{"guid": "ussr:089d86f0-4e05-4973-96cf-bd27fec3765a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.182.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 182/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.182.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/089d86f0-4e05-4973-96cf-bd27fec3765a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.182.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.182.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.182.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLI KA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 182/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom\nMgr. Dávidom Štefankom, Povoznícka 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\npokojne užívať svoj majetok zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina\nsp. zn. 18 Cb 280/2017 z 22. júna 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 14 Cob 166/2018 z 27. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n18 Cb 280/2017 z 22. júna 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Cob 166/2018\nz 27. júna 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 1819/2019 a v súlade\ns čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019\nbola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená\na 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ ako výrobca\nelektrickej energie a vlastník zariadenia na jej výrobu z obnoviteľných zdrojov sa žalobou\npodanou okresnému súdu domáhal proti obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“)\n\nako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, zaplatenia sumy 622,88 €. Svoju žalobu\nodôvodnil tým, že žalovaná mu zaslala „Oznámenie o strate práva na uplatnenie si podpory\npre rok 2015“ z dôvodu nesplnenia notifikačnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej\n2\n\nvýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o podpore OZE“). Sťažovateľ však tvrdí, že splnil všetky zákonné\npodmienky pre vznik nároku na podporu v zmysle zákona o podpore OZE v znení účinnom\ndo 31. decembra 2013, ktoré sa na podporu výroby vzťahujú, ako aj v zmysle predmetného\nzákona v znení účinnom ku dňu podania žaloby okresnému súdu.\n4. Okresný súd o žalobe sťažovateľa rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým\nžalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľovi\nv rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd\nuviedol, že sťažovateľ bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE povinný\nsplniť dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť a uviesť predpokladané množstvo dodanej\nelektriny a zároveň povinnosť oznámiť žalovanej uplatnenie podpory. Z vykonaného\ndokazovania však okresnému súdu vyplynulo, že sťažovateľ nepreukázal splnenie\nnotifikačnej povinnosti v celom rozsahu tak, ako to vyžadovalo uvedené ustanovenie zákona\no podpore OZE, a to v časti oznámenia uplatnenia podpory. Sťažovateľ teda podľa názoru\nokresného súdu neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona\no podpore OZE splnil včas, preto stratil právo na podporu na rok 2015. Na základe\nuvedeného okresný súd žalobe sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nevyhovel.\n5. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu ako\nvecne správny podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania proti sťažovateľovi v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajský súd najskôr podal výklad § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE, ktorý\nbol relevantný v danej veci, a to v tom zmysle, že sťažovateľ ako výrobca elektriny bol\npovinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, teda žalovanej (nielen\nÚradu pre reguláciu sieťových odvetví), uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c)\nzákona o podpore OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy\nk 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, teda vždy rok vopred.\n3\n\n6. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s okresným súdom, že z textu\nuvedenej\n\nzmluvy\n\nokrem odhadovaného\n\nmnožstva\n\nvyrobenej\n\nelektrickej\n\nenergie\n\npre rok 2014 a pre rok 2015 nevyplýva oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1\npísm. c) v spojení s § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE pre rok 2015. Upresnil,\nže samotné oznámenie odhadovaného množstva vyrobenej elektrickej energie v sebe\nbez ďalšieho nemôže zahŕňať aj oznámenie uplatnenia podpory, najmä ak zákonná úprava\nvýslovne požaduje splnenie oboch oznamovacích povinností (predpokladané množstvo\ndodanej elektriny a oznámenie o uplatnení podpory), a to každoročne.\n7. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o tom, že v zmysle § 18e zákona o podpore\nOZE sa sankcie za prípadné nesplnenie povinností uvedených v § 4 na neho nevzťahujú,\npretože v jeho prípade išlo o zariadenie uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014,\nkrajský súd v plnom rozsahu poukázal na závery okresného súdu. Okresný súd v tejto\nsúvislosti uviedol, že prechodné ustanovenie § 18e zákona o podpore OZE sa týka\npodmienok podpory výroby elektriny (§ 3), kde sú doterajšie právne predpisy zachované,\nale práva a povinnosti stanovené v § 4 zákona o podpore OZE sa týkajú každého subjektu\nbez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. K tomuto záveru dospel\nporovnaním právnej úpravy zákona o podpore OZE v znení účinnom do 31. decembra 2013\nso znením tohto zákona účinným od 1. januára 2014. S použitím logického a gramatického\nvýkladu jednotlivých ustanovení (najmä prechodného ustanovenia § 18e) okresný súd\nvysvetlil, že § 3 upravuje podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby sa výrobca vôbec stal\nsubjektom s právom na podporu a pokiaľ podmienky splní, musí následne plniť povinnosti\nv zmysle § 4. V prípade porušenia niektorej z povinností je zákonom daná sankcia v podobe\nstraty práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Ak sa teda zmenia podmienky\npodpory po tom, ako sa sťažovateľ, resp. iný výrobca stal subjektom s právom na podporu,\nprípadné nové podmienky sa ho v zmysle § 18e netýkajú, týkajú sa len nových subjektov.\nTo však neznamená, že sťažovateľ nemusí plniť povinnosti v zmysle § 4 pod hrozbou\nsankcie. Dodal, že tieto povinnosti boli stanovené aj predošlou právnou úpravou, avšak\nbez sankčného mechanizmu a mnohí výrobcovia spĺňajúci podmienky podľa § 3 tieto\npovinnosti neplnili. Preto bol zavedený sankčný mechanizmus od 1. januára 2014. Totožne\nsa s tým vysporiadal aj ústavný súd, ktorý v náleze sp. zn. PL ÚS 50/2015 z 22. marca 2017\n4\n\n(ďalej len „nález“) uviedol, že povinnosti uvedené v § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky\nsubjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky\na kedy môžu podporu uplatňovať, a zároveň dodal, že tento postih a sankčný mechanizmus\nna stratu podpory je oprávnený, dôvodný a žiaduci. Z nálezu tiež vyplynulo, že zavedenie\nnepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 je z pohľadu ústavného\nsúdu nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce, pričom mechanizmus tejto sankcie sa uplatní\nex lege.\n8. Ani odvolaciu námietku sťažovateľa, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho\nargumentáciou o prednosti komunitárneho práva a o potrebe prihliadať na účel smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES, nepovažoval krajský súd za dôvodnú\na uviedol, že sa dôsledne oboznámil s predmetnou argumentáciou sťažovateľa, avšak\nnezistil, že by „rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva vlastniť majetok,\nresp. k porušeniu práva Európskej únie, resp. k situácii, že existovala akákoľvek\nvnútroštátna právna norma odporujúca komunitárnemu právu, ak základ právneho\nposúdenia okresným súdom v prejednávanej veci spočíval v aplikácii rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodujúcu právnu úpravu podrobil testu\nústavnosti“.\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nokresného súdu, ktoré považuje za nesprávne, nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu,\nže okresný súd sa vôbec nevysporiadal s podstatnou argumentáciou sťažovateľa.\n„Zmätočnosť a arbitrárnosť postupu súdu okrem absencie náležitého odôvodnenia\numocňuje aj skutočnosť, ako si súd postupne osvojoval argumentáciu znejúcu v neprospech\nsťažovateľa, avšak na jeho tvrdenia, resp. v jeho prospech znejúce dôkazy neprihliadal,\nčo evokuje porušenie zásady rovnosti zbraní. Takýto postup je v príkrom rozpore\ns princípom právnej istoty, na ktorú poukazuje aj judikatúra ústavného súdu napr. nález\nÚstavného súdu zo dňa 3.11.2006 sp. zn. III. ÚS 192/06-50.“\n\n5\n\n10. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ, citujúc jednotlivé časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, vyjadruje nesúhlas s dôvodmi uvedenými krajským\nsúdom v predmetnom rozsudku.\n11. K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru došlo podľa názoru sťažovateľa z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho\npredpisu (nesprávny výklad intertemporálnych ustanovení a nesprávny výklad obsahovej\nstránky notifikačnej povinnosti sťažovateľa) a nevysporiadaním sa s jeho podstatnou\nargumentáciou\n\n„týkajúcou\n\nsa\n\nporušenia\n\npráva\n\nvlastniť\n\nmajetok\n\na o prednosti\n\nkomunitárneho práva a potrebe prihliadať na účel smernice Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2004/8/ES“.\n12. Sťažovateľ súčasne podotkol, že jeho nárok ako „výrobcu elektriny na podporu\nvo výške stanovenej a garantovanej na základe zákona o podpore OZE na obdobie 15 rokov\nje potrebné považovať za majetok resp. vlastníctvo chránené čl. 20 Ústavy a čl. 1\nDodatkového protokolu“.\n13. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný\nsúd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces v zmysle\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu a čl. 11 ods. 1 Listiny v konaní vedenom\npred Okresným súdom Žilina pod sp. zn.: 18 Cb/25/2018 (správne má byť sp. zn.\n18 Cb 280/2017, pozn.), pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.: 14 Cob/166/2018,\na rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn.: 18 Cb 280/2017 – 147 zo dňa 22.06.2018\nv spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 14 Cob/166/2018 zo dňa\n27.06.2019 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 14 Cob/166/2018 zo dňa 27.06.2019\nsa zrušuje.\nRozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.: 18 Cb/280/2017 – 147 zo dňa 22.06.2018\nsa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\n6\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npriznáva\n\nsťažovateľovi\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nvo výške 119,14 EUR s DPH, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu\nna účet právneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľa\n\nvedený\n\nv\n\nT\n\n.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n7\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34\na § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne\nneoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde.\n20. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno považovať aj tú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n8\n\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n23. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nopakovane judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07), a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n24. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (rovnako aj podľa. čl. 11 ods. 1 listiny), každý\nmá právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný\nobsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.\nDedenie sa zaručuje.\n25. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n26. Predmetom ústavnej sťažnosti je v danom prípade namietané porušenie\noznačených práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým\nrozsudkom krajského súdu. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predovšetkým vyjadruje svoju\nnespokojnosť s výsledkom sporu prejednávaného okresným súdom a následne na základe\n9\n\npodaného odvolania aj krajským súdom, pričom vydané rozhodnutia považuje za nesprávne,\nnezákonné a arbitrárne.\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom okresného súdu\n27. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom okresného súdu, ústavný súd v prvom rade uvádza, že z citovaného čl. 127\nods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou\nzaložená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n28. Podľa princípu subsidiarity je právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (pozri napr. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n29. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok\n(odvolanie), ktorý sťažovateľ aj využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným\nprávam sťažovateľa podľa ústavy, listiny, dohovoru a dodatkového protokolu mal krajský\nsúd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc\nústavného súdu. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.\n\n10\n\nIII.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom krajského súdu\n30. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorému sťažovateľ vyčíta\nnedostatočnosť odôvodnenia, nepreskúmateľnosť a porušenie princípu rovnosti zbraní,\nje potrebné považovať ústavnú sťažnosť za neprípustnú.\n31. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n32. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n33. Podľa citovaného § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť\nneprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré sú právnym\nporiadkom určené na ochranu jeho základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva,\nže pojmovým znakom inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej\nstránke prejavuje v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných\nprostriedkov určených na ochranu práv sťažovateľa ešte pred samotným podaním ústavnej\nsťažnosti a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu\nústavne zaručeným základným právam a slobodám až v prípade, kedy ostatné orgány\nverejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.\n34. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n11\n\n35. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť\niba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.\n36. V súvislosti s námietkami sťažovateľa možno konštatovať, že sťažovateľ\nv podstate namieta nesprávny postup krajského súdu, ktorým mu malo byť znemožnené\nuskutočňovanie jeho procesných práv. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, podľa\nnázoru ústavného súdu bolo namieste podať dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť\nje možné vyvodiť z citovaných ustanovení § 420 písm. f) a § 431 ods. 1 CSP. Sťažovateľ\npreto otázku použitia ďalších opravných prostriedkov v rámci všeobecného súdnictva\nvo vzťahu k právoplatnému rozsudku krajského súdu posúdil nesprávne (v priamom rozpore\ns vlastnými zásadnými tézami vyslovenými v ústavnej sťažnosti) a dovolanie proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu nepodal, čo si ústavný súd overil dopytom\nna okresnom súde.