poriadku\nštátu pôvodu trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dvanásť mesiacov.\n2. Záznam sa týka žiadosti o vydanie osoby na výkon už uloženého trestu odňatia\nslobody, pričom uložený trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je\nnajmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa\nspočítavajú.\n3. Záznam sa týka osoby ktorá dosiahla vek štrnásť rokov\nDoručené záznamy spĺňajúce uvedené kritériá, SIRENE vloží do systému bez\noznačenia.\nAk doručený záznam nespĺňa jedno, alebo viac uvedených kritérií, zašle SIRENE\nzáznam... odboru generálnej prokuratúry na rozhodnutie o označení záznamu.\nNárodná ústredňa SIRENE zašle záznam na preskúmanie... i v prípade, že... má\npochybnosti o trestnosti skutku podľa právnej úpravy Slovenskej republiky...“.\n65. Generálna prokuratúra zaslala aj prípis Národnej ústredne SIRENE č. p. PPZ21/MPS-NUS-2007 z 27. júla 2007 označený ako „Vec: Zápis zo stretnutia Generálnej\nprokuratúry SR a Národnej ústredne SIRENE ÚMPS P PZ“, v ktorom Národná ústredňa\nSIRENE uviedla závery zo stretnutia s generálnou prokuratúrou. V predmetnom prípise sú\n30\n\nvymedzené prípady (situácie), keď Národná ústredňa SIRENE predloží záznam\nna posúdenie generálnej prokuratúre –ide pritom o tieto prípady: „Sporný vek osoby...\nOtázna trestnosť skutku... EAW, vydaný na ochranné opatrenie... Uložený trest nútenej\npráce... Chýbajúca informácia o trestnej sadzbe a taktiež o uloženom treste... Nie je\nk dispozícii EAW... Nejasná dĺžka, forma trestu alebo nezrovnalosti ohľadne zvyšku trestu\nna vykonanie... Nedostatočná dĺžka trestu... Pátranie po dvoch rôznych osobách pod jedným\nSCHID...“\n66. V prípise generálnej prokuratúry č. k. V/2 Spr 98/08-3 z 22. októbra 2008 táto\nuviedla, že „podmienky stanovené usmernením z 22. 5. 2007 sa javia vyhovujúce a pre prax\nakceptovateľné.\nZároveň boli identifikované prípady v praxi vyžadujúce okamžitú reakciu, preto\ngenerálna prokuratúra... rozhodla, že od 11. novembra 2008 bude SIRENE... označovať\nzáznamy, vo vzťahu ku ktorým obdrží od príslušného orgánu Slovenskej republiky niektoré\nz uvedených rozhodnutí relevantným, hodnoverným spôsobom...\nOstatné podmienky preskúmavania záznamu budú realizované podľa usmernenia\nz 22. mája 2007...“.\nIV.\nÚstne pojednávanie\n67. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ oznámil, že súhlasí s prerokovaním veci\nbez ústneho pojednávania, ale generálna prokuratúra s týmto postupom nesúhlasila, a preto\nústavný súd podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde nariadil ústne pojednávanie.\n68. Dňa 29. októbra 2019 sa pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa konalo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa\nsťažovateľa a zástupkyne generálnej prokuratúry. Ústne pojednávanie prebiehalo\nv neprítomnosti sťažovateľa, ktorý bol o čase a mieste ústneho pojednávania informovaný\nsvojou právnou zástupkyňou.\n\n31\n\n69. Právna zástupkyňa po rekapitulácii ústavnej sťažnosti zdôraznila, že základom\nprerokúvaného prípadu je otázka, či generálna prokuratúra realizovala prieskum v rozsahu,\nktorý jej ukladá § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. Podľa právnej zástupkyne generálna\nprokuratúra v rozpore so zákonom preniesla svoju právomoc na útvar SIRENE. Účelom tzv.\nflagovania nie je len redukcia počtu záznamov, ale zamedzenie nadmerných zásahov a slúži\ntiež na ochranu ľudských práv a slobôd. Súdny dvor spočiatku zdôrazňoval systém\nvzájomnej dôvery a uznávania, v súčasnosti však už akcentuje, že vzájomná dôvera môže\nbyť prelomená pri porušení ľudských práv a slobôd. Pri flagovaní záznamu je zápis\nkonvertovaný na zápis na zistenie miesta pobytu, neznamená to teda, že nedochádza\nk justičnej spolupráci, len sa mení jej miera. Neuplatnenie právomoci a odkaz na neskoršie\nštádium konania po zadržaní osoby nie je možné nijakým ústavne konformným spôsobom\nnapraviť, po zadržaní osoby dôjde k znemožneniu uplatnenia princípu vyjadreného v § 12\nzákona č. 154/2010 Z. z.\n70. Zástupkyňa generálnej prokuratúry zdôraznila, že proti sťažovateľovi sa na území\nSlovenskej republiky nevedie žiadne konanie; po sťažovateľovi sa len pátra, t. j. ide len\no policajné opatrenie. Vyznačenie záznamu indikátorom nevykonateľnosti je právom štátu,\nhľadaná osoba takéto právo nemá. Zástupkyňa generálnej prokuratúry navrhla vypočuť\nako svedka riaditeľa Národnej ústredne SIRENE. Ak by sa ústavný súd nestotožnil\ns argumentáciou generálnej prokuratúry, navrhla, aby podľa § 61 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde prerušil konanie a požiadal Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke, a pritom jej\nzákladom by mala byť otázka, či hľadaná osoba má právo iniciovať v ktoromkoľvek\nčlenskom štáte preskúmanie záznamu; ak áno, akým spôsobom má byť výsledok tohto\npreskúmania oznámený hľadanej osobe. Závery z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci\nC 216/18 možno aplikovať v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Predbežné\npreskúmanie záznamu realizujú v členských štátoch policajné zložky. Generálna\nprokuratúra tiež uviedla, že za povinné dôvody flagovania považuje vek, udelenie amnestie\na rešpektovanie zásady ne bis in idem. Vo svojej judikatúre ústavný súd len raz rozhodol\n(II. ÚS 4/2011), že vybavenie ďalšieho opakovaného (tretieho) podnetu bolo arbitrárne.\n\n32\n\n71. Právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla, že vo veci ide o aplikáciu vnútroštátneho\npráva, preto nie je dôvod prerušiť konanie a žiadať o výklad Súdny dvor. Je otázne, či je\nv poriadku, aby štátny orgán, ktorý nesúhlasí s výkonom právomoci, ktorý mu bol zverený\nzákonom, presunul výkon tejto právomoci vnútorným predpisom na policajný orgán. Podľa\nprávnej zástupkyne aj v konaní pred ústavným súdom sa aplikuje koncentračná zásada,\npreto návrh na výsluch svedka nemožno akceptovať.