{"guid": "ussr:a1f6594e-6ba5-4965-bcf8-61376bbb8eb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 178/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1f6594e-6ba5-4965-bcf8-61376bbb8eb5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 178/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Ivana\nFiačana a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky Libora Duľu o jeho možnej zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vedenej Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 707/2020, a takto\nrozhodol:\nSudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa\n\nnie je\n\nv y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. Rvp 707/2020.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia\n1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nLibor Duľa listom zo 14. apríla 2020 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 1 zákona\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že\nprávneho zástupcu spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), JUDr. Jána\n\nHavláta, osobne pozná a pravidelne s ním prichádzal pracovne do styku a v súčasnosti stále\nprichádza ako stály člen jednej zo skúšobných komisií Slovenskej advokátskej komory\n(ďalej len „SAK“), v ktorej JUDr. Ján Havlát zastáva funkciu predsedu skúšobnej komisie.\nTým je podľa neho bez ohľadu na jeho subjektívne garantovaný profesionálny prístup\nk rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu ústavného súdu splnená premisa\npodľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda možnosť mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti so zreteľom na pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania.\n2. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\na na ňu nadväzujúcu judikatúru ústavného súdu uplatňujúcu tzv. teóriu zdania, podľa ktorej\nnestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach\nstrán, žiadal, aby v tejto veci bol zabezpečený postup podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde, t. j. aby jeho oznámenie bolo predložené senátu ústavného súdu, ktorý je podľa\nplatného rozvrhu práce ústavného súdu príslušný rozhodnúť o jeho vylúčení z výkonu\nsudcovskej funkcie vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. Rvp 707/2018.\n3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana\nz 15. apríla 2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1. písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\npridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do senátu\nI. ÚS ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Ivan Fiačan a Miloš\nMaďar – členovia senátu (ďalej aj ako „príslušný senát“).\n4. Listom z 20. apríla 2020 predsedníčka senátu požiadala sudcu Libora Duľu\no doplnenie jeho oznámenia o vyjadrenie, či jeho pracovný vzťah k právnemu zástupcovi\nsťažovateľky dosahuje takú intenzitu, že by mohol ovplyvniť jeho nestrannosť v danej veci.\n\n2\n\n5. Sudca Libor Duľa listom z 21. apríla 2020 doplnil, že ide o pracovný vzťah\nzodpovedajúci spoločnému členstvu v skúšobnom senáte SAK na výkon advokátskych\nskúšok, v ktorom je JUDr. Havlát predsedom, a z tohto hľadiska je oproti jeho vzťahu\nku ktorémukoľvek inému advokátovi (okrem ďalších dvoch členov skúšobného senátu, ktorí\nsú tiež advokátmi) nadštandardný. Ďalej uviedol, že jeho oznámenie však nie je primárne\nzamerané na elimináciu nedostatku jeho nestrannosti, ale je splnením povinnosti podľa § 49\nods. 4 zákona o ústavnom súde, pri použití § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a to\nvo vzťahu k objektívnemu testu nezaujatosti, teda vo vzťahu k vonkajšiemu pohľadu na túto\notázku („... možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.“). Ide najmä o zúčastnenú osobu\nv konaní o ústavnej sťažnosti, teda o protistranu v súdnom konaní, ktorého sa ústavná\nsťažnosť týka, resp. aj právneho zástupcu zúčastnenej osoby.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu\nústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.\n7. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde.\n8. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo\nodseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.\n9. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie\nv senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného\nsúdu určený rozvrhom práce.\n3\n\n10. Podľa § 22 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nchrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického\na právneho štátu.\n10.1 Podľa § 22 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je pri výkone\nsvojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi\na medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom.\n11. Podľa § 23 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nvykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote\nkonania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému\nsúdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.