\n37. Vzhľadom na to, že za danej situácie existovala možnosť domáhať sa ochrany\npráv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania), ktorú sťažovateľ\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom nevyužil, dospel ústavný súd k záveru\no neprípustnosti podanej ústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNa tomto mieste je potrebné poukázať na to, že ak by vo veci bol podaný mimoriadny\nopravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré\nbolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (§ 124 posledná veta zákona\no ústavnom súde).\n38. Napokon je potrebné poznamenať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej\npreukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z tohto dôvodu\nneprichádza do úvahy ani prípadný postup ústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, ktorý predstavuje výnimku z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej\nsťažnosti.\n\n12\n\n39. Na základe uvedného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.\n40. Pre úplnosť sa ústavný súd zaoberal aj argumentáciou sťažovateľa týkajúcou\nsa nesprávneho výkladu a aplikácie relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na jeho\nprípad. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu uvádza,\nže nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu\nnemajúci oporu v relevantných právnych predpisoch vo väzbe na rozhodné okolnosti veci.\nKrajský súd v danom prípade aplikoval a riadne interpretoval príslušné ustanovenia zákona\no podpore OZE vzťahujúce sa na prejednávanú vec a nadväzujúc na rozhodnutie okresného\nsúdu pomerne vyčerpávajúco vysvetlil svoj postoj k predmetu konania nastoleného\nsťažovateľom. Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať výklad na vec\nvzťahujúcej sa právnej úpravy v tom zmysle, že výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky\npodľa § 3 zákona o podpore OZE, má stanovené určité práva a povinnosti (§ 4 zákona)\na pokiaľ ich v celom rozsahu nesplní, je zákonom zakotvená sankcia v podobe straty práva\nna podporu (iba) na nasledujúci kalendárny rok, za ústavne nekonformný. Taktiež aplikácia\nintertemporálneho ustanovenia § 18e zákona o podpore OZE je podľa názoru ústavného\nsúdu odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). K rovnakým\nzáverom dospel ústavný súd aj v náleze z 22. marca 2017, v ktorom posudzoval súladnosť\n§ 4 ods. 3 zákona o podpore OZE s jednotlivými článkami ústavy a dodatkového protokolu,\nna ktorý správne v tejto súvislosti poukázal i krajský súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku.\n41. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné v naznačených súvislostiach kvalifikovať ako nezlučiteľný\ns označenými článkami ústavy, listiny, dohovoru a dodatkového protokolu, teda\nže by zo strany orgánov súdnej moci nebola sťažovateľovi ústavne konformným spôsobom\nposkytnutá ochrana jeho základných práv, resp. že by napadnutý rozsudok krajského súdu\nbol arbitrárny. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Takéto\n13\n\npochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu nezistil, a preto bolo možné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť\naj podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n42. Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, neprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia\npráva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a rovnako ani čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu, pretože je evidentné, že vyslovenie porušenia týchto práv bolo\nv okolnostiach danej veci podmienené zistením porušenia práva na súdnu ochranu, resp.\npráva na spravodlivý proces, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n43. Z toho dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n44. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho\nvýznamu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej\nsťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-nepodanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4d96007-992f-4f6a-be52-eb99db905bc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "c9375750-d85f-4099-8245-afbdddfe710c:eabd28ad-8d89-4783-8cd6-f266e792a417", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117234206.1", "spisova_znacka": "14Cob/166/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/166/2018 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117234206.1"}, {"guid": "0b61ee0d-8f5b-43fd-b964-875c4e391e47:4254b9ef-cdbf-4bfd-9188-78158d23a1f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/25/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/25/2018 z 13. 7. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-07-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b61ee0d-8f5b-43fd-b964-875c4e391e47:4254b9ef-cdbf-4bfd-9188-78158d23a1f4"}, {"guid": "97c12b87-7076-4cf5-a063-e2330ccb23ae:66eadb79-a0e4-47d4-bc45-5adbadf49363", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/280/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/280/2017 z 4. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-01-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/97c12b87-7076-4cf5-a063-e2330ccb23ae:66eadb79-a0e4-47d4-bc45-5adbadf49363"}], "citovane_v": []}