\n72. Ústavný súd následne odročil pojednávanie na 26. november 2019 s tým, že bude\nvypočutý svedok, ktorého predstaví generálna prokuratúra. Ústavný súd neakceptoval\nvýsluch riaditeľa Národnej ústredne SIRENE, keďže tento bol prítomný na ústnom\npojednávaní ako člen verejnosti.\n73. Dňa 26. novembra 2019 pokračovalo vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústne\npojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa – zamestnankyňa Národnej ústredne\nSIRENE. Ústavný súd nepovažoval za potrebné, aby svedkyňa objasnila celkové\nfungovanie Schengenského informačného systému, resp. postupu útvaru SIRENE\nv zisťovacom konaní, sudca spravodajca však svedkyni položil konkrétne otázky. Následne\nprávna zástupkyňa sťažovateľa a zástupkyne generálnej prokuratúry kládli svedkyni otázky.\n74. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že záznamy na účely pátrania na základe\neurópskych zatýkacích rozkazov sa nachádzajú v SIS II: „V súčasnosti je tam cez\ndeväťdesiat miliónov pátrania. Z tohto počtu... je tam cez štyridsaťtisíc takýchto záznamov\nza účelom zadržania.“ Národná ústredňa SIRENE preskúma približne 60 európskych\nzatýkacích rozkazov denne, realizuje stálu službu 24 hodín denne, prieskum sa realizuje\nspravidla v pracovný deň, keď bol zatykač doručený, alebo nasledujúci pracovný deň.\nJedine štát, ktorý vytvoril záznam na základe vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu, je\noprávnený spravovať tento záznam, t. j. vykonávať zmeny, teda aj nastaviť flag. Každý\nzáznam preskúma zamestnanec útvaru SIRENE podľa kritérií uvedených v pokyne\ngenerálnej prokuratúry – pri zistení nesúladu generálna prokuratúra podáva definitívne\nstanovisko: „Skúmame tri základné podmienky pri posudzovaní každého doručeného\neurópskeho zatýkacieho rozkazu, prvou... podmienkou je vek osoby v čase spáchania\n33\n\ndaného skutku. Druhou podmienkou je či európsky zatýkací rozkaz bol vydaný a či\nrešpektuje v podstate uložený trest, ak je to európsky zatýkací rozkaz pre výkon trestu, ktorý\nmá byť minimálne štyri mesiace, respektíve zvyšok výkonu minimálne štyri mesiace. Ak je to\neurópsky zatýkací rozkaz vydaný pre trestné stíhanie, tak horná hranica hroziaceho trestu\nmusí byť minimálne 12 mesiacov, to je druhá podmienka. A tretia podmienka je vzájomná\ntrestnosť...“ Ak generálna prokuratúra vydá stanovisko o označení záznamu, Národná\nústredňa SIRENE kontaktuje členský štát, ktorý vytvoril záznam, aby nastavila flag. Viaceré\nčlenské štáty záznamy predbežne nepreskúmavajú, k preskúmaniu záznamu pristúpia až\npo zadržaní osoby. Národná ústredňa SIRENE dostáva formulár v anglickom jazyku, ktorý\nje vlastne prepisom európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý je v systéme naskenovaný\nv jazyku členského štátu, ktorý ho vydal.\n75. Na otázku právnej zástupkyne sťažovateľa, ako by útvar SIRENE postupoval\npri doručení rozhodnutia, kde je zrejmé, že môže ísť o porušene zásady ne bis in idem,\nsvedkyňa uviedla, že „v každom prípade, ak je... úrad SIRENE požiadaný hoci aj dotknutou\nosobou, alebo aj iným orgánom... tak sa vždy obraciame potom na kompetentný orgán... tak\nnajskôr by sme sa vždy obrátili na generálnu prokuratúru, ktorá môže v danom prípade...\nv rámci toho preskúmania záznamu vydať nejaký pokyn alebo stanovisko.“.\n76.\n\nK\n\nsťažovateľovej\n\nveci\n\nsvedkyňa\n\nuviedla,\n\nže\n\nChorvátsko\n\npristúpilo\n\nk Schengenskému informačnému systému v júni 2017, nasledujúci deň po sprístupnení\nsystému zverejnila záznam a Národnej ústredni SIRENE (a ďalším členským štátom) boli\ndoručené dva európske zatýkacie rozkazy. Tieto európske zatýkacie rozkazy posúdila\nNárodná ústredňa SIRENE v ten istý deň so záverom, že spĺňajú všetky kritériá, preto\nnežiadali generálnu prokuratúru o zaujatie stanoviska. Následne koncom septembra 2017\nprávna zástupkyňa sťažovateľa požiadala Národnú ústredňu SIRENE o výmaz informácií\nzo Schengenského informačného systému a osobných údajov sťažovateľa. Chorvátska\nrepublika túto žiadosť neakceptovala a údaje nevymazala. Svedkyňa uviedla: „... keďže to\nsme na začiatku nevyhodnotili ako rozporný európsky zatýkací rozkaz alebo oba zatýkacie\nrozkazy, tak sme dodatočne požiadali aj generálnu prokuratúru o ich stanovisko a s tým, že\n\n34\n\nzároveň generálna prokuratúra nás informovala o tom, že flag tam nebude nastavený\nv tomto prípade, lebo nie sú na to zákonné dôvody.“\n77. Na ústnom pojednávaní sa ešte vyjadrila aj zástupkyňa generálnej prokuratúry,\nktorá na otázku sudcu spravodajcu uviedla, že zákon č. 154/2010 Z. z. je implementáciou\nrámcového rozhodnutia o EZR: „... sa tam dostal § 12, ktorý je implementáciou rozhodnutia\nrady... takáto možnosť preskúmavania v rámci už procesu európskeho zatýkacieho rozkazu\nkonkrétne rozhodovania o európskom zatýkacom rozkaze tam rámcové rozhodnutie\nneupravuje... ten § 12 tam je, ale... v tej odpovedi sme my hovorili o tom, že ľudskoprávne\ndôvody možno preskúmať až v riadnom konaní.“\nV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n78. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n79. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n80. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n35\n\n81. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n82. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n83. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n84. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n85. Podľa čl. 45 ods. 1 charty každý občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt\nna území členských štátov.\n86. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú\nporušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať\nmožnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.\n87. Podľa čl. 50 charty nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní\nza trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným\nrozsudkom v súlade so zákonom.