\n11.1 Podľa § 22 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nzdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie\nsudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n12. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej\npodstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti\nči predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú\npovinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.\n13. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho\nfungovania.\n14. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj z pohľadu čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nestrannosť sudcu obyčajne\n4\n\ndefinovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom ju možno posudzovať\nna základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje subjektívny prístup,\npri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom\nvnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné\nzáruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup\nspočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti\nneumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité.\nMal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba\nnestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti\n(Padovani v. Taliansko – rozsudok európskeho súdu z 26. 2. 1993). Rozhodujúcim prvkom\nv otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je\nobjektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň\nvzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo)\n[m. m. III. ÚS 24/05].\n15. Už z citovaného textu § 22 a najmä § 23 zákona o ústavnom súde je zrejmé, že\nsudca ústavného súdu je v určitej miere obmedzený vo svojej slobode chovať sa podľa\nsvojej ľubovôle, nechať sa viesť svojimi emóciami a byť ovplyvnený vzťahmi k iným\nľuďom. Zmyslom a účelom takéhoto obmedzenia je jednak dosiahnutie primeraného\nodstupu sudcu ústavného súdu od vecí, o ktorých rozhoduje, a ďalej i toho, že sa\nrozhodovacia činnosť sudcov ústavného súdu bude javiť ako uvážlivá, nezaujatá, schopná\nposúdiť vec bez stranenia tomu či onému z účastníkov.\n16. V tomto smere sa možno stotožniť s právnym názorom disciplinárneho senátu\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý vyslovil vo veci sp. zn. 16 Kss 1/2017,\nže je zrejmé, že i napriek citovaným zákonným ustanoveniam sudca, a v danom prípade\nteda i sudca ústavného súdu, „zostáva človekom z masa a kostí, s rozumom, ale i citom,\na nie subsumpčným automatom, ktorý je naprogramovaný na mechanické, emócií a\ninklinácií zbavené rozhodovanie“. Sudca vrátane sudcu ústavného súdu „ako každý iný\nčlovek žije v určitom vzťahovom a sociálnom prostredí tvorenom pradivom vzťahov\nrodinných, priateľských, kolegiálnych či iných. Miluje i nenávidí, fandí, oškliví si, má bežné\n5\n\nľudské predsudky. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, i krátko a dobre jeho ľudská nátura ho\nnepochybne určitým spôsobom hodnotovo formuje a ovplyvňuje, čo sa premieta aj v jeho\nrozhodovací činnosti“.\n17. Žiaden sudca vrátane sudcu ústavného súdu nežije vo vákuu ani v slonovinovej\nveži, ani v skúmavke. Predstava, že sudca sa uzavrie pred okolitým svetom vo všetkej jeho\npestrosti a zložitosti do akejsi „klauzúry“, a tým sa stane nestranným a nezávislým, je\nnepochybne naivná a nesporne i nereálna. Už samotná skutočnosť, že sudcovská prax býva\nv jednej profesijnej pozícii a na jednom mieste vykonávaná celý rad rokov, nevyhnutne\nnesie so sebou to, že sudca za túto dobu pozná – v súvislosti so svojou činnosťou, ale aj inak\n– celý rad ľudí a nadviaže s nimi viac či menej úzke vzťahy, často priateľské. V prostredí\nSlovenskej republiky, v ktorej pôsobí, ako je v právnickej sfére všeobecne známe, v tzv.\nkvalifikovaných právnických profesiách 13 sudcov ústavného súdu, niečo okolo 1 400\nsudcov všeobecných súdov, 970 prokurátorov, 6 200 advokátov, 400 notárov a 300 súdnych\nexekútorov, je celkom bežné, osobitne v rámci určitých špecializovaných agend a v určitých\nmiestach či regiónoch, že sa príslušníci právnickej komunity roky poznajú a udržujú spolu\nviac či menej úzke priateľské či profesijne priateľské vzťahy.\n18. V niektorých oblastiach právnickej praxe je celkom bežné, že sa ľudia, pôsobiaci\nv právnickej profesii spolu stretávajú opakovane v obdobných procesných roliach (napr.\nsudca – prokurátor, sudca – advokát, sudca – exekútor, sudca – vysokoškolský pedagóg\na pod.). V celom rade prípadov nie je vzťah sudcu a ďalšieho právneho profesionála\nvzťahom\n\nzaloženým\n\nprevažne\n\nna\n\nprocesnom\n\nkonflikte,\n\nale\n\nnaopak\n\nvzťahom\n\npredpokladajúcim určitú súčinnosť a vysokú mieru formálnej aj neformálnej spolupráce.