\n88. Podľa čl. 54 vykonávacieho dohovoru osoba právoplatne odsúdená jednou\nzo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to\n36\n\nza predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už odpykaný alebo sa práve odpykáva\nalebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vynesený, už nemôže byť vykonaný.\n89. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1\nústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo\ndotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už\nprostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu podľa zákona o prokuratúre\n(III. ÚS 558/2017), ktorým môže žiadať, aby prokuratúra uplatnila svoju právomoc\nvyplývajúcu z osobitného predpisu.\n90. Ústavný súd nie je prieskumným súdom a jeho úlohou nie je suplovať orgány\nverejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom\nupravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného\npráva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo.\nSkutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom\nkontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n91. Ústavný súd už uviedol, že spravodlivosť je kritériom ukladajúcim každému\norgánu verejnej moci ústavnú povinnosť hľadať také riešenie prejednávanej právnej veci,\nktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce\nzmysel a účel príslušných zákonných ustanovení (I. ÚS 26/2010). Ústavný súd považuje\nza samozrejmé a určujúce, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda\nna konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej veci prejednávanej orgánom\n37\n\nverejnej moci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované\na netypické; to však nezbavuje orgán verejnej moci povinnosti urobiť všetko pre nájdenie\nspravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité (I. ÚS 118/2013).\nVI.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n92. Inštitút predbežného preskúmania záznamu je upravený v tretej časti zákona\nč. 154/2010 Z. z. označenej ako „Postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich\njustičných orgánov“.\n93. Podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. ak generálna prokuratúra zistí, že záznam\npodľa § 3 písm. l) nie je v súlade s právnym poriadkom, medzinárodnými záväzkami alebo\ndôležitými záujmami Slovenskej republiky, alebo ak boli splnené podmienky podľa\nosobitného predpisu, vydá pokyn útvaru SIRENE na označenie záznamu, ktorý označenie\nbezodkladne zabezpečí. Označenie záznamu predstavuje prekážku zadržania osoby;\nna základe takto označeného záznamu možno vykonať iba pátranie na účely zistenia miesta\npobytu osoby.\n94. Uvedené ustanovenie zákona č. 154/2010 Z. z. je identické so znením čl. 24\nods. 1 rozhodnutia o SIS II a upravuje subjekt, ktorý má právomoc vydať pokyn\nna označenie záznamu, subjekt, ktorý pokyn uskutoční, a dôsledky označenia záznamu.\nToto ustanovenie tiež vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých sa záznam označí. Tieto\npodmienky predstavujú rozsah, v akom sa záznam preskúma, pre ustálenie záveru, či sa\nzáznam označí.\n95. Ustanovenie § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. nestanovuje jednoznačne subjekt,\nktorý reálne preskúma záznam, t. j. ktorý bezprostredne realizuje predbežné preskúmanie\nzáznamu. Formulácia „ak generálna prokuratúra zistí“ predpokladá, že určitá relevantná\ninformácia (skutočnosť) sa dostane do sféry poznania (vedomosti) generálnej prokuratúry.\nUvedené ustanovenie však nepredpisuje mechanizmus (proces), akým sa táto relevantná\n38\n\ninformácia (skutočnosť) má dostať do sféry poznania (vedomosti) generálnej prokuratúry.\nMožno preto prijať taký výklad, že do sféry poznania (vedomosti) generálnej prokuratúry sa\ntakáto relevantná informácia (skutočnosť) môže dostať ako výsledok jej vlastnej činnosti,\nako výsledok činnosti iného štátneho orgánu alebo akýmkoľvek iným právne dovoleným\nspôsobom, t. j. aj doručením podnetu osoby, ktorej sa záznam týka. Zároveň text\n„ak generálna prokuratúra zistí“ v spojení s textom „vydá pokyn na označenie záznamu“ je\npotrebné vykladať tak, že výlučne generálna prokuratúra je oprávnená a zároveň povinná\nformulovať záver o tom, či je tu daný špecifikovaný nesúlad záznamu a dôvod na vydanie\npokynu na označenie záznamu.\n96. V prerokúvanom prípade – vo veci týkajúcej sa záznamu sťažovateľa – je zrejmé,\nže po vložení záznamu do SIS II v júni 2017 tento preskúmala Národná ústredňa SIRENE\nso záverom, že nie je potrebné osloviť generálnu prokuratúru pre zaujatie stanoviska, resp.\npre vydanie pokynu na označenie záznamu. Následne v septembri 2017 bola Národnej\nústredni SIRENE doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o výmaz údajov\nsťažovateľa zo Schengenského informačného systému a o výmaz osobných údajov\nsťažovateľa. Na tomto základe Národná ústredňa SIRENE doručila oba európske zatýkacie\nrozkazy generálnej prokuratúre na zaujatie stanoviska, ktorá dospela k záveru, že neboli\nsplnené podmienky na označenie záznamu indikátorom nevykonateľnosti (flag). Napokon\nsťažovateľ vo svojich troch podaniach žiadal, aby generálna prokuratúra predbežne\npreskúmala záznam a dala pokyn na označenie záznamu flagom. Z oznámení generálnej\nprokuratúry možno odvodiť záver, že nezistila dôvody na označenie záznamu indikátorom\nnevykonateľnosti, a protirečivo aj záver, že nemá právomoc predbežne preskúmať záznam\npodľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z.\n97. Z uvedených skutočností možno urobiť záver, že záznam týkajúci sa sťažovateľa\ngenerálna prokuratúra predbežne preskúmala na podnet Národnej ústredne SIRENE\nso záverom, že nie sú dôvody na označenie záznamu indikátorom nevykonateľnosti. Pokiaľ\nide o postup v súvislosti s vybavením podnetov sťažovateľa, možno pripustiť, že vo svojich\noznámeniach generálna prokuratúra svoj právny záver formulovala zmätočne, keďže\nuvádzala aj to, že nemá právomoc predbežne preskúmať záznam. Výsledkom vybavenia\n39\n\npodaní sťažovateľa však vždy bolo to, že nevydala pokyn na označenie záznamu, z čoho\nmožno odvodiť aspoň implicitný záver, že nezistila dôvody na vydanie pokynu na označenie\nzáznamu indikátorom nevykonateľnosti.\n98. Ústavnoprávne relevantnou otázkou zostáva rozsah, v akom je potrebné\npredbežne preskúmať záznam v zmysle § 12 zákona č. 154/2010 Z. z., a posúdenie toho,\nči generálna prokuratúra preskúmala záznam v rozsahu, ktorý vyplýva z § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z.\n99.\n\nRozsah\n\npredbežného\n\npreskúmania\n\nzáznamu\n\nje\n\ndaný\n\n§\n\n12\n\nzákona\n\nč. 154/2010 Z. z., podľa ktorého generálna prokuratúra zisťuje súlad záznamu podľa § 3\npísm. l) s právnym poriadkom, medzinárodnými záväzkami, dôležitými záujmami\nSlovenskej republiky. Záznam označí aj v prípade, ak sú splnené podmienky podľa\nvykonávacieho dohovoru. Tento rozsah zodpovedá vymedzeniu v čl. 24 ods. 1 rozhodnutia\no SIS II, podľa ktorého pokiaľ sa členský štát domnieva, že uplatňovanie zápisu vloženého\nv súlade s čl. 26, 32 alebo 36 nie je zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom, jeho\nmedzinárodnými záväzkami alebo dôležitými národnými záujmami, môže dodatočne\npožiadať o označenie zápisu indikátorom nevykonateľnosti s cieľom upozorniť, že\nopatrenie, ktoré sa má prijať na základe zápisu, sa nevykoná na jeho území. Indikátor\nnevykonateľnosti doplní útvar SIRENE členského štátu, ktorý vložil zápis.\n100. Vychádzajúc z gramatického výkladu § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. v kontexte\ns čl. 24 ods. 1 rozhodnutia o SIS II, možno dospieť k záveru, že rozsah preskúmania\nzáznamu je vymedzený všeobecne a široko a umožňuje generálnej prokuratúre preskúmať\nzáznam z najrozličnejších hľadísk, ktoré obsahovo spadajú do špecifikovaných kritérií\nv § 12. Z uvedeného dôvodu neobstojí právny názor generálnej prokuratúry, podľa ktorého\noznačiť záznam môže len z tých dôvodov, ktoré predstavujú obligatórne dôvody\nnevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Znenie § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. je\njednoznačné, obsahovo je identické s čl. 24 ods. 1 rozhodnutia o SIS II a nevyvoláva\npochybnosti o jeho obsahu.\n\n40\n\n101. Na druhej strane je potrebné uviesť, že právny záver generálnej prokuratúry,\nže označenie záznamu flagom sa vykoná len vtedy, ak sú tu obligatórne dôvody\nna nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, podporuje bod 15 a čl. 25 ods. 1 a 2\nrozhodnutia o SIS II.\n102. Podľa bodu 15 rozhodnutia o SIS II členskému štátu by sa malo umožniť pridať\nk zápisu označenie nazývané indikátor nevykonateľnosti s cieľom označiť, že opatrenie,\nktoré sa má vykonať na základe zápisu, sa nevykoná na jeho území. Ak sa vydajú zápisy\nna účely odovzdania, žiadne ustanovenie tohto rozhodnutia by sa nemalo vykladať tak, aby\nsa odchyľovalo od ustanovení rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV alebo bránilo pri jeho\nuplatňovaní. Rozhodnutie o označení indikátorom nevykonateľnosti by sa malo zakladať len\nna dôvodoch na odmietnutie, ktoré uvedené rámcové rozhodnutie obsahuje.\n103. Obdobne podľa čl. 25 ods. 1 rozhodnutia o SIS II ak sa uplatňuje rámcové\nrozhodnutie 2002/584/SVV, indikátorom nevykonateľnosti znemožňujúcim zatknutie sa\noznačí zápis v súvislosti so zatknutím na účely odovzdania len v prípade, ak justičný orgán\npríslušný na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa vnútroštátneho práva\nodmietol tento zatýkací rozkaz vykonať na základe dôvodu na nevykonanie a ak sa\npožadovalo pridanie indikátora nevykonateľnosti.\n104. Podľa čl. 25 ods. 2 rozhodnutia o SIS II na príkaz príslušného justičného orgánu\npodľa vnútroštátneho práva, a to buď na základe všeobecného pokynu, alebo v konkrétnom\nprípade, sa však označenie indikátorom nevykonateľnosti môže vyžadovať aj v prípade\nzápisu v súvislosti so zatknutím na účely odovzdania, ak je zrejmé, že sa vykonanie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu bude musieť odmietnuť.\n105. Uvedené ustanovenia – bod 15 a čl. 25 ods. 1 a 2 rozhodnutia o SIS II – je\npotrebné vykladať v kontexte s čl. 24 rozhodnutia o SIS II. Ustanovenie čl. 24 ods. 1\nrozhodnutia\n\no\n\nSIS\n\nII\n\npredstavuje\n\nprávny základ\n\npre\n\nvyznačenie\n\nindikátorom\n\nnevykonateľnosti z dôvodov špecifikovaných v tomto ustanovení, ktoré zjavne môžu byť\nodlišné od vyznačenia indikátorom nevykonateľnosti podľa čl. 25 ods. 1 a 2 rozhodnutia\n41\n\no SIS II, ktoré sú podmienené rozhodnutím o nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu\nna základe dôvodov na nevykonanie, resp. existenciou predbežného záveru, že vykonanie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu bude potrebné odmietnuť.\n106. Okrem toho sa v prípade sťažovateľa javí, že právny názor generálnej\nprokuratúry, podľa ktorého označiť záznam môže len z tých dôvodov, ktoré predstavujú\nobligatórne dôvody nevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, je v rozpore aj s praxou,\nktorú generálna prokuratúra zaviedla. Z pokynov generálnej prokuratúry pre Národnú\nústredňu SIRENE z 22. mája 2007 a 22. októbra 2008 a z výsluchu zamestnankyne\nNárodnej ústredne SIRENE vyplýva, že generálna prokuratúra inštruovala Národnú\nústredňu SIRENE tak, aby skúmala, či sa týka činov/skutkov, za ktoré možno uložiť trest\nodňatia slobody v špecifikovanej výške; výšku uloženého trestu odňatia slobody alebo jeho\nzvyšku, ktorý sa má vykonať; vek osoby, ktorej sa záznam týka, a obojstrannú trestnosť\nv situáciách, keď nejde o špecifikované trestné činy. Z uvedeného je zrejmé, že pokyn\ngenerálnej prokuratúry nepokrýva celý rozsah obligatórnych dôvodov na nevykonanie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. v kontexte\ns čl. 3 rámcového rozhodnutia o EZR – nezahŕňa dôvody na nevykonanie podľa § 23 ods. 1\npísm. a) a b) zákona č. 154/2010 Z. z., s ktorými korešpondujú dôvody podľa čl. 3 ods. 1 a 2\nrámcového rozhodnutia o EZR. Ústavný súd pre potrebu tohto posúdenia nezohľadňuje\ndôvod podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 154/2010 Z. z., t. j. premlčanie, ktoré je v čl. 4\nods. 4 rámcového rozhodnutia o EZR vymedzené ako fakultatívny dôvod na nevykonanie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu (v tomto kontexte poukazuje ústavný súd na prebiehajúcu\ndiskusiu týkajúcu sa spôsobu transpozície rámcového rozhodnutia o EZR vyplývajúcu napr.