\nSkutočnosť, že z opísaných, ale aj z iných dôvodov (stretávanie sa na školeniach,\nkonferenciách, spoločná publikačná činnosť) môžu medzi sudcami a inými osobami vznikať\nprofesijné priateľstvá, nemožno samu o sebe považovať za spôsobilú narušiť nestrannosť\nsudcu. Do tejto sféry možno zahrnúť aj pôsobenie sudcov v skúšobných senátoch\nprofesijných komôr.\n\n6\n\n19. Rovnako sa možno plne prikloniť k názoru, ktorý taktiež vyslovil disciplinárny\nsenát Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 16 Kss 1/2017 a podľa\nktorého „za normálnych okolností, teda pokiaľ sudca disponuje dostatočnou mierou\nzdravého sebavedomia, uvážlivosti, zdržanlivosti a je si vedomý profesijných štandardov,\nktoré treba zachovávať, profesijné priateľstvá prehlbujú povedomie sudcov o tom, ako\nfunguje prax v obore, v ktorom sa pohybujú, a rozširujú ich odborné znalosti. Za\nnormálnych okolností, pokiaľ\n\nide o sudcu rovného a poctivého, vhodne fungujúcimi\n\nvzťahmi profesijného priateľstva a vystupovaním v rámci odbornej komunity sudca zvyšuje,\na nijako neznižuje autoritu súdnej moci v odbornej komunite a v spoločnosti ako celku.\nSudca, ktorý je odbornou komunitou uznávaný, nebojí sa v nej komunikovať a diskutovať, a\nto i veľmi otvorene, o odborných otázkach, a pritom dáva jasne najavo, že neslúži nikomu a\nničomu, iba spravodlivosti, je tím najlepším reprezentantom súdnej moci.“.\n19.1 Ani „profesijné priateľstvo za normálnych okolností nie je dôvodom\nk pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Po sudcovi nemožno požadovať, aby samotný fakt, že\nsudca určitého procesného aktéra (advokáta, prokurátora, konkurzného správcu, osobu\nopakovane zastupujúcu procesnú stranu, napr. určitý úrad) dlhodobo pozná, niekedy si s\nním aj tyká, vedie s ním neformálne hovory a aj inak sa s ním stretáva v rámci vyššie\npopísaných mantinelov profesijného priateľstva, znamenal dôvod pre vylúčenie sudcu.\nTakým dôvodom by boli až ďalšie, zvláštne okolnosti, z ktorých by bolo nutné usudzovať,\nže sudca nemusí byť schopný udržať si voči dotyčnému procesnému aktérovi dostatočný\nodstup a posudzovať jeho konanie (procesní úkony, právnu argumentáciu, všeobecne postup\nv rámci výkonu jeho procesnej roli apod.) bez zaujatia.“.\n20. Sudca ústavného Libor Duľa v oznámení a najmä v jeho doplnení zdôraznil, že\njeho oznámenie nie je primárne zamerané na elimináciu nedostatku jeho nestrannosti, ale je\nsplnením povinnosti podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde, či by vo vzťahu\nk objektívnemu testu nezaujatosti, teda vo vzťahu k vonkajšiemu pohľadu na túto otázku\nosobitne zo strany zúčastnenej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti, t. j. protistrany\nv súdnom konaní jeho pracovný vzťah s JUDr. Havlátom v skúšobnom senáte SAK mohol\nz hľadiska § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyvolať pochybnosti o jeho zaujatosti.\n\n7\n\n21. V kontexte bodov 16 až 19 tohto uznesenia, ako aj z dôvodu oznámenia sudcu\nv namietanom prípade členstvu a pravidelnej účasti sudcu ústavného súdu v skúšobnom\nsenáte SAK a z neho vyplývajúcemu pracovnému a „nadštandardnému“ vzťahu k jeho\npredsedovi nemožno prikladať takú intenzitu a závažnosť, ktorá by založila pochybnosť\no nezaujatosti zákonného sudcu ústavného súdu. K vylúčeniu sudcu z prerokúvania\na rozhodovania vo veci môže dôjsť aj pri zohľadnení sudcom akcentovanej tzv. teórie\nzdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah\nk danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,\nteda nezávisle a nestranne.\n22. Analýza skutočností uvádzaných sudcom IV. senátu ústavného súdu Liborom\nDuľom v jeho oznámení zo 14. apríla 2020, ako aj v jeho doplnení z 21. apríla 2020 vo veci\nvšak podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prijatie takéhoto záveru neumožňuje.\n23. Príslušný senát ústavného súdu I. ÚS po posúdení dôvodov možného vylúčenia\nsudcu ústavného súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 707/2020 dospel k záveru, že v zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nnie sú tieto relevantné na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci, čím nie sú\nsplnené zákonné podmienky na vylúčenie sudcu Libora Duľu z prejednania a rozhodovania\no ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n\n, zastúpenej advokátom\n\n.\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:29c5854a-ae4f-4e76-8805-ac1e625c3c41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.451.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.451.2025.1"}, {"guid": "ussr:a50f38a3-7d84-464f-b908-8b988d40a2bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.9.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.9.2025.1"}, {"guid": "ussr:2f99be29-ddb2-4ef1-93f5-c4d4c2dcd2ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3"}, {"guid": "ussr:d645a054-b722-43be-b2bb-293eebfc991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.415.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.415.2020.1"}]}