\nz rozsudkov Súdneho dvora vo veciach C-579/15 z 29. 6. 2017, Daniel Adam Poplawski I,\nalebo C-573/17 z 24. 6. 2019, Daniel Adam Poplawski II, pozn.).\n107. Úvaha vymedzená v predchádzajúcom bode je relevantná v prerokúvanej veci\nv tom smere, že ak generálna prokuratúra prezentuje právny názor, že označiť záznam môže\nlen z tých dôvodov, ktoré predstavujú obligatórne dôvody nevykonania európskeho\nzatýkacieho rozkazu, je otázne, či ona sama aj pri vybavení tretieho podnetu sťažovateľa\npreskúmala záznam v rozsahu obligatórnych dôvodov nevykonania záznamu, ktorý vyplýva\n42\n\nz pokynov pre Národnú ústredňu SIRENE, alebo v rozsahu obligatórnych dôvodov tak,\nako vyplývajú z § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. v kontexte s čl. 3 rámcového\nrozhodnutia o EZR. V každom prípade prax, ktorú zaviedla generálna prokuratúra –\nvzhľadom na obsah špecifikovaného pokynu – vyvoláva pochybnosti aj v rámci právneho\nnázoru generálnej prokuratúry, t. j. že preskúmava záznam z hľadiska obligatórnych\ndôvodov na nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona\nč. 154/2010 Z. z. Nad rámec veci ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto\nkonaní neposudzuje a ani nemôže posudzovať ústavnú udržateľnosť celkového mechanizmu\npredbežného preskúmavania záznamov, ktorý zaviedla generálna prokuratúra. Takéto\nskúmanie nie je prípustné v konaní o individuálnej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy a zjavne by presahovalo predmet tohto konania.\n108. Právny názor generálnej prokuratúry neobstojí napokon aj z dôvodu,\nže z ďalších ustanovení rozhodnutia o SIS II a rámcového rozhodnutia o EZR vyplýva,\nže dôvody na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu nemožno vyvodzovať\nlen z čl. 3 a čl. 4 rámcového rozhodnutia o EZR.\n109. Podľa bodu 34 rozhodnutia o SIS II toto rozhodnutie rešpektuje základné práva\na dodržiava zásady uznávané Chartou základných práv Európskej únie.\n110. V zmysle bodu 12 rámcového rozhodnutia o EZR toto rámcové rozhodnutie\nrešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii\na vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä jej kapitole VI...\nToto rámcové rozhodnutie nebráni členskému štátu v uplatňovaní jeho ústavných\nzásad týkajúcich sa riadneho procesu, slobody združovania, slobody tlače a slobody prejavu\nv iných médiách.\n111. Podľa čl. 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia o EZR toto rámcové rozhodnutie\nnebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené\nv čl. 6 Zmluvy o Európskej únii.\n\n43\n\n112. Z už citovaných ustanovení je zrejmé, že relevantným dôvodom na nevykonanie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu je aj ochrana základných práv. Tento záver podporuje aj\njudikatúra Súdneho dvora [napr. rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-404/15\na C-659/15 PPU z 5. 4. 2016 (Aranyosi a Căldăraru)].\n113. Generálna prokuratúra namieta, že takýto široký rozsah prieskumu – t. j. ohľad\nna základné práva – predstavuje prejudikovanie rozhodovania v konaní o európskom\nzatýkacom rozkaze. Takýto široký prieskum nemožno podľa generálnej prokuratúry\naplikovať v predprocesnej fáze, t. j. pred začatím konania. Sťažovateľ bude mať po zadržaní\na po začatí konania možnosť uplatniť svoje námietky a súd bude povinný sa s týmito\nnámietkami vysporiadať.\n114. Ústavný súd pripúšťa, že námietky generálnej prokuratúry sú racionálne a majú\nsvoju nepochybnú relevanciu. Tieto námietky zjavne vychádzajú z dôsledného\nrešpektovania právomocí jednotlivých štátnych orgánov – polície, prokuratúry a súdov,\nktoré sú osobitne vymedzené v právnej úprave. V právnom štáte nie je prípustné, aby štátny\norgán vykonával právomoc, ktorá patrí inému štátnemu orgánu. Napriek uvedenému\nústavný súd identifikoval také okolnosti, pre ktoré nemohol akceptovať tieto námietky\ngenerálnej prokuratúry.\n115. V prvom rade je potrebné vychádzať z predpokladu, že v každom štádiu svojej\nčinnosti sa štátny orgán musí zdržať svojvôle. Je pritom bez právneho významu, či ide\no procesný postup, t. j. postup v zákonom regulovanom konaní, alebo ide o mimoprocesnú\nčinnosť, teda predbežnú, prieskumnú a inú činnosť, ktorá nespadá do rámca štandardného\nkonania. Z tohto pohľadu predbežné preskúmanie záznamu podľa § 12 zákona\nč. 154/2010 Z. z. predstavuje zákonom regulovanú činnosť špecifikovaných štátnych\norgánov, osobitne generálnej prokuratúry, ktorá predchádza konanie o európskom\nzatýkacom rozkaze – pritom aj pri výkone tejto činnosti sa generálna prokuratúra musí\nvyhnúť svojvôli. Ustanovenie § 12 zákona č. 154/2010 Z. z. jednoznačne stanovuje rozsah\npredbežného preskúmania záznamu a je zjavné, že generálna prokuratúra tento rozsah\nnerešpektovala, preto ústavný súd dospel k záveru, že generálna prokuratúra konala\n44\n\narbitrárne. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na svoju judikatúru (I. ÚS 3/98),\nv ktorej uviedol, že čl. 2 ods. 2 ústavy vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiadny orgán\nštátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy\nrozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom\nustanoveným spôsobom.\n116. V druhom rade je potrebné vychádzať z toho, že pri každej zákonom\nregulovanej činnosti musí štátny orgán uplatňovať a rešpektovať garancie ochrany\nzákladných práv v rozsahu a v povahe, ktorá zodpovedá uvedenej činnosti. Z tohto pohľadu\nje zrejmé, že ani zo štádia predbežného preskúmania záznamu nemožno vylúčiť ochranu\nzákladných práv, t. j. aj v rámci tejto činnosti musí generálna prokuratúra skúmať námietky\ntýkajúce sa ohrozenia alebo porušenia základných práv a v mimoriadnych a zjavných\nprípadoch má uplatniť zákonné prostriedky, ktoré zabezpečia ochranu základných práv.\nV rámci predbežného preskúmania záznamu je pritom takýmto prostriedkom indikátor\nnevykonateľnosti (flag), ktorý v špecifikovaných prípadoch bude spôsobilý úplne\neliminovať alebo aspoň redukovať ohrozenie alebo porušenie základných práv.\n117. V tomto smere je relevantné, že sťažovateľ v treťom podaní uviedol nové\nskutočnosti – osobitne námietky týkajúce sa ohrozenia práva na spravodlivé súdne konanie\n[«reálne riziko, že podávateľ podnetu bude v Chorvátskej republike vystavený arbitrárnemu\nkonaniu a zaobchádzaniu a bude porušené jeho právo na spravodlivý proces vedený pred\nnezávislým súdom... konanie v Chorvátsku vykazuje znaky „politicky“ motivovaného\nprocesu»]. Generálna prokuratúra v oznámení z 27. novembra 2018 uviedla, že tieto\nnámietky preskúma vykonávajúci súdny orgán pri rozhodovaní o odovzdaní osoby s tým,\nže takéto preskúmanie „presahuje rámec predbežného preskúmania záznamu a pokiaľ to\nbude potrebné, bude vykonané v prípade zadržania osoby na území SR v rámci predbežného\nvyšetrovania vykonávaného krajskou prokuratúrou, prípadne v rámci rozhodovania súdu.“.\nZ uvedeného je zrejmé, že generálna prokuratúra pri vybavení tretieho podania sťažovateľa,\nktorým realizovala aj predbežné preskúmanie záznamu podľa § 12 zákona č. 154/2010 Z. z.,\núplne rezignovala na akýkoľvek prieskum nových – dovtedy neuplatnených námietok\nsťažovateľa týkajúcich sa ohrozenia práva na spravodlivý proces.\n45\n\n118. Ústavný súd sa domnieva, že právny výklad vymedzený v predchádzajúcich\nodsekoch tohto nálezu je v súlade so zámermi a cieľmi, ktoré vyplývajú z rozhodnutia o SIS\nII a rámcového rozhodnutia o EZR. Tento výklad nevedie k znefunkčneniu systému\nodovzdávania osôb medzi členskými štátmi Európskej únie na základe európskeho\nzatýkacieho rozkazu. Zároveň zabezpečuje dôsledné rešpektovanie ochrany základných práv\npri každej právne regulovanej činnosti štátnych orgánov členských štátov v predmetnom\nsystéme. Rozhodnutie o SIS II a ani rámcové rozhodnutie o EZR nevylučujú ochranu\nzákladných práv zo žiadneho štádia činnosti štátnych orgánov členských štátov v systéme\nodovzdávania osôb na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor podľa čl. 267\nods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výklad formou predbežného nálezu. V tomto\nsmere ústavný súd poukazuje na právny názor Súdneho dvora v rozsudku vo veci C-573/17\nz 24. júna 2019 (Poplawski II), podľa ktorého orgány členských štátov vrátane súdov sú\nvšak povinné v čo najväčšej možnej miere vykonať konformný výklad svojho\nvnútroštátneho práva, ktorý im umožní dosiahnuť výsledok zlučiteľný s účelom\npredmetného rámcového rozhodnutia. Ústavný súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že § 12\nzákona č. 154/2010 Z. z. je obsahovo identický s čl. 24 ods. 1 rozhodnutia o SIS II a výklad\ntohto ustanovenia zákona vedie k výsledku, ktorý je zlučiteľný s účelom rozhodnutia o SIS\nII a rámcového rozhodnutia o EZR. Obdobne ústavný súd nepovažoval za potrebné žiadať\nSúdny dvor o stanovisko k otázke, či hľadaná osoba má právo iniciovať v ktoromkoľvek\nčlenskom štáte preskúmanie záznamu; ak áno, akým spôsobom má byť výsledok tohto\npreskúmania oznámený hľadanej osobe. Ústavný súd dospel k záveru, že pre potreby\nSlovenskej republiky dostatočná odpoveď na túto otázku vyplýva z ústavných princípov\nSlovenskej republiky (napr. čl. 2 ods. 3 ústavy), zo zákonnej úpravy vybavovania podnetov\nupravenej v zákone o prokuratúre a tiež z judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 2/09,\nII. ÚS 4/2011).\n\n46\n\nVII.\nZávery ústavného súdu\nVII.1 K vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľa na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 47 charty\n119. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že generálna\nprokuratúra pri vybavení tretieho podania sťažovateľa neuplatnila svoju právomoc\nv rozsahu, ktorý jej vyplýval z právnej úpravy, teda konala arbitrárne, a preto oznámením\nz 27. novembra 2018 generálna prokuratúra porušila základné právo na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V zmysle čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú\npri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež\npre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V prerokúvanom prípade\ngenerálna prokuratúra aplikovala ustanovenia zákona č. 154/2010 Z. z., ktorým Slovenská\nrepublika implementovala rámcové rozhodnutie o EZR a tiež rozhodnutie o SIS II, preto\nišlo o vykonávanie práva Únie v zmysle čl. 51 ods. 1 charty (porovnaj tiež rozsudok vo veci\nC 5/88 z 13. 7. 1989, Wachauf) a charta je v predmetnej veci aplikovateľná. Ústavný súd\ntiež prihliadol na judikatúru Súdneho dvora, ktorý pri výklade pojmu „vydávajúci súdny\norgán“ v zmysle čl. 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia o EZR uviedol, že tento pojem\nneoznačuje len sudcov alebo súdy členského štátu, ale v širšom zmysle sa môže vzťahovať\naj na orgány, ktoré sa podieľajú na výkone spravodlivosti v trestných veciach v tomto\nčlenskom štáte, najmä na rozdiel od správnych orgánov alebo policajných orgánov, ktoré sú\nsúčasťou výkonnej moci (rozsudky z 10. 11. 2016, Poltorak, C‑452/16 PPU,\nEU:C:2016:858, body 33 a 35, ako aj z 10. 11. 2016, Kovalkovas, C‑477/16 PPU,\nEU:C:2016:861, body 34 a 36). Pojem „súdny orgán“ v zmysle čl. 6 ods. 1 rámcového\nrozhodnutia 2002/584 by mohol zahŕňať aj orgány členského štátu podieľajúce sa na výkone\nspravodlivosti v trestných veciach v tomto členskom štáte bez toho, aby boli nevyhnutne\nsudcami alebo súdmi (rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora vo veci C-509/18\nz 27. 5. 2019). V zmysle uvedených právnych záverov možno zákonom regulovanú činnosť\ngenerálnej prokuratúry pri predbežnom preskúmaní záznamu podľa § 12 zákona č. 154/2010\n47\n\nZ. z. vnímať ako zákonom regulovanú činnosť súdneho orgánu. Na tomto základe ústavný\nsúd dospel tiež k záveru, že oznámením z 27. novembra 2018 generálna prokuratúra\nporušila aj základné právo na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty (bod 1 výroku nálezu).\nVII.2 K zrušeniu oznámenia generálnej prokuratúry a vráteniu veci na ďalšie\nkonanie\n120. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n121. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj\niný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n122. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n123. Podľa § 134 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n48\n\n124. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia svojich práv v petite svojej ústavnej\nsťažnosti\n\nžiada,\n\naby\n\nústavný\n\nsúd\n\nzrušil\n\noznámenie\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nz 27. novembra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené ústavný súd\nzrušil napadnuté oznámenie generálnej prokuratúry z 27. novembra 2018 a vec vrátil\ngenerálnej prokuratúre na ďalší postup (bod 2 výroku nálezu). Úlohou generálnej\nprokuratúry pri ďalšom postupe bude zohľadniť právne názory ústavného súdu a znovu sa\nzaoberať tretím podaním sťažovateľa.\nVII.3 K trovám konania\n125. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n126. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n127. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 1 038,78 €\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to ako odmenu za 5 úkonov právnej služby podľa § 13a\nods. 1 písm. a), c) a e) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, replika sťažovateľa, účasť na ústnom\npojednávaní). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nv sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu\npredstavuje sumu 865,65 €. Z priloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej\nhodnoty vyplýva, že právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“), a zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že aj substitučná právna\nzástupkyňa prítomná na ústnych pojednávaniach je platcom DPH, preto uvedená suma bola\n49\n\nzvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 173,13 €, čo spolu\npredstavuje sumu 1 038,78 € (bod 3 výroku nálezu).\n128. Priznanú úhradu trov konania je generálna prokuratúra povinná zaplatiť na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku nálezu (§ 135 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\nVII.4 K nevyhoveniu zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n129. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný\nsúd poukazuje na právny názor ESĽP, podľa ktorého procedúra odovzdávania osôb\nna základe európskeho zatýkacieho rozkazu sa netýka rozhodovania o trestnom obvinení\n(rozhodnutie vo veci Monedero Angora proti Španielsku zo 7. 10. 2008). Obdobne\nv prerokúvanom prípade generálna prokuratúra bezprostredne nerozhodovala o občianskych\nprávach alebo záväzkoch sťažovateľa. Možno pripustiť, že nevyznačenie flagu má\nza následok, že sťažovateľ nemôže vstúpiť na územie Slovenskej republiky, resp. výkon\njeho práva podnikať vo forme fyzickej prítomnosti na území Slovenskej republiky je týmto\nznemožnený, avšak ani tento dôsledok nespadá ratione materiae do rámca práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP\no neprípustnosti sťažnosti vo veci Dalea proti Francúzsku z 2. februára 2010, v ktorom\nrumunský občan žiadal výmaz určitého záznamu v Schengenskom informačnom systéme\nvložený francúzskymi orgánmi, v dôsledku ktorého mu boli zamietnuté víza na vstup\ndo Spolkovej republiky Nemecko, resp. do Francúzska. V prerokúvanom prípade nejde ani\no rozhodnutie o vyhostení alebo vydaní, ktoré by viedlo alebo mohlo viesť k flagrantnému\nodopreniu spravodlivosti v dožadujúcom štáte tak, ako to predpokladá ESĽP v rozhodnutí\nPirozzi proti Belgicku zo 17. apríla 2017. Z uvedených dôvodov ústavný súd tejto časti\nústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n\n50\n\n130. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavný\nsúd, odvolávajúc sa na svoju doterajšiu judikatúru (IV. ÚS 119/07, IV. ÚS 383/08), k tomu\nuvádza, že čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy majú charakter všeobecných ústavných\nprincípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade\na uplatňovaní ústavy. Označené články ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania\nústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd\ngarantovaných ústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, preto ústavný súd nepovažoval\nza potrebné vysloviť porušenie týchto článkov ústavy vo výrokovej časti tohto nálezu\n(IV. ÚS 303/2010, IV. ÚS 308/2011, IV. ÚS 150/2018; podobne aj II. ÚS 541/2011,\nII. ÚS 382/2018). Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n131. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 45 ods. 1\na čl. 50 charty a práva podľa čl. 54 vykonávacieho dohovoru sa ústavný súd riadil\nprincípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných súdov (alebo iných\nštátnych orgánov), rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010, IV. ÚS 100/2014), ktorý vyplýva z jeho\nsubsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd. Vychádzal pritom v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08) z toho,\nže v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a základného práva podľa čl. 47 charty oznámením generálnej prokuratúry\nz 27. novembra 2018 a zrušením tohto oznámenia sa otvára priestor na to, aby sa generálna\nprokuratúra v ďalšom postupe sama vysporiadala s ochranou uvedených práv. Ústavný súd\npreto v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, uprednostňujúc právomoc\ngenerálnej prokuratúry na ochranu subjektívnych práv účastníkov konania pred ich\nochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku nálezu).\n\n51\n\n132. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n52", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "právna istota-dôvery v právo", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "európske právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie-európsky zatýkací rozkaz", "právny štát", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem", "korupcia-podplácanie", "právomoc", "právomoc", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie-európsky zatýkací rozkaz", "korupcia-podplácanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právna istota", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "európske právo", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "prokurátor, prokuratúra-podnet", "právomoc", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie-európsky zatýkací rozkaz", "korupcia-podplácanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právna istota", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "európske právo", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "prokurátor, prokuratúra-podnet"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c85491f8-5643-476c-8b2e-7e278cf8a866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.122.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2019 z 3. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.122.2019.1"}, {"guid": "ussr:baeede29-c975-4f90-aac8-34338a94d394", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.382.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.382.2018.2"}, {"guid": "ussr:c382729e-dd78-4d1b-b3f1-f9c0f5144986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.558.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 558/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 558/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.558.2017.1"}, {"guid": "ussr:c4ab5a47-d488-4804-9f02-e31c1ff13a65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.384.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 384/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.384.2015.1"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920"}, {"guid": "ussr:fd03c33d-23a2-46cb-a9f5-5493d787dd6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 541/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 541/2011 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03c33d-23a2-46cb-a9f5-5493d787dd6e"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:2ed04d8b-c2a5-4e9e-8dbe-a3eb095b1f30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ed04d8b-c2a5-4e9e-8dbe-a3eb095b1f30"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:51b0b592-5f63-4409-a256-b5426067d36e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51b0b592-5f63-4409-a256-b5426067d36e"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 5. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-05", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b33ad47b-0a4d-4e67-a972-5299dba723e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.258.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.258.2025.2"}, {"guid": "ussr:ea963c81-b12c-477d-83d2-28067900aaae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.491.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.491.2023.1"}, {"guid": "ussr:ff4151fc-4610-46a6-b87e-561b6138cd7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.579.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 579/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 579/2023 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.579.2023.1"}, {"guid": "ussr:93c5a710-d638-4504-b53b-d2b04097987f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.121.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.121.2023.2"}, {"guid": "ussr:63023593-d84e-4c6a-8092-945838361fc8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.452.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 452/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 452/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.452.2023.1"}, {"guid": "ussr:77482e5c-3152-4214-9225-4aebeab921d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.254.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.254.2023.1"}, {"guid": "ussr:b9df60ff-67c1-471a-9b58-d1eca11b17d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.475.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.475.2022.1"}, {"guid": "ussr:8f605d7e-02ec-4272-884c-408aa684ae0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.219.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 219/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 219/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.219.2022.2"}, {"guid": "ussr:13d9ff80-1074-4efc-9a72-1123e1ebc700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.337.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.337.2022.1"}, {"guid": "ussr:8e7d9b86-2dbf-4df2-9ff2-14ce7043b636", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.280.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 280/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 280/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.280.2021.1"}, {"guid": "ussr:a1483756-9a3a-471c-8b59-e6d6b55d79bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 571/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1"}, {"guid": "ussr:78515e5d-b54e-44a9-b999-51f8071ecfc8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.290.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 290/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/2021 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.290.2021.1"}, {"guid": "ussr:247074e3-1c04-436f-93bc-683891f5bab3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.586.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 586/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 586/2021 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.586.2021.1"}]}